Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 2Cob/310/2016 zo dňa 22.11.2017

Druh
Uznesenie
Dátum
22.11.2017
Oblasť
Podoblasť
Povaha rozhodnutia
Navrhovateľ
35683066
Odporca
00002801
Spisová značka
2Cob/310/2016
Identifikačné číslo spisu
1211212687
ECLI
ECLI:SK:KSBA:2017:1211212687.2
Súd
Krajský súd Bratislava
Sudca
JUDr. Oľga Bahníková
Odkazované predpisy


Text


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/310/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212687
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211212687.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING, a.s.,
Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o.,
Štefánikova 7, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Slovenská inovačná a energetická agentúra, príspevková
organizácia, Bajkalská 27, 827 99 Bratislava, IČO: 00 002 801, zast. Advokátska kancelária Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, o zaplatenie 211.203,16 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k.
26Cb/113/2016-677 zo dňa 1.4.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/113/2016-677 zo dňa
1.4.2016 m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 60,64%, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca vzal návrh na začatie konania (zo dňa 17.5.2011) späť
podaním zo dňa 27.3.2012 z dôvodu, že žalovaný mu dňa 20.1.2012 uhradil sumu 235.605,32 Eur bez
bližšej špecifikácie, a podľa jeho názoru možno konštatovať, že žalovaný uhradil svoj záväzok v sume
169.627,90 Eur ako aj úroky z omeškania ku dňu 20.1.2012 v sume 15.352,62 Eur. Na zvyšok záväzku
41.575,27 Eur bol vystavený dobropis č. XXXXXXXXX.

3. Uznesením č.k. 26Cb/113/2011-123 zo dňa 28.11.2012 súd konanie zastavil a žalovaného zaviazal
podľa § 146 ods. 2 O.s.p. nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 12.672,-- Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 4.508,05 Eur.

4. Na odvolanie žalovaného rozhodol odvolací súd tak, že uznesením č.k. 2Cob/112/2013-608 zo dňa
29.5.2014 uznesenie vo výroku o zastavení konania potvrdil a vo výroku o trovách konania uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože súd sa nevysporiadal s otázkou,
či žaloba bola podaná v celom rozsahu dôvodne, t.j. či došlo k zastaveniu konania pre správanie
žalovaného, z akého dôvldu došlo k vystaveniu dobropisu a či žaloba nebola podaná predčasne.

5. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1,
písm. c) O.s.p., nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 146 ods. 2 O.s.p.

6. Podľa názoru súdu k späťvzatiu žaloby došlo v prevažujúcom rozsahu v dôsledku správania
žalovaného, ktorý dňa 20.1.2012 uhradil žalobcovi na základe konečného vyúčtovania sumu 235.605,32
Eur. Uvedené konečné vyúčtovanie prác špecifikovalo aj hodnotu vykonaných prác podľa fa č.



XXXXXXXXX, konkrétne 169.627,90 Eur s DPH, v dôsledku čoho vzal žalobca celý žalobný návrh späť
(sumu 169.627,90 Eur ako aj úroky z omeškania ku dňu 20.1.2012 v sume 15.352,52 Eur), a na zvyšok
záväzku 41.575,27 Eur vystavil dobropis.

7. Súd tak dospel k záveru, že k späťvzatiu žaloby minimálne v rozsahu 184.980,52 Eur došlo pre
správanie žalovaného. Pokiaľ ide o sumu 41.575,27 Eur, ktorú vzal žalobca späť v dôsledku vystavenia
dobropisu po konečnom vyúčtovaní prác, súd konštatoval, že nie je možné jednoznačne konštatovať,
že k späťvzatiu v tejto časti došlo pre správanie žalovaného, nakoľko konanie bolo zastavené a bez
prejednania veci po vykonanom dokazovaní nie je možné určiť, či žaloba bola podaná dôvodne, resp.
predčasne.

8. Súd preto rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

9. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.

10. Žalobca namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to, že návrh bol podaný dôvodne, ešte pred zaplatením
sumy 235.605,32 Eur, ku ktorému došlo až pol roka po odstúpení od zmluvy, pričom žalovaný až po
podaní žaloby od zmluvy odstúpil. Okrem toho v konečnom vyúčtovaní bolo napísané, že sa týka aj
faktúry č. XXXXXXXXX.

11. Vo vzťahu k dobropisu žalobca uviedol, že podľa zmluvy mal žalovaný povinnosť vystaviť žalobcovi
potvrdenie o vykonaných prácach. Nakoľko žalovaný si odmietol túto povinnosť splniť, tak žalobca nebol
povinný čakať na jej splnenie. Ak by si žalovaný splnil povinnosť a predmetný protokol o vykonaných
prácach doložil žalobcovi skôr, nemusela byť predmetom žaloby celá suma.

12. Ak teda súd nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, hoci konštatoval dôvodnosť
žaloby minimálne v sume 184.980,52 Eur (cca 80%), je tento právny záver rozporný a nepreskúmateľný.
Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania.

13. Žalovaný v odvolaní poukázal na bezdôvodnosť žaloby, ktorá je zrejmá z listinných dôkazov,
predložených v konaní do jeho zastavenia, preto súd prvého stupňa postupoval v rozpore s účelom OSP.
Pre posúdenie, či žalovaný zavinil zastavenie konania, je podľa žalovaného kľúčové, že úhrada súm dňa
20.1.2012 vo výške 235.602,32 Eur a dňa 17.2.2012 vo výške 47.121,06 Eur, nebola úhradou žalovanej
faktúry č. XXXXXXXXX, ale predstavovala vysporiadanie všetkých plnení, ktoré si strany poskytli, resp.
neposkytli na základe zmluvy o dielo, po jej ukončení odstúpením od zmluvy zo strany žalovaného. Sumy
uhradené dňa 20.1.2012 a dňa 17.2.2012 preto rozhodne nemožno stotožňovať s úhradou žalovanej
pohľadávky, keďže majú odlišný skutkový aj právny základ.

14. Zastavenie konania preto zavinil žalobca a to tým, že v celom rozsahu vzal žalobu späť. Správanie
žalovaného nemožno označiť za také, ktoré by súviselo s podanou žalobou a bolo dôvodom jej
späťvzatia.

15. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a zaviazal žalobcu na
náhradu trov konania žalovaného v celom rozsahu, prípadne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

16. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že pre hospodárnosť konania jeho podané
odvolanie je zároveň aj vyjadrením k tvrdeniam žalobcu, preto naňho poukazuje.

17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP
bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s odvolaniami sporových strán a preskúmaní obsahu
spisu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť.



19. Z obsahu spisu vyplýva, že k späťvzatiu žaloby a následnému zastaveniu konania došlo listom zo
dňa 27.3.2012 z dôvodu, že žalovaný mu po podaní žaloby dňa 20.1.2012 uhradil sumu 235.605,32
Eur, pričom žalovaný listom zo dňa 22.12.2011 zaslal žalobcovi konečné vyúčtovanie prác (pol roka po
odstúpení od zmluvy), kde žalovaný odobril z faktúry č. XXXXXXXXX sumu 169.627,90 Eur (142.544,45
Eur bez DPH), čim potvrdil vykonanie predmetu zmluvy v tejto časti. Na zvyšok záväzku (41.575,27 Eur)
bol vystavený dobropis.

20. Je teda nepochybné, že v časti 169.827,90 Eur bola žaloba podaná dôvodne a k zastaveniu konania
v tejto časti došlo v dôsledku správania žalovaného, ktorý z celkove uhradenej sumy 235.605,32 Eur
hradil na faktúru č. XXXXXXXXX len sumu 169.627,90 Eur. Vzhľadom na vystavený dobropis na zvyšok
sumy, t.j. 41.575,27 Eur, možno zároveň konštatovať, že v tejto časti zavinil zastavenie konania z
procesného hľadiska žalobcu.

21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska
(pôvodne § 146 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené,
pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým ani zistené, či bola žaloba podaná dôvodne,
vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila
zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil až po začatí sporu a vyvolal tým
u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Dôvodnosť žaloby sa teda posudzuje
procesne a bez ohľadne na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo.

24. Odvolací súd na základe skutočností, uvedených v bode 20 tohto odôvodnenia a s poukazom
na ust. § 256 ods. 1 CSP dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania
pochybil, keď konštatoval, že bez prejednania veci nie je možné určiť, či žaloba bola podaná dôvodne,
pretože zavinenie zastavenia konania sa posudzuje (aj podľa § 146 ods. 2 O.s.p. posudzovalo) výlučne
z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku.

25. Vzhľadom k tomu, že v sume 169.627,90 Eur zavinil zastavenie konania žalovaný (plnil až po podaní
žaloby na fa. č. XXXXXXXXX) a v sume 41.575,27 Eur zavinil zastavenie konania žalobca (dobropis na
uvedenú sumu), odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie tak, že priznal žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60, 64% (ako rozdiel medzi dôvodnosťou
žaloby v sume 169.627,90 Eur, t.j. 80,32% a nedôvodnosťou žaloby v sume 41.575,27 Eur, t.j. 19,68 %)
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

26. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).