Slovenská správa ciest


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/83/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200291
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4021200291.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr.
Mareka Janigloša a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Q. L., nar. XX. XX. XXXX, N. R.
XX, H., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný
úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti : 1/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, 2/ MH Invest,
s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom,
Jesenského 2, Bratislava, 3/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, 4/
SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Martinská 49, Bratislava - Ružinov, IČO:
36 022 047, 5/ Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, 6/ Združenie
domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, korešpondenčná adresa:
Námestie SNP 13, P.O.BOX 218, Bratislava, 7/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 8/
DESIGN ENGINEERING, a.s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 9/ Z. Q., nar. XX. XX. XXXX,
Q. XXX/XXX, F., 10/ RNDr. B. T., nar. XX. XX. XXXX, E. XX, C., 11/ Ing. A. Z., nar. XX. XX. XXXX, S.
M. 7, H., 12/ S. N., nar. XX. XX. XXXX, A. 4, H., 13/ S. L., nar. XX. XX. XXXX, S. M. XX, H., o správnej
žalobe zo dňa 28. 05. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP3-2021/011480-002 zo dňa
16. 03. 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a ostatným účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 17. 12. 2019 bola na stavebný úrad
(Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) doručená žiadosť o vydanie kolaudačného
rozhodnutia časti stavby navrhovateľa spoločnosti Slovenská správa ciest, pričom stavba je označená
ako „Príprava strategického parku Nitra, pre stavebné objekty SO 512 Odvodnenie komunikácie „I-D“
od 1,60-KU, SO 513 Odvodnenie parkoviska TIP a ORL, SO 661 Stanica katódovej ochrany Jelšovce,
SO 661.1 NN elektrická prípojka pre SIKAO Jelšovce, SO 662 Stanica katódovej ochrany Lupka.

2. Rozhodnutím zo dňa 10. 01. 2020 stavebný úrad prerušil konanie a vyzval stavebníka na odstránenie
nedostatkov. Podaním zo dňa 08. 06. 2020 boli doručené zoznamy dotknutých parciel, kat. územie T.,
A., F., M., a T..

3. Následne správny orgán prvého stupňa vydal pod č. OU-NR-OSZP3-2020/008008-02/F47 dňa 07. 07.
2020 „oznámenie o začatí kolaudačného konania a pozvanie na ústne pojednávania a miestne šetrenie“,



ktoré nariadil na 10. 08. 2020. Zároveň určil, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr
na tomto konaní, inak k nim nebude prihliadnuté.

4. Dňa 10. 08. 2020 bol spísaný protokol o ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním o kolaudácii
stavby objektov uvedených v žiadosti, na ktorom podal žaloba námietky zapísané v uvedenom protokole.
Tieto boli podaní aj písomne zo dňa 10. 08. 2020 a v uvedený deň doručené stavebnému úradu. Žalobca
sa ako účastník konania vyjadril nesúhlasne z dôvodov tam uvedených.

5. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ako príslušný správny orgán podľa ust. §
5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust.
§ 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, na základe
žiadosti podanej stavebníkom Slovenská správa ciest rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2020/008008-003
dňa 05. 11. 2020 vydal povolenie podľa § 26 vodného zákona v súčinnosti s § 82 stavebného zákona
uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania pre zrealizovanú stavbu „Príprava cestnej infraštruktúry
- Strategický park Nitra pre stavebné objekty: SO 512 Odvodnenie komunikácie „I-D“ od 1,60-KU, SO
513 Odvodnenie parkoviska TIP a ORL, SO 661 Stanica katódovej ochrany Jelšovce, SO 661.1 NN
elektrická prípojka pre SKAO Jelšovce, SO 662 Stanica katódovej ochrany Lupka.

6. V administratívnom spise sa ďalej, okrem iných dokumentov nachádza i:
- Zmluva o postúpení práv a povinností a kúpna zmluva č. 20 160062 zo dňa 21. 04. 2017 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 03. 12. 2018 a dodatku č. 2 zo dňa 19. 06. 2019 uzavretá medzi MH Invest, s.r.o.
ako postupcom a Slovenskou správou ciest ako postupníkom,
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 31. 03. 2017
č. OU-NR-OSZP3-2017/002318-12/F40 (stavebné povolenie vydané stavebníkovi MH Invest, s.r.o. pre
realizáciu tam uvedených vodných stavieb,
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 10. 06. 2016
č. OU-NR-OSZP3-2016/019776-08/F40 (stavebné povolenie vydané stavebníkovi MH Invest, s.r.o. pre
realizáciu tam uvedených vodných stavieb,
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 24. 05. 2017
č. OU-NR-OSZP3-2017/002319-13/F40 (stavebné povolenie vydané stavebníkovi MH Invest, s.r.o. pre
realizáciu tam uvedených vodných stavieb,
- rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08. 10. 2015
č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017/F36 (rozhodnutie zo zisťovacieho konania navrhovanej činnosti
„Automotive Nitra Project“ navrhovateľa SARIO ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Automotive
Nitra Project“ sa po skončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie), ktoré boli pripojené k žiadosti o vydanie
kolaudačného rozhodnutia,
- záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 06.
08. 2020, v ktorom uviedol, že návrh stavebníka je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v súlade s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní č.
OU-NR-OSZP3-2015/031851 -017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.

7. Súčasťou spisu je i rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/164/2017-323 zo dňa 13. 11.
2019, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov č. OU-
NR-OOP4-2017/029173-2 zo dňa 14. 08. 2017, ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru
životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2017/002318/12/F40 zo dňa 31. 03. 2017 (týkalo sa stavieb
SO 581 Preložka toku Dobrotka v km. 0,250 komunikácie (obchvat), SO 582 Preložka toku Dobrotka v
križovatke D, SO 583 Preložka toku Dobrotka v križovatke B) a osvedčenie zo dňa 14. 01. 2016 vydané
Ministerstvom hospodárstva SR o tom, že výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre
v rámci strategického parku v Nitre je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme,
pričom výstavbu bude zabezpečovať Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.

8. Proti kolaudačného rozhodnutiu podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 14. 12. 2020, v ktorom
poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal v priebehu konania a ktorých sa pridržiaval.



Bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a
nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a zrušil rozhodnutie vydané
v kolaudačnom konaní.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

9. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OOP3-2021/011480-002 zo dňa 16. 03. 2021
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 05. 11. 2020.

10. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania
začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie kolaudačného rozhodnutia pre vodné stavby
obsiahnuté v tam uvedených objektoch vybudované v rámci stavby „Automotive Nitra Project“ na
parcelách v k. ú. M. a F., pričom sa stotožnil s postupom stavebného úradu pri vydávaní kolaudačného
rozhodnutia na predmetné vodné stavby. Citoval príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 364/2004 Z. z. o
vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých bolo potrebné v predmetnom
konaní postupovať.

11. Odvolací orgán mal za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 05. 11. 2020 spĺňa
všetky zákonné náležitosti. Skonštatoval, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sú v
podmienkach vodoprávneho povolenia zohľadnené podmienky ako aj pripomienky vyplývajúce zo
stanovísk účastníkov konania a mal za to, že prvostupňový správny orgán vydal vodoprávne povolenie
č. OU-NR-OSZP3-2020/008008-003 zo dňa 05. 11. 2020 správne a zákonne.

12. Následne sa zaoberal námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a z dôvodu ich prehľadnosti ich
rozčlenil do bodov:
Bod 1: K námietke, že prečo je stavebníkom Slovenská správa ciest (ďalej len „SSC“), keďže sa jedná
o inžinierske objekty parkoviska a preložky vodovodu a kanalizácie, pričom je správcom ciest 1. triedy
a pokiaľ by sa SSC snažila preskakovať územné konania, tak je to len účelové obchádzanie zákona. K
uvedenej námietke žalovaný uviedol, že predmetom tohto kolaudačného konania nie je žiadna účelová
komunikácia ani cesta 1. triedy, ale predmetom tohto kolaudačného konania sú vodné stavby. Vyš-
šie uvedené stavebné objekty boli povoľované na základe stavebných povolení pre stavebníka MH
Invest, s.r.o. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. a Slovenská správa ciest uzatvorili zmluvu o postúpení práv a
povinností a kúpnu zmluvu č. 20160062 v znení dodatku č. 1, ktorou došlo k postúpeniu práv a povinnosti
vyplývajúcich zo stavebného povolenia č. OU-NR- OSZP3-2016/019776-08/F40 zo dňa 10. 06.
2016 a v znení dodatku č. 2, ktorou došlo k postúpeniu práv a povinností vyplývajúcich zo stavebného
povolenia č. OU-NR-OSZP3-2017/002319-13/F40 zo dňa 24. 05. 2017 na Slovenskú správu
ciest. Účelom vodných stavieb v predmetnom oznámení je odvádzanie zrážkových vôd zo spevnených
parkovacích plôch cez kanalizačné vetvy a retenčné potrubie do potrubného rozvodu riešeného v rámci
I. fázy výstavby, s následným prečerpávaním a čistením ORL, resp. ďalej vypúšťaním do recipientu toku
Dobrôtka, zabezpečenie katódovej ochrany vodojemu Lupka a časti potrubia v extraviláne obce Jelšovce
vrátane príslušenstva a elektrickej prípojky.

13. Bod 2: K porušeniu zásady predvídateľnosti a to k námietke, že ústne pojednávanie bolo vedené
bez jeho účasti nakoľko v predmetnom čase vystupoval ako žalobca v súdnom spore na Krajskom súde
v Nitre pod. sp. zn. 26S/21/2019 a to v rovnakom čase, teda nemohol vedieť, aké podklady a teda
došlo zo strany správneho orgánu k nedodržaniu zákonného postupu podľa § 33 ods. 2 správneho
poriadku. Zároveň tvrdil, že prvostupňový správny orgán porušil zásadu rovnosti zbraní a neodročil
pojednávanie, keďže mu je jasné, že pojednávanie na Krajskom súde bolo v rovnaký deň a čas má
predsa prednosť. Ďalej poukázal na priložený rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/l64/2017-323,
ktorý zrušil rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2017/0023I8-12/F40, č.OU-NR-OOP4-2017/029173-2 ako aj
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 279/2020-20 zo dňa 17. 06. 2020.



14. K uvedeným námietkam žalovaný uviedol, mal vedomosť dva týždne pred samotným prejednaním
veci, že v ten istý deň sa mal zúčastniť aj nariadeného pojednávania v súdnej veci, nakoľko sa odvolací
orgán domnieva, že Krajský súd vytýčil termín pojednávania skôr (odvolateľ nepredložil žiadny dôkaz,
kedy mu bolo doručené predvolanie,) ako sa žalobca dozvedel o ústnom pojednávaní, mal teda dostatok
času sa ospravedlniť, aby o tejto vedomosti upovedomil prvostupňový správny orgán, čo však urobil až
v deň samotného prejednania veci, t. j. 13. 08. 2020, kedy boli doručené prvostupňovému správnemu
orgánu odvolateľove pripomienky a konštatovanie, že sa nezúčastní prerokovania z dôvodu kolízie
konaní. Odvolací orgán poukázal na to, že správny orgán prvého stupňa dal možnosť žalobcovi uplatniť
si svoje práva, o čom bol aj poučený ako i o možnosti nahliadnuť do podkladov rozhodnutia pred dňom
ústneho konania a pri ústnom konaní a bol riadne poučený o následkoch ich neuplatnenia v zmysle
§ 80 ods. 2 stavebného zákona. Túto možnosť odvolateľ využil a to podaním zo dňa 12. 08. 2020 v
písomnej forme.

15. V časti poukázania na rozsudok sp. zn. 11S/l64/2017-323, ktorým súd zrušil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu uviedol, že predmetné súdne rozhodnutie sa netýka stavebných
objektov, ktoré sú predmetom tohto kolaudačného konania.

16. Bod 3: K ďalšej námietke, kedy žiadal, aby správny orgán postupoval v zmysle § 140c ods.
6 stavebného zákona a poukázal na Strategický park Haniska pri Košiciach, žalovaný uviedol, že
žalobcom označované osvedčenie o významnej investícii nie je predmetom tohto konania a je potrebné
v tejto súvislosti zdôrazniť, že samotné „osvedčenie“ vychádza z príslušného uznesenia Vlády SR a na
jeho vydanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. Tieto osvedčenia sú platné a príslušné štátne
orgány sú povinné ich akceptovať. Prvostupňový správny orgán rešpektoval záväzné stanovisko vydané
Okresným úradom Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných
zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2020/031762-003 zo dňa 06. 08. 2020. Na základe
viazanosti správneho orgánu k uvedenému stanovisku nemohol prvostupňový správny orgán postupovať
v zmysle § 140c ods. 6 stavebného zákona.

17. Bod 4: Žalovaný ďalej poukázal na to, že v rámci tohto kolaudačného konania žalobcom uvádzané
stanoviská nie sú jeho súčasťou, nakoľko boli podkladom pre vydanie povolení na uskutočnenie vodných
stavieb v už prebehnutých vodoprávnych stavebných konaniach. Zdôraznil, že územné rozhodnutie
nebolo potrebné vydať a prvostupňový správny orgán preskúmal splnenie podmienok stavebných
povolení, ako aj uskutočnenie stavby v súlade so zákonom pričom vychádzal z predložených súhlasných
záväzných stanovísk dotknutých orgánov, chrániacich verejné záujmy aj zo zistení z miestneho šetrenia
veci. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že námietky, ktoré boli uplatnené v zisťovacom konaní
ako aj v konaní o posudzovaní vplyvov, sú automaticky respektíve bez ďalšieho úkonu účastníka,
uplatnené v povoľovacom konaní, ktoré nasleduje až po ukončení zisťovacieho konania. Odvolací orgán
ma za to, že kolaudačné konanie nie je v žiadnom prípade ďalšou inštanciou preskúmavania postupu
správneho orgánu v zisťovacom konaní, pričom závermi z právoplatne ukončeného zisťovacieho
konania je správny orgán viazaný. Žalobca použil skopírované odvolanie k inému konaniu. Žalovaný
uviedol, že list č. OU-NR-OSZP3-2019/025627 zo dňa 07. 08. 2019 určený Okresnému úradu Nitra,
odboru starostlivosti o životné prostredie sa netýka tohto konania, nakoľko predmetom žalobcom
uvádzaného vodoprávneho konania boli iné stavebné objekty, ako sú riešené v tomto konaní.

18. K bodu 6 žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán poučil účastníkov konania o možnosti
nahliadnuť do spisu. Zároveň ich poučil o následkoch neuplatnenia námietok a pripomienok v zmysle §
80 ods. 2 stavebného zákona. Vzhľadom k tomu, že v kolaudačnom konaní platí zásada koncentrácie a
to priamo zo stavebného zákona, akékoľvek ďalšie stanoviská, prípadne návrhy na doplnenie podkladov
k tomuto rozhodnutiu, podané účastníkmi konania po lehote na uplatnenie námietok a pripomienok,
sú irelevantné a tunajší úrad by na ne nemohol prihliadnuť. V predmetnom vodoprávnom konaní boli
vydané stavebné povolenia č. OU-NR-OSZP3-2017/0002319-13/F40 zo dňa 24.05.2017 právoplatné
dňa 14.08.2017 pre stavebné objekty SO 512, SO 513 a č. OU-NR- OSZP3-2016/019776-08/F40 zo
dňa 10.06.2016 právoplatné dňa 14.10.2016 pre stavebné objekty SO 661, SO 662. Taktiež rozhodnutie
zo zisťovacieho konania, vydané Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie,
oddelenie E1A, č. 2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015, právoplatné dňa 28.12.2015, ako aj súhlas-
né stanovisko správcu dotknutého vodného toku a súladné stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia,
odbor EIA, č. OU-NR- OSZP3-2020/031762-003 zo dňa 06.08.2020.



19. Odvolací orgán k odvolateľovej námietke, že neboli splnené podmienky v zmysle § 32 ods. 2
stavebného poriadku uviedol, že v napadnutom konaní sa riešilo uvedenie vodných stavieb do trvalého
užívania, t. j. kolaudácia týchto vodných stavieb a nie umiestňovanie stavieb, využívanie územia a
ochrana dôležitých záujmov v území.

20. Bod 7 Žalovaný uviedol že v súvislosti s konaním na Krajskom súde Nitra sp. zn. 26S/3/2016, že
do dnešného dňa nebol predložený žiadny rozsudok o tejto žalobe a taktiež ani uznesenie, ktorým by
bola vykonateľnosť tohto rozhodnutia odložená. Zároveň odvolací orgán poukazuje na ust. § 40 ods. 1
správneho poriadku, podľa ktorého je prvostupňový správny orgán viazaný právoplatným rozhodnutím
zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017 zo dňa 08. 10. 2015, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28. 12. 2015 a nie je oprávnený prerušiť ani zastaviť konanie. Odvolací orgán ďalej
konštatuje, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal všetkými pripomienkami účastníkov konania
v tomto kolaudačnom konaní jednotlivo a riadne ich vyhodnotil. Odvolací orgán ďalej poukazuje, že
taktiež v zmysle záväzného stanoviska Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie
č. OU-NR-OSZP3-2020/031762-003 zo dňa 06. 08. 2020 vo vzťahu k stavbám, ktoré boli riešené v
časti posudzovania je preukázateľné, že začatie kolaudačného konania je v súlade so zákonom o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a v súlade s rozhodnutím vydanom v zisťovacom konaní č.
OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 právoplatné dňa 28. 12. 2015.

21. Bod 8 Žalovaný zdôraznil, že predmetom tohto kolaudačného konania vyššie uvedených vodných
stavieb je odvádzanie zrážkových vôd zo spevnených parkovacích plôch cez kanalizačné vetvy
a retenčné potrubie do potrubného rozvodu riešeného v rámci 1. fázy výstavby, s následným
prečerpávaním a čistením ORL, resp. ďalej vypúšťaním do recipientu toku Dobrôtka, zabezpečenie
katódovej ochrany vodojemu Lupka a časti potrubia v extraviláne obce Jelšovce vrátane príslušenstva a
elektrickej prípojky v k. ú. M., A., F., T., a T.. Je teda zrejmé, že pripomienka žalobcu v časti dopravného
a kapacitného riešenia napojenia rýchlostnej komunikácie s úsekom cesty 1/64 nie je predmetom tohto
konania ako aj projektová dokumentácia nesúvisí s kolaudáciou predmetných vodných stavieb.

22. Bod 9 V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp .zn.
6Sžp/23/2011 zo dňa 20. júna 2012, podľa ktorého „cieľom článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je
zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov
a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v
oblasti životného prostredia. Tieto práva majú členovia verejnosti len ak sú splnené podmienky uvedené
vo vnútroštátnom práve, ak sú nejaké“. Taktiež odvolací orgán poukazuje na Uznesenie NS SR č.
8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017 „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského
dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pod-
mienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom
prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti
v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen
vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované
pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (viď rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Szž z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z
27. januára 2011)“.

23. K bodom 10 a 11: k uvedeným bodom žalovaný uviedol, že žalobca použil skopírované odvolanie
k inému konaniu, prípadne kopíruje text odvolania z iných strán .

24. Bod 13: uviedol, že prvostupňový správny orgán dodržal ust.§ 80 ods. 1 stavebného zákona, keď
oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred
ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním a súčasne poučil účastníkov konania a dotknuté
orgány, že námietky alebo pripomienky môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa na ne
neprihliadne.

25. Pripomienka, aby odvolací správny orgán v primeranej dobe pred vydaním rozhodnutia v súlade
s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní ho oboznámil ako účastníka konania v správnom konaní
so všetkými podkladmi pre rozhodnutie je neopodstatnená z dôvodu, že odvolací orgán rozhoduje v
odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu



a teda v rámci riadneho opravného prostriedku sa preskúmava prvostupňové správne konanie a jeho
výsledok - rozhodnutie.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

26. Podanou žalobou zo dňa 28. 05. 2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-
NR-OOP3-2021/011480-002 zo dňa 16. 03. 2021, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
Žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich zákonných právach a súčasne došlo k porušeniu viacerých
relevantných ustanovení zákonov, ako aj k zásahu do práva na ochranu životného prostredia a povolenie
užívania predmetnej stavby je v rozpore so zákonom a má vážny dopad na porušenie práva na ochranu
životného prostredia.

27. Poukázal j na to, že kolaudačné rozhodnutie č. OU-NR-QOP6-2019/049403-003, týkajúce sa
žiadateľa Slovenskej správy ciest, bolo zrušené, a to či už preložka dažďovej kanalizácie, odvodnenie
tesniacej vane. Teda aj v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie v zrušujúcom rozhodnutí, že rozhodnutie
nebolo v súlade so zákonom a správny orgán nemal ustálené s hmotným a procesným právom
vzťahujúcim sa na prejednávanú vec. Správny orgán nemá ustálené, ktoré konanie uskutočnené
podľa zákona o posudzovaní sa vzťahuje na toto kolaudačné konanie a tým nemá ustálený aj okruh
účastníkov konania. Je preto potrebné podľa môjho názoru posúdiť celý Strategický park najskôr
povinným hodnotením a až potom jednotlivé dielčie stavby.

28. V časti III. žaloby že s poukazom na znenie § 59 ods. 1 správneho poriadku mal odvolací orgán,
teda žalovaný, preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a teda
mal vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté. Odvolací
orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale i jeho správnosť, resp. konanie, ktoré rozhodnutiu
predchádzalo. Žalovaný mal zohľadniť aj porušenie, keď došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných
ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

29. V ďalšej časti správnej žaloby na porušenie množstva procesných noriem (Aarhuský dohovor, Ústavu
SR, zákon č. 24/2006 Z. z., stavebný zákon, správny poriadku, ako i zákon č. 211/2000 Z. z.), pričom
následne citoval konkrétne ustanovenia uvedených právnych predpisov, ktoré mali byť, podľa názoru
žalobcu, zo strany správnych orgánov porušené. V ďalšej časti citoval celý obsah odvolania, ktoré podal
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.

30. V časti III.1 poukázal na to, že toto predmetné kolaudačné konanie je povoľovacím konaním v
zmysle zákona č. 24/2006 Z. z., z toho vyplýva, že všetci účastníci z procesu EIA, ktorý sa týkal
predmetných stavebných objektov musia byť účastníkmi aj tohto kolaudačného konania. Z obidvoch
administratívnych rozhodnutí však vyplýva, že týmto účastníkom z EIA boli rozhodnutia dané iba na
vedomie formou verejnej vyhlášky, čo je v rozpore so zákonom č. 24/2006 Z. z. Taktiež je dôvodom
na zrušenie predmetných rozhodnutí správnych orgánov aj to, že žiadosť Slovenskej správy ciest ako
aj oznámenie o začatí kolaudačného konania a pozvanie na ústne pojednávanie a miestne šetrenie
neboli zo strany správneho orgánu prvého stupňa zverejnené, čím aj týmto došlo k administratívnemu
postupu v rozpore so zákonom č. 24/2006 Z. z. Jeho účastníctvo v konaní sa dá odvodiť aj priamo z §
14 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého môžem byť predmetným kolaudačným konaním týkajúcim
sa stavebnej činnosti Automotive Nitra Project, priamo dotknutý, nakoľko predmetná stavebná činnosť
sa realizuje v rámci Strategického parku, pre realizáciu a prípravu ktorého som účastníkom aj viacerých
vyvlastňovacích konaní, ktorá skutočnosť je správnemu orgánu taktiež notoricky známa, keďže na tomto
správnom orgáne boli predmetné vyvlastňovacie konania vedené.

31. V časti III. 2 žiadal priznať s poukazom na § 185 písm. a) SSP správny súd, aby tejto správnej žalobe
priznal odkladný účinok z dôvodov tam uvedených, (o návrhu rozhodol súd samostatným uznesením).

32. V časti III. 3 poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania povolenia s ohľadom na
nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého „Územné rozhodnutie sa
nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu Strategického parku,
na ktoré bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové



usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z
územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. “ Zdôraznil, že aj podľa oznámenia MDVaRR SR
zo dňa 25. 11. 2015 - pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny
a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu
strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie. Územný plán mesta Nitra
pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby (prípustnú
podlažnosť, podiel zastavanosti...) a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku, a z
tohto dôvodu sám stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny,
ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. V Osvedčení z 13. 07. 2015 ale aj v ostatných, ktoré
sú vydané pre MH Invest s.r.o. je uvedené, že sa vydáva k návrhu na začatie územného konania a až
následne k začatiu vyvlastňovacieho konania a stavebného konania. Je preto jasné, že takýto postup
nie je možné zákonne preskočiť.

33. Konkrétne v textovej časti ÚPN - mesta Nitra v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu
„Zástavba“ v odseku „priemyselná výroba - priemyselný park“ je uvedené: ...priemyselná výroba -
priemyselný park (na vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený
zámer realizácie kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej
činnosti). Z tohto vyplýva, že sa takýto zámer (realizácia kapacitne veľkej výrobnej prevádzky s
komplexom) iba predpokladá. Z tohto dôvodu je využitie vymedzených plôch v území limitované
spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti
zámeru. Na uvedenú skutočnosť nadväzuje fakt, že vo výkresovej časti ÚPN mesta Nitra, vo výkrese
KOMPLEXNÝ NÁVRH je v grafickej časti legenda pri vyznačení priemyselného parku uvedené:
„Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území
podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny). Na tomto základe
potom je objektívne možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na ktorú sa
odvoláva stavebný úrad - § 32 ods. 2 stavebného zákona a to v podobe nutnosti dodržania priestorového
usporiadania územia a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

34. Špeciálny stavebný úrad vôbec neuviedol, teda sa nijako nevysporiadal s otázkou, či a ako územný
plán mesta Nitra rieši zastavovací plán, vzájomné vzťahy priestorového usporiadania dotknutého
územia. Len tak by totiž mohol vydať stavebné povolenie v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, preto bez
takéhoto dostatočného zdôvodnenia trpí prvostupňové rozhodnutie nezhojiteľnou vadou neúplnosti a
arbitrárnosti.

35. V relácii k vyššie uvedeným súvislostiam poukázal na to, že Územný plán obce (ÚPNO) - mesta
Nitra bol schválený v roku 2003, následne boli spracované zmeny a doplnky č. l až č. 5. V aktuálne
platnom ÚPN - mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku Sever, avšak nie je vymedzená
hranica Strategického parku a v predmetných dokumentoch Územného plánu vôbec nie je definované
územie pre Strategický park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na § 32 ods.
2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje

36. Nie je preto legitímne možné povoliť stavbu pokiaľ posúdená v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z.
nebola, ale mala byť. V žiadnom prípade tak nie je postačujúce zdôvodnenie špeciálneho stavebného
úradu, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje len z dôvodu strategickej investície, hoci sa na ňu
vydalo osvedčenie o významnej investícii, pričom bez akéhokoľvek logického, zákonného a rozumného
odôvodnenia a naopak s cieľom odôvodnenie takejto skutočnosti zamlčať, zahmliť alebo inak arbitrárne
sa k tomu postaviť. V prvostupňovom ako aj v napadnutom rozhodnutí teda úplne absentuje uvedenie
akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov. Pritom aby súd
mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia
správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje rozhodnutie náležíte odôvodnil a aby sa podrobne
vyjadril k pripomienkam účastníkov konania. Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmý spôsob
použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiaduce z dôvodu absencie ostatných náležitostí
odôvodnenia rozhodnutia.

37. Tvrdenie žalobcu, že strategická investícia - strategický park nie je v platnom územnom pláne mesta
vôbec riešená je tak podstatnou okolnosťou pre vydanie povolenia v danej veci, t. j. je nutné splniť
podmienku podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Predsa ak sa strategický park v územnom
pláne vôbec nerieši, nie je možné splniť jednu zo základných úloh stavebného povolenia a to zistiť, či



nedochádza k ohrozeniu verejných záujmov chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo
neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov a teda vydané rozhodnutie je
vydané v rozpore s § 32 ods. 1 správneho poriadku.

38. V bode III.4 ďalším žalobným dôvodom je to, že žalovaný a teda ani špeciálny stavebný úrad sa
nedostatočne zaoberali jeho námietkou (ako aj odvolacím dôvodom), že nielen samotné navrhované
činnosti, ale aj samotný strategický park musí podliehať procesu posudzovania vplyvov na životné
prostredie, minimálne vo forme zisťovacieho konania, keďže je nutné sa pri takýchto povoleniach
zaoberať všetkými námietkami účastníkov zisťovacieho konania, ktoré boli uplatnené v predmetnom
zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Poukázal na to, že je účastníkom vydaného
osvedčenia stavba „Vybudovanie Strategického parku“ zo dňa 13. 07. 2015- č. 20801/2015-1000-33509,
ktoré vydalo Ministerstvo hospodárstva SR, pričom výstavbu bude zabezpečovať MH Invest, s.r.o.,
keďže jeho rozsiahle pozemky, ktorých je vlastníkom v Nitre na Zobore boli zahrnuté do predmetného
osvedčenia a taktiež do osvedčenia dokonca vydaného pre samotný Jaguar Land Rover zo dňa 14. 01.
2016 - č. 13489/2016-1000-02437 - pre stavbu „Výstavba nového automobilového výrobného podniku
v Nitre“. V tomto osvedčení vydanom pre Jaguar Land Rover sa nachádza aj pozemok parc. č. XXXX,
ktorý potom, čo bol nezákonne vyvlastnený sa mu opätovne vrátil na LV č. XXXX, a teda v čase vydania
predmetného osvedčenia bol zákonným vlastníkom a je ním aj v čase tohto administratívneho konania.

39. K stavbe „Automotive Nitra Project“ a „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ bolo vykonané zisťovacie,
resp. povinné hodnotenie posudzovania vplyvov na životné prostredie, v ktorom uplatnil pripomienky
a námietky. Vzhľadom na uvedené si pripomienky a námietky uplatnené v zisťovacom konaní, resp.
povinnom hodnotení uplatňoval v plnom rozsahu aj v predmetnom konaní o povolení užívania stavby,
pričom orgány verejnej správy sa s nimi nijako nezaoberali. Poukázal na znenie zákona č. 24/2006
Z. z., konkrétne na § 18 ods. 2 písm. b) pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15
Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti 13 upravené
kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy § 18 ods. 2 písm. b) zo zákona
povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú
aj priemyselné parky a priemyselné zóny, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z tohto je zrejmé, že v
zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov (je zrejmé, že pod
pojmom strategický park, konkrétne vybudovanie strategického parku ako významnej investície - to je
konkrétne predmetom vyššie citovaného osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR - je nutné rozumieť
priemyselnú zónu, ktorú „má na mysli“ pod č. 15).

40. Je potrebné prihliadnuť aj na § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní, podľa ktorého povoľujúci orgán
nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v
zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Tu je
však nutné opätovne zdôrazniť, že v rámci samotného Strategického parku vymedzeného predmetnými
osvedčeniami Ministerstva hospodárstva SR neprebehlo ani zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006
Z. z. Samotný Strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.

41. V rámci doplnenia vyššie uvedenej argumentácie poukazujem na § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z.
z., v zmysle ktorého sa za významnú investíciu považuje aj príprava územia na realizáciu strategického
parku, ak výstavbu zabezpečuje podnik so 100% majetkovou účasťou štátu (ako v „našom“ prípade je
to MH Invest, s.r.o.) a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z tohto pohľadu
potom stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú uvádzané osvedčenia MH SR
(ako sa v týchto osvedčeniach explicitne uvádza) je významnou investíciou a teda v zmysle platnej
legislatívy sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť (§ 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z.), ktorá samozrejme
podlieha a musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

42. V kontexte uvedeného už len podotkol, že takémuto jeho výkladu jednoznačne nasvedčuje
aj skutočnosť, že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska, kde je
vydané osvedčenie o významnej investícii č. 14944/2018-4220-21819 zo dňa 23.04.2018, sa bude
posudzovať (povinné hodnotenie) v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. (viď http://enviroportal.sk/sk/eia/
detail/strategicky-park-haniska). Ide o absolútne obdobný strategický park ako v Nitre, prevažne pre
automobilový priemysel s kapacitou od 150 - 300 000 vozidiel presne ako v Nitre, takže je úplne jasné,
že strategický park Nitra sa zákonne musel posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a je úplne jasné,
pokiaľ takéto konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie neprebehlo, ani len nebol, či už



navrhovateľ pre územné konanie alebo žiadateľ pre vydanie stavebného povolenia oprávnený podať
žiadosť povoľovaciemu orgánu, čiže v tomto prípade špeciálnemu stavebnému úradu.

43. Tu teda povoľovací orgán, či už prvostupňový alebo druhostupňový doslova odignorovali povinnosť
v zmysle § 140c ods. 6 stavebného zákona a následne minimálne prerušiť konanie v zmysle § 140c ods.
12 stavebného zákona do rozhodnutia, povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie v zmysle
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní, kde príslušným orgánom na vydanie rozhodnutia by bolo tak
isto ako pri posudzovaní strategického parku Haniska, Ministerstvo životného prostredia.

44. Vzhľadom na základné pravidlá správneho konania mal špeciálny stavebný úrad alebo aj žalovaný
povinnosť pripojiť si predmetný spis, ktorý sa týka tohto rozhodnutia, z ktorého by mal za preukázané,
že Strategický park nebol posudzovaný. Aj z týchto dôvodov malo byť teda toto konanie prerušené
podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku v spojitosti s § 140c ods. 6 stavebného zákona a orgány verejnej
správy mali povinnosť zaslať návrh Ministerstvu životného prostredia na začatie konania podľa zákona
č. 24/2006 Z. z.

45. Z tohto dôvodu tak nie je možne bez pochybnosti ustáliť, či stavba, ktorá je predmetom tohto konania,
bola legitímne posúdená v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. z hľadiska vplyvov na životné prostredie a
preto ani nemôže byť legitímne toto kolaudačné konanie. V nadväznosti na uvedené skutočnosti bol
správny orgán povinný prerušiť toto kolaudačné konanie do vyriešenia otázky týkajúcu sa zámeru EIA
„Automotive Nitra Project“ v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre.
Orgány verejnej správy teda evidentne konali tak, aby mu spôsobili ujmu v konaní a nie len jemu, ale
sa jedná aj o verejné právo a v zmysle čl. 44 ods. 1 Ústavy.

46. K bodu III.5 uviedol, že ďalšou zásadnou námietkou a odvolacím dôvodom a teda aj žalobným
dôvodom je aj to, že podal na Krajský súd Nitra správnu žalobu dňa 23. 02. 2016 voči žalovanému -
Okresný úrad Nitra, ktorá je vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016 a týka sa zámeru
EIA v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a
to konkrétne Automotive Nitra Project, o ktorej však doposiaľ nebolo rozhodnuté a dokonca nebolo ani
otvorené pojednávanie, pričom aj z tohto dôvodu mali správne orgány zastaviť, minimálne však prerušiť,
všetky konania súvisiace s touto stavbou, teda aj toto konanie, a to do rozhodnutia správneho súdu. Je
nutné počkať ako rozhodnú súdy a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV.
US 279/2020-20, keď rozhodol, že súdne konanie v tejto veci vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp.
zn. 26S 3/2016 sa javí ako prieťahy v konaní a prijal jeho ústavnú sťažnosť v celom rozsahu.

47. III.6 Ďalší žalobný dôvod uviedol, že v tomto konaní zo strany obidvoch orgánov verejnej správy
nebola dodržaná ani hypotéza ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. Správny orgán je povinný
poskytnúť k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa ich povaha, pričom je žiaduce, aby tak robil
priebežne, najneskôr však v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok dôkazov pre
objektívne rozhodnutie vo veci samej. Výzva podľa tohto ustanovenia zákona má byť preto účastníkovi
konania doručená pred vydaním rozhodnutia vo veci samej aspoň jeden raz (počas konania), a to v čase,
keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a sám považuje
obstarávanie podkladov za ukončené a mieni už vo veci rozhodnúť. Je preto v rozpore so zákonom, ak
sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá - nie vlastnou vinou - len priamo z
rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola zo strany správneho orgán
daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol ich doplnenie. K takémuto
konaniu správneho orgánu v relácii voči jeho osobe ako účastníkovi konania však nedošlo. K uvedenej
námietke cituje žalobca z niektorých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako Krajského súdu v Bratislave.

48. V časti III.7 žaloby poukázal na nerešpektovanie Aarhuského dohovoru v postupe orgánov verejnej
správy, keďže v prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia,
sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v
Nitre, keď sa jedná o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je samozrejme spojený výrazný dopad
tejto výstavby na životné prostredie. V tomto smere je tak potrebné prihliadnuť aj na medzinárodnú
zmluvu, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese
a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol



publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z .z., pričom citoval čl. 9 ods. 3 Aarhuského
dohovoru. V tomto konaní práve tento účel nebol rešpektovaný, keďže sa jeho relevantnými námietkami
žalovaný nevysporiadal alebo vysporiadal len vo formálnej rovine. Ďalej citoval žalobca čl. 6 ods. 7, 8
Aarhuského dohovoru. Dohovor zaručuje verejnosti právo účasti na rozhodovacom procese a prísľub
spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom
prispieť k ochrane každého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií žiť v životnom prostredí,
ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti vyplývajúce z nadzákonných právnych noriem preto žiadal, aby bol v tomto správnom konaní
braný na ne náležitý zreteľ, k čomu však nedošlo.

49. V časti III.8 žaloby uviedol, že zásadným žalobným dôvodom je aj to, že v zisťovacom konaní
Automotive Nitra Project, ktoré predchádzalo povoľovacím konaniam žalovaný nebol príslušným
orgánom na vydanie rozhodnutia. Za tohto stavu nie je možné legitímne v tomto - konaní užívaní stavby
pokračovať, pretože tento stav sa nedá nijako zhojiť. O tejto skutočnosti však žalovaný musí vedieť,
pretože podľa stanoviska zo dňa 20. 12. 2017, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, organizačný odbor
je príslušným orgánom podľa zákona č. 24/2006 Z .z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v
odvolacom konaní za predpokladu, že prvostupňovým orgánom je Okresný úrad v sídle kraja, práve
Ministerstvo životného prostredia SR, pričom ani s týmto odvolacím dôvodom sa žalovaný riadne
nevysporiadal.

50. V časti III.9 žaloby namietal, z akého dôvodu boli stavby povolené do užívania Slovenskej správe
ciest, keď táto nie je držiteľom žiadneho osvedčenia o významnej investícii. Na jeho argument správny
orgán prvého stupňa v jeho rozhodnutí uviedol, že predmetom tohto kolaudačného konania nie je žiadna
účelová komunikácia ani cesta 1. triedy. Týmto správny orgán potvrdil, že v tomto konaní nemôže byť
oprávneným žiadateľom práve Slovenská správa ciest, keďže táto je v zmysle zákona iba správcom
výlučne ciest 1. triedy. Namietal, že ani žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí týmto nezaoberal. Správne
orgány tak nemohli mať za preukázané, že žiadateľom v tejto veci je oprávnená byť Slovenská správa
ciest a to teda preto, že ak sa povolili stavebné objekty, ktoré podľa správneho orgánu prvého stupňa
nesúvisia so žiadnou cestou, avšak Slovenská správa ciest má spravovať práve cestu (opakujem iba
1. triedy), je takýto postup zo strany správnych orgánov úplne nelogický a neodôvodnený a tým pádom
v rozpore so zákonom.

51. Tiež upozornil, že stavebné povolenie bolo vydané pre žiadateľa MH Invest, s.r.o. a povoľuje
sa v tomto konaní, ktoré odvolaním napadol pre stavebníka Slovenská správa ciest, čo považuje za
obchádzanie zákona, pretože Slovenská správa ciest v žiadnom prípade nemá čo preskakovať napríklad
ani územne konanie a podobne.

52. V časti III.10 správnej žaloby namietal porušenie zákonnej povinnosť v zmysle § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, keď správny orgán neoznámil účastníkom konania, že sa môžu vyjadriť k podkladom
rozhodnutia, ale bez všetkého vydal rozhodnutie vo veci, a to napriek tomu, že ho o dodržanie zákonného
postupu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku doslova vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 12.
08. 2020 žiadal.

53. V časti III.11 uviedol tiež to, že správny orgán prvého stupňa nebol príslušný orgán na vydanie
rozhodnutia, pretože v zmysle § 117b stavebného zákona je príslušným orgánom okresný úrad v sídle
kraja vo veciach významných investícií, nemôže legitímne rozhodovať o tejto veci a jednoznačne takúto
skutočnosť namietal.

54. V bode III.12 opakovane poukázal žalobca na povinnosť správnych orgánov zaoberať sa všetkými
námietkami účastníkov zisťovacieho konania, ktoré boli uplatnené v predmetnom zisťovacom konaní
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Je nesporné, že všetky
konania, ktorých predmetom je vydanie kolaudačného rozhodnutia, spadajú pod zákonný pojem
„povoľovacie konanie“ (§ 3 písm. h) zákona č. 24/2006 Z. z.), keďže sa takýmto rozhodnutím
povoľuje užívanie zrealizovanej stavby.“ Povolenie na predčasné užívanie stavby sa doručuje mnohým
subjektom, pričom tu nie sú uvedení účastníci konania zo zisťovacieho konania. To znamená, že napriek
tomu, že správnemu orgánu sú títo účastníci známi, nezahrnuli ich do účastníkov konania a nedoručili im
oznámenie o povolení na predčasné užívanie stavby. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Najvyššie
súdu Slovenskej republiky č. 8 Sžo 8/2017, i pozri Nález US SR 3/2012.



55. V časti III.13 žaloby poukázal na ust. § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona, keď je potrebné
určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie,
a nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalostí navrhovanej dopravnej situácie. Namietal,
že aj keď v rámci odvolania žiadal predložiť potvrdenie o splnení podmienky dostatočnej dopravnej
kapacitnosti a že sa na predmetnú stavbu nevzťahujú ustanovenia § 19 cestného zákona o budovaní
dostatočne dopravne kapacitnej cestnej infrastruktury, ako aj predložiť stanovisko Slovenskej správy
ciest (metodický orgán MDVaRR SR) ako aj príslušného správcu dotknutých komunikácií, že navrhované
dopravné riešenie je dostatočné, tak ani jeden správny orgán sa s týmto nijako nevysporiadal a to
aj napriek tomu, že veľmi podstatná je tá skutočnosť, že úsek cesty 1/64 s napojením na rýchlostnú
komunikáciu RIA nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby
vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Strategického parku a taktiež teda daný úsek cesty
nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa
príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z.. Požadoval posúdiť parametre cesty 1/64 nielen v úseku
v kat. území M., ale v celom úseku cesty 1/64 až po napojenie na cestu RIA v súvislosti s nárastom
intenzity dopravy vyvolanou prevádzkou navrhovanej činnosti pri zachovaní dopravného prístupu do
územia v lokalite Nitra Zobor - Šindolka v zmysle vydaného územného rozhodnutia. Touto investíciou
sa má dokonca narušiť jeho vlastníctvo, kde aj pre tento účel prebiehalo vyvlastňovacie konanie práve
pre napojenie cesty 1/64 na RIA, kde z hľadiska jeho kvalitných nitrianskych pozemkov na Zobori sa má
odčleniť viac ako 37 000 m2 a vyvlastniť za zlomok ceny.

IV. Vyjadrenie žalovaného

56. Žalovaný podal vyjadrenia k správnej žalobe podaním zo dňa 30. 09. 2021. K bodom I. až III.
žaloby uviedol svoje stanovisko, že nakoľko ide o všeobecné konštatovania žalobcu bez uvedenia
a preukázania konkrétnych príčinných súvislostí medzi údajným porušením konkrétnych zákonných
ustanovení, postupom žalované v správnom konaní a ujmou na jeho nešpecifikovaných právach,
nepovažoval za potrebné sa k nim vyjadrovať.

57. K bodu III: 4 žaloby poukázal na to, príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie
a odvolací orgán sa zaoberali pripomienkami a námietkami žalobcu ako aj ďalších účastníkov
konania, uplatnenými v zisťovacom konaní navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ v samotnom
zisťovacom konaní a následnom odvolacom konaní. V tomto prípade príslušný orgán posudzovania
vplyvov na životné prostredie vydal ku kolaudačnému konaniu záväzné stanovisko č. OU-NR-
OSZP3-2020/031762-003 zo dňa 06. 08. 2020, v ktorom konštatoval súlad predmetných
vodných stavieb s rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo
dňa 08. 10. 2015 (právoplatné dňa 28. 12. 2015), ako aj so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie. Z tohto konania vychádzal prvostupňový správny orgán pri vydávaní
kolaudačného rozhodnutia na predmetné stavby. Zároveň podotýkame, že táto skutočnosť nie je
predmetom kolaudačného rozhodnutia orgánu štátnej vodnej správy.

58. Žalovaný uviedol že začatie kolaudačného konania oznámil prvostupňový správny orgán listom
zo dňa 07. 07. 2020 všetkým účastníkom konania, pričom nikomu z nich nebolo odoprené právo
v podávaní pripomienok, robenia záznamov, kópií poprípade výpiskov zo spisov. Z predkladaného
spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán v oznámení o začatí konania
poučil účastníkov konania a možnosti nahliadnuť do podkladov potrebných na vydanie rozhodnutia,
a to konkrétne, nahliadnuť do spisu pred dňom ústneho pojednávania na adrese prvostupňového
správneho orgánu a taktiež pri ústnom konaní. Zároveň ich poučil o následkoch neuplatnenia námietok
a pripomienok v zmysle § 80 ods. 2 stavebného zákona. Zopakoval v ostatnom dôvody uvedené v
samotnom rozhodnutí.

59. Vyjadrenie k bodu III.5: V súvislosti s konaním na Krajskom súde Nitra, ktoré je vedené pod sp.
zn. 26S/3/2016, uviedol že v čase vydávania prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia nebol
predložený žiadny rozsudok o tejto žalobe a taktiež ani uznesenie, ktorým by bola vykonateľnosť tohto
rozhodnutia odložená.



60. K bodu III. 6 a 10 žaloby uviedol, že prvostupňový právny orgán dodržal ust. § 80 ods. 1 stavebného
zákona, keď oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej
10 dní pred ústnym pojednávaním spojený v miestnym zisťovaním a súčasne ich poučil, že námietky
alebo pripomienky môžu uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne.

61. K bodu III. 7 žaloby: Žalovaný ako príslušný odvolací orgán v správnom konaní preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a nezistil porušenie medzinárodných a
ani vnútroštátnych právnych noriem a má za to, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval
v súlade so žalobcom uvádzanými ustanoveniami Aarhuského dohovoru a Ústavy SR. Rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 zákona o
správnom konaní a § 26 zákona o vodách a § 82 stavebného zákona. Prvostupňový správny orgán
postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť, aby mohli svoje práva
a záujmy obhajovať, vyjadriť sa k predmetnému konaniu a uplatniť svoje návrhy, čím postupoval v
súlade s § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní. Účastníci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti
„Automotive Nitra Project“, v rámci ktorej sa povoľujú predmetné vodné stavby do trvalého užívania,
boli v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. účastníkmi tohto kolaudačného konania. Námietkami
žalobcu k začatiu predmetného kolaudačného konania doručenými dňa 10. 08. 2020 sa prvostupňový
správny orgán zaoberal a v napadnutom rozhodnutí ich v časti rozhodnutie o námietkach účastníkov
konania vyhodnotil.

62. K bodu III. 8 žaloby: V súvislosti so žalobcom namietanou príslušnosťou žalovaného ako vecne
a miestne príslušného druhostupňového správneho orgánu v zisťovacom konaní zámeru „Automotive
Nitra Project“ žalovaný uviedol, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania vydal Okresný úrad Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
ako príslušný orgán podľa ust. § 56 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Odvolanie voči tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu riešil Okresný úrad Nitra, odbor opravných
prostriedkov, ktorému táto kompetencia prislúcha na základe ust. § 4 ods. 2 a 4 zákona č. 180/2013 Z.
z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov a Smernice Ministerstva vnútra č. 142/2013 publikovanej vo vestníku Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky čiastka 75 (predpis platný a účinný v čase vydania rozhodnutia). V zmysle prílohy
č. 3 k smernici Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 142/2013 sa odbor starostlivosti o životné
prostredie Okresného úradu Nitra člení na oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja a oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja. Ďalej uviedol, že oddelenie ochrany
prírody a vybraných zložiek starostlivosti o životné prostredie vykonáva svoju pôsobnosť na úseku štátnej
správy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 56 zákona č. 24/2006
Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pre okresné úrady. Podľa prílohy č. 6 k smernici
Ministerstva vnútra SR č. 142/2013, odbor opravných prostriedkov na úseku starostlivosti o životné
prostredie vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom
stupni rozhoduje podľa osobitných predpisov odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu,
ktorý má sídlo v jeho územnom obvode a v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie
vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje podľa osobitných zákonov odbor
starostlivosti o životné prostredie okresného úradu so sídlom v jeho územnom obvode. V danom konaní
Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie rozhodoval
v druhom stupni o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti
o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ako okresný
úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode a nie voči rozhodnutiu, v ktorom v prvom stupni rozhoduje
okresný úrad v sídle kraja.

63. K bodu III. 9 žaloby uviedol, že kolaudačné konanie sa v zmysle § 79 ods. 1 stavebného zákona
začína na návrh stavebníka, pričom žiaden zákon nestanovuje, že stavebníkom stavby, ktorá je súčasťou
realizácie stavby významnej investície, môže byť len držiteľ osvedčenia o významnej investícii vzhľadom
k tomu, že Slovenská správa ciest (ďalej ako „SSC“) nie je držiteľom žiadneho osvedčenia o významnej
investícii. Predmetom tohto kolaudačného konania nie je žiadna účelová komunikácia ani cesta I. triedy,
ale predmetom tohto kolaudačného konania sú vodné stavby. Vyššie uvedené stavebné objekty boli
povoľované na základe stavebných povolení, ktoré žalovaný uviedol aj v samotnom rozhodnutí pre
stavebníka MH Invest, s.r.o. Spoločnosť MH Invest s.r.o. a SSC uzatvorili zmluvu o postúpení práv a
povinností a kúpnu zmluvu č. 20160062 v znení dodatku č. 1, ktorou došlo k postúpeniu práv a povinnosti



vyplývajúcich zo stavebného povolenia č. OU-NR-OSZP3-2016/019776-08/F40 zo dňa 10.06.2016 a v
znení dodatku č. 2, ktorou došlo k postúpeniu práv a povinností vyplývajúcich zo stavebného povolenia
č. OU-NR-OSZP3-2017/002319-13/F40 zo dňa 24.05.2017 na SSC. Na základe vyššie uvedených
rozhodnutí, prvostupňový správny orgán vydal oznámenie o začatí kolaudačného konania zo dňa
07.07.2020 žiadateľa SSC na uvedenie vodnej stavby do užívania „Príprava cestnej infraštruktúry -
Strategický park Nitra“ v katastrálnom území M., A., F., T. a T..

64. K bodu III. 11 žaloby: V súvislosti so žalobcom namietanou príslušnosťou prvostupňového správneho
orgánu v predmetnom kolaudačnom konaní žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán- Okresný
úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia rozhodoval ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 zákona č.
364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) a ako špeciálny stavebný úrad podľa ust. § 120
stavebného zákona. Žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodol ako vecne príslušný orgán podľa
§ 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z., nakoľko vykonáva
v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má
sídlo v jeho územnom obvode.

65. K bodu III. 12 žaloby: Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie a odvolací orgán
sa zaoberali pripomienkami a námietkami žalobcu ako aj ďalších účastníkov konania, uplatnenými v
zisťovacom konaní navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ v samotnom zisťovacom konaní a
následnom odvolacom konaní. Prvostupňový správny orgán v povoľovacích konaniach navrhovanej
činnosti vychádza z tohto rozhodnutia a je viazaný jeho podmienkami, ako aj záväzným stanoviskom
príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie k jednotlivým povoľovacím konaniam.
V tomto prípade príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vydal záväzné stanovisko
č. OU-NR-OSZP3-2020/031762-003 zo dňa 06. 08. 2020, v ktorom konštatoval súlad predmetných
vodných stavieb so zákonom o posudzovaní a súlad s rozhodnutím vydanom v zisťovacom konaní č.
OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 (právoplatné dňa 28. 12. 2015).

66. K bodu III. 13 žaloby V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa dopravného napojenia žalovaný
konštatuje, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namietal, sa neriešili v tomto
kolaudačnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie týkajúcej
sa stavby a nesúvisia s kolaudáciou stavby.

67. V závere žalovaný uviedol, že ani jedna z pripomienok, resp. ani jeden zo žalobných dôvodov
nesmeroval voči technickému vyhotoveniu stavby. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Nitre po pojednávaní žalobu zamietol podľa § 190 Správneho
súdneho poriadku ako nedôvodnú.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

68. Mesto Nitra v podaní zo dňa 03. 08. 2021 oznámilo súdu, že sa oboznámilo so správnou žalobou
a plne sa stotožňuje s právnym názorom Okresného úradu Nitra.

69. V podaní zo dňa 12. 08. 2021 sa vyjadril k správnej žalobe označený účastník konania - spoločnosť
MH Invest, s.r.o. a poukázal na to, že ani jeden žalobný dôvod nie je v súlade s priznaným rozsahom
aktívnej legitimácie žalobcu (v zmysle ustanovení SSP) a teda, že v prvom rade je potrebné žalobu
posúdiť ako podanú neoprávnenou osobou a zamietnuť ju podľa ust. § 190 SSP.

70. Žalobca v podanej žalobe namieta len údajné procesné vady týkajúce sa podkladových rozhodnutí
(neexistencia územného rozhodnutia, namietané rozhodnutie zo zisťovacieho konania a pod.), ktoré
následne podľa neho spôsobujú i vadu napadnutého rozhodnutia. Žiadna z prezentovaných námietok
a rovnako tiež žiadny zo žalobných bodov teda nesmeruje nielen voči porušeniu verejného záujmu
v oblasti životného prostredia (ako uvádzame vyššie), ale ani voči konkrétnemu technickému, či
stavebnému vyhotoveniu povoľovaných stavieb. Navyše správnemu súdu ani neprináleží zaoberať sa
preskúmaním iných rozhodnutí vydaných v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku



a ani prípadných pochybení a nedostatkov v iných správnych konaniach, na ktoré opakovane poukazuje
žalobca.

71. Jedna z námietok žalobcu spočíva v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať
aj stavba, ktorá bola predmetom kolaudačného konania, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na
životné prostredie podľa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o EIA“). Táto námietka
žalobcu však v skutočnosti nie je žalobný dôvod, ktorý by preukazoval dopad eventuálne zistenej
nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého žalobcu. Poukázal na uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015. Správna žaloba žalobcu preto nespĺňa ani
základnú náležitosť správnej žaloby zainteresovanej verejnosti podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, keď v nej
žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, aký konkrétny verejný záujem v oblasti životného prostredia
bol, resp. mal byť prvostupňovým rozhodnutím v konaní o povolení užívania stavby porušený.

72. Mal za to, že oba dotknuté správne orgány (tak prvostupňový, ako i odvolací) postupovali voči
žalobcovi maximálne férovo a so žalobcom riadne konali. V žiadnom prípade nie je pravdivé tvrdenie,
že by žalobca dostal rozhodnutie iba na vedomie formou verejnej vyhlášky. Rovnako tiež nie je pravdivé
tvrdenie, že by nebolo zverejnené oznámenie o začatí konania. Doručovanie prebehlo v súlade s
platnými právnymi predpismi - do vlastných rúk a to všetkým účastníkom konania. Nedošlo teda k
porušeniu ust. § 18 ods. 3 správneho poriadku. O všetkých týchto skutočnostiach sa správny súd môže
ľahko presvedčiť z priloženého správneho spisu.

73. Nesúhlasil so žalobcom, že kolaudačné konanie je povoľovacím konaním podľa ust. § 24 ods. 2
Zákona o EIA. Súčasne, aplikácia citovaného zákonného ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o EIA je v
zmysle jeho znenia (obsahu) limitovaná výlučne na následné, po konaní podľa tretej časti Zákona o
EIA nasledujúce „povoľovacie konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene“. Kolaudačné konanie,
tzn. konanie o vydanie povolenia na trvalé alebo dočasné užívanie stavby alebo jej zmeny, pritom
nie je povoľovacím konaním k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, t. j. nie je konaním, ktoré má
na mysli predmetné ust. § 24 ods. 2 Zákona o EIA, pričom citoval ust. § 3 písm. f) Zákona o EIA.
Povoľovacie konanie k realizácii stavieb je však výlučne len územné konanie a stavebné konanie
podľa stavebného zákona, nie kolaudačné konanie, pretože v štádiu kolaudačného konania je už -
realizácia stavieb dávno povolená. Tento záver nepriamo vyplýva aj z ust. čl. 1 ods. 2 písm. c/ smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011. Akýkoľvek iný výklad tohto
ustanovenia nie je výkladom euro konformným, je v rozpore so slovenským Zákonom o EIA a je v
rozpore s európskou smernicou na základe ktorej bol tento zákon implementovaný do slovenského
právneho poriadku. Poukázal na to, že z ustálenej súdnej praxe kasačného súdu jednoznačne vyplýva,
že „kolaudačné rozhodnutie vydané stavebným úradom v zmysle stavebného zákona môže napadnúť
žalobou o preskúmanie jeho zákonnosti len účastník správneho konania, ktorý bol týmto rozhodnutím
priamo dotknutý na svojich subjektívnych právach spojených s užívaním stavby, ktoré boli predmetom
kolaudačného konania.“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/228/2009, publikované
pod R 87/2011). Účastníctvo žalobcu v predmetnom kolaudačnom konaní nevyplýva ani z osobitného
predpisu, na ktorý ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o EIA odkazuje. Týmto osobitným zákonom sa v
zmysle poznámky pod čiarou č. 24 rozumie zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), konkrétne jeho ustanovenie § 14. Podľa
názoru účastníka konania je zrejmé, že účasť žalobcu v kolaudačnom konaní nevyplýva ani priamo
z ust. § 24 ods. 2 Zákona o EIA (viď vyššie v tejto kasačnej sťažnosti), ani z ust. § 14 Správneho
poriadku, ako osobitného predpisu, na ktoré ust. § 24 ods. 2 Zákona o EIA odkazuje. Pre úplnosť je
v tejto súvislosti potrebné uviesť, že právo účasti žalobcu v kolaudačnom konaní nezakladá ani ust. §
140c ods. 8 Stavebného zákona. Citované zákonné ustanovenie teda priznáva právo podať odvolanie aj
osobám, ktoré neboli účastníkmi kolaudačného konania, ak tomuto konaniu predchádzalo (zisťovacie)
konanie podľa Zákona o EIA, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom
rozhodnutia podľa Zákona o EIA; čo však automaticky nezakladá aj právo účasti tejto osoby v samotnom
kolaudačnom konaní. K aplikácii § 32 ods. 2 Stavebného zákona a územný plán mesta Nitra uviedol,
že v kolaudačnom konaní sa neskúma, či sa stavba mala alebo nemala umiestňovať alebo realizovať,
t. j. ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona sa v kolaudačnom konaní neaplikuje, ale sa skúma, či sa
stavba zrealizovala tak, ako bola povolená. Zároveň zdôraznil, že umiestnenie stavby nie je v rozpore s
platnou územno-plánovacou dokumentáciou mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta, ktorý bol
schválený všeobecne záväzným nariadením č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1-5. To, že v územnom pláne



nie je „expressis verbis“ uvedený pojem „strategický park“ vyplýva z tohto dôvodu, že tento pojem bol
zavedený do Stavebného zákona až s účinnosťou od 17. 10. 2015 (novelou č. 254/2015 Z. z.), pričom
dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11. 06. 2015,
teda v čase kedy uvedený právny pojem nebol v našom právnom poriadku definovaný. Žalobca v tejto
časti svojej žaloby v prevažnej miere len opakuje svoje tvrdenia uvedené, či už priamo v konaní pred
správnymi orgánmi, prípadne v iných svojich konaniach, pričom opomenul spomenúť, že súdne konanie
26S/3/2016 v ktorom súd posudzoval proces EIA bolo už právoplatne ukončené. Vo vzťahu k námietke
žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
uvádzame, že v preskúmavanom administratívnom konaní bol príslušný orgán verejnej správy viazaný
rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody
a vybraných zložiek životného prostredia, zo dňa 08. 10. 2015, č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-
F36, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015 a ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná
činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorej súčasťou je aj predmetná stavba, sa nebude posudzovať z
hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Toto rozhodnutie bolo potvrdené
v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra,
odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie zo dňa 14. 12. 2015 č. OU-
NR-OOP4-2015/045777. (46) Dotknuté orgány verejnej správy preto boli v administratívnom konaní
viazané špecifikovanými rozhodnutiami, a to s poukazom na ust. § 40 Správneho poriadku a § 140b
ods. 1 Stavebného zákona, tzn. neboli ani oprávnené samostatne riešiť otázku posudzovania alebo
neposudzovania vplyv na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v predmetnom stavebnom
konaní. Zákon č. 24/2006 Z. z. nepozná pojem strategický park, preto ani nie je možné viesť zisťovacie
konanie, v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku, nakoľko tento zákon upravuje
zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov (t. j. návrh plánu alebo návrh programu) a
ich vplyvov, resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.
Z uvedeného je zrejmé, že Strategický park ako celok bol posúdený v roku 2005 ako navrhovaná
činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“. Zároveň z pohľadu požiadavky prílohy č. 8 časť 9 položky
15 zákona č. 24/2006 boli posúdené viaceré činnosti v zisťovacom konaní (AUTOMOTIVE NITRA
PROJECT, Gestamp Nitra, PROLOGIS PARK NITRA, projekt People centra, projekt mimoúrovňovej
križovatky a pod.). V neposlednom rade treba uviesť, že žalobca sa žalobou zo dňa 23. 02. 2016 v
konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016 sa domáhal preskúmania a zrušenia
tohto rozhodnutia, pričom dňa 01. 07. 2021 bolo vo veci už aj právoplatne rozhodnuté, spôsobom,
že súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol. Žalobca teda uvádza, že zo strany špeciálneho
stavebného úradu došlo k porušeniu ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, pričom však vôbec neuvádza
aký konkrétny podklad nemal k dispozícii, prípadne vo vzťahu k akému konkrétnemu podkladu mu
nebolo umožnené sa vyjadriť, resp. aké konkrétne podklady chcel navrhnúť na doplnenie a nebolo
mu to umožnené. Navyše žalobca vo svojej žalobe neuviedol žiadny, nie to ešte relevantný argument,
ktorým by preukázal alebo zdôvodnil v tejto veci nesprávnosť postupu, či právneho posúdenia zo strany
konajúcich správnych orgánov. Z administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán v
oznámení o začatí konania upovedomil všetkých účastníkov kolaudačného konania o tom, kde je možno
nahliadnuť do dokladov, o tom, že sa môžu ku skutkovým a právnym okolnostiam vyjadriť, ako aj o
tom, že ak sa do dňa ústneho pojednávania nevyjadria, na prípad sa aplikuje koncentračná zásada.
Do dňa ústneho pojednávania boli teda všetky podklady kompletné a ku všetkým týmto podkladom
sa žalobca mohol vyjadriť. Z príslušných ustanovení zákona, ako i ustálenej súdnej praxe vyplýva, že
predmetné ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa v následnom odvolacom konaní aplikuje
len v tých prípadoch, v ktorých došlo v priebehu odvolacieho konania k doplneniu dokazovania, resp.
doplneniu podkladov rozhodnutia. Vo svojej žalobe žalobca namieta, že správne orgány sa nijakým
spôsobom nevysporiadali s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru (publikovanému v Zbierke zákonov
pod č. 43/2006 Z. z.), predovšetkým s obsahom jeho čl. 9 ods. 3. V tejto súvislosti poukázať na to,
že Aarhuský dohovor nepriznáva žiadne práva fyzickým a právnickým osobám, ale ukladá povinnosti
zmluvným štátom, pričom právo na prístup k informáciám, účasť na rozhodovacom procese, ani prístup k
spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia neboli v dotknutom administratívnom (kolaudačnom)
konaní žalobcovi odopreté a tieto si žalobca mohol uplatniť v zmysle právnych predpisov SR, ktoré
sú v súlade s požiadavkami Aarhuského dohovoru. V žalobe žalobca nekonkretizuje, aké konkrétne
práva (či už jeho alebo verejnosti), mali byť porušené a akým konkrétnym spôsobom, postupom a/
alebo rozhodnutím prvostupňového a/alebo odvolacieho správneho orgánu. Celá dotknutá časť žaloby
je formulovaná len ako všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutých dvoch správnych rozhodnutí
s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah
a záverov alebo iných skutočností, na základe ktorých by bolo možné dôjsť k inému záveru, než je



uvedený v napadnutých správnych rozhodnutiach a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami
alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Námietka žalobcu
týkajúca sa údajného postupu žalovaného v rozpore s ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku nie je
správna a ani dôvodná. Žalovaný orgán verejnej správy sa odvolaním žalobcu proti prvostupňovému
administratívnemu rozhodnutiu riadne a v súlade so zákonom zaoberal a svoje rozhodnutie o ňom
podrobne, výstižne a presvedčivo odôvodnil. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky zákonom stanovené
podmienky pre kolaudáciu stavieb a v konaní sa nevyskytli žiadne vady, žalovaný vo svojom rozhodnutí
správne vyhodnotil, že prvostupňový orgán postupoval pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia -
kolaudačného povolenia - v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca
vo svojej správnej žalobe nijako nešpecifikoval a nekonkretizoval, akým konkrétnym spôsobom mal byť
postup odvolacieho správneho orgánu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia v rozpore s ust. § 59
ods. 1 Správneho poriadku. V podanej žalobe pod bodom III.8 žalobca uvádza nesprávny a navyše
absolútne irelevantný argument o tom, že v zisťovacom správnom konaní odvolací orgán nebol orgánom
legitímnym, pretože keďže na prvom stupni rozhodol vo veci okresný úrad v sídle kraja, na druhom
stupni malo konať ako správny orgán - príslušné rezortné ministerstvo. Uvedená námietka je irelevantná
pretože zisťovacie konanie bolo predmetom súdneho prieskumu v úplne inom súdnom konaní - sp.
zn. 26S/3/2016, pričom toto súdne konanie je už právoplatne skončené s tým, že žaloba žalobcu
bola v plnom rozsahu zamietnutá. Žalobca namieta, že stavba bola povolená do užívania Slovenskej
správy ciest (ďalej len „SSC“) pričom táto štátna organizácia spravuje len cesty I. triedy. Pripomíname,
že kolaudačné povolenie bolo vydané pre SSC z tohto dôvodu, že tento subjekt nadobudol práva
vyplývajúce zo stavebného povolenia zmluvou o postúpení práv a povinností. Kolaudačné povolenie
môže byť vydané v zásade len subjektu, pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie alebo ktorý nadobudol
práva vyplývajúce zo stavebného povolenie na základe osobitnej dohody. Neexistuje pritom žiadne
zákonné obmedzenie, ktoré by z vecného hľadiska obmedzovalo vydanie stavebných povolení pre určitý
okruh subjektov štátnej správy. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že časť uvedených stavieb (napr.
odvodnenie parkoviska a komunikácií) je súčasťou cestnej infraštruktúry, pričom cestná infraštruktúra by
bez týchto stavieb nebola riadne funkčná. Práve aj z uvedeného dôvody boli stavby povolené do užívania
SSC. Máme za to, že táto námietka žalobcu je pre toto súdne konanie, resp. bola pre administratívne
(kolaudačné) konanie irelevantná. Dopravné napojenie, ani ďalšie skutočnosti, ktoré v tejto časti svojej
žaloby žalobca namieta, sa neriešili v tomto administratívnom konaní, neboli predmetom rozhodnutí
dotknutých správnych orgánov, projektovej dokumentácie posudzovaných stavebných objektov, rovnako
ako ani nesúvisia s realizáciou projektu.

74. Železnice SR v podaní zo dňa 20. 08. 2021 zaslali vyjadrenie k správnej žalobe žalobcu. Žalobné
dôvody sú v zásade obsahovo totožné s námietkami, ktoré žalobca vzniesol v odvolaní, ktoré podal
v administratívnom konaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa názoru ŽSR sa žalovaný s
námietkami, ktoré žalobca vzniesol vo svojom odvolaní, náležite vysporiadal zákonom predpokladaným
spôsobom. ŽSR sa preto vyjadrujú len k vybraným žalobným dôvodom. K námietke uvedenej na s.
3 žaloby, podľa ktorej môže účastník konania uvádzať v odvolacom konaní nové skutočnosti a dôkazy
ŽSR uvádzajú, že tomu tak nie je v kolaudačnom konaní, resp. konaní o povolení uvedenia vodnej
stavby do prevádzky, nakoľko v tomto konaní sa uplatňuje koncentračná zásada. K žalobcom tvrdeným
procesným pochybeniam správnych orgánov ŽSR uvádzajú, že aj keby tieto pochybenia existovali
(podľa ŽSR tomu tak nie je), tak by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia len v tom
prípade, ak by išlo podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca však
neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že existuje dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Žalobca v niektorých bodoch žaloby (napr. časť III.3., III.13) poukazuje na
údajné pochybenia, ktoré sa týkajú stavebného konania, resp. územného konania. ŽSR k tomu uvádzajú,
že v tomto súdnom konaní nie je predmetom prieskumu stavebné povolenie, ale povolenie uvedenia
vodnej stavby do prevádzky (de facto kolaudačné rozhodnutie), teda na tieto námietky by sa podľa ich
názoru v tomto konaní nemalo prihliadať.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

75. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo
dňa 28. 05. 2021, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015



Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu (§ 119
SSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 03. 2021, ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa
ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

76. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom i v čase
rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon;
ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne
člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v
prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon.
Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v
mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo
iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje,
príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím
orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

77. Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 04. 2021, teda i v čase rozhodovania správnych
orgánov v predmetnej veci, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a
chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je
a) rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b) rozhodnutie o využití územia,
c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d) rozhodnutie o stavebnej uzávere.
Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na
realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného
predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore
s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas
životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli
zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby
a) stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi
zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili
negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa
obmedzili na prípustnú mieru.

Podľa § 76 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na
samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ
tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 77 vyššie citovaného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal
stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.

Podľa § 78 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.



Podľa § 80 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom konania podľa §
78, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie
kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.
V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že
námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.

Podľa § 81 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či
sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

Podľa § 82 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby
na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania
stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť
iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom
súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.

Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch
letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných
komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma ) a
pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod
povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach
a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo
veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených
úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady").
Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1
neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa §
140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených
v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia
stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného
plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo
súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom
pláne obce.

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa § 140c ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak sa pre začatie územného konania, stavebného
konania alebo kolaudačného konania vyžaduje ako jeden z podkladov pre jeho začatie rozhodnutie
podľa osobitného predpisu,15b) je také rozhodnutie použiteľné ako podklad v každom z týchto konaní
týkajúcom sa toho istého využívania územia alebo tej istej stavby, ak v niektorom návrhu na začatie tohto
konania nedôjde k zmene v predmete konania v porovnaní s predmetom zisťovacieho konania alebo
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu15b).

78. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania
správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie



d) rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré
sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu
starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)

Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu
správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)
Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy:
a) vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v
správnom konaní v prvom stupni koná obec,

79. Podľa § 26 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších
predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa
vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej
stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd,
ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr
so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie
orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu
možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje
osobitný predpis.31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie
orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.
V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky 32) na uskutočnenie
stavby a užívanie stavby.
Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného
predpisu 33) s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej
vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním
kolaudačného rozhodnutia. 34)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je
súčasne stavebným povolením 35) a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným
rozhodnutím. 36)
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vo veciach
štátnej vodnej správy
a) rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o 2.
vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch
alebo viacerých obvodov,
V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje
aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút
a priestupkov.

Podľa § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje
v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 20 ods. 4, § 21, § 22
ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5 a
6, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a
3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy
podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy.

Podľa § 73 ods. 1, 3 veta tretia vyššie citovaného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy
(ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t)
až v) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na
rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.
Účastníkom vodoprávneho konania je vo veci povolenia týkajúceho sa vodného toku alebo pobrežných
pozemkov správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania vo veci súhlasu podľa § 27 ods.
1 písm. e) a f) je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku alebo pobrežných pozemkov, aj správca
vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska
iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 64a)
____________________



64a) § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

80. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 11. 10. 2021, teda i v čase
rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona
r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb,
ich organizácie alebo skupiny,
s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní
vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu
strategických dokumentov pred ich schválením.
Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí
a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov,
Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť
sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického
dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti
na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie
účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní
k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej
účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné
prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3
alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena
má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti
záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní
záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania
považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo
záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň
prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa
odseku 4 je
c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

81. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania
správnych orgánov, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony.
Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6
b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni
rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak;
ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu
okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný
útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).



Podľa § 9 ods. 14, 16 vyššie citovaného zákona, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch
okrem prechodných ustanovení používajú slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad",
"územná vojenská správa", "krajský úrad životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný
úrad", "krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých
tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare.
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová
"obvodný úrad", "obvodný úrad životného prostredia", "obvodný pozemkový úrad", "obvodný lesný úrad",
"obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "správa katastra" vo všetkých tvaroch,
rozumie sa tým "okresný úrad" v príslušnom tvare.

82. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
"zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená
a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),
c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce
sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.
Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c/ ide o veci podľa § 192,
d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia.

Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.



Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

83. Žalobca v podanej žalobe v časti III.1 až III.13 vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu
žalovaného zo dňa 16. 03. 2021, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
05. 11. 2020. Právny zástupca žalobcu namietal v námietke pod bodom III.11 žaloby, okrem iného,
zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre vecnú nepríslušnosť tvrdiac, že rozhodol
vecne nepríslušný správny orgán.

84. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o
takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na
zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto
vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov
pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté
rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.

85. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v
prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje
iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci
(jedná sa kolaudačné, resp. o vodoprávne konanie) je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách alebo vodný zákon), ktorý
určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v ust. § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v
sídle kraja a v ust. § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V ust. § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona
je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom
stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a
medzi nimi i ust. § 21 a § 26. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o
životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho
rozhodnutia zo dňa 05. 11. 2020 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa
ust. § 61 vyššie citovaného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa ust. § 26 tohto zákona)
a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa ust. § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb.
alebo stavebný zákon). Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby,
ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi
predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného
úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“.

86. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 05. 11. 2020 ako príslušný správny orgán
prvého stupňa, a to i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti
o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto
ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné
prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol
však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné
považovať za osobitný predpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe
starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon
č. 364/2004 Z. z. o vodách.

87. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné
prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 05. 11. 2020
rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.
z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva



štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. § 4 ods. 2
písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých
v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode,
nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví
rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. 03. 2021, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie
svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s ust. § 4 ods. 4
vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia.

88. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci
rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.

89. Správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby, pričom
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle ust. 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej
veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru správneho súdu
však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16. 03.
2021, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia netýkala.

90. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby uvedené v časti III.1 až III.13 (z ktorých
sa niektoré prelínali), obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu
legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (záver II. časti) tvrdil, že z dôvodu
zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného,
bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto
rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo
priamo dotknuté. Rovnako tak nevymedzil, k akému neoprávnenému zásahu a k akému porušeniu práva
na ochranu životného prostredia malo vydaním rozhodnutí o povolení užívania stavieb dôjsť.

91. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol účastníkom konania v predmetnej
veci podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, resp. i podľa ust. § 73 ods. 3 veta tretia
vodného zákona, t. j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon
č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie
citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4
tohto zákona a podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra
Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, čo nebolo medzi účastníkmi
konania sporné (a čo vyplýva i z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti
o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, ktoré sa nachádza v administratívnom spise.

92. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho
názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno
vyvodiť i z jeho námietky (časť III.4 v žalobe) spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci
ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania v predmetnom stavebnom
konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného
prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku
Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09.

93. Žalobca v podanej žalobe (časť III.1) namietal, že správny orgán prvého stupňa nedodržal ust. § 18
ods. 3 správneho poriadku a oznámenie o začatí kolaudačného konania nedoručil všetkým účastníkom
konania. Správny súd k uvedenej námietka uvádza, že ju považuje za nedôvodnú, nakoľko tvrdenie
žalobcu nevyplýva z predloženého administratívneho spis. Oznámenie o začatí kolaudačného konania
a pozvanie na ústne pojednávanie a miestne šetrenie bolo doručované účastníkom konania tak, ako
sú vymenovaní v samotnom rozhodnutí, medzi ktorými sú i účastníci zisťovacieho konania, pričom
takto ich označil i žalobca v správnej žalobe. V administratívnom spise sa nachádzajú elektronické
doručenky, z ktorých vyplýva, že žalobcovi bola doručená uvedená zásielka dňa 30. 07. 2020. Okrem
toho, žalobca ako účastník konania, ktoré mu vyplýva z osobitného zákona a ako zainteresovaná



verejnosť je oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Z toho
dôvodu žalobcovi neprináleží namietať prípadné porušenie procesných práv iných účastníkov konania.

94. V námietke pod III.2 žiadal žalobca priznať správnej žalobe odkladný účinok. O tomto jeho návrhu
rozhodol súd uznesením č. k. 11S/83/2021 zo dňa 22. 10. 2021 tak, že návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol z dôvodov tam uvedených.

95. V časti III. 3 žaloby žalobca namietal nezákonnosť procesu vydávania stavebného povolenia
s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa ust. § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie
stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie
rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje
funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje
podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná.

96. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojich
predchádzajúcich rozsudkoch (napr. č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. 09. 2018, č. k. 11S/105/2017-267
zo dňa 18. 09. 2019, č. k. 11S/5/2017-594 zo dňa 15. 01. 2020), a v súlade s ust. § 140 SSP na ne
poukazuje.
„Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie
stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli
naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2
stavebného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci,
nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku,
na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové
usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva
z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Ako teda vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok“.

97. Záverom k tejto námietke správny súd uvádza, že žalobca namietal nezákonnosť procesu vydávania
stavebného povolenia (nie kolaudačného povolenia) pre nenaplnenie podmienok podľa ust. § 32 ods. 2
stavebného zákona. Zákonnosť vydania stavebného povolenia však nie je možné preskúmavať v konaní
o správnej žalobe proti kolaudačným rozhodnutiam, ale osobitným postupom, ktorý žalobca i využil a
podal správnu žalobu, ktorou žiadal preskúmať stavebné povolenia na stavby, ktorých užívanie bolo
povolené rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu (ktorým boli navrhované vodné
stavby povolené v zmysle ust. § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v spojení s ust. § 66
zákona č. 50/1976 Zb.).

98. V bode III.4 a III.12 správnej žaloby namietal, že sa správne orgány nezaoberali jeho námietkami
v zisťovacom konaní, že samotný strategický park musí podliehať procesu posudzovania vplyvov
na životné prostredie, minimálne vo forme zisťovacieho konania, a je nutné sa zaoberať všetkými
námietkami účastníkov zisťovacieho konania, ktoré boli uplatnené v predmetnom zisťovacom konaní
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Uvedenú námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Z rozhodnutia
žalovaného zo dňa 16. 03. 2021 je zrejmé, že sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu, ktoré
uviedol vo svojom odvolaní proti prvostupňovému orgánu. Žalovaný sa v tomto konaní nemohol
zaoberať tým, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie strategického parku, pretože
bol viazaný právoplatným rozhodnutím vydaným Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti
o životné prostredie, oddelením ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-
NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. Táto argumentácia by mohla poukazovať,
resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie.
Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s
touto námietkou správny súd uvádza, že kolaudačného a stavebnému konaniu v predmetnej veci
predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie,
oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-
NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť
„Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a
obchodu, po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z.



(navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí
150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní
(vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných
prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12.
2015. Predmetné rozhodnutie je záväzné pre správny orgán prvého stupňa, ktorý v predmetnej veci
rozhodoval dňa 05. 11. 2020, ako i pre žalovaného, ktorý vo veci rozhodoval dňa 16. 03. 2020.

99. Pokiaľ žalobca v súvislosti s ďalšou námietkou uvedenými bodmi, aby sa správny orgán vyjadril k
tomu, prečo strategický park Haniska pri Košiciach bol posudzovaný na rozdiel od strategického parku
Nitra, túto jeho požiadavka je nenáležitá a irelevantná, správny orgán sa môže vyjadriť len ku konaniu,
ktorého podklady sú mu známe a ktoré tvoria administratívny spis a nemôžu riešiť otázky správnych
konaní pred inými orgánmi.

100. Žalovaný sa tiež nemohol zaoberať otázkou dopravného napojenia a vyústenia ciest (III.13),
pretože to nebolo predmetom kolaudačného konania, a okrem toho by ani nebol vecne príslušný,
ako špeciálny stavebný úrad riešiť otázku stavieb pozemných komunikácií, kde je vecne príslušným
správnym orgánom iný špeciálny stavebný úrad, ako rozhodoval v prvom stupni v preskúmavanej veci.

101. K ďalšej námietke žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený (III.4), správny súd uvádza,
že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - povolenie na užívanie vodných stavieb vybudovaných v
rámci stavby „Automotive Nitra Project“. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že príslušný
orgán posudzovania vplyvom na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 06. 08.
2020 uviedol, že návrh stavebníka je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a v súlade s rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851 -017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 a jeho podmienkami. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28. 12. 2015 a je záväzné pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o
správnej žalobe žalobcu v tomto konaní.

102. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zák. č.
24/2006 Z. z. ako celok sa vysporiadal správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 (žalobu
žalobcu zamietol).

103. Správny súd v súvislosti s touto námietka žalobcu dáva do pozornosti žalobcu, že citovaný zákon
nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona,
ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní
strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo
programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.
Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že v
zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona
povinnosť viesť zisťovacie konanie. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom
zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti
(ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti
B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné
prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne:
9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné)
(zisťovacie hodnotenie) konanie)
15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov

104. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/83/2021 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania
žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 16. 03. 2021 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní
domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10.
2015 zo zisťovacieho, ktoré bolo preskúmané aj v rámci odvolania podaného, okrem iného, i žalobcom
a druhostupňovým správnym orgánom bolo potvrdené a nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015.
Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z
týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých
rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou



napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom
konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu
správny súd v predmetnej veci i vychádzal.

105. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou,
či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. §
18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania v inom
súdnom konaní (sp. zn. 26S/3/2016) vedenom na tunajšom súde základe žaloby žalobcu.

106. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v
zisťovacom konaní, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú
z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože
rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto boli predmetom
samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (sp. zn. 26S/3/2016). O tom, že
navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ -Slovenská agentúra pre
rozvoj investícií a obchodu sa podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. po ukončení zisťovacieho konania
nebude posudzovať, bolo právoplatne rozhodnuté v správnom konaní rozhodnutím zo dňa 08. 10. 2015
(ktoré bolo potvrdené rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015) a z tohto dôvodu nie je možné túto otázku
posudzovať ako predbežnú, resp. prejudiciálnu. Ako dôvod na prerušenie správneho konania (bod III.5
žaloby) nebolo možné podľa názoru súdu posudzovať ani konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
26S/3/2016. Otázka, ktorá sa riešila v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 podľa názoru súdu nie je
prejudiciálnou otázkou pre toto súdne konanie, nakoľko súd v predmetnej veci vychádza zo stavu v čase
právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 16. 03. 2021, t. j. zo stavu ku dňu 06. 04. 2021.

107. K námietke žalobcu obsiahnutej v bode III. 6 a III. 10 správnej žaloby, a to, že správne orgány
nedodržali hypotézu ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku súd uvádza, že ju považuje za nedôvodnú.
Zo spisu predloženého žalovaným vyplýva, že v oznámení o začatí kolaudačného konania a pozvaní
na ústne pojednávanie a miestne šetrenie, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30. 07. 2020 vyplýva,
že účastníci kolaudačného konania, teda aj žalobca, boli poučení o možnosti nahliadnuť do podkladov
rozhodnutia pred dňom ústneho konania a pri ústnom konaní (dňa 10. 08. 2020). Ďalej zo spisu vyplýva,
že dňa 10. 08. 2020 bol spísaný protokol o ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním o kolaudácii
predmetnej stavby, na ktorom sa žalobca osobne zúčastnil a aj vzniesol námietky, ktoré sú tam uvedené
a ktoré doručil i v písomnej forme zo dňa 10. 08. 2020 a v ten istý deň doručil správnemu orgánu prvého
stupňa. Zo strany správneho orgánu prvého stupňa tak nedošlo k porušeniu ust. § 33 ods. 2 správneho
poriadku a rovnako ani zo strany žalovaného, ktorý v odvolacom konaní preskúmaval námietky žalobcu
obsiahnuté v jeho odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2020.
Žalovaný v odvolacom konaní nedoplnil dokazovanie a nezabezpečoval žiadne nové podklady, s ktorými
by mal byť žalobca oboznámený.

108. Bod III.7 žaloby obsahoval námietku žalobcu, v ktorej poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne
na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom
procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení
sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného
kolaudačného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval
svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa
týmito námietkami i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 16. 03. 2021
(kolaudačné rozhodnutie) zamietol. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol
úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné súdne konanie, v ktorom sa
domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.

109. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v časti III.7 jeho žaloby správny súd dáva do jeho pozornosti
rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle
ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny
nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v
procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám
a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale
najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky



tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie
rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn.
8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.

110. Nebola teda dôvodná námietka žalobcu uvedená v časti III.7 žaloby spočívajúca v tom, že
napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru
a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo
formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého
rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez
konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností,
na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom
rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný
nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na
všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou
inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám
zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či
rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v
konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani
ich za žalobcu špecifikovať.

111. Námietku žalobcu obsiahnutú v časti III.8 správnej žaloby, a to, že v zisťovacom konaní Automotive
Nitra project Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie,
nebol príslušným orgánom na vydanie rozhodnutia. Uvedenou námietkou sa zaoberal správny súd v
konaní, predmetom ktorého bolo preskúmanie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní (vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016). V predmetnej veci je potrebné si uvedomiť, že na základe
podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné
rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich
preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v
iných správnych konania, ktoré predchádzali kolaudačnému konaniu alebo ktoré budú naň nadväzovať.

112. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že stavby boli povolené do užívania Slovenskej správe ciest, i
keď táto nebola držiteľom osvedčenia o významnej investícii (bod III.9 žaloby) správny súd uvádza, že
Slovenská správa ciest podala návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia časti stavby dňa 17. 12.
2019, ku ktorému boli doložené i stavebné povolenia na jednotlivé stavebné objekty, ktoré boli vydané
stavebníkovi MH Invest, s.r.o. (popísané v bode 6 tohto rozsudku). Zároveň predloženou zmluvou
uzavretou medzi MH Invest, s.r.o. ako postupcom a Slovenskou správou ciest ako postupníkovi o
postúpení práv a povinností a kúpnou zmluvou zo dňa 21. 04. 2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa
03. 12. 2018 a dodatku č. 2 zo dňa 19. 06. 2019 preukázala Slovenská správa ciest postúpenie práv
a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 zmluvy, medzi ktorými je i
rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 10. 06. 2016 č. OU-
NR-OSZP3-2016/019776-08/F40, rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné
prostredie zo dňa 31. 03. 2017 č. OU-NR-OSZP3-2017/002318-12/F40 uvedené v dodatku č. 1 k zmluve
a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 24. 05. 2017 č.
OU-NR-OSZP3-2017/002319-13/F40, uvedené v prílohe č. 1 dodatku č. 2 k zmluve. Z predložených
podkladov je teda zrejmé, že došlo k postúpeniu práv a povinnosti z jednotlivých rozhodnutí - stavebných
povolení vydaných pre MH Invest, s.r.o. na Slovenská správu ciest, pričom takýto postup súd považoval
za zákonný.

113. Z vyššie uvedených dôvodov súd námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe posúdil ako
nedôvodné. Viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby je explicitne upravená v ust. § 134
ods. 1 SSP a správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu žalobou napadnutého
rozhodnutia, ani vyhľadávať konkrétne dôvody jeho nezákonnosti. Ide o normatívne vyjadrenie zásady
iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne
aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia na
základe podanej žaloby, s výnimkou vecí uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP.



114. Po oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje
rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne
zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil.
Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v
intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom
zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej
povinnosti.

115. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko
zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

116. O trovách v žalobe označených účastníkov konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal
náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie
náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd účastníkom administratívneho konania (tak
ako sú označení v žalobe) neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli
trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú v žalobe označeným
účastníkovi konania resp. ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak
tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Účastníci konania, resp.
ich právni zástupcovia písomné vyjadrenie k žalobe ani nepodali. V predmetnej veci správny súd nezistil
ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania
priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

117. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.