Slovenská správa ciest


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/97/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200301
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4020200301.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr.
Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. D.
XX, E., zast. advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému:
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094,
za účasti: 1/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, 2/ MH Invest, s.r.o.,
Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zast. advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského
2, Bratislava, IČO: 30 845 238, 3/ Nitriansky samosprávny kraj, Rázusova 2A, Nitra, IČO: 37 861 298, 4/
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zbehy, Zbehy 60, IČO: 34 013 997, 5/ Železnice Slovenskej republiky,
Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, 6/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Horné lúky 4540/1,
Nitra, IČO: 48 302 392, zast. advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang,
advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, IČO: 256 02 381, za ktorú koná CMS
Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava,
Slovenská republika, IČO: 51 034 166, 7/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Mlynské
nivy 44/b, Bratislava, IČO: 36 070 513, 8/ Združenie domových samospráv, o.z., A. XXXX/XX, F.,
korešpondenčná adresa: G. F. XXX, F. IČO: 31 820 174, 9/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO:
36 561 690, 10/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 12/ A. H. I.,
nar. XX. XX. XXXX, J. XX, F., 13/ K. L. M., nar. XX. XX. XXXX, G. N. X, E., 14/ G. O., nar. XX. XX.
XXXX, L. X, E., 15/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, G. N. XX, E., o správnej žalobe zo dňa 17. 06. 2020 proti
rozhodnutiu žalovaného č. 06209/2020/SCDPK/28887 zo dňa 15. 04. 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 06209/2020/
SCDPK/28887 zo dňa 15. 04. 2020 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru cestnej dopravy
a pozemných komunikácií č. OU-NR-OCDPK-2019/022705 zo dňa 28. 06. 2019 a v e c v r a c i a
 správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Ostatným účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že správnemu orgánu prvého stupňa (Okresnému
úradu Nitra, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií) bola dňa 03. 04. 2019 doručená
žiadosť o predĺženie povolenia časovo obmedzeného predčasného užívania stavby „PRÍPRAVA
STRATEGICKÉHO PARKU NITRA“ do termínu 18. 07. 2021 pre stavebné objekty stavby: SO 107
Styková križovatka „A“ na ceste I/64 v katastrálnom území P. a SO 116 Okružná križovatka „E“ na



ceste I/64 v katastrálnom území N.. Ako dôvod žiadosti žiadateľ (Slovenská správa ciest) uviedol
potrebu dokončenia stavby „Príprava cestnej infraštruktúry – Strategický park Nitra a potrebu dokončenia
procesu majetkovo-právneho vysporiadania. Ďalším dôvodom bol verejný záujem na zachovaní plynulej
cestnej premávky na predmetnej komunikácii. Zároveň žiadateľ požiadal o vylúčenie odkladného účinku
prípadného odvolania.

2. Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal dňa 29. 04. 2019
oznámenie o začatí konania na vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby aj pred odovzdaním
a prevzatím všetkých dodávok stavby, s prejednaním nepodstatnej zmeny oproti overenej PD stavby
a pozvánkou na ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.

3. Dňa 21. 05. 2019 bol spísaný protokol z konania o predčasnom užívaní stavby, z ktorého vyplýva
konštatovanie, že boli dodržané podmienky územného a stavebného rozhodnutia a všeobecné technické
požiadavky, pričom stavba bola realizovaná podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným
úradom. Odchýlky od skutočného zrealizovania stavby neboli zistené. Námietky podala Rímskokatolícka
cirkev, farnosť Zbehy, ktorými sa zaoberal špeciálny stavebný úrad, ktorý rozhodol, že stavba je
z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia ľudí a vplyvu na životné prostredie spôsobilá na predčasné
časovo obmedzené užívanie na určený cieľ.

4. Dňa 10. 06. 2019 bolo Okresnému úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky doručené stanovisko
Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Nitre, v zmysle ktorého toto s vydaním
rozhodnutia na predčasné užívanie stavby z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasilo bez
pripomienok. Následne dňa 26. 06. 2019 bolo tiež doručené vyjadrenie Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva o tom, že záväzné stanovisko na kolaudáciu stavby „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO
PARKU NITRA“ pre stavebný objekt SO 107 Styková križovatka „A“ na ceste I/64 a stavebný objekt SO
116 Okružná križovatka „E“ na ceste I/64, zostáva v platnosti aj pre vydanie predĺženia predčasného
užívania uvedených objektov.

5. Dňa 28. 06. 2019 vydal Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií časovo
obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA“ do
18. 07. 2021 pre stavebný objekt SO 107 Styková križovatka „A“ na ceste I/64, realizovaná na pozemkoch
v katastrálnom území P. a pre stavebný objekt SO 116 Okružná križovatka „E“ na ceste I/64, realizovaná
na pozemkoch v katastrálnom území N., pre stavebníka: Slovenská správa ciest. V rozhodnutí boli
uvedené podmienky pre užívanie stavby, rozhodnutie Okresného úradu Nitra o námietkach, ktoré podala
Rímskokatolícka cirkev farnosť Zbehy, ktoré boli zamietnuté a ďalej konštatovanie, že stavba vyhovuje
všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a je schopná na predčasné užívanie stavby –
stavebných objektov SO 107 a SO 116, a to aj s ohľadom na bezpečnosť a zdravie osôb. Okrem
toho na základe žiadosti stavebníka zo dňa 01. 04. 2019 špeciálny stavebný úrad podľa § 55 ods. 2
správneho poriadku vylúčil vo verejnom záujme odkladný účinok proti prípadnému odvolaniu proti tomuto
rozhodnutiu. Neoddeliteľnou súčasťou uvedeného rozhodnutia je aj oznámenie o oprave zrejmej chyby
zo dňa 12. 08. 2019.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s tým, že okrem viacerých
námietok zároveň žiadal, aby s ním bolo zákonne konané. K podanému odvolaniu boli pripojené aj
urgentné žiadosti žalobcu v zmysle Aarhuského dohovoru zo dňa 10. 11. 2017.

7. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 06209/2020/
SCDPK/28887 zo dňa 15. 04. 2020, ktorého zrušenia (ako aj zároveň zrušenia rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa) sa domáha žalobca podanou správnou žalobou.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

8. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (Okresného úradu Nitra, odboru cestnej dopravy
a pozemných komunikácií) č. OU-NR-OCDPK-2019/022705 zo dňa 28. 06. 2019.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. Uviedol, že
žalobca nebol účastníkom konania a špeciálny stavebný úrad postupoval správne, keď nezaslal



oznámenie žalobcovi, pričom ho zaslal iba vymedzenému okruhu osôb. Poukázal na okruh účastníkov
kolaudačného konania a citoval ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona. V súlade s § 140c ods. 8 stavebného
zákona preskúmal odvolanie žalobcu v rozsahu, v akom žalobca namietal nesúlad povolenia na užívanie
s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

10. Uviedol, že pre zrušenie alebo zastavenie konania, ktoré požadoval žalobca, nie je dôvod. Lehota
na podanie odvolania už žalobcovi uplynula, pričom odvolací orgán upovedomil ostatných účastníkov
konania a dotknuté orgány o podanom odvolaní. Odvolací orgán preto nebude prihliadať na ďalšie
pripomienky žalobcu. Žalobca sa osobne dostavil na Ministerstvo dopravy a výstavby SR dňa 16. 01.
2020 a doplnil svoje odvolanie zo dňa 02. 09. 2019. Doplnenie podania sa týkalo námietky zaujatosti
GRS (generálneho riaditeľa sekcie). O tejto námietke bolo rozhodnuté samostatným rozhodnutím
ministra č. 13/2020. Pre zrušenie alebo zastavenie konania, ktoré požadoval žalobca, podľa žalovaného
nebol dôvod. O postúpení odvolania na žalovaného bol žalobca upovedomený listom č. OU-NR-
OCDPK-2019/022705 zo dňa 28. 10. 2019.

11. K námietke, že špeciálny stavebný úrad sa v celom konaní odvolával na skutočnosť, že pre
predmetnú investíciu sa nevyžaduje územné rozhodnutie vzhľadom na to, že v tomto stavebnom konaní
sa aplikuje režim podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, žalovaný uviedol, že špeciálny stavebný úrad
túto skutočnosť v rozhodnutí neuvádzal a tiež poznamenal, že predmetom tohto konania nie je stavebné
konanie a ani preskúmavanie stavebného povolenia. Uviedol, že stavba sa realizovala v rámci výstavby
strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo Osvedčenie o
významnej investícii pod č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a jeho doplnenie (príloha č. l)
pod č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 (ďalej len „Osvedčenie“) podľa § 3 ods. 2 zákona
č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z.“). Z uvedeného dôvodu si povoľovaná predmetná
stavba vo väzbe na ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona nevyžadovala územné rozhodnutie.

12. V súvislosti s námietkami žalobcu o tom, že povoľovaciemu konaniu musí predchádzať posudzovanie
vplyvov na životné prostredie týkajúce sa strategického parku ako celku, žalovaný uviedol, že už
v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ podľa zákona č. 127/1994 Z.
z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem
strategický park je použitý v Osvedčeniach o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015, zo dňa 22.
07. 2015 a zo dňa 27. 02. 2017, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického
parku“ je vo verejnom záujme. Podľa návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii je účelom
vybudovania strategického parku majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a príprava komplexnej
infraštruktúry pre vytvorenie strategickej investície. Je nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti
„Priemyselný park Nitra - Sever“ sa zhoduje s účelom vybudovania strategického parku. Z uvedeného je
zrejmé, že strategický park ako celok bol posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný
park Nitra - Sever“. Zároveň z pohľadu požiadavky prílohy č. 8, časť 9, položky 15 zákona č.
24/2006 Z. z. boli posúdené aj navrhované činnosti v zisťovacích konaniach Automotive Nitra Project,
Automotive Nitra Project - Fáza 2, Gestamp Nitra, Prologis Park Nitra. Ako je uvedené aj v povolení
o užívaní stavby OU-NR-OCDPK-2018/027564-007 zo dňa 22. 06. 2018, Okresný úrad Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
vydal záväzné stanovisko pod číslom OU-NR-OSZP3-2018/028411 zo dňa 03. 07. 2018. Vo vydanom
záväznom stanovisku uviedol, že stavba je z koncepčného hľadiska v súlade s podmienkami určenými
v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10.
2015 (právoplatné dňa 28. 12. 2015). Dňa 08. 10. 2019 Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia uviedol vo svojom
stanovisku, že záväzné stanovisko k predmetnej stavbe pod č. OU-NR-OSZP3-2018/028411 zo dňa 03.
07. 2018 je naďalej v platnosti a na základe uvedeného s vydaním povolenia na predĺženie predčasného
užívania stavby súhlasí bez pripomienok.

13. K námietke žalobcu, že o odvolaní voči rozhodnutiu zo zisťovacieho konania pre zámer „Automotive
Nitra Project“ rozhodoval nepríslušný orgán, žalovaný poznamenal, že povoľovacie konanie neslúži na
preskúmanie iných rozhodnutí a pokiaľ rozhodnutie nebolo zrušené, je právoplatné a vykonateľné. Sám
žalobca v podanom odvolaní uviedol, že podal na Krajský súd Nitra správnu žalobu voči Okresnému
úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie, ktorá sa týkala
zámeru EIA v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z., o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté.



Pre špeciálny stavebný úrad je rozhodnutie zo zisťovacieho konania záväzné a na jeho základe koná a
rozhoduje v naň nadväzujúcich stavbách. V povoľovacom konaní o užívaní stavby špeciálny stavebný
úrad zisťuje, či stavba spĺňa podmienky stanovené v stavebnom povolení. Pritom neskúma podmienky
a ich splnenie, ktoré mal preskúmať (a preskúmal) v stavebnom konaní.

14. V súvislosti s námietkou, že žalobca podal na Krajský súd žalobu voči Okresnému úradu Nitra, odboru
opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie a z tohto dôvodu by mal správny
orgán zastaviť všetky konania súvisiace s touto stavbou do rozhodnutia súdu, žalovaný uviedol, že na
zastavenie konania nie je zákonný dôvod, pokiaľ rozhodnutie nie je zrušené, prípadne nie je nariadené
neodkladné opatrenie.

15. K tvrdeniu žalobcu, že je potrebné prejednanie všetkých námietok, ktoré vzniesli účastníci
konania v zisťovacom konaní, poukázal žalovaný na to, že námietky žalobcu a ostatných účastníkov
zisťovacieho konania boli predmetom samostatného konania, v ktorom príslušný orgán všetky námietky
prejednal a právoplatne o nich rozhodol v rozhodnutí Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti
o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. Týmto rozhodnutím je stavebný úrad viazaný a nie je
oprávnený v tomto konaní preskúmavať správnosť postupu alebo rozhodnutia iného správneho orgánu
o námietkach vznesených v zisťovacom konaní.

16. K určeniu podrobnejších požiadaviek na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné
komunikácie a ďalšie požiadavky s tým súvisiace, ktoré uvádzal žalobca (dopravné, kapacitné riešenie
cesty I/64 a jej posudzovanie z hľadiska vplyvov na životné prostredie), tieto nie sú predmetom
kolaudačného konania, tak ako je to zrejmé už zo samotného znenia. Je to predmetom pri určení
požiadaviek na uskutočnenie stavby a nie na stavbu, ktorá je už uskutočnená (zrealizovaná). Stavebný
úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v
stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo
podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné
realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem (predovšetkým z hľadiska
ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení). Ak v
priebehu uskutočňovania stavby dôjde k zmene technických predpisov, podľa ktorých bola spracovaná
projektová dokumentácia, prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia vzťahujú
aj na stavby projektované a uskutočňované pred ich účinnosťou. Ak stavebný úrad pri kolaudačnom
konaní zistí na stavbe závady brániace jej užívaniu, určí lehotu na ich odstránenie a preruší konanie. S
kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie
podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. Ak je pre
stavbu vydané povolenie na predčasné užívanie stavby, záväzné stanoviská dotknutých orgánov sa na
vydanie kolaudačného rozhodnutia nepožadujú v rozsahu, v akom sú vydané v súvislosti s povolením
na predčasné užívanie stavby.

17. K žalobcom tvrdenému porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku poukázal na to, že špeciálny
stavebný úrad v oznámení o začatí konania č. OU-NR-OCDPK-2019/022705 zo dňa 29. 04. 2019
uviedol, že dotknuté orgány a účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskoršie pri ústnom
konaní, inak sa na ne neprihliadne a zároveň ich poučil o možnosti nahliadnutia do podkladov
rozhodnutia na Okresnom úrade, odbore cestnej dopravy a pozemných komunikácií.

18. K ďalšej námietke žalobcu, že špeciálny stavebný úrad uviedol ust. § 117b a § 32 stavebného
zákona v oznámení o začatí konania, poznamenal, že to nie je pravda. V oznámení o začatí konania
takáto informácia nie je uvedená. Požiadavke žalobcu, aby bol o všetkých úkonoch osobitne písomne
oboznámený, vyhovel. O postúpení odvolania žalovanému bol žalobca upovedomený listom č. OU-NR-
OCDPK-2019/022705 zo dňa 28. 10. 2019.

19. V závere svojho rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že sa so všetkými skutočnosťami uvedenými
žalobcom riadne vysporiadal a odôvodnil ich. Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní neboli doplnené
žiadne nové podklady v predmetnej veci, okrem rozhodnutia ministra o vylúčení generálneho riaditeľa
z prejednania a rozhodovania v tomto odvolacom konaní, ktoré bolo doručené aj žalobcovi, nebolo
potrebné, aby odvolací orgán vykonal ďalšie šetrenie a účastníkom konania opakovane predkladal
podklady na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že



časovo obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby „Príprava strategického parku Nitra“ je v
súlade s platnou právnou úpravou a obsahuje zákonné náležitosti. V konaní sa nevyskytla žiadna vada
a sú splnené všetky zákonné podmienky pre povolenie stavby. Vo vzťahu k skutočnostiam namietaným
žalobcom uviedol, že nejde o skutočnosti, ktoré by boli dôvodné a relevantné. Konštatoval, že v
odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu o tom, že
zo strany špeciálneho stavebného úradu došlo v konaní k vecnému alebo procesnému pochybeniu, pre
ktoré by bolo potrebné zrušiť rozhodnutie.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

20. Podanou žalobou zo dňa 17. 06. 2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa
15. 04. 2020 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 06. 2019 tvrdiac, že týmito
rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach.
Poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia (III.1) z dôvodu, že s ním
správny orgán prvého stupňa vôbec nekonal napriek tomu, že mu zaslal už dňa 13. 11. 2017 list s
označením „Urgentná žiadosť aj v zmysle Aarhuského dohovoru“, v ktorom doslova informoval správny
orgán, a to prednostu Okresného úradu Nitra a vedúceho odboru OCDPK, že je účastníkom všetkých
kolaudačných konaní, ktoré budú nasledovať po stavebných konaniach. Teda prvostupňový správny
orgán mal vedomosť, že je účastníkom povoľovacích konaní (teda aj kolaudačného konania), keďže
bol účastníkom zisťovacieho konania. Správny orgán mu však neoznámil začatie konania a ani nijak
inak mu nedoručoval písomnosti týkajúce sa tohto konania. V tejto veci správnemu orgánu doručil
podania označené ako „Pripomienky, stanoviská a námietky a odvolanie“, na ktorých v plnom rozsahu
zotrval. Vo svoje žiadosti uviedol, že je nesporné, že všetky konania, ktorých predmetom je vydanie
kolaudačného rozhodnutia, spadajú pod zákonný pojem „povoľovacie konanie“ (§ 3 písm. h) zákona č.
24/2006 Z. z.), keďže sa takýmto rozhodnutím povoľuje užívanie zrealizovanej stavby. Poukázal na to,
že povolenie na predčasné užívanie stavby sa doručovalo 57 subjektom, pričom tam neboli uvedení
účastníci konania zo zisťovacieho konania. Aj preto žiadal, aby práve krajský súd konal s týmito všetkými
účastníkmi zisťovacieho konania. Žalobca zdôraznil že predmetné administratívne konanie bolo vedené
vo vzťahu k povoleniu užívania stavby „Automotive Nitra Project“, ktorá bola predmetnom procesu
EIA, ktorého sa zúčastnil, čiže aj s poukazom na § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov je jednoznačne účastníkom
všetkých následných povoľovacích konaní k tomuto zámeru (navrhovanej činnosti), teda jednoznačne
aj k stavbe, na ktorú bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré je vlastne individuálnym správnym
aktom povoľujúcim užívanie predmetnej stavby. Teda bez ohľadu na znenie stavebného zákona v otázke
okruhu účastníkov kolaudačného konania, jeho účastníctvo v danom konaní vyplývalo z lex specialis,
teda z § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., a teda pokiaľ mu nebolo doručené rozhodnutie z predmetného
kolaudačného - povoľovacieho konania, voči ktorému by mohol podať opravný prostriedok, je absurdné
hovoriť o právoplatnom skončení predmetného konania. Podľa jeho názoru tak bolo nutné zaoberať
sa pri takýchto konaniach všetkými námietkami účastníkov zisťovacieho konania, ktoré boli uplatnené
v predmetnom zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. Z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie.
V prípade napádaného rozhodnutia však vôbec nie je zrejmé, či a do akej miery sa žalovaný (ako
aj správny orgán prvého stupňa) v rámci tohto povoľovacieho konania týmito námietkami zaoberal a
ako ich vyhodnotil. Je totiž zrejmé, že pokiaľ „dotknutá verejnosť“ prejavila záujem na konaní podľa
zákona č. 24/2006 Z. z. a v tomto predložila svoje námietky a pripomienky, stala sa ex lege účastníkom
všetkých nadväzujúcich povoľovacích konaní. Príslušný stavebný úrad, ktorý v povoľovacom konaní
rozhoduje, musí predmetné pripomienky a námietky zohľadniť a to minimálne v rámci racionálneho
vysporiadania sa s ich podstatou. V tomto prípade sa z navrhovaných stavieb, ktoré sú súčasťou závodu
Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. (Automotive Nitra Project), plánuje trasovanie dopravy pri plánovanom
počte zamestnancov 4130 ľudí cez jeho pozemky v Nitre, k. ú. I., ktoré sú určené územným plánom na
vybavenosť a bývanie do 6 NP. Teda aj z tohto dôvodu je jednoznačne účastníkom konania, kde sa
rozhoduje o jeho vlastníckych právach, pričom takýto zámer sa snaží zmariť aj jeho dlho pripravované
legitímne zámery v zmysle územného plánu mesta Nitra.
Žalobca ďalej uviedol, že k stavbe „Automotive Nitra Project“ a „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ bolo
vykonané zisťovacie resp. povinné hodnotenie posudzovania vplyvov na životné prostredie, v ktorom si
uplatnil pripomienky a námietky. Vzhľadom na ust. § 24 ods. 2 posledná veta zákona č. 24/2006 Z. z. sú
minimálne v rozsahu uplatnených pripomienok priamo dotknuté jeho práva a oprávnené záujmy. Podľa
§ 140c ods. 1 stavebného zákona je rozhodnutie/záverečné stanovisko zo zisťovacieho konania (resp.



povinného hodnotenia) podkladom pre každé povoľovacie konanie, teda aj pre predmetné konanie.
Vzhľadom na uvedené si pripomienky a námietky uplatnené v zisťovacom konaní (resp. povinnom
hodnotení) uplatňuje v plnom rozsahu aj v predmetnom konaní o povolení predčasného užívania stavby.
Správny orgán prvého stupňa sa nezaoberal (resp. sa nedostatočne zaoberal) jeho pripomienkami,
stanoviskami a námietkami, ako aj odvolaniami v predmetných konaniach podľa zákona 24/2006 Z.
z.. Tým jednoznačne správny orgán porušil zákony Slovenskej republiky, pretože nekonal tak, ako
konať mal. Je totiž zákonne nutné sa v povoľovacom procese zaoberať aj všetkými pripomienkami,
stanoviskami a námietkami zo zisťovacieho konania a povinného posudzovania a hodnotenia
vplyvov na životné prostredie. Predsa pokiaľ by takéto konania podľa tohto zákona 24/2006 Z. z.
neprebehli, nemohol by automaticky prebiehať ani povoľovací proces. Žalobca poukázal na to, že
správnym orgánom a správnemu súdu je určite notoricky známou skutočnosťou, že bol účastníkom
konania týkajúceho sa otázky posudzovania vplyvov na životné prostredie k stavebnej činnosti/
zámeru Automotive Nitra Project, v rámci ktorého je realizovaná aj stavba, ktorá je predmetom tohto
kolaudačného konania. Keďže stavebný zákon upravujúci samotný proces kolaudačného konania
upravuje samotné účastníctvo v konaní v tom kontexte, kto sa za účastníka kolaudačného konania
považuje a zároveň neobsahuje právnu úpravu, ktorá by výslovne vylučovala možnosť právnej úpravy
postavenia účastníka v tomto type administratívneho konania iným/osobitným zákonom, je jednoznačne
nutné prihliadnuť aj na ustanovenia zákona o posudzovaní, ktorý účastníctvo v „povoľovacom“ konaní
priznáva tým, ktorí sa prihlásili za účastníka konania podľa zákona o posudzovaní (čo je presne prípad
žalobcu, keď takýmto spôsobom vstúpil do zisťovacieho konania vo vzťahu k stavebnej činnosti -
zámeru Automotive Nitra Project a využil všetky dostupné právne prostriedky v rámci pokračovania v
predmetnom konaní v podobe či už písomných vyjadrení, podaní riadneho opravného prostriedku a
následnej správnej žaloby na príslušný správny súd).
Je tiež známe to, že je žalobca účastníkom vydaného Osvedčenia na stavbu „Vybudovanie
Strategického parku“ zo dňa 13. 07. 2015 - č. 20801/2015-1000-33509, ktoré vydalo Ministerstvo
hospodárstva SR, keďže jeho rozsiahle pozemky, ktorých je vlastníkom v Nitre na Zobore, boli zahrnuté
do predmetného Osvedčenia a taktiež do Osvedčenia vydaného pre samotný Jaguar Land Rover zo dňa
14. 01. 2016 - č. 13489/2016-1000-02437 - pre stavbu „Výstavba nového automobilového výrobného
podniku v Nitre“. V tomto Osvedčení vydanom pre Jaguar Land Rover sa nachádza aj pozemok parc.
č. XXXX, ktorý po tom, čo bol žalobca nezákonne vyvlastnený, sa mu opätovne vrátil na LV č. XXXX.
Čo je tiež veľmi podstatné, v čase vydania predmetného Osvedčenia bol zákonným vlastníkom a je aj
zákonným vlastníkom v čase tohto administratívneho konania.
Svoje účastníctvo v tomto kolaudačnom konaní preukazoval a odôvodňoval žalobca aj tým, že bol
účastníkom samotného (tomuto kolaudačnému konaniu predchádzajúceho) stavebného konania č. OU-
NR-OCDPK-2016/018823 vedeného na odbore cestnej dopravy a pozemných komunikácií Okresného
úradu Nitra, v rámci ktorého uplatnil námietky, o ktorých bolo konané. V tomto konaní vydané
administratívne rozhodnutia napadol správnou žalobou a po rozhodnutí správneho súdu aj kasačnou
sťažnosťou. Pritom toto stavebné konanie sa týka aj stavebných objektov SO 107 Styková križovatka „A“
na ceste I/64 a SO 116 Okružná križovatka „E“ na ceste I/64, teda tých, ktoré sú predmetom predmetného
kolaudačného konania.
Svoje účastníctvo odvodzuje žalobca aj od toho, že ako subjekt sústavného a nezákonného
vyvlastňovania jeho vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré súvisia s výstavbou celého parku, je
dotknutý na svojich subjektívnych právach a z tohto dôvodu je jednoznačne účastníkom všetkých
administratívnych konaní týkajúcich sa akejkoľvek činnosť ohľadne tohto parku.

21. V ďalšom texte žaloby (III.2) poukázal žalobca na nezákonnosť celého procesu vydávania
kolaudačného rozhodnutia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona.
V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa
týkalo práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, sa uvádza, že
táto právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom
obce alebo zóny.
Územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové
regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu
ustanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do
dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu mesta
Nitra, kde je v poznámkovom aparáte (v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná
výroba - priemyselný park“) uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na
vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne



veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti). Keďže sa takýto
zámer iba predpokladá, je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním samostatnej
územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru. Vo výkresovej
časti (vo výkrese komplexný návrh v legende pri grafickom vyznačení priemyselného parku) je uvedené:
„priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území
podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Grafická časť –
komplexný návrh územného plánu mesta Nitra je rovnako záväzná ako textová časť územného plánu
mesta Nitra. Preto pokiaľ určité skutočnosti sú uvádzané v grafickej časti výkresu komplexný návrh, sú
tieto rovnako relevantné a záväzné ako ostatné údaje obsiahnuté v záväznej časti územného plánu
mesta Nitra. Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním
územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa
nebol v rámci mesta Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza
právnej normy, na ktorú sa odvoláva stavebný úrad, v podobe nutnosti dodržiavania priestorového
usporiadania zóny a funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.
Územný plán mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a doplnky
číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku Sever, avšak nie je
vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je
definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na
ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom
na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď
strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie je v územnom pláne mesta Nitra obsiahnutý.
Začlenenie pozemkov vo vlastníctve žalobcu do Osvedčenia MH SR č. 20801/2015-1000/33509 zo dňa
13. 07. 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 označené ako stavba „Vybudovanie
strategického parku“, nie je vecne správne, nakoľko podľa územného plánu mesta Nitra sú tieto moje
pozemky svojou povahou funkčne určené pre vybavenosť s doplnkovým bývaním s výškou zástavby do
6NP. Naproti tomu stavba v podobe strategického parku, na ktorú sa vzťahuje predmetné Osvedčenie o
významnej investícii, má svojou povahou úplne iné funkčné určenie, konkrétne sa jedná o priemyselný
park, teda ide o lokalitu určenú pre priemyselné využitie.
Je preto zjavné porušenie zákona takéto preskakovanie územného konania, v ktorom sa má vydať
územné rozhodnutie, pretože strategický park sa v územnom pláne mesta Nitra nenachádza a
nenachádza sa ani v nadradenom územnom pláne Nitrianskeho samosprávneho kraja. Tým pádom
nemôže existovať ani žiadne zákonné súladné - súhlasné záväzné stanovisko podľa § 140b stavebného
zákona o súlade stavby s územným plánom obce - mesta Nitra a je preto aj logicky v rozpore s § 81 ods.
1 stavebného zákona, ktorý v odd. 7 - Užívanie stavieb, Kolaudácia stavieb, jasne definuje, že stavebný
úrad počas kolaudačného konania skúma, či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným
plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie
stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem z hľadiska ochrany života a zdravia osôb a
životného prostredia. Pokiaľ by sa zákonne strategický park do územného plánu mesta Nitra navrhoval
a prerokovával s výsledkom jeho záverečného schválenia, jednalo by sa o nový územný plán mesta
Nitra vzhľadom na rozsah zmeny, pričom je nutné tento strategický dokument posúdiť v zmysle zákona
č. 24/2006 Z. z. - posúdenie strategického dokumentu v tzv. procese SEA. Pokiaľ by sa jednalo len o
doplnky a zmeny územného plánu, aj tu je nutné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie
minimálne v zisťovacom konaní v procese SEA. Nie je legitímne možné povoliť akúkoľvek stavbu, pokiaľ
posúdená v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. nebola a mala byť.
V Osvedčení zo dňa 13. 07. 2015, ale aj v ostatných, ktoré sú vydané pre spoločnosť MH Invest, s.r.o. je
uvedené, že sa vydáva k návrhu na začatie územného konania a až následne k začatiu vyvlastňovacieho
konania a stavebného konania. Takýto postup nie je možné zákonne preskočiť. Špeciálny stavebný úrad
sa tak v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal s otázkou, či a ako územný plán mesta
Nitra rieši zastavovací plán a vzájomné vzťahy priestorového usporiadania dotknutého územia. Len tak
by totiž mohol vydať rozhodnutie v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje
iba za predpokladu splnenia hypotézy vyplývajúcej z § 32 ods. 2 stavebného zákona a to, že priestorové
usporiadanie územia a aj jeho funkčné využitie vyplýva z platného územného plánu obce alebo zóny.
Strategická investícia - strategický park nie je v platnom územnom pláne mesta vôbec riešená. Pre
vydanie stavebného povolenia je nutné splniť podmienku podľa § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona.
Ak sa strategický park v územnom pláne vôbec nerieši, nie je možné splniť jednu zo základných úloh a to
zistiť, či nedochádza k ohrozeniu verejných záujmov chránených týmto zákonom a osobitnými predpismi
alebo k ohrozeniu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, a teda vydané rozhodnutie je v
rozpore s § 32 ods. 1 správneho poriadku. Špeciálny stavebný úrad konal predčasne, lebo musí byť



pred stavebným konaním vedené územné konanie ukončené s kladným územným rozhodnutím a až
následne je možné podať žiadosť o stavebné povolenie a aj kolaudačné rozhodnutie.
Ďalej sa žalobca vyjadril, že ochrana cestného telesa môže byť len v takom rozsahu, aký dovoľuje zákon
a nie ako si nezákonne určí správca cesty (najmä v súvislosti s cestným telesom v zastavanom území).
Slovenská správa ciest súhlasila s územným plánom mesta Nitra. Žalobcove pozemky sú stavebné
pozemky v zastavanom území a v zmysle príslušných zákonov sa nezriaďuje ochranné pásmo ciest v
zastavanom území resp. území určenom na zastavanie. Z tohto dôvodu sú zavádzajúce všetky pokusy
zdôvodnenia o nejakej nemožnosti stavať v údajnom ochrannom pásme. Podľa súčasne platného
územného plánu mesta Nitra je komunikácia cesty I/64 definovaná ako dvojpruhová v parametroch
funkčnej triedy BI v kategórii MZ (miestnej zbernej komunikácie) v profile 9-14/50. Mimo zastavané
územie je navrhovaná cesta I/64 ako dvojpruhová vo funkčnej triede C1 v kategórii 7-12/70. Križovatka
v polohe s Prvosienkovou ulicou je riešená ako styková. Je nesporné, že konečným užívateľom tejto
cestnej komunikácie má byť Slovenská správa ciest, ktorá by samozrejme musela vykonať (tak ako v
každom konaní) územné konanie. Toto je podvodná snaha ako zneprehľadniť túto skutočnosť a snažiť
sa získať rovno kolaudačné rozhodnutie. Je to obchádzanie zákona, je to nezákonné a je to podvodné.
Z územnoplánovacej dokumentácie mesta Nitra je jasné, ktoré územie je územným plánom vhodné -
určené na zastavanie. Zároveň je jasné, ktorý pozemok je stavebným pozemkom, a teda je úplne zrejmé,
že je obrana správnych orgánov aj v tejto veci zjavne nedôvodná a až účelová, v dôsledku čoho nie je
možné na túto argumentáciu prihliadať. Podľa požadovaného návrhu je riešená úprava na ceste I/64
ako štvorpruhová komunikácia funkčnej triedy C 22,5/80. Križovatka v polohe s Prvosienkovou ulicou
je navrhovaná mimoúrovňová (obrovských rozmerov cca 3 ha na každú stranu, čiže len mimoúrovňová
križovatka je cca 6 ha - 60 000 m2, čo je v meste ako Nitra obrovský nezákonný zásah do urbanizovaného
priestoru pre využitie na bývanie a samozrejme v rozpore s platným územným plánom mesta Nitra). Z
uvedeného popisu jednoznačne vyplýva, že nemôže ísť o súlad s územným plánom mesta Nitra, k čomu
sa vyjadrili aj predstavitelia mesta na začiatku roka 2020, či už hlavný architekt alebo primátor mesta,
ktorí jednoznačne stavbu označili za nesúladnú s územným plánom mesta Nitra.
Navrhovaný parameter a charakter cesty má jednoznačne negatívny vplyv na životné prostredie
a územie mesta v lokalite Šindolka navrhované na zastavanie v súlade s ÚPNO. Aj samotné
posúdenie v EIA to deklaruje, z čoho vyplýva aj potreba navrhovaných opatrení – protihlukové bariéry,
ekodukt, priestorové obmedzenie prechodu cez komunikáciu, ochranné pásmo a pod. Je úplne zrejmé,
že obyvateľom mesta Nitra a vlastníkom dotknutých pozemkov robí tento nenormálny, závadný a
nezákonný stav obrovské problémy (napríklad aj v dôsledku aspektov upokojovania dopravy na úsekoch
cestných prieťahov v obci).
Keďže bol žalobcovi znárodnený majetok takmer 4 ha stavebných pozemkov na Zobore s možnosťou 6
nadzemných podlaží a so 100 % zastavanosťou týchto pozemkov v zmysle platného územného plánu
mesta Nitra a žalobca má legitímnu nádej, očakávanie a v právnom štáte právnu istotu, že mu tieto
ukradnuté pozemky budú prinavrátené, mali byť tieto otázky pre špeciálny stavebný úrad predbežnou
otázkou v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku, o ktorej si nevie vytvoriť úsudok a musí konanie
minimálne prerušiť do doby rozhodnutia aj o týchto otázkach.
Zdôraznil, že ďalším stupňom po vydanom rozhodnutí v zisťovacom konaní (alebo vo vydanom
záverečnom stanovisku) malo byť územné konanie, ktoré malo jednoznačne prebehnúť aj podľa zámeru
EIA na I/64 - I. etapa.

22. Ďalej žalobca poukázal (III.3) na znenie zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zdôraznil, že v rámci strategického
parku neprebehlo zisťovacie konanie, čo skonštatovalo napríklad Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR v rozhodnutí zo dňa 01. 06. 2016 č. 15863/2016/B625-SV/36045/GE. Samotný
strategický park z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol, čo potvrdil aj žalovaný v
odôvodnení jedného z jeho iných rozhodnutí, teda táto skutočnosť nemôže byť spornou.
V ďalšej časti uvedeného žalobného bodu poukázal na ust. § 1 ods. 3 zák. č. 175/1999 Z. z., v zmysle
ktorého sa za významnú investíciu považuje aj príprava územia na realizáciu strategického parku,
ak výstavbu zabezpečuje podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu a vláda o nej rozhodla, že jej
uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z tohto pohľadu stavba „Vybudovanie strategického parku“, na
ktorú sa vzťahujú Osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR je významnou investíciou, a teda v zmysle
platnej legislatívy sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť, ktorá podlieha administratívnemu konaniu podľa
zákona č. 24/2006 Z. z.. Pre porovnanie poukázal na Strategický park Haniska, ktorý sa bude
posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z..



Následne poukázal na ust. § 140c ods. 6 stavebného zákona a na porušenie povinnosti prerušiť konanie
do rozhodnutia o hodnotení vplyvov na životné prostredie, kde príslušným orgánom by bolo Ministerstvo
životného prostredia SR.
Žalobca ďalej zdôraznil rozdiel medzi strategickým parkom a investíciou, ktorá sa v rámci strategického
parku má realizovať. Strategický park je určitý priestor, kde sa jednotlivé investície budú realizovať,
pričom súčasťou tohto priestoru sú aj stavby v danom priestore sa nachádzajúce, ktoré sú potrebné
pre realizáciu takýchto investícií, teda napr. cestné komunikácie, inžinierske siete a pod. Na porovnanie
opätovne poukázal na Strategický park Haniska, ktorého navrhovateľ je povinný spracovať zámer
pre potreby povinného hodnotenia v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. a kde príslušným orgánom pre
posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie bude Ministerstvo životného prostredia SR,
kde sa jednoznačne zadefinovalo, prečo vo veľa prípadoch takéhoto a obdobného strategického parku
je bezpodmienečne nutné konanie EIA, čiže posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti na životné
prostredie. Strategický park Nitra má rozlohu viac ako 700 ha a obdobne aj Strategický park Haniska.
Nezáleží na tom, či je niekde uvedená konkrétna položka s názvom strategický park, ale záleží na
tom, že sa jedná o činnosti, ktoré treba kumulatívne zhrnúť v rámci celého strategického parku alebo
ohraničeného územia a pokiaľ prekračujú limity, alebo sa posudzovanie musí uskutočniť pri určitej
činnosti aj bez akéhokoľvek limitu, je nutné toto ohraničené územie a na ňom navrhované činnosti
bezpodmienečne posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v procese EIA.
S poukazom na ust. § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., je stavba „Vybudovanie strategického parku“,
na ktorú sa vzťahujú uvádzané Osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR, významnou investíciou,
teda v zmysle platnej legislatívy sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť (§ 3 písm. f) zákona č. 24/2006
Z. z.), ktorá podlieha a musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z..
Následne je len samozrejmé, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby
„Vybudovanie strategického parku“ nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z. z., nemôžu byť
legitímne ďalšie stavby a investície, ktoré budú/sú realizované v predmetnom strategickom parku. Mal
za to, že prvostupňový stavebný úrad a žalovaný nepostupovali v súlade so stavebným zákonom, keďže
vo vzťahu k povoľovanej ceste v tomto stavebnom konaní malo byť uskutočnené konanie podľa zákona
č. 24/2006 Z. z., ktoré sa však do dňa začatia stavebného konania nezačalo. Preto považoval nekonanie
stavebného úradu v zmysle § 140c ods. 6 stavebného zákona za zmätočné a protiprávne, lebo tu
úplne absentuje záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR. Toto je tak dôvodom na
prerušenie stavebného konania, keďže strategický park nebol posudzovaný vôbec, avšak jednoznačne
posudzovaný mal byť. Poukázal na porušenie ustanovenia § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z.,
keďže povoľovací orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu
podľa tohto zákona. Z tohto dôvodu bol toho názoru, že správne orgány tu konali tak, aby mu spôsobili
ujmu v konaní a nie len jemu, keďže sa jedná aj o verejné právo a v zmysle čl. 44 ods. 1 Ústavy SR
každý má právo na priaznivé životné prostredie a úrady tu nie sú na to, aby nezákonne rozhodovali s
možnosťou, že neskôr môže byť obyvateľstvo vážne zdravotne postihnuté.
Doplnil, že procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie minimálne vo forme zisťovacieho
konania musí podliehať aj strategický park (nielen samotné navrhované činnosti). Opätovne poukázal
na zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 18 ods. 2 písm. b/ zákona s poukazom na prílohu
č. 8, časť 9, Infraštruktúra, položka 15 - Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných
parkov, kde sú v časti B upravené kritériá resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej
normy povinnosťou viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú
spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené bez limitu. Zdôraznil, že v rámci strategického parku
neprebehlo zisťovacie konanie podľa citovaného zákona a samotný strategický park nebol posudzovaný
z hľadiska vplyvov na životné prostredie. S ohľadom na túto skutočnosť je potom v spojení s citovanými
ustanoveniami zákona nutné jednoznačne ustáliť nezákonnosť tohto konania.
Ak má v následných povoľovacích konaniach (teda aj v kolaudačnom konaní) správny orgán/stavebný
úrad v zmysle § 66 ods. 4 písmeno d) stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na
uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie
uskutočniť bez znalostí navrhovanej dopravnej situácie. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002
Z. z. umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná
bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách.

23. Ako ďalší žalobný dôvod (III.4) žalobca uviedol, že v zisťovacom konaní Automotive Nitra
Project, ktoré predchádzalo povoľovacím konaniam, odvolací orgán - Okresný úrad Nitra, odbor



opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie nebol príslušným orgánom na vydanie
rozhodnutia. Za tohto stavu nie je možné legitímne v konaní o predčasnom užívaní stavby pokračovať,
pretože tento stav sa nedá nijako zhojiť. O tejto situácii správne orgány vedeli, pretože stanovisko zo dňa
20. 12. 2017 vydalo Ministerstvo vnútra SR, Okresný úrad Nitra, organizačný odbor a z tohto dôvodu je
ho možné pripojiť do spisu. Príslušným orgánom podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie v odvolacom konaní je Ministerstvo životného prostredia SR, ak je prvostupňovým
orgánom Okresný úrad v sídle kraja. Nie je teda ani možné, aby mohol legitímne správny orgán prvého
stupňa vystupovať ako špeciálny stavebný úrad, pretože jednoznačne je preskočený stupeň územného
konania, pričom príslušným orgánom pre územné konanie pri významných investíciách je Okresný úrad
v sídle kraja v zmysle § 117b stavebného zákona.

24. Ďalšou námietkou a teda žalobným dôvodom (III.4), ktorý uviedol žalobca, je to, že podal na
Krajský súd Nitra správnu žalobu dňa 23. 02. 2016 voči žalovanému - Okresnému úradu Nitra, odboru
opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie - sp. zn. 26S/3/2016 týkajúcu sa
zámeru EIA v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, a to konkrétne Automotive Nitra Project, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté a nebolo ani
otvorené pojednávanie, pričom správny orgán by mal zastaviť, minimálne však prerušiť (§ 29 ods. 1
SP), všetky konania súvisiace s touto stavbou (teda aj toto konanie) do rozhodnutia súdu, nakoľko na
tomto základe správny orgán nemôže vychádzať z týchto rozhodnutí týkajúcich sa vplyvov na životné
prostredie a nemôže si ani urobiť úsudok o ich zákonnosti, keďže vo veci rozhoduje príslušný správny
súd. Z tohto dôvodu nie je možné bez pochybností ustáliť, či stavba, ktorej časovo obmedzené povolenie
je predmetom tohto konania, bola legitímne posúdená v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. z hľadiska
vplyvov na životné prostredie. Z tohto dôvodu ani nemôže byť legitímne toto konanie.
V nadväznosti na uvedené skutočnosti mal za to, že správny orgán bol povinný prerušiť už stavebné
konanie a aj toto konanie o predčasnom užívaní stavby - kolaudačné konanie do vyriešenia otázky
týkajúcej sa zámeru EIA Automotive Nitra Project v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, t. j. do právoplatného skončenia konania vedeného na
Krajskom súde v Nitre, ale aj do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre
práve vo veci rozhodnutia č. OU-NR-OCDPK-2017/005163 zo dňa 13. 01. 2017, v ktorom odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácií zamietol jeho odvolania vo veci stavebného konania, čiže konania,
ktoré je teraz následne predmetom kolaudačného konania.

25. Taktiež namietal (III.5), že podklady, z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce
sa dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať) a hlavne vyústenie dopravy na
cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nepreskúmateľné a z podkladov nezistiteľné. Úsek cesty I/64 s
napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený
a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku a taktiež
daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho
konania.
Poukázal i na rozhodnutie ministra životného prostredia SR zo dňa 13. 01. 2017, ktorým bolo v
rozkladovom konaní potvrdené záverečné stanovisko, kde minister uviedol, že pred predložením žiadosti
o stavebné povolenie bude potrebné spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti
Zobor v lokalite Šindolka – Prvosienková, Dražovská ul. na cestu I/64. Následný návrh dopravného
napojenia musí vychádzať z aktuálnej dopravno-inžinierskej štúdie a musí byť zosúladený so zámermi
Slovenskej správy ciest a odsúhlasený s mestom Nitra. Minister týmto teda vyjadril nutnosť splnenia
určitých podmienok pre možnosť vydávania stavebných povolení na stavby, ktoré majú tvoriť súčasť
navrhovanej činnosti v zmysle nového zámeru a žalobca nemal vedomosť, že by sa správne orgány
s týmto nejako zaoberali, teda skúmali naplnenie ministrom stanovených podmienok pre ďalšie
povoľovacie konania, ktorým nesporne je aj toto konanie.
Touto investíciou sa má narušiť jeho vlastníctvo, kde aj pre tento účel prebieha vyvlastňovacie konanie
práve pre napojenie cesty I/64 na R1A, kde sa má z jeho kvalitných pozemkov na Zobore odčleniť a
vyvlastniť za zlomok ceny viac ako 37 000 m2. S takýmto nezákonným postupom ani z tohto dôvodu
v žiadnom prípade nesúhlasil.

26. Ďalej žalobca poukázal (III. 6) na teóriu legitímnych očakávaní a v tejto súvislosti na rozhodovaciu
prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ďalej rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky vo veci
vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 525/02, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS
8/2017 zo dňa 25. 04. 2018 a sp. zn. III. ÚS 103/2015-14 zo dňa 24. 03. 2015 a na prísľub vtedajšieho



predsedu vlády o tom, že štát jeho pozemky nepotrebuje, ktorý bol urobený dňa 25. 02. 2016 na tlačovej
besede v priemyselnom parku v Nitre vysielanej spravodajskou televíznou stanicou TA3.

27. Žalobca konštatoval (III.7), že v tomto konaní nebola dodržaná ani hypotéza ustanovenia § 33 ods. 2
správneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia účastníci konania a zúčastnené osoby majú právo vyjadriť
sa k podkladu rozhodnutia. Z toho logicky vyplýva, že tieto podklady musia mať k dispozícii. Správny
orgán je povinný poskytnúť k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa ich povaha, pričom je žiaduce,
aby tak robil priebežne, najneskôr však v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok
dôkazov pre objektívne rozhodnutie vo veci samej. Výzva podľa tohto ustanovenia zákona má byť preto
účastníkovi konania doručená pred vydaním rozhodnutia vo veci samej aspoň jeden raz (počas konania).
Má tak byť urobené v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok podkladov pre vydanie
rozhodnutia a sám považuje obstarávanie podkladov za ukončené a mieni už vo veci rozhodnúť. Je vo
veľkom v rozpore so zákonom, ak sa účastník konania o nejakom podklade pre rozhodnutie dozvedá (nie
vlastnou vinou) len priamo z rozhodnutia vo veci a ak mu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej nebola
zo strany správneho orgán daná možnosť, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhol
ich doplnenie. Zo znenia § 33 ods. 2 teda vyplýva, že nejde len o pasívne právo účastníka konania,
ale správny orgán musí byť v tejto veci aktívny a musí vyzvať účastníka konania na vyjadrenie sa k
podkladom rozhodnutia. K takémuto konaniu správneho orgánu v relácii voči jeho osobe (ako účastníkovi
konania) nedošlo a zo strany správneho orgánu tak došlo k porušeniu tohto ustanovenia.
Stavebný úrad prvého stupňa porušil zásady, pravidlá a princípy správneho konania s poukazom hlavne
na § 3 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán má účastníkovi konania pomáhať
a poučovať ho, aby v konaní neutrpel ujmu a nie naopak, ako sa to stalo v tomto prípade. Žalobca
vystupuje ako fyzická osoba, občan, vlastník pozemkov, ktorých sa stavba týka, či už susediacich alebo
dokonca jemu násilne vyvlastnených pre túto stavbu. Nemôže byť spravodlivé rozhodnutie vydané
v správnom konaní, ak bolo vydané na základe podkladov, ku ktorým nebolo umožnené účastníkovi
konania poskytnúť vlastné vyjadrenie, prípadne uskutočniť návrhy na doplnenie dokazovania skôr, ako
bolo toto rozhodnutie vydané. Tento nedostatok nemôže byť ospravedlnený ani snahou zákonodarcu
zrýchliť správne konanie podľa predmetného zákona. Právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia správneho orgánu je právom, ktoré účastníkovi konania vyplýva aj z medzinárodných
prameňov práva. Preto reštriktívny výklad právnych noriem, ktorým sa správny orgán zbavuje povinnosti
vyzvať účastníka konania, aby sa oboznámil (pred vydaním rozhodnutia) s podkladmi pre rozhodnutie,
vnímal ako nezákonný (v rozpore s duchom zákona a právnymi princípmi štátu) a ako arbitrárny.
Ďalej poukázal na to, že okrem práva navrhovať dôkazné prostriedky a doplňovať ich, poskytuje správny
poriadok účastníkom konania a zúčastneným osobám aj právo klásť znalcom, projektantom, architektom
a iným odborným osobám otázky (na miestnej obhliadke ako aj na ústnom pojednávaní). Správny orgán
má totiž účastníkovi konania poskytnúť súčinnosť (primárne podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku),
má povinnosť objektívne zistiť skutočný stav veci a na druhej strane fyzické a právnické osoby (a iné
subjekty) majú všeobecnú povinnosť spolupráce so správnymi orgánmi (podľa § 32 ods. 4 správneho
poriadku), čím sa vytvára priestor na tzv. nepriame kladenie otázok. Keďže sa nemohol zúčastniť ústneho
pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním dňa 21. 05. 2018, preukázateľne mu bolo odňaté právo
klásť otázky znalcom, projektantom, architektom a ďalším odborníkom, pretože takéto právo mohol
využiť iba na ústnom pojednávaní. Teda na konanom ústnom pojednávaní by kládol dôležité a relevantné
otázky a dostal by priame odpovede od znalcov, svedkov, odborníkov, čo mu však bolo odopreté, čím
došlo k porušeniu jeho procesných práv zaručených tak stavebným zákonom ako aj Ústavou SR.

28. V ďalšom texte žaloby (III.8) poukázal aj na podľa jeho názoru zjavnú flagrantnosť porušenia
ustanovení správneho poriadku postupom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý sa nielenže
nevysporiadal, ale opomenul vysporiadať sa s jeho uplatnenými námietkami. Týmto spôsobom bol on
osobne ukrátený na svojich právach, keďže nedostal odpoveď na otázky a argumentáciu precizovanú v
námietkach, taktiež iní účastníci konania boli ukrátení o tieto úvahy pri rozhodovaní sa o možnom podaní
opravného prostriedku. Žalovaný sa snažil sanovať postup prvostupňového stavebného orgánu tým
spôsobom, že jeho námietkam venuje pozornosť, avšak takýto postup nie je ničím iným ako arbitrárnym
obchádzaním zákona, keďže námietky boli uplatnené v prvostupňovom konaní a mohli mať na jeho
výsledok priamy vplyv. Jeho námietkam nebola venovaná dostatočná pozornosť a preto prijaté závery
považoval za predčasné a zistenie skutkového stavu za nedostačujúce na posúdenie veci, keďže
prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné, a preto aj každé rozhodnutie na neho nadväzujúce
nemôže mať oporu v zákone. Teda keďže v tomto prípade ide o nepreskúmateľné prvostupňové
rozhodnutie, nemožno ho konvalidovať zo strany žalovaného a je tak potrebné ho zrušiť, čo však



žalovaný neurobil. V súvislosti s uvedeným tiež poukázal na konanie pod sp. zn. 11S/123/2017, v ktorom
mal Krajský súd v Nitre zrušiť rozhodnutie odvolacieho orgánu ako nezákonné práve z dôvodu, že
prvostupňový orgán nerozhodol vo svojom rozhodnutí o námietkach a pripomienkach žalobcu, teda má
ísť o totožný skutkový stav ako v tomto konaní.

29. Ako ďalší žalobný dôvod uviedol žalobca potrebu rešpektovania Aarhuského dohovoru (III.9), keďže
sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického parku v Nitre, keď sa
jedná o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné
prostredie. V tomto smere je potrebné prihliadnuť aj na medzinárodnú zmluvu, ktorá bola Slovenskou
republikou ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a to konkrétne na Dohovor
o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v
záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov
pod číslom 43/2006 Z. z.. V tejto súvislosti citoval čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Mal za to, že v tomto
konaní napádaným rozhodnutím nebol rešpektovaný účel Aarhuského dohovoru, keďže sa žalovaný s
jeho relevantnými námietkami nevysporiadal, alebo vysporiadal len vo formálnej rovine bez zrejmého
zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch. Je totiž zrejmé, že
cieľom čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru je zabezpečiť preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci
a tým aj dostatočnú vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia. Prostriedkom na dosiahnutie
tohto cieľa je priznanie niektorých práv členom verejnosti, ktoré súvisia s prístupom k spravodlivosti, čo
má viesť k napĺňaniu celkového cieľu Aarhuského dohovoru.

30. Na záver podanej žaloby (III.10) namietol aj to, že síce o jeho odvolaní formálne nerozhodoval
G. O., M., MSc., ako generálny riaditeľ sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorý bol
preukázateľne vysoko postavený v štruktúrach spoločnosti MH Invest, s.r.o., avšak rozhodovaním
ohľadne vecí týkajúcich sa spoločnosti MH Invest, s.r.o. bol poverený K. O. M., riaditeľ odboru cestnej
infraštruktúry, ktorý bol oprávnený rozhodovať za generálneho riaditeľa sekcie na základe poverenia
ministra. Namietol, že K. M. bol ministrom poverený dňa 06. 04. 2020, pričom o tejto skutočnosti nebol
zo strany žalovaného oboznámený, teda nemohol prípadne namietať predpojatosť tohto povereného
zamestnanca, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku. Z tohto
dôvodu sa nemohol vyjadriť k tejto dôležitej zmene. Bol presvedčený, že ani v tomto prípade (keď
rozhoduje iný poverený zamestnanec ministerstva) nemožno vylúčiť predpojatosť K. M.. Keďže ako
riaditeľ uvedeného odboru je podriadený generálnemu riaditeľovi sekcie G. O., M., MSc., je dôvodné
predpokladať existenciu vplyvu generálneho riaditeľa, s čím by sa mal správny súd v dostatočnej miere
zaoberať. Z uvedeného je však jednoznačne preukázané, že G. O., M., MSc., je v prípadoch týkajúcich sa
spoločnosti MH Invest, s.r.o. vylúčený, teda podľa žalobcu nemal rozhodovať ani v ostatných predošlých
konaniach.

31. Taktiež požiadal, aby správny súd o tejto správnej žalobe rozhodol včas a nie ako v prípade konania
pod sp. zn. 26S/7/2019 na Krajskom súde v Nitre, kedy senát vydal uznesenie, ktorým zastavil konanie,
keďže podľa neho odpadol dôvod na pokračovanie v konaní z toho dôvodu, že správny súd nerozhodol
včas. Jeho správna žaloba bola podaná včas a výlučne nezákonným postupom súdu (prieťahmi z jeho
strany), vznikol dôvod na zastavenie konania o predmetnej správnej žalobe.

IV. Vyjadrenie žalovaného

32. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21. 09. 2020 uviedol, že sa s tvrdeniami žalobcu v celom rozsahu
nestotožňuje.
K námietke týkajúcej sa účastníctva žalobcu v konaní uviedol, že pri posúdení účastníctva v
kolaudačnom konaní vychádzal z ustanovenia § 78 stavebného zákona a vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca nie je ani jedným z taxatívne vymenovaných subjektov, správny orgán prvého stupňa postupoval
správne, keď mu nedoručil oznámenie o začatí konania o povolení predčasného užívania stavby, ale
toto doručoval iba vymedzenému okruhu osôb.
Následne bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zverejnené na úradnej tabuli tak, aby v
súlade s ustanovením § 140c ods. 8 stavebného zákona mali možnosť podať voči nemu odvolanie aj
tie osoby, ktoré neboli účastníkmi konania, avšak iba v takom rozsahu, v akom sa namieta nesúlad
povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu (§ 29 ods. 12, § 37 ods. 1 a § 19 ods. 1
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých



zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“). Túto možnosť v konečnom
dôsledku využil aj žalobca, keď voči nemu podal v zákonnej lehote odvolanie.

33. K námietke nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol,
že je nesporné, že sa predmetná stavba realizovala v rámci výstavby strategického parku, na
ktorý Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo Osvedčenie o významnej investícii
pod č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a jeho doplnenie (príloha č. 1) pod č.
20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 (ďalej len „Osvedčenie“) podľa ustanovenia § 3 ods.
2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a
o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z. z.“). Pozemky, na ktorých sa stavba
realizovala, boli zahrnuté v prílohe Osvedčenia. Túto námietku považoval za nedôvodnú, pretože sa
netýkala konania, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, resp. rozhodnutie žalovaného.
Žalobca opakovane poukazoval na údajné nedodržanie zákonných podmienok v konaniach, ktoré
predchádzali vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí, preto s prejednávanou vecou nesúvisia.

34. Čo sa týka námietky k posudzovaniu „Výstavby strategického parku“ podľa zákona č. 24/2006 Z.
z., žalovaný uviedol, že v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ podľa
zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „zákon č. 127/1994
Z. z.“) v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem strategický park je použitý aj v Osvedčení, v
ktorom sa uvádza, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického parku“ je vo verejnom záujme.
Podľa návrhu na vydanie Osvedčenia je účelom vybudovania strategického parku majetkovoprávne
vysporiadanie pozemkov a príprava navrhovanej činnosti „Priemyselný park Nitra - Sever“ sa zhoduje
s účelom vybudovania strategického parku. Z uvedeného je zrejmé, že strategický park ako celok bol
posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný park Nitra – Sever“.

35. K námietke nepríslušnosti správneho orgánu a k prerušeniu konania podľa ustanovenia § 29
ods. 1 správneho poriadku uviedol, že v stavebnom konaní nebol správnemu orgánu prvého stupňa
preukázaný zákonný dôvod na prerušenie konania, z tohto dôvodu považoval žalovaný jeho postup za
zákonný, správny a v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. K žalobnému dôvodu, podľa
ktorého Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie
nebol ako odvolací orgán príslušný na vydanie rozhodnutia v zisťovacom konaní, ktoré predchádzalo
povoľovaciemu konaniu, uviedol, že žalobný dôvod žalobcu je z pohľadu toho, že súdne konanie je
vedené správnou žalobou a napádaná je zákonnosť rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby a nie
zákonnosť stavebného povolenia (resp. rozhodnutia zo zisťovacieho konania), irelevantný.

36. Ohľadom námietky týkajúcej sa napojenia stavieb a ich vyústenia na cestu I/64 konštatoval,
že určenie podrobnejších požiadaviek na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné
komunikácie a ďalšie požiadavky s tým súvisiace nie sú predmetom kolaudačného konania. Uvedené
je predmetom konania k uskutočneniu stavby a nie k stavbe, ktorá už je zrealizovaná. Aj túto námietku
považoval za nedôvodnú, keďže mala byť uplatnená v inom konaní.

37. K ubezpečeniu vtedajšieho predsedu vlády SR, že štát nepotrebuje pozemky žalobcu, uviedol, že
výroky bývalého predsedu vlády SR uskutočnené v mediálnom priestore nepatria medzi podklady pre
rozhodnutie v rámci kolaudačného konania a pre stavebný úrad nie sú nijako záväzné.

38. K žiadosť žalobcu o oboznámenie sa s podkladmi kolaudačného konania podľa § 33 ods. 2
správneho poriadku konštatoval, že v oznámení o začatí kolaudačného konania k predčasnému užívaniu
stavby boli všetci účastníci konania upovedomení o svojich procesných právach. Toto rozhodnutie bolo
doručované všetkým účastníkom konania. Žalobcovi sa predmetné rozhodnutie nedoručovalo, nakoľko
nebol účastníkom konania podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona. Až podaním odvolania podľa § 140c
ods. 8 stavebného zákona sa stal účastníkom konania ako dotknutá verejnosť. V rámci odvolacieho
konania žalovaný rozhodoval o dodržaní zákonnosti a procesných postupov správneho orgánu prvého
stupňa, teda v rámci riadneho opravného prostriedku preskúmaval prvostupňové konanie a rozhodnutie.
Vychádzal z podkladov zabezpečených správnym orgánom prvého stupňa a po ich preskúmaní dospel
k záveru, že nie je potrebné vykonať doplňujúce dokazovanie, o ktorom by bolo potrebné upovedomiť
účastníkov konania. V rámci odvolacieho konania bolo vydané iba rozhodnutie ministra o vylúčení
generálneho riaditeľa sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií ministerstva z prejednania a
rozhodovania v rámci predmetného odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu nemal žalovaný dôvod



vyzvať žalobcu na vyjadrenie sa k všetkým podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho
poriadku.

39. K námietke žalobcu, že sa správny orgán prvého stupňa nevysporiadal s uplatnenými námietkami
žalobcu, poukázal na to, že žalobca nebol v rámci prvostupňového správneho konania účastníkom
konania podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona.

40. Čo sa týka aplikácie Aarhuského dohovoru (dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na
rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia), uviedol, že v
súlade s Aarhuským dohovorom mal žalobca možnosť podať odvolanie podľa § 140c ods. 8 stavebného
zákona v postavení dotknutej verejnosti, hoci inak mu neprináležalo postavenie účastníka konania podľa
§ 78 ods. 1 stavebného zákona. Toto právo mu bolo priznané na základe požiadavky Aarhuského
dohovoru. Žalovanému nebolo známe, aké konkrétne práva mali byť zo strany správneho orgánu prvého
stupňa voči žalobcovi porušené.

41. K namietanému neoboznámenie žalobcu s vydaním poverenia ministra zo dňa 06. 04. 2020, na
základe ktorého bol K. M., riaditeľ odboru cestnej infraštruktúry, sekcie cestnej dopravy a pozemných
komunikácií ministerstva oprávnený v konaniach, kde vystupuje MH Invest, s. r. o. konať a rozhodovať,
uviedol, že konanie o vylúčení generálneho riaditeľa sekcie, ktoré predchádzalo vydaniu poverenia
ministra pre K. M., je samostatné správne konanie, na základe ktorého došlo k prijatiu opatrenia na
zabezpečenie efektívnosti, plynulosti a hospodárnosti správneho konania a to tým, že bol poverený
iný štátny zamestnanec rozhodovať v danej veci. V žiadnom ustanovení správneho predpisu nie je
ustanovená povinnosť správneho orgánu z vlastného podnetu informovať o tejto skutočnosti účastníkov
konania. Poukázal na § 23 ods. 1 správneho poriadku, na základe ktorého majú účastníci konania
a ich zástupcovia a zúčastnené osoby právo nazerať do spisov, robiť z nich výpisy, odpisy a dostať
kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o
hlasovaní iným spôsobom. Z uvedeného mal za to, že žalobca mal možnosť získať informácie v rámci
konania nahliadaním do spisu a sám z vlastnej iniciatívy získať informácie.

42. Na záver žalovaný poukázal na to, že kolaudačné rozhodnutie, ktorým sa trvale povoľuje užívanie
stavby „Príprava strategického parku“ pre stavebné objekty „SO 107 Styková križovatka „A“, SO 116
Okružná križovatka „E“ a SO 117 Okružná križovatka „G“ pod č. OU-NR-OCDPK-2020/024383 zo dňa
15. 07. 2020, nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 08. 2020. Na základe tejto skutočnosti rozhodnutia
Okresného úradu Nitra a Ministerstva dopravy a výstavby SR už nie sú spôsobilé byť predmetom
súdneho konania. Žalované rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o dočasnom
užívaní stavby, bolo fakticky pohltené právoplatnosťou vyššie uvedeného rozhodnutia, ktorým sa povolilo
trvalé užívanie stavby. Podľa § 99 písm. g.) Správneho súdneho poriadku ide o obligatórny dôvod
zastavenia konania súdom.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

43. K podanej správnej žalobe sa vyjadrili Železnice Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“), ktoré uviedli,
že je zo žalobou napadnutého rozhodnutia nepochybné, že so žalobcom bolo konané ako s účastníkom
konania. Svedčí o tom aj to, že žalovaný akceptoval odvolanie podané žalobcom a s námietkami v ňom
uvedenými sa riadne vysporiadal.
Skutočnosť, že neprebehlo územné konanie, považovali za irelevantnú, nakoľko predmetná otázka nie
je predmetom kolaudačného konania.
Pokiaľ ide o otázku nedodržania riadne vykonaných postupov (konania) predpokladaných zákonom č.
24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, poukázali na napadnuté rozhodnutie žalovaného s tým, že sa s touto
námietkou žalovaný dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.
ŽSR ďalej poukázali na to, že predmetom tohto konania nie je skúmanie zákonnosti iných rozhodnutí.
Podľa informácií ŽSR je rozhodnutie zo zisťovacieho konania a rovnako tak aj stavebné povolenie
právoplatné a vykonateľné.
Ďalej uviedli, že posudzovanie námietok uvedených v časti III. 5 a III. 6 žaloby nie je predmetom konania
o povolení predčasného užívania stavby.
K námietkam uvedeným v časti III. 8 žaloby ŽSR uviedli, že správne konanie sa vyznačuje zásadou
jednotnosti a úplným apelačným princípom. Uvedené je premietnuté aj do ustanovenia § 59 ods. 1 a



2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Ustanovenia správneho
poriadku teda podľa názoru ŽSR jednoznačne predpokladajú možnosť, aby odvolací orgán v rámci svojej
činnosti odstránil vady, ktoré v konaní spravil správny orgán prvého stupňa a následne vydal rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí. Skutočnosť, že sa správny orgán prvého stupňa nevysporiadal s námietkami
žalobcu, nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného. Žiadny právny akt vykonateľný na
území Slovenskej republiky a ani žiadny dokument Rady Európy (resp. EÚ) nestanovuje, že rozhodnutie
orgánu verejnej správy musí byť vždy preskúmateľné v rámci sústavy orgánov verejnej správy a už vôbec
tieto právne akty nezakazujú odvolaciemu orgánu zmeniť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
K tvrdeniu žalobcu, že jeho námietkam nebola venovaná dostatočná pozornosť, ŽSR uviedli, že aj
podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva súd (per analogiam aj správny orgán) má povinnosť
reagovať len na také argumenty účastníka konania, ktoré sa z hľadiska výsledku konania považujú za
rozhodujúce.
Záverom ŽSR uviedli, že žalobca nepreukázal vo svojom žalobnom návrhu také skutočnosti, ktoré
by zakladali dôvod na vyhovenie jeho správnej žalobe. Pokiaľ by aj súd videl určité pochybenia
orgánov verejnej správy v správnom konaní, tak ŽSR poukázali na tú skutočnosť, že cieľom zrušenia
rozhodnutia nie je zopakovanie procesu a odstránenie formálnych vád, ktoré nemôžu privodiť vecne
iné či výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu. Navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.

44. K podanej žalobe sa vyjadrila aj spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá vo svojom podaní zo
dňa 24. 08. 2020 uviedla, že dňa 15. 07. 2020 vydal Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy
a pozemných komunikácii kolaudačné rozhodnutie č. OU-NR-OCDPK-2020/024383, ktorým povolil
užívanie stavebných objektov SO 107 Styková križovatka „A“, SO 116 Okružná križovatka „E“ a SO 117
Okružná križovatka „G“ na ceste I/64 v katastrálnom území N. (ďalej ako „Kolaudačné rozhodnutie“).
Predmetné Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 08. 2020. Napadnuté rozhodnutie
nie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve v dôsledku faktickej konzumácie účinkov
rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby vydaním Kolaudačného rozhodnutia. Zároveň nejde o prípad
ustanovený v § 99 písm. c) alebo d) Správneho súdneho poriadku. Z uvedených dôvodov mala
spoločnosť MH Invest, s.r.o. za to, že sú jednoznačné dané zákonné predpoklady pre obligatórne
zastavenie súdneho konania podľa § 99 písm. g) Správneho súdneho poriadku.
K postaveniu účastníka konania spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že žalobca nemal postavenia
účastníka konania nakoľko nespĺňal podmienky ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona. Žalobca teda
nebol oprávnený podať správnu žalobu a namietať, že bol ukrátený na svojich právach alebo právom
chránených záujmoch podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Žalobca mokol podať správnu
žalobu proti rozhodnutiu žalovaného iba s odkazom na § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku
tvrdiac, že rozhodnutím žalovaného bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Žalobca
v žalobe namietal, že bol ukrátený na svojich zákonných právach a súčasne došlo k porušeniu
viacerých relevantných ustanovení zákonov, pričom na takúto argumentáciu nie je žalobca aktívne vecne
legitimovaný podľa § 178 Správneho súdneho poriadku. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje, aký
konkrétny verejný záujem v oblasti životného prostredia bol rozhodnutím o predčasnom užívaní stavby v
konaní o povolení predčasného užívania stavby porušený. Z tohto dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú.
Žalobca vo svojej argumentácii ustanovením § 59 odsek 1 správneho poriadku úplne ignoroval, že
v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona je jeho odvolanie limitované rozsahom, ktorý môže ako
zainteresovaná verejnosť namietať (a logicky odvolací správny orgán posudzovať). Žalovaný napriek
tomu preskúmal napadnuté rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom zohľadnil nielen skutočnosti namietané žalobcom, ale preskúmal aj postup a
rozhodovanie správneho orgánu prvého stupňa z pohľadu ich zákonnosti a správnosti. Spoločnosť
MH Invest, s.r.o. sa stotožnila s názorom žalovaného, ktorý jednoznačne konštatuje, že rozhodnutie
o predčasnom užívaní stavby obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, bolo vydané v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a vydal ho príslušný orgán, ktorý vychádzal zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.
K otázke účastníctva žalobcu uviedla, že žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa nijako nepochybili
pri posúdení okruhu účastníkov konania, nakoľko pri účastníkoch (vrátane žalobcu) nešlo o stavebníkov
a osoby majúce vlastnícke ani iné právo k pozemku, pričom tieto osoby nespĺňali ani ďalšie kritéria
uvedené v ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona. Rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby bolo
zverejnené podľa § 140c ods. 8 stavebného zákona, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k zásahu do práv
účastníkov zisťovacieho konania.



K argumentácii žalobcu, ktorý svoje účastníctvo odvodzuje z ust. § 24 ods. 2 a § 3 písm. h) zákona
č. 24/2006 Z. z., spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že z predmetných ustanovení za žiadnych
okolností nevyplýva, že účastníci zisťovacieho konania majú byť bez ďalšieho považovaní za účastníkov
kolaudačného konania vo vzťahu k navrhovanej činnosti tak, ako to nesprávne uvádza žalobca.
Kým ustanovenie § 3 písm. h) zákona č. 24/2006 Z. z. definuje povoľovacie konanie ako konanie,
v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej
zmene podľa osobitných predpisov (vrátane stavebného zákona), ustanovenie § 3 písm. j) zákona
č. 24/2006 Z. z. následne špecifikuje predmetné povolenie ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu
vydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo
zmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ak preto žalobca namieta postavenie dotknutej verejnosti ako
účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.,
uvedené je premietnuté do stavebného zákona pri vymedzení účastníkov územného konania (podľa §
34 ods. 1 stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným
úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu)
ako aj stavebného konania (podľa § 59 písm. c) stavebného zákona účastníkmi stavebného konania
sú ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu), teda v konaniach, ktorých
výsledkom je rozhodnutie oprávňujúce navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť. Z uvedeného je
zrejmé, že v kolaudačnom konaní nemá dotknutá verejnosť postavenie účastníka v zmysle zákona č.
24/2006 Z. z., o čom svedčí aj právna úprava účastníkov kolaudačného konania, ktorá v ustanovení
§ 78 odsek 1 stavebného zákona nepriznáva postavenie účastníkov iným osobám než tým, ktorí sú
špecifikovaní v tomto ustanovení zákona. Žalobca nie je účastníkom predmetného konania o povolení
predčasného užívania časti stavby, nakoľko na priznanie postavenia účastníka nespĺňa žiadnu zo
zákonom stanovených podmienok podľa ust. § 78 odsek 1 stavebného zákona. Nakoľko je v stavebnom
zákone osobitne upravený okruh účastníkov kolaudačného konania, nie je žiaden dôvod pre subsidiárne
použitie úpravy účastníkov správneho konania podľa správneho poriadku. Stavba sa realizovala na
pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve žalobcu a rovnako stavba nezasahuje na pozemky
žalobcu a ani nesusedí s pozemkami vo vlastníctve žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že predčasným
užívaním stavby nebudú nijako dotknuté ani iné práva či právom chránené záujmy žalobcu, t. j. jeho
právne postavenie zostane zachované bezo zmien. Nie je zrejmé, ktoré práva žalobcu majú byť stavbou
dotknuté a ani akým spôsobom má stavba zasiahnuť do jeho práv a oprávnených záujmov. Žalobca
vznesenými námietkami nepreukázal svoje postavenie účastníka konania. Žalobca v tomto prípade
nespĺňa ani jeden z predpokladov uvedených v ust. § 78 odsek 1 stavebného zákona a pri posúdení
účastníctva je vylúčená aplikácia § 14 odsek 1 správneho poriadku. Žalobcovi tak neprináleží postavenie
účastníka konania o povolení predčasného užívania časti stavby.
V súvislosti s námietkami žalobcu o tom, že neboli naplnené podmienky pre aplikáciu ust. § 32 odsek 2
stavebného zákona, pretože územie nie je dostatočne zaregulované územným plánom zóny, poukázala
spoločnosť MH Invest, s.r.o. na to, že stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami
obcí v katastrálnych územiach, na ktorých sa stavba realizovala, pričom tieto územnoplánovacie
dokumentácie dostatočne regulujú dotknuté územie, na základe čoho je nepochybné, že v stavebnom
konaní bola daná dôvodnosť postupu podľa ust. § 32 odsek 2 stavebného zákona. V kolaudačnom
konaní (a teda aj v konaní o povolení predčasného užívania stavby) sa už neskúmajú podmienky,
ktoré boli vyžadované pre vydanie povolenia na realizáciu stavby, teda nerieši sa, či stavba mala byť
realizovaná, alebo nemala byť realizovaná. Rovnako tak námietku týkajúcu sa nesplnenia podmienok
pre aplikáciu ust. § 32 odsek 2 stavebného zákona z dôvodu, že pozemky žalobcu boli nesprávne
zaradené do Osvedčenia o významnej investícii, považovala spoločnosť MH Invest, s.r.o. za irelevantnú
a s vecou nesúvisiacu, nakoľko správny orgán prvého stupňa a žalovaný sú Osvedčením viazaní a nie sú
oprávnení skúmať správnosť záverov obsiahnutých v Osvedčení a ani správnosť zaradenia pozemkov
žalobcu (či iného subjektu) do Osvedčenia, ale sú povinní sa ním riadiť.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o údajnom negatívnom vplyve stavby na životné prostredie, poukázala
spoločnosť MH Invest, s.r.o. na záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti
o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-
NR-OSZP3-2018/028411 zo dňa 03. 07. 2018, z ktorého vyplýva, že stavba je z koncepčného
hľadiska v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní č. OU-
NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 (právoplatné dňa 28. 12. 2015). Žalovaný
v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň poukázal na stanovisko Okresného úradu Nitra, odbor
starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08. 10. 2019, v ktorom tento potvrdil platnosť vydaného
záväzného stanoviska pre účel vydania rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby.



Čo sa týka námietky žalobcu, že konaniu o povolení predčasného užívania časti stavby nepredchádzalo
posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktoré by sa týkalo strategického parku ako celku, uviedla
spoločnosť MH Invest, s.r.o., že v zmysle ust. § 81 odsek 1 stavebného zákona stavebný úrad v
kolaudačnom konaní (a teda aj v konaní o povolení predčasného užívania stavby) skúma, či sa stavba
uskutočnila v súlade s podmienkami uvedenými v stavebnom povolení a projektovou dokumentáciou
overenou stavebným úradom, teda už ďalej neskúma skutkové a právne okolnosti, ktoré mal skúmať
stavebný úrad v stavebnom konaní. Už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra
- Sever“ podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v rozsahu
komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem strategický park je použitý v osvedčeniach o významnej investícii
č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a č.
08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie
strategického parku“ je vo verejnom záujme. Podľa návrhu na vydanie Osvedčenia o významnej investícii
je účelom vybudovania strategického parku majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov a príprava
komplexnej infraštruktúry pre vytvorenie strategickej investície. Podľa spoločnosti MH Invest, s.r.o. je
nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „Priemyselný park Nitra - Sever“ sa zhoduje s účelom
vybudovania strategického parku. Zákon č. 24/2006 Z. z. nepozná pojem strategický park, preto ani nie
je možné viesť zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku, nakoľko
zákon č. 24/2006 Z. z. upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov (t. j. návrh
plánu alebo návrh programu) a ich vplyvov (resp. konanie o posudzovaní činností), ale neupravuje
konanie o posudzovaní strategických parkov. Z uvedeného je zrejmé, že strategický park ako celok bol
posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“.
K námietke žalobcu, že Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti
o životné prostredie nebol podľa žalobcu ako odvolací orgán príslušný na vydanie rozhodnutia v
zisťovacom konaní, ktoré predchádzalo povoľovacím konaniam, spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že
vznesená námietka je z pohľadu tohto súdneho konania (kde je správnou žalobou napádaná zákonnosť
rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby a nie zákonnosť stavebného povolenia alebo rozhodnutia
zo zisťovacieho konania) zjavne irelevantná. Kolaudačné konanie neslúži na preskúmanie všetkých
konaní, zo záverov ktorých vychádza tak, ako to správne konštatuje žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Pre správny orgán je rozhodnutie zo zisťovacieho konania záväzné a na jeho základe
koná a rozhoduje o naň nadväzujúcich stavbách až do vydania rozhodnutia o jeho zrušení vydaného
príslušným súdom. Sám žalobca pritom v žalobe uviedol, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o správnej
žalobe (zo dňa 23. 02. 2016), ktorou inicioval konanie o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu
Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie vydaného v zisťovacom
konaní (vedené Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016).
Pokiaľ ide o námietku, že žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-
NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015 (ďalej len „rozhodnutie o odvolaní“), ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015
(ďalej len „rozhodnutie zo zisťovacieho konania“), doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie o podanej
žalobe.
Čo sa týka námietky podanej žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo OU-NR-
OCDPK-2017/005163 zo dňa 13. 01. 2017, ktorým malo byť podľa žalobcu zamietnuté jeho
odvolanie podané v stavebnom konaní voči rozhodnutiu o povolení stavby, spoločnosť MH Invest,
s.r.o. uviedla, že stavba, ktorá je predmetom rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby, bola
povolená rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií
č. OU-NR-OCDPK-2016/018823 zo dňa 15. 11. 2016 (právoplatným dňa 03. 02. 2017), ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím žalovaného číslo 06643/2017/C240-SCDPK/01148 zo dňa 16. 01.2017 (teda
nie rozhodnutím žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2017/005163 zo dňa 13. 01. 2017, ako to nesprávne
uvádzal žalobca), pričom vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu bola zo strany žalobcu podaná správna žaloba,
o ktorej tunajší súd rozhodol rozsudkom č. k. 11S/52/2017- 446 zo dňa 26. 02. 2020 tak, že túto v
celom rozsahu zamietol. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 04. 2020. Vzhľadom na
vyššie uvedené je zrejmé, že námietka žalobcu týkajúca sa údajnej potreby prerušenia administratívnych
konaní je nielen nedôvodná, ale najmä zavádzajúca, nakoľko žalobca vo svojej žalobe argumentuje
vedením iných súdnych konaní, ktoré s horeuvedenou vecou žiadnym spôsobom nesúvisia.
Spoločnosť MH Invest, s.r.o. ďalej uviedla, že podanie správnej žaloby nepredstavuje dôvod na
prerušenie konania o povolenie predčasného užívania stavby. Dôvody prerušenia konania sú upravené
v ust. § 29 správneho poriadku, pričom v tomto prípade nejde ani o jeden z týchto dôvodov. Do úvahy
neprichádza ani konanie o predbežnej otázke, nakoľko v tomto prípade bolo vydané právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie zo zisťovacieho konania a na to nadväzujúce rozhodnutie o odvolaní (a rovnako



aj stavebné povolenie Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OCDPK-2016/018823 zo dňa 15. 11. 2016,
ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 06643/2017/C240-SCDPK/01148 zo dňa 16. 01. 2017)
a stavebný úrad je týmito rozhodnutiami viazaný (ust. § 40 ods. 1 správneho poriadku). Vo všeobecnosti
podľa § 135 Správneho súdneho poriadku platí, že pre správny súd musí byť pre rozhodnutie rozhodujúci
stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia. Súd v správnom súdnom konaní v podstate
musí posudzovať, či v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia postupoval správny orgán zákonne,
pričom nezákonnosť správneho rozhodnutia nemôže spôsobiť okolnosť, ktorá v čase rozhodovania
správneho orgánu nenastala a nastala až v budúcnosti. Preto v tomto súdnom konaní nie je možné
zohľadňovať (prípadné) zmeny či zrušenia iných správnych rozhodnutí, ktoré tvorili predpoklad vydania
rozhodnutí preskúmavaných v tomto súdnom konaní, ak by tieto (prípadné) zmeny či zrušenia iných
správnych rozhodnutí nastali po vydaní preskúmavaných rozhodnutí.
V súvislosti s námietkou nedostatočnej dokumentácie týkajúcej sa dopravného napojenia poukázala
spoločnosť MH Invest, s.r.o. na to, že dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie správneho
orgánu prvého stupňa o žiadosti stavebníka na povolenie predčasného užívania stavby, je postačujúca,
spĺňa zákonné podmienky a požiadavky a predstavuje dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia
o predčasnom užívaní stavby. K žiadosti, podkladom a samotnému predčasnému užívaniu stavby
sa vyjadrili aj dotknuté orgány, ktoré vo svojich stanoviskách nevzniesli zamietavé alebo negatívne
vyjadrenia, s predčasným užívaním stavby súhlasili a ich podmienky sú súčasťou rozhodnutia o
predčasnom užívaní stavby. Stavba sa realizovala na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve
žalobcu, pričom pozemky vo vlastníctve žalobcu neboli stavbou nijako dotknuté. Stavba sa totiž vôbec
nerealizovala v k. ú. I.. Z argumentácie žalobcu je naopak zrejmé, že podanou správnou žalobou nijak
nesleduje žiadny verejný záujem v oblasti životného prostredia, ale sleduje svoje súkromné záujmy.
Posúdenie vplyvov úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A na životné prostredie
bolo predmetom samostatného zisťovacieho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie Okresného
úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti
o životné prostredie č. 2017/026765-052-F21, ktoré je právoplatné.
K námietke žalobcu týkajúcej sa nerešpektovania verejného prísľubu bývalého premiéra Slovenskej
republiky a s tým súvisiacim porušením legitímnych očakávaní žalobcu, spoločnosť MH Invest, s.r.o.
uviedla, že sľub akéhokoľvek politického subjektu nie je rozhodnutím správneho orgánu, preto sa ani
nemôže posudzovať ako doterajšia rozhodovacia prax.
Z námietky žalobcu o nemožnosti uplatniť svoje práva podľa ust. § 33 odsek 2 správneho poriadku nie
je zrejmé, či namieta toto údajné porušenie v prvostupňovom alebo odvolacom konaní. V oznámení
o začatí kolaudačného konania k predčasnému užívaniu stavby zo dňa 29. 04. 2019 číslo OU-NR-
OCDPK-2019/022705, ktoré bolo doručené účastníkom konania, boli účastníci riadne upovedomení o
svojich procesných právach. Každý z účastníkov mohol podať námietky alebo pripomienky najneskôr pri
ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 21. 05. 2019. Oznámenie o začatí konania sa žalobcovi
nedoručovalo z dôvodu, že žalobca nebol účastníkom konania podľa ust. § 78 ods. 1 stavebného
zákona. Žalobca sa stal účastníkom konania až podaním odvolania v zmysle § 140c ods. 8 a nasl.
stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné žalobcu upovedomiť podľa § 33 ods. 2
správneho poriadku. Ak by žalobca namietal, že mu žalovaný v odvolacom konaní neumožnil ešte pred
vydaním rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia podľa ust. § 33 odsek 2 správneho
poriadku, bola by aj táto námietka nedôvodná a neopodstatnená z dôvodu, že odvolací orgán rozhoduje
v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupoch správneho orgánu prvého stupňa,
výsledkom ktorého je rozhodnutie žalovaného.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa nedošlo k prejednaniu
ním údajne vznesených námietok, poukázala spoločnosť MH Invest, s.r.o. na to, že žalobca nebol
účastníkom prvostupňového konania o povolení predčasného užívania stavby, preto ani nemohol
vzniesť námietky, ktorými by sa správny orgán prvého stupňa mal v tomto konaní zaoberať. Z obsahu
rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby je zrejmé, že námietky boli podané výlučné zo strany
účastníka konania (Rímskokatolíckej cirkvi, farnosť Zbehy, IČO: 34 013 997), pričom s predmetnými
námietkami sa správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby
dostatočným spôsobom vysporiadal.
V súvislosti s námietkou žalobcu o potrebe prihliadnutia na ustanovenia Aarhuského dohovoru
poukázala spoločnosť MH Invest, s.r.o. na to, že Aarhuský dohovor nepriznáva žiadne práva fyzickým
a právnickým osobám, ale ukladá povinnosti zmluvným štátom, pričom právo na prístup k informáciám,
na účasť na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia
neboli v konaní o povolení predčasného užívania stavby žalobcovi odopreté, pričom tieto si mohol



žalobca uplatniť v zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky, ktoré sú v súlade s požiadavkami
Aarhuského dohovoru. Tak v prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní boli riadne zabezpečené
práva verejnosti (vrátane žalobcu) v oblasti ochrany životného prostredia, vrátane práva na prístup
k informáciám a práva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupu k spravodlivosti v
záležitostiach životného prostredia, keď rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby a rozhodnutie
žalovaného v konaní o povolení predčasného užívania stavby rešpektovali rozhodnutie zo zisťovacieho
konania. Žalobcovi bolo v súlade s úpravou vnútroštátneho práva umožnené podať odvolanie s odkazom
na jeho postavenie zainteresovanej verejnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z., hoci inak nebol účastníkom
konania podľa stavebného zákona. K povoleniu predčasného užívania stavby sa vyjadrili aj dotknuté
orgány, pričom z ich stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne negatívne alebo protichodné závery k
povoleniu užívania stavby alebo závery o tom, že by povolenie predčasného užívania stavby malo mať
negatívny vplyv na životné prostredie. Práve naopak, dotknuté orgány vyslovili svoj súhlas s užívaním
stavby a ich závery nie sú protirečivé ani navzájom sa vylučujúce. V zmysle uvedeného spoločnosti MH
Invest, s.r.o. nebolo zrejmé, čoho sa žalobca domáhal odkazom na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru,
akým postupom malo dôjsť k porušeniu uvedeného ustanovenia prvostupňovým alebo druhostupňovým
správnym orgánom, keďže žalobca využil všetky práva, ktoré mu patrili v rámci správneho konania
a podal správny opravný prostriedok a žalobu, teda nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho práv.
Žalobca ani nekonkretizoval, aké konkrétne práva (či už jeho alebo verejnosti) mali byť porušené a akým
konkrétnym postupom (rozhodnutím) malo dôjsť k takémuto porušeniu.
K námietke žalobcu, že nebol zo strany žalovaného upovedomený o poverení K. O. M., a preto nemohol
namietať jeho zaujatosť, spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že žiadne ustanovenie správneho poriadku
neukladá správnemu orgánu povinnosť po vydaní rozhodnutia o vylúčení oboznamovať účastníkov
konania o poverení iného zamestnanca rozhodovaním vo veci. Žalovaný preto postupoval v súlade s §
12 ods. 1 správneho poriadku, keď po vylúčení zamestnanca urobil opatrenia na zabezpečenie riadneho
uskutočnenia ďalšieho konania tým, že rozhodovaním v predmetnej veci poveril iného zamestnanca
(riaditeľa odboru cestnej infraštruktúry). Žalobca ani vo svojej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti,
ktoré by mali nasvedčovať vylúčeniu K. O. M. z rozhodovania veci, pričom špekulatívne a ničím
nepodložené tvrdenia žalobcu o údajnom možnom vplyve generálneho riaditeľa na riaditeľa odboru
cestnej infraštruktúry nemožno považovať za námietku zaujatosti.
Na záver spoločnosť MH Invest, s.r.o. skonštatovala, že konanie ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia
o predčasnom užívaní stavby a následne rozhodnutie žalovaného nevykazuje žiadne vady, ktoré by
mali mať za následok zrušenie rozhodnutia o predčasnom užívaní stavby a rozhodnutia žalovaného.
Tieto rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, obsahujú všetky zákonné
náležitosti a sú v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Navrhla konanie zastaviť
alebo eventuálne žalobu zamietnuť.

45. K žalobe sa vyjadril aj Nitriansky samosprávny kraj vo svojom podaní zo dňa 26. 08. 2020,
v ktorom uviedol, že z podanej žaloby nie je zrejmé, čoho sa vlastne žalobca domáha, čo svojou
žalobou napáda a na akých právach a právom chránených záujmoch bol poškodený a ukrátený. Vláda
Slovenskej republiky svojimi uzneseniami č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015, č. 413/2015 zo dňa 21. 07.
2015 a č. 95/2017 zo dňa 22. 02. 2017 rozhodla, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického
parku Nitra“, je vo verejnom záujme a je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu
strategického parku (ďalej ako „Uznesenia vlády Slovenskej republiky“). Na základe Uznesení vlády
Slovenskej republiky boli spoločnosti MH Invest, s.r.o. udelené Ministerstvom hospodárstva Slovenskej
republiky Osvedčenia o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015, č.
20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017, ktorých
účelom bolo zabezpečenie realizácie významnej investície v rozsahu potrebnom na jej uskutočnenie a
v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov. Predmetnou investíciou sa ovplyvnila
výroba a zamestnanosť v Slovenskej republike, čo sa priaznivo prejavilo v ekonomike a v sociálnej
sfére zvýšením zamestnanosti a vytvorením nových pracovných miest. Táto investícia má pozitívny
vplyv aj na sekundárnu zamestnanosť v oblasti subdodávateľskej siete vo vzťahu k priamej investícii.
Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 95/2017 zo dňa 22. 02. 2017 rozhodla o tom, že pozemky,
na ktorých sa má realizovať prestavba cesty I/64 (vrátane križovatky s vyvolanými investíciami), sú
súčasťou významnej investície, ktorej realizácia je vo verejnom záujme. Uznesením č. 111/2015 zo
dňa 20. 07. 2015 schválilo zastupiteľstvo Nitrianskeho samosprávneho kraja strategický dokument
„Územný plán regiónu Nitrianskeho kraja - Zmeny a doplnky č. 1“, pričom na základe tohto uznesenia
bolo vydané všeobecne záväzné nariadenie Nitrianskeho samosprávneho kraja č. 6/2015, ktorým sa



vyhlasuje „Záväzná časť Územného plánu regiónu Nitrianskeho kraja - Zmien a doplnkov č. l“ zo dňa
26. 10. 2015, účinné 30. dňom od vyvesenia na úradnej tabuli Nitrianskeho samosprávneho kraja, t. j.
25. 11. 2015. Nitriansky samosprávny kraj poukázal na znenie 7. časti s názvom „Zásady a regulatívy
verejného dopravného vybavenia” a jej bod 15. Uviedol, že mesto Nitra má zákonnú povinnosť zosúladiť
územný plán mesta Nitra s územným plánom regiónu Nitrianskeho kraja (časť 7., bod 7.15.). Ak je
územnoplánovacia dokumentácia nižšieho stupňa v rozpore s dokumentáciou vyššieho stupňa, je v
zmysle § 30 ods. 2 stavebného zákona obligatórnou povinnosťou obce obstarať zmenu alebo doplnok
územného plánu obce. Už len z logického výkladu a elementárneho pochopenia ustanovení stavebného
zákona je jasné, že stav, kedy územný plán obce nie je v súlade s územným plánom regiónu, je
stavom nežiaducim, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Územný plán mesta Nitra a územný
plán Nitrianskeho samosprávneho kraja musia byť vo vzájomnej zhode. Ak tomu tak nie je, takýto
územný plán obce (mesta Nitra) nemôže byť podkladom pre vydanie stavebného povolenia (rovnako
aj územného rozhodnutia) a ani záväzného stanoviska. Posudzovanie súladu podkladov pre vydanie
stavebného povolenia (rovnako aj územného rozhodnutia, záväzného stanoviska) s územným plánom
mesta Nitra nie je v tomto prípade možné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu
žalobcu zamietol.

46. K žalobe sa vyjadrila ešte spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. vo svojom podaní zo dňa
21. 08. 2020, v ktorom uviedla, že podľa jej názoru príslušné správne orgány vydali svoje rozhodnutia na
základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne
sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil.
K aktívnej legitimácii žalobcu uviedla, že žalobca žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal
byť rozhodnutím žalovaného ukrátený, resp. ktoré mali byť porušené alebo priamo dotknuté.
Pokiaľ ide o ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, bola toho názoru, že bola naplnená hypotéza tejto
právnej normy. Z územného plánu obce Lužianky (ako aj mesta Nitra) vyplýva funkčné usporiadanie
(funkčné využitie plôch) a zo zastavovacieho plánu predloženého v konaní pre vydanie stavebného
povolenia na prvý stavebný objekt areálu vyplýva priestorové usporiadanie strategického parku. Na
realizáciu strategického parku bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného
predpisu. V predmetnej veci teda nenastal prípad, kedy sa v zmysle § 12 ods. 1 stavebného zákona
spracúva územný plán zóny pre časť obce.
Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému rozporu so zákonom č. 24/2006 Z. z. poukázala na to, že správny
orgán prvého stupňa bol pri vydaní predmetného rozhodnutia viazaný rozhodnutím príslušného orgánu,
ktoré v danom prípade predstavuje záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o
životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2018/028411 zo dňa 03. 07. 2018, v ktorom nebol konštatovaný
rozpor s platnými právnymi predpismi, naopak bol uvedený súlad (z koncepčného hľadiska) stavby s
podmienkami uvedenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-
F36 zo dňa 08. 10. 2015 (právoplatné dňa 28. 12. 2015). Pre špeciálny stavebný úrad bolo rozhodnutie zo
zisťovacieho konania záväzné a na jeho základe musel konať a rozhodovať aj vo vzťahu k nadväzujúcim
stavbám.
Čo sa týka žalobného dôvodu ohľadom dopravného napojenia stavieb, uviedla, že priestorové
usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý už bol predložený v rámci
stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu (vydané pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026
zo dňa 16. 12. 2015). Podľa názoru spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. sa vydaním takéhoto
stavebného povolenia stal zastavovací plán záväzný pre priestorové usporiadanie daného územia.
Otázka dopravného napojenia bola dostatočne preskúmaná prvostupňovým orgánom.
Záverom poukázala na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít Slovenskej a Českej republiky a na
prevládajúcu rozhodovaciu prax týchto súdov v správnych veciach. Predovšetkým zdôraznila princíp
proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia a dôsledkami prípadného
vyhovenia správnej žalobe. Žalobu žalobcu nepovažovala za dôvodnú, keď dôvody uvedené v správnej
žalobe nepreukazujú nezákonnosť konania a vydaných rozhodnutí.

47. Následne správny súd určil vo veci termín pojednávania. Účastník konania v rade 11/ sa podaním
zo dňa 29. 11. 2021 vzdal svojho účastníctva v tomto konaní. Na nariadenom pojednávaní sa vyjadrila
právna zástupkyňa žalobcu, ktorá odkázala na jednotlivé žalobné dôvody. V rámci rozšírenia žalobných
dôvodov uviedla, že Osvedčenia vydané Ministerstvom hospodárstva SR pre stavbu „Vybudovanie
strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s.r.o. zo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015, na ktoré sa v
zmysle správneho poriadku a aj zákona o významných investíciách vzťahujú ustanovenia o správnom
konaní, nemôžu byť zákonné, nakoľko v procese ich vydávania ministerstvo nepostupovalo v súlade



so správnym poriadkom, najmä čo sa týka upovedomenia o začatí konania a možnosti vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia. Dala do pozornosti rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Ide o uznesenie
sp. zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24. 03. 2020 a uznesenie sp. zn. 3Sžk/6/2020 zo dňa 15. 10. 2020, v rámci
ktorých Najvyšší súd SR vyslovil názor, že úlohou súdu v správnom konaní je zaoberať sa všetkými
námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe a zaoberať sa jeho procesným postavením účastníka
konania bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa tento účastník domáhal byť účastníkom konania, bolo
ukončené, alebo sa v ňom pokračuje. Nie je úlohou Krajského súdu v Nitre v jeho prieskumnom konaní
skúmať, či bolo, alebo nebolo ukončené predmetné konanie, nakoľko táto skutočnosť nemá žiaden vplyv
na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a táto otázka ani nemôže byť predmetom súdneho
prieskumu.
Zástupkyňa žalovaného sa pridržala svojho vyjadrenia k žalobe a navrhla, aby súd žalobu zamietol ako
nedôvodnú.
Právny zástupca spoločnosti MH Invest, s.r.o. považoval napadnuté rozhodnutia za zákonné a správne.
Poukázal na ich písomné vyjadrenia v tejto veci, kde sa zaoberá všetkými žalobnými dôvodmi. Uviedol,
že v súčasnosti odpadol predmet súdneho prieskumu vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie o
dočasnom predčasnom užívaní bolo limitované dátumom 18. 07. 2021. Toto rozhodnutie teda už nie
je účinné a bolo v plnom rozsahu nahradené právoplatným a riadnym kolaudačným rozhodnutí na
predmetné stavby. Z uvedeného dôvodu by akékoľvek rozhodnutie súdu v merite veci nesmerovalo k
žiadnej praktickej ochrane práv a stratilo by zmysel, keďže neexistuje predmet súdneho prieskumu. Z
uvedeného dôvodu aj s poukazom na skutočnosti uvedené vo vyjadrení požiadal súd, aby žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
Zástupkyňa Nitrianskeho samosprávneho kraja trvala na ich písomnom vyjadrení a uviedla, že v
momentálnom štádiu odpadol právny dôvod na vykonateľnosť predmetných rozhodnutí. Tiež požadovala
žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
Právny zástupca spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. sa pridržal vyjadrenia žalovaného
a spoločnosti MH Invest, s.r.o., napádané rozhodnutia považoval za správne a zákonné a navrhol
správnu žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

48. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo
dňa 17. 06. 2020, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. 04. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 06. 2019), ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
28. 06. 2019 je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého
stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že v priebehu administratívneho konania došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

49. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov, účinnom v čase kolaudačného konania, dokončenú stavbu,
prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena
alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe
kolaudačného rozhodnutia.

Podľa § 77 vyššie citovaného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal
stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.

Podľa § 78 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník
stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

Podľa § 81 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či
sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie



nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

Podľa § 82 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby
na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania
stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť
iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom
súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.

Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch
letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných
komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri
stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod
povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach
a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo
veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených
úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“).
Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1
neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa §
140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených
v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia
stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného
plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo
súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom
pláne obce.

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa § 140c ods. 8 vyššie citovaného zákona, proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby,
územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému
predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu,15b) má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol
účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia
podľa osobitného predpisu.15d)

50. Podľa § 3 ods. 1, 5 písm. c/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v
znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, orgány štátnej
správy pre pozemné komunikácie (ďalej len „cestný správny orgán“) sú:
a) ministerstvo,
b) okresné úrady v sídlach krajov,
c) okresné úrady.
Okresné úrady
c) vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni
rozhoduje obec.

Podľa § 3a ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre
diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vykonáva ministerstvo.
Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja.
Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie
vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.



Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( §
3a), ak ďalej nie je ustanovené inak.
Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy
podľa § 18 ods. 13.
Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné
na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa
odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)

51. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného,
na účely tohto zákona
r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb,
ich organizácie alebo skupiny,
s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní
vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu
strategických dokumentov pred ich schválením.
Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí
a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov,
Dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy
a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu,
vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách
a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka
v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť
v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné
prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3
alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa
odseku 4 je
c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

Podľa § 38 ods. 4 vyššie citovaného zákona, príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej
činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo
rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na
začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami
vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného
predpisu,27) vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu
a/ k územnému konaniu o umiestnenie stavby,
b/ k územnému konaniu o využití územia,
c/ k stavebnému konaniu,
d/ ku kolaudačnému konaniu.



52. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na
návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň
skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo
samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal
skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie
účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
„zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená
a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),
c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce
sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.
Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c/ ide o veci podľa § 192,
d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak
a) ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k),
b) rozhoduje podľa § 192.

Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia.

Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.



Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

53. Správny súd vychádzajúc z toho, že predmetom súdneho konania v danej veci bolo preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo povolené časovo obmedzené predčasné užívanie stavby do 18. 07.
2021, viazaný skutkovým stavom v čase rozhodovania správnych orgánov v zmysle § 135 ods. 1 SSP
mal za to, že jednou z námietok bola námietka týkajúca sa toho, že správne orgány nekonali so žalobcom
ako s účastníkom konania, kde týmto rozhodnutím došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, preto
v danej veci bolo irelevantné, že uplynulo obdobie časového obmedzenia predčasného užívania stavby
do 18. 07. 2021. Úlohou správneho súdu je preto aj v danom prípade preskúmať zákonnosť postupu
a rozhodnutí správnych orgánov v zmysle námietok žalobcu. V súvislosti s uvedeným správny súd
poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/38/2019 zo dňa 27. 10. 2020, ako aj sp.
zn. 6Sžk/5/2020 zo dňa 24. 03. 2020, z ktorých vyplýva, že:

„43. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre je nesporné, že krajský súd konštatoval, že
kolaudačné konanie, z ktorého bol sťažovateľ vylúčený, bolo právoplatne skončené dňa 03. 10. 2018,
v dôsledku čoho odpadol dôvod na pokračovanie v súdnom konaní začatom na základe žaloby
sťažovateľa zo dňa 21. 09. 2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia procesnej povahy o vylúčení
sťažovateľa z konania o návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, a preto konanie zastavil s
poukazom na ust. § 99 ods. 1 písm. g/ SSP.
44. Kasačný súd konštatoval, že s takýmto právnym názorom Krajského súdu v Nitre nie je možné
sa stotožniť. Ako bolo uvedené vyššie, predmetom súdneho konania sťažovateľa, začatého žalobou
zo dňa 21. 09. 2018, bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bol sťažovateľ vylúčený z konania.
45. Najvyšší súd SR konštatoval, že v tomto konaní bolo povinnosťou Krajského súdu v Nitre vec
meritórne prejednať a zaujať právne stanovisko k predmetu konania, t.j. či postup správnych orgánov,
keď vylúčili sťažovateľa z administratívneho konania bol, resp. nebol v súlade so zákonom a prečo.
46. Konštatovanie, že bolo skončené kolaudačné konanie, v tomto prípade je právne irelevantné. Úlohou
správneho súdu v Nitre bolo zamerať sa na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj
postupu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. To znamená, že jeho úlohou v konaní
bolo zaoberať sa všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v žalobe, zaoberať sa jeho procesným
postavením ako účastníka konania, a to bez ohľadu na to, či konanie, v ktorom sa tento účastník domáhal
byť účastníkom konania, bolo ukončené alebo sa v ňom pokračuje. Nebolo úlohou Krajského súdu v
Nitre v jeho prieskumnom konaní skúmať či bolo alebo nebolo ukončené kolaudačné konanie, nakoľko
táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a táto otázka ani
nebola a ani nemôže byť predmetom jeho súdneho prieskumu.“

54. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby a obsah predloženého administratívneho
spisu, správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. V predmetnom konaní správny
orgán so žalobcom nekonal, vychádzajúc pritom z § 78 ods. 1 stavebného zákona a odvolanie žalobcu
žalovaný preskúmal v súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona.

55. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj s prihliadnutím na žalobné námietky, súd bol toho názoru,
že žalobca podával žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť
i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba,
ktorá je predmetom kolaudačného konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z
hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobná legitimácia
zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne
upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo
veci prejudiciálnej otázky C-240/09, preto súd dospel k záveru, že žalobca bol aktívne legitimovaný na
podanie správnej žaloby.

56. Správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu za nesporne preukázané, že
Slovenská správa ciest podala dňa 03. 04. 2019 žiadosť o predĺženie povolenia časovo obmedzeného
predčasného užívania stavby „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA“ v rozsahu: SO 107
Styková križovatka „A“ na ceste I/64; SO 116 Okružná križovatka „E“ na ceste I/64. Z administratívneho
spisu súd ďalej zistil, že oznámenie o začatí kolaudačného konania bolo doručované účastníkom
konania a dotknutým orgánom, pričom žalobcovi doručované nebolo. Rovnako tak so žalobcom



stavebný úrad nekonal a nedoručoval mu ani rozhodnutie zo dňa 28. 06. 2019 o povolení na predčasné
užívanie stavby „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA“ do 18. 06. 2021, t. j. rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa. Proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 28. 06. 2019 podal žalobca odvolanie
zo dňa 02. 09. 2019, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 15. 04. 2020
tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

57. Nemožno ale opomenúť, že žalobca, ktorý bol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej
činnosti „Automotive Nitra Project“, čo v konaní nebolo sporné, mal byť účastníkom všetkých
povoľovacích konaní ex lege (§ 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.), a teda i konania o povolení časovo
obmedzeného predčasného užívania časti stavby „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA“
do 18. 07. 2021. Z administratívneho spisu je zrejmé, že stavebné orgány už so žalobcom ako s
účastníkom konania nekonali, čo vyplýva i zo samotného rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný
uvádza, že žalobca účastníkom konania nebol a stavebný úrad nemal povinnosť sa s akýmikoľvek jeho
pripomienkami vysporiadať, a tiež uvádza, že preskúmal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 140c ods. 8
stavebného zákona, teda v rozsahu, v akom žalobca namietal nesúlad povolenia na užívanie s obsahom
rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

58. Podaním odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa začína odvolacie konanie,
ktoré musí byť ukončené zákonom upraveným postupom. Postup správneho orgánu prvého stupňa po
podaní odvolania proti jeho rozhodnutiu je upravený v ust. § 57 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 71/1967 Zb. alebo
správny poriadok) takým spôsobom, že o podanom odvolaní môže rozhodnúť sám, ak odvolaniu v plnom
rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým
ostatní účastníci konania súhlasia. V prípade, že o podanom odvolaní správny orgán prvého stupňa
nerozhodne, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu
orgánu v zákonom určenej lehote a upovedomí o tom účastníka konania.

59. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej
správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom
konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto
tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie
priznáva.

60. Stavebný zákon v ust. § 78 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto
môže byť účastníkom kolaudačného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom
v správnom konaní (územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní), a preto pre stavebné konanie
platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb., a
to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).

61. Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o
správnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla,
ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu
všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali
(špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade
možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné
postupovať podľa ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym
vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

62. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je ale
otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná i v ust. § 140 stavebného
zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na
konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len



vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku,
inak.

63. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov kolaudačného konania, teda
určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom
je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú
jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako
všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe
je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.

64. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese
prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje,
kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného
práva. Postavenie účastníka konania v tej ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie
v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 78 definuje účastníkov kolaudačného
konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych
subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom
konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo
dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania
podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom
predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje
aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“.

65. V priebehu kolaudačného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej
stavby, vlastníkom stavby, ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, a preto nemôže
byť účastníkom kolaudačného konania v zmysle ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona.

66. Je však nesporné, že žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania, ktoré prebehlo na navrhovanú
činnosť „Automotive Nitra Project“ a pri vydaní stavebného povolenia stavebný úrad s účastníkmi
zisťovacieho konania, a teda aj so žalobcom, riadne konal, zaoberal sa jeho námietkami a doručil mu
rozhodnutie. Pokiaľ správne orgány pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzajú
striktne len z ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, ich postup nemožno považovať za súladný so
zákonom. Z ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú
účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania. Správny súd dáva
do pozornosti správnych orgánov, že verejnosť získava účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona
o EIA automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akými je stavebné konanie,
územné konanie, kolaudačné konanie, konanie o výrube stromov, konanie o dobývacom priestore a
podobne. Z tohto dôvodu sa v zákone o EIA priamo deklaruje, že právo dotknutej verejnosti, ktorá sa
stala účastníkom konania podľa zákona o EIA, môže byť výsledkami následných povoľovacích konaní,
ich zmien alebo aj realizáciou navrhovanej činnosti priamo dotknuté.

67. V dôsledku procesného postupu, ktorý zvolil správny orgán prvého stupňa, vznikla situácia,
že správne orgány si okruh účastníkov konania vo veci vydania povolenia časovo obmedzeného
predčasného užívania stavby do 18. 07. 2021 neurčili správne, pretože nekonali s účastníkmi, ktorí
boli účastníkmi zisťovacieho konania na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“, medzi ktorými
bol aj žalobca, čo v konaní nebolo sporné. Napriek tomu, že pri vydaní stavebného povolenia správne
orgány so žalobcom ako s účastníkom konania konali, v kolaudačnom konaní vymedzili účastníctvo len
v súlade s ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona a neprihliadli na to, že účastníkmi konania aj v tomto
povoľovacom konaní sú ex lege účastníci zisťovacieho konania, ak tomuto povoľovaciemu konaniu
predchádzalo v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. Pochybenie, ktorého sa dopustil správny orgán
prvého stupňa neodstránil ani žalovaný, keď potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a so
žalobcom nekonal ako s účastníkom konania, ale jeho odvolanie posúdil len v rozsahu ust. § 140c ods.
8 stavebného zákona. Rozhodnutie podľa názoru súdu nebolo vydané v súlade so zákonom.

68. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.
04. 2020, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 28. 06. 2019 (čoho sa žalobca
podanou žalobou domáhal) zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v



zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 3 písm. a/ SSP, teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci.

69. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa bude v ďalšom konaní správne určiť okruh účastníkov
konania, vysporiadať sa s námietkami, ktoré budú prípadne vznesené a rozhodnúť o žiadosti stavebníka
o vydanie povolenia na časovo obmedzené predčasné užívanie stavby. Žalovaný i správny orgán
prvého stupňa sú viazaní právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a svoje
rozhodnutia riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodnia.
V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti správnych orgánov povinnosť vyplývajúcu z ust. § 32
ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda presne a úplne zistiť
skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy,
ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené
z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu v čase rozhodovania správneho orgánu.
Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením
zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona). S uplatňovaním zásady materiálnej
pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie podkladov, ktorú nesie správny orgán. S povinnosťou zistiť
presne a úplne skutočný stav veci súvisí i povinnosť zisťovania, či a k akým zmenám došlo s odstupom
času od začatia kolaudačného konania, teda v jeho priebehu až k rozhodnutiu správneho orgánu prvého
stupňa, resp. k času, kedy bude rozhodované o odvolaní.

70. V súvislosti s povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutočný stav veci správny súd
poukazuje i na povinnosť presne a úplne vymedziť okruh účastníkov kolaudačného konania, pričom
túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu. V predmetnej veci teda
bude potrebné prihliadnuť i na to, že žalobca s poukazom na jeho tvrdenia je účastníkom kolaudačného
konania a to v súlade s ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

71. Ďalšími námietkami žalobcu, týkajúcimi sa veci samej, sa správny súd už nezaoberal z dôvodu, aby
neprejudikoval ďalší procesný postup správnych orgánov.

72. Právnym názorom súdu sú správne orgány viazané s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a táto
viazanosť v zásade platí do nezmenenia sa rozhodnej skutkovej a právnej situácie.

73. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

74. O trovách ostatných účastníkov konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov
konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov
pre týchto účastníkov konania. Správny súd uvedeným účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v
súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu
súdu zaslanú účastníkom konania (resp. ich právnym zástupcom), aby sa k podanej žalobe vyjadrili s
poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Právni
zástupcovia účastníkov konania v rade 2/ a 6/, resp. samotní účastníci konania v rade 3/ a 5/ podali
písomné vyjadrenie k podanej žalobe, ako sa aj zúčastnili pojednávania (účastníci konania v rade 2/, 3/
a 6/), ale v predmetnej veci správny súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe
ktorých by bolo možné týmto účastníkom konania priznať právo na náhradu trov konania.

75. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).



Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.