Slovenská správa ciest


Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-7C/62/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120307952
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:6120307952.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu:
Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému:
Slovenská republika - Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, o
zaplatenie 7.390,64 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7.390,64 eur s 8 %-ným úrokom z omeškania ročne od
29.01.2019 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému náhrada trov konania v rozsahu 99,9 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2020 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 7.390,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od
29.01.2019 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, ako aj náhrady
trov konania, titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o nájme.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je v zmysle zákona č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov správcom nehnuteľného majetku štátu. Žalobca uzatvoril so žalovaným
nájomnú zmluvu č. XXX XXX XXX-X-XXXX o nájme pozemkov dňa 12.04.2011, na dobu neurčitú,
pričom celková výmera predmetu nájmu bola 4.065,26 m2. Žalovaný je oprávnený užívať predmet
nájmu výlučne za účelom prípravy, realizácie a užívania stavby „výstavba cesty F. A., Q., X. N.“. Stavba
umiestnená na pozemkoch žalobcu je vo vlastníctve žalovaného. Žalobca uviedol, že za predmet
nájmu je žalovaný povinný platiť dohodnuté ročné nájomné splatné ročne vopred na základe faktúry
vystavenej žalobcom nasledovne: 1,818 eur/rok/m2 za predmet nájmu uvedený v bode 2. čl. I. zmluvy,
t. j. 4062,26 m2 x 1,818 eur = 7.390,64 eur/rok. Žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné za predmet
nájmu za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018, faktúrou č. 2850025956, v sume 7390,64 eur, ktorá bola
splatná dňa 28.01.2019. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil v lehote splatnosti napriek upomienke a
predžalobnej výzve, pričom na predžalobnú výzvu odpovedal žalovaný listom zo dňa 06.06.2019, ktorým
odmietol uhradiť dlžné nájomné.

3. Žalobca uviedol že medzi žalobcom a žalovaným prebiehali rokovania z dôvodu majetkovoprávneho
vysporiadania dotknutých parciel, ktoré nevyústili do vzájomnej dohody. Nárok žalobcu sa týka obdobia,
kedy bola nájomná zmluva platná a účinná, t.j, od 01.01.2018 do 31.12.2018. Uviedol, že zo žiadneho
ustanovenia nájomnej zmluvy nevyplývajú tvrdenia o fakturácii nájomného len počas skutočného



užívania pozemkov a len na obdobie 2 rokov. Žalobca ako správca majetku štátu žiadne ústne
dohody nemôže uzatvárať. Žalovaný účelovo predlžoval čas zdĺhavými rokovaniami so žalobcom o
majetkovoprávnom vysporiadaní jednotlivých pozemkov žalobcu tak, aby došlo postupne k premlčaniu
žalobcovho nároku a vyhol sa tak povinnosti vyplývajúcej mu zo zmlúv, ktoré mal uzatvorené so
žalobcom. Žalovaný opiera svoje tvrdenia len o ústne dohody a prísľuby, prípadne zápisnice z rokovaní,
ktoré nie sú záväzné. Žalobca považoval konanie žalovaného, ktorým opakovane porušil ustanovenia
zmlúv za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalobca ďalej uviedol, že nájomná zmluva bola uzatvorená v intenciách Občianskeho zákonníka
v jeho platnom znení v danom čase a na základe dohody zúčastnených strán. Znenie zmluvy nie je
upravené v žiadnych interných predpisoch žalobcu. Žalovaný požiadal dňa 08.03.2010 o uzatvorenie
nájomnej zmluvy na prenájom pozemkov v katastrálnom území A. o celkovej výmere 4065,26 m2,
za účelom výstavby cesty F. A.. Na základe kladných stanovísk z odborných zložiek žalobcu bola so
žalovaným uzatvorená nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX zo dňa 12.4.2011 na dobu neurčitú,
s účinnosťou od 1.6.2011 a táto bola ukončená dňa 17.12.2019. Ako vyplýva z normatívnej definície
predmetu Zákona o správe majetku štátu, tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve štátu
len vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu. Žalobca
vykonáva svoju činnosť nielen vo verejnoprospešnej, ale zároveň i ako za účelom dosahovania zisku,
tzn. nespadajú pod predmet Zákona o správe majetku štátu tak. Žalobca bol nielen zriadený zákonom
č. 258/1993 Z. z. o Železniciach SR ale týmto osobitným predpisom sa aj spravuje. Svoje povinnosti
s výkonom správy majetku štátu, majetkovými právami a záväzkami ako aj majetkom nadobudnutým
v priebehu podnikania má žalobca zakotvené v § 10 ods. 1 zákona o Železniciach SR. Žalobca ako
správca podľa osobitného predpisu, nemá v zákone o Železniciach SR uvedené ustanovenie, ktoré by
uvádzalo, že správu s majetkom štátu, majetkovými právami a záväzkami vykonáva v mene štátu.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že nájomná zmluva
č. XXXXXXXXX-X-XXXX bola uzatvorená v roku 2011 ako jeden z podkladov pre vydanie stavebného
povolenia pre stavbu „výstavba cesty F. A., obchvat, 3. stavba“. V skutočnosti pozemky, ktoré boli
predmetom nájmu, žalovaný začal užívať až v marci 2013. Pôvodne bolo dohodnuté, že bude platiť
nájomné len za obdobie, počas ktorého bude pozemky skutočne využívať, pričom nájomné v zmysle
nájomnej zmluvy bolo vopred uhradené v rokoch 2011 - 2013. Žalovaný nemôže platiť za nájom
pozemkov pre účely stavby natrvalo. Zákon mu to neumožňuje. Predaj dotknutých pozemkov zamietol
žalobca a žalovaný len pristúpil na požiadavku žalobcu uzavrieť nájomnú zmluvu na trvalý záber,
pretože bol k uvedenému kroku donútený a nemal na výber, keďže potreboval právo k pozemku pre
účely stavebného povolenia. Spočiatku žalobca súhlasil s predajom. Žalovaný mal snahu o urovnanie,
čoho dôkazom je aj mnoho rokovaní, ktorých sa zástupca žalovaného zúčastnil a mal od žalobcu ústne
prisľúbené, že prípadné pohľadávky z uvedeného nájomného vzťahu si nebude uplatňovať súdnou
cestou. Žalovaný považuje konanie žalobcu za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.
1 a 2 zákona č. 60/1964 Zb. Občiansky zákonník. Argumentácii v prospech riešenia uvedeného vzťahu
mimosúdnou cestou svedčí aj fakt, že žalobca a žalovaný majú rovnakého zriaďovateľa - Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Žalovaný previedol predmetné pozemky zmluvou o prevode
správy na žalobcu. Skutočnosť, že sa tak stalo až koncom roku 2019 nebola zavinená žalovaným.
Zastretým právnym úkonom bol v tomto prípade na základe dohody oboch strán dočasný nájom -
nájomná zmluva na dobu výstavby a preto by mal platiť tento zastretý právny úkon a následky s ním
súvisiace.

6. Žalovaný ďalej uviedol, že pozemky v k. ú. A., na ktoré sa vzťahovala jedna z nájomných
zmlúv - č. nájomnej zmluvy č. XXX XXX XXX-X-XXXX boli po rokovaniach vysporiadané trvalým
spôsobom na základe zmluvy o prevode správy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Úhrada
za trvalé majetkovoprávne vysporiadanie bola zo strany žalovaného prevedená. Úhradou za trvalé
majetkovoprávne vysporiadanie je nárok žalobcu z nájomnej zmluvy č. XXX XXX XXX-X-XXXX podľa
žalovaného splnený s odkazom na vyššie uvedené, a to, že žalobca už v roku 2010 súhlasil, že
bude trvalý záber riešený práve zmluvou o prevode a zmluvou o zriadení vecného bremena a s
odkazom na ukončenie nájmu zo strany žalovaného ku dňu 31.12.2013 v zmysle čl. V. ods. 1 písm.
b1) nájomnej zmluvy č. XXX XXX XXX-X-XXXX. Žalovaný odmietal tvrdenie žalobcu, že žalovaný
zavinil niekoľkoročný odstup trvalého majetkovoprávneho vysporiadania s účelom, aby postupne došlo
k premlčaniu žalobcovho nároku a vyhol sa tak povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv.



7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Podľa stanoviska žalobcu k majetkovoprávnemu usporiadaniu pozemkov v súvislosti s výstavbou
cesty F. A., obchvat, 3. stavba v k. ú. A. a S. zo dňa 19.05.2010 žalobca oznámil žalovanému, že
majetkovoprávne usporiadanie trvalých záberov bude riešené formou kúpnych zmlúv, resp. zmlúv
o zriadení vecného bremena práva strpenia stavby do doby jej životnosti na pozemky pod piliermi
mostných objektov, pričom vyriešenie dočasných a ročných záberov bude riešené formou nájomných
zmlúv.

9. Dňa 12.04.2011 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzavretá
nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX na dobu neurčitú, s účinnosťou od 01.06.2011, predmetom
ktorej bol prenájom pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX zapísaných na LV
č. XXX v katastrálnom území A. o celkovej výmere 4065,26 m2, za účelom výstavby cesty F. A.,
obchvat, 3. stavba. V zmysle článku IV. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že nájomné bude
uhradené podľa znaleckého posudku č. 261/2009, vypracovaného F.. N. X. a to vo výške 7.390,64 eur
ročne, pričom nájomné bol nájomca povinný uhrádzať prenajímateľovi vopred ročne vo výške ročného
nájomného 7.390,64 eur na základe faktúry vystavenej prenajímateľom vždy do 20. dňa prvého mesiaca
príslušného kalendárneho roka a splatnosť faktúry bola 21 dní odo dňa jej vystavenia. V zmysle článku
VIII. predmetnej zmluvy akékoľvek zmeny obsahu zmluvy mohli byť vykonané iba formou písomného
očíslovaného dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami.

10. Dňa 25.10.2011 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzavretá
nájomná zmluva č. XXX XXX XXX-X-XXXX, predmetom ktorej bol prenájom pozemku parc. č. XXX/XX
v katastrálnom území X.. V zmysle článku II. predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že skutočná
doba nájmu bude ohraničená momentom zápisničného odovzdania predmetu nájmu prenajímateľom
nájomcovi do jeho zápisničného odovzdania nájomcom prenajímateľovi.

11. Žalovaný listom zo dňa 09.04.2013 oznámil žalobcovi, že dňa 29.03.2013 sa začne realizácia
stavby „Cesta F. A. - obchvat“ a zároveň oznámil žalobcovi, že nájomné v zmysle nájomnej zmluvy č.
XXXXXXXXX-X-XXXX už bolo uhradené.

12. Podľa zápisnice z rokovania dňa 12.5.2015 za účasti zástupcov žalobcu aj žalovaného, z dôvodu,
že žalobca predmetné pozemky nechce napriek súhlasnému stanovisku Oblastného riaditeľstva Y.
odpredať žalovanému, žalobca požaduje až do odkúpenia pozemkov naďalej hradiť nájom. Vo februári
roku 2015 zamestnanec SHM Y. zavolal, že ukončenie fakturácie v roku 2014 nevystavil z dôvodu
dlhodobej PN G.. G.. G.. F.. Š. prerokuje ukončenie predmetných zmlúv s p. Ing. G.. Zástupcovia žalobcu
naďalej žiadali úhradu za prenájom až do prevodu pozemkov.

13. Podľa Zápisnice z prerokovania ďalšieho postupu pri MPV medzi žalobcom a žalovaným v k.ú. A. zo
dňa 15.11.2018 bola nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX stále aktívna, pričom žalobca a žalovaný
sa navzájom informovali o faktúrach k zmluve, ich výške a spôsobe uhradenia. Obe strany zhodnotili
aktivity, a to od procesu uzatvárania tejto nájomnej zmluvy až po súčasný stav a obe strany sa dohodli, že
budú navrhovať alternatívy smerujúce zohľadneniu administratívnych kolízii a nedostatkov v procesoch
na cenu už fakturovaného nájomného.

14. Faktúrou č. 2850025956 zo dňa 07.01.2019 fakturoval žalobca žalovanému na základe Nájomnej
zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX prenájom za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 v celkovej výške
7.390,64 eur, s tým, že faktúra bola splatná dňa 28.01.2019.

15. Žalovaný listom zo dňa 16.01.2019 vrátil žalobcovi faktúru č. 2850025956 a uviedol, že nájomné
v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy bolo v rokoch 2011 - 2013 vopred uhradené, pričom uvedené
písomne oznámili ŽSR SHM Y. a požiadal o ukončenie prenájmu k termínu 31.12.2013.

16. Žalobca upomienkou zo dňa 04.02.2019 vyzval žalovaného k úhrade pohľadávky vo výške 7.390,64
eur, ktorá pozostávala z neuhradenej faktúry č. 2850025956.



17. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 21.05.2019 vyzval žalovaného, aby v lehote 7 kalendárnych
dní odo dňa doručenia výzvy zaplatil dlžnú sumu vo výške 7.390,64 eur titulom splatnej pohľadávky
zmysle faktúry č. 2850025956.

18. Žalovaný v odpovedi na predžalobnú výzvu zo dňa 06.06.2019 uviedol, že pohľadávku žalobcu
vo výške 7.390,64 eur neuznáva z dôvodu rozporu s § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Uviedol, že dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola úhrada nájomného len na dva roky. K uzavretiu
nájomnej zmluvy na dobu neurčitú došlo na základe žiadosti žalobcu a pod podmienkou, že žalobca
nebude požadovať úhradu nájomného za viac ako dva roky.

19. Podľa cenového predpisu žalobcu č. SR 1014, Kapitola III - pozemky, časť C- Nájom železničných
pozemkov na iné ako poľnohospodárske a komerčné účely, bod 35 - nájomné za 1m2 za rok sa stanoví
podľa sadzieb v Tabuľke č. 2. Ak bude vyhotovený znalecký posudok, v prípade nájmu pozemkov za
účelom stavieb verejného záujmu podľa písm. c) cena nájmu sa stanoví podľa znaleckého posudku.
Podľa Tabuľky č. 2 je stanovená cena 2,70 eur/m2/rok.

20. Svedkyňa, Z.. Q. Š., zamestnaná u žalovaného ako vedúca majetko-právneho oddelenia, uviedla,
že v roku 2010 požiadala žalobcu o kúpne a nájomné zmluvy. Žiadosť podali na generálne riaditeľstvo,
ktoré ju potom so súhlasným stanoviskom postúpilo na správu majetku ŽSR. Na základe ich požiadavky
nebola uzatvorená kúpna zmluva, ale nájomná zmluva na trvalé zábery, kde bolo dohodnuté, že vopred
od podpisu zmluvy žalovaný zaplatí nájom, taká bola ústna dohoda. Vtedy bola vedúca pani N.. Žalovaný
od začiatku žiadal, aby tu došlo k prevodu správy predmetných pozemkov, ale žalobca ich nechcel
previesť z dôvodu, že mali rozširovať trať, takže ich len prenajali, ale prísľub bol, že ich prevedú. Žalovaný
potreboval stavebné povolenie, preto musel pristúpiť na to, že uzatvorí nájomnú zmluvu. To, že zmluva
je na dobu neurčitú, to do zmluvy dal žalobca, ale bol ústny prísľub, že medzičasom dôjde k prevodu
správy. V roku 2013 žalovaný oznámil listom pobočke žalobcu v Y., ale aj na správu majetku ŽSR,
ukončenie nájomnej zmluvy, a to z dôvodu, že vtedy bolo plánované ukončenie výstavby. V skutočnosti
však v roku 2013 nebola ukončená výstavba, ale sa len začala. Žalovaný zaplatil nájomné za roky 2011
až 2013, hoci v tom čase tie pozemky neužívali. Ústne bolo dohodnuté, že žalovaný bude platiť nájomné
iba počas výstavby, aj keď to bol trvalý záber. Tá výstavba trvala asi od roku 2013 do roku 2016. V roku
2015 začal žalobca žalovanému znovu fakturovať nájomné, na základe tejto nájomnej zmluvy. Faktúry
žalovaný vrátil žalobcovi, ako neoprávnene fakturované, keďže nájom bol zaplatený dopredu. Taktiež
sa žalovaný snažil v roku 2015 viacerými rokovaniami dosiahnuť odkúpenie pozemkov, nakoľko keďže
už stavba bola ukončená, nemohli ďalej platiť nájomné.

21. Svedkyňa, F.. D. L., bývalá zamestnankyňa žalovaného, uviedla, že mala na starosti investičnú
prípravu stavieb. Pracovala tam od 01.09.1976 do 31.07.2021. K žalobcovi nemá osobitný vzťah, ale
niekedy vystupovali ako dotknutý orgán pri príprave stavieb. Výstavba cesty F. A., obchvat, 3. stavba,
trvala od 29.03.2013 26 mesiacov. Žalovaný môže realizovať stavby buď na pozemkoch, ktoré sú v jeho
vlastníctve, alebo musí preukázať právo k pozemku napr. nájomnou zmluvou. Finančné prostriedky na
túto stavbu boli vyčlenené okrem štátneho rozpočtu aj z operačného programu integrovaná infraštruktúra
(eurofondy). Nadväzovala, resp. mala nadväzovať na II. stavbu, ktorá bola realizovaná v auguste 2011 a
ukončená bola v novembri 2012. Preto bolo potrebné urýchlene získať stavebné povolenie. Po podpise
nájomnej zmluvy sa aj podarilo získať stavebné povolenie, ktoré bolo vydané v júly 2011 a právoplatné
v septembri 2011. Svedkyňa uviedla, že JUDr. Š. ju požiadala, keď mali problémy s vysporiadaním
pozemkov so žalobcom, aby sa zúčastnila rokovania u žalobcu. Mala tam vysvetliť, keby bolo treba,
nejaké technické veci súvisiace s touto stavbou. Problém bol v tom, že od získania stavebného povolenia
do začiatku stavby bolo dlhšie obdobie a žalovaný vlastne mal uzatvorenú nájomnú zmluvu a platil
nájomné, hoci pozemok v skutočnosti vôbec nevyužíval. To rokovanie sa uskutočnilo niekedy v roku
2011, presný dátum si nepamätala, a tam chceli dať do zmluvy, že nájomný vzťah začne až odovzdaním
staveniska. Pracovníčka žalobcu, s ktorou rokovali, bola to JUDr. N., im vysvetlila, že podľa vnútorných
predpisov žalobcu nie je možné tam túto vsuvku dodať. Na tom rokovaní povedali zástupcovia žalobcu,
že pokiaľ žalovaný zaplatí nájomné za obdobie predpokladanej dĺžky výstavby, že ďalšie nájomné od
neho nebudú požadovať.

22. Svedkyňa, S. N., bývalá zamestnankyňa žalobcu, uviedla, že u žalobcu pracovala v roku 2007 až
2012 prvé dva roky ako právnik, a potom ako vedúca realitného oddelenia. K žalovanému osobitný
vzťah nemá, stretli sa iba pracovne v rámci nejakých rokovaní. Nepamätala si konkrétne zmluvu, ktorá



je predmetom tohto konania. Na konkrétny proces rokovaní o tejto zmluve si nepamätala. Nevedela
povedať kto vypracoval návrh tej zmluvy. To, že je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú nie je vylúčené
ani neštandardné, je to vecou dohody. Nepamätala si ani na nejakú situáciu, že by došlo k nejakému
rokovaniu ohľadom toho, že bolo platené nájomné, hoci sa ešte pozemok neužíval, mali metodické
usmernenie, ktoré hovorilo jednak o procese vyjednávania a určovalo sadzbu minimálnych cien, za ktoré
mohol žalobca prenajímať pozemky v správe štátu. Nepamätala si taký vyslovený zákaz, že by tam
bol, že by mohlo dôjsť k uzatvoreniu nájomnej zmluvy s odloženou účinnosťou. Táto zmluva, ktorá jej
bola predložená je štandardná zmluva, ktorú žalobca pripravoval a vždy bola možnosť z druhej strany
pripomienkovať znenie zmluvy. Svedkyňa uviedla, že by určite nesľúbila žalovanému, že nebudú musieť
platiť nájomné za dlhšie obdobie, ako bolo obdobie skutočnej výstavby tej stavby.

23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

25. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

27. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi
v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie,
a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

28. Podľa § 665 Občianskeho zákonníka, nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v
zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať
prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

29. Podľa § 671 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné
obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

30. Podľa § 671 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú
dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou. Ak osobitný zákon
neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote
a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, tento zákon upravuje
správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a
nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to
a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia,1)
b) štátny fond,
c) právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu,
d) štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje
majetok štátu; práva a povinnosti správcu vykonáva len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo
osobitným predpisom.

32. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že žalobe je potrebné v prevažnej časti vyhovieť.

33. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia nájomného za nájom pozemkov na základe nájomnej
zmluvy zo dňa 12.04.2011, ktorú žalobca predložil súdu, pričom žalovaný podpis tejto zmluvy nesporoval.
Z obsahu zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená na dobu neurčitú od 1.6.2011, že bolo dohodnuté ročné



nájomné vo výške 7.390,64 eur, pričom účelom nájmu bolo užívanie prenajatých pozemkov za účelom
prípravy, realizácie a užívania stavby „výstavba cesty F. A., obchvat, 3. stavba“. Žalobca si v konaní
uplatňoval nájomné za rok 2018.

34. Žalovaný tvrdil, že bola medzi ním a žalobcom ústna dohoda, že žalovaný bude platiť nájomné
iba počas skutočného uskutočňovania stavby, čo malo byť v rokoch 2013 až 2016. Podľa zmluvy však
akékoľvek zmeny obsahu zmluvy, môžu byť vykonané iba formou písomného očíslovaného dodatku
podpísaného oboma zmluvnými stranami, pričom žalovaný existenciu takéhoto dodatku nepreukázal.
Súd mal za to, že ak by bolo tvrdenie žalovaného pravdivé, išlo by o dosť podstatnú zmenu nájomnej
zmluvy, ktorá by mala mať písomnú formu. Naviac žalovaný ani existenciu takejto (ústnej) dohody
nepreukázal. Táto nevyplýva ani zo zápisníc z rokovaní strán sporu. Je síce pravdou, že svedkyne JUDr.
Š. a Ing. L. (zamestnankyňa a bývalá zamestnankyňa žalovaného) existenciu takejto dohody vo svojich
výpovediach potvrdili, avšak vzhľadom na to, že svedkyňa N. (bývalá zamestnankyňa žalobcu), ktorá
práve mala podľa tvrdenia žalovaného prisľúbiť žalovanému že nebude musieť platiť nájomné za dlhšie
obdobie, ako obdobie skutočnej výstavby, toto jednoznačne poprela, vzhľadom na vzťah svedkýň JUDr.
Š. a Ing. L. k žalovanému, ako aj absenciu iného podporného dôkazu, súd nepovažoval ich výpovede za
dostatočný dôkaz o existencii tvrdenej dohody. Naviac je otázne, či predmetné zamestnankyne žalobcu
a žalovaného vôbec boli kompetentné na uzavretie (ústnou formou) akejkoľvek zmeny písomnej zmluvy,
ktorá bola podpísaná riaditeľmi žalobcu a žalovaného.

35. Žalovaný tvrdil, že predmetnou nájomnou zmluvou bol zastretý iný právny úkon, a to nájomná zmluva
na dobu výstavby, a preto by mal platiť tento zastretý právny úkon. Ako vyplýva z ust. § 41a ods. 2
Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak
to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Znamená to teda, že by muselo
byť preukázané, že v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy tu bola vôľa oboch účastníkov
zmluvy uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu výstavby. Toto však žalovaný nepreukázal. Navyše súdu nie
je zrejmé prečo, pokiaľ by tu bola takáto vôľa na strane oboch účastníkov zmluvy, teda aj žalobcu, prečo
by neuzatvorili zmluvu v takomto znení, teda na dobu určitú, resp. na dobu výstavby. Pokiaľ by aj z
nejakého interného predpisu žalobcu vyplývalo, že nemôže uzatvárať nájomné zmluvy na dobu určitú, o
to viac by to svedčilo o tom, že jeho skutočná vôľa pri uzatváraní zmluvy nemohla byť uzatvoriť zmluvu
na dobu určitú.

36. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že listom zo dňa 9.4.2013 vypovedal resp. ukončil nájomnú zmluvu, k tomu je
potrebné uviesť, že z uvedeného listu nič také nevyplýva. List je označený ako „Oznámenie o termíne
realizácie stavby“ a z jeho obsahu vyplýva, že žalovaný ním oznámil žalobcovi odovzdanie a prevzatie
staveniska stavby zhotoviteľom stavebných prác, ktoré sa konalo dňa 28.3.2013 a začiatok realizácie
stavby dňa 29.3.2013 s tým, že nájomné v zmysle uzatvorených nájomných zmlúv je už uhradené. O
vypovedaní resp. ukončení nájomnej zmluvy nie je v liste ani zmienka.

37. Žalovaný okrem iného argumentoval tým, že zmluvu uzatvoril v tiesni. Ak by tak aj bolo, nebolo by
to dôvodom na neplatnosť zmluvy, ale pokiaľ by bola zmluva uzatvorená aj za nápadne nevýhodných
podmienok, mohol by žalovaný v súlade s § 49 OZ od zmluvy odstúpiť. Že by sa tak stalo pred koncom
roku 2018 žalovaný v konaní ani netvrdil ani nepreukázal. Žalovaný ďalej tvrdil, že k uzatvoreniu zmluvy
bol donútený zo strany žalobcu. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Ak by bol niekto donútený urobiť nejaký právny úkon, znamenalo
by to, že tento právny úkon nebol urobený slobodne. Nedostatok slobody môže byť spôsobený tak
fyzickým ako aj psychickým násilím (tzv. bezprávna vyhrážka) páchaným na konajúcej osobe. V danom
prípade konajúcou osobu za žalovaného bol riaditeľ Ing. Žák. Žalovaný nepreukázal, že by tento bol
donútený či už fyzickým alebo psychickým násilím k podpisu zmluvy.

38. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi. Za dobré mravy treba
považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú
istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti
a majú charakter noriem základných. Súdu nie je zrejmé z tvrdení žalovaného, aké spoločenské, kultúrne
či mravné normy by mal žalobca, keď požaduje zaplatenie dohodnutého nájomného, porušovať. Preto
súd nedospel k záveru, že by výkon práva zo strany žalobcu bol v rozpore s dobrými mravmi.



39. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že keďže došlo k trvalému majetkovoprávnemu vyporiadaniu a
úhrada za trvalé vyporiadanie bola zo strany žalovaného prevedená, je tým nárok žalobcu z nájomnej
zmluvy splnený s poukazom na to, že žalobca už v roku 2010 súhlasil, že bude trvalý záber riešený
práve zmluvou o prevode a o zriadení vecného bremena. Žalovaný však nepreukázal, že by v Zmluve o
prevode správy, ktorá bola medzi stranami uzatvorená dňa 19.11.2019 boli vyporiadané predchádzajúce
záväzky z nájomnej zmluvy, pričom žalobca to popieral.

40. Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že medzí stranami sporu bola platne uzatvorená
nájomná zmluva, ktorá nebola v období, za ktoré si žalobca uplatňuje nájomné (rok 2018), platne
ukončená ani vypovedaná. Žalovaný v roku 2018 užíval prenajaté pozemky (mal na nich umiestnenú
stavbu), pričom zaplatenie v zmluve dohodnutého nájomného za predmetný rok nepreukázal. Preto súd
žalobe v časti istiny vyhovel v celom rozsahu.

41. Keďže žalovaný sa so zaplatením dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti faktúry aj úroky z omeškania, ktorých výška je v súlade s nar. vl. č. 87/1995 Z. z. Keďže
zmluva bola uzatvorená pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k
31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 (8%).

42. Žalobca si v konaní uplatňoval aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, pričom
však neuviedol o aké konkrétne náklady sa má jednať a ich vznik ničím nepreukázal, pričom nejde o
obchodnoprávny vzťah. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca mal v konaní neúspech v časti o
zaplatenie 40,- eur, čo predstavuje cca 0,05% z celkovo uplatňovaného nároku a úspech mal v rozsahu
cca 99,95 % uplatňovaného nároku. Preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil a priznal žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 99,9% (99,95% - 0.05%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.



Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného
poriadku).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného
poriadku).