INFOSTAT - Inštitút informatiky a štatistiky

Súd: Okresný súd Bratislava IV Spisová značka: 10Cb/284/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412208204 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412208204.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Bratislava IV v konaní samosudkyňou JUDr. Danou Šiffalovičovou v právnej veci žalobcu: INFOSTAT - Inštitút informatiky a štatistiky, Dúbravská cesta 3, 845 24 Bratislava, IČO: 00 003 964, zastúpený: Advokátska kancelária OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Dunajská 18, 811 08 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: Interconto s.r.o., Landauova 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 915 641, zastúpený: Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát, Gercenova 6/A, 851 01 Bratislava, o zaplatenie 971,73 eur s príslušenstvom takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu Mgr. Slavomíra Trnkócyho vedený v W. U., G..Y.., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX náhradu trov konania vo výške 557,30 eur pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku za odpor vo výške 58,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 499,30 eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.06.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 971,73 eur s príslušenstvom, z titulu neuhradeného nájomného, ktoré mal žalovaný uhradiť na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2387/2007 zo dňa 22.10.2007. Proti platobnému rozkazu č.k. 36Rob/333/2012-32 zo dňa 07.08.2012 podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalobca v žalobe zámernr zamlčal skutočnosť, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 22.10.2007, v znení dodatkov č. 1 a č. 2 zanikol ku dňu 28.02.2011 Dohodou o skončení nájmu nebytových priestorov č. 1005/2011 zo dňa 11.02.2011. Žalovaný ďalej v odpore uviedol, že nepopiera, že aj po skončení nájmu užíval nebytové priestory, nájom ktorých bol už predmetom zmluvy v znení dodatku č. 1 a č.2, avšak užíval ich na základe ďalšej ústnej dohody medzi ním a žalobcom do 31.05.2011. Za užívanie nebytových priestorov platil dohodnuté nájomné v mesiacoch marec - máj 2011. Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.11.2012 sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného a uviedol, že zmluvné strany si v bode 5.1 dohodli nájom na dobu určitú, a to od 01.11.2007 do 31.10.2012 a v bodoch 5.1 a 5.2 si dohodli trojmesačnú výpovednú dobu, so začiatkom plynutia prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci doručenia výpovede druhej strane. Žalobca ďalej uviedol, že hoci dohodou zo dňa 11.02.2011 sa skrátila doba určitá nájomnej zmluvy do 28.02.2011, nebolo vôľou zmluvných strán nájom ukončiť, o čom svedčia aj tie skutočnosti, že oznámením zo dňa 11.05.2011 žalovaný predložil žalobcovi návrh na skončenie nájmu dohodou ku dňu 31.05.2011, odvolávajúc sa na nájomný vzťah vyplývajúci zo zmluvy. Žalobca obratom žalovanému oznámil, že trvá na dodržaní výpovednej doby, t.j. nájomná zmluva mala končiť dňa 31.08.2011. Po dátume uvedenom v dohode t.j. 01.03.2011 žalovaný aj naďalej užíval nebytové priestory a za tieto hradil úhrady. Žalobca poukázal na § 676 Občianskeho zákonníka a uviedol, že keďže obe strany naďalej pokračovali v plnení práv a povinností podľa zmluvy, obnovila sa zmluva na ďalší rok za tých istých podmienok ako bola dojednaná pôvodne, teda aj s trojmesačnou výpovednou lehotou. Uznesením č.k. 10Cb/284/2012-63 zo dňa 12.08.2013 právoplatným dňa 26.08.2013 súd pripustil zmenu žaloby v časti úrokov z omeškania tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 971,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 107,14 eur od 22.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 216,77 eur od 22.06.2011 do zaplatenia, zo sumy 107,14 eur od 26.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 216,77 eur od 26.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 107,14 eur od 23.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 216,77 eur od 23.08.2011 do zaplatenia. Zmenu žaloby žalobca navrhol nakoľko v žalobe bol nesprávne uplatnený úrok z omeškania, ktorý bol platne dohodnutý medzi účastníkmi konania v čl. III bode 3.6 zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2387/2007 vo výške 18,25 % ročne. Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom konateľky žalovaného Ľudmily Žilinčárovej a svedkyne Z.. G. U., oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav: Zo žaloby a prednesu právnej zástupkyne žalobcu súd zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 22.10.2007 zmluvu o nájme nebytových priestorov. Výška úhrady nájomného bola stanovená v dvoch položkách, a to nájomné vo výške 89,28 eur + DPH a úhrada prevádzkových nákladov vo výške 180,64 eur + DPH. Účastníci si v bodoch 5.1 a 5.2 zmluvy dohodli 3 mesačnú výpovednú dobu. Dňa 12.05.2011 bol žalobcovi doručený list od žalovaného, ktorým mal žalovaný v úmysle vypovedať nájom nebytových priestorov k 31.05.2011. Žalobca však obratom žalovaného upozornil na zmluvne dohodnutú 3 mesačnú výpovednú dobu s tým, že zmluva skončí až k 31.08.2012. Na základe uvedených skutočností žalobca žalovanému vystavil faktúry za mesiace jún, júl a august, ktoré žalovaný neuhradil. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že nebytové priestory boli žalovanému k dispozícii až do uplynutia výpovednej doby. K stanoveniu dátumov, od kedy si uplatnil žalobca z jednotlivých súm úroky z omeškania zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca si uplatnil úroky z omeškania od dátumov splatnosti vystavených faktúr v súlade s čl.III. bod 3 zmluvy, v ktorom bolo dohodnuté, že faktúra bude vystavená do 10. dňa každého mesiaca nájomného. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie konateľky žalovaného ohľadom ústnej dohody, že žalovaný môže užívať nebytové priestory do konca mája 2011. Žalobca má za to, že do konca mája sa spravovali pôvodnou zmluvou a listom zo dňa 11.05.2011 bolo doručené ukončenie nájmu nebytových priestorov, kde sám žalovaný odkázal na nájomnú zmluvu z roku 2007, pričom uviedol dátum, že chcú skončiť 31.05.2011, načo následne bol žalobcom upozornený, že 3 mesačná výpovedná lehota začne plynúť až od 01.06.2011. K existencii, resp. výkonu kontroly zriaďovateľom zástupkyňa žalobcu uviedla, že je zrejmé, že kontrola nájomných zmlúv zriaďovateľom bola vykonaná a na jej základe došlo k výmene nájomných zmlúv. Zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný nárok vo výške 971,73 eur s príslušenstvom si uplatnil pôvodne na základe nájomnej zmluvy tak, ako je to uvedené žalobe. Pokiaľ by mal súd preukázané na základe dokazovania, že zmluva je neplatná, žalobca by mohol žiadať plnenie nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Podľa zástupcu žalobcu žalovaný nikdy nepreukázal, či daný priestor užíval alebo neužíval od doby v mesiacoch jún, júl, august 2011. To znamená, že prípadným užívaním priestorov by vznikol žalovanému prospech, ak realizoval užívateľské oprávnenie bez toho, aby sa jeho majetkový prospech zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Keďže žalovaný nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Zo strany žalobcu v domnení platnosti nájomnej zmluvy bolo žalovanému poskytované dohodnuté plnenie, to znamená umožnenie užívať predmetné priestory ním zvoleným spôsobom. Žalobca sa preto právom domáha, aby mu bolo toto plnenie vydané, pretože bolo konzumované a je treba vrátiť jeho cenu, to znamená hodnotu užívania. Aj v prípade, že by sa preukázalo, že nájomná zmluva je neplatný právny úkon, táto listina je dôkazným prostriedkom, ktorý preukazuje určité skutkové okolnosti, ako sú najmä predmet nájmu a výška nájomného. Preto by bolo dôvodné v tomto prípade tvrdiť, že bezdôvodné obohatenie žalovaného sa rovná dohodnutej výške nájomného. K platbám za služby spojené v súvislosti s užívaním priestorov zástupca žalobcu uviedol, že vynaložené náklady ako sú energie, voda je potrebné hradiť i bez skutočnosti, či sa daný priestor užíva, nakoľko dané náklady vznikajú bez ohľadu na skutočnosť, či sa priestory užívajú. To znamená, že táto skutočnosť vyplýva aj z praxe vyplývajúcej z nájmu nehnuteľnosti. Účelom nájomnej zmluvy je prenechanie priestorov do užívania nájomcu, to znamená, že možnosť užívať priestor bola žalovanému daná a náklady tam vznikali bez ohľadu na to, či dané priestory užíval alebo neužíval. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nájomný vzťah založený zmluvou o nájme nebytových priestorov z roku 2007 bol na základe vzájomnej dohody zmluvných strán ukončený ku dňu 28.02.2011 s tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola nová dohoda o ďalšom užívaní prenajatých priestorov po dobu max. 3 mesiacov, kým si žalovaný nájde nové priestory. Za týmto účelom mala byť podpísaná nová zmluva s obsahom dohody o užívaní prenajatých priestorov na obdobie max. 3 mesiacov, čo však zo strany žalobcu bolo následne porušené tým, že žalovanému už po období 28.02.2011 zaslal nový návrh dohody o ukončení zmluvy k pôvodnému dátumu 28.02.2011 s tým, že viazal ukončenie na uzavretie novej dohody, návrh ktorej poslal žalovanému. Žalovaný ostal prekvapený tým, že obsah dohody nekorešpondoval s ústne uzavretou dohodu a aj keď pôvodne ústne uzavretá dohoda znela na dobu určitú v rozsahu max. 3 mesiacov, návrh znel na obdobie 5 rokov. Toto žalovaný odmietol uzavrieť a podpísať antidatované listiny a postupoval v zmysle pôvodne uzavretých ústnych dohôd. Zástupca žalovaného považoval návrh žalobcu za nedôvodný a v súvislosti s odvolaním sa žalobcu na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na tento zmluvný prípad, keďže zmluvné strany jasne deklarovali vôľu a ochotu ukončiť nájomný vzťah, ktorý bol dohodnutý na dobu neurčitú a nejedná sa o situáciu, kedy zmluva alebo dohoda účastníkov predpokladá trvanie zmluvného vzťahu pri nájme na dobu určitú. Ďalej s poukazom na § 676 ods. 2 O.z. uviedol, že by prichádzalo do úvahy len nájomné a aj keby súd uznal pokračovanie nájomného vzťahu na základe tohto ustanovenia, nie je možné priznať prevádzkové náklady, ktoré požaduje uhradiť žalobca za obdobie 3 mesiacov, keďže žalovaný priestory v tomto období neužíval a tak žalobcovi nemohli vzniknúť náklady spojené s prevádzkou priestorov. Ustanovenie § 676 ods. 2 O.z. je viazané len na nájom priestorov, nie na služby alebo veci s tým spojené, ak sa neužívali. Zástupca žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný užíval priestory do 10.05.2011, kedy sa pokúsil žalobcovi tieto priestory odovzdať s tým, že konateľka žalovaného ústne vyzvala zamestnanca žalobcu na prevzatie priestorov, čo nebolo akceptované a následne zaslala žalobcovi list o ukončení nájmu. Spomínané ústne dohody uzatvárala za žalovaného konateľka a zamestnanec žalobcu. Za žalobcu nikdy nevystupoval štatutárny zástupca voči žalovanému, vždy sa žalovanému predkladali len ním podpísané listinné dokumenty. Zástupca žalovaného uviedol tiež, že žalovaný vo svojom liste z 11.05.2011 neoznámil žalobcovi, že chce ukončiť nájomný vzťah, ale že končí nájomný vzťah k danému dátumu v intenciách k ústnej dohody. K výsledkom kontroly nájomných zmlúv zástupca žalovaného uviedol, že má za to, že zmluva o nájme uzavretá medzi účastníkmi konania v znení jej dodatkov bola uzatvorená v rozpore so zákonom o správe majetku štátu, čo si žalobca uvedomil a vyzval žalovaného na uzavretie novej nájomnej zmluvy, ktorá mala byť odsúhlasená zriaďovateľom alebo MF SR, čo pri danej zmluve nebolo zrealizované. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 8a zákona o správe majetku štátu je táto zmluva absolútne neplatná. Tvrdenia žalobcu, že o tejto skutočnosti sa dozvedel na základe výsledkov kontroly, o čom predložil aj doklad - záznam z výsledkov kontroly, zástupca žalovaného spochybnil, a to tým, že žalobca predkladal nové zmluvy a aj dohodu o ukončení nájmu, ktorá bola podpísaná najneskôr začiatkom februára roku 2011. Záznam z výsledkov kontroly bol žalobcovi doručený až 27.07.2011, pričom sa uvádza, že na vykonanie kontroly boli poverení príslušní pracovníci 14.04.2011. Zástupca žalovaného poukázal na tú skutočnosť, že nie je možné prijať argumentáciu žalobcu, že po podpise dohody o ukončení nájmu medzi žalobcom a žalovaným nemohlo dôjsť k pokračovaniu nájomného vzťahu na základe pôvodnej nájomnej zmluvy, keďže tá z dôvodov uvedených vyššie bola neplatná. Celý nájomný vzťah, aj keď zmluvnými stranami považovaný za platný, sa odvíjal len v rozsahu bezdôvodného obohatenia z oboch strán, ktoré si strany poskytovali počas zdanlivej platnosti nájomnej zmluvy. Zo strany žalovaného došlo k ukončeniu užívania predmetných priestorov v správe žalobcu dňa 31.05.2011, a preto nie je žiadny dôvod, aby žalovaný plnil, či už z titulu nájmu alebo užívania, akékoľvek faktúry vystavené žalobcom po období skončenia užívania pôvodne dohodnutých predmetov nájmu na základe neplatnej nájomnej zmluvy. Tiež poukázal na skutočnosť, že nie je možné prijať argumentáciu žalobcu, že ukončoval pôvodný nájomný vzťah s tým, že bol dohodnutý so žalovaným na pokračovaní nájomného vzťahu za podmienok v súlade so zákonom o správe majetku štátu po odsúhlasení novej nájomnej zmluvy zo strany MF SR alebo zriaďovateľa, keďže k dohode o ukončení nájmu, ktorá bola oboma zmluvnými stranami podpísaná 11.02.2011 došlo ešte pred tým, ako bola kontrola, na ktorú sa žalobca argumentačne v tomto konaní odvoláva, vykonaná a následne sa pokúsil dolóznym - protiprávnym konaním o antidatovanie nového znenia dohody o ukončení nájomnej zmluvy, ktorú podmieňoval uzavretím novej nájomnej zmluvy. K neplatnosti zmluvy následne zástupca žalovaného uviedol, že zmluva bola uzavretá v čase, keď v zmysle § 13 ods. 6 zákona o správe majetku štátu sa na platnosť nájomnej zmluvy vyžadoval súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určil svojim opatrením. Od 01.06.2008 sa však ustanovenie § 13 zmenilo, kde v odseku 10 bolo uvedené, že na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií. Už za účinnosti tohto znenia zákona o správe majetku štátu bol uzatváraný dodatok č. 2 zmluvy o nájme majetku so žalovaným a žalobca si nesplnil ďalšiu zákonnú povinnosť, kde v prechodných a záverečných ustanoveniach v § 17 je uvedené, že zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinný dať do súladu s § 13 do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy zaniknú po uplynutí 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Tvrdenia žalobcu ohľadom bezdôvodného obohatenia považoval zástupca žalovaného za irelevantné, keďže žalovaný počas užívania nehnuteľného majetku štátu v správe žalobcu riadne plnil svoje povinnosti z neplatnej a neúčinnej zmluvy a práve plnenie, ktoré požaduje žalobca v tomto konaní by bolo plnením bez právneho dôvodu, keďže žalovaný dané priestory neužíval. Zástupca žalovaného poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 156/2006, z ktorého je zrejmé, že ak nájomca užíva vec po uplynutí dojednanej doby trvania nájmu na základe novej, aj keď absolútne neplatnej zmluvy, k obnoveniu nájomnej zmluvy podľa ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedôjde. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o nájomný vzťah medzi správcom majetku štátu a podnikateľom a v zmysle platného právneho poriadku sa vzťahuje na uvedené úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniesol zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 01.07.2015 námietku premlčania, keďže v zmysle ustanovení § 100 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka na premlčanie bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje lehota 2 rokov. K vznesenej námietke premlčania zástupca žalovaného uviedol, že ňou reagoval na písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 28.07.2014, v ktorom uviedol, že ak je nájomná zmluva, ktorá je predmetom tohto konania neplatná, zmluvné strany si musia vydať všetko, čo si vzájomne poskytli a argumentoval tým, že nájomné, ktoré plnil žalovaný bolo v nižšej výške ako obvyklé nájomné. Síce to nepreukázal, ale vzhľadom na skutočnosť, že nájomná zmluva je podľa názoru žalovaného neplatnou od roku 2007, kedy bola prijatá novela zákona o správe majetku štátu a ktorá aj na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti novely tohto zákona vyžadovala súhlas s nájomnou zmluvou MF SR a zriaďovateľa správcu majetku štátu, reagoval žalovaný na premlčanie za obdobie plnenia z neplatnej nájomnej zmluvy odo dňa jej neplatnosti, nie za obdobie, ktorého úhradu nájomného a náhrad spojených s užívaním predmetu nájmu z neplatnej zmluvy požaduje v tomto konaní žalobca. Zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že bezdôvodné obohatenie vzniká len vtedy, keď osoba nadobudne neoprávnený majetkový prospech, nie keď osobe je umožnené neoprávnený majetkový prospech nadobudnúť, ako to tvrdí právny zástupca žalobcu. Je práve na strane žalobcu aby preukázal, že strane žalovaného nejaký majetkový prospech na úkor žalobcu vznikol a tento by mu mal žalovaný v zmysle jeho návrhu vydať. Zástupca žalovaného záverom uviedol, že žalobca sa obrátil na súd s návrhom na zaplatenie dlžnej sumy z titulu neuhradenia nájmu služieb spojených s nájmom za obdobie výpovednej doby v zmysle pôvodnej nájomnej zmluvy, ktorá bola špecifikovaná a upravená dvoma dodatkami č. 1 a 2 a ktorá bola ukončená vo februári 2011 na základe dohody zmluvných strán. Na základe ústnej dohody medzi žalovaným a zástupcom žalobcu daný priestor bol naďalej užívaný po obdobie 3 mesiacov a po skončení tohto obdobia k 31.05.2011 bol daný priestor vyprataný zo strany žalovaného a ďalej nebol užívaný. Po skončení tohto obdobia žalobca oznámil, že trvá napriek vo februári uzavretej dohody o skončení nájmu na základe nájomnej zmluvy na pokračovaní tejto zmluvy a oznámenie o ukončení nájmu v zmysle ústnej dohody považuje za neplatné, trvá na pokračovaní pôvodnej nájomnej zmluvy s tým, že oznámenie o ukončení nájmu zo strany žalovaného vníma ako výpoveď nájmu a požaduje ešte plnenie za obdobie 3 mesiacov, ktoré predstavuje výpovednú dobu. V priebehu konania bolo podľa zástupcu žalovaného ďalej zistené, že žalobca oslovil žalovaného na uzavretie novej nájomnej zmluvy z dôvodu nesplnenia si svojich povinností uložených platným právnym poriadkom a snažil sa bez uvedenia dôvodov žalobcovi tento neplatný právny vzťah sanovať novou nájomnou zmluvou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si počas celého obdobia, kedy považoval svoj nájomný vzťah za platný riadne plnil svoje povinnosti s uzavretej nájomnej zmluvy, nie je možné predpokladať, že by toto obdobie užívania predmetnej veci na základe neplatnej nájomnej zmluvy bolo možné vnímať ako bezdôvodné obohatenie, keďže zaň riadne plnil v zmysle požiadaviek žalobcu. Po skončení kvázi nájomného vzťahu na základe neplatnej nájomnej zmluvy užíval daný priestor na základe ústnej dohody zástupcom žalobcu, riadne zaň zaplatil a po skončení užívania tohto priestoru daný priestor uvoľnil a nepokračoval v jeho užívaní. Požiadavka žalobcu za náhradu spočívajúcu v bezdôvodnom obohatení žalovaného z titulu práva užívania predmetnej veci, ktoré žalovaný nikdy neuplatnil, je bez akejkoľvek formy v rozpore s platným právom a právnou logikou, keďže žalovaný žiadnym spôsobom sa neobohatil, nezvýšil svoj majetok a žalobca konaním žalovaného o žiadnu časť svojho majetku ani neprišiel. Žalovaný tiež považuje za absurdné tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, ako aj odporujúceho ustanoveniam platného právneho poriadku a ustálenej rozhodovacej činnosti, že spolu s nájomným, ktoré predstavuje údajne bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaný mal možnosť predmet pôvodnej nájomnej zmluvy užívať, je povinný uhradiť aj náklady spojené s užívaním, keďže žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom užívanie priestorov žalovaným. Z vyjadrení žalobcu v samotnom návrhu a aj z komunikácie pred podaním návrhu medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že žalovaný predmetné priestory v období mesiacov jún, júl a august 2011 neužíval a žalobca požadoval toto plnenie len na základe nájomnej zmluvy a v nej ustanovených výpovedných lehotách, ktoré sa ale v tomto konaní preukázali ako neplatné, keďže celá nájomná zmluva, ktorá nebola v zmysle platného právneho poriadku po 01.07.2007 daná do súladu s platným právnym poriadkom zanikla. Na základe uvedeného navrhol súdu, aby návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovaného. Z výpovede konateľky žalovaného Ľ. Ž. súd zistil, že nebytové priestory žalovaný užíval do 31.05.2011, ale zástupca žalobcu jej doručil osobne dohodu o skončení nájmu nebytových priestorov 11.02.2011, v ktorej bolo uvedené, že nájomný vzťah sa končí k 28.02.2011. Túto dohodu podpísala s tým, že došlo k ústnej dohode, že vzhľadom na písomne uzavretú nájomnú zmluvu, v ktorej bola upravená 3 mesačná výpovedná lehota, môže nebytové priestory užívať ešte 3 mesiace do konca mája 2011. Zástupca žalobcu jej tiež dal ponuku, že prípadne môžu uzavrieť novú nájomnú zmluvu, ale nakoľko bol predložený návrh zmluvy na dobu určitú 5 rokov, s tým nemohla súhlasiť. Takúto zmluvu nepodpísala. K odovzdaniu priestorov oficiálnou cestou nedošlo, nakoľko sa nikto od žalobcu neunúval. Kľúče od priestorov odovzdal jej manžel na vrátnici 31.05.2011. Nebytové priestory si žalovaný prenajímal prostredníctvom realitnej kancelárie, takže pri uzatváraní zmluvy neprišli do kontaktu so zástupcom žalobcu. Z výsluchu svedkyne Z.. G. U. súd zistil, že je zamestnaná u žalobcu od roku 2009 a vo vzťahu k žalovanému podpisovala vystavené faktúry a poznala aj zmluvy uzavreté medzi účastníkmi. Nájomné zmluvy, ktorých predmetom bol prenájom nebytových priestorov musel žalobca prerobiť na základe pokynu zriaďovateľa Štatistického úradu, keďže žalobca je štátna príspevková organizácia, boli mu vytýkané nedostatky v týchto nájomných zmluvách. Nájomné zmluvy muselo schvaľovať MF SR v zmysle zákona č. 278/1992 Zb. o správe majetku štátu. Žalobca postupoval tak, ako povedala právna kancelária, proces bol dlhodobý a vzťahy sa upravovali osobitne s každým nájomcom. Boli vypracované dohody o skončení nájmu, ktoré odovzdali každému nájomníkovi, každý to podpisoval v inom čase, bol to prípad od prípadu. Potom žalobca postupne pripravoval nové zmluvy, ktoré posielal MF SR na schválenie. K prepracovaniu zmlúv dochádzalo na základe záveru kontroly, ktorú robil Štatistický úrad u žalobcu a ten mu vytkol nedostatky, ako sú uzatvorené nájomné zmluvy. Vytknuté bolo, že každý údaj v zmluvách sa musel podložiť kalkuláciou, ktorá sa musela aktualizovať, napr. cena za meter, cena za prevádzkové náklady, a to muselo vychádzať z hospodárskeho výsledku príslušného roku. V zmysle zákona č. 278/1992 Zb. sa musel urobiť prieskum cien nájmu v príslušnej lokalite a potom posielať na schválenie na MF SR. Niektoré zmluvy MF SR schválilo a niektoré sa museli prepracovať a opakovane predkladať na schválenie. Dohoda o skončení nájomnej zmluvy bola s nájomcami uzatváraná z toho dôvodu, že žalobca nevedel, kedy s tým ktorým nájomcom budem môcť uzavrieť nájomnú zmluvu. Každá zmluva musela byť odsúhlasená po kontrole Štatistického úradu. K predmetnej veci svedkyňa uviedla, že žalovaný nemal podpísanú zmluvu, ktorú by schválilo MF SR. Podali ukončenie nájomného vzťahu dohodou, s čím žalobca nesúhlasil. Od toho termínu, kedy chceli ukončiť zmluvný vzťah dohodou, bežala 3 mesačná výpovedná lehota. K podpisu zástupcu žalobcu na dohode svedkyňa uviedla, že ide o podpis riaditeľa Tibora Pappa. O tejto dohode mala vedomosť. S konateľkou žalovaného neuzatvárala žiadnu ústnu dohodu ohľadne ďalšieho užívania nebytových priestorov do konca mája 2011. Svedkyňa nemala kompetenciu za žalobcu uzatvárať žiadne dohody, nie je ani konateľkou žalobcu ani vlastníkom. Svedkyňa nevedela uviesť, do kedy nebytové priestory žalovaný užíval, vystavovala len predmetné faktúry na základe nájomnej zmluvy. K tomu či má niekto zo zamestnancov žalobcu uzatvárať kompetenciu ústne dohody ohľadne prenájmu nebytových priestorov a do koho kompetencie to patrí svedkyňa uviedla, že žiadne ústne dohody nevyplývajú z popisu práce žiadneho zamestnanca, a ani takéto vystupovanie nie je možné, nakoľko pracujú v štátnej príspevkovej organizácii. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalovanému boli predložené dve dohody o skončení nájmu, prvá dohoda bola obmedzená dátumom 28.02.2011 v súvislosti so skončením nájomnej zmluvy a potom bola dohodnutá druhá, ktorá hovorila o tom, že zmluva nadobúda platnosť, keď príde nová nájomná zmluva, lebo žalobca nevedel termín. K tomu z akého dôvodu bola predkladá druhá verzia dohôd o skončení nájomných zmlúv svedkyňa uviedla, že išlo o proces v období február - marec - apríl 2011 a druhá verzia bola z toho dôvodu, že žalobca nevedel dať paušálne podpísať nájomné zmluvy. K tomu či v prípade, že by sa dohoda nachádzala v systéme žalobcu, či by bolo možné fakturovať nájomné v zmysle nájomnej zmluvy svedkyňa uviedla, že fakturuje sa vždy na základe podkladov. Nie je možné, že by bolo fakturované, keby tam nebola nejaká ďalšia dohoda. Mala za to, že nájomný vzťah pokračoval, keďže nájomník tam existoval a priestory používal. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.10.2007 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi do užívania nebytové priestory, nachádzajúcej sa v administratívnej budove v Bratislave na Dúbravskej ceste 3. Nehnuteľnosť bola vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe prenajímateľa a predstavovala dočasne prebytočný majetok štátu. Výška úhrady nájomného bola v zmluve stanovená v dvoch položkách, a to ako nájomné a ako úhrada prevádzkových nákladov. Nájomné predstavovalo mesačnú platbu po 2.616,50 Sk a úhrada prevádzkových nákladov po 5.294,- Sk. V prípade omeškania s platbami bol žalovaný povinný platiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. Zo záverečných ustanovení predmetnej zmluvy súd zistil, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.11.2007 do 31.10.2012, s 3 mesačnou výpovednou lehotou. Z dodatku č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.01.2008 súd zistil, že účastníci konania upravili výšku nájomného na sumu 2.689,50 Sk a výšku prevádzkových nákladov na sumu 5.442,- Sk. Z dodatku č. 2 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.04.2009 súd zistil, že v zmluve došlo k prepočtu súm nájomného zo 2.689,50 Sk + DPH na 89,28 eur + DPH a prevádzkových nákladov zo 5.442,- Sk + DPH na 180,64 eur + DPH. Z dohody o skončení nájmu zo dňa 11.02.2011 súd zistil, že účastníci konania sa dohodli na ukončení nájomného vzťahu k nebytových priestorom založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.10.2007. Účastníci konania sa dohodli, že nájom nebytových priestorov zanikne ku dňu 28.02.2011. Z ukončenia nájmu nebytových priestorov zo dňa 11.05.2011 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dňom 31.05.2011 ukončuje nájomný pomer nebytových priestorov a kľúče žalobcovi odovzdá 01.06.2011. Zo skončenia nájmu nebytových priestorov zo dňa 30.05.2011 súd zistil, že žalobca odpovedal na oznámenie žalovaného a oznámil mu, že v predmetnej nájomnej zmluve je stanovená 3 mesačná výpovedná doba, ktorá začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, t.j. nájomná zmluva končí 31.08.2011. Z faktúr č. 20110381, 20110382, 20110436, 20110437, 20110506 a 20110507 súd zistil, že žalobca žalovanému fakturoval neuhradené nájomné za mesiace jún, júl, august vo výške 107,14 eur mesačne a neuhradené prevádzkové náklady za mesiace jún, júl, august vo výške 216,77 eur mesačne. Z predžalobnej výzvy zo dňa 08.02.2012 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu vo výške 971,73 eur titulom neuhradeného dlžného nájomného a prevádzkových nákladov za mesiace jún, júl a august 2011. Z protokolu z výsledku kontroly Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 11.05.2011 súd zistil, že Štatistický úrad SR u žalobcu kontroloval postupy pri nájme alebo výpožičke nehnuteľného majetku organizácie v roku 2011 a nájomné zmluvy a zmluvy o výpožičke nehnuteľného majetku organizácie za rok 2011. Kontrolou bolo zistené, že žalobca zaslal niektoré zmluvy na schválenie Ministerstvu financií SR, avšak tie zmluvy, ktoré ešte neboli zaslané na schválenie, neobsahovali prílohy, ktoré špecifikujú prenajímaný majetok a boli parafované štatutárom, bez vykonania predbežnej finančnej kontroly. Úrad odporučil žalobcovi zopakovať celý proces prenajatia prebytočného majetku štátu. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona: Podľa § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva financií; to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom. Na platnosť zmluvy o nájme hnuteľného majetku štátu sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením. Na platnosť zmluvy o výpožičke nehnuteľných vecí štátu uzavretej s osobami uvedenými v odseku 8 písm. b) a c) sa vyžaduje súhlas ministerstva financií, v ostatných prípadoch súhlas zriaďovateľa, ak to zriaďovateľ určí svojím opatrením. Podľa § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu platného, zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s § 13 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy zaniknú po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa § 458 ods.1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žaloba nebola voči žalovanému podaná dôvodne. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že bola uzavretá písomná zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 2387/2007 zo dňa 22.10.2007 v znení dodatkov č. 1 a 2. Súd sa primárne zaoberal platnosťou predmetnej zmluvy. Súd má za to, že predmetná zmluva bola v zmysle novely cit. ust. zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu absolútne neplatná. V zmysle tejto novely bolo treba dať predmetnú nájomnú zmluvu uzavretú pred účinnosťou novely do súladu s ustanoveniami zákona zákona do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, čo sa však nestalo a v zmysle § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 Z.z. nebol daný súhlas Ministerstva financií SR, čím táto zmluva zanikla po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona (1.júna 2008) k 1. decembru 2008. Súd sa ďalej zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným a mal za to, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia uplatnené žalobcom žalobou doručenou súdu dňa 26.06.2012 vo výške 917,73 eur fakturovanej za obdobie užívania nebytových priestorov za mesiace jún, júl, august 2011, faktúrami splatnými od 21.06.2011 do 22.08.2011 nie je premlčané. Naviac súd poukazuje na tú skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný užíval nebytové priestory do 31.05.2011. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu sumu 557,30 eur ako náhradu trov konania, ktoré predstavujú náhradu súdneho poplatku za odpor vo výške 58,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 499,30 eur pozostávajúce z: I. 7 úkonov právnej služby po 51,45 eur za: a) prevzatie a prípravu zastupovania b) písomné podanie vo veci samej - odpor zo dňa 03.09.2012 c) účasť na pojednávaní dňa 02.12.2013 d) účasť na pojednávaní dňa 16.04.2014 e) účasť na pojednávaní dňa 17.07.2014 f) účasť na pojednávaní dňa 01.07.2015 g) účasť na pojednávaní dňa 29.07.2015 II. 2x režijný paušál vo výške 7,63 eur, 1x režijný paušál vo výške 7,81 eur, 2x režijný paušál vo výške 8,04 eur a 2x režijný paušál vo výške 8,39 eur III. DPH vo výške 20 % (odmena vyčíslená v zmysle § 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a),c),d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.