Kábelovňa Bratisllava, a.s. v likvidácii


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/246/1997
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7197890147
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7197890147.1

Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného: Kábelovňa Bratislava, a.s. v likvidácii, so sídlom
Bratislava, IČO: 00 008 486 proti povinnému: VELBONA, s.r.o. (predtým FROG, s.r.o.), so sídlom
Hroncova 5, Košice, IČO: 31 691 692, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislav
Kováč, PhD., Južná trieda 93, 040 01 Košice, pod sp.zn. EX 285/1997, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 16.
1. 1997 a poverenia k vykonaniu exekúcie Č.. XXXX *. vydaného Okresným súdom Košice I dňa 6. 2.
1997, bol exekúciou poverený súdny exekútor.

2.Dňa 22. 8. 2014 bol súdu doručený návrh exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu
povinného z Obchodného registra. Súd šetrením zistil, že povinný zanikol bez právneho nástupcu
výmazom z Obchodného registra dňa 31.10.2013 v priebehu exekúcie, čím stratil spôsobilosť byť
účastníkom exekučného konania.

3.Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, súd exekúciu zastaví, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

4.Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 20a zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (OZ), právnická osoba zapísaná v obchodnom
registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné
zákony neustanovujú inak.

6. Podľa ust. § 161 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok , ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

7. Podľa ust. § 161 ods. 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak ide o nedostatok procesnej
podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.



8. Podľa § 61 ods. z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, procesnú subjektivitu má ten, kto má
spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa ust. § 64 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak strana zanikne počas konania skôr,
ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom.
Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

10. Podľa ust. § 65 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právny nástupca podľa § 63
a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

11.Spôsobilosť byť účastníkom konania (spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti) je procesnou
podmienkou konania. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať
práva a povinnosti podľa hmotného práva a táto podmienka musí byť splnená v čase začatia konania
až do jeho skončenia. Povinný bol počas exekučného konania vymazaný z Obchodného registra dňa
31.10.2013, teda nemá v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona spôsobilosť byť účastníkom
konania. Splnenie podmienky procesnej subjektivity súd skúma aj bez návrhu po celý čas konania,
pričom ide o neodstrániteľný nedostatok konania.

12. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 1. 2002, teda v čase začatia exekúcie, nebolo
možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Výmazom stratil povinný spôsobilosť byť
účastníkom konania, čo robí exekúciu neprípustnou, a preto je v tomto prípade daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a nie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok
podmienky konania, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a preto súd v súlade s § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.

13.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

14.Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 Exekučného poriadku uhrádza
povinný.

15.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

16.Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

17. O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1
písm. g) EP, lebo povinný bol počas konania vymazaný z Obchodného registra, čím stratil spôsobilosť
mať práva a povinnosti. Povinný, ktorý hradí trovy exekúcie už neexistuje, a preto ho súd nemôže
zaviazať na náhradu trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať ani oprávneného v zmysle § 203 ods. 1
EP, pretože nezavinil zastavenie exekúcie a Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 203 ods. 1
EP presne stanovuje podmienky, za ktorých možno zaviazať oprávneného nahradiť trovy exekúcie, a
pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku povinného a túto automaticky pripísať
nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Súd má za to, že oprávnený nezavinil
zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase jeho podania, t.j. dňa 16.1.1997, nemohol automaticky
predpokladať, že jeho podanie nie je dôvodné a povinný dňa 31.10.2013 zanikne, čiže súd mal za to,
že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd taktiež
nemohol zaviazať oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 EP, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Súd nemohol aplikovať dané
ustanovenie, nakoľko predmetná exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného a rovnako
sa nejedná o vymoženie pohľadávky na výživnom. Z rovnakého dôvodu súd nemohol aplikovať pri
rozhodovaní o trovách exekúcie ani § 203 ods. 3 EP, pretože v danom prípade nedošlo k zastaveniu
exekúcie ex lege vyhlásením konkurzu na majetok povinného.



18. Súd tiež uvádza, že má možnosť a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného.
Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 ods.
1 Exekučného poriadku je úvaha o tom, či oprávnený svojím konaním zavinil dôvod, pre ktorý bola
exekúcie zastavená, teda či spôsobil svojím konaním stratu právnej subjektivity povinného. Uvedené
zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy
každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Uvedenej problematike sa vo svojej
rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky, a preto v tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutia Ústavného súdu: uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 432/08-16, v ktorom konštatoval, že
samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky
exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor
nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri
výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je
vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež
v uznesení sp. zn. III. ÚS 351/07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236/08-12.

19. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22. 4. 2010 konštatuje, že § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov
zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce
sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo
zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 7. 8. 2008).

20. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008 konštatoval, že „ani
v prípade, ak by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných
práv sťažovateľa, nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že
sťažovateľovi nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu táto bola priznaná
všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa rozhodnúť. Tento záver
vyplýva z dikcie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť
oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak
oprávnený zavinil dôvod zastavenia exekúcie. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej sťažnosti
tvrdí, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon
neustanovuje podľa názoru žiadnu výnimku z tohto pravidla. Takouto výnimkou je totiž práve prípad
predpokladaný v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť
náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“

21. Z citovanej judikatúry a z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že oprávnený nemôže byť
zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Rovnako súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie ani
povinného, nakoľko tento už neexistuje.

22. Vzhľadom na to, že súd nemal koho zaviazať na úhradu trov exekúcie, náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,



d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné ( §357 C.s.p.).