Obec Ratnovce


Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 11C/4/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510200260
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2510200260.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci žalobcov: v 1.rade: H.. Q. Š.,
K.. XX.XX.XXXX, v 2.rade: H.. W. Š., K.. XX.XX.XXXX, R. O. Y. XXX, XXX XX Y., obaja žalobcovia
zastúpení: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, 811 08 Bratislava,
IČO: 35 892 994 proti žalovaným: v 1.rade: Obec Ratnovce, Ratnovce 152, 922 31 Ratnovce, IČO: 00
011 002, zastúpenej: Mgr. Petrom Čechvalom, advokátom so sídlom Hlavná 34, 916 22 Podolie, v 2.rade:
Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej
v katastrálnom území Y. ako parcela registra D. pod č. XXXX/X, druh pozemku - ostatné plochy o výmere
62 m2 tak, ako je vyčlenená v geometrickom pláne H.. Q. Q. č. XX/XX zo dňa 2.10.2009 a nehnuteľnosti
evidovanej v katastrálnom území O. ako parcela registra D. pod č. XXXX/XX, druh pozemku - záhrada
o výmere 194 m2 tak, ako je vyčlenená v geometrickom pláne H.. Q. Q. č. XX/XX zo dňa 18.1.2010 s
tým, že geometrické plány sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

Žalobcom v 1. a 2. rade sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2.rade (ďalej len „žalobcovia“) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
14.01.2010 a doplnenou (spresnenou) dňa 6.9.2013 a 2.3.2015 domáhali určenia, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovaných v katastrálnom území Y. tak, ako sú vyčlenené v
geometrickom pláne H.. Q. Q. č. XX/XX zo dňa 2.10.2009 ako parcela registra D. pod č. XXXX/X o
výmere 62 m2 druh pozemku -ostatné plochy a tiež nehnuteľnosti evidovaných v katastrálnom území O.
tak, ako sú vyčlenené v geometrickom pláne H.. Q. Q. č. XX/XX zo dňa 18.1.2010 ako parcela registra
D. pod č. XXXX/XX o výmere 194 m2 druh pozemku -záhrada (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“).
Súčasne žiadali priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že ich naliehavý právny záujem
na požadovanom určení spočíva v tom, že autoritatívny výrok súdu zabezpečí zosúladenie faktického
stavu so stavom právnym, keď konečným spôsobom určí subjekt vlastníctva a tým sa odstránia úvahy
o možných povolaných osobách k vlastníctvu, že určovacím výrokom súdu bude zabezpečený proces
trvalého odstránenia právnej neistoty žalobcov, ktorých vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
svedčí podľa zásady verejnej publicity iným osobám. Svoju žalobu právne odôvodnili ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o vydržaní (§§ 134 ods. 1 až 4, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 a 2, § 865 ods. 3
a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Skutkovo žalobu odôvodnili tým, že na základe kúpnej zmluvy
spísanej v podobe notárskej zápisnice zo dňa 24.1.1979 nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva
od predávajúcich A. O. s manželkou A. O. nehnuteľnosť v tom čase zapísanú v k.ú. Y. na LV č. XXX
ako par.č. XXXX/X - záhrada o výmere 1.205 m2, pričom dňom kúpy žalobcovia vstúpili do vlastníctva a
do oprávnenej a dobromyseľnej držby nadobudnutej nehnuteľnosti, ktorú nadobudli od susedov a ktorá



bola v okamihu kúpy oplotená drôteným pletivom prichyteným na stĺpikoch oplotenia, pričom na zadnej
hranici pozemku oplotenie kontinuálne pokračovalo v jednej rovine susedných pozemkov evidovaných
ako par.č. XXXX/XX (priamy susedia a predávajúci) a par.č. XXXX/XX (ďalší sused) v k.ú. Y.. Zadná
hranica kupovaného pozemku v čase kúpy evidovaného ako par.č. XXXX/X (pozn. súdu - zrejme malo
byť uvedené XXXX/X) bola v priamej línii pokračovania hraníc ale aj charakterom obrodenia susediacich
pozemkov pod parc. č. XXXX/XXa XXXX/XX. Predmet kúpy bol prirodzeným celkom s ucelenou
obrobenosťou po hranice pozemku ohraničeného oplotením a nič nenasvedčovalo tomu, že vstúpili do
držby a užívania aj časti cudzieho pozemku, ktorý bol oplotený a priradený k pozemku nadobudnutého
kúpou ešte právnym predchodcom predmetu kúpy. Dňom kúpy vstúpili do oprávnenej a dobromyseľnej
držby celej rozlohy oplotením ohraničeného pozemku tvoriaci prirodzený a trvalo obrábaný celok. Dňa
24.1.1979 od predávajúcich susedov súčasne na základe ďalšej kúpnej zmluvy nadobudli aj oplotenie
ohraničujúce kupovaný pozemok. Po dostavbe rodinného domu na kúpou nadobudnutom pozemku v
roku 1982 demontovali staré a na pôvodnom mieste a stĺpikoch inštalovali nové ohradové pletivo, ktoré
je tam dodnes. Po hranicu oplotením ohraničeného pozemku za novovytvorenými parcelami XXXX/
XX a XXXX/XX (pôvodná parcela XXXX/X bola rozčlenená na XXXX/X o výmere 450 m2, XXXX/XX
o výmere 505 m2 a XXXX/XX o výmere 250 m2) v roku 1982 vysadili 85 ks drevín Thuja occidentalis
Malonyana s cieľom vytvoriť živý plot, ktorý tam je dodnes. V roku 1982 taktiež kúpili a do 2-metrovej
hĺbky osadili betónové skruže pre zvod dažďovej vody zo strechy domu. Taktiež v roku 1982 na zadnej
hranici užívaných pozemkov ohraničených oplotením vysadili 30 ks koreňov hrozna, strom orech a 2
ks stromov platanu, ktoré všetky sú tam dodnes. V roku 1986 za hranicu parcely XXXX/XX umiestnili
skleník, ktorý svojou rozlohou zasahuje aj do touto žalobou uplatneného nároku na vydržanie. V roku
1991 za hranicu pozemkov XXXX/XX a XXXX/XX na časti užívaných pozemkov, ktorých vydržania sa
domáhajú, postavili murovaný krb, ktorý stojí na pôvodnom mieste dodnes. Na základe iniciatívy R.
Y. došlo k premeriavaniu skutočného stavu hraníc pozemkov v obci a podľa geometrického plánu č.
XXX/XXXX a XXX/XXXX došlo k vytvoreniu novej parcely XXXX/XXX odčlenením 2 ich pôvodných
pozemkov XXXX/XXa XXXX/X, v dôsledku čoho nastal posun prednej hranice pozemkov smerov do
ulice, na ktorých má byť obecný chodník. V tejto súvislosti aj z obavy o vylúčenie posunutia zadnej
hranice pozemkov im vyplynulo, že majú v držbe a dlhom užívaní plotom ohraničené pozemky, ktoré
patria v časti aj iným osobám na par.č. XXXX/X v k.ú. Y. a na par. č. XXXX/XX a XXXX/XX v k.ú. O.. Podľa
geometrických plánov č. XX/XX a č. XX/XX H.. Q. žalobcovia užívajú aj časť pozemkov obce Y. pod č.
XXXX/X o výmere 62 m2 ako vodná plocha a z parciel XXXX/XX a XXXX/XX časť o výmere 194 m2 ako
orná pôda. Čo sa týka pasívnej legitimácie, žalobcovia uviedli, že vlastníkom pôvodnej parcely XXXX/X
o výmere 64 m2 ako vodné plochy je podľa LV č. XXX k.ú. Y. R. Y., vlastníkom pôvodnej parcely XXXX/
XX o výmere 130 m2 ako orná pôda je podľa LV č. XXXX k.ú. O. Obec Y.. List vlastníctva k pôvodnej
parcele XXXX/XX o výmere 266 m2 ako orná pôda nie je založený a parcela je vedená ako neknihovaný
pozemok, preto podľa § 34 ods. 3, ods. 14 zák. č. 330/1991 Z.z. patria štátu s pôsobnosťou nakladania
Slovenským pozemkovým fondom.

Žalovaný v 1.rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.9.2013 (č.l. 62) uviedol, že so žalobou
nesúhlasí, pretože novovytvorené parcely boli vytvorené z pôvodných parciel, ktoré majú svojich
riadnych vlastníkov zapísaných v evidencii nehnuteľností, a to pôvodná parc. č. XXXX/X o výmere
64 m2 (z nej vytvorená par.č. XXXX/X o výmere 62 m2) vo vlastníctve R. Y. na LV č. XXX pre k.ú.
Y. , novovytvorená par.č. XXXX/XX o výmere 194 m2 vznikla z pôvodných par.č. XXXX o výmere 266
m2 , ostatná plocha, ktorá je parcelou neknihovanou v k.ú. O. a keďže sa jedná o extravilán prešla do
vlastníctva štátu, teda SR (na túto má Obec Y. uzatvorenú nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým
fondom č. X-XXXX-XX účinnej od 1.1.2008 na dobu neurčitú) a z pôvodnej parc.č. XXXX/XX o výmere
130 m2, orná pôda je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. O. je vo vlastníctve Obce Y. 1/1. Podľa žalovaného
v 1. rade žalobcovia nesplnili podmienky vydržania, preto nemohli nadobudnúť uvedené nehnuteľnosti
do svojho vlastníctva. Žalobu žiadal zamietnuť a zaviazať žalobcov na náhradu trov konania. Žalovaný
v 1.rade uviedol, že žalobcovia nesplnili podmienky vydržania, nakoľko ich držba nebola oprávnená,
dobromyseľná. Predmetné nehnuteľnosti nenadobudli nikdy do svojho vlastníctva na základe riadnej
písomnej kúpnej zmluvy, čo je neopomenuteľnou podmienkou nadobúdania vlastníctva nehnuteľností
zakotvenou v našom právnom poriadku (§§ 46 a 47 Občianskeho zákonníka). Podľa žalovaného v 1.rade
sa žalobcovia chopili držby bez právneho dôvodu, pričom môže dokázať, že boli informovaní niekoľko
krát ústne starostom R. Y. o tom, že nie sú vlastníkmi užívaných parciel, ktorý ich vyzýval k uvoľneniu
parcely, pretože obec tieto potrebuje z dôvodu príprav inžinierskych sietí a výstavby rodinných domov.
Následne boli aj písomne vyzvaní doporučeným listom zo dňa 24.4.2012. Žalovaný v 1.rade uviedol,
že žalobcovia za predmetné parcely neplatia daň, čo dokazuje, že ich súčasné užívanie je protiprávne.



Samotné vydržanie podľa žalovaného v 1.rade by bolo i proti verejnému záujmu, pretože R. Y. tu má
naplánovanú výstavbu kruhového objazdu, ktorý bude z časti stáť i na predmetných parcelách, ktoré
chcú žalobcovia vydržať. Podľa žalované v 1.rade sa predmetné parcely nemôžu vydržať, pretože podľa
§ 134 ods. 2 sa nemôžu vydržať pozemky vo vlastníctve štátu a neknihovaná par.č. XXXX k.ú. O. je
podľa zák. č. 180/1995 Z.z. vlastníctvom štátu, teda SR v 1/1 v správe SPF. Na podporu svojho tvrdenia
poukázal na rozhodnutie NS SR 5 Cdo/49/2010 zo dňa 29.3.2011 a 6Sžo/161/2008 zo dňa 22.4.2009.

Žalovaný v 2.rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.9.2013 (č.l. 56) uviedol, že nie je pasívne
legitimovaným subjektom, pričom poukázal na ust. § 14 zák. č. 180/1995 Z.z., keď neknihovaný pozemok
označeným žalobcami ako par.č. XXXX/XX o výmere 266 m2 (v zastavanom území obce) do vlastníctva
obce Y.. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.12.2013 (č.l. 90) žalovaný v 2.rade uviedol, že
mu bol doručený zo strany žalobcov výpis z KN na par.č. XXXX/XX orná pôda o výmere 266 m2 (LV
nezaložený), v ktorom je uvedené, že táto sa nachádza v extraviláne obce Y., a preto jeho pôvodné
tvrdenie o nedostatku jeho pasívnej legitimácie nie je správne. Ďalej sa k žalobe uviedol, že posúdenie
opodstatnenosti žaloby necháva na úvahe súdu, jeho zámerom nie je brániť žalobcom v usporiadaní
ich vlastníctva. Uviedol, že žalobcovia cudzí pozemok začali užívať zrejme v dobrej viere na základe
kúpnej zmluvy z roku 1979, ktorá sa však týkala iného (zrejme susedného) pozemku ako toho, ktorého
určenia vlastníctva sa žalobou domáhajú. V slovenskom práve sa zatiaľ nestretol s prípadmi, ktoré by
umožňovali nadobudnutie vlastníctva vydržaním aj k susednému pozemku teda „de facto“ bez existencie
právneho titulu vydržania (poukázal na rozhodnutia NS SR 4Cdo 287/2006 a 5Cdo 287/2006). Čo sa
týka priznania náhrady trov konania v prípade vyhovenia žalobe, žiadal postupovať podľa § 150 O.s.p.
a aby neboli trovy priznané žiadnemu z účastníkov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď
poukázal na rozsudok OS Čadca sp.zn. 4C/151/2010 zo dňa 17.1.2012, keď dôvod hodný osobitného
zreteľa videl v tom, že v konaní neúspešní žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť za to, že žalobcovia si
svoje vlastnícke právo riešia určovacou žalobou, žalovaní nemôžu zodpovedať sa neusporiadaný stav
vlastníctva v spoločnosti. Žalovaný uviedol, že v konaní nemohol postupovať inak chrániť práva a záujmy
štátu, v žiadnom prípade však opodstatnenosť žalobného návrhu nespochybňoval, skôr naopak, snažil
sa argumentačne prispieť k včasnému vyriešeniu celej záležitosti.

Žalobcovia dňa 16.1.2014 doručili súdu doplnenie žaloby (č.l. 103) zamerané na preukázanie ich
dobromyseľnosti po celú dobu ich držby, v ktorom podrobne popísali svoj príchod do Piešťan v roku 1974
(kvôli práci), pričom sa rozhodli že si postavia rodinný dom v okolí V., ich predstavám najlepšie vyhovoval
pozemok na začiatku obce Y. z dôvodu jeho polohy (nemal susedov), z jednej (spornej) strany bol lány
družstva (územie obce O.), z prednej strany Obec Y. a zo strany jediného suseda (predávajúceho) neboli
nútení stavať na hranici pozemkov (čo v tejto lokalite bolo bežné). Pozemok bol pred kúpou vo výmere 30
árov a 60 m2, vedený ako záhrada, pričom pozemok, ktorý bol predmetom kúpy bol nepravidelného tvaru
(nepravidelný trojuholník), pozemok aj s rodinným domom navonok vzbudzovali dojem, že sú opustené,
neudržiavané, zarastené burinou, oplotenie hrdzavé, preto už v roku 1974 si zisťovali možnosti kúpy časti
tohto pozemku (o dom nemali záujem) u susedov v tejto lokalite. Na základe ústnej dohody s p. B. (otcom
predávajúcej p. A. O.) odkúpili par.č. XXXX/X - záhrada o výmere 1.205 m2 v k.ú. Y. ihneď po registrácii
ich kúpnej zmluvy štátnym notárstvom v Trnave a založenia LV č. XXX predávajúcich. Žalobcovia ako
kupujúci pred vstupom do držby a užívania dňom 24.1.1979 poznali polohu pozemku dlhodobo od roku
1974, poznali jej šírku, dĺžku, pretože bol riadne oplotený (z dôvodu ochrany pozemku a drevených
porastov proti zásahom zvonka), preto kontrolovať predávajúcich, prípadne si overovať výmeru hranice
nemali dôvod. O ich dobrej viere pri vstupe do držby ich utvrdilo, že bola bez závad a pripomienok
štátneho notárstva v Trnave uzatvorená kúpna zmluva a jej registrácia a následný zápis do evidencie
nehnuteľností (titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva pod č. Y. XX/XX, registrovaná dňa 24.1.1979),
bol založený LV č. XXX na ich mená ako vlastníkov. V ten istý deň spísali aj kúpnu zmluvu na plot, ktorým
bol oplotený pozemok a porasty na ňom, pričom sa vychádzalo zo znaleckého posudku H.. I. z roku 1976.
Následne v priebehu vydržacej doby bolo vydané ONV - odbor výstavby v Trnave oznámenie o začatí
územného konania na par.č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov, pričom MNV Y. ani vlastníci susediacich
pozemkov v územnom konaní žiadne námietky nevzniesli, následne bolo vydané rozhodnutie ONV v
Trnave o umiestnení stavby rodinného domu pod č. výst. XXX/XX dňa 30.5.1979. V roku 1986 skončili so
výstavbou rodinného domu, dňa 30.10.1986 bolo vydané štátnym orgánom ONV v Trnave pod zn.výst.
XXXX/XX kolaudačné rozhodnutie. Následne MNV Y. na základe rozhodnutia č. XX/XX pridelila súpisné
číslo domu XXX. Z geometrického plánu č.j. XXXX z roku 1944 je zrejmé, že pozemky boli do roku 1944
jedna parcela č. XXXX/X vo výmere 42 ár a 80 m2, od roku 1944 došlo k mnohým zmenám vlastníkov,
no nie k zmenám zadnej hranice oplotení v susedstve k.ú. O.. K zváženiu dobrej viery žalobcov pri



uchopení držby aj časti susedného pozemku, ktorý sa neodlišoval od súčasného pozemku a tvorí jeden
funkčný celok, je potrebné prihliadnuť i k postoju vlastníka susedných pozemkov, pretože pokiaľ trpel viac
ako 30 rokov užívanie tohto pozemku, ani on nepredpokladal, že je vlastníkom. Pokojnú a nepretržitú
držbu žalobcov do roku 2009 nikto nenarušil, až v roku 2009 žalobcovia začali mať pochybnosť o tom,
že pozemok tak ako ho majú v držbe im patrí, pričom podstatná pochybnosť nastala, keď starosta obce
poslal k nim poslankyňu obce s kúpnou zmluvou k podpisu, že predávajú par.č. XXXX/XXX na výstavbu
chodníka (o vytvorení tejto parcely tu prvý krát počuli), následne na obecnom úrade sa ich pochybnosti
potvrdili v tom, že ak starosta vytvoril mimo ich pozemku novú parcelu o výmere 62 m2,tak potom mohol
o túto časť pozemku jedine zmeniť zadnú hranicu ich pozemku.
V písomnom vyjadrení zo dňa 20.2.2014 (č.l. 149) žalobcovia uviedli, že znalecký posudok H.. I. z roku
1976 bol vyhotovený na základe dožiadania MNV Y.R. pod č. XX/XXXX zo dňa 9.11.1976, mal slúžiť
pre účely štátneho notárstva k predaju nehnuteľností. Podľa žalobcov vyplýva, že právny predchodca
žalovaného v 1.rade, a to MNV Y. ako orgán nespochybňoval polohu, umiestnenie plota a užívanie
pozemku pod ním. V znaleckom posudku sa uvádza v bode 3, že plot bol vybudovaný v roku 1952.
V podaní zo dňa 4.6.2014 (č.l. 207) žalobcovia k ich pochybnostiam o legitimácii žalovaného v 1.rade
(v podaní zo dňa 16.1.2014) keď vlastníkom pozemkov je štát, ktorému svedčí vlastnícke právo zo
zákona v správe SPF podľa § 14 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. uviedli, že by to bolo nelogické z dôvodu
jeho účinnosti dňom 1.9.1995, preto že žalobcovia sa domáhajú vydržania vlastníckeho práva ku dňu
1.1.1992 a jednalo by sa tak o okolnosti po vydržacej dobe, ktoré nemajú vplyv na splnenie podmienok
uvedených v Občianskom zákonníku.

Právny zástupca žalobcov (ďalej len ako „PZN“) na pojednávaní (č.l. 235) uviedol, že na žalobe trvajú,
naliehavý právny záujem na určovacej žalobe žalobcov je v zosúladení údajov zapísaných v katastri
nehnuteľností týkajúcich sa vlastníckeho práva žalobcov a faktického stavu užívania predmetných
nehnuteľnosti. Žalobcovia podľa neho názoru splnili podmienky ustanovené právnymi predpismi
týkajúcich sa určenia vlastníckeho práva vydržaním, t.j. mali nepretržite v držbe predmetné nehnuteľnosti
po zákonom stanovenú dobu, pričom splnili aj ďalšiu podmienku dobromyseľnosti v tom, že im
predmetné nehnuteľnosti aj patria. Čo sa týka začiatku vydržacej doby, táto začala plynúť od 24.1.1979,
kedy navrhovatelia na základe kúpnej zmluvy sa stali vlastníkmi nehnuteľností tak, ako boli tieto aj v
skutočnosti oplotené, pričom plynula od 24.1.1979 až do roku 2010, kedy sa prvýkrát mali možnosť
oboznámiť so skutočnosťou, ktorá by mohla vzniesť pochybnosť o tom, že nie sú vlastníkmi predmetných
nehnuteľností v takom rozsahu, v akom ich užívajú. Má za to, že u žalobcov sa jednalo o ospravedlniteľný
omyl, čiže vzhľadom na obvyklú opatrnosť, ktorú bolo možné od nich vyžadovať boli v tom, že predmetné
nehnuteľností tak ako ich užívajú, im aj vlastnícky patria.

Právny zástupca žalovaného v 1.rade na pojednávaní (č.l. 235) uviedol, že trváme na svojom písomnom
podaní zo dňa 30.9.2013, s touto žalobou nesúhlasia, podmienky vydržania upravujú §§ 130 a 134 Obč.
zákonníka, čo sa týka určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, jedná sa o nehnuteľnosti
zapísané v katastri nehnuteľností, tieto sú verejne prístupné. Uviedol, že je potrebné sa zaoberať
otázkou, či žalobcovia užívajú nehnuteľnosti v pôvodnom stave a rozlohe od roku 1979 alebo či prišlo
v súvislosti s GP z roku 2008, na ktorý bolo poukázané, k posunu hranice týchto pozemkov alebo či
prišlo k zmene rozsahu užívania nehnuteľností. Z potvrdenia Obce Y. vyplýva, že žalobcovia po celý
čas platili daň z nehnuteľností tak, ako sú zapísaní na liste vlastníctva a nie z pozemkov zapísaných na
žalovaného v 1. rade. Ako bolo už uvedené, žalobcovia na tomto pozemku vysadili tuje, postavili skleník,
krb, bazén, pričom tieto drobné stavby na obecnom úrade nenahlásili, postavili ich „na čierno“, pričom
ak by tieto drobné stavby ohlásili na obci, tak by zistili, že užívajú pozemky vo vlastníctve žalovaného v 1.
rade. Podľa právneho zástupcu žalobcovia nesplnili podmienku dobromyseľnosti, nakoľko sa domáhajú
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV v katastri nehnuteľností, údaje z
katastra sú verejne prístupné, mohli si nazretím do mapy preveriť aké pozemky užívajú a aké pozemky
boli predmetom kúpy z roku 1979.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov, výsluchmi svedkov, ohliadkou, oboznámením sa s
obsahom listín, a to najmä: výpismi z listu vlastníctva a katastra nehnuteľností, geometrickými plánmi,
notárskymi zápisnicami, zmluvy o prevedení prác, zisťovacím protokolom, dodacím listom, faktúrami,
kúpnou zmluvou, čestnými prehláseniami, písomnosťami účastníkov konania, rozhodnutiami ONV v
Trnave, výpisom z evidencie nehnuteľností, znaleckým posudkom, rozhodnutím štátneho notárstva a
správy katastra, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:



Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Y. zo dňa 10.01.2010 (č.l. 8) a 15.1.2014 (č.l.
145) súd zistil, že ako vlastník par. č. XXXX/X, druh pozemku vodné plochy o výmere 64 m2 je zapísaná
Obec Y. v podiele 1/1.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O. zo dňa 10.01.2010 (č.l. 10) súd zistil, že ako vlastník
parc. registra A., par. č. XXXX, druh pozemku vodné plochy o výmere 130 m2 je zapísaná R. Y. v podiele
1/1. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. O. zo dňa 15.1.2014 (č.l. 143) súd zistil, že
ako vlastník parcely registra D. par.č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 130 m2 je zapísaná
Obec Y. v podiele 1/1 (zápis GP XXX/XXXX - obnovenie pôvodných celých parciel č. XXXX a XXXX
- č.l. 137).
Z výpisu z katastra nehnuteľností pre k.ú. O. zo dňa 10.1.2010 (č.l. 11) a 15.1.2014 (č.l. 144) súd zistil,
že pre par.č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 266 m2, ako pozemok umiestnený mimo
zastavaného územia obce nie je založený list vlastníctva.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Y. zo dňa 6.10.2008 (č.l. 119) súd zistil, že ako vlastníci par.
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 450 m2, par. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 505
m2, par. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2 boli zapísaní H.. Q. Š. a W. Š.
(žalobcovia) v podiele 1/1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. Y. zo dňa 13.01.2010 (č.l. 28) a
16.1.2014 (č.l. 120) súd zistil, že ako vlastníci par. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
412 m2, par. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 481 m2, par. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 250 m2 a par. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2 sú zapísaní H..
Q. Š. a W. Š. (žalobcovia) v podiele 1/1.

Z rozhodnutia Správy katastra V. č. L. XXX/XXXX zo dňa 25.5.2009 súd zistil, že v kat. území Y. na LV
č. XXX sa ruší parcela registra D. č. XXXX - vodná plocha o výmere 227 m2 (takto zapísaná aj na LV č.
XXX zo dňa 23.6.2003 na č.l. 324 spisu - pozn. súdu) a zakladá parcelu registra D. č. XXXX/X - vodná
plocha o výmere 64 m2 a parcelu registra C č. XXXX/X - vodná plocha o výmere 33 m2. Do katastra
zapísané dňa 3.7.2009.

Z geometrického plánu Č..XX/XX zo dňa 2.10.2009 (č.l. 179) vyhotoveným H.. Q. Q., autorizačne
overeným dňa 3.10.2009 H.. Q. Q. (autorizovaný geodet a kartograf) a úradne overeným dňa 13.10.2009
pod č. XXX/XX H.. A. F. (Správa katastra Piešťany) pre k.ú. Y. súd zistil, že z doterajšej parcely č. XXXX/
X, druh pozemku vodná plocha o výmere 64 m2, zapísanej na LV č. XXX boli vytvorené nové parcely
č. XXXX/X, druh pozemku vodná plocha o výmere 1 m2 (doterajší vlastník), parcela č. XXXX/X, druh
pozemku ostatné plochy o výmere 62 m2 (vlastník Q. U. W. Š.I.) a parcela č. XXXX/X, druh pozemku
vodná plocha o výmere 1 m2 (doterajší vlastník).

Z geometrického plánu č.XX/XX zo dňa 18.1.2010 (č.l. 179) vyhotoveným H.. Q. Q., autorizačne
overeným dňa 18.1.2010 H.. Q. Q. (autorizovaný geodet a kartograf) a úradne overeným dňa 26.1.2010
pod č. XX/XX H.. A. F. (Správa katastra Piešťany) pre S..Ú.. O. súd zistil, že z doterajších parciel č.
XXXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 266 m2, zapísanej na LV č. XXXX a parcely č. XXXX/
XX, druh pozemku orná pôda o výmere 130 m2, zapísanej na LV č. XXXX boli vytvorené nové parcely
č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 140 m2 (doterajší vlastník), parcela č. XXXX/XX, druh
pozemku orná pôda o výmere 62 m2 (doterajší vlastník) a parcela č. XXXX/XX, druh pozemku orná
pôda o výmere 194 m2 (vlastník Q. U. W. Š.).

Z geometrického plánu č..j. XXXX na rozdelenie par.č. XXXX/X (č.l. 114) súd zistil, že z doterajšej parcely
č. XXXX/X, druh pozemku roľa o výmere 42á80 m2, zapísanej vo vl. č. XXX pre k.ú. Y. boli vytvorené
nové parcely č. XXXX/X, druh pozemku roľa o výmere 21á 40 m2, parcela č. XXXX/XX, druh pozemku
roľa o výmere 9 á 20 m2 a parcela č. XXXX/XX, druh pozemku roľa o výmere 12 é 20 m2.

Z odpovede Obce Y. zo dňa 3.8.2012 (č.l. 148) vyplýva, že par.č. XXXX/XX v k.ú. O. bola odčlenená
z parcely č. XXXX.

Z rozhodnutia štátneho notárstva K. XXX/XX zo dňa 19.9.1978 sú zistil, že štátne notárstvo predalo
nehnuteľnosti (okrem iných) nachádzajúce sa v k.ú. Y. par.č. XXXX/X - záhradu o výmere 2224 m2
záujemcovi A. O. (nar. XX.X.XXXX) a A. O. (nar. X.X.XXXX). Rozhodnutie bolo potvrdené Mestským
súdom v bratislave č.k. 7Co 201/78-95 zo dňa 20.11.1978



Zo zoznamu pozemkov č. X (delimitačného protokolu) k prevodu vlastníctva z amjetku štátu na Obec Y.
(č.l. 211) vyplýva, že par.č. XXXX/X pre obec a k.ú. Y., bola ako kultúra: tok prír. o výmere 227 m2.

Z notárskej zápisnice K. XX/XX, K. XX/XX zo dňa 24.1.1979 štátneho notárstva v Trnave súd zistil,
že jej obsahom bola kúpna zmluva, v ktorej ako predávajúci boli A. O. (nar. XX.X.XXXX) a A. O. (nar.
X.X.XXXX) a ako kupujúci Q. Š. U. W. Š. (žalobcovia v tomto konaní), jej predmetom boli nehnuteľnosti v
k.ú. Y. zapísané na LV č. XXX ako par. č. XXXX/X - záhrada o výmere 1.205 m2, ktoré kupujúci kupovali
do ich bezpodielového spoluvlastníctva za dohodnutú cenu 4.820,-Kčs, s tým, že do držby a úžitku
kupovanej nehnuteľnosti vstúpia kupujúci dňom registrácie tejto zmluvy. Ako dôvod uzavretia kúpnej
zmluvy bol uvedený ten, že predávajúci predávanú nehnuteľnosť neužívajú a kupujúci na uvedenom
pozemku chcú v budúcnosti postaviť rodinný dom. Zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom pod
č. Y. XX/XX.

Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 24.1.1979 mal súd preukázané, že ako predávajúci boli A. O. (nar.
XX.X.XXXX) a A. O. (nar. X.X.XXXX) a ako kupujúci Q. Š. a W. Š. (žalobcovia v tomto konaní), jej
predmetom bolo 80 bm plota za sumu 8.000,-Kčs a porasty v odhadovanej hodnote 2.180,-Kčs v zhode
so znaleckým posudkom stav. I. z r. 1976.

Zo znaleckého posudku stav. I. zo dňa 26.12.1976 (č.l. 153) sú zistil, že tento bol vyhotovený na základe
dožiadania MNV Y. č. XX/XXXX zo dňa 9.11.1976 a má slúžiť pre účely štátneho notárstva ako doklad
určujúci hodnotu nehnuteľností. Týkal sa kat. územia Y., okrem iného i par.č. XXXX/X - roľa o výmere
2140 m2. Podľa bodu 3 plot bol vybudovaný v roku 1952, základy sú z betónu po celej dĺžke ako pásy,
výška plotu je 180 cm, dĺžka plotu 100 bm. Hodnota plotu 8.000,-Kčs.

Zo zmluvy o prevedení opráv a dodávke prác zo dňa 2.5.1991 (č.l. 17) súd zistil, že žalobca v 1. rade
ako odberateľ uzatvoril zmluvu s dodávateľom: Y., Y. U. B. W..Y..R.., pričom predmetom zmluvy bolo
okrem iného i prevedenie prác súvisiacich s dokončením krbu, zabetónovanie rímsy bazénu, a to v
termíne od 13.5.1991 do 23.5.1991.Zo zisťovacieho protokolu zo dňa 28.5.1991 súd zistil, že bol spísaný
zmluvnými stranami vyššie uvedenej zmluvy zo dňa 2.5.1991, z obsahu vyplýva, že dodávateľ vykonal
práce súvisiace s dokončením krbu, tieto boli fakturované faktúrou č. XXXXX. Z dodacieho listu č.
XXXXXX zo dňa 24.8.1982 mal súd preukázané dodanie 7 ks skruží 80/50 žalobcovi v 1.rade. Z faktúry
č. XXXXXX zo dňa 3.9.1982 mal súd preukázané fakturáciu sumy žalobcovi v 1.rade za ohradové pletivo
(160 bm). Z faktúry č. XXXXX zo dňa 4.6.1986 mal súd preukázané fakturáciu sumy žalobcovi v 1.rade
za stavebnicový skleník.

Z fotokópie písomného prehlásenia X. Š. (matky žalobcu v 1.rade) zo dňa 3.10.2009 (č.l. 30) vyplýva, že
osobne pomáhal pri búraní starého plotu a na tom istom mieste stavbe nového plotu, ktorý pokračoval
na susedný pozemok, tieto práce vykonali v rokoch 1980-1982, s tým, že do dnešného dňa jej syn s
nevestou (žalobcovia) užívali celý priestor dvora a záhrady v Y. XXX ako svoj vlastný a nikdy nepočula,
že by sa o niečom spornom hovorilo. Z fotokópie písomného prehlásenia P. B. zo dňa 5.10.2009 vyplýva,
že osobne pomáhala žalobcom ako priateľom pri stavebných prácach na rodinnom doma, aj na oplotení.
Z fotokópie písomného prehlásenia Ľ. Š. zo dňa 28.09.2009 vyplýva, že bol svedkom zaúpenia oplotenia
a porastov, ktoré sú dodnes v tej istej dĺžke a polohe, ďalej pri výstavbe krbu, za celé obdobie od roku
1979 nepočul nikdy, že by sa rozprávalo o problémoch s ich nehnuteľnosťou.

Z nájomnej zmluvy č. X-XXXX-XX zo dňa 5.2.2008 (č.l. 65) súd zistil, že ako prenajímateľ je Slovenský
pozemkový fond, ako nájomca Obec Ratnovce a jej predmetom je nájom p.č. XXXX, neknihovaná, jarok
o výmere 266 m2 , extravilán v k.ú. O. , pričom predmet nájmu je vo vlastníctve W. - W. O., účelom nájmu
je prenajímanie na nepoľnohospodárske účely - na výstavbu rodinných domov. Doba nájmu: neurčitá.

Z písomnosti zo dňa 24.4.2012 (č.l. 83) súd zistil, že jej obsahom bolo upozornenie Obce Y. adresované
žalobcovi v 1.rade, že protiprávne užíva a má oplotené parcely č. XXXX/XX o výmere 68 m2 a parcelu
XXXX/X o výmere 64 m2. Písomnosť bola žalobcovi v 1.rade doručená dňa 26.4.2012. Z potvrdenia
Obce Y. zo dňa 26.3.2014 (č.l. 233) vyplýva, že žalobcovia si platili za celé roky za parcely na LV č. XXX
(XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X U. XXXX/XX) dane.

O oznámenia Okresného národného výboru (ďalej len „ONV“) v Trnave č. výst. XXX/XX zo dňa 12.2.1979
(č.l. 108) súd zistil, že bolo začaté územné konania na návrh Q. Š. o umiestnení stavby - rodinného domu



na pozemku par.č. XXXX/X k.ú. Y.. Oznámenia bolo dané na vedomie i MNV Y., s tým, že môže vzniesť
námietky a pripomienky k návrhu. Z rozhodnutia ONV v Trnave č. výst. XXX/XX (č.l. 209) súd zistil, že
bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby - rodinného domu na návrh Q. Š., s tým, že námietky voči
návrhu územného rozhodnutia neboli účastníkmi konania vznesené. Z kolaudačného rozhodnutia ONV
v Trnave zn. XXXX/XX zo dňa 30.10.1986 (č.l. 111) bolo zistené, že ONV povolil stavebníkovi H.. Q.
Š. užívať stavbu rodinného domu v Y.h na parc. č. 2308/1 na účel bývania. Rozhodnutie sa doručovalo
aj MNV Y.. Zo stavebného povolenia ONV v Trnave zn. výst. XXX/XX - O. zo dňa 19.4.1989 (č.l. 240)
vyplýva, že ONV prerokoval žiadosť H.. Q.. Š. zo dňa 10.4.1989 o stavebné povolenie na bazén v Y.h,
pričom po preskúmaní žiadosti stavbu bazénu o rozmeroch 6 x 3 m na pozemku parc.č. XXXX/XX v
kat. ú. Y. povolil.

Z výsluchu žalobcu v 1. rade (č.l. 242) súd zistil, že podstatné okolnosti, ktoré sprevádzali ich pokojnú
a nepretržitú držbu sporného pozemku uviedli v ich podaní zo dňa 16.1.2014, pričom opätovne uviedol,
že o kúpu predmetného pozemku (polohovo na začiatku Obce Y.) sa začali zaujímať od roku 1974,
kedy s manželkou (pozn. súdu - žalobkyňou v 2.rade) prišli pracovať do Piešťan, no nemali vyriešené
bývanie, chceli si postaviť dom a tento pozemok im jediný vyhovoval pre jeho polohu, nemal okrem
predávajúcich žiadnych susedov, od strany Obce Y. možnosť bezproblémového prístupu k štátnej ceste
Piešťany - Hlohovec. Zadná strana - predmet sporu smerom od územia Obce O. boli lány v užívaní
družstva ako poľnohospodárske pozemky v celistvosti. Pozemok bol predmetom ich záujmu takmer
4 roky, tvoril ucelený komplex ohraničený plotom, ktorý vzbudzoval dojem, že v dávnej minulosti bol
záhradou avšak zarastený trávou, burinou, krovinami, ktoré už hynuli. Oplotenie zo strany územia Obce
O. (predmet sporu) bolo postavené zo železobetónových stĺpov s úchytkami pre latky vysoké cca.
180 cm, ktoré boli vylámané, zdevastované s možnosťou ich vstupu na pozemok pre cudzie osoby
a za oplotením z vonkajšej strany bol navozený odpad občanmi a cestármi, čo bolo zrejme z toho,
že tam nikto nebýval. Za oplotením smerom k územiu O. v tom období žiadny járok neexistoval už
aj z dôvodu, že žiadne známky zamokrenia tam neboli. Oplotenie smerom k štátnej ceste Piešťany-
Hlohovec bolo prevedené obdobne, do betónu boli osadené železobetónové stĺpiky s výplňou latiek
vo výške 170 cm, ktoré však boli povytŕhané, hnilé, čomu nasvedčoval aj vek týchto plotov (ako sa
uvádza v znaleckom posudku staviteľa Tarabu, boli oba vybudované v roku 1952). Zo strany susedov
(nám predávajúcich) nebolo oplotenie postavené, bola však dohodnutá hranica na pevný bod, a to
ich rodinný dom 3m 22 cm. Vytýčenie tejto hranice bolo na základe objednávky vykonané štátnou
geodéziu, pretože parcelu, ktorú kúpili mala výmeru 1205 m2 a bola odčlenená z parc. č. XXXX/X
v kat.ú. Y., ktorá mala výmeru v evidencii nehnuteľností 2224 m2, u geodézie bola označovaná ako
roľa, no v skutočnom stave ako záhrada. Po samotnom podpise kúpnej zmluvy v Trnave u štátnej
notárky dňa 24.1.1979 sa zastavili na predmetnom pozemku v Y., no nakoľko bolo zimné obdobie, na
pozemku sa žiadne úpravy nedali robiť. Už 12.2.1979 bolo odborom výstavby v Trnave začaté územné
konane na parc. č. XXXX/X k výstavbe rodinného domu. Aby mali voľný prístup k stavbe na pozemok,
oplotenie nedali nové postaviť. Stalo sa to až v r. 1981-82, kedy neznámymi osobami bol tento sklad
na náradie a stavebný materiál (umiestnený na pozemku) vykradnutý a na stavbe rodinného domu boli
poškodené jeho zariadenia. Demontovali staré oplotenie a na pôvodnom mieste postavili na nových
kovových stĺpikoch nové ohradové pletivo, ktoré je zo zadnej strany dodnes. Pomoc pri týchto prácach
zabezpečovali rodinnými príslušníkmi. V období roka 1981 -82 na pozemku vysadili 85 ks drevín tuja, s
cieľom vytvoriť živý plot, a to na hranici pozemku, ktorý je tam dodnes, vysadili 30 koreňov hrozna, ktoré
sú pokračovaním po tejto hranici. Ďalej vysadili orech, 2 ks platanu, ktoré sú tam dodnes. Pozemok nemal
znaky, že je vodnou plochou, a že je využívaný ako vodný tok prirodzený, umelý, rybní, ale mal znaky
súvislého celku zanedbanej záhrady a v jej susedstve nahromadeného odpadu. V roku 1986 zmontovali
konštrukciu skleníka v rozmere 3x6 m. V ich dobrej viere pri vstupe do držby ich utvrdilo, že bola bez
závad a pripomienok štátneho notárstva v Trnave uzatvorená kúpna zmluva, jej registrácia a následne
zápis do evidencie nehnuteľností titulom nadobudnutia kúpnej zmluvy pod č. Y. XX/XX registrovaná dňa
24.1.1979 a bol založený LV č. XXX na ich mená ako vlastníkov v podiele 1/1 v súlade s vtedy platnými
právnymi predpismi v evidencii nehnuteľností. V ten istý deň a na tom istom mieste v kancelárii štátnej
notárky A. S. uzatvorili ďalšiu kúpnu zmluvu s tými istými predávajúcimi na plot, ktorým bol oplotený
pozemok a porasty na ňom, kde sa vychádzalo zo znaleckého posudku staviteľa I.. Rozsah užívania
právnymi predchodcami v období spracovania znalcom nebola nikdy spochybňovaná. Kontrolovať nám
predávajúcich ako právnych predchodcov, ktorí ani nimi kúpenú nehnuteľnosť neužívali ku dňu predaja
(24.1.1979), prípadne overovať si výmeru hranice pozemku nemali dôvod, ani na geodézii pátrať v
katastrálnych mapách vo veci možného nesúladu medzi plochou kúpenou a skutočnou, pretože nám
to neukladal žiadny právny predpis a geodetické práce vykonávala štátna organizácia geodézia, avšak



rozhodujúce bolo to, že garantom týchto právnych úkonov bol štát, ktorý pozná zákony, o ktoré opierali
ich dobrú vieru, že nekonajú nezákonne. V presvedčení o ich dobrej viere k vykonávaniu práva ich
utvrdilo aj to, že štátne orgány akceptovali ich vlastnícke práva vo všetkých právnych dispozíciách
(územné konanie umiestnenie stavby, vydanie stavebného a kolaudačného rozhodnutia v povolení
užívať stavbu, pridelenie súpisného čísla XXX), a to v období k 1.1.1992. Čo sa týka výstavby bazénu,
na toto mali stavebné povolenie zo dňa 19.4.1989 pod č. XXX/XX-O. vydaného ONV odborom výstavby
ako príslušného stavebného úradu podľa stavebného zákona pre Š. Q., kde pod bodom 10 je uvedené
námietky účastníkov konania neboli vznesené, právny predchodca žalovaného v 1. rade ako účastník
konania zo zákona žiadne námietky nevzniesol, čítanie ďalších vlastníkov susedných nehnuteľností či
stav. povolenie nadobudlo právoplatnosť v zmysle správneho poriadku.

Z výsluchu žalobcu v 2. rade (č.l. 244) súd zistil, že sa pridržiava skutočností uvedených jej manželom,
teda žalobcom v 1. rade. Prípadné pochybnosti k ich vlastníckemu právu vznikli na začiatku jesene
roku 2009, kedy sa k nim dostavila poslankyňa obecného zastupiteľstva Obce Y., ktorá jej podala
cez oplotenie kúpnu zmluvu, aby túto podpísali za účelom predaja pozemku o výmere 62 m2,
nachádzajúcom sa pred ich domom, a to na účel stavby chodníka. Nakoľko mali pochybnosti, že sa niečo
deje proti nim, navštívili nasledujúci deň aj obecný úrad, kde zistili, že bolo posunuté resp. zmenená
poloha nášho pozemku, zmenené listy vlastníctva, a to bez ich vedomia už v roku 2008, a že musia za
týmto účelom osloviť geodeta.
Z výsluchu žalovaného v 1.rade (starostu obce - Q. U.) na pojednávaní dňa 24.7.2014 (č.l. 244) súd
zistil, že je starostom Obce Y. od roku 2003, k samotnej veci uviedol toľko, že čo sa týka spomínanej
návštevy poslankyne obec. zastupiteľstva u žalobcov, tak toto bolo za tým účelom, že v Obci Y. mali
možnosť získať dotáciu na revitalizáciu na obnovu obecných chodníkov a pod., pričom za týmto účelom
oslovili všetkých vlastníkov potrebných chodníkov s možnosťou uzatvorenia kúpnej zmluvy alebo zmluvy
o dlhodobom nájme, aby mohla prípadná dotácia byť zrealizovaná. Asi 98 % oslovených občanov, ktorí
boli vlastníkmi týchto pozemkov pod chodníkmi, uzatvorilo kúpne zmluvy, tieto pozemky obci odpredali
za 1,- Sk za m2. U ostatných vlastníkov týchto pozemkov vo verejnom záujme ako i kvôli bezpečnosti
zriadili na týchto pozemkoch vecné bremeno prechodu, t.j. aby chodci mohli tieto pozemky využiť pri
prechode obcou tak, aby nemuseli ísť po štátnej ceste 2/507 cesty Piešťany - Hlohovec. Nesúhlasil so
skutočnosťou uvedenou žalobcom v 1. rade, že ich sporný pozemok bol zo zadnej strany oplotený, podľa
jeho informácii (čo sa v obci hovorí) tento pozemok, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov bol
využívaný na prechádzanie zo strany tzv. prvého valu, ktorý bol v minulosti ako kanál a v súčasnosti
sú tam vysadené tuje navrhovateľov. Skutočnosti uvádzané žalobcom v 1. rade ohľadne stavebného
povolenia na ich rodinný dom nie sú pre toto konanie právne významné. Uviedol, že v zadnej časti, t.j.
za tujami žalobcov sa plánuje nová obytná zóna pre cca. 42 domov, celé toto územie v budúcnosti bude
využívané na stavebné účely na stavbu rodinných domov, parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX by
mali slúžiť ako prístupová cesta k tejto novej obytnej zóne.
Na otázku PZN žalovaný v 1. rade uviedol, že v danej lokalite sa uskutočnil ROEP, avšak bolo to pre
obec O. asi pred 12 rokmi - 15 rokmi. O nesúladnom právnom a faktickom stave sa dozvedeli v rámci
zameriavania novej prístupovej cesty do novej obytnej zóny, kedy zistili, že ich parcela, t.j. prvý val je
oplotený, a to oplotením žalobcov, zostal tam len pás o šírke asi 40 cm nachádzajúci sa vedľa oplotenia
zo strany obce O.. Žalobcov vyzvali na upustenie od protiprávneho užívania ich pozemku v roku 2008
resp. 2009.
Na otázky žalovaného v 2.rade na pojednávaní dňa 24.7.2014 (č.l. 245) žalobca v 1.rade uviedol, že
nikdy nevedel ani nepočul o tom, že v zadnej časti sa nachádzal nejaký járok - kanál, vie len o tom,
že tento bol v prednej časti pred ich domom. Na ďalšiu otázku uviedol, že nevie, prečo sa osobitne
kúpnou zmluvou prevádzalo vlastnícke právo k pozemku a osobitne kúpnou zmluvou samotné oplotenie
sporného pozemku (prečo oplotenie ako príslušenstvo nebolo uvedené v samotnej kúpnej zmluve k
predmetným pozemkom), tak im to poradila štátna notárka, oni boli toho názoru, že im dobre poradila,
nakoľko pozemky boli predmetom právneho vzťahu vo vzťahu k evidencii a oplotenie k nim nebolo.
Z výsluchu žalovaného v 2.rade na pojednávaní dňa 24.7.2014 (č.l. 245) súd zistil, že u nej táto
skutočnosť (existencia osobitnej kúpnej zmluvy na pozemok a osobitnej n a oplotenie) vyvoláva
pochybnosť o dobrej viere žalobcov, t.j. má z toho dojem, že tým, že bola osobitne uzatvorená kúpna
zmluva na oplotenie, sa chceli akoby „poistiť“ v tom, aká je skutočná výmera kupovanej nehnuteľnosti,
resp. jeho poloha. Žalobcovia k tomu doplnili, že predmetom tejto zmluvy týkajúcej sa oplotenia boli aj
ovocné stromy.
Na otázku žalovaného v 2.rade žalobkyňa v 2. rade uviedla, že oni sa o tom, že sú vlastníci chodníka
pre ich domom dozvedeli až na jeseň 2009, dovtedy nikdy nepočuli ani ich nikto neupozornil, že by



užívali cudzí pozemok v zadnej časti alebo že by im patrila aj časť pod chodníkom v prednej časti. Tento
problém sa týkal viacero obyvateľov na ich ulici.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 1. rade žalobca v 1. rade uviedol, že nevie, prečo pri oprave
plota v roku 1981 -1982 nemali povolenie na jeho opravu, nežiadali o povolenie, toto neohlásili na obci.
Z výsluchu svedka X. S.D. (č.l. 252) súd zistil, že žalobca v 1.rade je jeho švagor, ostatných účastníkov
konania nepozná. Uviedol, že žalobcovia kúpili pozemok, na ktorom majú postavený dom niekedy v roku
1979, pričom tento pozemok bol zdevastovaný, zarastený burinou, boli na ňom staré slivky, pozemok
bol neudržiavaný. Pozemok ako celok, t.j. v jeho trojuholníkovom tvare bol oplotený ako celok, pričom
oplotenie pozostávalo zo železobetónových stĺpikov, na ktoré bola prichytená drevená lata, táto sa však
nenachádzala medzi všetkými stĺpikmi, nakoľko toto oplotenie bolo zdevastované. Niekedy v 80 - tych
rokoch osobne pomáhal žalobcom pri výmene starého oplotenia, pričom sa pôvodné železobetónové
stĺpiky vykopali a na to isté miesto sa osadili nové železné tyče, ktoré sa aj zabetónovali, tieto sa
vymieňali len v zadnej časti pozemku, na prednej strane pozemku, t.j. od štátnej cesty ako aj na hranici
so susedným pozemkom sa stĺpiky nevymieňali z dôvodu, že sa na týchto dvoch stranách plánoval iný
druh oplotenia. Avšak čo sa týka železobetónových stĺpikov, tieto sa vybrali všetky, až na jeden, ktorý
sa tam nachádza do dnešnej doby a nachádza sa na hranici so susedným pozemkom, z pohľadu od
štátnej cesty sa jedná o stĺpik, ktorý sa nachádza v rožnej časti na ľavej strane. Čo sa týka oplotenia
zadnej časti pozemku toto bolo súvislé, t.j. pokračovalo i na susedných pozemkoch žalobcov v jednej línii.
Na susedných pozemkoch sa toto pôvodné oplotenie (železobetónové stĺpiky) nachádzajú do dnešnej
doby. Čo sa týka pôvodného stavu pozemku, tento bol relatívnej v jednej rovine. Za oplotením v zadnej
časti pozemku sa nachádzali role, tieto pozemky boli obhospodarované. V zadnej časti sa pri stĺpikoch
nachádzali stromy sliviek a náletové dreviny, osobne pomáhal pri tom, keď sa tieto staré slivky a iné
dreviny vysekávali, ako aj pri tom, keď sa tam vysadili nové dreviny, a to tuje po dĺžke asi 30 - 40 m,
pričom tieto boli vysadené pred oplotenie, a to v čase po výmene stĺpikov. Bolo to asi v roku 1982. Jedná
sa o tie isté tuje, ktoré sa tam nachádzajú v súčasnosti. Spolu so žalobcami na predmetný pozemok
pred oplotenie vybudovali v rokoch 1981-83 dve vsakovacie jamy na dažďovú vodu, do ktorých boli
osadené betónové skruže. Čo sa týka umiestnenia krbu, tento sa nachádza taktiež na hranici zadnej
časti pozemku, t.j. v tesnej blízkosti tují, pri tomto krbe sa nachádza jedna vsakovacia jama. Čo sa
týka umiestnenia skleníku, tento sa nachádza v časti smerujúcej do cípu pozemku, pričom medzi týmto
skleníkom a pozemkom - roľou, ktorý sa nachádza za pozemkom bol vysadený vinič (vysadený 80-
tych rokoch), pričom sa tam nachádza dodnes. Na otázku PZN, či vie vzhľadom na jeho stavebné
skúsenosti (svedok má vyštudované stavebníctvo, celý život vykonával stavebné práce) uviesť, aká je
výmera pozemku žalobcov svedok uviedol, že na šírku má pozemok 30 - 40 m, na dĺžku cca 60 m,
jedná sa o trojuholníkový pozemok, teda jeho rozloha je cca 1200- 1400 m2. Na otázku právneho
zástupcu žalovaného v 1. rade svedok uviedol, že cez pôvodné oplotenie bolo možné voľne prechádzať
na niektorých častiach. Na ďalšiu otázku (prečo, keď je odborník v danej oblasti, nebolo počas výmeny
pôvodných stĺpikov toto ohlásené na obec) svedok uviedol, že on sa vtedy týmto nezaoberal. Ďalej
uviedol, že bližšie sa o predmete tohto sporu so žalobcami rozprával asi tak pred 6 mesiacmi - 1
rok, pričom bolo to v čase, keď už prebiehalo súdne konanie, po poslednom pojednávaní zápisnicu z
pojednávania nevidel ani ju so žalobcami nepreberali. Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že
považuje tohto svedka za zaujatého, vzhľadom k tomu, že je jednak z rodiny a jeho výpoveď je takmer
totožná s výpoveďou žalobcu na minulom pojednávaní a svedok sám uviedol, že so žalobcami sa o
predmete sporu rozprávali.
Z výsluchu svedka X. V. (č.l. 254) súd zistil, že pozná starostu Obce Y., žalobcov pozná len z videnia, vie,
že v tomto konaní sa rieši niečo ohľadne prvého valu, v obci Y. sa narodil, býva tam od svojho narodenia.
Vie, kde žalobcovia bývajú, je to posledný dom v Obci Y., pričom tento prvý val je v súčasnosti zanesený,
avšak je tam do súčasnosti a nachádza sa pri pozemku žalobcov smerom k roli. O predmete sporu sa
dozvedel od starostu Obce Y., ktorý sa ho asi pred 3-4 mesiacmi spýtal, či sa vie vyjadriť k tomu, ako
to tam v minulosti bolo. Čo sa týka pozemku žalobcov, uviedol, že tento mal oplotenie len z prednej
strany, kde sa nachádzal latkový plot, v zadnej časti pozemku smerom k roli, okolo valu nebolo žiadne
ohradenie, žiadny plot, nič tam nebolo, čo vie z toho dôvodu, že denne cestoval do práce do Piešťan. V
súčasnosti sa tam nachádzajú tuje, tieto tam sú asi 10 rokov (nevie to presne časovo posúdiť), svedok
nevedel, či sa pri týchto tujách nachádza plot, svedok si nepamätal, či sa na pozemku žalobcov robili
nejaké stavebné práce. Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 1.rade uviedol, že si myslí, že valy
by sa tam mali nachádzať aj v súčasnosti, no nevie to s určitosťou, uvedený val bol vybudovaný asi
pred 100 rokmi, pričom mal šírku 5 - 6 m, zrejme bol vybudovaný na obecnom pozemku, vtedy nikomu
na 20 cm nezáležalo. Na otázku PZN, či bolo oplotenie aj na susedných pozemkoch svedok uviedol,
že toto nevie, nikdy tam nebol. Vie o tom, že na pozemku žalobcov nebolo oplotenie (to bolo vidieť z



cesty), pretože tento val bol celý obecný. Na otázku žalobcu v 1. rade svedok uviedol, že vodný tok
v tomto vale nikdy nevidel, v minulosti keď bola asi 3-krát prietrž mračien, tak to tam bolo zaplavené,
nakoľko val nie je udržiavaný. Na otázku žalobkyne v 2. rade svedok uviedol, že čo sa týka obdobia,
kedy na tomto pozemku nebolo oplotenie (boli tam valy), toto mohli byť asi štyridsiate roky. V ktorom
roku bol oplotený pozemok žalobcov svedok uviesť nevedel, lebo sa o to nezaujímal. Svedok uviedol,
že žalobcovia postavili rodinný dom na ich pozemku, ktorý je v tvare trojuholníka, asi pred 20-30 rokmi.

Z výsluchu svedka O. O. (č.l. 283) súd zistil, že žalobcovia sú jej susedmi (piaty v poradí), žalovaného
v 1. rade, resp. starostu obce poznám ako obyvateľa obce, v súčasnosti v pozícii starostu obce. Čo sa
týka predmetu tohto konania týmto je zrejme spor o pozemok vo vlastníctve žalobcov, nakoľko má taký
istý problém. Svedkyňa uviedla, že sa iniciatívne dostavila na obhliadku, žalobcovia ju nevolali, ona
sa ich pýtala ako pokračujú so svojim sporom na súde, načo jej povedali, že bude vykonaná obhliadka
zo strany súdu (pozn. súdu - svedkyňa nebola pripustená k ohliadke, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa
29.10.2014 a potvrdzuje to i videozáznam Q., Q., Q., kde sa svedkyňa nachádza mimo vykonávania
ohliadky pri cípe pozemku pri orechu). So žalobcami sa o ich probléme rozprávala asi tak 3 roky dozadu,
volali aj katastrálnu inšpekciu, ktorá uviedla, že prišlo k porušeniu vlastníckych práv a jediná možnosť
je určenie vlastníckeho práva. Po nejakom čase ju žalobcovia požiadali, či by mohla na súde dosvedčiť,
či tam bola ohrada okolo celého pôvodného pozemku t.j. súčasného pozemku žalobcov a susedného
pozemku, ktorý v minulosti tvoril jeden celok. Svedkyňa v Obci Y. býva od roku 1952, žalobcov pozná
asi od roku 1975, t.j. od obdobia ich nasťahovali do obce. Na otázky svedkyňa uviedla, že posune
hranice pozemkov sa dozvedela v roku 2010, kedy jej geodeti predložili k nahliadnutiu geometrický
plán, z ktorého bolo zrejmé, že hranice jej pozemku sú posunuté. Na pozemku za oplotením vedľa jej
pozemku a tiež pozemku žalobcov boli vysadené poľnohospodárske plodiny, v rokoch 1958 - 1960 to boli
súkromné pozemky. Ju doposiaľ nikto nevyzval na posunutie hranice, resp. oplotenia. Ako obyvateľka
Obce Y. vie, že prvých päť domov (kde prvým pozemkom je pozemok žalobcov) boli oplotené, nachádzali
sa tu betónové stĺpiky, ktoré sa v určitej časti nachádzajú až doteraz, konkrétne na susediacom pozemku
žalobcov. Žalobcovia pôvodné betónové stĺpiky vymenili a na pôvodnom mieste osadili nové. Čo sa
týka pozemku žalobcov a ich susediaceho pozemku, ktoré v minulosti tvorili jeden celok, tento bol do
roku 1976 riadne obhospodarovaný, čistý, nebol zarastený burinou. Pozemok žalobcov začal zarastať v
období rokov asi 1976, t.j. do času, pokiaľ ho odkúpili žalobcovia. V minulosti sa za pozemkom žalobcov,
resp. spolu s jeho susedným pozemkom nachádzal za oplotením val po dĺžke 128 m, ktorý zasahoval aj
k ďalším pozemkom, asi tak po štvrtý pozemok. Cez pozemok žalobcov sa nedalo prechádzať, nakoľko
tento bol oplotený, a to odkedy si pamätá. Čo sa týka oplotenia pozemku žalobcov, medzi betónovými
stĺpikmi boli drevené latky vo zvislej polohe. V čase keď žalobcovia kupovali predmetný pozemok, tak
drevené oplotenie bolo v časti aj poškodené, niekde aj chýbala latka z dôvodu krádeže. Osobne nebola
prítomná pri výmene pôvodného oplotenia žalobcov, avšak ak obyvateľka obce to videla.
Z výsluchu svedka Š. B. (č.l. 285) súd zistil, že žalobcov a žalovaného v 1.rade poznám z titulu, že
sú spoluobčania jednej obce. Čo sa týka predmetu tohto konania, vie, že sa rieši užívanie pozemku
žalobcov v zadnej časti pozemku pri prvom vale, toto vie z dôvodu, že sa to riešilo už aj na obecnom
zastupiteľstve, svedok bol poslancom a bol aj zástupcom starostu p. U.. Pre obec vykonáva služby v
hodnote 1000,- € (uvedené na otázku PZN z dôvodu poukázania na prípadnú vierohodnosť svedka
a kolíziu záujmov). Na otázky svedok uviedol, že býva v obci Y. od narodenia, v obci za pozemkom
žalobcov je prvý val, tento tam bol vždy, nevie aký dlhý a široký bol tento prvý val. Či sa v zadnej časti
pozemku žalobcov pri vale nachádzal plot, svedok uviedol, že si myslí, že plot sa tam nenachádzal,
bolo to otvorené. Svedok nevedel presne uviesť, kedy žalobcovia stavali plot, bolo to zrejme v čase,
keď stavali rodinný dom. Svedok uviedol, že v súvislosti s tým, že v zadnej časti pozemku žalobcov
nebolo oplotenie, hovoril o 60-tych rokoch. Z titulu člena v obecnom zastupiteľstve sa dozvedeli o tom,
že časť pozemku žalobcov je vo vlastníctve Obce Y., asi tak 5 rokov naspäť, v čase, keď sa riešila nová
zástavba. Na otázku žalobcu v 1. rade, či mala p. Slamencová, t.j. sesternica svedka oplotenie v zadnej
časti jej pozemku (jedná sa o susediaci pozemok žalobcov) svedok uviedol, že toto on nemôže vedieť.
Z ohliadky (pozemku žalobcov na mieste Y. Č.. XXX) zo dňa 29.10.2014 a z fotodokumentácie a
videodokumentácie z nej vyhotovenej (č.l. 264-268) vyplýva, že oplotenie v zadnej časti pozemku
žalobcov (z pohľadu z vonkajšej strany - poľnohospodárskej pôdy) tvorí železné pletivo, ktoré je osadené
na železných stĺpikoch (k tomu video MOV001), súčasne sa asi tak do polovice zadnej časti pozemku
(pozdĺž oplotenia) sa nachádzajú vysadené tuje a vinič. V zadnej ľavej časti na hranici (z pohľadu od
vstupu na pozemok žalobcov od cesty) sa nachádza betónový stĺp vo výške asi 1,60 m (k tomu obrázok
IMG 3079), ktorý podľa žalobcov je pôvodný, čomu zodpovedal jeho vzhľad (pozn. súdu). Čo sa týka
poľnej cesty za pozemkom (ktorá už nie je predmetom sporu), prítomní účastníci zhodne uviedli, že



cesta sa tu nachádza asi posledné štyri roky, v minulosti sa tu nachádzali poľnohospodárske pozemky v
takej podobe, v akej sa nachádzajú v súčasnosti za touto poľnou cestou. Čo sa týka betónových stĺpov
oplotenia, ktoré sa nachádzajú na susediacom pozemku žalobcov, právny zástupca žalobcov uviedol,
že jedná o pôvodné stĺpiky, nakoľko v minulosti sa jednalo o jeden pozemok, t.j. pozemok žalobcov
ako i susediaci pozemok, od ktorého odkúpili žalobcovia časť pozemku. Tieto stĺpy sú rozmiestnené na
susednom pozemku vzdialenosti medzi sebou asi 2,5 m (k tomu obrázok IMG 3078) s tým, že nové
stĺpiky na pozemku žalobcov sú umiestnené v rovnakom rozpätí. Podľa žalovaného v 1. rade sa na
pozemku žalobcov stĺpiky nenachádzali, túto informáciu má od obyvateľov obce, čo sa týka betónových
stĺpikov na susediacom pozemku, k tomu sa vyjadriť nevedel, t.j. či sa tu nachádzali aj v minulosti alebo či
sa jedná o nové stĺpiky. Na videozáznam sa zaznamenal tzv. prvý val, ktorý sa nachádza i na susediacich
pozemkoch, ktorý prechádza i cez pozemok žalobcov, resp. za hranicu ich pozemkov, tento tu bol podľa
vyjadrenia prítomných účastníkov aj v minulosti, jedná sa o tzv. „prvý val“. Čo sa týka betónových stĺpov
na susediacom pozemku a železných stĺpikov na pozemku (na hranici pozemku) žalobcov, z ohliadky
bolo zrejmé, že tieto sú v priamej línii bez akéhokoľvek lomu tohto oplotenia (k tomu video MOV002 a
MV003). Na zadnej hranici pozemku žalobcov pri oplotení sa asi tak od polovice nachádza vysadený
vinič, za ktorým sa nachádza skleník, ktorý sa nachádza v pravej časti z pohľadu od vchodu stĺpikoch
(k tomu video MOV004, MOV006 a MOV007). V pravej časti pozemku v cípe sa nachádzajú vysadené
listnaté stromy, ktoré podľa žalobcov sú tam vysadené asi tak 30 rokov (čo zodpovedá ich výške - pozn.
súdu). Pred tujami je pri oplotení vybudovaný murovaný tehlový krb (k tomu video MOV009, MOV010),
pred krbom sa nachádzajú v zemi zabudované 2 skruže (jedna pred krbom, jedna v trávnatom poraste),
slúžiace na zvod dažďovej vody zo strechy rodinného domu žalobcov. Z ohliadky vyplýva, že čo sa
týka spornej parcely označenej ako vodná plocha na mieste samom je zistené, že sa tu vodná plocha
nenachádza. Žalovaný v 1. rade uviedol, že uvedený názov pochádza z minulosti, tento nebol v katastri
nehnuteľnosti zmenený. Jednalo sa o tzv. „val“.
Právny zástupca žalobcov v záverečnom vyjadrení (č.l. 302) uviedol , že rozhodnutím súdu bude
uvedený do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Pri pasívnej legitimácii žalovaného v
1.rade poukazoval na zápis na LV č. XXX k parcele č. XXXX/X, na LV č. XXXX k parcele č. XXXX/XX,
pričom k týmto pozemkom (v minulosti tvorili jeden celok) nadobudla Obec Y. vlastnícke právo v zmysle
§ 14 ods. 1 zák.č. 138/1991 Zb. prechodom z majetku SR. U žalovaného v 2.rade poukázal na § 18
zák. č. 229/1991 Zb., podľa ktorého má právo Slovenský pozemkový fond nakladať. Ku skutkovému
stavu uviedol, že právnu povinnosť si vytýčiť držané pozemky žalobcovia nemali, na strane druhej
ich držba a užívanie žalobcami (ako i susedmi žalobcov) vylučuje ich užívanie a obhospodarovanie
žalovanými v 1. alebo 2.rade. Poukázal na výpoveď svedkyne O. O., ktorá uviedla, že prvý 5 pozemkov
(kde prvým je pozemok žalobcov) boli oplotené, nachádzali sa tu betónové stĺpiky s drevenými latkami
vo zvislej polohe (u pozemku žalobcov).Na podporu k vydržacej dobe k 1.1.1992 poukázal na výpoveď
svedka X. S., ktorý jasne, zreteľne uviedol, že pozemok žalobcov bol oplotený ako celok, oplotenie
tvorili železobetónové stĺpiky, na ktoré boli prichytené latky, pričom osobne pomáhal (v 80-tych) rokov
pri výmene pôvodného oplotenia, keď sa pôvodné železobetónové stĺpiky vymenili za železné, a to na
to isté miesto. Železobetónové stĺpiky sa vybrali všetky až na jeden, ktorý sa tam nachádza do dnešnej
doby na hranici so susedným pozemkom žalobcov. Na susedných pozemkoch sa železobetónové
stĺpiky nachádzajú dodnes. Právny zástupca žalobcov poukázal aj na vykonanú ohliadku na mieste
samom, z ktorej vyplýva záver o existencii a mieste osadenia pôvodného stĺpika, taktiež na priebeh
oplotenia pozemku žalobcov, ktorý je v priamej línii bez akéhokoľvek lomu v priebehu oplotenia, z
čoho možno vyvodiť, že v takomto umiestnení oplotenia existovala hranica vyznačená existujúcimi
stĺpikmi pôvodného (latkového) oplotenia. Podľa PZN žalobcovia uniesli dôkazné bremeno umiestnení
osadenia oplotenia v mieste pôvodného oplotenia. Pokiaľ žalovaný v 1.rade nič nenamietal proti času
a miestu vysadenia vegetácie (tesne pri plote), potom je ich námietka (spochybňovanie existencie
plotu) bezvýznamná, pretože držba žalobcov je preukázaná aj vstupom do užívania vysadenia tejto
vegetácie a umiestnenia drobných stavieb. Ohliadkou bolo zistené, že do polovice zadnej časti pozemku
pri oplotení sú vysadené tuje tvoriace živý plot, taktiež že pri oplotení sa nachádza vinič a skleník.
Ohliadkou bolo zistené aj umiestnenie krbu. Čo sa týka kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.1979, v dobrej viere
žalobcov pri vstupe do držby a úžitku nehnuteľnosti ich utvrdilo, že bol vykonaný zápis do evidencie
nehnuteľností (RI 45/79). PZN poukázal aj na znalecký posudok stav. I., z ktorého vyplýva, že plot
bol vybudovaný v roku 1952,pričom kúpna zmluva zo dňa 24.1.1979 na plot a trvalé porasty priamo
vyvracajú tvrdenia a pochybnosti o neexistencii oplotenia v čase nadobudnutia nehnuteľnosti žalobcami.
Poukázal na vyjadrenie žalovaného v 1.rade, že o nesúladnom právnom a faktickom stave sa dozvedeli
pri zameriavaní novej prístupovej cesty do obytnej zóny, pričom žalobcov vyzvali na upustenie od
protiprávneho konania v roku 2008, resp. 2009. Súčasne koncom roka 2009 sa žalobcovia dozvedeli od



geodetky, že k časti pozemku, ktorý majú v držbe a úžitku, má právo iný, čím došlo k prerušeniu pokojnej
a dlhodobej dobromyseľnej držby žalobcov. Čo sa týka právneho posúdenia, právny zástupca žalobcov
poukázal na splnenie podmienok vydržania, a to spôsobilý predmet vydržania (§ 134 ods. 1, 2 OZ
účinného od 1.1.1992), oprávnenosť držby a nepretržitosť tejto oprávnenej držby , uplynutie vydržacej
doby (ku dňu 1.1.1992 neboli vo svojej držbe nikým rušení, v držbe ich mali od roku 1979 do roku 2009,
t.j. 30 rokov). Podľa PZN je žalovaný v 1.rade (bývalý starosta obce - p. U.) zaujatý, nakoľko parcela č.
XXXX/XX k.ú. O. (ktorá je v bezprostrednom susedstve s pozemkami tohto sporu) je vo vlastníctve jeho
manželky. Z uvedeného pramenia jeho výpovede (vrátane prizvaných svedkov) o neexistencii oplotenia
v zadnej časti pozemku žalobcov. K výpovedi svedka X. V. uviedol, že k oploteniu pôvodného pozemku
sa vyjadriť nevedel, lebo to z cesty nebolo vidieť, uviedol, že vo svojej výpovedi hovoril o 40-tych
rokoch minulého storočia. K výpovedi svedka Š. B. uviedol, že je tento nevierohodný svedok, nakoľko
sa jedná o bývalého zástupcu starostu p. U., pre Obec Y. ako živnostník v roku 2011 vykonával práce v
hodnote 4.500,-€, tento tvrdil, že plot bol v prednej časti pozemku žalobcov, no na oplotenie susedného
pozemku (jeho sesternice) si nevedel spomenúť, svedok podľa PZN vystupoval neisto, nevedel si na
podstatné veci spomenúť. Čo sa týka dobromyseľnosti žalobcov, PZN uviedol, že sa u nich jednalo
o omyl skutkový, opätovne poukázal na ich dobromyseľnosť v kontexte registrácie kúpnej zmluvy k
pozemku ako i uzatvorenie kúpnej zmluvy na plot a trvalé porasty. Súčasne poukázal na akceptáciu
ich vlastníckeho práva v rámci územného konania o umiestnení stavby rodinného domu, vydania
stavebného a kolaudačného povolenia (rozhodnutia), pridelenia súpisného čísla. Poukázal na povinnosť
(predpis č. 119/1998 Zb.) hospodáriť s národným majetkom so starostlivosťou riadneho hospodára, a to
v kontexte nečinnosti vlastníka sporných pozemkov. K otázke skutkového omylu - uchopenia sa väčšej
výmery držby pozemku oproti vymedzenej v kúpnej zmluve poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
22Cdo/1848/98 zo dňa 9.3.2000, ktoré pripúšťa aj prekročenie 50 % výmery nadobudnutého pozemku.
V tomto prípade išlo o o prekročenie 21 % (nadobudnutie o 256 m2 z plochy 1.205 m2).
Právny zástupca žalovaného v 1.rade v záverečnom vyjadrení (č.l. 320) uviedol , že každá osoba, teda
i obec Y. požíva súdnu ochranu a vlastniť majetok. S poukazom na ust. § 125 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ktoré veci môžu byť iba vlastníctvom štátu) uviedol, že predmetný pozemok p.č. 2310/1,
ktorého časť žalobcovia chcú vydržať od Obec Y., je neustále evidovaná na LV č. XXX ako druh pozemku
vodná plocha (dovtedy bol majetkom štátu ako vodná plocha), teda podľa neho nemožno predmetnú
časť pozemku vydržať. Nesúhlasil s dobromyseľnosťou držby žalobcov, pričom poukázal na písomné
vyjadrenie žalovaného v 1.rade zo dňa 30.9.2013, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 11Co/285/2004.
Žalovaný v 2.rade vo svojom vyjadrení (č.l. 314) uviedol, že nesúhlasí, aby bol zaviazaný na úhradu
trov konania, vzhľadom k tomu, že spor zbytočne nepredlžoval, skôr naopak, snažil sa argumentačne
prispieť k včasnému vyriešenie celej záležitosti.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 125 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), osobitný zákon ustanovuje, ktoré veci môžu
byť predmetom vlastníctva iba štátu alebo určených právnických osôb.

Podľa Čl. 4 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody,
prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Podľa § 129 ods.. 1, 2 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods.. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.



Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 OZ, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických
osôb (§ 125).

Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods. 4 OZ, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 865 ods. 3 OZ (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 1983 - zákon č. 131/1982
Zb.), do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po
ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite
vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa
však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
Podľa § 872 ods. 6 OZ (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 1992 - zákon č.
509/1991 Zb.), ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe
doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní
pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
Súd po vykonanom dokazovaní, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej
súvislosti, dospel k právnemu záveru, že žaloba žalobcov bola podaná dôvodne.
Nakoľko predmetom tohto sporu je určovacia žaloba, súd sa prvotne musel zaoberať existenciou
naliehavého právneho záujmu žalobcov na podanej určovacej žalobe. V súvislosti s naliehavým právnym
záujmom súd uvádza, že právny záujem ako podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v
zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak
by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu
alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej
veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie). Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah
alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujme na ním požadovanom určení, ide
o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten -
ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). Súd vychádzal z toho, že
žalobcovia majú naliehavý právny záujem na vydaní určovacej žaloby, pretože ich právne postavenie
je neisté, nakoľko ako vlastníci sporných nehnuteľností sú uvedení žalovaní. Tento naliehavý právny
záujem nebol spochybňovaný v konaní ani samotnými žalovanými. Žalobcovia podanou určovacou
žalobou majú záujem dosiahnuť zhodu medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri
nehnuteľností. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona), je žaloba o určenie
vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie právnej neistoty o skutočných
právnych vzťahoch medzi účastníkmi.



Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam z titulu
ich vydržania. Podstatou sporu je zistenie toho, či a na základe akej právnej skutočnosti žalobcovia
nadobudli vlastnícke právo, či a odkedy boli dobromyseľnými držiteľmi sporných nehnuteľností, po akú
dobu, a preto či mohlo u nich dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.
Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej
viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so
zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak
hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo
87/2010). Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného (originálneho) nadobudnutia vlastníckeho práva.
V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje sa
k tomu žiadne rozhodnutie štátneho orgánu; rozhodnutie súdu vydané na základe určovacieho návrhu
(§ 80 písm. c/ OSP) má povahu deklaratórneho rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktorým sa iba deklaruje
existujúci právny stav. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo
zo zákona, treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnych
úprav, ktoré účinky vydržania upravovali odlišne. Ak boli splnené všetky podmienky k nadobudnutiu
vlastníckeho práva podľa platného Občianskeho zákonníka v danom období, nie je namieste posudzovať
ich splnenie podľa neskoršie platných právnych predpisov, aj keby to bolo pre domnelého nadobúdateľa
priaznivejšie. Treba vychádzať z toho, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.03.1999 sp. zn. 2Cdo/135/1998).
Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že presvedčenie
držiteľa veci o tom, že mu vec patrí je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o
existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva, ktorý
svedčí o poctivosti nadobudnutia práva, teda titul uchopenia sa držby. Takáto osoba bude spravidla
konať v skutkovom omyle, výnimočne môže ísť aj o omyl právny. Preto judikatúra žiada, aby držiteľ bol
objektívne v dobrej viere, že tu takýto titul je, aj keď v skutočnosti takýto titul neexistuje. Oprávnená držba
sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, ak je tu domnelý právny dôvod, teda ide o
to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.
Či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, je vždy treba hodnotiť objektívne a nie len zo subjektívneho
hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka a je vždy potrebné brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba tak spočíva na objektívne ospravedlniteľnom dôvode.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. inštitút držby a vydržania neupravoval do novelizácie zákonom č.
131/1982 Zb., t.j. do 1.4.1983. Až táto novela zákonom č. 131/1982 Zb. v ustanoveniach § 132a a
§ 135a nanovo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej
nepretržitej držby od 1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984 (§ 865 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od
1.1.1992 sa podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania (stala aj ním poľnohospodárska pôda).
V zmysle prechodných ustanovení § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka pri vydržaní vlastníckeho práva
k pozemku si môže oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Súdna prax vyriešila aj otázku započítania držby
za obdobie pred 1.1.1992 a to tak, že vlastníkom nehnuteľností sa počínajúc 1.1.1992 stane osoba,
ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov a to aj v prípade, že sa stala
oprávneným držiteľom pred 1.1.1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu
pred týmto dňom (rozsudok NS SR R 83/2002).

Inštitút držby upravený v § 132a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení novely zákonom č.
131/1982 Zb. ako aj v § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v platnom znení vychádza
z rovnakých princípov. Ustálený výklad a konštantná judikatúra definujú oprávnenú držbu ako jednu
z nevyhnutných podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ako faktické ovládanie veci
spojené s vôľou nakladať s touto vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri
oprávnenej držbe teda musia byť splnené tri základné zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené
kumulatívne t.j. všetky súčasne a nesplnením čo i len jednej z nich nie je možné považovať držbu za
oprávnenú. Týmito podmienkami sú: 1. faktické ovládanie veci, t.j. panstvo nad vecou, 2. vôľa nakladať s
vecou ako so svojou, t.j. správať sa k veci tak, akoby držiteľovi vlastnícky patrila a 3. dobrá viera, že vec
držiteľovi patrí, pričom túto dobromyseľnosť je potrebné hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho



hľadiska, t.j. z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci. Dobromyseľnosť, ako vnútorný
psychický stav nemožno síce priamo dokázať, možno však o nej usudzovať z okolností, v ktorých sa
tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci pri normálnej
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať,
mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú faktický ovláda aj patrí. Okolnosti, z
ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v konaní preukázať držiteľ veci. Strata
dobromyseľnosti držiteľa veci nastane v okamihu, keď sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré z hľadiska
objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vzbudiť pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Tvrdenie
držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých sa dá spoľahlivo usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné.

Z vykonaného dokazovania možno jednoznačne ustáliť, že žalobcovia do držby sporných nehnuteľností
vstúpili v roku 1979, a to dňom 24.1.1979, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.1979 spísanej vo forme
notárskej zápisnice, ktorú ako kupujúci uzatvorili, jej predmetom bola nehnuteľnosť v k.ú. Y. zapísaná
na LV č. XXX ako par.č. XXXX/X - záhrada o výmere 1.205 m2, ktorú nadobudli od susedov a ktorá
bola v okamihu kúpy oplotená drôteným pletivom prichyteným na stĺpikoch oplotenia, pričom na zadnej
hranici pozemku oplotenie kontinuálne pokračovalo v jednej rovine susedných pozemkov evidovaných
ako par.č. XXXX/XX (priamy susedia a predávajúci) a par.č. XXXX/XX (ďalší sused) v k.ú. Y.. Právne
táto kúpna zmluva bola titulom uchopenia sa držby sporných nehnuteľností. Za obdobie ich držby, t.j.
od 24.1.1979 do roku 2008, resp. 2009 (podľa tvrdenia žalovaného v 1.rade, ktorý ich mal vyzvať na
upustenie od protiprávneho užívania časti pozemku v jeho vlastníctve, no preukázateľným zo strany
žalovaného v 1.rade to bolo až jeho písomnosťou zo dňa 24.4.2012) boli žalobcovia ako kupujúci v
dobrej viere (poukazujúc aj na registráciu ich kúpnej zmluvy štátnym notárstvom), že sa uchopili držby
a užívania pozemku (oploteného) tak, ako ho na základe kúpnej zmluvy aj kúpili. Podľa vyjadrenia
samotných žalobcov ich držba bola oprávnená do roku 2009, kedy sa žalobcovia dozvedeli od geodetky,
že k časti pozemku, ktorý majú v držbe a úžitku, má právo iný, čím došlo k prerušeniu pokojnej a
dlhodobej dobromyseľnej držby žalobcov. Podstatou vyriešenia tohto sporu bolo preukázanie existencie
oplotenia v zadnej časti žalobcami kúpených nehnuteľností dňa 24.1.1979 ako i preukázanie, že títo
boli oprávnení držitelia (oba aspekty spoločne bezpodmienečne súviseli), teda že boli po čas potrebný
k vydržaniu so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že im právny titul (kúpna zmluva zo
dňa 24.1.1979) svedčí i k držbe a užívaniu sporných nehnuteľností. Preukázaním existencie oplotenia v
čase kúpy pozemkov žalobcami by podľa súdu splnili základný predpoklad vydržania, resp. oprávnenej
držby, a to ospravedlniteľný omyl, keď podľa názoru súdu by o ospravedlniteľný omyl u žalobcov išlo
preto, lebo nemohlo sa od žalobcov spravodlivo žiadať, aby za situácie, keď ako kupujúci do svojho
vlastníctva nadobúdajú nehnuteľnosť - pozemok, ktorý je oplotený (či už s pletivom alebo bez neho,
len so stĺpikmi na pletivo), a to dokonca kúpnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice u štátneho
notára (zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom), u ktorého súčasne uzatvoria samostatnú kúpnu
zmluvu na oplotenie a trvalé porasty, aby títo preverovali napr. meraním (geodetickým, vzhľadom na
trojuholníkový tvar pozemku),alebo iným spôsobom skutočnú rozlohu pozemku (oploteného), do držby
ktorého oprávnene a aj dôvodne dňom kúpy aj vstúpili. Obrana žalovaného v 2.rade, že uzatvorenie
samostatnej zmluvy na oplotenie a samostatnej na pozemok vyvoláva u neho pochybnosť o dobrej viere
žalobcov, t.j. má z toho dojem, že tým sa chceli žalobcovia akoby „poistiť“ v tom, aká je skutočná výmera
kupovanej nehnuteľnosti, resp. jeho poloha podľa názoru je nedostatočná v tom smere, aby vyvrátila
dobromyseľnosť, resp. oprávnenosť držby žalobcov. Ako sám žalovaný v 2.rade uviedol, vyvoláva to
u neho pochybnosť, pričom podľa § 130 ods. 1 OZ pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená. Navyše oplotenie ako príslušenstvo pozemku muselo byť osobitne uvedené (nie je súčasťou
veci - pozemku), a nakoľko zmluva bola vyhotovovaná štátnym orgánom - štátnym notárstvom, nemožno
podľa súdu tu uvažovať o nejakom účelovom konaní (zmýšľaní) žalobcov v tomto smere.

Taktiež je potrebné poukázať na to, že žalobcovia sa v skutočnosti uchopili držby vo väčšej rozlohe
oproti rozlohe uvedenej v kúpnej zmluve o 21,24 % (k tomu pozri NS ČR sp. zn. 22Cdo/1848/98 zo
dňa 9.3.2000), keď predmetom kúpy bol pozemok o rozlohe 1.205 m2, no držby sa uchopili pozemku
o 256 m2 väčšieho (62 + 194 m2). Podľa názoru súdu u žalobcov sa jednalo o ospravedlniteľný omyl,
ku ktorému došlo napriek tomu, že žalobcovia postupovali s obvyklou opatrnosťou, ktorú bolo možné od
nich v danej situácii objektívne vyžadovať. Obrana žalovaného v 1.rade spočívajúca v tom, že žalobcovia
neplatili dane za sporné pozemky neobstojí, tieto ani nemohli platiť, keďže nemali vedomosť, že užívajú
a majú v držbe i pozemky, ktorých vlastníkmi nie sú. Taktiež neobstojí obrana žalovaného v 1.rade,



že prípadné vydržanie sporných pozemkov by bolo v rozpore s verejným záujmom. V prípade splnenia
podmienok vydržania k nemu dochádza zo zákona, súd len deklaruje splnenie, resp. nesplnenie týchto
podmienok vo svojom rozhodnutí.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že predmetné (sporné) pozemky
v čase ich kúpy v roku 1979 boli oplotené, a že súčasné oplotenie na sporných nehnuteľnostiach je
umiestnené na tom istom mieste ako bolí osadené pôvodné železobetónové stĺpy. K tomuto záveru
dospel súd po zhodnotení vykonaných dôkazov, a to predovšetkým samotnou ohliadkou vykonanou
na mieste samom v spojení so svedeckými výpoveďami svedkov (X. S. a O. O.) podporený listinnými
dôkazmi, a to čestnými prehláseniami založenými v spise ako i zmluvou o prevedení opráv zo dňa
2.5.1991 spoločne s predloženými faktúrami zo sporného obdobia, no v neposlednom rade i z listinného
dôkazu - znaleckého posudku H.. I. z roku 1976 (bol vyhotovený na základe dožiadania MNV Y. pod
č. XX/XXXX zo dňa 9.11.1976). Žalobcovia predložili súdu dostatočné množstvo listinných dôkazov,
preukazujúcich existenciu jednak oplotenia na predmetných (sporných) nehnuteľnostiach ako i listinných
dôkazov, ktorými preukázali v dostatočnej miere dobromyseľnosť ich držby, resp. ospravedlniteľný omyl,
že vzhľadom na obvyklú opatrnosť, ktorú bolo možné od nich vyžadovať boli v tom, že predmetné
nehnuteľností tak ako ich užívajú, im aj vlastnícky patria. Ich nerušenú a dobromyseľnú držbu preukázali
aj predloženými rozhodnutiami ONV (umiestnenie stavby, začatie územného konania, kolaudačné
rozhodnutie, atď.), z ktorých vyplynulo, že počas držby neboli zo strany žalovaného v 1.rade, resp. jeho
právneho predchodcu (MNV Y.) počas ich držby rušený, ich držba nebola nikdy od roku 1979 do roku
2009 spochybnená, aj keď takúto možnosť tu žalovaný v 1.rade, resp. jeho právny predchodca (MNV
Y.) v rámci týchto konaní ako jeho účastník nepochybne mal. Stalo sa tak podľa vyjadrenia žalovaného
v 1.rade (starostu obce) až v roku 2008, čo však žalovaný napokon ani nepreukázal a súd považoval
držbu za nerušenú do roku 2009, keď túto skutočnosť uviedli samotní žalobcovia. Čo sa týka predmetnej
ohliadky, je potrebné opätovne zdôrazniť, že čo sa týka betónových stĺpov na susediacom pozemku
a železných stĺpikov na pozemku (na hranici pozemku) žalobcov, z ohliadky bolo zrejmé, že tieto sú
v priamej línii bez akéhokoľvek lomu tohto oplotenia, z čoho vyplýva jednoznačný, logický a dôkazmi
preukázaný záver, že súčasné oplotenie na spornom pozemku žalobcov sa nachádza na totožnom
mieste, na ktorom bolo umiestnené pôvodné oplotenie.

Čo sa týka námietky zaujatosti (vznesenej právnym zástupcom žalovaného v 1.rade) voči svedkovi X.
S.Ú., súd uvádza, že samotná existencia príbuzenského vzťahu nemôže spochybniť silu tohto dôkazu,
a to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré boli predmetom svedeckej výpovede, keď svedok (po poučení
o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede) popísal skutočnosti, resp. práce (výmena pôvodného
oplotenia za nové), ktorých sa sám zúčastnil. Súd jeho výpoveď v kontexte s ostatnými vykonanými
dôkazmi vyhodnotil ako vierohodnú. Čo sa týka námietky (vznesenej právnym zástupcom žalovaného
v 1.rade) voči výsluchu svedkyne O. O., k tomu súd len pripomína, že svedkyňa nebola pripustená
k ohliadke, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 29.10.2014 a potvrdzuje to i videozáznam MOV002,
MOV003, MOV005, kde sa svedkyňa nachádza mimo vykonávania ohliadky pri cípe pozemku pri orechu,
preto námietka právneho zástupcu žalovaného v 1.rade sa javí ako účelová a súd ju vyhodnotil ako
nedôvodnú. Súd jej výpoveď vyhodnotil ako vierohodnú. Svedkovia X. S. a O. O. svojimi výpoveďami
jednoznačne potvrdili tvrdenia žalobcov o existencii oplotenia sporných pozemkov. Skutočnosť, či sa
cez toto oplotenie (v prípade jeho možného poškodenia) dalo prechádzať, je právne bezvýznamnou pre
posúdenie existencie oplotenia ako takého (jeho podstatnej časti v podobe stĺpov). Čo sa týka svedka
zo strany žalovaného v 1.rade - Š. B., tak súd jeho výpoveď hodnotil ako nepresvedčivú, neúplnú, čo
usudzuje z jeho celkového prejavu počas výsluchu ako i jeho vyhýbavej odpovede k otázke existencie
oplotenia na susednom pozemku žalobcov, ktorý pozemok je vo vlastníctve jeho sesternice a teda aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že tento svedok je obyvateľom obce, dokonca bol zástupcom starostu, je tu
predpoklad, že musel mať vedomosť o existencii, resp. neexistencii oplotenia na susednom pozemku, k
čomu sa však jednoznačne nevyjadril. Preto jeho finančnú prepojenosť so žalovaným v 1.rade v tomto
smere nebolo potrebné riešiť a posudzovať jeho prípadnú vierohodnosť z tohto hľadiska. Takisto ako
nevierohodnú posúdil výpoveď svedka X. V., keď tento na jednej strane uviedol, že v v zadnej časti
pozemku žalobcov nebol žiadny plot (toto videl z cesty), no na druhej strane si nepamätal, či žalobcovia
na ich pozemku vykonávali nejaké práce, pričom je potrebné uviesť, že tento svedok býval v obci od
svojho detstva a žalobcovia na ich pozemku stavali rodinný dom, ktorého stavbu nemožno z pohľadu
obyvateľa obce podľa názoru prehliadnuť. napokon uviedol, že čo sa týka obdobia, kedy na tomto
pozemku nebolo oplotenie, toto mali byť asi štyridsiate roky. Napokon uviedol, že žalobcovia postavili
rodinný dom na ich pozemku, ktorý je v tvare trojuholníka, asi pred 20-30 rokmi.



Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobcovia splnili podmienky vydržania sporných
nehnuteľností, a to ku dňu 1.1.1992, vychádzajúc z ich celkovej doby držby od roku 1979, čo presahuje
zákonom požadovanú dobu desiatich rokov. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia
mohli nadobudnúť do času 1.1.1992 len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, súd
ako už bolo uvedené, má za to, že žalobcovia splnili podmienky vydržania ku dňu 1.1.1992 s tým, že
do zákonnom požadovanej vydržacej doby 10 rokov započítal v zmysle ust. § 865 ods. 3 a § 872 ods.
6 Občianskeho zákonníka započítal čas ich držby spred obdobia 1.1.1992, a to od 24.1.1979. Čo sa
týka otázku pasívnej legitimácie, súd sa stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalobcov, okruh
žalovaných je podľa názoru správny. Taktiež má súd za to, že sa tu nejedná o nespôsobilý predmet
vydržania (obrana žalovaného v 1.rade) v zmysle §§ 134 ods. 2 a § 125 OZ v spojení s Čl. 4 ods.
1 prvá veta Ústavy SR, nakoľko sa tu nejedná o vodné toky, ale o vodné plochy. S poukazom na
vyššie uvedené preto žalobe ako dôvodnej vyhovel s tým, že neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku sú
predmetné geometrické plány. Žalobcovia sporné nehnuteľnosti aj fakticky ovládali a taktiež u žalobcov
bola preukázaná vôľa nakladať so sporným pozemkami ako so svojimi, t.j. správať sa k nim tak, akoby
im ako držiteľom aj vlastnícky patrili.
Čo sa týka poukazov na jednotlivé (viaceré) súdne rozhodnutia predloženými účastníkmi v tomto konaní
na potvrdenie ich právnej argumentácie, súd uvádza, že sa k jednotlivým, resp. ku všetkým rozhodnutiam
(vzhľadom na ich počet) z dôvodu prehľadnosti tohto súdneho rozhodnutia osobitne nevyjadruje s tým,
že odpovede na tieto rozhodnutia sú obsiahnuté v právnom závere tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 142 ods. 1 a § 151
ods. 7 O.s.p. tak, že žalobcom v 1. a 2.rade ako úspešným účastníkom priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o výške náhrady trov konania
samostatným uznesením. Súd dospel k záveru, že tu nie sú splnené podmienky § 150 ods. 1 O.s.p. tak
ako sa toho požadoval žalovaný v 2.rade, t.j. že v tejto veci nie sú žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by súd trovy konania žalobcom celkom alebo sčasti priznať nemusel.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi



preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)