Obec Ratnovce


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/445/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510200260
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2510200260.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov
senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. Q. B.,
nar. XX.XX.XXXX, 2/ Ing. W. B., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX, zastúpení advokátskou spoločnosťou:
Advokátska kancelária Mojžiš a partneri s.r.o., Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti
žalovaným: 1/ Obec Ratnovce, Ratnovce 152, IČO: 00 011 002, zastúpená advokátom: Mgr. Peter
Čechvala, Hlavná 34, Podolie, 2/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345,
o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k.
11C 4/2010-350 zo dňa 2. apríla 2015, v časti určenia vlastníckeho práva žalobcov k parcele č. 2310/4,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia, že žalobcovia 1/ a 2/ sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej v katastrálnom území Y. ako parcela registra
C pod č. 2310/4, druh pozemku - ostatné plochy o výmere 62 m2 tak, ako je vyčlenená v geometrickom
pláne Ing. Q. Q. č. 31/09 zo dňa 02.10.2009 p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 107,66 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti evidovanej v katastrálnom území Y. ako parcela registra C pod č. 2310/4, druh pozemku
- ostatné plochy o výmere 62 m2 tak, ako je vyčlenená v geometrickom pláne Ing. Q. Q. č. 31/09 zo dňa
02.10.2009 a nehnuteľnosti evidovanej v katastrálnom území O. ako parcela registra C pod č. 2100/38,
druh pozemku - záhrada o výmere 194 m2 tak, ako je vyčlenená v geometrickom pláne Ing. Q. Q. č. 32/09
zo dňa 18.01.2010 s tým, že geometrické plány sú neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Žalobcom
v 1/ a 2/ priznal náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 80 písm. c), § 132 O.s.p., § 125 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, článkom 4 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 132
ods. 1, § 134 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 865 ods. 3 OZ prechodné ustanovenia k úpravám účinným
od 1. apríla 1983 - zákon č. 131/1982 Zb. a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 1992 - zákon č. 509/1991 Zb. vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že predmetom tohto sporu je určovacia žaloba, súd sa prvotne musel zaoberať existenciou naliehavého
právneho záujmu žalobcov na podanej určovacej žalobe. V súvislosti s naliehavým právnym záujmom
súd uvádza, že právny záujem ako podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle §
80 písm. c) O.s.p., musí byť naliehavý. Súd vychádzal z toho, že žalobcovia majú naliehavý právny
záujem na vydaní určovacej žaloby, pretože ich právne postavenie je neisté, nakoľko ako vlastníci



sporných nehnuteľností sú uvedení žalovaní. Žalobcovia podanou určovacou žalobou majú záujem
dosiahnuť zhodu medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Pretože súdne
rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu
v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho práva
spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie právnej neistoty o skutočných právnych vzťahoch
medzi účastníkmi.

Predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam z titulu
ich vydržania. Podstatou sporu je zistenie toho, či a na základe akej právnej skutočnosti žalobcovia
nadobudli vlastnícke právo, či a odkedy boli dobromyseľnými držiteľmi sporných nehnuteľností, po akú
dobu, a preto či mohlo u nich dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Z vykonaného
dokazovania možno jednoznačne ustáliť, že žalobcovia do držby sporných nehnuteľností vstúpili v roku
1979, a to dňom 24.1.1979, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.1.1979 spísanej vo forme notárskej
zápisnice, ktorú ako kupujúci uzatvorili, jej predmetom bola nehnuteľnosť v k.ú. Y. zapísaná na LV
č. XXX ako par.č. 2308/1 - záhrada o výmere 1.205 m2, ktorú nadobudli od susedov a ktorá bola v
okamihu kúpy oplotená drôteným pletivom prichyteným na stĺpikoch oplotenia, pričom na zadnej hranici
pozemku oplotenie kontinuálne pokračovalo v jednej rovine susedných pozemkov evidovaných ako
par.č. 2308/17 (priamy susedia a predávajúci) a par.č. 2308/18 (ďalší sused) v k.ú. Y.. Právne táto
kúpna zmluva bola titulom uchopenia sa držby sporných nehnuteľností. Za obdobie ich držby, t.j. od
24.1.1979 do roku 2008, resp. 2009 (podľa tvrdenia žalovaného 1/, ktorý ich mal vyzvať na upustenie od
protiprávneho užívania časti pozemku v jeho vlastníctve, no preukázateľným zo strany žalovaného 1/
to bolo až jeho písomnosťou zo dňa 24.4.2012) boli žalobcovia ako kupujúci v dobrej viere (poukazujúc
aj na registráciu ich kúpnej zmluvy štátnym notárstvom), že sa uchopili držby a užívania pozemku
(oploteného) tak, ako ho na základe kúpnej zmluvy aj kúpili. Podľa vyjadrenia samotných žalobcov ich
držba bola oprávnená do roku 2009, kedy sa žalobcovia dozvedeli od geodetky, že k časti pozemku,
ktorý majú v držbe a úžitku, má právo iný, čím došlo k prerušeniu pokojnej a dlhodobej dobromyseľnej
držby žalobcov. Podstatou vyriešenia tohto sporu bolo preukázanie existencie oplotenia v zadnej časti
žalobcami kúpených nehnuteľností dňa 24.1.1979 ako i preukázanie, že títo boli oprávnení držitelia (oba
aspekty spoločne bezpodmienečne súviseli), teda že boli po čas potrebný k vydržaniu so zreteľom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere, že im právny titul (kúpna zmluva zo dňa 24.1.1979) svedčí i k držbe
a užívaniu sporných nehnuteľností. Preukázaním existencie oplotenia v čase kúpy pozemkov žalobcami
by podľa súdu splnili základný predpoklad vydržania, resp. oprávnenej držby, a to ospravedlniteľný omyl,
keď podľa názoru súdu by o ospravedlniteľný omyl u žalobcov išlo preto, lebo nemohlo sa od žalobcov
spravodlivo žiadať, aby za situácie, keď ako kupujúci do svojho vlastníctva nadobúdajú nehnuteľnosť -
pozemok, ktorý je oplotený (či už s pletivom alebo bez neho, len so stĺpikmi na pletivo), a to dokonca
kúpnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice u štátneho notára (zmluva bola registrovaná štátnym
notárstvom), u ktorého súčasne uzatvoria samostatnú kúpnu zmluvu na oplotenie a trvalé porasty, aby
títo preverovali napr. meraním (geodetickým, vzhľadom na trojuholníkový tvar pozemku),alebo iným
spôsobom skutočnú rozlohu pozemku (oploteného), do držby ktorého oprávnene a aj dôvodne dňom
kúpy aj vstúpili. Obrana žalovaného 2/, že uzatvorenie samostatnej zmluvy na oplotenie a samostatnej
na pozemok vyvoláva u neho pochybnosť o dobrej viere žalobcov, t.j. má z toho dojem, že tým sa chceli
žalobcovia akoby „poistiť“ v tom, aká je skutočná výmera kupovanej nehnuteľnosti, resp. jeho poloha
podľa názoru je nedostatočná v tom smere, aby vyvrátila dobromyseľnosť, resp. oprávnenosť držby
žalobcov. Ako sám žalovaný 2/ uviedol, vyvoláva to u neho pochybnosť, pričom podľa § 130 ods. 1 OZ pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Navyše oplotenie ako príslušenstvo pozemku
muselo byť osobitne uvedené (nie je súčasťou veci - pozemku), a nakoľko zmluva bola vyhotovovaná
štátnym orgánom - štátnym notárstvom, nemožno podľa súdu tu uvažovať o nejakom účelovom konaní
(zmýšľaní) žalobcov v tomto smere.

Taktiež je potrebné poukázať na to, že žalobcovia sa v skutočnosti uchopili držby vo väčšej rozlohe
oproti rozlohe uvedenej v kúpnej zmluve o 21,24 % (k tomu pozri NS ČR sp. zn. 22Cdo/1848/98 zo
dňa 9.3.2000), keď predmetom kúpy bol pozemok o rozlohe 1.205 m2, no držby sa uchopili pozemku
o 256 m2 väčšieho (62 + 194 m2). Podľa názoru súdu u žalobcov sa jednalo o ospravedlniteľný omyl,
ku ktorému došlo napriek tomu, že žalobcovia postupovali s obvyklou opatrnosťou, ktorú bolo možné
od nich v danej situácii objektívne vyžadovať. Obrana žalovaného 1/ spočívajúca v tom, že žalobcovia
neplatili dane za sporné pozemky neobstojí, tieto ani nemohli platiť, keďže nemali vedomosť, že užívajú
a majú v držbe i pozemky, ktorých vlastníkmi nie sú. Taktiež neobstojí obrana žalovaného 1/, že prípadné
vydržanie sporných pozemkov by bolo v rozpore s verejným záujmom. V prípade splnenia podmienok



vydržania k nemu dochádza zo zákona, súd len deklaruje splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok
vo svojom rozhodnutí.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že predmetné (sporné) pozemky
v čase ich kúpy v roku 1979 boli oplotené, a že súčasné oplotenie na sporných nehnuteľnostiach je
umiestnené na tom istom mieste ako boli osadené pôvodné železobetónové stĺpy. K tomuto záveru
dospel súd po zhodnotení vykonaných dôkazov, a to predovšetkým samotnou ohliadkou vykonanou
na mieste samom v spojení so svedeckými výpoveďami svedkov (X. S. a O. O.) podporený listinnými
dôkazmi, a to čestnými prehláseniami založenými v spise ako i zmluvou o prevedení opráv zo dňa
2.5.1991 spoločne s predloženými faktúrami zo sporného obdobia, no v neposlednom rade i z listinného
dôkazu - znaleckého posudku Ing. Tarabu z roku 1976 (bol vyhotovený na základe dožiadania MNV
Ratnovce pod č. 23/1976 zo dňa 9.11.1976). Žalobcovia predložili súdu dostatočné množstvo listinných
dôkazov, preukazujúcich existenciu jednak oplotenia na predmetných (sporných) nehnuteľnostiach
ako i listinných dôkazov, ktorými preukázali v dostatočnej miere dobromyseľnosť ich držby, resp.
ospravedlniteľný omyl, že vzhľadom na obvyklú opatrnosť, ktorú bolo možné od nich vyžadovať
boli v tom, že predmetné nehnuteľností tak ako ich užívajú, im aj vlastnícky patria. Ich nerušenú
a dobromyseľnú držbu preukázali aj predloženými rozhodnutiami ONV (umiestnenie stavby, začatie
územného konania, kolaudačné rozhodnutie, atď.), z ktorých vyplynulo, že počas držby neboli zo strany
žalovaného 1/, resp. jeho právneho predchodcu (MNV Ratnovce) počas ich držby rušený, ich držba
nebola nikdy od roku 1979 do roku 2009 spochybnená, aj keď takúto možnosť tu žalovaný 1/, resp. jeho
právny predchodca (MNV Ratnovce) v rámci týchto konaní ako jeho účastník nepochybne mal. Stalo
sa tak podľa vyjadrenia žalovaného 1/ (starostu obce) až v roku 2008, čo však žalovaný napokon ani
nepreukázal a súd považoval držbu za nerušenú do roku 2009, keď túto skutočnosť uviedli samotní
žalobcovia. Čo sa týka predmetnej ohliadky, je potrebné opätovne zdôrazniť, že čo sa týka betónových
stĺpov na susediacom pozemku a železných stĺpikov na pozemku (na hranici pozemku) žalobcov, z
ohliadky bolo zrejmé, že tieto sú v priamej línii bez akéhokoľvek lomu tohto oplotenia, z čoho vyplýva
jednoznačný, logický a dôkazmi preukázaný záver, že súčasné oplotenie na spornom pozemku žalobcov
sa nachádza na totožnom mieste, na ktorom bolo umiestnené pôvodné oplotenie.

Čo sa týka námietky zaujatosti (vznesenej právnym zástupcom žalovaného 1/) voči svedkovi X. S.,
súd uvádza, že samotná existencia príbuzenského vzťahu nemôže spochybniť silu tohto dôkazu, a
to s prihliadnutím na okolnosti, ktoré boli predmetom svedeckej výpovede, keď svedok (po poučení
o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede) popísal skutočnosti, resp. práce (výmena pôvodného
oplotenia za nové), ktorých sa sám zúčastnil. Súd jeho výpoveď v kontexte s ostatnými vykonanými
dôkazmi vyhodnotil ako vierohodnú. Čo sa týka námietky (vznesenej právnym zástupcom žalovaného
1/) voči výsluchu svedkyne O. O., k tomu súd len pripomína, že svedkyňa nebola pripustená k ohliadke,
čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 29.10.2014 a potvrdzuje to i videozáznam MOV002, MOV003, MOV005,
kde sa svedkyňa nachádza mimo vykonávania ohliadky pri cípe pozemku pri orechu, preto námietka
právneho zástupcu žalovaného 1/ sa javí ako účelová a súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd jej
výpoveď vyhodnotil ako vierohodnú. Svedkovia X. S. a O. O. svojimi výpoveďami jednoznačne potvrdili
tvrdenia žalobcov o existencii oplotenia sporných pozemkov. Skutočnosť, či sa cez toto oplotenie (v
prípade jeho možného poškodenia) dalo prechádzať, je právne bezvýznamnou pre posúdenie existencie
oplotenia ako takého (jeho podstatnej časti v podobe stĺpov). Čo sa týka svedka zo strany žalovaného 1/
- B. B., tak súd jeho výpoveď hodnotil ako nepresvedčivú, neúplnú, čo usudzuje z jeho celkového prejavu
počas výsluchu ako i jeho vyhýbavej odpovede k otázke existencie oplotenia na susednom pozemku
žalobcov, ktorý pozemok je vo vlastníctve jeho sesternice a teda aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
tento svedok je obyvateľom obce, dokonca bol zástupcom starostu, je tu predpoklad, že musel mať
vedomosť o existencii, resp. neexistencii oplotenia na susednom pozemku, k čomu sa však jednoznačne
nevyjadril. Preto jeho finančnú prepojenosť so žalovaným 1/ v tomto smere nebolo potrebné riešiť a
posudzovať jeho prípadnú vierohodnosť z tohto hľadiska. Takisto ako nevierohodnú posúdil výpoveď
svedka X. V., keď tento na jednej strane uviedol, že v zadnej časti pozemku žalobcov nebol žiadny
plot (toto videl z cesty), no na druhej strane si nepamätal, či žalobcovia na ich pozemku vykonávali
nejaké práce, pričom je potrebné uviesť, že tento svedok býval v obci od svojho detstva a žalobcovia
na ich pozemku stavali rodinný dom, ktorého stavbu nemožno z pohľadu obyvateľa obce podľa názoru
prehliadnuť. napokon uviedol, že čo sa týka obdobia, kedy na tomto pozemku nebolo oplotenie, toto mali
byť asi štyridsiate roky. Napokon uviedol, že žalobcovia postavili rodinný dom na ich pozemku, ktorý je
v tvare trojuholníka, asi pred 20-30 rokmi.



Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobcovia splnili podmienky vydržania sporných
nehnuteľností, a to ku dňu 1.1.1992, vychádzajúc z ich celkovej doby držby od roku 1979, čo presahuje
zákonom požadovanú dobu desiatich rokov. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia
mohli nadobudnúť do času 1.1.1992 len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, súd
ako už bolo uvedené, má za to, že žalobcovia splnili podmienky vydržania ku dňu 1.1.1992 s tým, že
do zákonnom požadovanej vydržacej doby 10 rokov započítal v zmysle ust. § 865 ods. 3 a § 872 ods.
6 Občianskeho zákonníka započítal čas ich držby spred obdobia 1.1.1992, a to od 24.1.1979. Čo sa
týka otázky pasívnej legitimácie, súd sa stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalobcov, okruh
žalovaných je podľa názoru správny. Taktiež má súd za to, že sa tu nejedná o nespôsobilý predmet
vydržania (obrana žalovaného 1/) v zmysle §§ 134 ods. 2 a § 125 OZ v spojení s Čl. 4 ods. 1 prvá
veta Ústavy SR, nakoľko sa tu nejedná o vodné toky, ale o vodné plochy. S poukazom na vyššie
uvedené preto žalobe ako dôvodnej vyhovel s tým, že neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku sú
predmetné geometrické plány. Žalobcovia sporné nehnuteľnosti aj fakticky ovládali a taktiež u žalobcov
bola preukázaná vôľa nakladať so sporným pozemkami ako so svojimi, t.j. správať sa k nim tak, akoby
im ako držiteľom aj vlastnícky patrili.

Čo sa týka poukazov na jednotlivé (viaceré) súdne rozhodnutia predloženými účastníkmi v tomto konaní
na potvrdenie ich právnej argumentácie, súd uvádza, že sa k jednotlivým, resp. ku všetkým rozhodnutiam
(vzhľadom na ich počet) z dôvodu prehľadnosti tohto súdneho rozhodnutia osobitne nevyjadruje s tým,
že odpovede na tieto rozhodnutia sú obsiahnuté v právnom závere tohto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že žalobcom 1/
a 2/ ako úspešným účastníkom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po právoplatnosti tohto
rozhodnutia súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. Súd dospel k záveru,
že tu nie sú splnené podmienky § 150 ods. 1 O.s.p. tak ako sa toho požadoval žalovaný 2/, t.j. že v tejto
veci nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd trovy konania žalobcom celkom
alebo sčasti priznať nemusel.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/ prostredníctvom právneho zástupcu a to z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam pri posúdení
dôkazov tým, že neakceptoval všetky dôkazy svedkov na strane žalovaného 1/. Súčasný stav zadného
oplotenia síce označuje líniu užívania pozemkov, no keďže toto oplotenie robil už žalobca 1/ po kúpe
pozemkov, žalovaný 1/ svojimi svedkami dokázal, že v minulosti teda pri kúpe pozemkov zadný plot bol
zničený, voľne sa dalo v tejto časti prechádzať a teda žalobca 1/ ani nemohol vedieť kde presne pôvodný
plot bol. Keďže išiel robiť nový plot, jeho povinnosťou bolo oznámiť a mal doložiť všetky potrebné
doklady teda ich zameranie, hranice pozemku ktorý sa oplocuje. Takýto postup však nemôže byť
ospravedlniteľným omylom. V evidencii nehnuteľnosti, ktorá je dostupná si mohli žalobcovia kedykoľvek
zistiť aj presné hranice ich pozemkov, toto neurobili úmyselne a uvedené ani súd neskúmal, preto ich
držba nemohla byť z objektívneho hľadiska dobromyseľná. Kto kupuje pozemok tak si má overiť hranice
v dostupných mapách a dať si hranice vytýčiť priamo geodetovi, pričom toto žalobcovia neurobili, čo
nemôžeme považovať za ospravedlniteľný omyl teda omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti právnych
predpisov nie je ospravedlniteľný. Ďalej odvolateľ dôvodil, že za predmetnú časť pozemku neplatili obci
nikdy žiadnu daň, daň platili z menšej výmery akú užívali. Pri kúpe pozemkov kúpili i oplotenie, ale zo
zmluvy sa nedá identifikovať, ktorú časť oplotenia kúpili a hlavne kde sa presne oplotenie nachádzalo.
Čo sa týka svedeckej výpovede O. O. túto namieta odvolateľ, pričom súd výpoveď neodmietol, poukázal,
že na videozáznamoch nebola pripustená k ohliadke, pričom podľa fotografií žalovaného 1/ bola pri
samotnej ohliadke v dostatočnej blízkosti a verbálne zasahovala. Ďalej poukázal na § 125 Občianskeho
zákonníka, na článok 20 ods. 2, článok 4 Ústavy Slovenskej republiky, na skutočnosť, že v obci
bol majetok delimitovaný zo strany štátu podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Predmetný
pozemok parcela č. 2310/1, ktorej časť žalobcovia chcú vydržať od obce je neustále evidovaný na LV
č. XXX pre k.ú. Y., druhu pozemku ako vodná plocha, teda má riadne zapísaného vlastníka v evidencii
nehnuteľností, ktorý musí požívať ochranu svojho vlastníctva podľa zákona i podľa Ústavy Slovenskej
republiky. Ďalej dôvodil, že súd vo výroku už akceptuje parcelu č. 2310/4 v druhu pozemku, ako ostatné
plochy, čo je taktiež v rozpore s evidenciou parciel na Okresnom úrade Piešťany, pretože zmena druhu
pozemku môže nastať až podľa rozhodnutia pozemkového úradu. Domáhal sa preto, aby súd návrh



žalobcov zamietol a aby žalobcom nepriznal náhradu trov konania a priznal náhradu trov konania
žalovaným.

Žalovaný 2/ odvolací návrh nepodal.

K doručenému odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril právny zástupcu žalobcov. Žalobcovia súhlasia s
napadnutým rozsudkom. Predovšetkým poukázali na to, že žalobca 1/ na pojednávaní a ohliadke tvrdil,
že žiaden plot nebol, teda žalobca si v odvolaní protirečí. Súd sa s touto otázkou vysporiadal správnym
spôsobom, pretože vykonal obhliadku, ktorou vyplynuli nesporné závery o existencii a mieste osadenia
pôvodného betónového stĺpika na hranici susediacich pozemkov, vysporiadal sa takisto s výsluchom
svedkov, taktiež vykonal listinné dôkazy, vysporiadal aj so skutočnosťou, že platili žalobcovia menšiu
daň. Odvolateľ argumentuje následkami právneho omylu, tento dopad na danú právnu vec nemá. Taktiež
poukaz na článok 20 Ústavy ako aj § 125 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže obstáť. Ide o vodné
plochy, žalovaný si zamieňa pojmy vodný tok a vodnú plochu. Podotkol, že žalobcovia splnili podmienky
vydržania ku dňu 01.01.1992 avšak Ústava Slovenskej republiky nadobudla účinnosť až 01.10.1992,
pričom však bolo preukázané, že čo sa týka predmetu vydržania tu sa nenachádzal žiaden vodný tok
ani vodná plocha, ktorá by bola prekážkou pre spôsobilý predmet vydržania. Zároveň je nedôvodné
aj poukazovanie na zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, pretože ním nemôže byť prelomená dobrá
viera oprávneného držiteľa. Námietka vznesená k zmene druhu pozemku vo výroku rozhodnutia je
právne bezvýznamná. Ústava SR ako aj ďalšie vecne záväzné právne predpisy zaručujú ochranu
skutočnému vlastníkovi, teda tomu nielen kto je evidovaný v príslušných registroch, ale aj ten kto ako
vlastník vykonáva práva svedčiace vlastníckemu právu. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok
potvrdil a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania. V prípade, že by súd akceptoval odvolací návrh
odvolateľa mal byť rozsudok zmeniť tak, že návrh žalobcov 1/ a 2/ sa zamieta, uvedené by odvolací
súd nemohol akceptovať, pretože by presiahol rozsah dôvodov uvádzaných odvolateľom v odvolaní,
nakoľko žalovaný 1/ nemá legitimáciu domáhať sa ochrany voči výroku, ktorý sa netýka jeho majetku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ďalej „O.s.p.“), po
zistení, že odvolanie žalovaného 1/ bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený min. 5 dní
vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.),
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na rozsah odvolania žalovaného 1/ bolo posúdiť, či
prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti evidovanej v katastrálnom území Y. ako parcela registra C pod č. 2310/4, druh pozemku
- ostatné plochy o výmere 62 m2 tak, ako je vyčlenená v geometrickom pláne Ing. Q. Q. č. 31/09 zo
dňa 02.10.2009.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolateľ v podanom odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.



Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka
sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na
skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za
konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.; t.j. každý
dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu a
ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne
aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo, aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú tu dôvodne uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p.

K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolateľ dôvodil, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam pri posúdení dôkazov tým, že
neakceptoval všetky dôkazy svedkov na strane žalovaného 1/. Pokiaľ týmto vyjadrením má odvolateľ
na mysli, že súd nevykonal výsluchy svedkov navrhovaných žalovaným 1/, je potrebné poukázať na
vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zachyteného v zápisnici o pojednávaní zo dňa 12.03.2015,
z ktorej vyplýva, že žalovaný 1/ nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Pokiaľ v odvolaní namieta
nesprávne hodnotenie svedeckých výpovedí, nakoľko počas konania žalovaný namietal zaujatosť
svedkov X. S. a O. O., s námietkami žalovaného 1/ sa prvostupňový súd dôkladne vo svojom odôvodnení
vysporiadal a jeho závery považuje odvolací súd za správne.

Odvolateľ tvrdí, že oplotenie robil už žalobca 1/ po kúpe pozemkov, žalovaný 1/ svojimi svedkami
dokázal, že v minulosti pri kúpe pozemkov zadný plot bol zničený, voľne sa dalo v tejto časti prechádzať
a teda žalobca 1/ ani nemohol vedieť kde presne pôvodný plot bol. Uvedená námietka je v rozpore
s výsledkami vykonaného dokazovania, predovšetkým obhliadkou na mieste samom, z ktorej vyplýva
nepochybný záver, že sporné pozemky v čase ich kúpy žalobcami boli oplotené a súčasné oplotenie je
umiestnené na tých istých miestach ako boli osadené pôvodné železobetónové stĺpy.

Ďalej odvolateľ dôvodil, že za predmetnú časť pozemku neplatili obci nikdy žiadnu daň, daň platili z
menšej výmery akú užívali. S uvedenou námietkou sa prvostupňový súd zaoberal, považoval ju za
neopodstatnenú, nakoľko žalobcovia nemohli platiť dane z výmery ako skutočne užívali, nakoľko nemali
vedomosť, že užívajú pozemky vo väčšej výmere. Uvedená námietka je vzhľadom na predmet konania
nedôvodná.



Žalovaný 1/ argumentoval, že predmetom vydržania je vodná plocha a preto je nevyhnutné zohľadniť §
125 Občianskeho zákonníka, článok 20 ods. 2, článok 4 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

Podľa § 125 Občianskeho zákonníka osobitný zákon ustanovuje, ktoré veci môžu byť predmetom
vlastníctva iba štátu alebo určených právnických osôb.

Listina základných práv a slobôd v Čl. 11 ods. 2 ustanovuje, že zákon ustanoví, ktorý majetok nevyhnutný
na zabezpečenie potrieb celej spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu smie
byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb, zákon môže ďalej ustanoviť, že
určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Českej a Slovenskej
federatívnej republiky. V prípade posudzovania naplnenia uvedených predpokladov v konkrétnej veci,
súd je oprávnený iba skúmať, či v danej veci bola uskutočnená právna úprava v zákone, ktorá by
obmedzovala možnosť nadobudnutia vlastníctva vo vzťahu ku konkrétnym subjektom.

Podľa čl. 4 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody,
prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách v § 2 vymedzuje pojmy na účely tohto zákona, pričom medzi takto
vymedzenými pojmami sa nenachádza pojem vodná plocha.

Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd správne uzavrel, že vo vzťahu k parcele č. 2310/4 ide o
spôsobilý predmet vydržania. Ani odvolací súd nezistil, že predmetom konania je vec, ktorá môže byť
len vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb.

Žiada sa dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad ÚS SR, sp. zn. III.ÚS209/2004)
súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky)
nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Preto odvolací súd
svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu v spojení s argumentáciou prvostupňového súdu, súd
prvého stupňa správne návrhu žalobcov vyhovel. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti ako vecne správny, s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešným žalobcom vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní plne neúspešnému
žalovanému 1/. Trovy odvolacieho konania žalobcov spočívajú z trov právneho zastúpenia a predstavujú
sumu 107,66 Eur ako odmenu za 1 úkon - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.5.2015 vo výške
81,33 Eur + 8,39 Eur režijný paušál, + 17,94 DPH podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 a
§ 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., ktorú je žalovaný 1/ povinný zaplatiť do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O.s.p.), k rukám advokáta žalobcov (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.