Technické sklo, a.s. v likvidácii


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/10/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109206111
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1109206111.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek
senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: Technické sklo, a.s.,
Agátová 22, 844 03 Bratislava, IČO: 00 012 670, zast.: SCHUBERT & partners, s.r.o., Vansovej 2, 811
03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 34 117 709 proti žalovanému: DKFB s.r.o., Panónska cesta 34, 851 04
Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 707 313, zast.: JUDr. Boris Pagáč, advokátska kancelária
c/o Creo/Young & Rubicam, Ďatelinová 6, 821 01 Bratislava o zaplatenie sumy 3.319,39 eur s prísl. a o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/37/2009-224 zo dňa 8.12.2016
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 27Cb/37/2009-224 zo dňa 8.12.2016
p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (tretím v poradí) súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
Súčasne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.2.2009
domáhal zaplatenia sumy 3.319,39 eur s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty.

3. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že predmetom konania je nárok
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe článku IV. bod 2 zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej
služby uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.9.2008 (ďalej len „zmluva“), z dôvodu porušenia jej článku
I. bod 3.

4. K hlavnému argumentu žalobcu, že k porušeniu zmluvy zo strany žalovaného došlo tým, že žalovaný
dňa 1.10.2008 ukončil zmluvu v rozpore s ustanovením upravujúcim možnosť ukončenia zmluvy, a
tým porušil aj ustanovenie čl. I bod 3 zmluvy žalovaný uviedol, že porušenie článku II bod 3 písm. b)
zmluvy, resp. ukončenie zmluvy v rozpore s týmto ustanovením, nezakladá nárok žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty, keďže nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi vzniká, ak žalovaný poruší
ustanovenie čl. I bod 3 zmluvy. Žalovaný mal za to, že žiadnym svojím konaním, ktoré mu je vytýkané
zo strany žalobcu, neporušil predmetné ustanovenie čl. I bod 3 zmluvy, ktoré porušenie by zakladalo
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Rovnako uviedol, že predmetnú zmluvu ukončil z dôvodu,
aby predišiel porušovaniu zákona č. 473/2005 Z.z., a to konkrétne porušovaniu ustanovenia § 56 ods.
4 a § 57 ods. 1 zákona, keďže v prípade, ak by zasiahol proti posádke motorového vozidla, ktoré podľa



žalobcu stálo nad kanalizačným poklopom, ktorý bol predmetom stráženia, porušil by tým predmetné
ustanovenia zákona, čoho dôsledkom by mohlo byť odňatie licencie žalovanému.

5. Konajúci súd tiež konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že k ukončeniu zmluvy malo
dôjsť zo strany žalovaného listom zo dňa 1.10.2008 označeným ako „Ukončenie zmluvy č. 430/2008
o zabezpečení strážnej služby“, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 1.10.2008. Z obsahu listu zo dňa
1.10.2008 vyplýva prejav vôle žalovaného okamžite ukončiť zmluvu z dôvodu, že by jej plnením došlo
k porušeniu zákona č. 473/2005 Z.z., a to konkrétne ustanovenia § 57 ods. 1 zákona, ktorý obmedzuje
činnosť strážnej služby. Predmetný list bol žalobcovi doručený dňa 1.10.2008. K podpisu prevzatia listu
zo strany žalobcu došlo pani Ľ. P., v tom čase vo funkcii predsedu predstavenstva žalobcu. Uvedenú
skutočnosť mal prvoinštančný súd za preukázanú na základe výsluchu svedkov p. Q., Q. a B..

6. S poukazom na obsah listu - prejav vôle žalovaného okamžite ukončiť zmluvu, mal súd prvej
inštancie za to, že list žalovaného zo dňa 1.10.2008 označený ako „Ukončenie zmluvy č. 430/2008
o zabezpečení strážnej služby“ je potrebné s poukazom na § 266 odsek 1 Obchodného zákonníka
posúdiť ako odstúpenie od zmluvy. Z obsahu listu je zrejmé, že žalovaný mal úmysel zmluvu ukončiť
okamžite, nie až uplynutím výpovednej lehoty, pričom tento úmysle bol žalobcovi známy, a to vzhľadom
na prevzatie listu žalobcom v rovnaký deň ako bol list žalovaného datovaný.

7. V danom prípade mal konajúci súd za preukázane, že základný účel zmluvy vyjadrený v článku I. bod
1, bol v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za akých sa zmluva uzavrela, zmarený, nakoľko ak by
žalovaný poskytoval žalobcovi dohodnutú strážnu službu, došlo by z jeho strany k porušeniu zákona č.
473/2005 Z.z., a to konkrétne porušovaniu ustanovenia § 56 ods. 4 a § 57 ods. 1 zákona, čoho dôsledkom
by mohlo byť odňatie licencie žalovanému. Na základe uvedeného posúdil súd odstúpenie žalovaného
od zmluvy Listom zo dňa 1.10.2008 ako platný právny úkon, ktorého následkom bolo ukončenie zmluvy
dňom 1.10.2008 v zmysle § 349 a § 356 Obchodného zákonníka.

8. S poukazom na § 351 Obchodného zákonníka prvoinštančný súd uviedol, že zánikom zmluvy
odstúpením zanikla žalovanému povinnosť vykonávať pre žalobcu dohodnutú strážnu službu ku dňu
1.10.2008. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného,
ktoré by zakladalo nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle IV. bod 2 zmluvy, a preto súd
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP. Vyjadril nesúhlas s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v napadnutom
rozhodnutí. Prezentoval názor, v zmysle ktorého by strážením kanalizačnej sústavy žalobcu žalovaným
žiadnym spôsobom nemohol byť žalovaným porušený § 57 ods. 1 zákona č. 473/2005 Z.z., a preto
odstúpenie od zmluvy žalovaným na základe tohto ustanovenia odmieta. Súčasne uviedol, že riadnym
výkonom strážnej služby žalovaným v zmysle zmluvy so žalobcom nebolo a ani nemohlo byť porušené
ani ustanovenie § 56 ods. 4 zákona č. 473/2005 Z.z., nakoľko žalobca rozhodne nemal záujem porušiť
žiadne všeobecne záväzné právne predpisy, takýmto spôsobom nikdy ani nekonal, a preto je vylúčené
aj to, že strážením by žalovaný poskytol podporu či ochranu konaniu (žalobcu), ktorým sú porušované
všeobecne záväzné právne predpisy.

10. Odvolateľ ďalej uviedol, že k zmareniu základného účelu zmluvy nemohlo dôjsť v dôsledku
podstatnej zmeny okolností po uzatvorení zmluvy, nakoľko k žiadnym zmenám okolností po uzatvorení
zmluvy nedošlo, takéto zmeny neuviedol počas celého konania ani žalovaný a tieto zmeny okolností
nešpecifikoval ani Okresný súd Bratislava I vo svojom odôvodnení rozsudku. Zároveň k zmareniu
základného účelu zmluvy počas platnosti zmluvy, ktorá bola medzi stranami uzatvorené nedošlo,
nakoľko predmet stráženia sa počas platnosti nemenil, základný účel zmluvy nemohol byť vôbec
zmarený, a preto žalobca odmieta tvrdenie súdu, že žalovaný mohol platne vykonať odstúpenie
od zmluvy č. 430/2008 a prelomiť tým v zmluve dohodnuté ustanovenie o nemožnosti odstúpenia
žalovaným. To znamená, že aj keď mal žalovaný svojim ukončením zmluvy záujem od zmluvy odstúpiť,
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj na znenie zmluvy a nemožnosť od nej odstúpiť
žalovaným, k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného nemohlo dôjsť a v konečnom
dôsledku ani nedošlo.



11. Žalobca zotrval na názore, že nakoľko žalovaný od zmluvy č. 430/2008 nebol oprávnený odstúpiť,
avšak napriek tomu dňa 1.10.2008 svojvoľne ukončil vykonávané strážnej služby, od poobedňajších
hodín dňa 1.10.2008 žalovaný porušil každé ustanovenie zmluvy, ktoré ustanovujú jeho povinnosti,
a tým porušil aj ustanovenie čl. I bod 3, v zmysle ktorého mal žalovaný poskytovať strážnu službu
pre žalobcu a zabezpečiť ochranu žalobcom určeného úseku kanalizačnej sústavy tak, ako je to
špecifikované v zmluve. Žalovaný si teda minimálne od poobedňajších hodín dňa 1.10.2008 neplnil svoju
povinnosť poskytovať strážnu službu a ani povinnosť zabezpečovať ochranu žalobcom určeného úseku
kanalizačnej sústavy, nakoľko túto strážnu službu nevykonával nijako. Keďže teda ustanovenie čl. I bod
3 bolo žalovaným porušené, je jednoznačné aj to, že žabca oprávnene žiadal v súlade s ustanovením
čl. IV bod 2 zmluvy žalovanú zmluvnú pokutu.

12. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.4.2017 uviedol, že je zarážajúce, ak žalobca
na jednej strane tvrdí, že žalovaný nebol žalobcom požiadaný, aby vykonával svoju činnosť tak, že
by pritom porušil zákon, na strane druhej sankcionuje žalovaného za to, že „nekonal“, t.j. nezabránil
odstaveniu motorového vozidla nad kanalizačným poklopom vo vlastníctve žalobcu, a to súčasne za
existencie tej skutočnosti, že pozemok, na ktorom sa predmetné kanalizačné poklopy nachádzali, nebol
vo vlastníctve žalobcu. Predmetom poskytovania strážnej služby v zmysle zmluvy nebolo zabezpečenie
ochrany pozemku, ale určeného úseku kanalizačnej sústavy žalobcu. Pozemok nemohol byť predmetom
zabezpečenia ochrany, keďže nebol vo vlastníctve žalobcu. Okrem toho, ako už bolo veľa krát uvádzané,
či už zo strany žalobcu, alebo žalovaného, ochrana určeného úseku kanalizačnej sústavy žalobcu
mala byť v zmysle zmluvy zabezpečená tak, aby bez predchádzajúceho súhlasu Objednávateľa
(žalobcu) žiadna cudzia osoba nevstúpila do Predmetu stráženia (do kanalizačnej sústavy, či už
osobne alebo prostredníctvom technického zariadenia) a aby do Predmetu stráženia žiadnym spôsobom
nezasahovala, nepoškodzovala ho či ho nemenila bez predchádzajúceho súhlasu Objednávateľa.
Žalovaný naďalej trvá na tom, že odstavením vozidla nad jeden z kanalizačných poklopov nedošlo
k vstupu do kanalizácie, ani k zásahu do nej, alebo k jej poškodzovaniu, či jej meneniu. Výjazdová
skupina, ktorá bola vyslaná v daný deň na miesto, kde sa nachádzalo predmetné vozidlo, nebola teda
oprávnená vykonať akýkoľvek zásah voči tomuto vozidlu, resp. jeho posádke. Pokiaľ žalobca nemal
voči žalovanému akúkoľvek požiadavku na vykonanie zásahu voči odstavenému motorovému vozidlu,
vyvstáva podľa názoru žalovaného teda otázka, na aký účel požadoval žalobca od žalovaného vyslanie
výjazdovej skupiny. Za takýchto okolností nebolo pre žalovaného naďalej možné, aby vykonával pre
žalobcu strážnu službu. Žalovaný neopustil miesto stráženia bez toho, že by to žalobcovi oznámil.
Inak povedané, žalovaný sa len tak svojvoľne nerozhodol, že zmluvný vzťah so žalobcom ukončí
bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Žalovaný riadne odstúpil od zmluvy, pričom tento svoj úkon aj
riadne odôvodnil. Žalovaný súčasne podotkol, že za čas, za ktorý bola strážna služba z jeho strany
vykonávaná (vrátane vyslania výjazdovej skupiny) až do odstúpenia od zmluvy, mu nebola zo strany
žalobcu uhradená žiadna čiastka, a teda celú strážnu službu bol nútený vykonať na svoje náklady.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, ak by nedošlo k zmareniu základného účelu zmluvy, t.j.
zabezpečenie ochrany určeného úseku kanalizačnej sústavy žalobcu v súlade so zákonom č. 473/2005
Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 634/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o súkromnej bezpečnosti,
v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, t.j. požadovanie vykonania
zásahu proti motorovému vozidlu, ktoré vstúpilo na pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve žalobcu, avšak
zároveň nijakým spôsobom nezasahovalo do kanalizačnej sústavy, žalovaný by nemal dôvod zmluvu
ukončiť a ďalej by pokračoval v poskytovaní strážnej služby.

15. V súvislosti s odstúpením od zmluvy žalovaný uviedol, že jeho povinnosťou nebolo špecifikovať
konkrétne ustanovenia zákona č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti, ktorých porušenia by sa
bol dopustil, ak by pokračoval v poskytovaní strážnej služby. Povinnosti, resp. obmedzenia v rámci
poskytovania strážnej služby žalovaným žalovanému vyplývajú priamo zo zákona. Preto tvrdenie
žalobcu, že žalovaný v súvislosti s ukončením zmluvy nie je oprávnený dodatočne použiť v rámci svojej
argumentácie ustanovenie § 56 ods. 4 zákona o súkromnej bezpečnosti, nakoľko v písomnom ukončení
zmluvy týmto ustanovením žalovaný neargumentoval, považuje žalovaný za bezpredmetné.



16. Žalovaný tiež uviedol, že v danom prípade je potrebné prihliadať aj na § 265 Obchodného zákonníka.
Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancia ako vecne správne potvrdil.

17. Žalobca vo svojej replike zo dňa 14.5.2018 zotrval na dôvodoch a argumentácii uvedených v
podanom odvolaní.

18. Žalovaný sa v písomnom stanovisku zo dňa 29.6.2018 pridŕžal skutočností uvedených vo vyjadrení
k odvolaniu.

19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.

20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

21. Žalobca v podanej žalobe ako dôvod uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu uviedol, že „dňa
30.9.2008 o 16,00 zástupcovia žalovaného ústne oznámili žalobcovi, že zmluvu nie sú schopní ani
ochotní plniť, čoho dôsledkom bolo, že do predmetu stráženia sa tretie osoby dostali a zasahovali do
neho; vzhľadom na túto skutočnosť si žalovaný nesplnil svoj záväzok zabezpečovať ochranu predmetu
stráženia pred tretími osobami podľa čl. I bod 3 zmluvy“. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému
rozkazu uviedol, že „dňa 1.10.2008 na základe naliehavej požiadavky zodpovednej osoby žalobcu - p.
P., bola na miesto výkonu služby J. XX vyslaná výjazdová skupina žalovaného; po príchode na miesto
výkonu služby bolo zistené, že nad prístupom do kanalizačnej súpravy, t.j. na pozemku, ktorý nie je
vo vlastníctve žalobcu, je odstavené motorové vozidlo; zamestnanci strážnej služby nevideli dôvod na
zásah a privolanie výjazdovej skupiny, nakoľko nedochádzalo k neoprávnenému zásahu tak, ako je
špecifikovaný v čl. I bod 3 zmluvy“. V ten istý deň, t.j. 1.10.2008 doručil žalovaný žalobcovi list - ukončenie
zmluvy č. 430/2008 o zabezpečení strážnej služby.

22. V zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob 78/2015-197 zo dňa 8.9.2016, ktorým bol
rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 27Cb/37/2009-160 zo dňa 29.1.2015 zrušený a vec vrátená na ďalšie
konanie, súd prvej inštancie posudzoval písomný úkon žalovaného označený ako „ukončenie zmluvy č.
430/2008 o zabezpečení strážnej služby“ zo dňa 1.10.2008 z hľadiska zákonných ako aj dohodnutých
možností ukončenia zmluvy zakotvených v čl. II bod 3 zmluvy a v tej súvislosti vyhodnocoval možnú
existenciu dôvodu pre uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany žalobcu.

23. Prvoinštančný súd posúdil list žalovaného zo dňa 1.10.2008 podľa § 266 ods. 1 Obchodného
zákonníka ako odstúpenie od zmluvy. Súčasne aplikoval § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku
zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej
odstúpiť.

24. V nadväznosti na uvedené prijal konajúci súd záver, v zmysle ktorého základný účel zmluvy vyjadrený
v článku I. bod 1, bol v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za akých sa zmluva uzavrela, zmarený,
nakoľko ak by žalovaný poskytoval žalobcovi dohodnutú strážnu službu, došlo by z jeho strany k
porušeniu zákona č. 473/2005 Z.z., a to konkrétne porušovaniu ustanovenia § 56 ods. 4 a § 57 ods.
1 zákona, čoho dôsledkom by mohlo byť odňatie licencie žalovanému. Tento záver považuje odvolací
súd za správny, pričom dôvody uvádzané žalobcom v odvolaní neboli spôsobilé daný záver spochybniť
alebo vyvrátiť.

25. Keďže žalovaný v posudzovanom prípade ku dňu 1.10.2008 platne odstúpil od zmluvy uzavretej so
žalobcom, nie je možné následné neposkytovanie strážnej služby kvalifikovať ako porušenie zmluvy, a
teda nie je možné ho za takúto „nečinnosť“ sankcionovať zmluvnou pokutou.



26. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie, preskúmajúc ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, za vecne správne, preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).