Mestský súd Bratislava III


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/309/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819202034
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7819202034.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu R.. E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v R.,
Q. XXX, proti žalovaným 1. Okresný súd Košice II, so sídlom v Košiciach, Štúrova 29, IČO: 31 944 523,
2. Okresný súd Bratislava III, so sídlom v Bratislave, Námestie Biely kríž 7, IČO: 00 039 501, 3. Krajský
súd Bratislava, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 10, IČO: 00 215 759, 4. Najvyšší súd Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00 165 581, v konaní o porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 9.
septembra 2019 č. k. 6C/28/2019-45

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením odmietol
podanie žalobcu doručené súdu dňa 15.07.2019 a označené ako ,,žaloba namietajúca porušenie zásady
rovnakého zaobchádzania“.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v podaní, ktoré sa malo týkať porušenia zásad rovnakého
zaobchádzania, označil ako žalovaných súdne orgány odkazujúc na jeho súdny spor o určenie
neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nezrozumiteľne opísal skutkové okolnosti, z
ktorých vyvodzoval porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a navrhovaný petit rozhodnutia bol
nezrozumiteľný, neurčitý a nevykonateľný. Súd konštatoval, že žalobca vady podania neodstránil ani
na základe poučenia a výzvy súdu podľa uznesenia sp.zn. 6C/28/2019 zo dňa 25.7.2019, ktorým
bol žalobca vyzvaný na zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. uvedenie skutočností, z
ktorých vyplýva jeho nárok, označenie dôkazov, na ktoré sa odvoláva a opravu navrhovaného výroku
rozhodnutia tak, aby tento spĺňal podmienky vykonateľnosti, Žalobca reagoval na výzvu súdu na
odstránenie vád podaním zo dňa 5.8.2019, v ktorom citoval rôznorodé ustanovenia právnych predpisov,
vytýkal súdu, že znevýhodňuje jeho postavenie v porovnaní so žalovanými a núti ho konať niečo, čo mu
zákon neukladá, preto poškodzuje a znemožňuje jeho základné ľudské práva. Súdu vytkol, že v uznesení
nie je uvedené, v čom je jeho podanie neúplné a nezrozumiteľné a uviedol, že trvá na pôvodnom podaní
zo dňa 11.7.2019 (pozn. súdu, doručené na súd 15.7.2019).

3. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval § 129 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(CSP), § 9 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon) a poukázal na to, že v uznesení, ktorým žalobcu vyzval na opravu a doplnenie podania vo veci
samej je priamo v petite uvedené ako presne je potrebné podanie opraviť, doplniť a upraviť petit žaloby,
čo aj náležite zdôvodnil a žalobcu primerane poučil. Skonštatoval. že nie je úlohou súdu prvej inštancie



koncipovať vykonateľný petit žaloby v mene žalobcu. Zdôraznil, že o diskrimináciu ide vtedy, ak bez
objektívneho a rozumného zdôvodnenia, dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu s jednotlivcami, ktorí
sa nachádzajú v obdobných situáciách. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 171/2008 a Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2009, z ktorých vyplýva, že len
subjektívny názor žalobcu, či jeho presvedčenie o diskriminácii jeho osoby, nie je dôvodom na prijatie
záveru, že vo vzťahu k nemu mohlo dôjsť k diskriminačnému postupu. Súd prvej inštancie s odkazom
na podanie žalobcu zo dňa 5.8.2019, v ktorom uviedol, že zotrváva na pôvodnej žalobe, podanie vo veci
samej odmietol podľa § 129 CSP, pretože pre jeho vady nemohol v konaní ďalej pokračovať.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodov uvedených v § 365 ods.
1, písm. b), e), f) g), h) CSP a navrhol uvedené rozhodnutie zrušiť. Žalobca v odvolaní citoval ustanovenia
Ústavy SR, antidiskriminačného zákona, ustanovenia Civilného sporového poriadku a zákona č.
400/2009 Z. z. o štátnej službe uvádzajúc, že jeho podanie je bez akýchkoľvek pochybností žalobou
namietajúcou porušenie zásady rovnakého zaobchádzania súdmi, ktoré označil ako žalovaných. Tvrdil,
že rozhodnutím súdu je znevýhodnený v porovnaní so žalovanými, súd marí, poškodzuje a znemožňuje
jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu a tiež poškodzuje a znemožňuje jeho právo na rovnosť
účastníkov konania pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Uznesenie súdu
prvej inštancie podľa jeho názoru nie je odôvodnené, nie sú v ňom uvedené právne dôvody odmietnutia
jeho podania, je arbitrárne, pretože súd neuvádza, v čom je jeho podanie neúplné a nezrozumiteľné,
ani ako treba podanie doplniť alebo opraviť. Podľa názoru žalobcu, je z jeho podania zrejmé, akej veci
sa týka, čo ním sleduje a čoho sa domáha, a tiež je v ňom uvedený určitý, zrozumiteľný a vykonateľný
petit. Odvolateľ poukázal na to, že žalované súdy sú povinné preukázať, že neporušili zásadu rovnakého
zaobchádzania, a jemu ako žalobcovi zákon neukladá povinnosť doplniť podanie o dôkazy, na ktoré sa
odvoláva. Tvrdil, že ide o jeho právo a prostriedok procesnoprávnej obrany a procesnoprávneho útoku,
pričom môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti alebo dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že súd prvej inštancie svojim konaním marí,
poškodzuje a znevýhodňuje jeho právo, aby vec bola prejednaná bez zbytočných prieťahov, pretože
on splnil svoju povinnosť a oznámil skutočnosti, z ktorých možno usudzovať, že k porušeniu zásady
rovnakého zaobchádzania žalovanými došlo.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP z hľadísk
žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.

6. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesny´m
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktory´m sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taky´ postup súdu, ktory
´m sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesny´ch práv, priznany´ch mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chráneny´ch záujmov.

7. V súvislosti s odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. e/ je potrebné uviesť, že vyhodnotenie
potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou
súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť
ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje
dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena
a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

8. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetky´m v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení vy´sledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj vy´sledkom logicky´ch rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitny´m
zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získany´ch poznatkov.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ nie je vnímaný ako reálna vada rozhodnutia v zmysle
chybného procesného postupu súdu pri zisťovaní skutkového stavu. Stav predpokladaný hypotézou



tejto normy nemožno v kontradiktórnom spore ani objektívne dávať za vinu súdu, ktorý postupoval v
intenciách prejednacieho princípu. Zároveň však ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový
stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa
rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť
tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty
môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol
použiť bez vlastnej viny.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladany´ tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkovy´ch zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zisteny´ skutkovy´ stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zisteny´ skutkovy´ stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iny´,
než ktory´ použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
dany´ prípad.

11. Žalobcom namietané odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože súd právnej inštancie na základe
správne ustáleného skutkového stavu vyplývajúceho z posúdenia podania žalobcu, aplikoval správne
ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. V
konaní sa nevyžadovalo vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania, a ani sám žalobca nenavrhoval v
odvolacom konaní žiadne dôkazy spĺňajúce povahu prípustných novôt podľa § 366 CSP, ktoré by mali
vplyv na vyhodnotenie obsahu jeho podaní. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie a ním vydaných
rozhodnutí nebolo zistené ani žiadne porušenie procesných práv žalobcu, pre ktoré by sa súdne konanie
ako celok mohlo javiť voči jeho osobe ako nespravodlivé.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že žalobca podanie v lehote určenej
súdom nedoplnil, preto súd prvej inštancie správne vo veci rozhodol, ak žalobu odmietol v zmysle § 129
ods. 3 CSP. Žalobca ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia, ktorými by vady
podania odstránil, a ktoré by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie v konaní.

13. Podľa § 132 ods.1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

14. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

15. Podľa § 129 ods. 2 CSP, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

16. Podľa § 129 ods. 3 CSP, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

17. Z vyššie citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že podstatnou náležitosťou podania vo veci samej,
medzi ktoré sa radí žaloba, patrí skutkové zdôvodnenie podania, teda pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých sa žalobca domáha určitého nároku v konaní pred
súdom, a vymedzenie tohto nároku vo forme vyjadrenia žalobného návrhu (petitu). Predpokladom
riadneho prejednania žaloby a vydania súdneho rozhodnutia vo veci samej, je existencia určitého
a zrozumiteľného vyjadrenia žalobcu v podaní o tom, kto voči komu uplatňuje nárok, na základe
akých skutkových okolností, a ako konkrétne navrhuje vo veci samej rozhodnúť (žalobný návrh). Pre
postup súdu v konaní nie je určujúca právna kvalifikácia nároku ani precízna formulácia žalobného
petitu, no obsah podania musí byť zrozumiteľný a určitý do takej miery, aby súd na základe
vymedzených skutkových okolností mohol určiť, podľa akých ustanovení hmotného a procesného práva
má v konaní postupovať a rozhodnúť. Samotný žalobný návrh musí byť v zmysle zákona spôsobilý
vykonateľnosti, teda to, čo žalobca uplatňuje v konaní, musí byť reálne vykonateľné niektorým zo
spôsobov predpokladaných a prípustných v exekučnom konaní. Pokiaľ z podania takéto okolnosti
nevyplývajú, ide o prekážku konania.



18. Vadou podania je nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Nezrozumiteľným podaním je najmä
také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí.
Nezrozumiteľné podanie znamená, že ten, kto podanie urobil, si svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje,
ponecháva nedokončené vety, uvádza nezmyselné argumenty nesúvisiace s vecou a podobne.
Nezrozumiteľným podaním je predovšetkým také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití
výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné, a čo má byť
predmetom konania. Neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje napríklad pochybnosť o individualizácii
veci alebo identifikácii strán alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napr. existuje
rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a návrhom).

19. Žalobca označil ako žalovaných okresné súdy v Košiciach a Bratislave, Krajský súd v
Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky, pričom poukázal na určenie neplatnosti skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, v ktorom konaní sa mali súdy dopustiť porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania v jeho neprospech ako žalobcu - štátneho zamestnanca. Opis konania žalovaných,
ktorým malo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania bol nezrozumiteľný a neurčitý, a
navrhnutý petit žaloby nevykonateľný.

20. Podľa § 11 ods. 1, 2 Antidiskriminačného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo
dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (žalobca). Žalobca je povinný v návrhu označiť
osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len žalovaný). Žalovaný je
povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania až potom, čo žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo.

21. Podľa citovaného zákonného ustanovenia, pokiaľ žalobca tvrdil, že konaním žalovaných došlo vo
vzťahu k nemu k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania a teda ku diskriminačnému konaniu,
je na žalobcovi, aby oznámil skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu
zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Uvedená povinnosť pre žalobcu vyplýva priamo z § 11
antidiskriminačného zákona. Len všeobecné tvrdenie, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
došlo, avšak bez uvedenia skutkových okolností, ktorými sa žalovaní mali dopustiť takého konania,
nepredstavuje spôsobilý podklad pre začatie a vedenie súdneho konania. Opis skutkových okolností
nemožno nahradiť nezrozumiteľnou citáciou rôznorodej právnej úpravy, tak ako to vo svojich podaniach
urobil žalobca. Nespôsobilým ďalšieho pokračovania v konaní činí podanie žalobcu aj ním navrhovaný
zmätočný, nezrozumiteľný petit žaloby, ktorý nezodpovedá zákonnej úprave, a ktorý nie je možné
vykonať žiadnym zo zákonom uznaných spôsobov exekučného výkonu rozhodnutia. Odmietnutie
podania je procesnou sankciou za neodstránenie vád podania vo veci samej v lehote určenej súdom.

22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne a úplne poučil žalobcu o náležitostiach
žaloby, napriek tomu žalobca nedoplnil chýbajúce skutkové okolnosti. Zároveň je zrejmé, že bez
úplného a zrozumiteľného opísania rozhodujúcich skutočností, označenia dôkazov na ich preukázanie,
a jasne a zrozumiteľne formulovaného žalobného petitu súd nemôže v konaní pokračovať, preto jedinou
možnosťou je podanie odmietnuť.

23. Nedostatky svojho podania žalobca neodstránil ani v lehote na podanie odvolania (§ 129 ods. 4
CSP), pretože vyjmúc námietky voči postupu súdu prvej inštancie, v odvolaní len zopakoval nejasné a
nezrozumiteľné formulácie skutkových tvrdení totožných s tými, ktoré zakladali dôvody odmietnutia jeho
podania. Odvolaciemu súdu tak neostávala iná možnosť ako potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

24. Aj keď samotné podanie žalobcu nebolo spôsobilým predmetom súdneho konania na súde prvej
inštancie, odvolanie voči uzneseniu o odmietnutí podania, ktorým sa konanie končí, vyvolalo devolutívne
účinky a teda konanie pred odvolacím súdom. Nakoľko stranám sporu žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli, odvolací súd v súlade s § 396 ods.1, § 255 ods.1 CSP rozhodol, že stranám sporu náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).