Komunálne služby, štátny podnik Komárno "v likvidácii"


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/25/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4295894869
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4295894869.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v exekučnej veci oprávneného: Viera
Kližanová - OPTIKA, so sídlom Trenčín, Ľ. Stárka 2146/6, IČO: 34 938 621, proti povinnému: Komunálne
služby, štátny podnik Komárno v „likvidácii", so sídlom Komárno, Gottwaldovo nábrežie 16, IČO: 00
045 691,, ktorý bol dňa 26.10.2016 vymazaný z obchodného registra, o vymoženie pohľadávky v sume
913,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.k.
E/1632/1995-61 zo dňa 03. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o
zastavení výkonu rozhodnutia nariadeného uznesením Okresného súdu v Komárne č.k. E/1632/1995-8
zo dňa 15.04.1996 p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd odvolanie oprávneného v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu na
pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného zo dňa 15.12.2014 o d m i e t a.

III. Povinný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým uznesením pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného
( Rempo Bratislava, štátny podnik v likvidácii, Mierová 1, Bratislava, IČO: 31 334 580, z konania vystúpil
a na jeho miesto vstúpila Viera Kližanová - OPTIKA, Ľ. Stárka 2146/6, Trenčín, IČO: 34 938 621).
Druhým výrokom zamietol návrh oprávnenej na zmenu účastníka konania na strane povinného zo
dňa 15.12.2014. Tretím výrokom zastavil konanie o výkon rozhodnutia nariadený uznesením Okresného
súdu v Komárne č.k. E/1632/1995-8 zo dňa 15.04.1996. Posledným výrokom nepriznal oprávnenej
náhradu trov výkonu rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 206 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného
od 01.01.2006, § 14 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb o konkurze a vyrovnaní platnom
a účinnom do 31.12.2005, § 92 ods. 2, 3, § 111 ods. 1, § 372m ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, čl. 4 ods. 1, § 61, § 62, § 64, § 80 ods. 1, 2, § 165 ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, §
262 ods. 1, § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, § 9a ods. 1, 4, § 37 ods.
3 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
1.2 Súd prvej inštancie zistil, že predmetné konanie o výkon rozhodnutia sa začalo dňa 02.10.1995, t.j.
za účinnosti OSP, ktorý nariadenie a uskutočnenie výkonu rozhodnutia upravoval v šiestej časti zákona.
Ďalej zistil, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného od 18.01.2002 do 05.05.2016 bolo
konanie o výkon rozhodnutia zo zákona prerušené, a preto súd nemohol v uvedenom období vykonávať
žiadne procesné úkony. Následne bol zákonom č. 341/2005 Z.z., ktorým bol novelizovaný OSP
odstránený dualizmus v postupe pri výkone rozhodnutia podľa úpravy Občianskeho súdneho poriadku
a Exekučného poriadku. Fakticky po uplynutí 6 mesiacov od 01.09.2005 súdy boli odbremenené od
výkonu rozhodnutia podľa OSP v znení úpravy platnej do 31.08.2005 a po tomto dátume by mali už



len súdni exekútori realizovať výkon rozhodnutia, okrem výkonu týkajúceho sa výchovy maloletých
detí a vymáhania súdnych pohľadávok, ktorý ostal v kompetencii súdu. Uviedol, že v zmysle § 372m
OSP za účelom zabezpečenia kontinuity núteného výkonu rozhodnutia od 01.09.2005 bol oprávnený
povinný podať do 6 mesiacov od účinnosti zákona návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi
podľa Exekučného poriadku a zároveň bol povinný oznámiť podanie návrhu na vykonanie exekúcie
súdu. Ak tak učinil, súd postúpil vec súdnemu exekútorovi spolu s poverením. Súd prvej inštancie
ďalej poznamenal, že predmetné konanie o výkon rozhodnutia v čase prijatia zákona č. 341/2005 Z.z.
bolo prerušené, čo znamená, že oprávnenému nezačala plynúť lehota určená v § 372m OSP. Počas
prerušeného konania došlo k rekodifikácii občianskeho práva procesného a s účinnosťou od 01.07.2016
bol prijatý CSP, ktorý s výnimkou výkonu rozhodnutí vo veciach maloletých detí neupravuje nútený výkon
rozhodnutia. S poukazom na to, že OSP stratil účinnosť od 01.07.2016, už v súčasnosti nie je možné
použiť jeho zákonné ustanovenia upravujúce súdny výkon rozhodnutia. To znamená, že už neexistuje
žiadny právny predpis, ktorý by upravoval výslovne taký súdny výkon rozhodnutia, aký je predmetom
tohto konania. Preto súd bol toho názoru, že v danej veci je potrebné postupovať v súlade s článkom
4 ods. 1 CSP, a tak na konanie a rozhodnutie použiť analógiu. Súd teda právnu vec posúdil podľa
ustanovení takých zákonov, ktoré upravujú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej
právnej veci.
1.2 Ďalej súd prvej inštancie zistil, že Viera Kližanová - OPTIKA sa podaním zo dňa 17.12.2014,
označeným ako "Návrh na pokračovanie exekúcie po pripustení zmeny v osobe oprávneného a
povinného" domáhala pokračovania exekúcie v zmysle § 372m ods. 1 OSP, ako aj zmeny účastníka
konania na strane oprávneného a povinného. Súdu dňa 18.12.2014 oznámila, že podala na Exekútorský
úrad JUDr. Ing. Pavla Malíka návrh na pokračovanie vo vykonávacích konaniach. Súd zistil, že v čase
podania návrhu na pokračovanie exekúcie bolo predmetné konanie o výkon rozhodnutia zo zákona
prerušené s poukazom na § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. v spojitosti s § 206 ods. 1
zákona č. 7/2005 Z.z., keďže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz dňa 18.01.2002. Konkurz
bol následne právoplatne zrušený až dňa 05.05.2016, a to uznesením Krajského súdu v Bratislave
č.k. 4K 136/1997-475 zo dňa 31.03.2016. Na základe toho konštatoval, že v období od 18.01.2002
do 05.05.2016 súd nemohol robiť žiadne procesné úkony v konaní o výkon rozhodnutia, t.j. nemohol
rozhodnúť o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného a povinného, ako ani o návrhu
na pokračovanie exekúcie. Na druhej strane v uvedenom období neplynuli účastníkom konania žiadne
lehoty, teda ani lehota na oznámenie podania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 372m ods. 1 OSP.
Z toho teda jednoznačne vyplýva, že Viera Kližanová - OPTIKA včas podala návrh na zmenu účastníkov
konania, ako aj včas oznámila súdu podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Keďže v súčasnosti už konanie o výkon rozhodnutia nie je prerušené a v čase podania návrhu na
pripustenie zmeny účastníka konania v zmysle § 92 ods. 2 OSP oprávnenou osobou na podanie takéhoto
návrhu bol aj ten, na koho boli práva alebo povinnosti, o ktorých sa konalo, prevedené, súd posúdil
návrh postupníka Viery Kližanovej - OPTIKA na zmenu účastníka konania tak na strane oprávneného
ako aj povinného.
1.3 Súd prvej inštancie ako prvý posudzoval návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.05.2004, ako aj z predloženej špecifikácie bolo zistené, že
zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvárala Viera Kližanová - OPTIKA (predtým Finrea), ako postupník
a Ing. Pavol Kližan - Universal, ako postupca. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bolo
postúpenie pohľadávky voči Komunálnym službám š.p. v konkurze v Komárne, IČO: 00 045 691 vo výške
1.869.411,- Sk s príslušenstvom, ktoré boli bližšie špecifikované v prílohe zmluvy. Súd zo špecifikácie
zistil, že na Vieru Kližanovú - OPTIKA bola postúpená aj v predmetnom konaní vymáhaná pohľadávka
vo výške 27.529,- Sk, trov súdneho konania a trov výkonu rozhodnutia. S poukazom na uvedené
skutočnosti konštatoval, že bolo preukázané postúpenie vymáhanej pohľadávky na postupníka, t.j. na
Vieru Kližanovú - OPTIKA, ktorá aj súhlasila so vstupom do konania o výkon rozhodnutia, keďže sama
žiadala o pripustenie zmeny účastníka konania. Preto súd použitím analógie rozhodol o pripustení
účastníka na strane oprávneného.
1.4 Viera Križanová vo svojom podaní zo dňa 15.12.2014 žiadala zároveň aj o pripustenie zmeny
účastníka konania na strane povinného. Bola toho názoru, že zo zákona povinným je Mesto Komárno,
ktorý je zakladateľom pôvodného dlžníka Komunálne služby, štátny podnik Komárno v likvidácii.
Poukázala na zákonné ustanovenie § 19 zákona č. 518/1990 Zb., pričom tvrdila, že zakladateľ štátneho
podniku, t.j. Mesto Komárno, je "príslušným orgánom republiky", na ktorého prešla povinnosť uspokojiť
zostávajúce pohľadávky veriteľov zrušeného štátneho podniku. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že
z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra zistil, že povinný, t.j. Komunálne služby, štátny
podnik Komárno "v likvidácii", bol založený zakladacou listinou - uznesením plenárneho zasadnutia



Okresného národného výboru v Komárne č. 13/IV/B zo dňa 12.05.1989. Následne zakladateľská funkcia
prešla z Okresného národného výboru Komárno, odboru Miestneho hospodárstva a služieb Komárno
na Mesto Komárno. Táto zmena vyplýva z uzatvoreného delimitačného protokolu zo dňa 31.1.1990
v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a v zmysle Pokynov Ministerstva financií SR,
odboru miestnych rozpočtov č. 7/145/90 zo dňa 23.11.1990. Z výpisu ďalej bolo zistené, že všetky
práva a záväzky ako aj majetok podniku zostali v právomoci a kompetencii štátneho podniku. Mestské
zastupiteľstvo v Komárne uznesením č. 33 zo 4. zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Komárne
konaného dňa 26.04.1991 schválilo likvidačný plán podniku Komunálne služby, štátny podnik Komárno
ku dňu 30.04.1991. Z uvedeného mal za to, že Mesto Komárno prebralo len zakladateľskú funkciu
štátneho podniku, pričom majetok podniku ostal naďalej v kompetencii podniku. Mal za to, že na
posudzovanie režimu hospodárenia ako i právneho postavenia štátneho podniku Komunálne služby
Komárno v likvidácii platí zákon o štátnom podniku, a nemožno aplikovať zákon č. 427/1990 Zb. o
prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. Uviedol, že
Komunálne služby, štátny podnik v likvidácii potom, čo jeho zakladateľom sa stalo Mesto Komárno,
nestratil procesnú subjektivitu a naďalej bol nositeľom práv a povinností disponujúc vlastným majetkom.
Uvedenému svedčí aj tá skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, pričom podľa
§ 5 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní je podmienkou vyhlásenia konkurzu, aby
dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania. Podľa názoru súdu, ak by povinnému
nezostal majetok a všetky práva a povinnosti by prešli na zakladateľa Mesto Komárno, nebolo by možné
domáhať sa uspokojenia pohľadávok veriteľov voči štátnemu podniku v rámci konkurzného konania,
ktorý sa viedol na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 4K 136/1997. Preto je nepochybne zrejmé,
že napriek prechodu zriaďovateľskej funkcie ku Komunálnym službám, štátny podnik v likvidácií na
Mesto Komárno zostal povinnému majetok, a teda aj zodpovednosť za záväzky, ktorých uspokojenia
bolo možné sa domáhať v konkurznom konaní. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Nitre č.k. 15Cob/66/2013-310, zo dňa 10.07.2013, ktorým Krajský súd v Nitre k prechodu majetku, práv
a záväzkov Komunálnych služieb, štátny podnik Komárno v likvidácii na Mesto Komárno zaujal obdobné
stanovisko ako Okresný súd Komárno. V predmetnom konaní o výkon rozhodnutia je preto podľa súdu
prvej inštancie naďalej povinným Komunálne služby, štátny podnik Komárno "v likvidácii", a nie Mesto
Komárno. Preto rozhodol tak, ako uviedol v druhej výrokovej vete napadnutého uznesenia.
1.5 Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra súd prvej inštancie zistil, že povinný,
t.j. Komunálne služby, štátny podnik Komárno "v likvidácii", bol dňa 26.10.2016 ex offo vymazaný z
Obchodného registra Okresného súdu Nitra. Keďže v danom prípade povinný tým stratil procesnú
subjektivitu a nemá právneho nástupcu, súd konanie o výkon rozhodnutia zastavil. Poznamenal tiež,
že v danom prípade nemohol postúpiť vec súdnemu exekútorovi v zmysle § 372m ods. 2 OSP v znení
účinnom do 31.08.2005, keďže nebolo možné spolu s vecou poslať aj písomné poverenie na vykonanie
exekúcie, keďže v súčasnosti už povinný zanikol, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky
konania, pre ktoré nemožno súdnemu exekútorovi vydať poverenie na vykonanie exekúcie, ale je
potrebné konanie zastaviť.
1.6 Ďalej uviedol, že v danom prípade uznesením Okresného súdu Komárno č.k. E/1632/1995-8 zo dňa
15.04.1996 bol nariadený výkon rozhodnutia, z čoho je možné vyvodiť úspech oprávneného. Súd prvej
inštancie mal za to, že zastavenie konania zavinil povinný, pretože počas výkonu rozhodnutia stratil
procesnú subjektivitu, zanikol dňom 26.10.2016 bez právneho nástupcu, teda už nemôže uhradiť žiadne
trovy výkonu rozhodnutia, ktoré vznikli oprávnenému. V danom prípade síce oprávnená Viera Kližanová
- OPTIKA má nárok na náhradu trov výkonu, avšak neexistuje osoba, ktorú by súd mohol zaviazať na
úhradu trov výkonu rozhodnutia, preto súd prvej inštancie rozhodol za použitia analógie tak, ako to je
uvedené v štvrtej výrokovej vete uznesenia.

2 Proti tomuto uzneseniu v časti jeho druhého a tretieho výroku podal v zákonnej lehote odvolanie
oprávnený, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie v časti tretieho
výroku, ako i druhý výrok, ktorým súd návrh zo dňa 15.12.2014 na zmenu účastníka konania zamietol
z dôvodu, že priamo súvisí s treťou výrokovou časťou uznesenia. Uviedol, že súd vydal rozhodnutie
bez riadneho odôvodnenia a taktiež má vady spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci. Mal
za to, že súd vydal rozhodnutie o zastavení konania a rovnako i zamietnutí pripustenia zmeny v osobe
povinného i napriek existencii právneho predpisu priamo upravujúceho prechod povinnosti, ktorého
znenie a obsah odignoroval v odôvodnení len konštatovaním, že sa na vec nevzťahuje. Z procesného
hľadiska poukázal na nekonanie súdu, i keď na to mal dostatok časového priestoru, aby rozhodol v
zákonom stanovenej lehote 60 dní o návrhu oprávneného na zmenu v osobe povinného a to ešte pred
tým ako bol subjekt vymazaný z obchodného registra k 26.10.2016, avšak konkurz bol zrušený už



31.03.2016, o čom súd upovedomil oprávnený listom zo dňa 11.05.2016. Z hmotnoprávneho hľadiska
namietal nesprávny záver súdu o tom, že konanie bolo zastavené, nakoľko neexistuje právny nástupca
povinného zaniknutého podniku resp. osoba, na ktorú prešla povinnosť z exekučných titulov. Mal za
to, že na posudzovanie režimu hospodárenia ako i právneho postavenia š.p. platí zákon štátnom
podniku a nemožno aplikovať zákon č. 427/90 Zb. Súd prvej inštancie podľa neho tiež pochybil v tom,
že nepostrehol prepojenosť Zákona o štátnom podniku konkrétne v § 22 a Hospodárskeho zákonníka
§ 27e upravujúceho likvidáciu zrušených štátnych podnikov v dôsledku malej privatizácie a jeho
náväznosť v úprave vysporiadania zostávajúcich pohľadávok na § 19 zákona č. 427/90 Zb. Predmetné
ustanovenie predstavuje výnimku z inak všeobecne platných princípov upravujúcich likvidáciu zrušených
štátnych podnikov a je svojím charakterom ustanovením ojedinelým a špecificky prijatým výhradne
v dôsledku prebiehajúcich národohospodárskych zmien po roku 1989 avšak dáva garanciu, že štát
priamo v ustanovení zákona upravuje právo na uspokojenie všetkých pohľadávok veriteľov, ktorí boli
týmito zmenami dotknutí. Súčasne zo zákonného ustanovenia jasne vyplýva, že nemôže nastať právny
stav, ktorý deklaruje súd, teda že neexistuje právny nástupca v osobe povinného. Namietal tiež, že
súd prvej inštancie v odôvodnení nesprávne argumentuje Zákonom o konkurze, nakoľko podľa neho
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze účinný k 01.10.1991 nemôže dopadať nijako na právne vzťahy
založené už skôr prijatým právnym predpisom - zákonom č. 427/90 Zb. § 19 účinný k 01.12.1990
čo do práva oprávnenej na uspokojenie pohľadávok prostredníctvom príslušného orgánu republiky.
Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 1/2003 - sp.zn. 2 Cdo 48/01 zo dňa 30.10.2001,
č. 6/2003 sp.zn. 2 Cdo 63/02 zo dňa 27.08.2002. Poukázal na to, že súdu prvej inštancie uviedol
všetky známe skutočnosti predloženými listinami, výpismi z obchodného registra totožných právnických
osôb - podnikov komunálnych služieb, z ktorých je zrejmé, že práva a záväzky po ich zániku prešli
na zakladateľa - samosprávu, neznamená to, že by bol súd viazaný jej návrhom čo do označenia
"orgánu republiky", prostredníctvom ktorého majú byť pohľadávky oprávneného uspokojené. Ak prechod
povinnosti vyplýva zo zákona, je súd povinný vydať rozhodnutie z úradnej moci a stanoviť právneho
nástupcu v osobe povinného a to i bez návrhu, čo sa v tomto prípade nestalo. Záverom tiež poukázal
na rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06.

3 Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zastavení výkonu rozhodnutia nariadený
uznesením Okresného súdu v Komárne č.k. E/1632/1995-8 zo dňa 15.04.1996 je potrebné podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. O odvolaní oprávneného v napadnutej časti týkajúcej sa výroku
o zamietnutí návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného zo dňa 15.12.2014
rozhodol tak, že toto je potrebné podľa § 386 písm. c) odmietnuť.

4 Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Civilného sporového
poriadku, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016 . Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal
dňa 3. 2.2017,t. j. už za účinnosti Civilného sporového poriadku .
5 Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom
č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného
mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6 Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia,
ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, na účely
tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Podľa odseku 4 citovaného
ustanovenia, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie
podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7 Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8 Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa



ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v
konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej
podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

9 Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva.

10 Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

11 Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

12 Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby.

13 Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

14 Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

15 Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti tretieho
výroku je správne a dostatočne odôvodnené, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade
s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom
rozhodnutí.

16 Spôsobilosť byť stranou sporu, teda procesná subjektivita účastníka konania je jednou zo základných
procesných podmienok, na splnenie ktorej prihliada súd kedykoľvek počas konania. Procesnú
subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Ide o spôsobilosť byť subjektom procesnoprávneho vzťahu ako jedného zo základných predpokladov
pre vznik procesnoprávneho vzťahu. Spôsobilosť právnických osôb mať práva a povinnosti a teda aj ich
procesná subjektivita zaniká dňom ich výmazu z obchodného registra. Ak po začatí konania účastník
stratí procesnú subjektivitu, súd postupuje podľa § 62 a 64 CSP. Zastavenie konania prichádza do úvahy
najmä vtedy, keď právnická osoba je vymazaná z obchodného registra, pričom nemá právneho nástupcu.

17 Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku odvolací súd dodáva, že ďalej pokračovať vo
vykonávaní exekúcii (výkone rozhodnutia ) nariadeného uznesením Okresného súdu Komárno č.k.
E/1632/95-8 zo dňa 15.04.1996 nie je dôvodné s poukazom na to, že povinný bol dňa 26.10.2016
ex offo vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra po zrušení konkurzu vyhláseného
na jeho majetok po splnení rozvrhového uznesenia. Výmazom povinného z Obchodného registra tak
došlo k jeho zániku. Povinný tak stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť byť
účastníkom konania. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekučné konanie
zastavil, nakoľko povinný zanikol bez právneho nástupcu, ktorý by vystupoval na strane povinného a
mal procesnú subjektivitu.

18 Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil.

19 Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

20 Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu
konania,d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,e) zrušení
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na



opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí
návrhu na doplnenie rozsudku,h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,i) návrhu na
predbežnú vykonateľnosť rozsudku,j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,k) povinnosti zložiť zábezpeku
vo veciach práva duševného vlastníctva,l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu
trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho
rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho
rozhodnutia.

21 Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

22 Opravné prostriedky v civilnom konaní sú zaradené do štvrtej časti Civilného sporového poriadku.
Odvolanie podľa novej právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku ostáva ako jediný riadny opravný
prostriedok proti rozhodnutiam súdov. Právna úprava odvolania v sporovom konaní vychádza z princípu
neúplnej apelácie. Základná koncepčná zmena sa týka prípustnosti riadneho opravného prostriedku
(odvolania) voči uzneseniam súdu prvej inštancie. Zavedenie sťažnosti ako systémového opatrenia
na odbremenenie odvolacích (druhoinštančných) súdov zákonodarcovi umožnilo taxatívnym výpočtom
vymedziť prípustnosť odvolania voči uzneseniam. Doterajšia koncepcia prípustnosti odvolania voči
prvoinštančným rozsudkom (pokiaľ to zákon vyslovene nevylučuje) zostala zachovaná (z dôvodovej
správy). Odvolaním sa strana domáha preskúmania rozhodnutia súdu, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, intervenient
podľa § 360 CSP, ako aj prokurátor podľa § 361 CSP.

23 Odvolaním je teda možné napadnúť len rozhodnutie prvoinštančného súdu a odvolanie proti
uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné len ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa podať odvolanie
proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 357 CSP a v prípade ak tak ustanovuje
osobitný zákon. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu je tak s poukazom na ustanovenie § 357 CSP
založená na enumeratívnom princípe.

24 Vychádzajúc z vyššie uvedenej koncepcie prípustnosti odvolania voči taxatívne uvedeným
uzneseniam súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie v dotknutom výroku súdu prvej
inštancie o zamietnutí návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného, považoval
za také rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie.

25 Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), rozhodujúc vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolanie oprávneného
podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako neprípustné bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou
napadnutej druhej výrokovej časti uznesenia týkajúcej sa týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu na
pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného zo dňa 15.12.2014.

26 Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodol tak, že povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie náhrady trov
konania povinnému, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že povinnému
v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (§
256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

27 Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).