Komunálne služby, štátny podnik Komárno "v likvidácii"


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/24/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4295894870
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4295894870.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci
oprávneného: Viera Kližanová - OPTIKA, so sídlom Ľ. Stárka 2146/6, Trenčín, IČO: 34 938 621, proti
povinnému: Komunálne služby, štátny podnik Komárno v likvidácii, so sídlom Gottwaldovo nábrežie 16,
Komárno, IČO: 00 045 691, o vymoženie 5.725,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. E/1085/1995-64 zo dňa 6. februára 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zastavení konania
o výkon rozhodnutia nariadený uznesením Okresného súdu Komárno č. k. E/1085/1995-10 zo
dňa 12. 04. 1996 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odvolanie oprávneného v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu
na pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného zo dňa 15. 12. 2014 o d m i e t a .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného: Rempo
Bratislava, štátny podnik v likvidácii, Mierová 1, Bratislava, IČO: 31 334 580, ktorý z konania vedeného
pod sp. zn. E/1085/1995 vystúpi a na jeho miesto vstúpi do konania: Viera Kližanová - OPTIKA, Ľ. Stárka
2146/6, Trenčín, IČO: 34 938 621. Druhým výrokom súd prvej inštancie zamietol návrh na pripustenie
zmeny účastníka konania na strane povinného zo dňa 15. 12. 2014. Tretím výrokom zastavil konanie o
výkon rozhodnutia nariadený uznesením Okresného súdu v Komárne č. k. E/1085/1995-10 zo dňa 12.
04. 1996 a štvrtým výrokom súd prvej inštancie nepriznal oprávnenej náhradu trov výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii,
§ 14 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní platnom a účinnom do
31. 12. 2005, § 111 ods. 1, § 372m ods. 1, § 80 ods. 1 a 2, § 92 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku,
§ 4 ods. 1, § 470 ods. 1 a 2, § 165 ods. 2, § 61, § 62, § 64, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Uviedol, že v danom prípade Viera Kližanová - OPTIKA sa
podaním zo dňa 17. 12. 2014 označeným ako „Návrh na pokračovanie exekúcie po pripustení zmeny v
osobe oprávneného a povinného" domáhala pokračovania exekúcie v zmysle § 372m ods. 1 OSP, ako
aj zmeny účastníka konania na strane oprávneného a povinného. Súdu dňa 18. 12. 2014 oznámila, že
podala na Exekútorský úrad JUDr. Ing. Pavla Malíka návrh na pokračovanie vo vykonávacích konaniach.
Súd prvej inštancie zistil, že v čase podania návrhu na pokračovanie exekúcie bolo predmetné konanie
o výkon rozhodnutia zo zákona prerušené s poukazom na § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb.
v spojitosti s § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., keďže na majetok povinného bol vyhlásený konkurz
dňa 18. 01. 2002. Konkurz bol právoplatne zrušený až dňa 05. 05. 2016, a to uznesením Krajského
súdu v Bratislave č. k. 4K 136/199-475 zo dňa 31. 03. 2016. To znamená, že v období od 18. 01.
2002 do 05. 05. 2016 súd nemohol robiť žiadne procesné úkony v konaní o výkon rozhodnutia, t.j.



nemohol rozhodnúť o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného a povinného, ako
ani o návrhu na pokračovanie exekúcie. Na druhej strane v uvedenom období neplynuli účastníkom
konania žiadne lehoty, teda ani lehota na oznámenie podania návrhu na vykonanie exekúcie podľa §
372m ods. 1 OSP. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že Viera Kližanová - OPTIKA včas podala návrh na
zmenu účastníkov konania, ako aj včas oznámila súdu podanie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi. Keďže v súčasnosti už konanie o výkon rozhodnutia nie je prerušené a v čase podania
návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania v zmysle § 92 ods. 2 OSP oprávnenou osobou na
podanie takéhoto návrhu bol aj ten, na koho boli práva alebo povinnosti, o ktorých sa konalo, prevedené,
súd prvej inštancie posúdil návrh postupníka Viery Kližanovej - OPTIKA na zmenu účastníka konania
tak na strane oprávneného ako aj povinného. Súd prvej inštancie ako prvé posudzoval návrh na zmenu
účastníka konania na strane oprávneného. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 05. 2004,
ako aj z predloženej špecifikácie bolo zistené, že zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvárala Viera
Kližanová - OPTIKA (predtým Finrea), Ľudovíta Stárka 6, Trenčín, IČO: 34 938 621 ako postupník a
Ing. Pavol Kližan - Universal, Ľudovíta Stárka 6, Trenčín, IČO: 14 126 389 ako postupca. Predmetom
zmluvy o postúpení pohľadávok bolo postúpenie pohľadávky voči Komunálnym službám š.p. v konkurze
v Komárne, IČO: 00 045 691 vo výške 1.869.411,- Sk s príslušenstvom, ktoré boli bližšie špecifikované v
prílohe zmluvy. Súd prvej inštancie zo špecifikácie zistil, že na Vieru Kližanovú - OPTIKA bola postúpená
aj v predmetnom konaní vymáhaná pohľadávka vo výške 172 487,- Sk, trov súdneho konania a trov
výkonu rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie konštatoval, že bolo
preukázané postúpenie vymáhanej pohľadávky na postupníka, t.j. na Vieru Kližanovú - OPTIKA, ktorá
aj súhlasila so vstupom do konania o výkon rozhodnutia, keďže sama žiadala o pripustenie zmeny
účastníka konania. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že Viera Kližanová vo svojom podaní zo dňa 15.
12. 2014 žiadala aj o pripustenie zmeny účastníka konania na strane povinného. Bola toho názoru, že
zo zákona povinným je Mesto Komárno, ktorý je zakladateľom pôvodného dlžníka Komunálne služby,
štátny podnik Komárno v likvidácii. Poukázala na zákonné ustanovenie § 19 zákona č. 518/1990 Zb.,
pričom tvrdila, že zakladateľ štátneho podniku, t.j. Mesto Komárno, je „príslušným orgánom republiky", na
ktorého prešla povinnosť uspokojiť zostávajúce pohľadávky veriteľov zrušeného štátneho podniku. Súd
prvej inštancie v tejto súvislosti poznamenal, že z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra
zistil, že povinný, t.j. Komunálne služby, štátny podnik Komárno „v likvidácii", bol založený zakladacou
listinou - uznesením plenárneho zasadnutia Okresného národného výboru v Komárne č. 13/IV/B zo dňa
12. 05. 1989. Následne zakladateľská funkcia prešla z Okresného národného výboru Komárno, odboru
Miestneho hospodárstva a služieb Komárno na Mesto Komárno. Táto zmena vyplýva z uzatvoreného
delimitačného protokolu zo dňa 31. 01. 1990 v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a v
zmysle Pokynov Ministerstva financií SR, odboru miestnych rozpočtov č. 7/145/90 zo dňa 23. 11. 1990.
Z výpisu ďalej bolo zistené, že všetky práva a záväzky ako aj majetok podniku zostali v právomoci a
kompetencii štátneho podniku. Mestské zastupiteľstvo v Komárne uznesením č. 33 zo 4. zasadnutia
Mestského zastupiteľstva v Komárne konaného dňa 26. 04. 1991 schválilo likvidačný plán podniku
Komunálne služby, štátny podnik Komárno ku dňu 30. 04. 1991. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,
že Mesto Komárno prebralo len zakladateľskú funkciu štátneho podniku, pričom majetok podniku ostal
naďalej v kompetencii podniku. Súd prvej inštancie mal za to, že na posudzovanie režimu hospodárenia,
ako i právneho postavenia štátneho podniku Komunálne služby Komárno v likvidácii platí Zákon o
štátnom podniku, a nemožno aplikovať zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým
veciam na iné právnické alebo fyzické osoby. Súd mal za to, že Komunálne služby, štátny podnik v
likvidácii po tom, čo jeho zakladateľom sa stalo Mesto Komárno, nestratil procesnú subjektivitu a naďalej
bol nositeľom práv a povinností, disponujúc vlastným majetkom. Uvedenému svedčí aj tá skutočnosť,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, pričom podľa § 5 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní je podmienkou vyhlásenia konkurzu, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň
na úhradu trov konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak by povinnému nezostal majetok a
všetky práva a povinnosti by prešli na zakladateľa Mesto Komárno, nebolo by možné domáhať sa
uspokojenia pohľadávok veriteľov voči štátnemu podniku v rámci konkurzného konania, ktorý sa viedol
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4K 136/1997. Preto je nepochybne zrejmé, že napriek
prechodu zriaďovateľskej funkcie ku Komunálnym službám, štátny podnik v likvidácií na Mesto Komárno
zostal povinnému majetok, a teda aj zodpovednosť za záväzky, ktorých uspokojenia bolo možné sa
domáhať v konkurznom konaní. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.
k. 15Cob/66/2013-310 zo dňa 10. 07. 2013, ktorým Krajský súd v Nitre k prechodu majetku, práv a
záväzkov Komunálnych služieb, štátny podnik Komárno v likvidácii na Mesto Komárno zaujal obdobné
stanovisko ako Okresný súd Komárno. Súd prvej inštancie, poukazujúc na vyššie uvedené, bol toho
názoru, že v predmetnom konaní o výkon rozhodnutia je naďalej povinným Komunálne služby, štátny



podnik Komárno „v likvidácii", a nie Mesto Komárno, preto rozhodol tak, ako to je uvedené v druhej
výrokovej vete uznesenia. Súd prvej inštancie z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra
zistil, že povinný, t.j. Komunálne služby, štátny podnik Komárno „v likvidácii", Gotwaldovo nábrežie 16,
Komárno, IČO: 00 045 691, bol dňa 26. 10. 2016 ex offo vymazaný z Obchodného registra Okresného
súdu Nitra. Keďže v danom prípade povinný tým stratil procesnú subjektivitu a nemá právneho nástupcu,
súd konanie o výkon rozhodnutia zastavil tak, ako to je uvedené v tretej výrokovej vete uznesenia. V
závere súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade uznesením Okresného súdu Komárno č. k.
E/1085/1995-10 zo dňa 12. 04. 1996 bol nariadený výkon rozhodnutia, z čoho je možné vyvodiť úspech
oprávnenej. Súd mal za to, že zastavenie konania zavinil povinný, pretože počas výkonu rozhodnutia
stratil procesnú subjektivitu, zanikol dňom 26. 10. 2016 bez právneho nástupcu. To znamená, že už
nemôže uhradiť žiadne trovy výkonu rozhodnutia, ktoré vznikli oprávnenej. V danom prípade síce
oprávnená Viera Kližanová - OPTIKA má nárok na náhradu trov výkonu, avšak neexistuje osoba, ktorú
by súd mohol zaviazať na úhradu trov výkonu rozhodnutia. Preto súd prvej inštancie za použitia analógie,
rozhodol tak, ako to je uvedené v štvrtej výrokovej vete uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti druhého a tretieho výroku podal oprávnený v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie v časti
tretieho výroku, ako i výrok časti druhej, ktorým súd návrh zo dňa 15. 12. 2014 na zmenu účastníka
konania zamieta z dôvodu, že priamo súvisí s treťou výrokovou časťou uznesenia. Uviedol, že
súd vydal rozhodnutie bez riadneho odôvodnenia a taktiež má vady spočívajúce na nesprávnom
právnom posúdení veci. Z procesného hľadiska poukázala na nekonanie súdu, i keď na to mal
dostatok času, aby rozhodol v zákonom stanovenej lehote 60 dní o návrhu povinnej na zmenu v
osobe povinného a to ešte pred tým ako bol subjekt vymazaný z obchodného registra k 26. 10.
2016, avšak konkurz bol zrušený už 31. 03. 2016, o čom súd upovedomila oprávnená listom zo dňa
11. 05. 2016. Z hmotnoprávneho hľadiska namietal nesprávny záver súdu o tom, že konanie bolo
zastavené, nakoľko neexistuje právny nástupca povinného. Súd prvej inštancie pochybil v tom, že
nepostrehol prepojenosť Zákona o štátnom podniku konkrétne v § 22 a Hospodárskeho zákonníka § 27e
upravujúceho likvidáciu zrušených štátnych podnikov v dôsledku malej privatizácie a jeho náväznosť v
úprave vysporiadania zostávajúcich pohľadávok na § 19 zákona č. 427/90 Zb. Predmetné ustanovenie
predstavuje výnimku z inak všeobecne platných princípov upravujúcich likvidáciu zrušených štátnych
podnikov a je svojím charakterom ustanovením ojedinelým a špecificky prijatým výhradne v dôsledku
prebiehajúcich národohospodárskych zmien po roku 1989 a dáva garanciu, že štát priamo v ustanovení
zákona upravuje právo na uspokojenie všetkých pohľadávok veriteľov, ktorí boli týmito zmenami dotknutí.
Súčasne zo zákonného ustanovenia jasne vyplýva, že nemôže nastať právny stav, ktorý deklaruje súd,
teda že neexistuje právny nástupca v osobe povinného. Súd v odôvodnení nesprávne argumentuje
Zákonom o konkurze. Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze účinný k 01. 10. 1991 nemôže dopadať nijako
na právne vzťahy založené už skôr prijatým právnym predpisom - zákonom č. 427/90 Zb. § 19 účinný k
01. 12. 1990 čo do práva oprávnenej na uspokojenie pohľadávok prostredníctvom príslušného orgánu
republiky. Poukázal pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 1/2003 - sp. zn. 2 Cdo 48/01 zo
dňa 30. 10. 2001 č. 6/2003 sp. zn. 2 Cdo 63/02 zo dňa 27. 08. 2002. Poukázal na to, že uviedol,
všetky jej známe skutočnosti predložené listinami, výpismi z obchodného registra totožných právnických
osôb - podnikov komunálnych služieb, z ktorých je zrejmé, že práva a záväzky po ich zániku prešli
na zakladateľa - samosprávu neznamená to, že by bol súd viazaný jej návrhom čo do označenia
„orgánu republiky“, prostredníctvom ktorého majú byť pohľadávky oprávneného uspokojené. Ak prechod
povinnosti vyplýva zo zákona, je súd povinný vydať rozhodnutie z úradnej moci a stanoviť právneho
nástupcu v osobe povinného a to i bez návrhu, čo sa v tomto prípade nestalo. Poukázal aj na rozhodnutia
Ústavného súdu SR I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie v
napadnutej časti správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Z obsahu spisu vedeného v danej veci vyplýva, že oprávnený dňa 07. 07. 1995 podal na Okresný
súd Komárno návrh na výkon rozhodnutia odpísaním z účtu povinného v peňažnom ústave na základe
právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Komárno sp. zn. 15Rob/581/1994
zo dňa 13. 05. 1994. Okresný súd Komárno uznesením č. k. E/1085/1995-10 zo dňa 12. 04. 1996



nariadil výkon rozhodnutia odpísaním uplatnenej pohľadávky z účtu povinného v peňažnom ústave
Všeobecná úverová banka Komárno za účelom uspokojenia peňažnej pohľadávky oprávneného vo
výške 5725,52 eura (172 487,- Sk), trov základného konania vo výške 228,91 eura (6 896,- Sk) a trov
výkonu rozhodnutia. Dňa 18. 12. 2014 podnikateľka Viera Kližanová - OPTIKA, L. Stráka 6, Trenčín, IČO:
34 938 621 doručila na Okresný súd Komárno podanie, v ktorom oznámila súdu, že postúpila súdnemu
exekútorovi JUDr. Pavlovi Malíkovi, Exekútorský úrad Žilina, Ul. 1. mája 22, návrhy na pokračovanie
vo vykonávacích konaniach. Následne dňa 22. 12. 2014 súdny exekútor JUDr. Pavol Malík postúpil
súdu podanie Viery Kližanovej - OPTIKA zo dňa 15. 12. 2014, ktoré bolo označené ako „Návrh na
pokračovanie exekúcie po pripustení zmeny v osobe oprávneného a povinného". Následne súd prvej
inštancie vo veci rozhodol napadnutým uznesením. Predmetné uznesenie v časti prvého výroku o
zmene účastníka na strane oprávneného: Rempo Bratislava, štátny podnik v likvidácii, Mierová 1,
Bratislava, IČO: 31 334 580, ktorý z konania vedeného pod sp. zn. E/1085/1995 vystúpil a na jeho miesto
vstúpil do konania: Viera Kližanová - OPTIKA, Ľ. Stárka 2146/6, Trenčín, IČO: 34 938 621, nadobudlo
právoplatnosť, preto odvolací súd konal už s novým oprávneným, ktorým je Viera Kližanová - OPTIKA,
so sídlom Ľ. Stárka 2146/6, Trenčín, IČO: 34 938 621.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v časti tretieho výroku, ktorým zastavil konanie o
výkon rozhodnutia nariadený uznesením Okresného súdu v Komárne č. k. E/1085/1995-10 zo dňa 12.
04. 1996 správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a
preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil
iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto
dôvody opakoval.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom
na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak strana zanikne počas
konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym
nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
nato, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").

10. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

11. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom
výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

14. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

15. Z výpisu z obchodného registra mal odvolací súd preukázané, že povinný zanikol počas konania ku
dňu 26. 10. 2016, teda skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo. Civilný sporový poriadok dbá na to, aby
súdne konanie prebiehalo podľa presne stanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom,
aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto pravidlá sa nazývajú procesné podmienky. Ak v



konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, konanie vykazuje nedostatky, ktoré môžu byť
odstrániteľné a neodstrániteľné. Neodstrániteľné nedostatky majú za následok to, že súd nemôže vydať
rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Medzi takéto nedostatky patrí aj nedostatok
procesnej subjektivity.

16. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne podľa § 161 ods. 1 CSP skúmal
podmienky konania, medzi ktoré patrí spôsobilosť strán byť stranou konania. Povinný, ktorý bol štátnym
podnikom, zanikol výmazom z obchodného registra dňa 26. 10. 2016, bez právneho nástupcu. Na strane
povinného preto v súčasnosti nevystupuje žiadny subjekt, ktorý by mal spôsobilosť na práva a povinnosti,
a teda ani procesnú subjektivitu. Z dôvodu existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej
podmienky správne súd prvej inštancie podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil.

17. Nie je možné sa stotožniť s názorom oprávneného, že prechod povinnosti v tomto prípade nastal
priamo zo zákona a že súd je povinný vydať rozhodnutie z úradnej moci a stanoviť právneho nástupcu
povinného a to i bez návrhu. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že v tomto prípade uznesením
KS v Bratislave č. k. 4K 136/1997-475 zo dňa 31. 03. 2016, právoplatným a vykonateľným dňa 05. 05.
2016, bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok úpadcu: Komunálne služby, štátny podnik v likvidácii so
sídlom Gottwaldovo nábrežie 16, 945 01 Komárno, IČO: 00 045 691, po splnení rozvrhového uznesenia.
Súd zbavil M.. L.. L. C., A.., so sídlom kancelárie správcu Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, funkcie
správcu konkurznej podstaty. Z obchodného registra OS Nitra sa následne spoločnosť Komunálne
služby, štátny podnik Komárno v likvidácii, so sídlom Gottwaldovo nábrežie 16, 945 01 Komárno, IČO:
00 045 691 vymazala. Došlo k jej zániku bez právneho nástupcu a bez povinnosti súdu stanoviť jej
právneho nástupcu i bez návrhu. V tomto prípade nedošlo k likvidácii štátneho podniku postupom podľa
§ 19 zákona č. 427/1990 Zb. účinného k 01. 12. 1990 tak ako namieta oprávnený v podanom odvolaní.
Po splnení rozvrhového uznesenia bol zrušený konkurz vyhlásený na majetok úpadcu - povinného
a následne bol povinný vymazaný z obchodného registra. Súd prvej inštancie taktiež v napadnutom
uznesení správne poukázal na to, že z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Nitra vyplýva, že
povinný, t.j. Komunálne služby, štátny podnik Komárno „v likvidácii", bol založený zakladacou listinou
- uznesením plenárneho zasadnutia Okresného národného výboru v Komárne č. 13/IV/B zo dňa 12.
05. 1989, pričom následne iba zakladateľská funkcia prešla z Okresného národného výboru Komárno,
odboru Miestneho hospodárstva a služieb Komárno na Mesto Komárno. Všetky práva a záväzky, ako
aj majetok podniku zostali v právomoci a kompetencii štátneho podniku. Mesto Komárno prebralo len
zakladateľskú funkciu štátneho podniku, pričom majetok podniku ostal naďalej v kompetencii podniku.
Odvolací má taktiež za to, že na posudzovanie režimu hospodárenia, ako i právneho postavenia štátneho
podniku Komunálne služby Komárno v likvidácii platí Zákon o štátnom podniku, a preto naň nemožno
aplikovať zákon č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické
alebo fyzické osoby. Povinný - Komunálne služby, štátny podnik v likvidácii potom, čo jeho zakladateľom
sa stalo Mesto Komárno, nestratil procesnú subjektivitu a naďalej bol nositeľom práv a povinností
disponujúc vlastným majetkom. Uvedenému svedčí aj tá skutočnosť, že na majetok povinného bol
vyhlásený konkurz, pričom podľa § 5 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní je
podmienkou vyhlásenia konkurzu, aby dlžník mal majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konania.
Preto je nepochybne zrejmé, že napriek prechodu zriaďovateľskej funkcie ku Komunálnym službám,
štátny podnik v likvidácií na Mesto Komárno zostal povinnému majetok, a teda aj zodpovednosť za
záväzky, ktorých uspokojenia bolo možné sa domáhať v konkurznom konaní. Odvolací súd, poukazujúc
na vyššie uvedené, bol toho názoru, že v predmetnom konaní o výkon rozhodnutia bol naďalej povinným
Komunálne služby, štátny podnik Komárno „v likvidácii", a nie Mesto Komárno, preto v prípade straty
jeho právnej subjektivity bolo potrebné konanie zastaviť, tak ako urobil súd prvej inštancie.

18. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387
ods. 1 CSP v časti tretieho výroku ako vecne správne potvrdil.

19. Vo vzťahu k druhému výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na pripustenie zmeny
účastníka konania na strane povinného zo dňa 15. 12. 2014, odvolací súd konštatuje, že odvolanie
oprávneného je potrebné odmietnuť podľa § 386 ods. 1 písm. c) CSP, nakoľko v časti druhého
výroku smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Proti tomuto uzneseniu
v časti druhého výroku odvolanie podľa § 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP prípustné nie je.
Odvolanie podľa novej právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku ostáva ako jediný riadny opravný



prostriedok proti rozhodnutiam súdov. Právna úprava odvolania v sporovom konaní vychádza z princípu
neúplnej apelácie. Základná koncepčná zmena sa týka prípustnosti riadneho opravného prostriedku
(odvolania) voči uzneseniam súdu prvej inštancie. Zavedenie sťažnosti ako systémového opatrenia
na odbremenenie odvolacích (druhoinštančných) súdov zákonodarcovi umožnilo taxatívnym výpočtom
vymedziť prípustnosť odvolania voči uzneseniam. Odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie je teda
prípustné, len ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 357 CSP, medzi ktoré predmetné uznesenie v časti druhého výroku nepatrí.
Odvolanie v tejto časti nepripúšťa ani Exekučný poriadok, ktorý odvolanie musí výslovne upraviť, inak
prípustné nie je.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli (nakoľko už neexistuje), odvolací súd
rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v
takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé,
že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nemohli nevzniknúť, preto v záujme, aby bola vec čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinnému sa náhrada trov
odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).