Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 37C/261/2009 zo dňa 24.02.2016

Druh
Rozsudok
Dátum
24.02.2016
Oblasť
Občianske právo
Podoblasť
Ostatné
Povaha rozhodnutia
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Odporca
00083089
Spisová značka
37C/261/2009
Identifikačné číslo spisu
7109219790
ECLI
ECLI:SK:OSKE1:2016:7109219790.17
Súd
Okresný súd Košice I
Sudca
JUDr. Boris Brondoš
Odkazované predpisy


Text


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/261/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109219790
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7109219790.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcov 1/ P. D., P. XX.X.XXXX,
Y. U. XXX, X/ D. Š., P. X.X.XXXX, Y. U. XX, I. E. L., obaja zastúpení JUDr. Janou Koľvekovou,
advokátkou so sídlom Mlynárska 19, Košice, proti žalovanému Zoologická záhrada, Široká 31, Košice,
IČO: 00083089, zastúpenému JUDr. Pavlom Šopákom, advokátom so sídlom Kuzmányho 11, Košice,
o zaplatenie 826,12 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 413,06 eura spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 3% ročne zo sumy 413,06 eura od 7.10.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu vo výške 413,06 eura spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 3% ročne zo sumy 413,06 eura od 7.10.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia podali dňa 14.8.2009 žalobu o zaplatenie 9.186,- eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnili
tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX, v
katastrálnom území U., A. U. - U., A. U. M., E.. Č.. XXX - trvalé trávne porasty s výmerou XXXX D.X
v podiele po 320/768 z celku a to žalobkyňa v l. rade je evidovaná pod B-18 a žalobca v 2. rade je
evidovaný pod B-12, ďalej nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX v katastrálnom území
U., E.. Č.. XXX - orná pôda vo výmere XXXXX D.X v podiele 320/768 z celku a to žalobkyňa v l. rade
je evidovaná pod B-18 a žalobca v 2. rade pod B-12, nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva Č..
XXXX J. U. Ú. U., E.. Č.. XXX - orná pôda o výmere XXXX D.X v podiele 320/78 z celku a to žalobkyňa v l.
rade je evidovaná pod B-10 a žalobca v 2. rade pod B-33. Na každého zo žalobcov pripadá z E.. Č.. XXX
J. XXX,XXmX, z E.. Č.. XXX výmera XXX,XX D.X N. V. E.. Č.. XXXX výmera XXX,XXmX. Žalovaný užíva
spoluvlastnícky podiel u každého zo žalobcov pre vlastné účely bez akéhokoľvek právneho dôvodu,
odmietol snahu žalobcov o kúpu ich spoluvlastníckych podielov alebo uzavretie nájomnej zmluvy za cenu
obvyklú v mieste prenájmu. Žalovaný má snahu so žalobcami uzavrieť nájomnú zmluvu vo výške 2,-Sk/
m2, s čím žalobcovia nesúhlasili a dokonca ponúkli svoje spoluvlastnícke podiely žalovanému na predaj
za 800,- Sk/m2. Užívaním pozemku v rozsahu vlastníctva žalobcov v celkovej výmere X.XXX,XX D.X
bez právneho dôvodu a peňažnej náhrady získava žalovaný bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov
v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ktorého vydania sa týmto s použitím § 456 Občianskeho
zákonníka domáhajú. Výšku nároku vyčíslujú na sumu XX,- H.X, to je X,XXX T.X na základe stanovenia



všeobecnej hodnoty pozemkov od realitnej kancelárie Kapitál profi s.r.o.. Ročné nájomné je podľa
používaných zásad pri XX,- H.X to je X,XXX T.X a výmere X.XXX,XX D.X Y. X.XXX,XX T.. Pri rozpočítaní
podľa rovnakých spoluvlastníckych podielov žalobcov je to pre každého zo žalobcov po 2.296,50 eura.
Požadujú zaplatenie bezdôvodného obohatenia za dva roky spätne, to je od 15.8.2007 do 15.8.2009 v
sume 9.186,- eur pre každého po 4.593,- eur aj s úrokmi z omeškania vo výške 3%. Navrhujú teda, aby
žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcom v l. a 2. rade každému po 4.593,- eur s úrokmi z omeškania vo
výške 3% ročne od 15.8.2008 do zaplatenia a nahradil trovy konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.10.2009 uviedol, že nárok žalobcov neuznáva.
Žalovaný je na základe zriaďovateľskej listiny mesta Košice zo dňa 8.7.1997 príspevkovou organizáciou
so zmluvou vymedzenými právami a povinnosťami, ktoré vykonáva so zvereným majetkom zriaďovateľa
v zmysle zmluvy o zverení majetku mesta do správy zo dňa 19.10.2007, č. 1164/2007. Mesto Košice
je podielovým spoluvlastníkom k E.. Č.. XXX V. P. O. Č.. XXXX a k E. Č.. XXX V. P. O. Č.. XXXX
vo výmere X.XXX,XX D.X. Z uvedeného je zrejmé, že ide o vzťah medzi podielovými spoluvlastníkmi
navzájom, pričom žalovaný označený v návrhu je iba správcom a časť parciel užíva v rozsahu svojich
vlastníckych práv. E. Č.. XXX zapísaná na O. Č.. XXXX sa v areáli žalovaného nenachádza, túto
nevyužíva. Žalobcovia nemajú záujem užívať pozemky, ale ich jediným záujmom je získať náhradu za
údajne bezdôvodné obohatenie titulom neplatenia nájomného zo strany žalovaného. Žalovaný namieta
aj výšku nároku žalobcov. Cena nájmu je maximálne vo výške 0,07 eura/m2.

Žalobcovia na pojednávaní dňa 22.2.2010 vzali späť žalobu v časti nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie E.. Č.. XXX zapísanej na O. J. Č.. XXXX. Obaja žalobcovia spolu požadujú
ročné nájomné 4.054,76 eura, čo činní za dva roky spolu na oboch žalobcov 8.109,52 eura. Žalovaný je
povinný zaplatiť každému zo žalobcov po 4.054,76 eura s príslušenstvom, ktoré je uvedené v žalobnom
návrhu.

Žalobcovia v podaní zo dňa 18.3.2010 upravili žalobný návrh tak, že žiadajú, aby bol žalovaný povinný
zaplatiť žalobcom v l. a 2. rade každému po 4.007,22 eura s úrokmi z omeškania vo výške 3% ročne z
dlžnej sumy od 15.8.2008 do zaplatenia a priznať im náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 9.4.2010 súd uznesením konanie v časti ohľadne zaplatenia istiny vo výške
1.171,56 eura s príslušenstvom zastavil. Pripustil zmenu návrhu tak, že petit bude znieť nasledovne:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v l. a 2. rade každému po 4.007,22 eura s 3% -nými úrokmi od
15.8.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Podaním zo dňa 14.3.2014 žalobcovia upravili žalobný návrh v zmysle znaleckého dokazovania a to
nasledovne: Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo zaplatenie sumy 8.014,44 eura
titulom bezdôvodného obohatenia za dva roky spätne, to je od 15.8.2007 do 15.8.2009, to je každému
zo žalobcov po 4.007,22 eura. Znalec Ing. Róbert Dlhoš v znaleckom posudku č. 11/2012 určil výšku
obvyklého nájmu za 1m2 na E.. Č.. XXX - orná pôda v sume 0,03 eura za obdobie od 15.8.2007 do
15.8.2008 a v sume 0,0257 eura za obdobie od 16.8.2008 do 15.8.2009. Z pripadajúcej výmery XXX,XX
D.X na každého zo žalobcov za obdobie od 15.8.2007 do 15.8.2008 je to suma 18,35 eura, za obdobie
od 16.8.2008 do 15.8.2009 je to suma 15,72 eura. Na každého zo žalobcov za jeho podiel pripadá za
obdobie od 15.8.2007 do 15.8.2009 z E.. Č.. XXX suma 34,07 eura, t.j. spolu na obidvoch 68,14 eura.
Znalec Ing. Peter Daňko v znaleckom posudku č. 22/2013 určil výšku obvyklého nájmu za 1m2 na E..
Č.. XXX - trvalé trávne porasty na rok 2007 sumu X,XXX T.X, na rok 2008 v sume X,XXX T.X a na rok
2009 v sume X,XXX T.X. Z pripadajúcej výmery XXX,XX D.X V. E.. Č.. XXX na každého zo žalobcov
v roku 2007 za obdobie od 15.8.2007 do 31.12.2007 za 139 dní je to suma 80,62 eura. V roku 2008
je to suma 280,12 eura a od 1.1.2009 do 15.8.2009 za 227 dní je to suma 91,25 eura. Na každého zo
žalobcov pripadá za obdobie od 15.8.2007 do 15.8.2009 z E.. Č.. XXX suma 378,99 eura a spolu na
obidvoch je to suma 757,98 eura. Z obidvoch parciel a to E.. Č.. XXX N. E.. Č.. XXX pripadá za obdobie
od 15.8.2007 do 15.11.2009 na každého po 413,06 eura a spolu na obidvoch je to suma 826,12 eura.
Návrh vzali v časti o 7.188,32 eura späť, čo u každého zo žalobcov pripadá za dané obdobie 3.594,16
eura. Zároveň svoj návrh rozširujú aj ďalšie obdobie.

Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 37C/261/2009-162 zo dňa 19.1.2015 súd v konanie v časti istiny vo
výške 7.188,32 eura s príslušenstvom zastavil a zároveň nepripustil zmenu žaloby v zmysle podania
žalobcov zo dňa 14.3.2014.



Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a oboznámením sa so žalobou a podaniami žalobcov,
s vyjadreniami žalovaného, so znaleckým posudkom č. 11/2012 znalca Ing. Róberta Dlhoša zo dňa
30.10.2012, so znaleckým posudkom č. 22/2013 znalca Ing. Pavla Daňka zo dňa 24.3.2013 a s ďalšími
listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo znaleckého posudku č. 11/2012 znalca Ing. Róberta Dlhoša zo dňa 30.10.2012 súd zistil, že znalec
určil výšku obvyklého nájomného za 1m2/rok za užívanie nehnuteľnosti vedenej Katastrálnym úradom v
Košiciach, Správa katastra Košice zapísanej na O. J. Č.. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území
Kavečany a to pozemku evidovanom ako parcela registra „E“ E.. Č.. XXX - orná pôda vo výmere XXXXX
D.X , ktoré by žalovaný ako nájomca bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy prenajímateľom v období
od 15.8.2007 do 15.8.2009 vo výške X,XXXX T.X.

Zo znaleckého posudku č. 22/2013 znalca Ing. Pavla Daňka zo dňa 24.3.2013 súd zistil, že znalec určil
výšku obvyklého nájomného za 1m2/rok za užívanie nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Košice
zapísanej na O. Č.. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území Kavečany a to pozemku evidovanom
ako parcela registra „E“. E.. Č.. XXX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX D.X, ktoré by žalovaný, ako
nájomca bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy prenajímateľom v období 15.8.2007 do 15.8.2009 vo
výške 1,470 eura za m2 v roku 2007, 1,435 eura za m2 v roku 2008 a 1,019 eura za m2 v roku 2009.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa ustanovenia § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ustanovenia § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov.

Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej
veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké.

Predmetom konania je po čiastočnom späťvzatí nárok žalobcov na zaplatenie sumy vo výške 826,12
eura s príslušenstvom titulom peňažnej náhrady za užívanie pozemku evidovanom ako parcela registra
„E“ E. Č.. XXX - orná pôda vo výmere XXXXX D.X, nachádzajúceho sa v katastrálnom území U.,
evidovaného Okresným úradom Košice Katastrálnym odborom na O. J. Č.. XXXX a za užívanie
pozemku evidovanom ako parcela registra „E“ E. Č.. XXX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX D.X,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území U., evidovaného Okresným úradom Košice Katastrálnym
odborom na O. J. Č.. XXXX, ktoré (pozemky) sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, zo strany
žalovaného nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu a to za obdobie od 15.8.2007 do 15.8.2009.

Obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho práva) je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v
medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky
podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje
aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného
plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie
spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi
podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju
užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac takýto záver
neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie
veci je aj v tomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti
spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený,



ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného
spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka resp. podiely ostatných spoluvlastníkov.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme
peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom
zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o
jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy. Uvedený nárok
nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom
obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa
opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na
náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu,
nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž o to ani
vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez
právneho dôvodu a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech
získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol,
prípadne získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.5.2000 sp. zn.
2Cdo/141/1999).

V posudzovanej veci je nesporné, že účastníci v rozhodujúcom čase boli podielovými spoluvlastníkmi
dotknutých nehnuteľností, že nehnuteľnosti užíval žalovaný a že žalobcom náhradu vo forme
peňažného plnenia neposkytol, keď sa nevedeli dohodnúť na jej výške. Žalobcovia sa bezpochyby
domáhajú peňažného plnenia voči žalovanému za to, že neužívajú spoločnú vec v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu. Uplatnili teda právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa
opiera o ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom toto právo má majetkovú povahu.

Pri určení výšky peňažnej náhrady za užívanie vyššie opísaných pozemkov súd postupoval v súlade so
znaleckými posudkami č. 11/2012 znalca Ing. Róberta Dlhoša zo dňa 30.10.2012 a č. 22/2013 znalca
Ing. Pavla Daňka zo dňa 24.3.2013 a každému zo žalobcov priznal peňažnú náhradu vo výške 413,06
eura. Z výmery pozemku evidovanom ako parcela registra „E“ E. Č.. XXX - orná pôda, nachádzajúceho
sa v katastrálnom území U., zapísaného na liste J. Č.. XXXX v rozsahu XXX,XX D.X na každého zo
žalobcov za obdobie od 15.8.2007 do 14.8.2008 je to suma 18,35 eura (X,XX T. K. XXX,XX D.X) a
za obdobie od 15.8.2008 do 15.8.2009 je to suma 15,72 eura (X,XXXX T. K. XXX,XX D.X). Z výmery
pozemku evidovanom ako parcela registra „E“ E. Č.. XXX - trvalé trávne porasty, nachádzajúceho sa
v katastrálnom území Kavečany, zapísaného na O. J.W. Č.. XXXX v rozsahu XXX,XX D.X na každého
zo žalobcov za obdobie od 15.8.2007 do 31.12.2007 za 139 dní je to suma 80,62 eura (X,XXX T.X), za
obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 je to suma 280,12 eura (X,XXX T.X) a za obdobie od 1.1.2009 do
15.8.2009 za 227 dní je to suma 91,25 eura (X,XXX T.X). Na každého zo žalobcov pripadá za obdobie
od 15.8.2007 do 15.8.2009 z E.. Č.. XXX H. XXX,XX T..

Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom titulom peňažnej náhrady za užívanie predmetných
pozemkov každému po 413,06 eura.

V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaného s plnením peňažného
dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcom priznať iba od toho času, kedy sa
žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcovia požadovali úroky z omeškania
od 15.8.2008. Podľa názoru súdu, keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na zaplatenie peňažnej
náhrady podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zák. nie je vymedzený čas plnenia, treba podľa
ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu
prvý deň po tom, čo ho žalobcovia ako veritelia požiadali o splnenie. Žalobcovia súdu nepreukázali,
že žalovaného vyzývali na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 826,12 eura resp. v inej konkrétnej
výške. Za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade považovať žalobu, ktorú prevzal žalovaný
dňa 5.10.2009, pričom dňom splatnosti nároku žalobcov bude deň po doručení žaloby žalovanému, t.j.
6.10.2009. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni splatnosti, t.j. 7.10.2009.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo



od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu bola k 7.10.2009 1%. Vzhľadom na to súd priznal žalobcom úroky z omeškania vo
výške 3% ročne (ako to požaduje žalobca ako dominus litis) a to každému zo sumy 413,06 eura od
7.10.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti ohľadne úrokov z omeškania vo výške 3% ročne od 15.8.2008
do 6.10.2009, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v časti vyhovel
a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu vo výške 413,06 eura spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 413,06 eura od 7.10.2009 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade
sumu vo výške 413,06 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 413,06 eura od
7.10.2009 do zaplatenia v prevyšujúcej časti ohľadne úrokov z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy
413,06 eura od 15.8.2008 do 6.10.2009 u každého zo žalobcov, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).