Zoologická záhrada Košice


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/384/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113223494
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113223494.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Ján Mati, s miestom
podnikania v Košiciach, Fábryho 10, IČO: 33 636 541, zastúpeného: Mgr. Radovan Spišák, advokát, so
sídlom v Košiciach, Petzvalova 5 proti žalovanému: Zoologická záhrada Košice-Kavečany, so sídlom v
Košiciach, Široká 31, IČO: 00 083 089, zastúpenému: JUDr. Marcel Dolobáč, PhD., advokát, so sídlom
v Košiciach, Žižkova 39, v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu nebytových priestorov takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že výpoveď z nájmu z nájmu nebytových priestorov - dreveného stánku č. 6 v areáli Zoologickej
záhrady Košice - Kavečany o výmere 8,75 m2 vrátane pozemku o výmere 24 m2 prenajatých žalobcovi
zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 013NP/2010 zo dňa 17.5.2010, daná listom žalovaného zo
dňa 14.5.2013, j e n e p l a t n á .

Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.8.2013 domáhal, aby súd určil, že výpoveď z nájmu z
nájmu nebytových priestorov - dreveného stánku č. 6 v areáli Zoologickej záhrady Košice - Kavečany o
výmere 8,75 m2 vrátane pozemku o výmere 24 m2, prenajatých žalobcovi zmluvou o nájme nebytových
priestorov č. 013NP/2010 zo dňa 17.5.2010, daná mu listom žalovaného zo dňa 14.5.2013, je neplatná.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že sporové strany dňa 17.5.2010 uzavreli zmluvu o nájme
nebytových priestorov, predmetom ktorej bol prenájom dreveného stánku č. 6 v areáli žalovaného,
ako aj súvisiaceho pozemku, pre účely výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu, spočívajúcej v predaji
občerstvenia a nápojov. Bez predchádzajúceho upozornenia mu dal žalovaný listom zo dňa 14.5.2013
výpoveď z nájmu, v ktorom uviedol dva materiálne dôvody výpovede. Prvým bola skutočnosť, že
žalobca ako nájomca mal užívať nebytový priestor v rozpore s dojednaným účelom zmluvy, pretože
ponúkal hračky a iné upomienkové predmety bez súhlasu prenajímateľa, hoci nájom bol dojednaný
výhradne na prevádzkovanie predaja občerstvenia, piva, nealkoholických a alkoholických nápojov.
Ďalším dôvodom mala byť skutočnosť, že v mesiacoch november až apríl 2013 žalobca opätovne bez
súhlasu či vedomosti žalovaného vykonával podnikateľskú činnosť v konkrétnych štyroch označených
kalendárnych dňoch v rámci mesiacov, v ktorých v zmysle zmluvy o nájme žalobca nemohol vykonávať
podnikateľskú činnosť. Žalobca tvrdil, že výpovedné dôvody neboli naplnené. Vo vzťahu k prvému
výpovednému dôvodu popieral, že by bol predával iný tovar, než ktorý bol predmetom zmluvy o nájme.
Čo sa týka druhého dôvodu výpovede, žalobca tvrdil, že vykonával nevyhnutné prípravné činnosti pre
otvorenie sezóny dňa 1.5.2013, ako čistenie priestorov a činnosti spojené so skladovaním, ktoré by
nemohol vykonávať v inom termíne tak, aby mohol začať riadne vykonávať podnikateľskú činnosť, na
ktorú bol účel nájmu viazaný.



3. Žalovaný trval na tom, že výpovedné dôvody boli naplnené. Poukázal na to, že v celom areáli
žalovaného je viacero stánkov, vždy je však striktne oddelený predaj občerstvenia od predaja hračiek
a suvenírov. Tieto podmienky dodržiava každý predajca, okrem žalobcu. Poukázal na skutočnosť,
že žalobca uzatvoril so žalovaným dve nájomné zmluvy; prvú nájomnú zmluvu č. 013NP/2010 dňa
17.5.2010, na základe ktorej si žalobca prenajal stánok č. 6, pričom nájom bol dojednaný výhradne na
prevádzkovanie predaja občerstvenia, piva a nealkoholických a alkoholických nápojov a druhú nájomnú
zmluvu č. 014NP/2010 dňa 14.5.2010, na základe ktorej si prenajal stánok č. 5, pričom nájom bol
dojednaný výhradne na prevádzkovanie predaja hračiek a suvenírov. Žalobca po čase jednostranne
vypovedal druhú nájomnú zmluvu a sám sa rozhodol, že bude prevádzkovať iba stánok na predaj
občerstvenia. Súčasne však stiahol tovar zo stánku č. 5 a začal ho v rozpore so zmluvou predávať spolu
s občerstvením v stánku č. 6.

4. Žalobca potvrdil, že koncom leta roku 2012 dal výpoveď z nájmu zo zmluvy č. 014NP/2010, predmetom
ktorej bol nájom stánku č. 5. Daniu výpovede predchádzali viaceré okolnosti. Na jar roku 2011 mu bol zo
strany žalovaného predložený dodatok k obom zmluvám o nájme, v zmysle ktorých žalovaný požadoval
15 % z dosiahnutej tržby. Žalobca dodatok odmietol podpísať, pretože to bolo preňho likvidačné.
Následne mu bol predložený ďalší dodatok na prenájom pozemku pod stánkom, s tým, že ak dodatok
nepodpíše, bude zdvihnutá cena nájmu až desaťnásobne. Žalobca sa zľakol a dodatok podpísal. Potom
mu bol predložený ďalší dodatok, v ktorých sa menili niektoré body zmluvy o nájme, pričom žalobca po
preštudovaní dodatku zistil, že sa zmenili aj výpovedné dôvody. Odmietol preto dodatok podpísať. Ešte
v roku 2010 žiadal žalovaného o úpravu nájomného vo vzťahu k stánku č. 5, vzhľadom na nevyhovujúce
podmienky. V blízkosti bol umiestnený kontajner s biologickým odpadom, ktorý zapáchal, nebola tam
urobená prístupová cesta, takže keď pršalo a bolo vlhko, bol tam ťažký prístup, nebola riadne urobená
elektrina, nebol tam istič. Riadne nebolo kosené ani okolie. Častokrát tam rástla aj polmetrová tráva.
Hoci mu žalovaný prisľúbil, že veci dá do poriadku, bolo mu naznačené, že pokiaľ sa mu to nepáči, nech
dá výpoveď. Je pravdou, že žalovaný namontoval istič, avšak ostatné vady, ktoré namietal, ostali bez
nápravy. Keďže nedošlo k náprave, žalobca dal výpoveď z nájmu.

5. Žalobca vo vzťahu k druhému výpovednému dôvodu uviedol, že v zoologickej záhrade sa sezóna
začína 1. mája. Vo výpovedi uvedené štyri aprílové dni pripravoval svoj stánok na začiatok sezóny.
Ide o drevený stánok, ktorý nie je riadne zaizolovaný, ktorý stál nepoužívaný počas celej zimy, po
dobu 6 mesiacov. Bolo preto potrebné všetko vyčistiť, zbaviť špiny, prachu, urobiť hygienický náter,
vyutierať všetky police, celú miestnosť, takisto chladničku, mrazničku, tak, aby to vyhovovalo nielen z
hygienického ale aj z estetického hľadiska. Musel vyčistiť výčap, bolo potrebné pripraviť a uskladniť
tovar na nadchádzajúcu sezónu. Počas zimnej sezóny, vzhľadom k tomu, že vodovodné potrubia sú
umiestnené veľmi blízko k povrchu, je voda odstavená. Vodu si preto musel pre tieto prípravné práce
voziť z domu. Daniu výpovede nepredchádzala žiadna komunikácia zo strany žalovaného, žiadne ústne
ani písomné upozornenia. Žalobca výpoveď z nájmu pociťoval ako odplatu za to, že dal výpoveď z nájmu
zo stánku č. 5.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkyne a oboznámením
listinných dokladov predložených sporovými stranami.

7. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ
dňa 17.5.2010 uzavreli zmluvu č. 013NP/2010 o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bol
prenájom nebytového priestoru - dreveného stánku č. 6 v areáli žalovaného. Účelom nájmu, resp.
využitia týchto nebytových priestorov bolo prevádzkovanie predaja občerstvenia, piva, nealkoholických
a alkoholických nápojov. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

8. Podľa článku IV bodu 4.1. zmluvy prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu o nájme, ak: a)
nájomca užíva nebytové priestory v rozpore s touto zmluvou.

9. Podľa článku IV bodu 4.3. zmluvy stanovené nájomné (13 EUR mesačne) je splatné v mesiacoch
máj až október. V mesiacoch november až apríl, z dôvodu nemožnosti prispôsobiť prevádzku zimnému
obdobiu, platí nájomca nájom vo výške 3,30 EUR mesačne, bez povinnosti a možnosti vykonávať
podnikateľskú činnosť.



10. Z výpisu zo živnostenského registra SR súd zistil, že žalobca od 1.2.1995 podniká v predmete
činnosti - pohostinská činnosť a od 20.4.2005 v predmete činnosti - kúpa tovaru na účely jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľných živností.

11. V konaní nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 14.5.2013 nájom vypovedal, s poukazom na
článok IV bod 4.1 písm. a/ zmluvy a to z dvoch dôvodov:

1.že žalobca ako nájomca užíval nebytový priestor v rozpore s dojednaným účelom zmluvy, pretože v
nebytových priestoroch ponúkal a doteraz ponúka na predaj hračky a iné upomienkové predmety bez
súhlasu prenajímateľa, pričom nájom bol dojednaný výhradne na prevádzkovanie predaja občerstvenia,
piva a nealkoholických a alkoholických nápojov, čím porušil ust. článku 2.2 zmluvy;

2.že žalobca ako nájomca v mesiacoch november až apríl 2013 opätovne bez súhlasu či vedomosti
prenajímateľa vykonával podnikateľskú činnosť, konkrétne v dňoch 13.4.2013, 14.4.2013, 20.4.2013 a
21.4.2013, čím porušil ust. čl. IV bod 4.3 zmluvy, ktoré stanovuje, že v mesiacoch november až apríl nie
je daná povinnosť ani možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť.

12. Zo zmluvy č. 014NP/2010 súd zistil, že sporové strany, žalobca ako nájomca a žalovaný ako
prenajímateľ, uzavreli dňa 14.5.2010 zmluvu, predmetom ktorej bol nájom nebytového priestoru
dreveného stánku č. 5 v areáli žalovaného, pričom účelom nájmu, resp. využitia týchto priestorov bolo
prevádzkovanie predaja hračiek a suvenírov. Nájom bol uzavretý na dobu neurčitú.

13. Podľa ust. § 3 ods.1 zákona č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva").

14. Podľa ust. § 3 ods.3 citovaného zákona, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet
a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas,
čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová
organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

15. Podľa ust. § 10 citovaného zákona, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca
oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

16. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom
k tomu, že nájom bol uzavretý na neurčitý čas a z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si
dohodli výpovedné dôvody, žalovaný ako prenajímateľ mal právo vypovedať zmluvu len na základe
zmluvne dojednaných výpovedných dôvodov ( § 10 cit.zákona). V zmysle článku IV zmluvy, jedným z
dojednaných výpovedných dôvodov bolo, že nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou.

17. Súd konštatoval, že z hľadiska formálneho výpoveď obsahuje všetky predpísané náležitosti.
Zároveň nebolo sporné, že výpoveď bola žalobcovi riadne doručená. Súd preto posudzoval, či boli
naplnené materiálne podmienky výpovede a teda, či bol naplnený použitý výpovedný dôvod. Z ustálenej
súdnej judikatúry vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie existencie skutkových okolností,
odôvodňujúcich výpoveď z nájmu, je zásadne na prenajímateľovi, v danom prípade na žalovanom.

18. Vo vzťahu k prvému výpovednému dôvodu je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca v nebytových
priestoroch ponúkal na predaj hračky a iné upomienkové predmety bez súhlasu prenajímateľa, potom
skutočne užíval nebytový priestor v rozpore so zmluvou, pretože v zmysle článku II bodu 2.2. zmluvy
bol nájom dojednaný výhradne na prevádzkovanie predaja občerstvenia, piva, nealkoholických a
alkoholických nápojov.

19. V konaní bolo preto povinnosťou žalovaného preukázať, že žalovaný sa takto v čase dania výpovede,
resp. pred daním výpovede z nájmu skutočne správal.

20. Na preukázanie tejto skutočnosti žalovaný predložil fotografiu a navrhol vypočuť svedkov T. T. a T. Y..



21. Fotografia, predložená žalovaným, zachytáva stánok č. 6, čo nespochybňoval ani žalobca. Súd po
zväčšení fotografie na monitore laptopu konštatoval, že je evidentné, že na predajnom pulte sú položené
aj hračky. Zreteľne bolo vidieť napr. dinosaura a žlté plyšové hračky v počte 2 ks, zavesené na stojane.

22. Sporným však bol čas vyhotovenia fotografie. Žalovaný sám uviedol, že nedisponuje dôkazom o
tom, že fotografia bola vyhotovená v rozhodnom čase, t.j. v čase pred daním výpovede z nájmu.

23. Keďže sezóna v zoologickej záhrade začína 1.mája a výpoveď z nájmu bola daná dňa 14.5.2013,
je potom zrejmé, že vo vzťahu k roku 2013 bol žalobca povinný preukázať, že žalobca predával hračky
v období od 1.5.2013 do 14.5.2013. Pokiaľ sa výpoveď vzťahovala aj na predchádzajúce obdobie
(žalovaný to vo výpovedi nešpecifikoval), tak vzhľadom k tomu, že žalobca bol oprávnený predávať
hračky v druhom prenajatom stánku č.5 do konca leta 2012, bolo potom povinnosťou žalobcu preukázať,
že žalobca predával v stánku č.6 hračky v období jesenných mesiacov 2012, do skončenia sezóny t.j.
do 31.10.2012.

24. Fotografia bola uložená v elektronickom súbore žalovaného; súbor bol vytvorený dňa 16.8.2013,
teda 3 mesiace po daní výpovede. Žalovaný však mal za to, že ide o nepriamy dôkaz, ktorý nevylučuje,
že k odfoteniu existujúceho stavu došlo v čase pred daním výpovede; je totiž vysoko pravdepodobné,
že pokiaľ žalobca predával hračky aj v období po daní výpovede, tak ich zrejme predával aj pred daním
výpovede. Zároveň ide o dôkaz, ktorý smeruje k vyvráteniu tvrdenia žalobcu, že nikdy v stánku hračky
nepredával.

25. Riaditeľ žalovaného Y.. X. V. vypovedal, že žalobcu niekoľkokrát ústne upozornil na to, že predáva
v stánku č. 6 sortiment, ktorý nie je predmetom nájmu. Uviedol, že na fotografii je zachytený on sám
práve vtedy, keď so žalobcom riešil uvedenú záležitosť. Na to, že žalobca predával hračky a suveníry
aj v stánku č. 6, bol upozornený zo strany zamestnancov. Predložená fotografia vznikla náhodne, kedy
jeden zo zamestnancov skúšal nový fotoaparát.

26. Žalobca k predloženej fotografii uviedol, že v podstate každá firma, ktorá ho zásobuje svojim tovarom
v rámci predaja občerstvenia, mu na začiatku sezóny dodá spolu s týmto tovarom aj reklamný tovar.
Je to vlastne tovar určený na tzv. podporu predaja. Napr. pri predaji dvoch, troch fliaš koly dostane
zákazník grátis takýto reklamný predmet. Tieto reklamné predmety má síce vystavené na pulte, avšak
ich nepredáva, ale dáva ich grátis zákazníkom pri kúpe tovaru, ktorý pochádza od týchto firiem.

27. Žalobca na pojednávaní predložil plyšovú hračku zabalenú v pôvodnom igelitovom obale. Na obale
bolo uvedené, že ide o „plyšovú hračku - reklamný predmet“. Išlo o bieleho macka so šálom, na ktorom
bolo uvedené logo firmy Coca-cola. Žalobca predložil aj ďalšiu plyšovú hračku, na ktorej bol prišitý štítok
s logom firmy Koral. Žalobca uviedol, že ide o firmu, ktorá mu dodáva nanuky.

28. Súd svedkov T. T. (zoológ, zamestnanec žalovaného) a T. Y. nevypočul, pretože žalovaný napokon
ich účasť na pojednávaní nezabezpečil z dôvodu ich pracovnej zaneprázdnenosti, s tým, že na ich
vypočutí už netrvá. Zároveň navrhol, aby súd vypočul ako svedkyňu X. Y..

29. Svedkyňa X. Y., ktorá je zamestnankyňou žalovaného od roku 2008 na pracovnom mieste vedúcej
oddelenia vzdelávania a marketingu uviedla, že vedomosť o tom, že žalobca predával v stánku č. 6
hračky, má na základe výkonu svojej pracovnej funkcie, keďže sa pohybuje v areáli zoologickej záhrady.
Videla, že žalobca okrem občerstvenia ponúkal aj hračky, darčeky pre deti a teda tovar, ktorý nesúvisel
s poskytovaním občerstvenia. Žalobkyňa však nevedela presne uviesť, kedy to videla.

30. Vyhodnotiac výsledky takto vykonaného dokazovania súd konštatoval, že z nich nie je možné učiniť
jednoznačný a nepochybný záver o tom, že žalobca v rozhodnom čase pred daním výpovede predával
hračky.

31. Uvedený záver nevyplýva ani z predloženej fotografie, ani z výpovede svedkyne. Ako uviedol sám
žalovaný, nevie presne určiť dátum, kedy došlo k odfoteniu stánku. Pokiaľ bol súbor v jeho počítači s
touto fotografiou nahratý dňa 16.8.2013, je len možné predpokladať, že k vyhotoveniu fotografie došlo
v predchádzajúcom čase. Tento čas však zahŕňa aj obdobie po daní výpovede, t.j. obdobie, ktoré pre
posúdenie veci nie je relevantné. Dôvod výpovede musí existovať v čase dania výpovede. Pokiaľ sa teda



nájomca dopustí správania, ktorým poruší zmluvu o nájme až v období po daní výpovede, z hľadiska
posudzovania existencie materiálnych dôvodov výpovede je uvedená skutočnosť irelevantná. Ako už
súd uviedol vyššie, svedkyňa tiež nevedela uviesť, kedy presne videla, že žalobca okrem občerstvenia
ponúkal na predaj aj hračky. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že hodnotenie dôkazov je potrebné vnímať aj
v súvislosti s tým, že žalobca dal výpoveď zo zmluvy č. 014NP/2010 zo dňa 14.5.2010, predmetom ktorej
bol nájom dreveného stánku č. 5, ktorého účelom bolo prevádzkovanie predaja hračiek a suvenírov tovar,
pričom zo strany žalobcu išlo o účelové konanie, pretože sa vyhol plateniu nájomného zo stánku č.5 a
tovar z tohto stánku presunul do stánku č.6, súd uvádza, že účelovosť konania žalobcu, t.j. že výpoveďou
sledoval práve presun tovaru z jedného stánku do druhého, preukázaná nebola. Žalovaný podľa tvrdenia
žalobcu neudržiaval predmet nájmu v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie a
žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu, týkajúce sa dôvodov, pre ktoré sa rozhodol vypovedať nájom
stánku č.5.

32. V súvislosti s vyššie uvedeným záverom z vyhodnotenia dokazovania súd zdôrazňuje význam
zásady „vigilantibus iura“, podľa ktorej právo patrí bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným). Uvedená
zásada kladie dôraz na vlastné pričinenie strán sporu pri ochrane svojich práv, keď požaduje, aby s
dostatočnou mierou starostlivosti a predvídavosti a teda dôsledne sledovali svoje subjektívne práva a
robili také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. V zmysle
uvedeného, pokiaľ žalobca, vystupujúci ako prenajímateľ v záväzkovo-právnom vzťahu zo zmluvy o
nájme nebytových priestorov sa rozhodol dať žalovanému ako nájomcovi výpoveď z nájmu, mal si
počínať tak, aby v prípadnom spore o neplatnosť výpovede bol pripravený preukázať predloženými
dôkazmi existenciu použitého výpovedného dôvodu. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby vyhotovil
fotodokumentáciu, vo vzťahu ku ktorej by nebolo možné vytýkať spornosť dátumu jej vzniku; žalovaný
dokonca sám uviedol, že fotografia, ktorú v konaní predložil, vznikla náhodne, pri testovaní nového
fotoaparátu. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby vykonal šetrenie na mieste samom a spísal o ňom
zápisnicu, ďalej, aby vykonal pohovor so žalobcom a vytkol mu zistené porušenie zmluvy, doručil mu
písomný výstup zo šetrenia alebo z pohovoru a pod. V konaní nebolo sporné, že žalovaný žiadne
kroky v tomto smere neučinil. Táto nečinnosť resp. neostražitosť žalovaného viedla potom k následku,
spočívajúcom v neunesení dôkazného bremena v spore.

33. Už len na margo veci súd dodáva, že hoci to na posúdenie veci nemalo vplyv, bol to žalobca,
ktorý vyvinul procesnú iniciatívu pri ochrane svojich práv. Je logické, že žalobca nemohol preukazovať
negatívnu skutočnosť a teda, že hračky nepredával. Napriek tomu však tvrdenie, že hračky nepredával,
podporil argumentáciou a predloženými reklamnými predmetmi, ktoré mu na začiatku sezóny, spolu
s tovarom, určeným na predaj v rámci ponúkania občerstvenia, dodávajú niektorí obchodní partneri.
Tieto reklamné predmety nie sú určené na predaj, ale na podporu predaja občerstvenia. Žalovaný tieto
tvrdenia žalobcu nepopieral.

34. Čo sa týka druhého výpovedného dôvodu, podľa ktorého žalobca ako nájomca v mesiacoch
november až apríl 2013 opätovne bez súhlasu či vedomosti prenajímateľa vykonával podnikateľskú
činnosť, konkrétne v dňoch 13.4.2013, 14.4.2013, 20.4.2013 a 21.4.2013, čím porušil ust. čl. IV bod 4.3
zmluvy, ktoré stanovuje, že v mesiacoch november až apríl nie je daná povinnosť ani možnosť vykonávať
podnikateľskú činnosť, súd uvádza, že žalobca nespochybňoval, že v uvedené dni bol prítomný v
predmete nájmu. Na prvý pohľad sa teda môže javiť, že porušil ustanovenie článku IV bod 4.3. zmluvy
o nájme.

35. Súd sa však v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, založenou na nesporných
skutočnostiach. Týmito skutočnosťami sú, že v zoologickej záhrade sa začína sezóna 1. mája a teda,
predmet nájmu, ktorým je drevený neizolovaný stánok, nebol používaný počas celého zimného obdobia
od 1.11.2012 do 30.4.2013 (po dobu 6 mesiacov). Vzhľadom na účel nájmu, ktorým je prevádzkovanie
predaja občerstvenia, piva, nealkoholických a alkoholických nápojov, je potom úplne pochopiteľné,
že ak mal žalobca dostáť účelu dojednaného nájmu a byť pripravený na prevádzkovanie dojednanej
činnosti, musel predmet nájmu pripraviť na začiatok sezóny, t.j. všetko vyčistiť, zbaviť špiny, prachu,
urobiť hygienický náter, vyčistiť chladničku, mrazničku a výčap tak, aby boli splnené hygienické predpisy.
Taktiež musel priviesť a uskladniť tovar na nadchádzajúcu sezónu. Vo výpovedi uvedené štyri aprílové
dni, v ktorých túto činnosť vykonával, sú nepochybne primerané. Na viac, v konaní nebolo sporné a ani
žalovaný netvrdil, že by žalobca v týchto dňoch prevádzkoval predaj občerstvenia, piva, nealkoholických
a alkoholických nápojov.



36. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 5 ods.1 zákona o nájme a podnájme nebytových
priestorov, podľa ktorého, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor
nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady
udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového
priestoru spojené. Z obsahu zmluvy o nájme, z článku V bodu 5.5. a bodu 5.8. vyplýva, že zmluvné
strany sa dohodli, že žalobca ako nájomca je povinný na vlastné náklady vykonávať bežné opravy
a údržbu prenajatých priestorov a povinný udržiavať čistotu na chodníku patriacom k nebytovému
priestoru. Z uvedeného je zrejmé, že povinnosť, ktorá podľa zákona primárne prislúcha prenajímateľovi,
bola zmluvou prenesená na nájomcu. Žalovaný túto povinnosť nemohol splniť inak, ako v termíne,
bezprostredne predchádzajúcom začiatku sezóny zoologickej záhrady.

37. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že vyššie uvedeným správaním, vytknutým vo výpovedi z
nájmu, žalobca neužíval predmet nájmu v rozpore so zmluvou.

38. Vzhľadom k tomu, že výpovedné dôvody neboli naplnené, súd uzavrel, že výpoveď z nájmu je
neplatná. Súd preto žalobe vyhovel.

39. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

41. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech. Preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).