Zoologická záhrada Košice


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/99/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209210949
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7209210949.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne R. H., V.. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXX, proti žalovanému Zoologickej záhrady Košice - Kavečany, príspevková organizácia , Široká 31,
Košice, IČO: 00083089 , zast. JUDr. Pavlom Šopákom, advokátom so sídlom Kuzmányho 11, Košice za
účasti intervenienta na strane žalovaného Mesta Košice, so sídlom Trieda SNP č. 48/A, Košice, v spore
o zaplatenie sumy 15.930,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 22.01.2020 č.k. 43C/94/2009 -294

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalovaným a
žalobkyňou tak, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania
proti žalobkyni nepriznáva.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol
žalobu, priznal žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% a intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia tvrdiac,
že žalovaný užíva pozemky v jej vlastníctve bez právneho dôvodu, za čo jej neposkytuje žiadne finančné
protiplnenie. V konaní mal preukázané, že aj keď žalobkyňa odvodzovala nárok na plnenie titulom
vlastníckeho práva pozemkov zapísaných na LV č. XXX kat. úz. Q. ako parc. č. 12153/2 a 12254/30
a na LV č. XXX kat. úz. Q. ako parc. č. 326, ku ktorým nehnuteľnostiam nadobudla vlastnícke právo
vkladom do katastra nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy zo dňa 01.06.1998 od darcu Z..
V., v konaní Okresného súdu Košice I sp.zn. 15C/72/2013 bolo zistené, že v skutočnosti predmetné
nehnuteľnosti užívané žalovaným, boli vlastníctvom Mesta Košice na základe kúpnej zmluvy zo dňa
03.09.1982 a vyvlastňovacieho rozhodnutia zo dňa 04.01.1985. Rozsudok Okresného súdu Košice
I zo dňa 30.05.2017 č.k. 15C/72/2013-361 o určení vlastníckeho práva Mesta Košice k sporným
nehnuteľnostiam bol potvrdený odvolacím Krajským súdom v Košiciach rozsudkom zo dňa 12.06.2018
sp.zn. 5Co/396/2017 a vo vzťahu k žalovanej nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť 08.08.2018.
Vychádzajúc zo záväzne vyriešenej právnej otázky, že žalobkyňa sa nemohla stať vlastníčkou sporných
nehnuteľností titulom darovania od Z.. V. v roku 1998, keďže toto vlastnícke právo už v tom čase
patrilo Mestu Košice, jej žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. Rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania súd odôvodnil § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) vychádzajúc zo
zodpovednosti strán sporu za procesný výsledok konania. Nakoľko žalovaný bol plne procesne úspešný,
priznal mu aj náhradu trov konania v rozsahu 100% , intervenientovi, ktorému žiadne preukázateľné
trovy konania nevznikli, trovy nepriznal.



3. Proti výroku rozsudku o povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania podala žalobkyňa odvolanie
uvádzajúc, že súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v
tom, že žalobu podala na základe listín preukazujúcich jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nemala
vedomosť, že sporná parcela jej nepatrí, preto nemožno konštatovať, aby jej žaloba bola od počiatku
nedôvodná. Uviedla že žije s ťažko invalidným manželom a ich zdrojom príjmu je jeho invalidný dôchodok
vo výške 479,- eur a jej asistenčný príspevok vo výške 568,30 eur. Vynakladá výdavky spojené so
zabezpečením nákladov na bývanie a to úhradou hypotéky a inkasných poplatkov vo výške cca 730
eur, v sume 150 eur uhrádza pôžičky, vo výške 106 eur poistné. Ďalšie výdavky vznikajú v súvislosti
so zabezpečovaním bežných potrieb ako je stravovanie, ošatenie, lieky pre manžela, a pravidelne
v trojmesačných intervaloch navštevuje ako sprievodná osoba invalidného manžela zdravotnícke
zariadenie v Skalici, ktoré náklady na vyšetrenie dosahujú cca 400 eur zahrňujúc náklady na prepravu,
ubytovanie a stravu. Tvrdené skutočnosti preukazovala listinnými dôkazmi o výdavkoch spojených s
postihnutím jej manžela. Poukázala na to, že posledného pojednávania vo veci sa nezúčastnila z
dôvodov jej dlhodobej práceneschopnosti domnievajúc sa, že pojednávanie bude odročené, a bude sa
môcť vyjadriť aj k náhrade trov konania, ktorá možnosť jej však poskytnutá nebola.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril, intervenient poukázal na to, že odvolanie sa jeho postavenia
nedotýka.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenou osobou. proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380
CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný podľa § 380 ods. 1
CSP dospejúc k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pretože neboli splnené podmienky pre potvrdenie
rozhodnutia, ani jeho zrušenie, odvolací súd napadnutý výrok rozsudku o trovách konania zmenil podľa
§ 388 CSP tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

6. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody v zmysle § 365
ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, teda, že teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h),
domáhajúc sa aplikácie § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

7. Žalobkyňou tvrdený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces
je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho
preskúmanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov .

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli
preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade,
ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán
alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.
1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom



vyplývajúcim z § 192, 193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov
súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než
ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne
interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

10. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že v konaní nemohla riadne uplatniť svoje práva, pretože
sa nezúčastnila posledného pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, ide o tvrdenia vzťahujúce
sa k existencii odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Odvolací súd naplnenie
tohto odvolacieho dôvodu nezistil, pričom poukazuje na fakt, že žalobkyňa síce ospravedlnila svoju
neprítomnosť na pojednávaní, jednalo sa však o jej opakovanú neúčasť na pojednávaní z dôvodu
práceneschopnosti, v ktorom ospravedlnení ani nežiadala o odročenie pojednávania. V uvedenom
štádiu konania už žalobkyňa mala vedomosť o tom, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam je
nepatrí, o ktorej okolnosti bolo už právoplatne rozhodnuté, preto bolo tiež zrejmé, že v konaní nebude
prebiehať žiadne ďalšie dokazovanie.

11. Podľa § 183 ods. 1, 2, 3 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní
nechali zastúpiť. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem
prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení
týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno
vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Strana, ktorá navrhuje odročenie
pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť,
alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

12. Vychádzajúc z § 183 CSP možnosť súdu odročiť pojednávanie je formulovaná ako výnimočný
postup, dôvody odročenia pojednávania musia byť dôležité, pričom strana sporu v žiadosti o odročenie
pojednávania je povinná nielen tvrdiť existenciu dôležitých dôvodov na odročenie pojednávania, ale aj
ich preukázať, osobitne ak ide o opakovaný, dlhotrvajúci stav, v ktorom chýba akýkoľvek prvok náhlej
prekážky v účasti v konaní. V prejednávanom prípade súd správne konal v neprítomnosti žalobkyne,
pretože pre odročenie pojednávania neexistoval žiaden dôležitý dôvod, a ani samotná žalobkyňa o
odročenie pojednávania nepožiadala, a týmto postupom súdu nedošlo k žiadnemu zásahu do práva
žalobkyne na spravodlivý súdny proces.

13. Pokiaľ však súd pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania vzhľadom na charakter sporu
a osobné pomery žalobkyne, pre ktoré jej priznal oslobodenie od súdnych poplatkov neposudzoval aj
podľa § 257 CSP, založil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania na nesprávnom právnom posúdení
nároku. K zohľadneniu výnimočných okolností sporu podľa §257 CSP súd prihliada aj bez osobitného
návrhu strán, keďže patrí do jeho autoritatívnej právomoci právne vyhodnotiť, podľa akých zákonných
ustanovení o nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu rozhodne.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že osobné, majetkové pomery žalobkyne už boli dôvodom na rozhodnutie
o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, preto minimálne v uvedenom rozsahu sa mal súd
zaoberať skutočnosťou, či na strane žalobkyne neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa zakladajúce
oprávnenie súdu procesne úspešnému žalovanému nepriznať nárok na náhradu trov konania proti
žalobkyni. Súd prvej inštancie však na tieto zo spisu vyplývajúce okolnosti neprihliadol, rovnako ako ani
na fakt, že žaloba podaná v čase začatia konania vychádzala z preukázateľného zápisu vlastníckeho
práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam v katastre nehnuteľností, keď do súdneho konania bol
dokonca doručené aj vyjadrenie Mesta Košice, že vo veci prebiehajú rokovania o majetkovoprávnom
usporiadaní nárokov žalobkyne. Z uvedeného plynie, že podľa obsahu listín existujúcich v čase podania
žaloby, táto nebola zjavne nedôvodná. Až následne žalovaný a Mesto Košice dospeli k záveru, že je



potrebné uplatniť v inom súdnom konaní ich práva na určenie vlastníctva k sporných nehnuteľnostiam,
nakoľko disponujú listinami, ktoré ich vlastnícke právo zakladajú.

15. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

16. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1 CSP).

17. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na
súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného
zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto
často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

18. K aplikácii § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v
takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých
strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v
konaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na
strane sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom
spore dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v dôvodoch na strane žalobkyne ako aj okolnostiach
prejednávanej veci.

19. V konaní je nesporné, že nárok uplatnený žalobkyňou vychádzal z objektívne existujúceho
stavu platného v čase podania žaloby, ktorou bola evidencia vlastníckeho práva žalobkyne v katastri
nehnuteľnosti k sporným nehnuteľnostiam, ako ja ich preukázateľné užívanie žalovaným. Táto okolnosť
nebola spočiatku medzi stranami sporná, spornou bola iba otázka formy a rozsahu protiplnenia, ktoré
žalobkyni za užívanie nehnuteľnosti patrí. Zatiaľ čo žalobkyňa uplatnila svoj nárok žalobou zo dňa
28.05.2009, Mesto Košice sa určenia vlastníckeho práva k pozemky, ktoré sú predmetom sporu
domáhalo až žalobou zo dňa 20.03.2013 po zistení, že disponuje listinami, ktoré zakladajú platný
nadobúdací titul vlastníckeho práva, resp. sú spôsobilým právnym titulom zakladajúcim dobromyseľnosť
na účely nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním (kúpna zmluva z roku 1982, vyvlastňovacie
rozhodnutie z roku 1985). Až právoplatným ukončením konania Okresného súdu Košice I sp.zn.
15C/72/2013 o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech mesta Košice vo vzťahu ku
žalobkyni dňa 08.08.2018, bola ustálená rozhodujúca skutočnosť, že žalobkyni nesvedčí právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia.. Z listinných dôkazov (lekárskych správ) je zrejmé, že žalovaná
má v starostlivosti zdravotne ťažko postihnutého manžela, ktorý je odkázaný na jej osobnú asistenciu,
ktorého mesačný príjem nepresahuje 500 eur, zvýšené výdavky súvisia so zabezpečením jeho lekárskej
a zdravotnej starostlivosti, na ktoré slúži tiež žalobkyni priznaný asistenčný príspevok v rozsahu
neprevyšujúcom 600 eur. Zohľadňujúc v prejednávanej veci okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby,
ako aj osobnú situáciu na strane žalobkyne, zodpovedá princípu spravodlivého usporiadania pomerov,
aby procesne úspešnému žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. V období
prebiehajúceho konania o určenie vlastníckeho práva sp.zn. 15C/72/2013, bolo konanie o nároku
žalobkyne prerušené, a po právoplatnom ukončení konania boli pojednávania na jej žiadosť odročené
pre práceneschopnosť, žalovanému tak nevznikali ani žiadne trovy konania. Nepriznanie náhrady trov
konania žalovanému vo vzájomnom pomere strán sporu, nepredstavuje ani z tohto dôvodu neprimeraný
zásah do jeho majetkových práv.

20. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozsudok v napadnutom výroku o nároku
na náhradu trov konania zmenil tak, že žalobkyňa, ktorá bola procesne neúspešnou stranou sporu nemá
právo na náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal,
ktoré rozhodnutie založil na aplikácii § 257 CSP.



21. O trovách odvolacieho bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

22. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania, žalobkyni žiadne preukázateľné trovy konania, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodovať
nevznikli, preto odvolací súd nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).