Zoologická záhrada Košice


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/235/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110226615
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7110226615.6

Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci navrhovateľky: U. L., X.. X.X.XXXX, X. L. Y. F., P. Č..XX, zomrelej dňa
XX.X.XXXX proti odporcovi: Zoologická záhrada Košice, so sídlom v Košiciach, Široká č.31, IČO: 00
083 089, zastúpenému: JUDr.Pavel Šopák, advokát, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č.11, v konaní
o určenie, že výpoveď zo zmluvy o nájme nebytového priestoru je neplatná, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.11.2010 domáhala, aby súd určil, že
výpoveď zo dňa 28.9.2010 zo zmluvy o nájme nebytového priestoru č.007/NP/2003, ktorú dňa 1.8.2003
uzavrel odporca ako prenajímateľ s navrhovateľkou ako nájomcom, je neplatná.

V predmetnej veci rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. 24C/235/2010-87 zo dňa 12.9.2011, ktorým
návrh zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach
č.k. 3Co/411/2011-118 zo dňa 28.2.2013. Ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa,
vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
dňa 1.8.2003 uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej odporca ako prenajímateľ
prenechal navrhovateľke ako nájomkyni do užívania nebytový priestor - Bufet „U čierneho vlka“, na dobu
neurčitú, za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti navrhovateľky. Predmetnú zmluvu súd po
právnej stránke posudzoval podľa zákona č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov,
ktorý je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý v ustanovení § 720 odkazuje
úpravu nájmu a podnájmu nebytových priestorov na tento špeciálny zákon. Samotnú zmluvu o nájme
nebytového priestoru, uzavretú medzi účastníkmi konania, súd vyhodnotil ako platnú a v ďalšom sa
zaoberal otázkou platnosti výpovede danej odporkyni prenajímateľom. Odvolací súd sa stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa vo vzťahu k platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov.

V priebehu konania právna zástupkyňa navrhovateľky podaním zo dňa 14.8.2013 súdu oznámila, že
navrhovateľka zomrela.

Z oznámenia súdnej komisárky JUDr.Silvie Pršebice zo dňa 30.10.2013, poverenej vykonaním úkonov
v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 24D/512/2013, Dnot 277/2013
súd zistil, že navrhovateľka umrela dňa 12.8.2013 a ako jej dedičia zo zákona v I.dedičskej skupine
prichádzajú do úvahy jej deti K. L., nar.XX.X.XXXX a C. H., K..L., nar.XX.XX.XXXX.



Podľa ust. § 14 zákona č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nebolo dohodnuté
inak, nájom zaniká:

a/ zánikom predmetu nájmu;

b/ smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti
neoznámia prenajímateľovi, že pokračujú v nájme;

c/ zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.

Podľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods.1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 107 ods.1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či
môže v ňom pokračovať.

V predmetnej veci navrhovateľka v priebehu konania zomrela a teda, stratila spôsobilosť byť účastníkom
konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo. Podľa vyššie citovaného ust. § 107 ods.1 O.s.p.
musí súd posúdiť podľa povahy prejednávanej veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či v
ňom môže pokračovať.

Povaha predmetnej veci je daná charakterom uplatneného nároku (predmetom žaloby). Žalobu o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu môže podať v zmysle zákona len nájomca.

V danom prípade, vzhľadom na predmet žaloby teda bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či právo
nájmu k nebytovému priestoru, ktoré zakladalo aktívnu legitimáciu navrhovateľky na podanie žaloby
o určenie, že výpoveď z nájmu je neplatná, prešlo v dôsledku jej smrti na jej právnych nástupcov
automaticky titulom dedenia podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého sa dedičstvo
nadobúda smrťou poručiteľa) a teda, či je na mieste, aby súd v konaní pokračoval priamo s jej dedičmi
alebo nie.

Z vyššie cit.ustanovenia § 14 písm.b/ zákona č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
je zrejmé, že nájom nebytových priestorov, pokiaľ nebolo dohodnuté inak, smrťou nájomcu zaniká, pokiaľ
nie sú splnené podmienky pre tzv. prechod nájmu na dedičov. V tejto súvislosti je potrebné dodať,
že nebohá navrhovateľka ako nájomkyňa a odporca ako prenajímateľ v zmluve o nájme nebytových
priestorov inú úpravu, než vyplýva zo zákona, nedojednali; ako to vyplýva z článku 7 zmluvy o nájme,
zmluvné strany sa dohodli na spôsobe skončenia nájmu len vo vzťahu k možnosti zmluvu o nájme
vypovedať.

Inštitút prechodu nájmu predstavuje špeciálnu právnu úpravu zahrňujúcu prípady zvláštneho právneho
nástupníctva (osobitnej sukcesie) osôb taxatívne vymenovaných v ust. § 14 písm.b/ citovaného zákona.
Právne nástupníctvo v zmysle zákonnej úpravy prechodu nájmu nebytových priestorov je teda odlišné
od právneho nástupníctva v dôsledku dedenia, čo znamená, že okruh osôb, na ktoré môže prejsť právo
nájmu k nebytovému priestoru a okruh dedičov nemusí byť totožný.

Zhrnúc vyššie uvedené, ak teda zomrie nájomca nebytového priestoru, nedochádza k prechodu práva
nájmu automaticky na jeho dediča v zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka a teda, súd nemôže
bez ďalšieho pokračovať v konaní priamo s dedičmi nebohého nájomcu. V konaní môže pokračovať



len s osobou, ktorá splnila podmienky podľa vyššie cit.ust. § 14 písm.b/ zákona o nájme a podnájme
nebytových priestorov. Ide o podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne (súčasne):

1. musí ísť o dediča po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom a

2. tento dedič musí do 30 dní od smrti nájomcu oznámiť prenajímateľovi, že mieni pokračovať v nájme.

Súd vyzval právneho zástupcu odporcu, aby oznámil, či dedičia navrhovateľky oznámili odporcovi, že
mienia pokračovať v nájme v zmysle ust. § 14 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov.

Odporca podaním zo dňa 9.10.2013 súdu oznámil, že syn nebohej navrhovateľky K. L. dňa 4.10.2013
predložil odporcovi úradný záznam Obvodného úradu Košice zo dňa 12.9.2013, podľa ktorého došlo k
zmene údajov uvedených v osvedčeniach o živnostenskom oprávnení po nebohej navrhovateľke, s tým,
že syn navrhovateľky bude pokračovať v nájme.

Z úradného záznamu Obvodného úradu Košice, odboru živnostenského podnikania č.ObU-KE-
OZP1-2013/19231-2 zo dňa 12.9.2013 súd zistil, že na základe oznámenia dediča zo zákona -
pozostalého syna K. L. sa potvrdzuje zmena údajov uvedených v osvedčeniach o živnostenskom
oprávnení navrhovateľky, ktoré sa dňom 11.9.2013 menia v časti obchodného mena U. L. na K. L. (právny
nástupca). Zároveň bola potvrdená skutočnosť, že po zomrelej navrhovateľke ako podnikateľke bude
prevádzkovať živnosť jej právny nástupca K. L. ako dedič zákona až do skončenia konania o prejednaní
dedičstva.

Z úradnej prijímacej pečiatky odporcu súd zistil, že predmetné podanie bolo odporcovi doručené dňa
4.10.2013 a zaevidované pod evidenčným číslom 1835/2013/1.

Súd výzvou zo dňa 13.11.2013 vyzval K. L., ako aj C. H. na vyjadrenie, či oznámili odporcovi, že chcú
pokračovať v nájme nebytového priestoru - bufetu N. Č.A. Y. po nebohej U. L. a pokiaľ áno, kedy tak
učinili. Zároveň boli poučení o tom, že pokiaľ sa v stanovenej 15-dňovej lehote nevyjadria, súd bude mať
za to, že takéto oznámenie voči Zoologickej záhrade Košice učinené nebolo.

K. L. bola predmetná výzva doručená dňa 19.11.2013 a na túto nereagoval.

C. H. podaním zo dňa 21.11.2013 súdu oznámila, že odporcu nekontaktovala, pretože nemá záujem o
pokračovanie v nájme.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po nebohej poručiteľke - navrhovateľke U. L., prichádzajú do
úvahy dvaja zákonní dedičia: K. L. a C. H.. C. H. oznámila, že v nájme pokračovať nemieni. Vo vzťahu
k nej teda podmienky podľa ust. § 14 písm.b/ citovaného zákona splnené neboli.

Vo vzťahu k K. L. síce súd zistil, že spĺňa podmienku, že je dedičom po nebohej navrhovateľke,
ktorá bola nájomkyňou predmetného nebytového priestoru a dokonca, ako to vyplynulo z oznámenia
odporcu, oznámil odporcovi, že mieni pokračovať v nájme. Z prijímacej pečiatky odporcu, ako aj z
dátumu úradného záznamu Obvodného úradu Košice zo dňa 12.9.2013 je však zrejmé, že tak neučinil
včas, v zákonom stanovenej lehote 30 dní od smrti navrhovateľky, t.j. do 12.9.2013. Odporcovi ako
prenajímateľovi totiž toto oznámenie doručil až 4.10.2013.

Podľa ust. § 583 Občianskeho zákonníka, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,
dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.



30-dňová lehota ustanovená v § 14písm.b/ zákona č.116/1990 Zb. je lehotou prekluzívnou, teda
prepadnou. Pokiaľ právo na pokračovanie v nájme nebolo uplatnené v tejto lehote, v súlade s ust. § 583
Občianskeho zákonníka toto právo uplynutím posledného dňa stanovenej lehoty zaniká. Z uvedeného
vyplýva, že nájom nebytového priestoru, ktorý navrhovateľke vznikol uzavretím zmluvy zo dňa 1.8.2003,
zanikol v dôsledku jej smrti v zmysle ust. § 14 písm.b/ zákona č.116/1990 Zb..

Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že navrhovateľka zomrela a teda, stratila spôsobilosť
byť účastníkom konania, pričom v danom prípade niet právnych nástupcov po nebohej navrhovateľke,
s ktorými by súd mohol pokračovať v konaní a preto, konanie v súlade s ust. § 107 ods.1 O.s.p. zastavil.

Podľa ust. § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Použitie ust. § 146 ods.2 O.s.p. a teda, uloženie povinnosti nahradiť trovy druhému účastníkovi vzhľadom
na stratu spôsobilosti navrhovateľky byť účastníkom konania, v danom prípade do úvahy neprichádza.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),



f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.