Poľnohospodárske družstvo PRIEVOZ v likvidácii


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/64/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220204220
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1220204220.1

Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: 1. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom
Y. XXX,XXX XX F., 2. S. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Y. XXX, XXX XX F., 3. Y.. K. Y., nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom L. XXXX/XX, F., v zastúpení: Právne centrum s.r.o., IČO: 36 698 873, so
sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, proti odporcovi: Poľnohospodárske družstvo PRIEVOZ, IČO: 00 117
731, so sídlom Domové role 71, P.O.BOX 10, 820 03 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 05.08.2019 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
povinnosťou „...zdržať sa neoprávnených zásahov k pozemkom parc. registra „C“ č. XXXX/X - orná pôda
o výmere 3262m2, č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 2562 m2, č. XXXX/XX - orná pôda o výmere
2683 m2, č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1951 m2, zapísané v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Bratislava II,
obec Bratislava - m. č. Ružinov a katastrálne územie Ružinov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov, spočívajúcich najmä v hospodárení na uvedených pozemkoch, v agrotechnických úkonoch
a vstupovania na uvedené pozemky pešo, motorovými vozidlami a poľnohospodárskymi strojmi a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“ a súčasne vo veci samej žiada o vypratanie
predmetných nehnuteľností.

2. Navrhovatelia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že ide o najvhodnejší
zabezpečovací prostriedok, pretože stav veci vyžaduje urgentný zásah súdu, ktorý by mal nariadiť
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci
samej. Navrhovatelia súčasne uviedli, že neodkladné opatrenie môže byť vydané, nakoľko jeho
obsah nie je totožný s rozhodnutím vo veci samej, čiže súd jeho vydaním nebude „predbiehať“
rozhodnutie vo veci samej. Urgentnosť veci navrhovatelia odôvodnili tým, že odporca hospodári
na uvedených pozemkoch a vydanie neodkladného opatrenia je dôvodné s ohľadom na potrebou
vykonania poľnohospodárskych úkonov na predmetných pozemkoch obmedzených agrotechnickými
termínmi. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane navrhovateľov spočíva v tom,
že pokračovaním v poľnohospodárskej činnosti odporcu na predmetných pozemkoch je ohrozený
výkon vlastníckeho práva navrhovateľov, v dôsledku čoho navrhovateľom vzniká neprimeraná škoda.
Navrhovatelia majú súčasne za to, že v zmysle ustanovenia § 326 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj „C.s.p.“), a z obsahom ich návrhu
vyplývajú rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obava, že
výsledok súdneho rozhodnutia môže byť bez neodkladného zásahu súdu zmarená alebo značne
sťažená.



3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), „Pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“.

7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, „K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.“.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.

11. Podľa § 228 ods. 1 CSP, „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.“.

12. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľom reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že
by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie
predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup
súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Základným predpokladom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo
existencia obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento
účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje
hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z
ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia, nie je pre
rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je
potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou
riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k
nemu doložených listín, teda procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) má
v tomto smere len žalobca. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca
tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie
vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

13. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje



nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane
žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

14. Na základe obsahu spisu súd dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre
vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané, pretože nie sú splnené podmienky
pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a rovnako tak neexistuje ani obava,
že by bola exekúcia v budúcnosti ohrozená. Inštitút neodkladného opatrenia v súvislosti s ochranou
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne ohrozených práv, tzn. pri takej náhlej
zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné a z uvedeného dôvodu nevhodné. V danom prípade sa
navrhovatelia domáhajú, aby súd uložil odporcovi povinnosť, aby sa odporca zdržal neoprávnených
zásahov k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľov (najmä, aby odporca nehospodáril na
uvedených pozemkoch, nevykonával žiadne agrotechnické úkony, nevstupoval na uvedené pozemky
pešo, motorovými vozidla, ani poľnohospodárskymi strojmi) a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej. Navrhovatelia odôvodnili svoj návrh dvoma kľúčovými argumentmi, ktoré sú súčasne aj
zákonnými podmienkami pre vydanie neodkladného opatrenia, a to bezprostredne hroziacou ujmou a
tým, že výsledok súdneho konania môže byť zmarený alebo značne sťažený.

15. K prvému argumentu súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovatelia vo svojom návrhu
žiadnym spôsobom nešpecifikoval aká ujma im hrozí, akým spôsobom má vzniknúť a prípadne v akej
výške má vzniknúť. Rovnako v návrhu neuviedli akým spôsobom zamýšľali využívať daný pozemok
(napríklad či ho chceli prenajať inému subjektu, či ho chcú obhospodarovať samostatne, alebo ho chcú
využívať iným spôsobom). Akýkoľvek spôsob užívania pozemkov navrhovateľmi je legitímny a z titulu
ich vlastníckeho práva musí byť (v medziach zákona) rešpektovaný, avšak bez bližšej špecifikácie
následného spôsobu užívania pozemku súd nemá za osvedčené, že by vlastníkom mohla vzniknúť
ujma. Samotné konštatovanie navrhovateľov, že im vznikne škoda nie je dostatočným na to, aby mal súd
za preukázanú hroziacu ujmu takej intenzity, ktorá by odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia
(súd sa bude otázkou vzniku škody a jej výšky zaoberať v rámci dokazovania v priebehu riadneho
sporového konania). Súd však týmto žiadnym spôsobom nespochybňuje vlastnícke právo navrhovateľov
a taktiež ani právo užívať ich vlastníctvo spôsobom, aký považujú za vhodný. Avšak spôsob, akým sa
toho domáhajú, súd považuje (najmä vzhľadom na absenciu argumentácie) za neúčelný.

16. Súd rovnako nemá za osvedčený ani druhý argument navrhovateľov, a to, že výsledok súdneho
konania vo veci samej by mal byť zmarený alebo značne sťažený. K uvedenému záveru súd dospel
z dôvodu, že sa jedna o poľnohospodársku pôdu, ktorá je obrábaná. Súd sa stotožňuje aj s tvrdením
navrhovateľa, že v danom prípade je potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že odporca stále hospodári
na uvedených pozemkoch. Táto skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje zmarenie alebo sťaženie
výkonu súdneho rozhodnutia. Ak by odporca aj naďalej na pozemkoch hospodáril a založil novú úrodu,
k vyprataniu pozemku by došlo najneskôr po zbere úrody v nasledujúcom roku (v závislosti od výsledku
konania vo veci samej). Z uvedeného dôvodu by sa nedalo hovoriť o zmarení (a ani o značnom sťažení)
výsledku súdneho konania, ale nanajvýš by sa dalo hovoriť o určitom oneskorení, ktoré by však malo byť
navrhovateľom kompenzované v rozhodnutí vo veci samej. Druhou rovinou je skutočnosť, že odporca vie
o snahe navrhovateľov vyriešiť danú situáciu a rovnako sa dozvie aj o prebiehajúcom súdnom konaní.
Preto si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu v spore, bude musieť vypratať predmetnú
nehnuteľnosť a vysporiadať sa aj s náhradou za užívanie predmetných pozemkov. Vo svetle uvedeného
je preto na úvahe odporcu ako riadneho hospodára, či sa rozhodne na pozemku ďalej hospodáriť,
prípadne založiť novú úrodu, pretože za toto svoje rozhodnutie (o pokračovaní v hospodárení, resp.
založení alebo nezaložení novej úrody) bude musieť neskôr zodpovedať (buď v pozitívnom alebo v
negatívnom zmysle slova a to v závislosti od výsledku konania vo veci samej). Na základe uvedeného
je súd toho názoru, že nie je splnená ani podmienka, že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj z povahy samotnej veci vyplýva, že žalobcovi nehrozí ujma
bezprostredne (resp. žalobca súdu nepreukázal potenciálny vznik bezprostrednej ujmy v takom rozsahu,
aby bolo dôvodné vydanie neodkladného opatrenia). Súd v žiadnom prípade nechce zľahčovať situáciu
a ani nespochybňuje skutočnosť že navrhovatelia subjektívne danú situáciu vnímajú urgentne, avšak
podľa názoru súdu urgentnosť daného prípadu nedosiahla taký stupeň, ktorý by odôvodňoval použitie
právneho inštitútu neodkladného opatrenia. Uvedený záver podporuje aj skutočnosť, že navrhovatelia
deklarovali aj svoj záujem prenajať odporcovi predmetné nehnuteľnosti, čo už samo o sebe svedčí o tom,



že navrhovatelia chcú zosúladiť skutkový stav (reálne užívanie pozemkov) s právnym stavom (právny
titul na užívanie pozemkov), čoho sa domáhajú aj vo veci samej. Aj preto súd nemá za osvedčené
splnenie podmienky „neodkladnosti veci“.

18. Súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že ak by došlo k vydaniu
neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, odporcovi by bolo zakázané vstúpiť na predmetné
pozemky, ktoré v súčasnosti obhospodaruje, čím by jednak mohlo prísť ku škodám na úrode odporcu a
jednak takýto záver by de facto znamenal konečné riešenie sporu (aj napriek tomu, že navrhovatelia vo
svojom návrhu tvrdia, že „...neodkladné opatrenie môže byť vydané, nakoľko jeho obsah nie je totožný
s rozhodnutím vo veci samej, čiže súd jeho vydaním nebude „predbiehať“ rozhodnutie vo veci samej.“),
pretože navrhovatelia by mohli s predmetnými pozemkami voľne disponovať (keďže podľa ich vyjadrenia
neexistuje právny titul na užívanie pozemku odporcu) aj napriek tomu, že by sa o tieto pozemky aj
naďalej viedol spor na súde.

19. Záverom súd dodáva, že súd nespochybňuje potrebu zosúladiť skutkový stav (reálne užívanie
pozemkov) s právnym stavom (právny titul na užívanie pozemkov), avšak a taktiež prízvukuje, že toto
rozhodnutie nemôže byť vnímané ako predbežný názor súdu na konanie vo veci samej. Súd však
považuje za vhodné a účelné (vzhľadom na to, že na vydanie neodkladného opatrenia nie sú splnené
zákonné podmienky) takéto rozhodnutie vydať v rámci sporového konania po vykonanom dokazovaní
a nie v rámci konania o neodkladnom opatrení, kde súd dokazovanie nevykonáva a rozhoduje iba na
základe skutočnosti tvrdených navrhovateľom.

20. Po dôkladnom preskúmaní obsahu súdneho spisu a na základe vyššie uvedených skutočností je
možné ustáliť, že nie sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a preto súd rozhodol
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. Nakoľko sa jedná o rozhodnutie súdu vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd
o trovách konania nerozhodoval, nakoľko sa s otázkou trov následne vysporiada v rozhodnutí vo veci
samej, resp. v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.