Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky


Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/237/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512226116
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1512226116.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: SR - Kancelária
Národnej rady Slovenskej republiky, IČO: 00151491, so sídlom Nám. A. Dubčeka 1, Bratislava proti
žalovaným: 1. F.. K. G., bytom U. XX, B. a 2. Allianz - Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151700, so
sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 153,71 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 153,71 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 13.8.2012 do zaplatenia.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.10.2012 domáhali voči žalovaným v 1. a
2. rade zaplatenia sumy 153,71 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 6.9.2011 žalovaná 1 pri manévrovaní svojím osobným motorovým vozidlom zn. Toyota Auris,
EČ: B poškodila osobné motorové vozidlo žalobcu zn. BMW 530i, EČ: B.-Y ktoré bolo odstavené na
parkovisku pred budovou Ubytovacieho zariadenia NR SR na Nám. A. Dubčeka 1 v Bratislave. Škodová
udalosť bola neodkladne ohlásená povinnej zmluvnej poisťovni - žalovanému 2. Celková výška škody
na motorovom vozidle žalobcu bola vo výške 1.464,59 eur, pričom žalovaný 2 v zmysle poistnej zmluvy
žalobcovi poskytol iba čiastočné plnenie a uhradil mu sumu 1.310,88 eur. Rozdiel medzi skutočnou
škodou spôsobenou žalovaným 1 a poistným plnením poskytnutým žalovaným 2. činí sumu 153,71 eur,
pričom žalovaný 2 nezaplatenie tohto rozdielu v oznámení o poistnom plnení označil ako „zhodnotenie
opravou“. S uvedeným žalobca nesúhlasil, preto na úhradu rozdielu vyzval oboch žalovaných písomnou
výzvou zo dňa 27.7.2012. Žalovanej 1 bola výzva doručená dňa 2.8.2012 a žalovanému 2 dňa 1.8.2012.
Žalobca má za to, že skutočná škoda žalobcu spočíva v nákladoch na opravu poškodeného vozidla,
pričom povinnosť vynaloženia resp. úhrady všetkých nákladov žalobcovi za opravu poškodeného vozidla
bola v príčinnej súvislosti so zavinením konaním žalovanej 1, ktorá bola pre tento prípad poistená
povinným zmluvným poistením u žalovaného 2. Vzhľadom na to žalobca považuje za nespravodlivé,
aby rozdiel medzi sumou opravy vozidla ako skutočnou škodou a plnením z poistky žalovaným 2 znášal
žalobca ako poškodený. Opravou motorového vozidla sa jeho hodnota nezvýšila, pretože účelom opravy
bolo dosiahnutie stavu pred poškodením vozidla, teda aby toto vozidlo mohlo plniť rovnaký účel a bolo
užívaniaschopné.

2. Žalovaná 1 sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 11.1.2013, v ktorom uviedla, že žalobu považuje za
neopodstatnenú a nedôvodnú, nakoľko v čase poistnej udalosti mala platne uzatvorenú poistnú zmluvu
so žalovaným 2 a tento prevzal svoju povinnosť uhradiť škodu v zmysle platnej legislatívy. Náhrada škody
bola žalobcovi vyplatená na základe § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka, ktorú za ňu vyplatil žalobca.



3. Žalovaný 2 podaním zo dňa 31.12.2012 žiadal žalobu na doplatenie škody zamietnuť ako nedôvodnú.
Uviedol, že udalosť zo dňa 6.9.2011 eviduje pod č. XXXXXXXXXX na základe oznámenia žalobcu zo
dňa 7.9.2011. Obhliadka poškodeného vozidla sa vykonala dňa 21.9.2011, podľa ktorej bolo zistené,
že poškodené vozidlo bolo vyrobené v r. 2000, prvýkrát bolo uvedené do prevádzky dňa 12.1.2001 a
malo najazdených 210.296 km. Kalkulácia nákladov na opravu bola vyhotovená dňa 21.9.2011 na sumu
1.460,09 eur bez DPH. Následne žalobca žalovanému 2 doručil faktúru za opravu vozidla z opravovne
Auto Bavaria a.s. v sume 1.464,59 eur. Žalobca 2. na základe týchto listín vypočítal skutočnú škodu na
vozidle v súlade s ust. § 442 a § 443 OZ a po odpočítaní vypočítaného zhodnotenia vozidla jeho opravou
v sume 153,71 eur poukázal na účet žalobcu sumu 1.310,88 eur. Uviedol tiež, že v čase škodovej
udalosti všeobecná hodnota poškodeného vozidla bola 4.970,- eur a technická hodnota 38,4656 %.
Na opravu poškodeného vozidla v opravovni Auto Bavaria sa použili nové náhradné diely, ktoré zvýšili
hodnotu menených častí vozidla. Skutočnou škodou v zmysle uvedených ustanovení Občianskeho
zákonníka možno rozumieť úhradu nákladov potrebných, aby došlo k navráteniu do pôvodného stavu
poškodenej veci, t. j. pre jej výpočet je nutné zohľadniť prípadné zhodnotenie poškodenej veci opravou,
tzv. „amortizáciu“. Pojem „uvedenie do pôvodného stavu“ si nemožno podľa neho pritom zamieňať s
nahradením staršej súčasti poškodenej veci novým dielom, príp. celej poškodenej veci úplne novou
vecou, nakoľko hodnota poškodených častí vozidla v čase ich poškodenia nedosahovala hodnotu novej
veci. Žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody do výšky hodnoty súčastí vozidla v čase ich poškodenia,
príp. na úhradu nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu, t. j. stavu, v akom boli tesne pred
poškodením. Skutočnosť, že žalobca použil na opravu poškodených (opotrebovaných) súčastí súčasti
nové, nemôže ísť na ťarchu škodcu, nakoľko aj staršie diely zodpovedajúce veku poškodených častí
mohli plniť svoju funkciu a byť plne v súlade s technickými normami. Pri výpočte skutočnej škody sa
berie v úvahu technický stav jazdeného vozidla. V prípade, ak k rozhodnému dátumu je technická
hodnota menšia ako 40 %, oprava poškodenia, pri ktorej je pôvodný diel nahradený továrenským novým
dielom, má vplyv na zhodnotenie vozidla. V danom prípade, podľa výpočtov žalovaného 2 bola technická
hodnota vozidla vypočítaná vo výške 38,4656 %, čím došlo opravou k zhodnoteniu vozidla a preto
žalobcovi nevzniklo právo na úhradu žalobou uplatnenej čiastky, nakoľko jeho vyplatením by sa žalobca
na úkor škodcu bezdôvodne obohatil.

4. Súd s ohľadom na ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keď predmet konania bez príslušenstva neprevyšuje
sumu 2.000 eur a ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a súčasne skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné, súd vo veci samej pojednávanie nenariadil a v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP
rozsudok verejne vyhlásil dňa 4.7.2017.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä
kópiou technického preukazu č. SC XXXXXX, správou o nehode, potvrdením žalovaného 2 o prevzatí
telefonického hlásenia škodovej udalosti, faktúrou spol. Auto Bavaria, a.s. zo dňa 6.10.2011, oznámením
o poukázaní náhrady škody, výzvou na zaplatenie pohľadávky vrátane doručeniek a výpočtom hodnoty
vozidla a výšky škody, pričom na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 6.9.2011 o 12,10 hod. na Námestí A. Dubčeka 1 v Bratislave došlo k dopravnej nehode bez
zranených osôb a vyšetrovania políciou. Podľa správy o nehode vyplnenej a podpísanej vodičmi oboch
vozidiel nehodu zavinil vodič vozidla B bez spoluzavinenia vodiča vozidla A. Vodičkou vozidla B bola
žalovaná 1. Poškodené vozidlo zn. BMW 530iA s EČ: BA-Y ktorého držiteľom je žalobca malo viditeľné
poškodenie ľavých predných dverí. Nehodu telefonicky žalovanému 2 oznámil dňa 7.9.2011 Maroš
Federič (vodič vozidla A, t. j vozidla žalobcu). Na základe faktúry spol. Auto Bavaria, a.s. bola dňa
9.9.2011 vykonaná oprava poškodeného vozidla žalobcu a oprava vozidla činila sumu 1.464,59 eur s
DPH. Oznámením o poukázaní náhrady škody zo dňa 18.10.2011 uznal žalovaný 2 skutočnú škodu
na poškodenom vozidle len vo výške 1.310,88 eur, pričom zvyšnú sumu 153,71 eur považuje za
zhodnotenie vozidla opravou. Výzvou zo dňa 27.7.2012 žalobca žalovaným oznámil, že na náhrade
zvyšnej časti škody trvá nestotožňujúc sa s názorom žalovaného 2 a žiadal sumu 153,71 eur uhradiť do
10 dní od doručenia výzvy. Podľa priložených doručeniek bola výzva žalovanej 1 doručená dňa 2.8.2012
a žalovanému 2 dňa 1.8.2012.

7. Z výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody vypracovanú žalovaným 2 v systéme ABACUS vyplýva,
že žalovaný 2 vypočítal technickú hodnotu vozidla vo výške 38,4656 %, ktorá má zohľadňovať
predchádzajúce opravy, prevádzkový režim a skutočný stav vozidla a na základe tohto výpočtu
predstavuje výška škody sumu 1.310,88 eur, kedy technická hodnota jazdeného vozidla vrátane hodnoty



mimoriadnej výbavy k rozhodnému dátumu má predstavovať sumu 4.970,- eur a celková amortizácia z
nahradzovaných dielov pri oprave poškodenia má činiť sumu 153,71 eur.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

9. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

10. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

11. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

12. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

13. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

15. Vyššie uvedené skutkové tvrdenia neboli rozporované ani jednou zo sporových strán. Žalobca si
v danom prípade uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej žalovanou 1 pri dopravnej nehode
dňa 6.9.2011, za ktorú žalovaná 1 zodpovedá podľa ust. § 427 a nasl. OZ upravujúcich objektívnu
zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla ako prevádzkovateľka (prevádzateľka) motorového vozidla a zároveň podľa § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka ako jeho vodička. Zodpovednosť žalovanej 1 za škodu bola krytá povinným
zmluvným poistením v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. u žalovaného 2, ktorého zodpovednosť vyplýva
z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Výška škody žalovaným
nebola rovnako spochybňovaná. Opravárenské práce na poškodenom vozidle žalobcu boli podľa faktúry
subjektu, ktorý opravu motorového vozidla vykonal, vyúčtované sumou 1.464,59 eur s DPH. Túto sumu
nákladov na opravu vozidla akceptoval aj žalovaný 2, ktorý žalobcovi poukázal poistné plnenie vo výške
1.310,88 eur. Predmetom sporu je rozdiel medzi fakturovanou sumou opravy a poistným plnením vo
výške žalovanej pohľadávky v sume 153,71 eur. Žalobca právne opiera svoj nárok o rozsudok Krajského
súdu v Trnave č. k. 11Co/41/2007-125 zo dňa 27.2.2008, v ktorom súd vyslovil názor, že doterajšie
rozhodnutia súdov, podľa ktorých pri škode spôsobenej na starších opotrebovaných vozidlách správne
postupujú súdy tak, že po vyjadrení znalca z odboru automobilizmu odpočítajú amortizáciu u tých nových
častí a súčiastok vozidla zamontovaných do nich pri oprave, ktorých sa hodnota vozidla po oprave
zvýšila, považuje za prekonané. Súd právne odôvodnenie žalobcu uznal, a to najmä s ohľadom na to,
že v tejto otázke jestvuje už rozsiahla judikatúra súdov potvrdzujúca tento právny názor (napr. rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/964/2015 zo dňa 27.4.2017, rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 19Co/679/2015 zo dňa 1.12.2016), odvolávajúc sa nález Ústavného súdu Českej
republiky z 19.3.2008 sp. zn. II.ÚS 2221/07, nález Ústavného súdu Českej republiky z 11.6.2014 sp. zn.
I.ÚS 1902/2013, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.3.2013 sp. zn. 2Obdo 48/2012).
Nakoľko súd dospel k názoru, že v prejednávanej veci nastala typická situácia riešená už v judikatúre
súdov určitým spôsobom, v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax a vec
bližšie právne neposudzoval.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:



Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

V Bratislave, dňa 4.7.2017