Úrad vlády Slovenskej republiky


Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 49Er/1827/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225010
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115225010.2

Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného:Úrad vlády Slovenskej republiky,
Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, IČO: 00 151 513, v zastúpení: JUDr. Michaela Tőrőková,
advokátka, Ul. 29. Augusta 5, 811 08 Bratislava proti povinnému:I. Y., nar. XX.XX.XXXX, N. XXXX/
XX, XXX XX U. vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Paulína Demianová, Exekútorský úrad Bratislava,
Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava pre vymoženie trov predchádzajúceho konania vo výške 3.515,63 Eur a
trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinného proti exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlínou Demianovou,
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 49Er/1827/2015 a na exekútorskom úrade po sp. zn.
EX 54/2015 z a m i e t a.

II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlínou
Demianovou, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 49Er/1827/2015 a na exekútorskom úrade
po sp. zn. EX 54/2015 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava poverením č. 5207 170555 zo dňa 14.10.2015 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril
súdneho exekútora JUDr. Pavlínu Demianovú, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 8/A, 831 04
Bratislava vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. č.k. 26C/19/2010 - 223 zo dňa 04.04.2014
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/83/2015 - 233 zo dňa 27.02.2015.

Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil
pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie vzniesol námietky proti exekúcii, alebo aby do 3 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie vzniesol námietky proti trovám exekúcie.

Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 09.11.2015 doručené dňa 16.11.2015. Povinný
podal námietky proti exekúcii a návrh na zastavenie exekúcie dňa 23.11.2013 t.j. v zákonnej lehote.
Súdny exekútor podanie následne dňa 30.11.2015 predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie.

Povinný v o svojich podaniach uviedol, že základom pre začatie exekúcie sa stalo právoplatné uznesenie
č.k. 26C/19/2010 - 223 zo dňa 04.04.2014. Toto uznesenie je nezákonné. Napriek tento skutočnosti ho
Krajský súd v Bratislave potvrdil uznesením 5Co/83/2015-233 zo dňa 27.02.2015. Aj toto rozhodnutie
je však nezákonné. Odporcovi zastúpeného JUDr. Michaelou Tőrőkovou boli priznané trovy konania
v rozpore so zákonom, „prekrútením“ právnych noriem. Vzhľadom ku skutočnosti, že exekúcia je
vykonávaná na základe nezákonného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, uplatňuje povinný čl.
32 ústavy - právo na odpor. Pri posudzovaní práva na odpor treba vziať do úvahy, že právo na odpor



má vyššiu právnu silu ako zákon 233/1995 Z.z. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) zákona č.
233/1995 Z.z. súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprijateľnú, pretože je tu iný dôvod,
pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V danom prípade je to použitie čl. 32 ústavy. Voči uzneseniu č.k.
5Co/83/2015 - 233 podal povinný sťažnosť podľa čl. 127 ústavy zo dňa 08.08.2015. Senát sa meritom
veci nezaoberal, pretože ako vyplýva z písomnosti Rvp 12379/2015 - 7 z 22.09.2015 „sťažnosť odložil“.
Nielen, že sudca nechcel opätovne vidieť porušenie ústavných práv, ale si nepovažoval sa povinnosť
ani vydať uznesenie. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada povinný o zastavenie exekúcie.
Vykonávanej na základe nezákonného rozhodnutia. Zároveň požiadal o odblokovanie účtu v Tatrabanke
a upozornil, že so zablokovaním účtu prišlo k zablokovaniu peňazí jeho syna, ktorý si nechal posielať
na účet povinného výplatu.
Dňa 27.05.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie povinného označené ako Doplnenie námietok,
kde opätovne požiadal o zastavenie exekúcie vykonávanej na základe nezákonného rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave a požiadal súd aby zaviazal oprávneného uhradiť mu trovy exekučného
konania a to z dôvodu, že oprávnený ako orgán verejnej moci je povinný ovládať právo a vedieť ho
aplikovať v praxi, z čoho vyplýva, že musel vedieť, že priznanie trov konania zo strany súdu je nezákonné
a v rozpore s princípmi spravodlivosti.

Právny zástupca oprávneného vo vyjadrení k námietkam povinného zo dňa 30.11.2015 uviedol,
že dňa 03.02.2010 podal Povinný návrh, ktorým sa domáhal rozhodnutia, aby súd zaviazal
oprávneného na zaplatenia sumy 50.000 Eur spolu s úrokmi z omeškania od podania žaloby, titulom
náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 16.11.2012, č.k. 26C/19/2010, bol návrh povinného v plnom rozsahu zamietnutý
a súd oprávnenému náhradu trov konania nepriznal. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 12.11.2013, č.k. 5Co/304/2013 bol rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh zamietnutý,
potvrdený a v časti oprávnenému nepriznanej náhrady trov konania zrušený a vrátený súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 04.04.2014 č.k. 26C/19/2010 bol povinný zaviazaný k
náhrade trov konania oprávneného vo výške 3.515,63 Eur k rukám právnej zástupkyne oprávneného
JUDr. Michaele Tőrőkovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 27.02.2015 č.k. 5Co/83/2015 uznesenie potvrdil a zaviazal povinného k úhrade trov
odvolacieho konania vo výške 325,33 Eur. Uznesenie č.k. 5Co/83/2015 zo dňa 27.02.2015 sa stalo
právoplatným dňa 15.05.2015 a vykonateľným dňa 18.05.2015.
Aj napriek právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu
ukladalo právoplatné a vykonateľné uznesenie Krajského súdu v Bratislave.
K podaným námietkam je potrebné uviesť, že povinný môže v námietkach uvádzať len skutočnosti, ktoré
odôvodňujú zánik vymáhaného nároku, okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku, okolnosti svedčiace
o tom, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Povinným namietané okolnosti, uvedené v námietkach, nie sú okolnosťami odôvodňujúcimi vznik
vymáhaného nároku, ani okolnosťami brániacimi vymáhateľnosti nároku. Nie je teda splnená hlavná
podmienka uznania týchto námietok za dôvodné.
Pokiaľ povinný namieta nesprávnosť vedenia exekúcie, k tomu treba uviesť, že spôsob vykonania
exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti v zmysle §63 Exekučného
poriadku. Súdny exekútor je povinný tieto ustanovenia dodržiavať a pri vykonávaní exekúcie podľa nich
postupovať, pričom v zásade zvolený spôsob vykonávania exekúcie povinný nemôže namietať.
Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku
exekučného titulu, teda ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozhodnutia. Tieto
okolnosti možno namietať len v základnom konaní. Je potrebné uviesť, že konanie o námietkach
povinného proti exekúcii nie je opravným prostriedkom.
Povinný neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vykonateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by mala byť
exekúcia neprípustná.

Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii



je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach
proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa
doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému
vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak
je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne
súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a
rozhodnutie sa doposiaľ nestalo vykonateľným, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd preštudoval námietky povinného proti exekúcii, oboznámil sa s príslušným dôkazovým materiálom
a k námietkam zaujal nasledovné stanovisko:

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho
je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho
orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu
o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná
zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa
neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich
spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti,
ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti,
na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

K tvrdeniu povinného, súd uvádza nasledovné: Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že exekučným
titulom je rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. 26C/19/2010 - 223 zo dňa 04.04.2014 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/83/2015 - 233 zo dňa 27.02.2015, ktorým bola
povinnému uložená povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 3.515,63 Eur k rukám právnej
zástupkyne odporcu JUDr. Michaele Tőrőkovej, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2015 a vykonateľnosť dňa 18.05.2015.

Súd má teda za to, že uvedené rozhodnutie je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v tomto
exekučnom konaní.

V zmysle platných právnych predpisov je neprípustné, aby exekučný súd skúmal vecnú správnosť
exekučného titulu, takýmto postupom by vážne porušil kogentné ustanovenia zabezpečujúce právnu
istotu účastníkov civilného konania a v tomto prípade by tak v konečnom dôsledku ohrozil právo na súdnu
ochranu oprávneného. Povinný môže v námietkach namietať iba skutočnosti (nie je pritom rozhodujúce,
či ide o skutočnosti procesného alebo hmotného práva, oboje sú prípustné), ktoré nastali alebo vznikli po
vydaní exekučného titulu. Naopak nemôže namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného
titulu a spochybňovať tak vecnú správnosť v tomto prípade už právoplatného rozhodnutia. Povinný
všetky tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom či nadchádzajúcom, a ak tak opomenul,
nemôže mu byť poskytnutá ochrana v exekučnom konaní, nakoľko exekučný súd nie je príslušný vecnú
správnosť exekučného titulu či jeho súlad so zákonom spochybňovať. Pokiaľ ide o samotný exekučný
titul, ktorý je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok civilného súdu, exekučný súd ho môže
preskúmavať len v rozsahu jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti.



Námietky považuje súd za neopodstatnené, dôvody v nich uvedené za irelevantné a nespĺňajúce
zákonné predpoklady na vyhovenie námietkam. Povinný v námietkach proti exekúcii neuviedol
žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o existencii skutočností
brániacich vymáhateľnosti vymáhaného nároku alebo o existencii dôvodov, pre ktoré by bola exekúcia
neprípustná a to vrátane dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.

Čo sa týka žiadosti povinného o odblokovanie jeho bankového účtu, vedeného v Tatra banke, súdna
exekútorka vo svojom vyjadrení zo dňa 03.12.2015 uviedla, že dosiaľ nedospela k záveru, že by
v tomto prípade boli dané dôvody osobitného zreteľa, ktorými by riadnym spôsobom odôvodnila
odblokovanie bankového účtu povinného. Povinný odmietol so súdnou exekútorkou spolupracovať,
svoju žiadosť o odblokovanie účtu riadnym spôsobom neodôvodnil a nepreukázal jej opodstatnenosť. K
podaniam povinného neboli priložené žiadne také podklady, ktoré by umožňovali, aby súdna exekútorka
postupovala podľa § 96 ods. 4 druhá veta Exekučného poriadku.

Podľa § 64 Exekučného poriadku spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej
povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej
povinnosti.

Podľa § 96 ods. 4 Exekučného poriadku ak exekútor nevydá exekučný príkaz v lehote uvedenej v odseku
1, je povinný vydať príkaz na odblokovanie účtu povinného. Exekútor môže vydať príkaz na odblokovanie
účtu povinného aj z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvod, pre ktorý došlo k odblokovaniu účtu,
musí exekútor uviesť v príkaze na odblokovanie účtu. Príkaz na odblokovanie účtu sa doručí banke
prostriedkami elektronickej komunikácie za podmienok uvedených v dohode podľa § 95 ods. 2 alebo
do vlastných rúk, ak existujú technické prekážky elektronickej komunikácie za podmienok uvedených v
dohode; banka účet odblokuje hneď po doručení príkazu na odblokovanie účtu.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie