Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 1S/79/2019 zo dňa 19.05.2021

Druh
Uznesenie
Dátum
19.05.2021
Oblasť
Podoblasť
Neodstránitelné podmienky konania
Povaha rozhodnutia
Iná povaha rozhodnutia
Navrhovateľ
42181810
Odporca
00151513
Spisová značka
1S/79/2019
Identifikačné číslo spisu
1019200517
ECLI
ECLI:SK:KSBA:2021:1019200517.3
Súd
Krajský súd Bratislava
Sudca
JUDr. Marta Barková


Text


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/79/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200517
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200517.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,
Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, proti žalovanému: Úrad vlády Slovenskej republiky,
Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, IČO: 00 151 513, za účasti: Mesto Nováky, Nám. SNP 349/10,
972 71 Nováky, IČO: 00 318 361, o preskúmanie zákonnosti opatrení - protokolu Úradu vlády Slovenskej
republiky, sekcie kontroly o výsledku kontroly č. 9562-35639-1/2018/OCKÚ OLAF zo dňa 07.02.2019 v
rozsahu kontrolného zistenia č.1 a zápisnice o prerokovaní protokolu Úradu vlády Slovenskej republiky,
sekcie kontroly č. 9562-35639-7/2019/OCKÚ OLAF zo dňa 19.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd alebo aj ako „správny
súd“) dňa 15.04.2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrení žalovaného - protokolu
Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly o výsledku kontroly č. 9562-35639-1/2018/OCKÚ
OLAF zo dňa 07.02.2019 v rozsahu kontrolného zistenia č. 1 (ďalej aj ako „protokol o výsledku kontroly“)
v spojení so zápisnicou o prerokovaní protokolu Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly č.
9562-35639-7/2019/OCKÚ OLAF zo dňa 19.02.2019 (ďalej aj ako „zápisnica o prerokovaní protokolu“)
alebo (aj ako „napadnuté opatrenia“). Žalobca zastával názor, že vyššie uvedené napadnuté opatrenia,
ktorými žalovaný rozhodol o tom, že konal v rozpore so zákonom č. 343/2015 Z. z., o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o verejnom obstarávaní“),
zasahujú do jeho práv a právom chránených záujmov. Zároveň žalobca žiadal priznať správnej žalobe
odkladný účinok v zmysle ust. § 185 a zákona č.162/2015 Z.z.. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako
„SSP“) do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

2. Žalobca namietal, že protokol o výsledku kontroly ako aj zápisnica o prerokovaní tohto protokolu
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, predmetný skutkový stav žalovaným bol nedostatočne
zistený, nakoľko sa riadne nevysporiadal s jeho námietkami a bola mu odňatá možnosť riadne
konať pred orgánom kontroly. Na základe uvedeného, žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a ich vydaním došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok ich nezákonnosť.
Z týchto dôvodov žalobca navrhoval, aby žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného krajský súd zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Krajský súd uznesením 1S/79/2019-245 zo dňa 18.08.2019 návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zamietol.



4. Krajský súd uznesením 1S/79/2019-251 zo dňa 06.07.2020 pribral do konania účastníka
administratívneho konania Mesto Nováky, Nám. SNP 349/10, 972 71 Nováky.

5. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žiadosťou zo dňa 26.05.2016 požiadalo
mesto Nováky, Námestie SNP 349/10, 972 71 Nováky IČO: 00 318 361 (ďalej aj ako „prijímateľ“),
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42
181 810 (ďalej aj ako „poskytovateľ“) o poskytnutie nenávratného finančného príspevku na projekt s
názvom „Triedený zber a zhodnotenie BRO v meste Nováky“. V rámci žiadosti prijímateľ predložil prílohu
č. 5, prostredníctvom ktorej preukázal okrem iného splnenie podmienky na poskytnutie nenávratného
finančného príspevku podľa časti 2 bodu 9 výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku č.OPKZP-PO1-SC111-2016-10 zo dňa 21.03.2016 (ďalej aj ako „ nenávratný
finančný príspevok“). Podmienkou podľa časti 2 bodu 9 výzvy bolo, aby žiadateľ, ktorý je obcou, mal
schválený program rozvoja obce a príslušnú územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s ustanoveniami
§ 8 ods. 6, § 8a ods. 4 zákona č. 539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 539/2008 Z. z.“).

6. Správny súd mal zároveň zistené z administratívneho spisu, že žalobca ako poskytovateľ
nenávratného finančného príspevku vyhodnotil podklady predložené prijímateľom v rámci jeho podanej
žiadosti a dospel k záveru, že prijímateľ splnil podmienky výzvy pre poskytnutie nenávratného
finančného príspevku a rozhodol o jeho poskytnutí s tým, že následne bola uzatvorená medzi
zmluvnými stranami - žalobcom ako poskytovateľom a riadiacim orgánom pre Operačný program Kvalita
životného prostredia v zastúpení Slovenskou agentúrou životného prostredia, IČO: 00 626 031 ako
sprostredkovateľským orgánom riadiaceho orgánu a prijímateľom, zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. OPKZP-PO1-SC111-2016-10/49 zo dňa 09.01.2017 (ďalej len ako „zmluva“) na
základe ktorej, žalobca poskytol žalovanému nenávratný finančný príspevok vo výške XXX XXX eur (z
toho zdroje štátneho rozpočtu predstavujú sumu vo výške XX XXX eur a zdroje EÚ predstavujú sumu
vo výške XXX XXX eur).

7. Ďalej mal správny súd zistené z administratívneho spisu, že žalovaný vykonal v zmysle ustanovenia
§ 8 a nasl. zákona č.10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej
len ako „zákon č.10/1996 Z.z.“) v spojení s úlohou A.9 Zamerania kontrolnej činnosti Úradu vlády
Slovenskej republiky na rok 2018 schválenou uznesením vlády Slovenskej republiky č. 580/2017, časti
A.1 zo dňa 13.12.2017, ako ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu plnenia úloh súvisiacich s
výkonom štátnej správy a pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností v zmysle ustanovenia § 24
ods.1 písm. b) zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov, v dňoch 23.11.2018 až 07.02.2019 s prerušením kontrolu postupu
žalobcu v rámci konania o žiadosti o nenávratný finančný príspevok, uzatváraní zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku a procese finančného riadenia pri projekte č. 310011B431 s názvom
„Triedený zber a zhodnotenie BRO v meste Nováky“ spolufinanco-vaného z Kohézneho fondu a
prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky predloženého v zmysle výzvy. O výsledku kontroly
bol vypracovaný protokol Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly o výsledku kontroly č.
9562-35639-1/2018/OCKÚ OLAF zo dňa 07.02.2019 v rozsahu kontrolného zistenia č. 1 a zápisnice o
prerokovaní protokolu Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly č. 9562-35639-7/2019/OCKÚ
OLAF zo dňa 19.02.2019. Listom č. 92277/2019 zo dňa 18.02.2019 žalobca vzniesol ku kontrolnému
zisteniu č.1 námietky, pričom poukázal na dôvody správnosti svojho postupu vo vzťahu k posudzovaniu
splnenia podmienky č. 9 podľa časti 2 výzvy, ako aj na nedostatky postupu kontrolnej skupiny v rámci
výkonu kontroly.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.06.2019, ktoré súdu doručil dňa 12.06.2016 uviedol, že
rozhodnutia a postup, ktorý žalobca napáda nie sú predmetom súdneho prieskumu. Konštatoval, že
osobitnou a obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je konkrétne tvrdenie žalobcu, že nezákonným
rozhodnutím a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich subjektívnych právach vyplývajúcich
z právneho predpisu. Takéto tvrdenie je žalobca povinný odôvodniť, a preto nestačí iba všeobecné
tvrdenie, že zákon bol porušený. Uviedol, že rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy
podliehajú súdnemu prieskumu bez špecifických kritérií a nie je rozhodujúce ako sú tieto správne akty
terminologicky označené, avšak musí sa jednať o individuálny správny akt vo vzťahu k subjektom
právam, ktorými sa ukladajú práva, povinnosti, prípadne sa zasahuje do slobôd alebo záujmov týchto
subjektov.



Poukázal na ustanovenie § 7 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
ako „SSP“) v zmysle ktorého, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

Žalovaný sa zároveň ďalej vyjadril, že obsahom protokolu o výsledku kontroly a zápisnice o
jeho prerokovaní, sú výlučne zistené porušenia a uloženie povinnosti žalobcovi prijať opatrenia na
odstránenie zistených nedostatkov podľa zákona č. 10/1996 Z. z. a oprávnenie žalobcu vyjadriť sa
ku kontrolným zisteniam. Výsledok kontroly nie je individuálny správny akt s vykonateľným výrokom,
ktorého obsahom je rozhodnutie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcu.
Protokol o výsledku kontroly je iba podkladom pre prípadné uloženie poriadkovej pokuty v zmysle §
16 zákona č. 10/1996 Z.z.. Tento názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sžfk/21/2017 zo dňa 23.11.2017: „Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe
protokolu z vykonanej kontroly žalovaný začne v zmysle zákona o verejnom obstarávaní správne
konanie, výsledkom ktorého bude rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, ktoré bude po
vyčerpaní opravného prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
podliehať súdnemu prieskumu správnym súdom a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Na základe
všetkých vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel kasačný súd k záveru,
že napadnutý správny akt (protokol o výsledku kontroly) nespadá do právomoci súdov, resp. nie je
preskúmateľný súdom.
Zdôraznil, že samotným protokolom o výsledku kontroly v spojení so zápisnicou o jeho prerokovaní,
nedochádza k zásahu do právnej sféry žalobcu. Uvedený právny názor si osvojili aj jednotlivé senáty
Krajského súdu v Bratislave a ustálená rozhodovacia prax spočíva v zastavovaní konaní v čase účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, resp. v odmietaní žalôb od účinnosti SSP, z dôvodu, že tieto akty sú
zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené pretože ide o opatrenia predbežnej povahy,
ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalovaný mal za to, že aj v
tomto prípade sú splnené všetky zákonom dané podmienky, že napadnutý protokol o výsledku kontroly v
spojení so zápisnicou o prerokovaní protokolu nespadá do právomoci súdov, a teda nie je preskúmateľný
súdom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby krajský súd návrh žalobcu o
preskúmanie zákonnosti protokolu Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly o výsledku
kontroly č. 9562-35639-1/2018/OCKÚ OLAF zo dňa 07.02.2019 v rozsahu kontrolného zistenia č. 1
v spojení so zápisnicou o prerokovaní protokolu Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly
č.9562-35639-7/2019/OCKÚ OLAF zo dňa 19.02.2019, zamietol v celom rozsahu podľa ustanovenia §
190 SSP.
9. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, vyjadrením zo dňa 07.08.2019, doručenom správnemu
súdu dňa 08.08.2019 a v ktorom uviedol, že žalobu považuje za dôvodnú a trvá na tom,
že protokol o výsledku kontroly v spojení so zápisnicou o jeho prerokovaní zasahuje do práv
účastníka konania, a teda je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Ďalej uviedol, že Slovenská
agentúra životného prostredia ako sprostredko-vateľský orgán pre Operačný program Kvalita životného
prostredia, oznámila prijímateľovi v súlade so Zmluvou o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu
sprostredkovateľským orgánom č. 22/2015/5.1 a to listom č. 9566/2019 zo dňa 16.05.2019, že mu
pozastavila poskytovanie nenávratného finančného príspevku. Z uvedeného vyplýva, že v dôsledku
vydania protokolu o výsledku kontroly a v ňom uvedených kontrolných zistení v spojení so zápisnicou o
jeho prerokovaní nemožno pokračovať v implementácii projektu, a preto je žaloba dôvodná.

10. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník administratívneho konania Mesto Nováky, Nám. SNP 349/10,
972 71 Nováky, vyjadrením zo dňa 17.07.2020, doručeným správnemu súdu dňa 22.07.2020 a v
ktorom uviedol, že Mesto Nováky porušuje zákon č. 539/2008 Z. z. o regionálnom rozvoji a zákon č.
309/2014 platný od 01.01.2015 a to, od roku 2015 doteraz, nakoľko nemá schválený Program rozvoja
mesta Nováky, ktorý je podmienkou schválenia projektov, čím prichádza o značnú sumu finančných
prostriedkov. Poukázal na to, že o skutočnosti, že mesto Nováky nemalo schválený Program rozvoja
mesta Nováky, mali vedomosť zamestnanci Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a
aj Slovenskej agentúry životného prostredia, o čom existuje písomná dokumentácia. Ďalej uviedol, že
na projekt s názvom „Triedený zber a zhodnotenie BRO v meste Nováky“ uhradila Slovenská agentúra
životného prostredia nákup techniky v hodnote cca 260 000 eur v roku 2018 a ktorá stojí nedotknutá



celé dva roky na nádvorí neďaleko budovy MsÚ s tým, že mesto ju nemôže používať, nakoľko je celý
projekt pozastavený do rozhodnutia súdu.

11. Krajský súd v Bratislave sa pri rozhodovaní vo veci podľa právnej úpravy Správneho súdneho
poriadku v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého
protokolu o výsledku kontroly a zápisnice o prerokovaní protokolu a dospel k záveru, že žalobu
je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktom orgánu verejnej správy
(opatreniam) v administratívnom konaní (opatreniam), ktoré nemohli mať za následok ujmu na
subjektívnych právach žalobcu.

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

17. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti opatrení žalovaného -
protokolu Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly o výsledku kontroly č. 9562-35639-1/2018/
OCKÚ OLAF zo dňa 07.02.2019 v rozsahu kontrolného zistenia č.1 a zápisnice o prerokovaní
protokolu Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly č.9562-35639-7/2019/OCKÚ OLAF zo dňa
19.02.2019.

18. Správny súd primárne skúmal, či napadnuté opatrenia majú povahu rozhodnutí vydaných v
správnom konaní podliehajúcich prieskumu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku. Uvedenú
skutočnosť namietal aj žalovaný, ktorý zastával názor, že napadnuté správne akty nemajú povahu
správnych rozhodnutí, nakoľko nimi nedochádza k zásahu do právnej sféry žalobcu.

19. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu
podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a
povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné
rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu. Ďalšou podmienkou je, že musí dôjsť
k ukráteniu na subjektívnych právach žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne.
Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Musí ísť
o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo
všeobecne záväzného právneho predpisu.

20. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej
klauzuly s negatívnou enumeráciou z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky
rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo
deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).



21. Po preskúmaní veci v nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti správny súd má za to, že v
danom prípade obsahom protokolu o výsledku kontroly a zápisnice o prerokovaní tohto protokolu
sú výlučne zistené porušenia žalobcom a uloženie mu povinnosti prijať opatrenia na odstránenie
zistených nedostatkov podľa zákona č. 10/1996 Z.z. s možnosťou vyjadriť sa k predmetným kontrolným
zisteniam. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté opatrenia - protokol predstavujúci konkrétny výsledok
kontroly v spojení so zápisnicou o jeho prerokovaní po zohľadnení predovšetkým materiálneho hľadiska,
nevykazujú znaky individuálnych správnych aktov s priamym a reálnym vplyvom na práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, a preto nemôžu mať za následok ujmu na jeho subjektívnych
právach v zmysle negatívnej enumerácie uvedenej v ustanovení § 7 SSP (uvedený názor vyplýva aj
z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/26/2012). Správny súd zdôrazňuje,
že protokol o výsledku kontroly a rovnako ani zápisnica o prerokovaní protokolu, neboli rozhodnutiami
ani opatreniami orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladali, menili, zrušovali
alebo deklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu. Išlo o opatrenia predbežnej
povahy, ktoré samo o sebe nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože
slúžia len ako prípadný podklad pre ďalší postup žalovaného voči žalobcovi.

22. Správny súd uvádza, že zásah do subjektívnych práv ako podmienka aktívnej procesnej legitimácie
na podanie správnej žaloby nemôže spočívať v prípadnom zásahu do práv žalobcu, ktorý je predmetom
a dôsledkom samostatného konania. Správny súd nie je oprávnený na základe individuálnych správnych
úkonov konajúceho orgánu verejnej správy predbežnej povahy prezumovať prípadné možné správne
konanie, ktorého výsledkom by mohlo byť rozhodnutie zasahujúce do sféry práv a oprávnených záujmov
žalobcu. Takýmto postupom by správny súd zasiahol do zákonom zverených kompetencií orgánu
verejnej moci, pričom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať či dopĺňať jeho činnosť; zákon totiž
zveruje súdom až následnú ochranu porušených práv a právom chránených záujmov rozhodnutím
orgánu verejnej správy. Žalobca v konaní nepreukázal priamy negatívny následok preskúmavaných
správnych aktov ako základného kritéria spôsobilosti rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu byť
predmetom súdneho prieskumu podľa tretej časti SSP.

23. V nadväznosti na vyššie uvedené, zároveň správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/25/2018 zo dňa 03.07.2018, v ktorom sa uvádza že: „Správne
súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že súdnemu prieskumu
zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydané správnymi orgánmi s výnimkou tých, ktoré
zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda
obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia,
ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP, ktoré obsahujú taxatívny
výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu. “.

24. Ďalej správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžfk/21/2017 zo dňa 21.11.2017 z ktorého vyplýva, že: „Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v
správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia
orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb.
Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho
orgánu. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesnej, že bola
ukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach
žalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo
oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho
predpisu. “.

25. S ohľadom na vyššie uvedený záver, sa správny súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti
kontrolných zistení uvedených v protokole o výsledku kontroly a zápisnici o prerokovaní tohto protokolu
týkajúcich sa poskytnutia žalobcom nenávratného finančného príspevku žiadateľovi (prijímateľovi) -
mestu Nováky a ktoré je viazané na splnenie všetkých podmienok poskytnutia nenávratného finančného
príspevku v zmysle výzvy poskytovateľa a ktorou je aj to, že žiadateľ (prijímateľ), ktorý je obcou musí mať
schválený program rozvoja obce a príslušnú územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s ustanoveniami
§ 8 ods. 6 a § 8a ods. 4 zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších
predpisov, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania
dôsledkov zo zistených porušení zákona. Protokol o výsledku kontroly a zápisnica o prerokovaní tohto
protokolu nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o sebe nepredstavujú



zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu a jedná sa len o opatrenia
dočasnej povahy, ktoré podľa ich obsahu je možné charakterizovať ako podkladové opatrenia (uvedený
názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/12/2019 z 08.12.
2020).

26. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že na úkony orgánu
verejnej správy pri výkone dohľadových oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené
výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá najmä ako na individuálne
správne akty orgánov verejnej správy s charakterom predbežnej povahy, ktoré nie je možné v zmysle
ustanovenia § 7 SSP podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.

27. V predmetnej veci tak neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie veci v rámci správneho
súdnictva, a preto s poukazom na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd žalobu odmietol
ako neprípustnú.

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 170 písm. a) SSP tak, že
žiadnemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal.

29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu po nadobudnutí jeho právoplatnosti možno podať kasačnú sťažnosť
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 438 SSP v spojení s § 444 SSP).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu
oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa
§ 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).