Úrad vlády Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/223/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412202245
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412202245.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Úrad vlády Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Námestie Slobody 1, IČO: 00 151 513, zast. JUDr. Michaelou
Törökovou, advokátkou v Bratislave, ul. 29. augusta č. 5, proti žalovanému: A.. A. I., E.. XX.XX.XXXX, J.
I. K. I., Q.. A. A. XXXX/X, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 15. februára 2018 č.k. 24C/37/2012-146 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom návrh žalobcu o povinnosti vydať žalobcovi osobný počítač notebook
HP Compaq 6710, ktorý mu bol zverený na základe písomného potvrdenia zo dňa 31.10.2007 zamietol,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo výške 453,40 eur do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.
2/ Vychádzal zo zistenia, že žalovaný bol v období od 01.03.2007 do 31.12.2010 v
štátnozamestnaneckom pomere k žalobcovi, ktorý mu dňa 31.10.2007 zveril na základe písomného
potvrdenia do užívania osobný počítač - notebook HP Compaq, 6710, inventárne č. XXXXX, kt.
obstarávacia hodnota bola 1.813,58 eur. Štátnozamestnanecký pomer žalovaného u žalobcu skončil dňa
31.12.2010, pričom žalovaný do dňa podania žaloby doručenej prvoinštančnému súdu dňa 01.03.2012,
predmetný osobný počítač žalobcovi neodovzdal. Žalobca vyzval listom zo dňa 10.12.2010 žalovaného,
aby sa dostavil osobne na úrad za účelom vybavenia výstupného listu a vyrovnania všetkých záväzkov
služobnému úradu. Následne žalovaný vyzval žalobcu listom zo dňa 01.02.2011, aby mu vydal písomné
potvrdenie o štátnej službe. Žalobca si predmetnú zákonnú povinnosť splnil a v prílohe listu č. 3201/2011/
OU zo dňa 04.02.2011 zaslal žalovanému potvrdenie o štátnej službe s upozornením, aby sa dostavil
na osobný úrad za účelom vybavenia výstupného listu a vyrovnania záväzkov k služobnému úradu.
Dňa 07.11.2011 zasadala škodová komisia žalobcu, z ktorej vyplynul záver, že žalovaný je zodpovedný
za škodu súvisiacu s neodovzdaním, resp. stratou osobného počítača a preto bol žalobcom opätovne
vyzvaný listom č. 284/2011-ORF zo dňa 16.11.2011 na vrátenie osobného počítača. Správa zariadení
Úradu vlády uplatnila voči žalovanému z dôvodu prípadnej straty osobného počítača, kt. mu bol zverený
v období jeho štátnozamestnaneckého pomeru u žalobcu, vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme
peňažnej náhrady vo výške 453,40 eur, čo predstavuje zostatkovú účtovnú hodnotu osobného počítača
k dátumu, ku ktorému mal žalovaný povinnosť odovzdať zverený počítač žalobcovi.
3/Žalovaný navrhoval zamietnutie žaloby, nakoľko mal za to, že mu bolo dňa 11.02.2011 doručené
potvrdenie o štátnej službe, v ktorom je uvedené, že si včas a riadne vyrovnal všetky záväzky, a tak voči
žalobcovi už v súčasnosti nemá žiadne iné záväzky.



4/Právna zástupkyňa žalobcu k tvrdeniu žalovaného uviedla, že išlo o formálny nedostatok, ktorý bol
spôsobený administratívnou chybou v potvrdení o štátnej službe, kde je uvedené že žalovaný nemá
záväzky vyplývajúce mu zo štátnozamestnaneckého pomeru, pričom však v liste zo dňa 04.02.2011,
ktorého prílohou bolo uvedené potvrdenie, je však jednoznačne uvedené, že žalobca upozorňuje
žalovaného, že tento nemá vysporiadané záväzky a opätovne ho vyzval, aby sa dostavil na osobný úrad
za účelom vysporiadania záväzkov voči žalobcovi. Z kontextu oboch písomností, ktoré boli žalovanému
doručené, podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný nemohol nadobudnúť presvedčenie, že ma záväzky
vysporiadané. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že všetky výzvy žalobcu žalovaný odignoroval,
alebo reagoval spôsobom, že poukazoval na potvrdenie o štátnej službe, z ktorého pre neho
vyplývalo, že má vysporiadané všetky záväzky zo štátnozamestnaneckého pomeru, ale k meritu týchto
žiadostí sa nevyjadril. Vzhľadom na to, že žalobca zveril osobný počítač do užívania žalovanému v
súvislosti s jeho pomerom ukončeným dňa 31.12.2010 je podľa žalobcu zrejmé, že odpadol právny
dôvod, pre ktorý bol žalovaný oprávnený užívať predmetný osobný počítač. Právna zástupkyňa žalobcu
navrhla, aby súd zaviazal žalovaného a uložil mu povinnosť vydať žalobcovi osobný počítať Notebook
HP Compaq 6710, ktorý mu bol zverený na základe písomného potvrdenie zo dňa 31.10.2007 alebo v
prípade, že vydanie nebude možné, napr. z dôvodu straty, tak uložil žalovanému poskytnúť žalobcovi
peňažnú náhradu vo výške 453,40 eur - čo predstavuje účtovnú zostatkovú hodnota ku dňu, kedy mal
žalovaný splniť povinnosť a vrátiť počítač žalobcovi.
5/Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 456, § 458 ods. 1 OZ, a konštatoval, že z predložených listinných dôkazov
mal preukázané, že osobný počítač bol žalovanému vydaný dňa 31.10.2007 (č.l. 6 - výdajka a
prevodka, oznámenie žalovaného zo dňa 10.12.2010, spolu s výzvou na dostavenie sa na osobný
úrad za účelom vybavenia výstupného listu - č.l. 10, odpoveď na žiadosť o vydania potvrdenie o
štátnej službe zo dňa 04.02.2011, adresovaná žalovanému žalobcom - č.l. 12, správou o výsledku
mimoriadne inventarizácie majetku a pohľadávok SZUVSR k 30.06.2011 ako aj opätovná žiadosť
žalobcu adresovaná žalovanému dňa 29.09.2011 na vrátenie notebooku), pričom tento ho žalobcovi
nikdy neodovzdal. Žalovaný počas konania nepreukázal, že disponuje dokladom tzv. výstupným listom,
ktorý by potvrdil, že si ako zamestnanec vysporiadal všetky záväzky, ktoré mal voči zamestnávateľovi.
Takýmto potvrdením nedisponuje ani žalobca, nakoľko žalovaný sa ani na základe opakovaných žiadostí
žalobcu nedostavil na Osobný úrad za účelom vrátenia zvereného osobného počítača.
6/Žalovaný vo všetkých svojich písomných vyjadreniach ako i vo svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 15.02.2018 opakovane tvrdil, že nakoľko mu bolo žalobcom vydané potvrdenie o štátnej službe,
kde je uvedené, že žalovaný nemá záväzky vyplývajúce mu zo štátnozamestnaneckého pomeru,
považuje žalobný návrh za bezdôvodný. Zástupca žalobcu ozrejmil, že tento formálny nedostatok vznikol
administratívnym pochybením, nakoľko toto potvrdenie bola žalovanému doručené ako príloha listu zo
dňa 04.02.2011, kde bol žalovaný vyzvaný, aby sa dostavil na osobný úrad žalobcu za účelom vybavenia
výstupného listu a vyrovnania všetkých záväzkov k služobnému úradu, je zrejmé a nepochybné, že
žalovaný nemohol nadobudnúť presvedčenie, že má vysporiadané všetky záväzky voči žalobcovi.
7/Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav je zrejmé, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil a v zmysle
§ 456 veta 1. OZ je povinný predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu na úkor koho ho získal.
Nakoľko žalovaný opakovane odmietol vydať osobný počítač notebook HP Compaq, 6710, inventárne
č. XXXXX, ktorý mu bol zverený na základe písomného potvrdenia zo dňa 31.10.2007, súd mu uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo výške 453,40 eur. Súd neprihliadal na obvinenia a
tvrdenia žalovaného, že predmetná žaloba je vykonštruovaná a politicky motivovaná voči jeho osobe.
Vo svetle jednoznačne preukázaných skutočností, sú tieto tvrdenia absolútne irelevantné, a preto súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozhodnutia.
8/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 2 (zrejme ods. 1) CSP, v spore plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.
9/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Považoval za nepochybné, že súd prvej
inštancie konal na politickú a mafiánsku objednávku bývalého predsedu vlády. Súd prvej inštancie
podľa neho porušil právo žalovaného na spravodlivý proces, nedodržal procesné podmienky, vec
nesprávne právne posúdil, nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
žalovaným označené dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd tak dospel na
základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný súdu preukázal
potvrdením vydaným žalobcom, že nemá voči žalobcovi žiadne záväzky. Podľa odvolateľa sudkyňa
súdu prvej inštancie, ktorá vec prejednala a rozhodla, je súčasťou justičnej mafie, berie drogy a



úplatky, právna zástupkyňa žalobcu je rovnako prepojená na politickú mafiu SMER. Poukázal na to,
že žalobca má dostatok vlastných ľudských zdrojov s právnickým vzdelaním pre zastupovanie veci na
súde, zastupovanie advokátkou považoval za nehospodárne. Navrhol preto, aby odvolací súd zrejme
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú.
10/Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného za podstatnú skutočnosť, ktorá bola v
prvoinštančnom konaní preukázaná, považoval to, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že
by pri skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru vrátil žalobcovi osobný počítač, zverený mu na
základe písomného potvrdenia zo dňa 31.10.2007, nepreukázal, kedy a komu tento osobný počítač
odovzdal. Návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania neboli spôsobilé preukázať, že žalovaný
počítač žalobcovi vrátil, súd prvej inštancie preto nepochybil, keď tieto návrhy na doplnenie dokazovania
nepripustil. Žalobca preto považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhol jeho
potvrdenie.
11/V písomnom vyjadrení zo dňa 3. júla 2018 žalovaný uviedol, že konajúca sudkyňa sa stretla s
advokátkou žalobcu už dňa 14. februára 2018, kde prevzala úplatok a pokyny od advokátky v smere
účelového vedenia pojednávania a postupu proti žalovanému v prospech žalobcu. Sudkyňu označil za
zaujatú, ktorá úmyselne porušila právo žalovaného na spravodlivý proces, a ktorá rovnako pozmenila
zápisnicu z pojednávania zo dňa 15. 2.2018. Trval preto na tom, aby odvolací súd doplnil dokazovanie
o dôkazných návrhoch žalovaného a následne vykonštruovanú žalobu žalobcu zamietol.
12/Právna zástupkyňa žalobcu v následnom vyjadrení odmietla vymyslené, ničím nepodložené a
absolútne nepravdivé tvrdenia žalovaného o ovplyvňovaní výsledku súdneho konania. Nebolo jej
zrejmé, v čom má spočívať žalovaným uvádzaný hrubý rozpor so zápisnicou, ktorá bola žalovanému
odovzdaná na pojednávaní a zápisnicou o pojednávaní v spise. Nestotožnila sa ani s tvrdením
žalovaného, že zastupovanie žalobcu advokátom je vylúčené a neprípustné, v tejto súvislosti poukázala
na viacero rozhodnutí všeobecných súdov.
13/ Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých
častiach je vecne správny.
14/ Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné a náležité
zistenie skutkového stavu, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania
vyplynuli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1 CSP a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite a dostatočne odôvodnil. Správne, presvedčivé
a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Žalobca v odvolaní iba opakuje skutočnosti, ktoré uvádzal už v
konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré tento súd dostatočne zohľadnil pri rozhodovaní o veci samej.
Opakované námietky žalobcu, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal, nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

15/Na námietku zaujatosti konajúcej sudkyne nemohol odvolací súd prihliadať, keď v zmysle ust. § 52
ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu
smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode
vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. V písomných podaniach žalovaného celkom absentuje uvedenie,
kedy sa žalovaný ním tvrdené skutočnosti dozvedel a rovnako tak absentujú dôkazy na preukázanie
jeho tvrdení.

16/K námietke neúčelnosti trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom odvolací súd poukazuje na to,
že účastník (strana) konania nemusí svoje práva a povinnosti v civilnom sporovom konaní vykonávať
sám a každá strana konania bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, má právo dať
sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 89 ods. 1 CSP). Zástupcu právnickej osoby
na základe plnomocenstva je treba odlišovať od osôb, ktoré za právnickú osobu konajú pred súdom
z titulu svojej funkcie, prípadne na základe udeleného poverenia (§ 72 CSP); v takom prípade nejde
o zastúpenie v zmysle § 89 CSP. Ako zástupcu si strana môže vždy zvoliť advokáta a takto zvolený
advokát sa môže dať zastupovať ako ďalším zástupcom iným advokátom na základe tzv. substitučnej
plnej moci. Aj napr. advokát, ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho
podnikateľskej činnosti, tak i zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto vzťahoch
na strane žalovanej, má právo dať sa v konaní zástupcom zastúpiť (advokátom), ktoré si zvolí.



17/V súdenej veci žalovaný tvrdí, že žalobca je dostatočne vybavený personálnym substrátom na riadne
zastupovanie v súdnych konaniach, výdavky na jeho zastupovanie potom nie sú účelne vynaloženými
výdavkami (§ 251 CSP). Tu je potrebné konštatovať, že zamestnanci s právnickým vzdelaním nemusia
byť (spravidla nie sú) zamestnancami, ktorí sa venujú právnemu zastúpeniu a procesnému právu
natoľko, aby zabezpečili kvalitný výkon právneho zastúpenia pred súdom. Potom ale niet dôvodu, aby bol
žalobca vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory ani v žiadnom ustanovení
všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho
dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej
osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej
únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc
poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo
zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

18/V danom prípade tak náklady právneho zastúpenia žalobcu nemožno považovať za neúčelne
vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním či bránením práva (§ 251 CSP).
19/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neostalo odvolaciemu súdu než rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej žalobe vyhovujúcej časti a časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania
potvrdiť, z hľadiska ich vecnej správnosti (§ 387 ods. 1 CSP).

20/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).
21/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).