Úrad vlády Slovenskej republiky


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 46Ek/111/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120212643
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120212643.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad vlády Slovenskej republiky, so sídlom
Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 151 513, proti povinnému: Rest Group,
s. r. o. so sídlom Gorkého 11, 811 01 Bratislava, IČO: 36 357 332, právne zastúpenému: Advokátska
kancelária JUDr. Martin Bránik, s.r.o. so sídlom Mlynská č. 1, 934 01 Levice, IČO: 50 412 132, o
vymoženie pohľadávky vo výške 16.613,42 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr.
Martin Závodský, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 39, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 345EX
23/20, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
46Ek/111/2020 zo dňa 1. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/111/2020 zo
dňa 1. apríla 2020 z a m i e t a.

II. Povinnému sa náhrada trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 46Ek/111/2020 zo dňa 1. apríla 2020 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.01.2020 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 16.613,42 eur na základe exekučného titulu - platobného
rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 21Up/1138/2019 zo dňa 04.10.2019, ktorý sa stal
vykonateľným dňa 08.11.2019. Dňa 27.01.2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 46Ek/111/2020 zo dňa 01.04.2020 zamietol návrh povinného
na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017
(ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 49, § 57 ods.
1, § 61k ods. 1 písm. d), § 61k ods. 2-5, § 61l ods. 1, 3, 4 Exekučného poriadku, na ust. § 9 ods. 1, 2
zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) a vecne tým,
že povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku
v spojení so skutočnosťou, že súd ani z úradnej povinnosti nenašiel iný dôvod na zastavenie exekúcie.
Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že predmetná exekúcia je nezákonná,
že nemal možnosť sa v civilnom sporovom konaní brániť a poprel existenciu uplatnených nárokov
oprávneného čo do výšky a aj právneho dôvodu, podľa neho sú nepreukázané dôkaznými prostriedkami
a postihnuté právnymi vadami. Podľa povinného je exekučný titul nulitným aktom, pričom oprávnený
v základnom konaní súdu nepreukázal, či uplatnené faktúry riadne doručil povinnému. Uzatvorením
dohody došlo k úplnému vysporiadaniu vzájomných nárokov v zmysle čl. I bod 8) dohody. V zmysle
čl. I bod 2) dohody bol oprávnený povinný vyčísliť všetky svoje nároky do 5 pracovných dní odo dňa
ukončenia zmluvy, pričom oprávnený tak neučinil v uvedenej lehote a domnelé nároky, ktoré si uplatňuje
preukazuje účtovnými dokladmi - faktúrami vystavenými v roku 2018 vyše dvoch rokov po ukončení
zmluvy. Osobitne povinný namietal faktúru č. 4100000429, ktorou oprávnený vyúčtoval prevádzkové



náklady, keďže v zmysle čl. I bod 6) dohody sa pri ukončení zmluvy mal urobiť preberací protokol, ktorý
mal obsahovať stavy energií a vody, a preto oprávnený nepreukázal, či stavy energií a vody v čase
ukončenia zmluvy korešpondujú so stavom, ktorý oprávnený uvádza v prílohe faktúry č. 4100000429.
Navyše z tejto prílohy vyplýva, že za obidve účtovacie obdobia sú preplatky, konkrétne: 1) II. polrok
2015 - 48,47 eur a 2) I. polrok 2016 - 519,95 eur. Povinný mal za to, že oprávnenému nedlží nič z
tohto titulu a práve naopak oprávnený je povinný vrátiť povinnému preplatky. Povinný namietal tiež
premlčanie nárokov z faktúry č. 2015/01/011, keďže oprávnený si uplatňuje domnelý nárok z titulu
faktúry č. 2015/01/011, ktorá bola splatná dňa 30.06.2015, pričom oprávnený si uplatnil svoj domnelý
nárok žalobou podanou dňa 11.09.2019 po uplynutí premlčacej doby. Oprávnený s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že sa exekúcia vykonáva na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia dôvodne, pričom pokiaľ povinný tvrdí opak, oprávnený považuje takéto
tvrdenia za nepreukázané. Podľa oprávneného, povinný v návrhu na zastavenie exekúcie povinný
uvádza také tvrdenia (napr. nepreukázanie existencie nárokov, námietka premlčania a nevedomosť o
základnom konaní atď.), ktoré mohol namietať výlučne v základnom konaní a nie až v exekučnom
konaní. Oprávnený dodal, že námietku premlčania je možné platne vzniesť len v konaní, v ktorom sa
rozhoduje o nároku veriteľa t.j. v konaní o zaplatenie pohľadávky, ktorej premlčanie dlžník namieta, a to
od začiatku konania do jeho právoplatného skončenia v súlade s princípom koncentrácie konania. Súd v
napádanom rozhodnutí konajúc vyšším súdnym úradníkom vyhodnotil, že exekúcia sa začala oprávnene
a voči povinnému sa vykonáva na základe riadneho exekučného titulu, ktorý sa stal právoplatným a
nadobudol vykonateľnosť dňa 08.11.2019. S tvrdením povinného, že mu exekučný titul nebol doručený
sa vysporiadal tak, že lustráciou v súdnom registri zistil, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 21Up/1138/2019 zo dňa 04.10.2019 s prílohami bol prijatý do elektronickej schránky
povinného dňa 07.10.2019 a dňom 23.10.2019 sa považuje za doručený ,,uplynutím úložnej lehoty
rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia“ v zmysle § 9 ods. 2 o upomínacom konaní a preto
vykonateľnosť nadobudol dňa 08.11.2019. Čo sa týka povinným namietaných skutočností v návrhu na
zastavenie exekúcie ohľadom nepreukázania doručenia uplatnených faktúr, nepreukázania existencie
nárokov, namietanie faktúry č. 4100000429 a námietka premlčania nároku, tieto mohol namietať len
v základnom konaní a to podaním odporu v zákonom stanovenej lehote, pričom exekučné konanie
je konaním vykonávacím, v ktorom musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, pretože sa len
vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní v jeho
rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a
ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto
exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť.

3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote dňa
23.04.2020 sťažnosť, ktorou žiadal, aby súd napádané uznesenie zrušil z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces a aby exekúciu v zmysle §
61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre iné skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu
zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania povinného. Sťažnosť odôvodnil tým, že povinný
nemal reálnu vedomosť o doručení platobného rozkazu, v dôsledku čoho nemal reálnu možnosť podať
odpor voči platobnému rozkazu. Platobný rozkaz bol síce formálne doručený do elektronickej schránky
povinného dňa 07.10.2019, avšak povinný sa objektívne nemal možnosť oboznámiť so zásielkou.
Povinný má jedinú konateľku, ktorá mala v rozhodnom období ako jediná prístup do ústredného portálu
verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“), ktorá až dodatočne zistila, že dňa 07.10.2019 bol povinnému
doručený exekučný titul súdom do elektronickej schránky ÚPVS. Konateľka bola v období od 05.10.2019
do 25.10.2019 v zlom zdravotnom stave, ktorý jej neumožňoval aktívny výkon svojej funkcie a preto si
objektívne nemohla preberať elektronickú poštu a ani sa aktívne brániť voči vydanému exekučnému
titulu. Poukázal na to, že povinný z uvedeného dôvodu podal dňa 08.04.2020 žalobu na obnovu
konania. Povinný tvrdil, že nemal reálnu a faktickú možnosť uplatňovať svoje procesné obrany voči
domnelým nárokom oprávneného v tomto konaní a reálne sa dozvedel o exekučnom titule až keď došlo
k zablokovaniu bankového účtu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 14.02.2020. Podľa
neho tým, že sa exekučný súd odmietol zaoberať povinným tvrdenými skutočnosťami, odňal povinnému
možnosť konať, čím došlo k odmietnutiu spravodlivosti, čo je v rozpore s ústavným právom na súdnu
ochranu resp. práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Opätovne trval na svojej námietke premlčania voči nároku
oprávneného.



4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že trvá na vykonaní exekúcie vedenej na podklade
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Poukázal na to, že cieľom exekučného konania
je vymoženie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, pričom exekučný súd nemá kompetencie
zaoberať sa procesnou obranou povinného a rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z
exekučného titulu. Čo sa týka domnelej nemožnosti povinného oboznámiť sa s platobným rozkazom,
tak podľa ust. § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) „Elektronická
úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je
adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou
uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá
skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.“ Argument povinného, že má iba
jedného konateľa, ktorý bol v čase doručenia platobného rozkazu „v zlom zdravotnom stave“, považuje
za bezpredmetný, pretože to, že povinný nemá zabezpečený riadny chod svojej spoločnosti, nemôže
byť na úkor rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania a tiež práv oprávneného.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V danom prípade
vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu
má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej
konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona
citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas povinného prezentovaný
v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa sudca nad rámec zákona (§ 202
ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

14. Súd, v sťažnostnom konaní konajúc sudcom, povinným tvrdené nesprávne právne posúdenie veci
vyšším súdnym úradníkom nezistil, keď vyšší súdny úradník správne vyhodnotil, že exekúcia sa začala
dôvodne a voči povinnému je vykonávaná na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu,
pričom súd nezistil pochybenie pri doručovaní exekučného titulu do elektronickej schránky povinného,



ani pri uplatnení fikcie doručenia. Rovnako správne rozhodol o tom, že povinným namietané skutočností
ohľadom nepreukázania doručenia uplatnených faktúr, ohľadom nepreukázania existencie nárokov
oprávneného, ohľadom namietania faktúry č. 4100000429 ako aj ohľadom námietky premlčania nároku,
mohol povinný namietať len v základnom konaní a to podaním odporu v zákonom stanovenej lehote,
pričom v exekučnom konaní, ktoré je konaním vykonávacím, súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia
a nenahrádza súd prvej inštancie v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti a preto exekučnému
súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť.

15. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na
to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie
nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako
súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom
sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS
4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade
so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však
povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu,
v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia
civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu
podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

16. Čo sa týka tvrdení povinného, že povinný nemal reálnu vedomosť o doručení platobného rozkazu,
v dôsledku čoho nemal reálnu možnosť podať odpor voči platobnému rozkazu, keďže konateľka
povinného bola v čase doručovania platobného rozkazu v zlom zdravotnom stave, a jeho poukazu
na podanie žaloby na obnovu konania sudca k uvedenému uvádza, že tieto tvrdenia povinného sú
irelevantné vzhľadom ku skutočnosti, že Okresný súd Banská Bystrica v konaní o obnove konania
vedenej pod sp. zn. 7UP/1063/2020 uznesením zo dňa 10.07.2020 odmietol žalobu povinného o obnovu
konania a zamietol jeho návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 21Up/1138/2019 zo dňa 04.10.2019, ktoré je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom.
S poukazom na uvedené preto argumentácia povinného týkajúca sa podania žaloby o obnovu konania
a všetkých skutočností, ktoré mal povinný tvrdiť v základnom konaní, stratila svoj základ v aktuálne
zistenom skutkovom stave.

17. Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či účastníci
označení v rozhodnutí skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia),
a teda či nejde o rozhodnutie voči „non subjektu". Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti
exekučného titulu aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať
neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú
námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného
na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku). Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený
preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych
záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. (uznesenie Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS
41/2011-31)

18. Čo sa týka opätovnej argumentácie povinného súvisiacej s konaním pred vydaním exekučného
titulu, sudca k uvedenému ďalej poznamenáva, že vymáhané rozhodnutie sa nadobudnutím jeho
právoplatnosti stalo pre strany záväzné a založilo tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata).
Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zákonom zavedený ako procesná obrana povinného
proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania
exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je zrejmé, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo vydané rozhodnutie,
ktoré slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesným
prostriedkom, ktorým možno vyvolať spor o prípustnosť exekúcie, pretože smeruje proti exekúcii a nie
proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto môže byť iba
skutočnosť procesného alebo hmotného práva, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. Exekučný
súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, v ktorom bol vydaný exekučný



titul, čiže exekučný súd už nemôže zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného
titulu. Vyšší súdny úradník tak správne vyhodnotil, že exekučný súd nie je príslušný skúmať vecnú
správnosť exekučného titulu, ani nenahrádza orgán v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti,
ale je exekučným titulom viazaný a musí z neho vychádzať. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie
exekúcie žiadať o vecný prieskum exekučného titulu, pretože exekučný súd naň nemá právomoc, keďže
vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu v základnom konaní nepôsobí ako opravná inštancia a jeho úlohou
je len zabezpečiť nútený výkon rozhodnutia súdu v základnom konaní, do ktorého obsahu nemôže
nijakým spôsobom zasahovať, ani ho inak preskúmavať, keďže je ním viazaný. Čo sa týka povinným
namietaného nedoručenia exekučného titulu povinnému, sudca k uvedenému zistil, že platobný
rozkaz bol povinnému doručený do jeho elektronickej schránky, pričom keďže si predmetnú zásielku
povinný včas nevyzdvihol, bola pri doručení platobného rozkazu zákonným spôsobom uplatnená fikcia
doručenia. Vzhľadom na to, sudca nevzhliadol, že by bola napádaným rozhodnutím odňatá možnosť
povinnému konať, ani to, že by došlo k odmietnutiu spravodlivosti.

19. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade
so zákonom, keď v danej veci návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že povinný
nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie a súčasne súd ani ex offo nezistil existenciu dôvodov na
zastavenie exekúcie. Tým, že vyšší súdny úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol
stotožniť s názormi povinného uvádzanými v sťažnosti a keďže neboli zistené žiadne skutočnosti
brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom súd nezistil ani žiadny iný dôvod na zastavenie
exekúcie, preto bolo potrebné sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 46Ek/111/2020 zo dňa 01.04.2020 ako nedôvodnú zamietnuť.

20. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

23. Trovy sťažnostného konania si uplatnil len povinný, preto súd o trovách sťažnostného konania
rozhodol tak, že ich náhrada sa povinnému nepriznáva, keďže nebol so svojou sťažnosťou úspešný a
tak mu ako neúspešnému účastníkovi sťažnostného konania podľa zásady pomeru úspechu vo veci v
zmysle § 255 CSP nebolo možné priznať trovy sťažnostného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).