Ministerstvo financií Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/50/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122321490
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6122321490.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: 41business.com
H32 s.r.o., so sídlom Moravská 13, 020 01 Púchov, IČO: 52 300 102, právne zastúpený: SUCHÝ &
PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému:
Slovenská republika, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82
Bratislava, IČO: 00 151 742, o zaplatenie sumy 637,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 8C/2/2023-132 zo dňa 31. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. d), § 5
ods. 1, § 6 ods. 1, 3, § 9 ods. 1, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o zodpovednosti za škodu“, resp. „zákon č. 514/2003 Z.z.“), ako aj zisteným skutkovým stavom,
z ktorého zistil, že Colný úrad D. vykonal dňa 19.10.2019 miestne zisťovanie u žalobcu (v tom čase
podnikajúcim pod obchodným menom O. B. X s.r.o., so sídlom C. XXX/XX, R. O.) na predajnom mieste:
Predajný stánok s občerstvením - H. U. jarmok, za účelom kontroly dodržiavania ustanovení zákona
č. 289/2008 Z.z. o elektronickej registračnej pokladnici alebo systému e-kasa. Zamestnanec colného
úradu vykonal kontrolný nákup, pričom obsluha prevzala finančnú hotovosť za zakúpený tovar a tržbu
bez zbytočného odkladu po jej prijatí nezaevidovala v systéme e-kasa prostredníctvom pokladne e-kasa
klient. Miestne zisťovanie bolo vykonané za prítomnosti obsluhy - I. Z., konateľa podnikateľa H. O. a
spoločníka podnikateľa G. Z. a bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní. V priebehu správneho
konania bol žalobca vyzvaný na predloženie vyjadrenia k vyjadreniu zamestnanca colného úradu.
Žalobca predložil vyjadrenie zo dňa 27.02.2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu SUCHÝ
& PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, v ktorom
tvrdil a odôvodňoval skutočnosť, že sa žalobca nedopustil porušenia zákona a žiadal konanie zastaviť.
Colný úrad D. rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2020 uznal osobu žalobcu zodpovednú
z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu uvedenej v ustanovení § 16a písm. a) zákona č.
289/2008 Z.z., nakoľko dňa 19.10.2019 počas kontrolného nákupu na predajnom mieste: predajný
stánok s občerstvením - Tradičný U. jarmok ... predala zamestnancom Colného úradu D. 1 x 0,3 l
čapovanej kofoly za cenu 0,90 eura, pričom na evidenciu tržby za uvedený nákup nepoužila elektronickú
registračnú pokladnicu alebo systém e-kasa prostredníctvom pokladnice e-kasa klient bez zbytočného



odkladu po jej prijatí, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. a z naplnenia skutkovej
podstaty správneho deliktu uvedenej v ustanovení § 16a písm. l) zákona č. 289/2008 Z.z., nakoľko
použila e-kasa klient ako prenosnú pokladnicu na predajnom mieste ..., pričom nezaevidovala do e-kasa
klient adresu alebo GPS súradnice predajného miesta, na ktorom v reálnom čase evidoval prijatú tržbu,
vklad alebo výber hotovosti, čím došlo k porušeniu § 7a ods. 8 zákona č. 289/2008 Z.z.. Za uvedené
správne delikty uložil colný úrad žalobcovi úhrnnú pokutu 350 eur. Voči uvedenému rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa
17.07.2020 napadnuté rozhodnutie colného úradu zrušil a vec vrátil colnému úradu na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Odvolací orgán konštatoval, že colný úrad sa nedostatočne vyjadril ku skutočnostiam,
resp. sa nevysporiadal s vyjadreniami spoločníka, konateľa, ako aj samotnej predávajúcej, ktoré boli
v rozpore s opisom výkonu kontrolného nákupu, ako aj priebehu miestneho zisťovania, tak ako ich
uviedol colný úrad v zápisnici o miestnom zisťovaní. Odvolací orgán konštatoval, že ak colný úrad
nedostatočne vysvetlí v odôvodnení rozhodnutia svoju správnu úvahu ohľadne merita veci, ide o chybu
konania, ktorá spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Uložil colnému úradu vysporiadať sa s námietkami
a návrhmi odvolateľa vznesenými v správnom konaní. Colný úrad D. rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX
zo dňa 08.09.2020 konanie zastavil z dôvodu, že odpadol dôvod daňového konania. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že povaha veci vyžaduje vykonanie dodatočného dokazovania, nakoľko vykonané
dôkazy nie sú dostatočné na odstránenie rozporov. Dokazovanie s poukazom na uplynutie času nie
je možné vykonať, a preto nemá možnosť si zadovážiť nové dôkazy, ktoré by potvrdili, resp. vyvrátili
skutočnosť, či došlo k porušeniu zákona a ktoré by mohli byť podkladom pre vydanie rozhodnutia o
uložení pokuty. Právny zástupca žalobcu vyfakturoval žalobcovi trovy právneho zastúpenia v správnom
konaní faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 479,84 eura (prevzatie a príprava zastúpenia 121,17 eura,
vypracovanie žiadosti o predĺženie lehoty 121,17 eura, vypracovanie vyjadrenia k výzve 121,17 eura,
režijný paušál 31,86 eura a správny poplatok hradený za klienta 4,50 eura) a faktúrou č. XXXXXXXX na
sumu 158,15 eura (vypracovanie odvolania 121,17 eura, režijný paušál 10,62 eura). Žalobca uvedenú
odmenu a náhrady právnemu zástupcovi uhradil dňa 27.03.2020 v sume 479,84 eura a dňa 26.05.2020 v
sume 158,15 eura. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody na Ministerstve financií SR spočívajúci v
trovách právneho zastúpenia 637,99 eura, uloženej pokute 350 eur a trovách predbežného prerokovania
149,56 eura. Ministerstvo financií SR listom zo dňa 06.09.2021 oznámilo žalobcovi, že jeho nárok
predbežne prerokovali a zistili, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody voči štátu.

2. Po takto vykonanom dokazovaní a právnom posúdení súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov. Zodpovednosť podľa uvedeného zákona je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu
(bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito
podmienkami sú: 1) existencia škody (majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2) nesprávny úradný
postup orgánu štátu a 3) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Podmienky
zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom sú stanovené kumulatívne, to znamená, že na vznik zodpovednosti je potrebné
naplnenie všetkých troch predpokladov. Práve na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno v preukázaní
naplnenia uvedených predpokladov. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že colný úrad vykonal
miestnu kontrolu u žalobcu, na základe ktorej mu uložil pokutu za porušenie predpisov upravujúcich
používanie elektronickej registračnej pokladnice. Na základe žalobcom podaného odvolania odvolací
orgán zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Žalobca bol v konaní zastúpený
právnym zástupcom, za zastupovanie v konaní mu uhradil odmenu a náhradu nákladov celkovo vo výške
637,99 eura. Všetky uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Spornými skutočnosťami medzi
stranami bolo splnenie podmienok na vznik zodpovednosti štátu, t.j. vydanie nezákonného rozhodnutia
a existencia nesprávneho úradného postupu.

3. Vo vzťahu k prvej podmienke na vznik zodpovednosti štátu (nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny
úradný postup) žalobca tvrdil, že sú dané oba tituly. Ako nezákonné rozhodnutie žalobca označil
rozhodnutie Colného úradu D. č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2020. Vo vzťahu k uvedenému
rozhodnutiu súd konštatoval (zhodne so žalovaným), že nie je daná zákonná podmienka, a to
právoplatnosť takéhoto rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom). Uvedené



rozhodnutie nikdy právoplatnosť nenadobudlo, bolo zrušené na základe žalobcom podaného riadneho
opravného prostriedku v rámci správneho colného konania. Zároveň nebol daný predpoklad podľa §
6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého nárok na náhradu škody možno uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku, ak
bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť.
V danom prípade nebolo rozhodnutie predbežne vykonateľné, preto uvedené ustanovenie aplikovať
nemožno. Napokon na námietku žalovaného a výzvu súdu na späťvzatie žaloby v zmysle vyššie
uvedených záverov žalobca svoju argumentáciu nerozšíril, resp. nedôvodil, na základe čoho má ním
označené rozhodnutie spĺňať zákonné požiadavky § 6 zákona č. 514/2003 Z.z..

4. Žalobca ďalej tvrdil, že škoda mu mala vzniknúť aj na základe nesprávneho úradného postupu
colného úradu. Tu súd v prvom rade poukázal na to, že žalobca nepreukázal splnenie zákonnej
podmienky na priznanie nároku na náhradu škody, a to skutočnosť, že svoj nárok predbežne prerokoval
s príslušným orgánom aj z tohto dôvodu, resp. titulu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca požiadal
o prerokovanie nároku Ministerstvo financií SR, ktoré žiadosti nevyhovelo. Žalobca súdu nepredložil
žiadosť o prerokovanie nároku, predložil iba vyjadrenie príslušného orgánu zo dňa 06.09.2021 (č.l. 37
spisu) o tom, že nárok na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s nezákonným rozhodnutím
Colného úradu D., považuje za neopodstatnený. Žalobca tak nepreukázal, že požadoval prerokovať aj
náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu. Odhliadnuc od vyššie uvedeného mal súd za to,
že žalobca nepreukázal, že k nesprávnemu úradnému postupu došlo. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil
s argumentáciou žalovaného podloženou aktuálnou, stále platnou a neprekonanou rozhodovacou
činnosťou súdnych autorít. Mal za to, že samotný zákon nedefinuje pojem "nesprávny úradný postup".
Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť
do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k
dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 Cdo 60/2003, na ktorý poukázal aj žalobca). Nesprávnym úradným postupom sa teda rozumie
porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie štátneho orgánu pri jeho činnosti.
Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že za nesprávny úradný postup nemožno považovať úkony
bezprostredne smerujúce k vydaniu rozhodnutia, prípadne úkony, ktoré by sa následne v obsahu
vydaného rozhodnutia prejavili, tak ako to tvrdí žalobca. Tento záver predstavuje ustálenú rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v konaní sp. zn. 6Cdo/115/2010 konštatoval, že "pokiaľ ale orgán
štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady
(dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu
k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní
sa potom prejaví práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené
len podľa § 1 - § 17 zákona č. 58/1959 Zb. Za nesprávny úradný postup v zmysle § 18 uvedeného
zákona teda nie je možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán
pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním
vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe
či za iných okolností." Najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach (viď sp. zn. 5 Cdo 126/2009, 3 Cdo
220/2010 a 6 MCdo 11/2010) vysvetlil, že nie každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali
vydaniu rozhodnutia, a to ani za situácie, že tieto následky mali za následok vydanie nesprávneho
rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje
a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k
vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú
svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.). Vyššie uvedené
závery prešli aj testom ústavnej udržateľnosti, keď Ústavný súd SR v uznesení I. ÚS 327/2018 zo
dňa 19.09.2019 uviedol, že "z citovaného rozhodnutia je zrejmé, že najvyšší súd svoje vo vzťahu k
rozhodnutiu krajského súdu zrušujúce rozhodnutie založil na premise, že v prípade, že sa nesprávny
úradný postup orgánu verejnej moci konajúceho v mene štátu odzrkadlí v jeho rozhodnutí, tak v takom
prípade sa možno domáhať nároku na náhradu škody spôsobenej takouto činnosťou orgánu verejnej
moci len z titulu jeho nezákonného rozhodnutia, ktorým bol celý tento jeho nesprávny úradný postup



zisťovania predpokladov na jeho vydanie zavŕšený, a nie z titulu nesprávneho úradného postupu, tak ako
to ustálil krajský súd a pred ním okresný súd a tiež sťažovateľka. Podľa ústavného súdu je tento záver
najvyššieho súdu ústavne udržateľný a neodporuje zmyslu a účelu aplikovanej právnej úpravy zákona
o zodpovednosti za škodu a ani účelu konania o náhrade škody spôsobenej nositeľom verejnej moci ..."
Súd prvej inštancie ďalej dal do pozornosti, že žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup sa týka len
a len výlučne rozhodovacej činnosti orgánu štátu, teda samotného rozhodnutia a jeho odôvodnenia,
keď žalobca vidí nesprávny úradný postup v tých nedostatkoch a chybách konania colného úradu,
ktoré mu vytkol odvolací orgán a pre ktoré rozhodnutie colného úradu zrušil. Ide napríklad o dôvody,
že colný úrad sa v rozhodnutí nedostatočne vyjadril ku skutočnostiam uvádzaným jednotlivými osobami
v priebehu konania, ktoré boli v rozpore so zápisnicou, nevysporiadal sa s vyjadreniami týchto osôb,
nedostatočne vysvetlil v odôvodnení svoju správnu úvahu ohľadom merita veci a podobne. Všetky vady
zrušeného rozhodnutia colného úradu vytýkané odvolacím orgánom sa týkali len nárokov na dostatočné
odôvodnenie rozhodnutia. Pre účely náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. nie je možné
úradný postup zamieňať, resp. stotožňovať s rozhodovacou činnosťou orgánu, nakoľko by takýto výklad
smeroval k záveru, že z jednej skutočnosti (v tomto konaní nedostatočne odôvodené, nepreskúmateľné
rozhodnutie) by bolo možné uplatňovať náhradu škody tak titulom nezákonného rozhodnutia, ako aj
nesprávneho úradného postupu. Z logického nazerania na ustanovenia zákona vyplýva, že má ísť o
rozdielne skutočnosti. Záverom preto súd prvej inštancie uviedol, že mu je zrejmá podstata, resp. cieľ
žaloby, kedy žalobca žiada nahradiť trovy správneho konania, ktoré musel vynaložiť na bránenie svojho
práva v konaní pred štátnym orgánom, ktoré skončilo na základe ním realizovanej účinnej obrany v
jeho prospech. V podstate v správnom konaní sa v zásade náhrada trov konania vzhľadom na úspech
účastníka konania, resp. spôsob skončenia konania, neaplikuje (s určitými výnimkami, napr. náhrada
trov štátu). "V správnom konaní správne orgány rozhodujú o právnych vzťahoch konkrétnej osoby
- jednotlivca, prípadne viacerých osôb so spoločnými záujmami, pričom správny orgán má v tomto
procese osobitné postavenie - rozhoduje vo veci a zároveň uplatňuje verejný, alebo iný všeobecný
záujem. Rozhodovanie správneho orgánu v tomto type konania je prejavom výkonu verejnej moci
správneho orgánu, výsledkom ktorého je vydanie správneho aktu ovplyvňujúceho právne postavenie
fyzických a právnických osôb. Rozhodnutím teda správny orgán autoritatívnym spôsobom určí rozsah a
obsah zákonného práva alebo povinnosti adresáta (adresátov) rozhodnutia. Pri náhrade trov správneho
konania sa teda do rozhodnutia o trovách nepremieta zásada úspechu" (Najvyšší súd SR sp. zn.
7Sžo/11/2016 zo dňa 24.08.2017). Túto absenciu možnosti priznať náhradu trov konania fyzickej alebo
právnickej osobe ako účastníkovi správneho konania nemožno podľa názoru prejedávajúceho súdu
nahradzovať využívaním inštitútu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym
úradným postupom, keď nie sú dané zákonné predpoklady na jej priznanie.

5. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní splnenia podmienok na vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a mal za to, že žalovanému, ktorý mal
plný úspech v konaní, vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže však
žalovaný výslovne uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, súd mu ju nepriznal.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadol žalobca, považujúc výrok rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o zamietnutí žaloby za vecne nesprávny z dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. b) a písm. h) OSP. Mal pritom za to, že z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca podal
žalobu z dôvodu, že rozhodnutie Colného úradu D. č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2020 je nezákonným
rozhodnutím, ktoré bolo vydané v dôsledku jeho nesprávneho úradného postupu. Predmetom konania
teda nebolo len posudzovanie nároku žalobcu z titulu nezákonného rozhodnutia, ale aj nesprávneho
úradného postupu. Zákon č. 514/2003 Z. z. v ust. § 9 nedefinuje pojem nesprávny úradný postup, je
uvedené, čo sa považuje za úradný postup. Úradným postupom je postup orgánov štátu súvisiaci s
výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného
konania. Môže teda ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak
pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého
postup štátneho orgánu smeruje. Z vyššie uvedeného bolo zrejmé, že odvolací orgán zrušil rozhodnutie
Colného úradu v D. z dôvodu chýb v jeho postupe, ktorých sa v konaní dopustil, ktoré žalobca uviedol



v podanej žalobe, ako aj citoval v tomto vyjadrení. Pre posúdenie predmetnej právnej veci bolo podľa
žalobcu významné, že škoda, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup,
je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Otázka príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou a
konkrétnym konaním sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať
zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko,
ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti.
Žalobca bol preto toho názoru, že Colný úrad v D. sa dopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý
spočíval v tých nedostatkoch a chybách konania colného úradu, ktoré mu vytkol odvolací orgán a
pre ktoré rozhodnutie colného úradu zrušil. S poukazom na uvedené nemôže byť žalobca žalobcu
nedôvodná. Z rozhodnutia odvolacieho orgánu jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie Colného úradu
v D. bolo zrušené z dôvodu chýb v konaní, ktorých sa colný úrad dopustil. Bolo evidentné, že ak by
Colný úrad v D. konal správne, odvolací orgán by nemal dôvod jeho rozhodnutie zrušiť. Poukázal
pritom na judikát R28/2008 a tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/219/2007, z ktorých vyplýva okrem
iného záver, že nesprávny úradný postup je aj činnosť, ktorá nezodpovedá právu na prejednanie veci.
Zo žalobcom uvedených skutočností jasne vyplývalo, že škoda mu vznikla iba v dôsledku toho, že
sa musel brániť v správnom konaní. Nebolo preto spravodlivé, aby znášal náklady s tým spojené,
keď predmetnú situáciu nijakým spôsobom nezavinil a odvolací správny orgán mu dal v nedostatkoch
konania prvostupňového správneho orgánu za pravdu. Bol toho názoru, že ak by nedošlo zo strany
colného úradu k nesprávnemu úradnému postupu, nebol by sa zmenšil majetok žalobcu, pretože by
sa nemusel brániť voči konaniu colného úradu prostredníctvom právneho zástupcu. Skutočnosť, že
k nesprávnemu úradnému postupu colného úradu došlo, priznal podľa názoru žalobcu aj samotný
Colný úrad v D. vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.09.2020, v ktorom uviedol, že musel konanie vo
veci zastaviť, pretože preskúmal opätovne skutkový a právny stav prejednávanej veci, pričom dospel k
záveru, že povaha veci vyžaduje vykonanie dodatočného dokazovania, nakoľko vykonané dôkazy nie
sú dostatočné na odstránenie rozporov medzi tvrdeniami konateľa, spoločníka, zamestnankyne a medzi
skutočnosťami uvedenými v zápisnici o miestnom zisťovaní č. XXXXXX/ zo dňa 19.10.2019. Na základe
uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne nesprávne rozhodnutie podľa
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

8. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že zákon č. 514/2003 Z.z.
vyžaduje na priznanie nároku na náhradu škody kumulatívne splnenie troch podmienok a to existenciu
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, existenciu škody a existenciu príčinnej
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Opätovne
poukázal na § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a mal za preukázané, že rozhodnutie č. XXXXXX/
XXXX zo dňa 19.03.2020 nenadobudlo právoplatnosť, bolo zrušené na základe riadneho opravného
prostriedku, pričom nebolo vykonané bez ohľadu na právoplatnosť. Pokuta vo výške 350 eur nebola
nikdy zaplatená. Žalobca síce uhradil faktúry právneho zastúpenia vo výške 637,99 eura, avšak
nepreukázal základnú podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a to existenciu nezákonného
rozhodnutia, keďže rozhodnutie nikdy nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. K nesprávnemu
úradnému postupu poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/220/2010, ako aj sp. zn. 6Cdo/115/2010
a Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo/613/2005, ktoré judikovali, že za nesprávny úradný
postup nemožno považovať úkony bezprostredne smerujúce k vydaniu rozhodnutia, prípadne úkony,
ktoré by sa následne prejavili v obsahu vydaného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup v zmysle
§ 18 nie je možné považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred
svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané
rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe či za iných
okolností. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. Žalobca možnosť podania ďalšieho písomného vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného nevyužil.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), posudzujúc odvolanie žalobcu, po zistení, že v
danom prípade boli splnené podmienky na podanie odvolania podľa § 361 ods. 1 CSP a po zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), rovnako tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to



dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), keď dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania, pričom pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu, uvedenými
v odvolaní a tiež procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 380 ods. 2 CSP). Následne odvolací súd ustálil, že súd prvej inštancie dospel ku správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré správne aplikoval ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil.

13. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne zistil, že ak žalobca ako nezákonné
rozhodnutie označil rozhodnutie Colného úradu D. č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2020, ktoré
nenadobudlo právoplatnosť, ako ani vykonateľnosť a bolo v rámci riadneho opravného prostriedku, t.
j. odvolania, zrušené, vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu nebola daná zákonná podmienka, upravená v
§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom). Zároveň správne súd prvej inštancie konštatoval,
že nebol daný ani predpoklad podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého nárok na
náhradu škody možno uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na
základe riadneho opravného prostriedku, ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je
vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť. V danom prípade nebolo rozhodnutie predbežne vykonateľné,
preto uvedené ustanovenie nebolo možné aplikovať.

14. Uvedené žalobca v odvolaní samé o sebe nespochybňoval, avšak uviedol, že podal žalobu z dôvodu,
že rozhodnutie Colného úradu D. č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2020 je nezákonným rozhodnutím,
ktoré bolo vydané v dôsledku jeho nesprávneho úradného postupu. Predmetom konania teda podľa
názoru žalobcu nebolo len posudzovanie nároku žalobcu z titulu nezákonného rozhodnutia, ale aj
nesprávneho úradného postupu. Ďalej v odvolaní poukázal na to, že § 9 nedefinuje pojem nesprávny
úradný postup a zameral sa vymedzenie úradného postupu, v dôsledku čoho bol toho názoru, že z
rozhodnutia odvolacieho orgánu jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie Colného úradu v D. bolo zrušené
z dôvodu chýb v konaní, ktorých sa colný úrad dopustil. Bolo evidentné, že ak by Colný úrad v D. konal
správne, odvolací orgán by nemal dôvod jeho rozhodnutie zrušiť. Poukázal pritom na judikát R28/2008
a tiež rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/219/2007, z ktorých podľa neho vyplýva okrem iného záver, že
nesprávny úradný postup je aj činnosť, ktorá nezodpovedá právu na prejednanie veci.

15. Preskúmavajúc námietky, týkajúce sa nesprávneho úradného postupu, aj odvolací súd má za to,
že zo strany žalobcu nebolo v danom konaní preukázané prerokovanie nároku na náhrady škody aj
z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Pozornosti odvolacieho súdu pritom neušlo, že žalobca k
uvedenému v odvolaní nezaujal žiadne stanovisko a naďalej svoje námietky smeroval len k vymedzeniu
nesprávneho úradného postupu. Pritom účelom inštitútu predbežného prerokovania nároku na náhradu
škodu upraveného v § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. je snaha predchádzať zbytočným súdnym
sporom. Zákon stanovuje obligatórne prejednanie nároku na náhradu škody v prípadoch, keď škoda
bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nároku



na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. V praxi to znamená, že ešte pred
prípadným uplatnením práva na náhradu škody na súde je nutné požiadať o náhradu škody orgán,
ktorý koná v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy vo veci náhrady škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z. Zo žiadosti musí byť následne zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul,
z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený
domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v zmysle platnej právnej úpravy pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý
bol predbežne prerokovaný - vychádza sa tu z opisu rozhodujúcich skutočností v žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody; nie je podstatné to, ako poškodený, resp. žiadateľ o náhradu
škody právne kvalifikuje svoj uplatnený nárok v tejto žiadosti. V predmetnom konaní však žiadosť
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody predložená nebola a z odpovede nevyplýva
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody aj z titulu nesprávneho úradného postupu, v dôsledku
čoho je možné konštatovať, že žalobca v tejto časti žaloby neuniesol svoje dôkazné bremeno.

16. Keďže žalobca smeroval odvolacie námietky k nesprávnemu úradnému postupu, odvolací súd má
za potrebu vyjadriť sa aj k uvedenej argumentácii žalobcu a dodáva, že v súlade s platnou právnou
úpravou treba pre vznik nároku na náhradu škody preukázať existenciu základných predpokladov vzniku
tejto zodpovednosti, samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú : a/ protiprávny úkon resp. škodová udalosť, b/ vznik
škody, c/ príčinnú súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a
vznikom škody, d/ zavinenie. Zodpovednosť za škodu môže byť subjektívna alebo objektívna. Pri
subjektívnej zodpovednosti za škodu treba na jej vznik splnenie všetkých uvedených predpokladov. V
prípade objektívnej zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie
je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že
škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným
základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ak má byť štát skutočne
považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov,
ktorým štátne orgány alebo orgány verejnej moci priamo zasahujú do základných práv jednotlivca.
Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržovať právo v jeho
ideálnej (škodu nespôsobujúcej) interpretácii.

17. Vychádzajúc z argumentácie žalobcu, predmetom daného sporu teda bola aj náhrada škody
spôsobená orgánom verejnej moci jeho nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1 písm. d/ zákona č.
514/2003 Z.z.). I keď citovaný zákon pojem „nesprávny úradný postup“ orgánu verejnej moci výslovne
nedefinuje, z pojmu možno vyvodiť, že ide o taký jeho úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je
v súlade s príslušnou právnou úpravou, ide teda o úradný postup, pri ktorom dôjde k porušeniu
pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť,
že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci
s výkonom právomocí orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v
ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj v porušení povinnosť urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone
verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Objektívna zodpovednosť spojená s
neprávnym úradným postupom predpokladá porušenie pravidiel ustanovených právnymi predpismi pre
postup orgánu verejnej moci pri jeho činnosti, čiže vady v spôsobe vedenia konania. Ide spravidla o
postup (faktický zásah a nečinnosť), ktorý s rozhodovacou činnosťou bezprostredne nemusí súvisieť.

18. Na základe uvedeného odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, zastal ten právny názor,
že v danej veci nemožno prijať záver, že postupom správneho orgánu, ktorý konal v zmysle zákona
(vykonával dokazovanie a zisťoval skutkový stav), vydal rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX. zo dňa
19.03.2020, voči ktorému žalobca využil svoje zákonné právo podať odvolanie a následne po odvolacom
prieskume, bolo rozhodnutie zrušené a správny orgán dospel k záveru o zastavení konania, prišlo k
nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci tak, ako to má na mysli § 9 ods. 1 zákona č.



514/2003 Zb. I v ďalšom konaní sa správny orgán podľa názoru odvolacieho súdu pridržal zákona a v
prípade, keď zistil, že nie je možné odstrániť vady, vytknuté odvolacím orgánom, pristúpil k zastaveniu
konania a nevydával opätovné meritórne rozhodnutie. Ani uvedený postup nie je možné považovať za
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Preto ak chýbala prvá podmienka uplatnenia nároku
na náhradu škody a to, nesprávny úradný postup, ktorý v administratívnom konaní nebol daný, nebolo
možné prijať záver o dôvodnosti žaloby v tomto spore, a preto právny záver súdu prvej inštancie, ktorým
odôvodnil svoj rozsudok, ktorým nárok na náhradu škody žalobcovi nepriznal, je správny.

19. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že určitým rámcom pri vymedzení obsahu pojmu „nesprávny
úradný postup“ môže byť aj dôvodová správa k § 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá uvádza, že
nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Za nesprávny úradný
postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami
pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym
ustanovením. Ide teda o stav, keď príslušný orgán verejnej moci pri svojej činnosti porušuje svoje
povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje právny predpis. Za nesprávny úradný postup však možno
považovať aj takú činnosť orgánu verejnej moci, keď orgán verejnej moci síce koná v súlade so
zákonom, ale v rámci možností, ktoré sú mu dané, postupuje v rozpore s účelom zákona, úmyslom
zákonodarcu či v rozpore s hmotnoprávnou logikou a základnými právnymi princípmi. Nesprávny úradný
postup je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a
základnými právnymi princípmi. Vychádzajúc z uvedeného, preto odvolací súd bol toho názoru, že pokiaľ
štátny orgán pri svojom rozhodovaní napr. nesprávne hodnotí zistené skutočnosti alebo nesprávne vec
posúdi, takéto vady ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu, a to ani v prípade, ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie. S uvedeným sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod sp. zn. 3Cdo
220/2010, ktorý uviedol, že „nesprávny postup orgánu štátu, ktorý vyústil v nesprávne rozhodnutie, ktoré
nenadobudlo právoplatnosť, ale bolo zrušené odvolacím orgánom, preto nemôže založiť objektívnu
zodpovednosť štátu, lebo pochybenie orgánu štátu bolo napravené... Bol tiež toho názoru, že nie
každá vada konania zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom totiž nezakladajú nedostatky či
pochybenia v priebehu konania, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, a to ani za tej situácie, že
tieto nedostatky mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Pokiaľ totiž orgán štátu zisťuje a
posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje a hodnotí podklady pre rozhodnutie, právne ich
posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu individuálneho správneho rozhodnutia;
prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu nachádzajú svoj odraz v obsahu rozhodnutia a môžu byť
posudzované len z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Na
tieto prípady ... slúži systém opravných prostriedkov v správnom konaní, ktorých účelom je dosiahnutie
nápravy právnych a skutkových pochybení, ktorých sa dopustili prvostupňové správne orgány a
právomoc odvolacieho orgánu preskúmať rozhodnutie prvostupňového orgánu.“ Z uvedeného podľa
názoru odvolacieho súdu teda vyplýva, že správny orgán vydal nesprávne rozhodnutie (nie nezákonné
rozhodnutie, ako namietal žalobca), ktorého nesprávnosť bola odstránená v rámci riadneho odvolacieho
konania, a preto samé o sebe, ako ani procesný postup, smerujúci k jeho vydaniu, nemohli vyvolať
následky, predpokladané zákonom č. 514/2003 Z.z., ktorý nárok na náhradu škody z nesprávneho
rozhodnutia nerieši.

20. Čo sa týkalo rozhodnutí, na ktoré žalobca v odvolaní odkazoval (R28/2008 a 5Cdo/219/2007), k
uvedenému odvolací súd zastáva ten názor, že v obidvoch rozhodnutiach došlo k nedodržaniu zákonnej
lehoty, čo bolo konštatované za procesný postup priečiaci sa zákonu. Avšak dovolací súd tiež zdôraznil,
že nemožno prehliadať, že tento postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č.
58/1969 Zb. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo
priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Ak katastrálny úrad nerozhodne
o návrhu na vklad v určenej lehote, nemôže len z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej nesprávnosti
(bez ďalšieho) zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej mal rozhodnúť
o vklade, do rozhodnutia o vklade, a čo malo negatívny dopad na majetok účastníka katastrálneho
konania. Z uvedeného však nie je možné vyvodiť spojitosť s predmetnou vecou, v rámci ktorej prieťahy
v konaní konštatované neboli, ako ani žalobca nenamietal nerozhodnutie správneho orgánu v zákonnej
lehote. Naviac, je potrebné v zmysle uvedených rozhodnutí, citlivo vnímať aj zmenšenie majetku, ktoré
musí byť priamo a nesprostredkovane spôsobené práve nesprávnym úradným postupom.



21. V ostatnom odvolací súd už len poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1, 2 a 3 CSP ako vecne správne potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods.
1 CSP v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v
zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).