Ministerstvo financií Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/135/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201013
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1021201013.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a
členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu:
Denis L., narodeného X.X.XXXX, bytom v D., W. XX, zastúpeného spoločnosťou CMS Cameron
McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, IČO: 51034166, so sídlom v Bratislave,
Staromestská 3, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, IČO: 00151742, so sídlom
v Bratislave, Štefanovičova 5, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa
24.5.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného Ministerstva financií Slovenskej
republiky zo dňa 24.5.2021 spolu s prvostupňovým fiktívnym rozhodnutím zo dňa 22.3.2021 z r u š u j
e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca dňa 10.3.2021 požiadal spoločnosť TIPOS, národnú lotériovú spoločnosť, a.s. (ďalej aj len
spoločnosť TIPOS), o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 211/2000 Z.z.), konkrétne o sprístupnenie:
a. aký je konkrétny rozpočet a na čo budú použité peniaze spoločnosti TIPOS vo vzťahu so spoločnosťou
REPUBLEAGUE GROUP, s.r.o., ktoré sú v zmluve utajené/vyčiernené?
b. Aký bol spôsob obstarávania, prípadne ako spoločnosť TIPOS postupovala pri výbere zmluvného
partnera?
c. S ktorými ďalšími spoločnosťami rokovala spoločnosť TIPOS?
d. Na základe akých špecifikácií a podmienok bola vybratá práve spoločnosť REPUBLEAGUE GROUP,
s.r.o.?

2. Spoločnosť TIPOS listom č. 286/2021 zo dňa 19.3.2021 nazvaným „Žiadosť o informácie podľa
211/2000 Z.z.: Informácie o zmluve s REPUBLEAGUE GROUP - ODPOVEĎ“ žalobcovi odpovedala, že
je povinnou osobou s obmedzenou informačnou povinnosť podľa § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. iba
v prípade, ak by sa informácia týkala:
a. hospodárenia s verejnými prostriedkami, prípadne nakladania s majetkom štátu, majetkom vyššieho
územného celku alebo majetkom obce, alebo
b. životného prostredia, úloh alebo odborných služieb týkajúcich sa životného prostredia, alebo
c. obsahu, plnení a činností vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.



Spoločnosť TIPOS uviedla, že žalobcom požadované informácie nepatria pod zákonný rozsah
informačnej povinnosti, pretože sa netýkajú žiadneho z uvedených bodov a., b., c. Doplnila, že hospodári
výlučne s vlastnými prostriedkami a na jej financovaní sa v súčasnosti nepodieľajú verejné prostriedky.

Napriek tomu, že požadované informácie nepatria pod okruh informácií podľa § 3 ods. 2 zákona č.
211/2000 Z.z., spoločnosť TIPOS sprístupnila informácie v nasledovnom rozsahu:
- špecifikácia dôverných informácií a obchodného tajomstva je uvedená priamo v zmluve o partnerstve
č. 2482 2021/012. Čl. 7 zmluvy ustanovuje, ktoré informácie sú označené ako dôverné a taxatívne
vymedzuje informácie spadajúce pod obchodné tajomstvo. Rozpočet je súčasťou obchodného tajomstva
zmluvného partnera a s ohľadom na § 5a ods. 4 a § 10 zákona č. 211/2000 Z.z. ide
o ustanovenie povinne zverejňovanej zmluvy, ktoré sa nezverejňuje. Zverejnená je však kompletná
suma platby, ktorú uhrádza spoločnosť TIPOS, tak aby zabezpečil transparentnosť celého procesu.
Zverejnenie časti zmluvy označenej ako obchodné tajomstvo by bolo porušením platných právnych
predpisov. Zároveň spoločnosť REPUBLEAGUE GROUP s.r.o. v zmluve vyhlásila a zaručila sa, že má k
dispozícii všetky hmotné aj nehmotné prostriedky potrebné na realizáciu projektu a disponuje všetkými
povoleniami, súhlasmi, oprávneniami, licenciami a právami. Nesplnenie uvedenej povinnosti by malo za
následok uplatnenie zmluvných pokút,
- identifikácia vhodných partnerov pre vstup do partnerstiev v oblasti ešportov prebiehala už dlhšie
a spoločnosť TIPOS rokovala s viacerými potenciálnymi partnermi. Nevyhnutnou podmienkou bolo
splnenie všetkých prísnych kritérií stanovených spoločnosťou TIPOS. Ak nie je projekt realizovaný v
súlade so zmluvou o partnerstve, má spoločnosť TIPOS právo odstúpiť od zmluvy a žiadať vrátenie
uhradených platieb. Zmluva o partnerstve upravuje prísny kontrolný mechanizmus.

3. Žalobca dňa 1.4.2021 podal proti fiktívnemu rozhodnutiu spoločnosti TIPOS zo dňa 19.3.2021
odvolanie.

4. Spoločnosť TIPOS listom č. 286/2021 zo dňa 14.4.2021 žalobcovi odpovedala, že už v liste zo dňa
19.3.2021 mu poskytla všetky požadované informácie podľa § 16 a § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z.z., a to nad zákonný rámec § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. Spoločnosť TIPOS nesúhlasila s
tvrdením žalobcu uvedeným v odvolaní, že odmietla sprístupniť požadované informácie, a považuje ho
za nesprávne. Na základe uvedeného spoločnosť TIPOS považovala odvolanie žalobcu za nedôvodné.

II. Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania fiktívneho rozhodnutia žalovaného
Ministerstva financií SR, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté a potvrdené prvostupňové fiktívne
rozhodnutie spoločnosti TIPOS, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým fiktívnym rozhodnutím a vrátenia
veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný vec nesprávne
právne posúdil a rozhodnutia oboch stupňov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

6. Podľa žalobcu je z obsahu listu č. 286/2021 zo dňa 19.3.2021 jednoznačné, že spoločnosť TIPOS
požadovanú informáciu nesprístupnila. Z uvedeného dôvodu bola povinná postupom podľa § 18 ods.
4 zákona č. 211/2000 Z.z. vydať o nesprístupnení informácie písomné rozhodnutie. Keďže spoločnosť
TIPOS takéto písomné rozhodnutie nevydala, došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o odmietnutí
sprístupnenia informácie. Žalobca podal proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby odvolanie, o
odvolaní však nerozhodol príslušný nadriadený orgán, ale spoločnosť TIPOS mu odpovedala opäť
listom, v ktorom zopakovala dôvody uvedené v liste zo dňa 19.3.2021. Vzhľadom na to, že nebolo
o odvolaní rozhodnuté, došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o odvolaní, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové fiktívne rozhodnutie.

7. Žalobca namietal, že povinná osoba pri tvrdení, že nie je povinná sprístupniť informácie, lebo
nehospodári s verejnými prostriedkami, nepoukázala na žiadne relevantné zákonné ustanovenia, z
ktorých takéto tvrdenie vyvodzuje. Na určenie obsahu pojmu verejné prostriedky, resp. na určenie osoby,
ktorá hospodári s verejnými prostriedkami, je podľa žalobcu nevyhnuté použiť definíciu obsiahnutú v §
2 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení niektorých predpisov (ďalej ako zákon č. 523/2004 Z.z.). Podľa tohto
zákona sa za verejné prostriedky považujú finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby
verejnej správy. Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom



Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 1 zákona č. 523/2004
Z.z.).

8. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/156/2008, Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžik/1/2020 zo dňa 24.11.2020, sp. zn. 3Sži/4/2011 zo dňa 3.10.2011 a nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 236/2006 zo dňa 28.6.2007. V duchu uvedených rozhodnutí ak je povinná osoba evidovaná
v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR, tak hospodári s verejnými prostriedkami. Ak
zriaďovateľ začlenil majetok štátu (obce, VÚC, atď.) do obchodnej spoločnosti a táto ho zhodnocuje,
nedôjde tým k prerušeniu väzieb k verejným prostriedkom.

9. Spoločnosť TIPOS odôvodnila nesprístupnenie informácií aj tým, že ide o obchodné tajomstvo
zmluvného partnera. Žalobca poukázal na to, že s ohľadom na charakter obchodného tajomstva je
potrebné skúmať aj zákonné podmienky definície obchodného tajomstva, tak, ako sú vymedzené v
§ 17 až 20 Obchodného zákonníka. Povinná osoba musí preukázať, že informácie (i) sú skutočnosti
obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom; (ii) majú skutočnú alebo aspoň
potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu; (iii) nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne
dostupné; (iv) majú byť podľa vôle podnikateľa utajené; a (v) podnikateľ ich utajenie zodpovedajúcim
spôsobom zabezpečuje. Nie je možné pri nesprístupnení informácie iba odkázať na dôvod, prečo sa
informácia nemôže sprístupniť, ale je potrebné sa vysporiadať, z akých dôvodov je informácia vylúčená
zo sprístupnenia, resp. v akom konkrétnom rozsahu sa vzťahuje na informáciu obchodné tajomstvo.
Dohoda zmluvných strán nestačí na to, aby sa zmluvné dojednania stali obchodným tajomstvom,
pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky obchodného tajomstva vymedzené ustanovením § 17 Obchodného
zákonníka. Umožnením vylúčenia sprístupňovania informácií, spôsobom, že sa strany dohodnú na tom,
že niektoré informácie predstavujú obchodné tajomstvo, by došlo k obchádzaniu § 10 ods. 2 písm. c/
zákona č. 211/2000 Z.z.

10. Žalobca trvá na tom, že preukázal, že informácie, ktoré boli predmetom žiadosti nie sú obchodným
tajomstvom, a naopak, že práve informácie, ktoré boli predmetom žiadosti, sú informáciami, ktoré sa
týkajú používania verejných prostriedkov.

III. Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že mu žalobca ani spoločnosť
TIPOS nedoručila žiadne podania a nemal o konaní o sprístupnení informácií podľa zákona č. 211/2000
Z.z. vedomosť až do doručenia žaloby zo strany súdu. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti nemohol
vydať rozhodnutie, v dôsledku čoho nie je daná jeho pasívna legitimácia v konaní.

IV. Replika žalobcu

12. Žalobca v replike zotrval na dôvodoch žaloby.

V. Duplika žalovaného

13. Žalovaný v písomnej duplike k replike žalobcu zopakoval argumenty uvedené v jeho vyjadrení k
správnej žalobe.

VI. Pojednávanie

14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na
pojednávaní dňa 30.11.2022 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu
aj povereného zástupcu žalovaného.

VII. Relevantné právne predpisy

15. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.



16. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

17. Podľa čl. 10 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať
názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez
ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým,
televíznym alebo filmovým spoločnostiam (ods. 1). Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti
aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám,
ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej
bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo
morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania
autority a nestrannosti súdnej moci (ods. 2).

18. Podľa § 2 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2022 osobami
povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány,
obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc
rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy,
a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (ods. 1). Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby
zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou
podľa osobitného zákona (ods. 2). Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými
osobami podľa odseku 1 a 2 a zdravotné poisťovne (ods. 3).

19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2022 každý má
právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii (ods. 1). Povinná osoba podľa
§ 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom
štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo
odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných
na základe uzatvorenej zmluvy (ods. 2).

20. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2022 informácie označené ako
obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní.

21. Podľa § 10 ods. 2 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2022 porušením alebo
ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie ktorá sa získala za verejné
prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom
obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na
základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.

22. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2022 porušením alebo
ohrozením obchodného tajomstva nie je ani zverejnenie zmluvy podľa § 5a.

23. Podľa § 18 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2022 ak povinná
osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu
nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň
doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§
17) (ods. 3). Ak povinná osoba (§ 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr
do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti
o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 2); ak je povinnou osobou podľa prvej časti
vety zdravotná poisťovňa a ak žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, je povinná bezodkladne, najneskôr do
troch dní, dať Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky podnet na vydanie rozhodnutia (ods. 4).

24. Podľa § 19 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2022 proti rozhodnutiu povinnej osoby
o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej
osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať (ods. 1). O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby
rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie
obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu



štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy (ods.
2). Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací
orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a
napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí
lehoty na vydanie rozhodnutia (ods. 3).

25. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2022 ak nie je v tomto zákone
ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

26. Podľa § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím
orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal (ods. 1). O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar
ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je,
rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil (ods. 2). Ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1
a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (ods. 3).

VII. Posúdenie veci správnym súdom

27. Predmetom súdneho prieskumu je fiktívne rozhodnutie žalovaného o podanom riadnom opravnom
prostriedku proti fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu o nesprístupnení informácie. Medzi účastníkmi
je sporné, či bola spoločnosť TIPOS povinnou osobou v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. a či požadované
informácie sprístupnila. Žalovaný ďalej namietal, že sa o požadovaných informáciách a o postupe
spoločnosti TIPOS dozvedel až z podanej správnej žaloby, a teda nemal vedomosť o tom, že mal
rozhodovať o riadnom opravnom prostriedku.

28. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu
garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie však nie je absolútne a možno
ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26
ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie
čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na
ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení
základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne.

29. Právo na informácie podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na
rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v čl. 26 Ústavy SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná
osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov
verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie.
Vo všeobecnosti platí, že štátne orgány zverejňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii (§ 3 ods. 1
zákona č. 211/2000 Z.z.), až na výnimky určené zákonom (§ 8 až § 13 zákona č. 211/2000 Z.z.).

30. Prejudiciálne je potrebné v predmetnom konaní vyriešiť otázku, či bola spoločnosť TIPOS povinnou
osobou a či bola povinná sa zaoberať žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 10.3.2021.

31. Spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s., je založená Ministerstvom financií SR na
dobu neurčitú a má 100% majetkovú účasť štátu. Bola založená zakladateľskou zmluvou zo dňa
11.12.1992 podľa § 162, § 163 a § 172 Obchodného zákonníka a voči Ministerstvu financií SR
zabezpečuje výkon akcionárskych práv. V pôsobnosti spoločnosti TIPOS je prevádzkovanie štátnych
lotérií a iných stávkových hier podľa zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách v znení neskorších
predpisov (výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka č. 499/B).

32. Orgány verejnej moci a ďalšie subjekty majú povinnosť poskytovať informácie za podmienok a
spôsobom, ktorý ustanovuje zákon č. 211/2000 Z.z. Subjektmi povinnými sprístupňovať informácie sú
štátne orgány, obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať
o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy v rozsahu ich
rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.). Povinnými osobami sú aj právnické osoby



zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom alebo obcou podľa osobitného zákona
(§ 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.) a napokon aj právnické osoby založené uvedenými povinnými
osobami (§ 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.).

33. Zákon č. 211/2000 Z.z. právnickým osobám založeným povinnými osobami (§ 2 ods. 3) určuje
povinnosť sprístupňovať iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom
štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo obce, ďalej informácie o životnom prostredí a o úlohách
alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a informácie o obsahu, plnení a činnostiach
vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Dôvodová správa k § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.
uvádza, že informačná povinnosť povinných osôb podľa § 2 ods. 3 je, nakoľko ide čisto o subjekty
súkromného práva, limitovaná na sprístupňovanie informácií ohľadne využitia verejných prostriedkov
a informácií ohľadne činnosti vykonávanej na základe predmetnej zmluvy. Zákon pri určení rozsahu
sprístupňovaných informácií vychádza z princípu otvorenosti verejnej sféry namiesto doterajšieho
princípu dôvernosti.

34. Pojem „informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami“ nie je v zákone č. 211/2000 Z.z.
výslovne definovaný. Legálnu definíciu pojmu „verejné prostriedky“ však obsahuje zákon č. 523/2004
Z.z.: verejnými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú finančné prostriedky, s ktorými
hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie
a odvody Európskej únii (§ 2 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z.z.). Subjekty, ktoré hospodária s verejnými
prostriedkami, sú zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky (§
3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z.). Správny súd konštatuje, že spoločnosť TIPOS, národná lotériová
spoločnosť, a.s., je evidovaná v registri organizácií Štatistického úradu SR ako štátom vlastnená
spoločnosť, z čoho vyplýva, že je subjektom hospodáriacim s verejnými prostriedkami.

35. Okrem uvedeného, spoločnosť TIPOS je akciovou spoločnosťou so 100% majetkovou účasťou štátu
zastúpeného Ministerstvom financií SR; majetok, práva a záväzky nadobudla od štátu. Správny súd
nespochybňuje, že spoločnosť TIPOS štátne finančné
prostriedky a ďalšie majetkové hodnoty, s ktorými nakladá, naďalej zhodnocuje
v hospodárskej súťaži. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že svojím pôvodom ide o verejné
prostriedky, s ktorými štát prostredníctvom vlastnej akciovej spoločnosti zriadenej podľa Obchodného
zákonníka vykonáva podnikateľskú činnosť v súkromnom sektore (napríklad rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Sžik/1/2020).

36. K otázke informačnej povinnosti právnických osôb založených povinnými osobami (§ 2 ods.
3 zákona č. 211/2000 Z.z.) sa už vyjadril aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 236/2006, v zmysle
ktorého právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými v ods. 1 a 2 (§ 2 ods. 3 zákona č.
211/2000 Z.z.) spĺňajú spravidla jeden charakteristický znak - hospodária s verejnými financiami, resp.
nakladajú s majetkom štátu a obcí, keďže sú zriadené s majetkovou účasťou povinných osôb podľa § 2
ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. Práva a povinnosti orgánov verejnej moci nerealizujú a spravidla sú
kreované na základe zákonov patriacich do oblasti súkromného práva. Možno dospieť k záveru, že plná
informačná povinnosť voči každému je z hľadiska čl. 26 ods. 4 Ústavy SR namieste buď vtedy, keď ide o
subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy,
ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného
práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do
úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd.

37. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že spoločnosť TIPOS je povinnou
osobou podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a rozsah jej informačnej povinnosti je daný ustanovením
§ 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. Keďže hospodári s verejnými prostriedkami a nakladá s majetkom
štátu, je povinná o tom aj informovať v rozsahu zákona č. 211/2000 Z.z.

38. Žalobca požadoval dňa 10.3.2021 sprístupniť nasledovné informácie:

a. aký je konkrétny rozpočet a na čo budú použité peniaze spoločnosti TIPOS vo vzťahu so spoločnosťou
REPUBLEAGUE GROUP, s.r.o., ktoré sú v zmluve utajené/vyčiernené?
b. Aký bol spôsob obstarávania, prípadne ako spoločnosť TIPOS postupovala pri výbere zmluvného
partnera?



c. S ktorými ďalšími spoločnosťami rokovala spoločnosť TIPOS?
d. Na základe akých špecifikácií a podmienok bola vybratá práve spoločnosť REPUBLEAGUE GROUP,
s.r.o.?

39. Podľa názoru správneho súdu ide nepochybne o informácie týkajúce sa nakladania s majetkom
spoločnosti TIPOS, ktorý nadobudla od štátu a ďalej ho zhodnocuje, a teda sa týka hospodárenia s
verejnými prostriedkami. Z uvedeného dôvodu bola spoločnosť TIPOS ako povinná osoba povinná sa
žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácií meritórne zaoberať v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., čo
sa nestalo.

40. Spoločnosť TIPOS reagovala na infožiadosť žalobcu listom č. 286/2021 zo dňa 19.3.2021, v ktorom
uviedla, že nehospodári s verejnými prostriedkami a že požadované informácie nemožno subsumovať
pod § 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., poukázala na obchodné tajomstvo vyplývajúce zo zmluvy
o partnerstve č. 2482 2021/012. Na záver listu spoločnosť TIPOS uviedla, že vyhovela žiadosti o
sprístupnenie informácií nad rámec zákonom určenej informačnej povinnosti.

41. Správny súd uvádza, že spoločnosť TIPOS si v liste č. 286/2021 zo dňa 19.3.2021 odporuje, keď
na jednej strane uvádza, že požadované informácie nemožno subsumovať pod § 3 ods. 2 zákona č.
211/2000 Z.z. a sprístupniť ich a na druhej strane uvádza, že vyhovela žiadosti a sprístupnila informácie
nad rámec zákona (a urobila o tom záznam v spise). Z obsahu listu spoločnosti TIPOS č. 286/2021
zo dňa 19.3.2021 jednoznačne vyplýva, že požadované informácie nesprístupnila. V takomto prípade
zákon č. 211/2000 Z.z. upravuje postup, ako pri odmietnutí sprístupnenia informácie postupovať - § 18
ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. vyžaduje pri čo aj len čiastočnom nesprístupnení informácie vydanie
rozhodnutia s formálnymi náležitosťami vyplývajúcimi z § 46, § 47 SP v spojení s § 22 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z.z. (výrok, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku).

42. Spoločnosť TIPOS ako povinná osoba teda mala povinnosť predložiť Ministerstvu financií SR podnet
na vydanie rozhodnutia podľa § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. Keďže sa tak nestalo, vznikla fikcia
rozhodnutia o odmietnutí sprístupniť informáciu v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože
spoločnosť TIPOS požadovanú informáciu nesprístupnila a nevydala o tom písomné rozhodnutie, ani
nedala podnet Ministerstvu financií SR na vydanie rozhodnutia. List č. 286/2021 zo dňa 19.3.2021
nemožno považovať za rozhodnutie v zmysle § 46, § 47 SP v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000
Z.z., pretože spoločnosť TIPOS v ňom vychádza primárne z toho, že informáciu poskytla, bol o tom
urobený záznam v spise a ide len o upovedomenie žalobcu ako žiadateľa.

43. Žalobca podal proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie. O odvolaní však nerozhodol
funkčne príslušný orgán. Keďže spoločnosť TIPOS ako povinná osoba je subjektom súkromného práva,
ktorého 100%-ným akcionárom je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR, je potrebné
určiť, ktorý orgán bude funkčne príslušným (odvolacím) orgánom.

44. Zákon č. 211/2000 Z.z. výslovne neurčuje odvolací orgán (funkčne príslušný orgán), ktorý by
rozhodoval o odvolaniach proti rozhodnutiam povinných osôb podľa § 2 ods. 3. Ustanovenie § 19
ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. sa tejto otázke venuje všeobecne, prípadne len čiastočne: „O odvolaní
proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo
mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak
ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu
ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu
štátnej správy.“

45. Všeobecný predpis o správnom konaní - Správny poriadok - v ustanovení § 58 pomenúva odvolací
orgán ako:

a. správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal,
b. útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom, ktorý má
rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby
c. ak taký útvar (uvedený pod písmenom b.) nie je, rozhoduje orgán, ktorý právnickú osobu zriadil alebo
založil.



Ak nemožno uvedeným spôsobom určiť odvolací orgán, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe
návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

46. Správny súd dospel k záveru, že spoločnosť TIPOS ako povinná osoba podľa § 2 ods.
3 zákona č. 211/2000 Z.z. nemá správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa (písmeno a.), keďže
je subjektom súkromného práva; zákon a ani štatút spoločnosti TIPOS neurčujú útvar, ktorý by mal
rozhodovať o odvolaní proti nesprístupneniu informácie (písmeno b.). Keďže takýto útvar nie je určený,
potom je potrebné skúmať možnosť určenia orgánu rozhodujúceho o odvolaní podľa § 58 ods. 2 veta
za bodkočiarkou SP, a to orgán, ktorý právnickú osobu zriadil alebo založil (písmeno c.).

47. Spoločnosť TIPOS ako právnickú osobu založil štát zastúpený Ministerstvom financií SR, preto
správny súd dospel k záveru, že odvolacím orgánom je Ministerstvo financií SR podľa už spomínaného
§ 58 ods. 2 veta za bodkočiarkou SP v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.

48. K záveru o ustálení Ministerstva financií SR ako odvolacieho orgánu vedú aj ustanovenia § 18 ods.
4 a § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., keďže čo aj len o čiastočnom nesprístupnení informácií mal
rozhodnúť zriaďovateľ právnickej osoby (§ 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.) - Ministerstvo financií SR
- a v tom prípade o odvolaní rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

49. Bolo povinnosťou spoločnosti TIPOS, ak infožiadosti, resp. odvolaniu žalobcu proti fiktívnemu
rozhodnutiu nevyhovela, postupovať podľa § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. a § 57 SP a predložiť ho
príslušnému orgánu (svojmu zriaďovateľovi), ktorým je Ministerstvo financií SR. V predmetnej právnej
veci však spoločnosť TIPOS vyhodnotila odvolanie ako nedôvodné a bez predloženia veci odvolaciemu
orgánu na rozhodnutie o odvolaní považovala vec za rozhodnutú a upovedomila o tom žalobcu; rovnako
postupovala aj pri posudzovaní infožiadosti v prvostupňovom konaní. Tento postup je však v rozpore
s § 18 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. a § 57 SP v spojení s § 22 ods. 1 a § 19 ods. 1
prvá veta zákona č. 211/2000 Z.z. Keďže odvolací orgán o odvolaní nerozhodol (ani nemal možnosť,
pretože mu spoločnosť TIPOS žiadne odvolanie žalobcu nepredložila), vznikla fikcia aj druhostupňového
rozhodnutia o zamietnutí odvolania a potvrdení napadnutého prvostupňového fiktívneho rozhodnutia (§
19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.).

50. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry ESĽP a súdov SR
správny súd dospel k záveru, že druhostupňové rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného
trpia vadou nepreskúmateľnosti spôsobenou nedostatkom dôvodov (keďže z nich nevyplýva, na základe
akých právnych predpisov orgány rozhodli, ani aké dôvody ich viedli k fiktívnemu rozhodnutiu o
nesprístupnení informácie a o potvrdení prvostupňového fiktívneho rozhodnutia a zamietnutí odvolania)
a s tým súvisiacim nesprávnym právnym posúdením veci, ktoré majú za následok ich zrušenie podľa
§ 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/ SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 SSP.

51. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa povinná osoba
zameria na posúdenie infožiadosti a zákonný postup vyplývajúci zo zákona č. 211/2000 Z.z. a Správneho
poriadku, zameria sa tiež na meritórne rozhodnutie a riadne odôvodnenie svojho rozhodnutia, tak aby
bolo jasné, či a ako vyhodnotila možnosť alebo nemožnosť sprístupnenia požadovanej informácie, a
uvedie konkrétne argumenty, ktoré ju viedli k vydaniu rozhodnutia, tak aby spĺňalo požiadavky § 47 ods.
3 SP v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.

52. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Správny súd priznal žalobcovi náhradu trov
konania voči neúspešnému žalovanému, a to aj v prípade, že sa žalovaný o podanom odvolaní proti
fiktívnemu rozhodnutiu dozvedel až z podanej žaloby. Po podanej žalobe však žalovaný neurobil žiadne
kroky k odstráneniu právnej neistoty žalobcu a SSP neumožňuje priznať náhradu trov konania voči



prvostupňovému subjektu (právnickej osobe podľa § 2 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.), ktorý túto situáciu
zavinil. Je už v kompetencii žalovaného, ako v inštančnom postupe k spoločnosti TIPOS túto skutočnosť
zohľadní.

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).