Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoPr/16/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114221772
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1114221772.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: X. A.Á., nar.
XX.X.XXXX, bytom PO. XXX/XX, Q. K., zastúpenej: Advokátska kancelária TORA Legal, s.r.o., IČO: 36
866 326, so sídlom Laurinská 18, Bratislava proti žalovanému: Centrum vedecko-technických informácií
Slovenskej republiky, IČO: 00 151 882, so sídlom Lamačská cesta 8/A, Bratislava, zastúpenom: JUDr.
Ján Pokorný, advokát, so sídlom Anenská 1, Bratislava o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, o náhradu mzdy a o trovách konania, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 29.6.2017, č.k. 11CPr/3/2014-461, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 251 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2 a § 396 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že o trovách konania rozhodol
podľa pomeru úspechu strán vo veci a vzhľadom na úspešnosť žalovaného v spore, priznal mu nárok
na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu. Vychádzal pri tom zo skutočnosti,
že vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.4.2014, č.k. 11Cpr/3/2014-385 tak, že žalobu zamietol a
zároveň v rozsudku vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.1.2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.10.2016, č.k. 4CoPr/10/2016-440, ktorým bol prvoinštančný
rozsudok potvrdený. Na záver uviedol, že o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko o nich
rozhodol odvolací súd v rozsudku zo dňa 26.10.2016, č.k. 4CoPr/10/2016-440.

3. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p., t.j. že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Namietala, že
súd prvej inštancie na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p., keďže
výdavky žalovaného, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti s bránením práva, neboli účelne vynaložené.
Poukázala na to, že žalovaný bol zastúpený svojou zamestnankyňou S.. U. J. na základe poverenia
zo dňa 27.1.2015 a v priebehu konania, dňa 2.11.2015, udelil žalovaný plnú moc na zastupovanie
v danej veci advokátovi S.. S. N., ktorý si pre prípad úspechu v spore uplatnil nárok na náhradu
trov konania. Zdôraznila, že žalovaný je štátnou príspevkovou organizáciou napojenou na štátny
rozpočet prostredníctvom kapitoly Ministerstvom školstva SR, ktoré je jej zriaďovateľom a v rámci
svojej organizačnej štruktúry v odbore projektov vzdelávania disponuje vlastným právnym oddelením
(referát právny a kontrolný). V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS



78/03 zo dňa 9.9.2004, v ktorom bol vyslovený právny názor, že všeobecný súd neporuší základné
právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konania v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR,
ak navrhovateľovi, ktorý disponuje zamestnancami, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu
trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené. Podľa jej názoru súd prvej
inštancie napadnutým rozhodnutím nesprávne rozhodol, keď žalovanému priznal náhradu trov právneho
zastúpenia advokátom napriek tomu, že disponuje vlastným právnym oddelením so zamestnancami
s právnickým vzdelaním, a teda výdavky, ktoré mu vznikli v tomto konaní v súvislosti s právnym
zastúpením advokátom, neboli účelne vynaložené. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd
zmenil uznesenie tak, že žalovanému neprizná nárok na náhradu trov konania. K odvolaniu pripojila
informáciu z webovej stránky žalovaného o zamestnancoch referátu právneho a kontrolného (S.. Q. D.,
X.. S. K.).

X. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.9.2017,
v ktorom uviedol, že nepopiera existenciu právneho referátu, avšak poukázal na to, že v danom referáte
je iba jedno zamestnanecké miesto, pričom S.. U. J., ktorá od začiatku novembra 2015
zastupovala žalovaného, zo zdravotných dôvodov (riziková gravidita) vo vzťahu k veku a následnej
materskej dovolenke, nemohla v zastupovaní pokračovať. Uviedol, že S.. U. J. bolo rozhodnutím
Sociálnej poisťovne zo dňa 24.2.2016 priznané materské za obdobie od 16.2.2016. Vyslovil názor, že
zastúpenie v konaní advokátom, ktorý poskytuje právne služby napr. v konaniach pred Okresným súdom
Bratislava I, č.k. 8C/7/2003, 16C/173/2012, 10C/5/2011, 26C/30/2011, 18C/120/2008, pri neexistencii
iného zamestnanca v právnom referáte žalovaného, boli účelne vynaložené náklady na bránenie práva.
Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. K vyjadreniu pripojil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 24.2.2016, č. 200-032226-CA04/2016.

5. Žalovaná v replike doručenej prvoinštančnému súdu dňa 25.10.2017 uviedla, že zamestnankyňa
žalovaného S.. U. J. zastupovala žalovaného v uvedenej veci na základe poverenia už od 27.1.2015,
teda nie od novembra 2015, ako to tvrdil žalovaný a následne dňa 2.11.2015 udelil žalovaný plnú moc
na zastupovanie advokátovi, S.. S. N.. Vo vzťahu k predloženému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
uviedla, že z neho vyplýva iba to, že zamestnankyni žalovaného S.. U. J. vznikol nárok na materské
od 16.2.2016, pričom napriek uvedenému sa zúčastňoval pojednávaní od novembra 2015 do 16.2.2016
S.. S.R. N., aj keď v tom čase žalovaný jednoznačne disponoval minimálne jedným zamestnancom
v právnom referáte (S.. U. J.). Za irelevantné považoval tvrdenia žalovaného, že z pomenovania
organizačného útvaru ako „referát“ by malo vyplývať, že disponuje len jedným zamestnancom, pričom
z predložených dôkazov vyplýva, že aj po 16.2.2016 žalovaný zamestnával v tomto referáte viac
ako jedného zamestnanca a podľa verejne dostupných informácií aj aktuálne zamestnáva minimálne
jedného zamestnanca s právnickým vzdelaním. Rovnako považovala za irelevantné uvádzané spisové
značky konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I, keď samotné rozhodnutia v týchto veciach
žalovaný nepredložil a v žiadnom z uvedených rozhodnutí súd nekonštatuje, že pri neexistencii iného
zamestnanca v právnom referáte sú trovy advokáta účelne vynaložené. V tejto súvislosti opakovane
poukázala na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03 zo dňa 9.9.2004.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie
súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.

7. Podľa § 251 ods. 1 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.



11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil novou právnou úpravou
rozhodovania o trovách konania zavedenou zákonom č. 160/2015 Z. z. s účinnosťou
od 1.7.2016, keď v napadnutom uznesení rozhodoval iba o nároku na náhradu trov konania (§ 262
ods.1 C.s.p.). Súd prvej inštancie totiž podľa novej právnej úpravy v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, rozhoduje iba o nároku na náhradu trov konania. V praxi uvedené znamená, že súd jedným
výrokom v rozhodnutí, ktorým konanie končí, buď prizná (v plnom rozsahu alebo čiastočne percentom,
príp. zlomkom) alebo neprizná (úspešnej) strane sporu nárok na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1
C.s.p.). Takéto rozhodnutie môže byť potom predmetom odvolacieho prieskumu podľa § 357 písm. m)
C.s.p.. Až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania (za predpokladu,
že takýto nárok na náhradu trov konania bol sporovej strane priznaný), v ďalšom rozhodne súd prvej
inštancie, a to samostatným uznesením, o výške tejto náhrady trov konania (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Takéto rozhodnutie vydáva súdny úradník ako samostatné uznesenie, proti ktorému nie je prípustné
odvolanie, ale iba sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 239 ods. 1 C.s.p.). Je tak zrejmé,
že samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania v prípade podania sťažnosti voči nemu sa
nepredkladá odvolaciemu súdu (nie je tam prípustné odvolanie), ale o nej rozhoduje súd prvej inštancie.

12. V danej veci súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o nároku na náhradu trov konania.
Až následne, po rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania (a nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozhodnutia), môže pristúpiť k rozhodnutiu o výške trov konania, v rámci ktorého sa zaoberá účelnosťou
vynaložených trov. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o trovách konania v tomto štádiu konania
iba z pohľadu úspechu strán v spore (§ 255 ods.1 C.s.p.) a neposudzoval účelnosť vynaložených trov
konania strany, ktorej priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Argumentácii žalobkyne o nesprávnom
právnom posúdení veci tak nemožno priznať úspech.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému proti žalobkyni s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).