Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/220/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211228179
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1211228179.17

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v spore žalobcu: Centrum vedecko-
technických informácií Slovenskej republiky, Lamačská cesta 8/A, 811 04 Bratislava, IČO: 151 882, zast.:
JUDr. Ján Pokorný, advokát, Anenská 1, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, zast.: Advokátska kancelária Roštár
- Slovák, s. r. o., Révová 7, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 153.827,98 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 77.486,47 EUR s 9,25% ročným úrokom z omeškania
od 29.11.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti žaloby o zaplatenie 4.948,73 EUR s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 06.07.2011
do zaplatenia a o zaplatenie sumy 64.190,24 EUR s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 28.08.2013
do zaplatenia sa z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.11.2011 v spojení so zmenou žaloby, ktorú
súd pripustil dňa 21.10.2013, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 153.827,98 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.10.2010 došlo k havárii vodovodného potrubia vo vlastníctve
žalovaného uloženého v ceste na Červený most. Voda vytekajúca z havarovaného vodovodného
potrubia zatopila suterénne priestory budovy žalobcu na Lamačskej ceste 8/A v Bratislave, boli
poškodené suterénne priestory aj veci uložené v týchto priestoroch. Žalovaný oznámil poistnú udalosť
KOOPERATIVA poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group. Poisťovňa otvorila škodový spis č. 9516506492
a 03.11.2010 vykonala obhliadku na účely zistenia rozsahu spôsobenej škody. Na odstránenie následkov
žalobca cestou verejného obstarávania vyberal dodávateľov, ktorý odsúhlasoval s poisťovňou. Po
vykonaní podstatnej časti prác žalobca odovzdal poisťovni doklady - zaplatené faktúry na preukázanie
výšky spôsobenej škody dňa 07.03.2011. Poisťovňa žalobcovi oznámila, že žalovaný má poistné krytie
len do výšky 10.000,- EUR, z ktorého uhradila náklady na maľovanie priestorov žalobcu.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 26.10.2010 postúpil poistnú udalosť za účelom
jej likvidácie poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, agentúra Bratislava,
s ktorou má uzavretú poistnú zmluvu ohľadne zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou



spoločnosti. Poisťovňa vykonala obhliadku a žalobcovi uhradila poistné plnenie vo výške 26.353,96
EUR. Žalovaný namietal požadovanú výšku náhrady škody.

4. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.03.2014 uviedol, že spotreba elektrickej energie
za október 2010 bola 40.752 kWh s platbou 6.255,14 EUR, za november 2010 bola spotreba
50.352 kWh s platbou 7.441,15 EUR a za december 2010 bola spotreba 55.656 kWh s platbou
8.088,70 EUR. V rokoch 2010 a 2011 platil za spotrebu elektrickej energie preddavky vo výške
7.000,- EUR mesačne. V podlažiach -1 a -2 suterén v sídle žalobcu nie sú osobitné merače spotreby
elektrickej energie. V dňoch 26.10.2010 - 28.10.2010 bolo prevádzané odlučovanie vody z priestorov
1. a 2. podzemného podlažia, v dňoch 30.11.2010 - 07.12.2010 bolo prevádzané odvlhčovanie
uvedených priestorov, obsluhu zariadení vykonávali interní zamestnanci žalobcu. V dňoch 15.12.2010
- 10.01.2011 bolo prevádzané odvlhčovanie podlahy v 2. podzemnom podlaží, výberovým konaním
iniciovaným poisťovňou Kooperativa bol vybraný dodávateľ na odstránenie vlhkosti z podlahy. Čo
sa týka platieb v prospech spoločnosti Schindler výťahy a eskalátory, a.s. v roku 2011, žalobca
založil len faktúry za opravy v priamej príčinnej súvislosti so zatopením priestorov. Výťahy boli
uvedené do prevádzky 12.02.2011. Pri opravách výťahov v súvislosti so škodovou udalosťou nedošlo
k zhodnoteniu ani modernizácii výťahov. Odmeňovanie zamestnancov sa riadi zákonom č. 553/2003
Z.z., okrem doložených odmien neboli predmetným zamestnancom vyplácané iné odmeny. Knihy
poškodené a zničené škodovou udalosťou sa vyberali zo skladových regálov postupne v priebehu
novembra 2010. Začiatkom decembra 2010 bol spracovaný zoznam poškodených a zničených kníh,
ktorý odsúhlasili pracovníci odboru knižnično-informačných služieb, referátu ochrany KF, rovnako
tento zoznam odsúhlasila pracovníčka poisťovne a s jej súhlasom boli poškodené knihy pre riziko
rozmnoženia plesne a šírenie zápachu odvezené 13.12.2014 na skládku na likvidáciu. Pri likvidácii
žalobca spolupracoval s poisťovňou. V januári 2011 spracovali zodpovední pracovníci návrh na odpis
haváriou poškodených kníh a 14.01.2011 ho predložili vyraďovacej komisii, ktorá 25.01.2011 rozhodla
o vyradení zničených a poškodených kníh z evidencie žalobcu. Pre žalobcu je záväzný postup pri
vyraďovaní kníh a periodík v zmysle vyhlášky č. 421/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
spôsobe vedenia odbornej evidencie, vyraďovaní a revízii knižničného fondu v knižniciach. Stav majetku
v miestnosti 701 (sklad), v ktorom boli regále, bol rovnaký v roku 2010, ako aj v roku 2013.

5. Žalovaný v následnom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.04.2014 uviedol, že z dôvodu škodovej
udalosti sa spotreba elektrickej energie mohla mesačne zvýšiť maximálne o 10.000 kWh za mesiac
11/2010 a o 18.000 kWh za mesiac 12/2010. Náhrada škody za spotrebovanú elektrickú energiu tak
môže tvoriť maximálne suma za cca 28.000 kWh, t.j. 3.920 EUR (28.000 x 0,140). Celková suma
odplaty za posledné vysúšanie realizované od 15.12.2010 by nemala presiahnuť 11.062,92 EUR s DPH,
pričom faktúra č. 110006 za vysúšanie od 15.12.2010 - 10.01.2011 bola vystavená na sumu 18.000,-
EUR s DPH. Žalovaný spochybňoval, či boli reálne využité vysúšacie zariadenia, ktoré si žalobca
objednal a za ktoré zaplatil a spochybňoval aj možnosť výpočtu náhrady škody z hodnôt predpokladanej
spotreby elektrickej energie vysúšacích zariadení. V súvislosti s údržbou výťahov žalovaný uviedol,
že uplatňovanú škodu je potrebné znížiť o 2.200,- EUR, nakoľko túto žalobca ušetril, keďže nemusel
realizovať pravidelnú údržbu. V období, kedy mali byť vykonané dve pravidelné údržby, bola vykonaná
na každom výťahu séria opráv, v rámci ktorej bol celý výťah riadne skontrolovaný. Vyplatená odmena
vo výške 2.201 EUR pre 9 pracovníkov žalobcu (priemerne 244,- EUR na osobu), čo predstavuje
1/3 priemerného mesačného príjmu zamestnanca žalobcu za rok 2010, sa javí ako neprimeraná a
žalobca nepreukázal jej opodstatnenosť. Žalobca nevysvetlil vyradenie 1.822 kusov periodík v hodnote
28.816,24 EUR, ktoré bolo navrhnuté až jeden rok po škodovej udalosti. Neexistuje žiadna príčinná
súvislosť medzi vznikom škodovej udalosti v roku 2010 a vyradením 1.822 kusov periodík v roku 2011,
pričom žalobca mohol periodiká v roku 2011 vyradiť ako duplikáty, či stratené alebo obsahovo zastarané
knižničné jednotky. Žalovaný preto namietal výšku škody 28.816,24 EUR za vyradenie 1.822 kusov
periodík v roku 2011. Žalobca nepreukázal, že v sklade 701 sa pri jeho vytopení nachádzali rovnaké
regálové zostavy ako v roku 2013. V zápise z obhliadky škodovej udalosti sa neuvádza poškodenie
samotných regálov, iba poškodenie regálových dosiek, z fotodokumentácie urobenej poisťovňou je tiež
zrejmé, že regály sú kovové, ku žiadnemu poškodeniu by nemohlo dôjsť. Zo zápisu z obhliadky škodovej
udalosti z 03.11.2011 je zrejmé, že poškodené boli iba laminované police, hodnota jednej bola pri
nadobudnutí 20,90 EUR. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že škodovou udalosťou by mohlo dôjsť k
zničeniu regálových zostáv vo výške 71.392,78 EUR. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.09.2014
žiadal, aby súd priznal žalobcovi náhradu skutočne spotrebovanej elektrickej energie na vysušovanie
zatopených priestorov v maximálnej výške 4.103,68 EUR. Mal za to, že vysúšanie priestorov žalobcu



v poslednej fáze prebiehalo len 15 dní od 16.12.2010 do 30.12.2010, kedy by celková suma náhrady
nemala presiahnuť 11.062,92 EUR s DPH.

6. Žalobca prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 16.05.2014 vzal žalobu späť v časti
náhrady nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu na vysúšanie vo výške 4.948,73 EUR spolu
s úrokom z omeškania. V súvislosti so servisom výťahov žalobca uviedol, že za štvrtý štvrťrok
2010 servisná organizácia servis nefakturovala, preto žalobca nič neušetril. Vo vzťahu k poskytnutým
odmenám zamestnancom poukázal na právnu úpravu o odmeňovaní prác vo verejnom záujme,
ktorá umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť odmenu za splnenie mimoriadnej úlohy. Výška odmien k
zachráneným knižničným jednotkám je nepatrná a v prípade, ak by odmenení zamestnanci tieto práce
nevykonali, škoda by bola podstatne vyššia. Čo sa týka vyradenia 1.822 kusov periodík, v zápisnici z
vyraďovacej komisie je uvedený dátum, dátum je uvedený aj na zápisnici o likvidácii. Nie je pravdivé
tvrdenie, že periodiká neboli obhliadnuté poisťovňou, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. založila do spisu
fotodokumentáciu, na ktorej sú zdokumentované škody aj na knižničnom fonde vrátane periodík.
Regálové zostavy boli vyrábané na zákazku a ich celková cena bola 444.406,89 EUR. Žalobca regálové
zostavy umiestnené v sklade neevidoval po jednotlivých dieloch, ale každú zostavu ako celok.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov T. T.Č. a F. O., oboznámením sa s poistnou
zmluvou č. XX-XXXXXXX, poistným spisom KOOPERATIVA poisťovne, a.s., objednávkami, faktúrami,
príjmovými dokladmi, fotodokumentáciou, zoznamom vyradených knižničných jednotiek, výpismi z účtu
žalobcu, návrhom na mimoriadnu odmenu zamestnancom za odstraňovanie následkov havárie zo dňa
02.11.2010, zápisnicou z vyraďovacej komisie zo dňa 25.01.2011, návrhom na vyradenie periodík z
knižničného fondu zo dňa 31.10.2011, znaleckým posudkom č. 01/2017 a ďalšími listinami založenými
v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Medzi KOOPERATIVA poisťovňou, a.s. Vienna Insurance Group a žalovaným bola uzavretá poistná
zmluva č. XX-XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu v súvislosti s
činnosťou poisteného. Žalobca ako poškodený uplatnil u KOOPERATIVA poisťovne, a.s. Vienna
Insurance Group nárok na náhradu škody voči škodcovi - poistenému (žalovanému). Ku škodovej
udalosti došlo dňa 26.10.2010 v Bratislave na Lamačskej ceste 8/A, kedy došlo k zatopeniu dvoch
poschodí suterénu vodou z dôvodu prasknutého potrubia neďaleko objektu žalobcu.

9. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group v liste zo dňa 03.10.2011 uviedla, že z
hľadiska poistnou zmluvou definovaných škôd išlo v danom prípade o individuálnu škodu, kedy bolo
maximálne plnenie poisťovne obmedzené sumou 10.000,- EUR, ktorá je limitom za jednu a všetky
poistné udalosti vzniknuté v jednom poistnom roku. Poisťovňa plnila vo výške 26.353,96 EUR za opravu
omietky, maľovky, montáž, demontáž podhľadu zo sadrokartónu a s tým súvisiace práce, a preto bolo
poistné plnenie vyčerpané a vyplatené nad rozsah maximálneho plnenia za individuálne škody.

10. Podľa faktúry č. XXXXX vystavenej spoločnosťou TVG Klima Slovakia s.r.o. cena za nájom a
úkony súvisiace s odlučovaním vody a odvlhčovaním za obdobie 26.10.-27.10.2010 predstavovala
9.397,30 EUR. Podľa prílohy k faktúre celková spotreba elektrickej energie prenajatých prístrojov
predstavovala 10.165,20 kWh; za obdobie 30.11-07.12.2010 predstavovala cena za nájom 1.819,38
EUR (faktúra č. XXXXX) a podľa prílohy k faktúre celková spotreba elektrickej energie prenajatých
prístrojov predstavovala 1.429,20 kWh. Cena za vysušenie podlahových konštrukcií predstavovala v
zmysle faktúry č. XXXXX 18.000,- EUR a spotreba elektrickej energie predstavovala 41.659,20 kWh.

11. Podľa faktúry č. 16/2010 vystavenej dodávateľom Y. X. ml. cena za vyčistenie -1, -2 suterénu a
parkoviska predstavovala 1.399,56 EUR a na základe faktúry č. 4/2011 cenu 293,82 EUR. V zmysle
faktúry č. XX/XXXX/XXXX vystavenej dodávateľom NECTEL, spol. s r.o. cena za demontáž EPS hlásičov
predstavovala 132,33 EUR a na základe faktúry č. X/XXXX/XXXX cena za výmenu zatečených hlásičov
EPS predstavuje 364,68 EUR. Podľa faktúry č. XXXXXX vystavenej dodávateľom ELEKTROSPOL
s.r.o. cena za nájom 2 ks stavebných rozvádzačov predstavovala 460,80 EUR. Za odvoz kníh na
skládku bola v zmysle faktúry č. XXX/XXXX žalobcovi fakturovaná cena 315,- EUR. Spoločnosťou
Schindler výťahy a eskalát, s.r.o. bola žalobcovi za servis výťahov fakturovaná cena 3.410,70 EUR
(faktúra č. XXXXXXXXX), 509,32 EUR (faktúra č. XXXXXXXXX), 803,95 EUR (faktúra č. XXXXXXXXX),
803,95 EUR (faktúra č. XXXXXXXXX), 3.238,81 EUR (faktúra č. XXXXXXXXX), 3.238,81 EUR (faktúra



č. XXXXXXXXX). Podľa faktúry č. XXXXXXX vystavenej dodávateľom ALNICO-združenie cena za
dodávky a montáž elektrozariadení prestavuje sumu 261,60 EUR.

12. Z faktúry č. 1247/500126 vystavenej dodávateľom DREVONA SLOVAKIA s.r.o. dňa 19.12.2007
vyplýva, že cena za dodávku, montáž a umiestnenie kovových regálov a šatníkových skríň predstavovala
celkovo sumu 444.406,89 EUR (13.388.202,- Sk).

13. Zamestnancom žalobcu bola návrhom predloženým dňa 02.11.2010 navrhnutá mimoriadna odmena
za odstraňovanie následkov havárie v sume 1.631,- EUR.

14. Zo zápisnice z vyraďovacej komisie zo dňa 25.01.2011 vyplýva, že po vykonaní obhliadky zničených
a poškodených knižničných jednotiek bolo navrhnutých na vyradenie 413 K.J. v hodnote 1.983,26 EUR.
Žalobca dňa 31.10.2011 navrhol vyradiť z knižničného fondu 1.822 kusov periodík v hodnote 28.816,238
EUR.

15. V zmysle záverov znaleckého posudku č. 01/2017 znalca Ing. Tomáša Trebulu, CSc. výška škody
drevených častí knižných regálov typ EK 7600 L., ktorá vznikla dňa 27.10.2010 zatopením suterénnych
priestorov žalobcu, predstavuje 7.202,54 EUR.

16. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že na jeho webovej stránke sú prístupné
výročné správy žalobcu, v prílohe výročnej správy za rok 2011 je uvedené aj vyradenie predmetných
periodík, a teda potvrdená ich likvidácia. Ak žalovaný argumentuje ušetrením nákladov na servis
výťahov, ich nefunkčnosť spôsobila, že žalobca musel odriecť komerčné akcie v priestoroch, ktoré
vďaka nefunkčnosti výťahov neboli na poschodiach prístupné. V časti nároku za spotrebovanú elektrickú
energiu nie je možné pri určení výšky škody vychádzať z iného ako dohadu pri porovnaní prevádzky
v rovnakých časových obdobiach počas iných rokov, nakoľko konkrétne vyčíslenie by bolo možné
len v prípade samostatného merača, ktorý k dispozícii nie je. Argument o ušetrení za servis výťahov
považoval za neodôvodnený, nakoľko škodou sa rozumie vyčíslenie hodnoty, o ktorú sa znížil majetok
poškodeného, resp. čo vynaložil za odstránenie následkov, takže argument o ušetrení za revíziu nemá
súvislosť s uplatneným nárokom. V prípade odmien za pomoc zamestnancov išlo o viacdňovú činnosť
od prikrývania vecí v zatápaných priestoroch z vyšších poschodí, vynášanie poškodených knižničných
jednotiek, pričom tento zvolený spôsob znížil výšku škody oproti prípadu, kedy by žalobca na túto činnosť
objednal firmu a svoje zohral aj časový faktor. Tvrdenie, že zničenie periodík nie je zdokumentované,
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom poukázal na vyjadrenie poisťovne z 18.11., súčasťou
ktorého je aj farebná dokumentácia poškodených periodík. Takisto fotografie sú aj na CD nosiči
poisťovne. K vyradeniu periodík tiež odkázal na zápis vyraďovacej komisie, ktorý je súčasťou príloh k
žalobe a z obsahu ktorého vyplýva návrh na vyradenie poškodených periodík. K námietke premlčania
uviedol, že premlčacia doba je v tomto prípade 4-ročná, žalobca svoj nárok uplatnil včas, pričom vzťahy
medzi stranami sa riadia Obchodným zákonníkom.

17. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že žalobca vyčíslil spotrebu elektrickej
energie v súvislosti s predmetnou vecou na sumu cca 9.800,- EUR, pričom doteraz v tejto časti nároku
žiada cca o 7.800,- EUR viac a toto navýšenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, žalovaný by akceptoval
nárok vo výške cca 5.000,- EUR. Čo sa týka vysúšania, pri určení jeho doby došlo k chybe v písaní,
čo potvrdzuje tvrdenie žalovaného, že vysúšanie v období od 28.10. do 30.11.2010 vôbec nebolo
realizované. Nebolo preukázané, že v čase po 30.12.2010 bola realizovaná akákoľvek prevádzka
vysúšacích zariadení. V bode týkajúcom sa poškodenia výťahov je opäť z vyjadrenia žalobcu potvrdený
žalovaného argument, že žalobca za 4. štvrťrok 2010 ušetril za revíziu výťahov sumu 1.100,- EUR,
pričom predpoklad je, že sa tak stalo aj v 1. štvrťroku 2011. K odmenám zamestnancov za pomoc
pri likvidácii škody žalobca preukázal, že táto pomoc bola v období len jedného dňa, preto priznané
odmeny vo vzťahu k takémuto času žalovaný považoval za neodôvodnené. Tiež chýba akýkoľvek postup
žalobcu, ktorý viedol k určeniu jednotlivých odmien alebo či to bolo svojvoľné rozhodnutie. K náhrade
za vyradené periodiká uviedol, že oproti situácii s vyradením kníh, ktorá bola preukázaná aj ohliadkou
poisťovne, v prípade vyradenia periodík chýba dôkaz o príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, t. z.
nie je k dispozícii obhliadka poisťovne, doklad o vyvezení na skládku a tiež doklady o tom, že by sa
postupovalo v zmysle vyhlášky č. 421/2003 Z.z. Je teda pravdepodobnejšie, že sa jednalo o pravidelné
vyraďovanie periodík, ktoré zastarávajú a deje sa tak každý rok, ako to vyplýva z výročných správ.
Dosvedčuje to aj skutočnosť, že sa tak dialo aj rok po vzniku škody. K zničeniu regálových zostáv mal za



to, že pokiaľ žalobca uplatňuje náhradu za zničenie celej veci, tak v tomto prípade neoprávnene, nakoľko
nedošlo k zničeniu kovových častí, ale iba vymeniteľných laminátových dosiek, čím regály nestratili svoju
funkčnosť ako celok a nie sú ani vecou, ktorá by bola jedinečnou umeleckou alebo nezameniteľnou. Na
pojednávaní dňa 20.12.2016 vzniesol námietku premlčania časti nároku 71.392,78 EUR, nakoľko bol
uplatnený až podaním zo dňa 28.08.2013, teda viac ako dva roky po tom, čo sa žalobca dozvedel o
škode, aj o tom, kto za ňu zodpovedá.

18. Svedkyňa T. T. vo svojej výpovedi uviedla, že je zamestnankyňou poisťovne Kooperatíva a.s. vo
funkcii ohliadka majetkových škôd a likvidátor. So žiadnym z účastníkov konania nebola v nijakom
vzťahu. Sídlo žalobcu navštívila kvôli ohliadke potom, ako bola odčerpaná voda a keďže priestory
žalobcu sú pod úrovňou okolitého priestoru, následky vytečenej vody videla na 2 podzemných
podlažiach, konkrétne zatečené steny, stropy, zničené drevené regály, na ktorých boli uložené knihy
a tiež samotné knihy boli rozmočené. Týkalo sa to kníh, ktoré boli aj na vrchu regálu aj na jeho
spodnej časti a tieto v čase ohliadky boli vytrieďované, pričom v tom čase ešte triedenie poškodených
a nepoškodených kníh nebolo ukončené, avšak už aj vtedy bolo zrejmé, že časť kníh je znehodnotená,
niektoré začali aj plesnivieť. Tiež videla následky zaplavenia 2 výťahových šácht. V čase návštevy sa
dohodli, že po roztriedení poškodených kníh bude vykonaná ďalšia ohliadka, tej sa už za poisťovňu
zúčastnil likvidátor tejto poistnej udalosti. S odstupom času si už nepamätala, či videla aj poškodené
časopisy, prípadne iné tlačoviny. Myslela si, že videla iba knihy. Regály boli kovové a poškodené boli
nosné časti z bukasového materiálu. Druhá doohliadka sa uskutočnila približne 2 týždne po jej ohliadke.
Poškodenia jej boli ukázané vizuálne a následne na doohliadke boli vyfotené tak, ako je to v spise, pričom
je pravdepodobné, že z tejto doohliadky robil likvidátor záznam ale tiež je možné, že poškodenie vyfotil.
V prípade, že miera poškodenia sa medzi ohliadkou a doohliadkou zväčší, pri oboch ohliadkach sa urobí
zápis a pri doohliadke sa vyhodnotí rozšírenie poškodenia vzhľadom na postupujúcu vlhkosť, pričom
k podkladom patrí aj fotodokumentácia. V predmetnom prípade boli odfotené poškodené priestory,
poškodené knihy sa nefotili. V priestoroch sa nachádzali pracovníci, ktorí v tom čase už knihy triedili a
fotografie poškodených kníh boli teda nafotené až pri doohliadke a ich vytriedení. Poškodenie kníh však
vedela potvrdiť vizuálnou skúsenosťou v čase jej ohliadky. Čo sa týka fotografií masy kníh z č.l. 136 a
nasledujúcich spisu, pri takomto množstve je bežná prax taká, že likvidátor námatkovo skontroluje na
viacerých miestach ich poškodenie, nedochádza ku kontrole každej z kníh, preto nemohla vylúčiť, že
sa medzi nimi nachádzali aj nepoškodené. Počas jej návštevy sa knihy jednotlivo nepočítali. Drevené
časti regálov pracovníci žalobcu počas jej návštevy rozoberali potom, ako z nich odstránili poškodené
knihy, pričom poškodenie týchto drevených častí nebolo všade, len na miestach, kde boli zatečené knihy.
Zatečenie zo stropu prebiehalo lokálne, napr. popri elektrickom vedení a tie časti regálov pod zatekaním
boli poškodené. Takisto podvlhávali spodné poschodia regálov od vody, ktorá sa nachádzala na podlahe.
Voda stekala zhora až do spodných častí regálov a takisto mohla byť príčinou poškodenia kníh v
spodnejších regáloch. Dôsledkom spôsobu zatečenia bolo, že nie všetky regály boli vodou poškodené.
K identifikácii počtu ich poškodenia odkázala na zápis z 03.11.2010. Aj v rámci ohliadky vyhotovovala
fotodokumentáciu, pričom pri ohliadke sa riadia pokynmi poškodeného, ktorý sám identifikuje miesta,
ktoré boli poškodené a ktoré im ukáže. Pokiaľ dôjde medzičasom k nárastu poškodenia, ako to v danom
prípade mohlo byť ďalším pôsobením vlhkosti, tieto zmeny potom zaregistruje doohliadka.

19. Svedok F. O. vo svojej výpovedi uviedol, že k účastníkom žiadny vzťah nemá, pamätal si na
poistnú udalosť v októbri 2010, ktorú však ohliadala pani T. a neskôr bol privolaný k doohliadke
kvôli zisteniu rozšírenia rozsahu následkov. Išlo o priestor jedného poschodia v suteréne, ktorý bol
pripravený na vysúšanie. Jeho úlohou bolo posúdiť adekvátnosť vysúšania, ktoré poisťovňa prepláca
len v prípade zamedzenia ďalšieho navyšovania škôd. Jeho úlohou od nadriadeného bolo zistiť
adekvátnosť požiadavky poškodeného na vysúšanie priestorov a zabezpečiť podklady pre prípadné
vysúťaženie firmy. Nespomínal si, že by sa robil nejaký zápis z doohliadky, tieto však ako likvidátor
robila pani Dobšovičová, ktorej ako majetkovej likvidátorke táto agenda patrí. Bol prítomný osobne v
priestoroch poškodeného a pokiaľ sa nejaký zápis z tohto úkonu robil, musel byť súčasťou poistného
spisu. Dôvodom jeho účasti na doohliadke bola požiadavka poškodeného na preplatenie nákladov na
vysúšanie, a preto ho riaditeľ poveril zistením, či vysúšanie je v tomto prípade nutné a zistiť podmienky
pre vysúťaženie firmy, pokiaľ takéto vysúšanie nutné bolo. Nebol si vedomý, že by vypracovával
záznam o tejto doohliadke a nevykonával fotodokumentáciu priestoru s výnimkou možno na pokyn
pani Dobšovičovej, ktorá však fotodokumentáciu vkladá do systému. Bol prítomný v priestore, kde
boli uložené knihy, časopisy, prípadne iná písomná fotodokumentácia a priestor tvorili regály, medzi
ktorými boli uličky. Vysúšanie sa malo týkať jednak priestorov, ale tiež poškodený signalizoval tvorenie



plesní na publikáciách, ktoré malo vysúšanie zastaviť. Čo sa týka regálov, niektoré ešte boli zaplnené,
niektoré už boli vyprázdnené a cestou dolu po schodoch videl publikácie rozložené na schodoch, čo
aj fotodokumentovala p. T. a súviselo to so súpisom škôd, ktoré ešte v tom čase poškodený robil. V
regáloch videl knihy, ktoré boli evidentne vlhké a poškodené v dôsledku zatopenia. Preberanie škôd však
stále prebiehalo a boli tam aj ďalšie zaplnené regály, ktoré čakala kontrola a je možné, že aj medzi nimi
boli poškodené publikácie. Konkrétny spôsob poškodenia publikácií vodou neposudzovali. Nevedel určiť
rozsah podzemných podlaží, bol len na tom jednom spomínanom a išli doň po schodoch, v garážach
nebol.

20. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

21. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je
spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

22. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví,
len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
alebo vlastným konaním poškodeného.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

26. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

28. Žalobca uplatnený nárok právne kvalifikoval ustanovením § 420a o všeobecnej zodpovednosti za
škody spôsobené prevádzkovou činnosťou. Zodpovednosť žalovaného podľa tohto ustanovenia nebola
medzi stranami sporná.

29. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca pôvodne vyčíslil uplatnený nárok vo výške 82.435,20Eur.
Suma pozostáva z niekoľkých čiastkových nárokov, v prvom rade suma náhrady za uvedenie do
pôvodného stavu vo výške 51.635,50Eur a finančný ekvivalent za znehodnotené knihy a tlačoviny vo
výške 30.799,50Eur. Po rozšírení žaloby o škodu na regálových zostavách vo výške 71.392,78Eur sú
jednotlivé čiastkové nároky rozpísané na č.l. 249 spisu.

30. V sume 51.635,50Eur potom žalobca identifikoval a doložil čiastkové nároky nasledujúco.

31. Náklady na vysúšanie poškodených suterénnych priestorov, spočívajúce v cene za prenájom a
inštaláciu zariadení na odsávanie vody od spoločnosti TVG Klima Slovakia, s.r.o. (Drystar) v celkovej



výške 29.216,68Eur. (č.l. 23,26,41 spisu). Podstatou skutkového tvrdenia žalobcu bolo, že v príčinnej
súvislosti s haváriou pracovali v dotknutých priestoroch technické zariadenia od prenajímateľa TVG
Klima Slovakia, s.r.o., ktoré odlučovali vodu a vysúšali priestory v troch etapách a nárok predstavuje
úhradu za nájom. Sporným po vyjadrení žalovaného zostal nárok, týkajúci sa tretej etapy (15.12.2010
- 10.1.2011), ktorý nad nespornú výšku 11.062,92Eur žalovaný poprel. Dôvodil pri tom, že práce
zariadení po 30.12.2010 neboli preukázané, nakoľko posledné doložené výsledky meraní z 30.10.2010
už vykazovali nízke hodnoty vlhkosti a listinné dôkazy nepreukazujú ani faktické ukončenie nájmu k
termínu tvrdeného žalobcom pri absencii protokolu o vrátení zariadení prenajímateľovi k 10.1.2011.
Tiež, že nárast spotreby elektrickej energie v objekte žalobcu v januári 2011 je zanedbateľný oproti
prenajímateľom deklarovanej spotrebe zariadení v činnosti. Na druhú námietku zareagoval žalobca
originálom Prenájmového protokolu, podľa ktorého v tretej etape z pôvodného počtu 43 zariadení bolo
42 odobratých - vrátených 10.1.2011 a ďalej, že 31 zariadení prenajímateľ dodal 15.12.2010 a zvyšok
o deň neskôr. Protokol potvrdzuje nájomný vzťah s vecne naplneným obsahom v čase od 15.12.2010
- 10.1.2011 tak, ako to tvrdil žalobca. Námietka výsledkov posledných meraní, bez ďalšieho, sama o
sebe nič nehovorí o potrebe využitia zariadení v objekte, navyše keď jedna z nameraných hodnôt,
podľa meracieho protokolu na bode 9, je po celé obdobie v podstate rovnaká (č.l. 44 a 678 spisu).
V kontexte tohto nároku je tiež podstatnou okolnosťou, že žalobca pri výbere dodávateľa zariadení, s
cieľom najnižších nákladov, spolupracoval s poisťovňou žalovaného a vyberal najlacnejšiu ponuku z
viacerých. Z doložených listinných dôkazov - výstupov z obdobia vyhodnocovania ponúk tiež vyplýva,
že cena nájmu, pôvodne deklarovaná vybraným subjektom, bola napokon reálne ešte nižšia, navyše vo
vzťahu k poslednej etape určená tzv. paušálom, s cieľom odstrániť následky havárie bez podmienenosti
na dĺžke celého procesu. Napriek tomu, že žalobca konal v časovom strese, jeho správanie svedčí o
snahe hospodárneho vynakladania verejných prostriedkov a nedáva príčinu spochybňovať deklarovanú
dobu nájmu. Súd preto uzavrel, že tento čiastkový nárok bol uplatnený dôvodne v celom rozsahu.

32. Náklady za čistiace a dezinfekčné práce, spočívajúce v cene za vyčistenie parkoviska a suterénnych
priestorov živnostníkom Attila Szabó ml. v celkovej výške 1.693,38Eur. (č.l. 30, 58 spisu)

33. Náklady za demontáž zatečených požiarnych hlásičov a výmenu za nové spoločnosťou Nectel, spol.
s r.o. v cene 497,01Eur. (č.l. 32,99 spisu)

34. Náklady na zapojenie elektrických stavebných rozvádzačov servisom elektrozariadení Alnico v cene
261,60Eur. (č.l. 97 spisu)

35. Náklady za nájom 2ks stavebných rozvádzačov od spoločnosti Elektrospol s.r.o. vo výške 460,80Eur.
(č.l. 47 spisu)

36. Náklady za odvoz knižničného fondu poškodeného vodou a plesňou na skládku odpadu
živnostníkom Ľuboš Hanke v cene 315,-Eur. (č.l. 49 spisu)

37. Žalobca tiež uplatnil drobné výdavky za zakúpenie rukavíc, rúšok na tvár, krému na ruky Rempo
Silver pre pracovníkov odstraňujúcich následky havárie v období 16.-23.11.2010 vo výške 27,48Eur.
( č.l. 53,55 spisu)

38. Ďalšia súčasť uplatnenej škody spočívala vo vyčíslení znehodnotených skladových zásob
kancelárskych potrieb ich zakúpením v papiernictve Libra RBK a xeroxového papiera v celkovej výške
371,34Eur. (č.l. 56,57 spisu)

39. Čiastkové nároky z odsekov 32. - 38. zostali v zmysle ust. § 151 Csp nesporné.

40. Ďalšiu časť nároku tvoril náklad opráv poškodených výťahov spoločnosťou Schindler výťahy a
eskalátory a.s. v celkovej cene 8.766,37Eur. (č.l. 58 a nasl. spisu). Obrana žalovaného spočívala
v okolnosti, že obdobie medzi haváriou a sfunkčnením výťahov, bolo tiež obdobím, v ktorom boli
naplánované ich dve pravidelné údržby v cene 2x po 1.091,41Eur. Ušetrenie úhrad týchto revízii znižuje
žalobcov nárok na náhradu škody. Súdna prax ustálila, že právne relevantná škoda je majetková ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom,
t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého



zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného
práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená
zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
Obrana žalovaného ide nad rámec takto definovanej škody. Cena prípadných revízii sa na majetku
žalobcu reálne (skutočne) neprejavila a hocako pravdepodobná, zostala len v hypotetickej a k príčine
škody len v sprostredkovanej rovine (realizácia až na základe objednávky). Samotný nárok podlieha
potom len kritériu účelnosti vynaložených nákladov na uvedenie do predošlého stavu, ktorý nebol v
konaní spochybnený.

41. Žalobca uplatnil tiež škodu pozostávajúcu vo zvýšenej spotrebe elektrickej energie, v dôsledku
práce zariadení na odsávanie vody a vysúšanie poškodených suterénnych priestorov, ktoré vyčíslil
v celkovej výške 7.824,68Eur (č.l. 249 spisu). Tento čiastkový nárok po oponentúre žalovaného vzal
žalobca čiastočne späť. Je však potrebné uviesť, že žalobca v podaní na č.l. 457 spisu, ktoré bolo
doručené súdu 16.5.2014, v rozpore s dovtedajším aktuálnym stavom uviedol, že si uplatnil tento
čiastkový nárok vo výške 9.855,30Eur. Zároveň však z takto navýšenej sumy oproti žalobe, vzal túto
späť v časti 4.948,73Eur a aktuálny nárok identifikoval vo výške 4.906,57Eur. Nakoľko táto suma bola
nižšia ako pôvodne vyčíslená náhrada za zvýšenú spotrebu el. energie, súd považoval kvôli procesnej
istote účastníkov za zrozumiteľnejšie zastaviť v rozhodnutí konanie vo výške 4.948,73Eur, tak ako
to navrhol žalobca, z navýšeného nároku 9.855,30Eur, bez potreby tento formálne upravovať, keďže
bol zároveň korigovaný. Podstatnejšie je, že žalovaný výšku nároku popieral. K zvýšeniu spotreby
elektrickej energie malo nesporne dôjsť v príčinnej súvislosti s haváriou, použitím elektrotechnických
zariadení (odsávanie, odvlhčenie, vysúšanie) na odstránenie následkov zatečenia. Právny základ
nároku teda nebol sporný. Pre poškodené priestory nie sú samostatné merače spotreby v objekte
žalobcu k dispozícii, preto výšku nároku nebolo možné preukázať skutkovými tvrdeniami, len prípadným
znaleckým dokazovaním. Nakoľko definitívna výška uplatneného nároku a jeho popretie žalovaným
nepredstavovalo v numerickom vyjadrení rozdiel, ktorý by kvalifikoval náklady znaleckého dokazovania
ako pomerné k predmetu sporu, súd o výške nároku rozhodol svojim odhadom podľa ust. § 264 CSP
s použitím čl. 4 základných princípov CSP. Žalobca na odôvodnenie výšky nároku použil odhad, ktorý
oprel o porovnanie spotreby el. energie v celom objekte za rozhodné obdobie a o rok neskôr. Súdu
ani protistrane však potvrdenie o spotrebe na prelome rokov 2011/12 nepredložil. Žalovaný, naopak, pri
formulovaní čiastočnej nespornosti, vychádzal z predchádzajúcej spotreby v objekte, ktorá je súčasťou
údajov mesačných faktúr dodávateľa o spotrebe z rozhodného obdobia. Z týchto potom vyvodil, že
keďže spotreba v 10/10 nebola v rozhodnom období vyššia a v mesiacoch 11,12/10 bola vyššia o cca
28.000kWh, je pri nespornej cene za 1kWh=0,140Eur (bez DPH) nárok žalobcu odôvodnený vo výške
3.920Eur (č.l. 451), cca 5.000Eur (č.l. 461), respektíve 4.103,68Eur (č.l. 465). I napriek novej procesnej
úprave ďalej platí možnosť určenia nároku v civilnom konaní odhadom, pri absencii explicitných
dôkazných prostriedkov. V predmetnom prípade teda vyhodnotenie záveru, či uplatnený nárok odhadom
podporne koreluje s doloženými listinnými dôkazmi a nespornými tvrdeniami strán. Žalobca mal v nájme
počas troch období postupne vyše sedemdesiat elektrotechnických zariadení, ktorých celkovú spotrebu
prenajímateľ deklaroval pri nepretržitej prevádzke na cca 53.000kWh. Bolo nesporné, že žalobca
mal v mesiacoch november, december 2010 zvýšenú spotrebu oproti predchádzajúcemu obdobiu o
28.392kWh (Faktúry ZSE Energia a.s. č.l. 430,2). Súd dodáva, že vzhľadom na odôvodnenie odseku č.
31, je rozhodným obdobím aj január 2011, kedy mal žalobca zvýšenú spotrebu oproti predchádzajúcemu
januáru o 2.092kWh, spolu za tri mesiace teda 30.484kWh. Pri nespornej cene elektrickej energie
0,1666 Eur/kWh (č.l. 446, s 19%DPH) je rozdiel vyššej spotreby 5.078,-Eur. Uvedené kvalifikuje nárok
vo výške 4.906,57Eur ako vecný odhad zvýšenej spotreby v dôsledku odstraňovania následkov havárie,
i s prihliadnutím na skutočnosť, že v rozhodnom období reálnu spotrebu naopak znižovali nefunkčné
výťahy.

42. Napokon žalobca uplatnil čiastkový nárok, spočívajúci vo vyplatení odmien pre deviatich pracovníkov
žalobcu, podieľajúcich sa na odstraňovaní následkov havárie v celkovej výške 2.201,-Eur. Žalovaný tento
čiastkový nárok poprel s odôvodnením, že priamym odstraňovaním následkov boli poverené externé
spoločnosti, preto odmena vo výške 244,-Eur na pracovníka sa javí ako neprimeraná, navyše nebola
žiadnym spôsobom odôvodnená. Žalobca k tomuto nároku predložil "Návrh na mimoriadnu odmenu z
dôvodu odstraňovania následkov havárie spôsobenej BVS a.s." (č.l. 60, 181). Podľa tohto, námestníčka
pre ekonomiku a prevádzku navrhla a riaditeľ žalobcu schválil odmenu deviatim zamestnancom žalobcu
v celkovej výške 2.201,-Eur. S odôvodnením, že sa 26.-29.10.2010 podieľali na odstraňovaní škôd



zabezpečením kníh proti zatekaniu, zabezpečením techniky a odsávaním vody. Súd tento čiastkový
nárok vyhodnotil ako dôvodný. Jednou z primárnych činností žalovaného je správa knižničných a
informačných fondov, pričom bolo nesporné, že následky havárie, únikom vody mimo potrubia, zasiahli
časť práve týchto fondov a došlo teda ku škodovým následkom na fundamentálnej činnosti žalobcu
ako knižnice. Je preto prirodzené, že bezprostredne po havárii situácia vyžadovala neodkladný zásah
pracovníkov, nad rámec ich bežnej náplne práce. Sústredenie kníh a časopisov mimo dotknutých
priestorov potvrdzuje fotodokumentácia poisťovne. Obsluhu zariadení pracovníkmi žalobcu potom
listinné výstupy ich prenajímateľa. Zdôvodnenie odmien tak zodpovedá preukázanému skutkovému
deju. Z právneho hľadiska tento nárok spĺňa kumulatívne podmienky dvoch titulov, v prvej fáze ako
nákladov pri odstraňovaní hroziacej škody, zabezpečením kníh, podľa ust. § 419 OZ a následne
majetkovou ujmou, spočívajúcou v nákladoch na odstraňovanie následkov havárie podľa ust. § 442
OZ. Kauzálny nexus tohto nároku s haváriou spočíva v nevyhnutnej činnosti pracovníkov žalobcu,
ktorou odvracali bezprostredne hroziacu škodu, znižovali jej konečnú výšku a odstraňovali následky,
za čo boli odmenení. Rozhodnutie o výške odmeny je pri tom autonómne konštitutívne rozhodnutie
zamestnávateľa, ktoré závisí výlučne na jeho úvahe, pokiaľ odmeňuje zamestnanca za konanie v
nepredvídateľnej udalosti bez vopred stanovených kritérií. Výška odmien je potom preskúmateľná len z
hľadiska účelne vynaložených nákladov, pričom v tomto prípade, netto odmeny v rozmedzí od 133,-Eur
(6x), cez 233,-Eur (1x), 266,-Eur (1x) po 334,-Eur (1x), podľa názoru súdu túto mieru neprekračujú ani v
pomere k celkovo priznanej náhrade (preukázanej škode), ani k výške priemernej mzdy zamestnancov
žalobcu v roku 2010 (746,-Eur, výročná správa žalobcu, str. 17).

43. Finančný ekvivalent za znehodnotené knihy a tlačoviny vo výške 30.799,50Eur žalovaný doložil,
v prípade kníh vo výške 1.983,26Eur, návrhom vedúcej odboru knižnično-informačných služieb z
14.1.2011 (č.l. 111) a Zápisnicou z vyraďovacej komisie z 25.1.2011 (č.l. 110). V prípade zväzkov
periodík Návrhom na odpis haváriou poškodených zväzkov periodík z 31.10.2011, podľa ktorého vedúca
odboru knižnično-informačných služieb navrhla, po mimoriadnej revízii, vyradiť po havárii s vodou 1.822
jednotiek v hodnote 28.816,238Eur (č.l. 112). V priebehu konania žalobca založil menný zoznam 413-
tich položiek jednotlivých poškodených publikácii (č.l. 265 a nasl.) a podobne zoznam 1.822 časopisov,
vyradených v dôsledku havárie (č.l. 312 a nasl.). Súd po vyhodnotení dokazovania dospel pri tomto
nároku k záveru, že je dôvodný. Poškodenie kníh a časopisov preukazuje doložená fotodokumentácia
poisťovne z ohliadky, aj výpovede oboch svedkov. Rozpor, na ktorý upozornil žalovaný, že svedkovia
deklarujú len poškodenie kníh, súd vyhodnotil ako zrejmé nedorozumenie, keď väčšina tlačovín bola v
tvrdej väzbe (zviazané periodiká) a pri zbežnom pohľade tak nemuselo byť zrejmé, čo je jej obsahom.
Tiež obsah výročných správ žalobcu, dostupných na jeho webovej stránke, zodpovedá kontextu tvrdení
žalobcu. K vyradeniu predmetných poškodených jednotiek došlo v roku 2011. Podľa výročných správ z
tohto obdobia vyplýva, že v roku 2010 bolo vyradených 9.000 jednotiek, v roku 2011 bolo vyradených
15.245 jednotiek a v roku 2012 to bolo 4.899 jednotiek, teda zrejmý nárast v rozhodnom roku po havárii.
V tabuľkách (zhodne č. 1) výročných správ pri údaji o úbytku zviazaných periodík sú údaje za uvedené
roky nasledujúce: 2010 - 0, 2011 - 1.822, 2012 - 0. Žalobcovo tvrdenie, podľa názoru súdu, relevantne
nespochybňuje ani skutočnosť, že výročné správy pracujú formálne pri odôvodnení vyradenia s
termínom "z dôvodu obsahovej zastaranosti, multiplicity a strát spôsobených používateľmi", bez toho aby
špecifikovali prípadné iné dôvody vyradenia, vrátane poškodenia haváriou. Dôvod vyradenia v príčinnej
súvislosti s haváriou je obsahom písomných výstupov z procesu vyraďovania. Žalobca tak v dostatočnej
miere preukázal skutkový základ nároku, teda poškodenie knižničných a periodických jednotiek v
dôsledku havárie s následkom ich vyradenia. Vypracovanie zoznamu vyraďovaných jednotiek, návrh
komisie na ich vyradenie a následné rozhodnutie riaditeľa bolo v súlade s vyhláškou ministerstva
kultúry SR č. 421/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej evidencie,
vyraďovaní a revízii knižničného fondu v knižniciach. Samotná výška uplatneného nároku potom už
nebola podrobená účinným popretím.

44. Z uvedeného vyplýva, že súd dospel k záveru, že z pôvodne uplatneného nároku je tento dôvodný
vo výške 79.516,73Eur. Žalobca však po procesných úpravách napokon kvantifikoval v tejto časti jeho
súčet sumou 77.486,47 Eur a touto bol súd viazaný (ust. § 216 Csp).

45. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa § 517 ods. 2
OZ a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., počnúc uplatnením vyčísleného nároku žalobou na súde.



46. Pri havárii boli ďalej poškodené regálové zostavy, výšku škody žalobca pôvodne rozšírením žaloby
vyčíslil sumou 71.392,78Eur. Po obrane žalovaného si dal žalobca na určenie výšky škody vypracovať
znalecký posudok, na základe záveru ktorého, výšku škody upravil na sumu 7.202,54Eur a vo zvyšku
tohto nároku vzal žalobu späť. Žalovaný v rámci procesnej obrany, okrem iného, vzniesol voči tomuto
čiastkovému nároku námietku premlčania. Námietku odôvodnil tým, že nárok bol uplatnený podaním z
28.8.2013, pričom o škode a kto ju spôsobil sa žalobca dozvedel najneskôr 3.11.2010. Postoj žalobcu
odkazoval na 4-ročnú dobu premlčania, obe strany sú podnikateľmi, aplikácii Obchodného zákonníka
zodpovedá úprava náhrady škody a nárok bol teda uplatnený pred márnym uplynutím premlčacej doby.
Súd tento čiastkový nárok zamietol z dôvodu opodstatnenej hmotnoprávnej námietky premlčania. V
rozhodnom čase platilo, že subsidiárna aplikácia Obchodného zákonníka vyžadovala záväzkový vzťah
medzi štátom (príspevkovou organizáciou), ktorý zabezpečuje verejné potreby alebo vlastnú prevádzku
a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti za účelom dosiahnutia zisku. Podmienky tejto definície
z formálneho ani obsahového hľadiska v danom prípade naplnené neboli, medzi stranami neexistoval
obchodný vzťah. Odhliadnuc od toho, predmetný prípad skutkovo nenapĺňa ani žiadne zo špeciálnych
ustanovení Obchodného zákonníka o vzniku nároku na náhradu škody z porušenia mimozáväzkových
(zákonných) povinností. Povaha vzniku škody zodpovedá ustanoveniu § 420a OZ a vzhľadom na
uvedené je správna aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pre dĺžku a plynutie premlčacej doby,
v tomto prípade ust. §§ 100 a 106 ods. 1 OZ. Zo skutkových okolností a charakteru poškodenia je zrejmé,
že žalobca sa o škode dozvedel bezprostredne pri havárii, najneskôr, ako vyplýva z obsahu zápisu z
obhliadky škodovej udalosti, preukázateľne 3.11.2010. O tom, kto za škodu zodpovedá mal žalobca
vedomosť už 28.10.2010, ako vyplýva z listu žalobcu žalovanému z tohto dňa. Dvojročná premlčacia
lehota tak márne uplynula najneskôr 4.11.2012.

47. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

48. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 153.827,98 EUR. Súd
vyhovel žalobe žalobcu len v časti uplatneného nároku v sume 77.486,47 EUR, čo predstavuje úspech
na cca 50%. Konanie bolo v časti nároku z dôvodu späťvzatia zastavené, pričom procesné zavinenie
na čiastočnom zastavení konania nesie žalobca a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že
pomer úspechu strán sporu bol v zásade rovnovážny, súd rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods.
2 Csp a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len
vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.