Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8Cpr/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116209353
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kresl
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1116209353.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Evou Kresl, v spore žalobkyne: A.. F. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. X, XXX XX L., zastúpená: JUDr. Michal Kratochvíl, Ul. 1. Mája 15/15, 956 22 Prašice, proti
žalovanému: Centrum vedecko - technických informácií Slovenskej republiky, Lamačská cesta 8/A,
81104 Bratislava, IČO: 151 882, zastúpený: JUDr. Ján Pokorný, Anenská 1, 811 05 Bratislava, o určenie
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.04.2016, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa
29.04.2016, domáhala, aby súd určil, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného ako
zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a zároveň aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu Š. mesiacov.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bola zamestnaná u
žalovaného ako C. O. H. na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Z dôvodu nutnosti ukončenia projektu a
s tým súvisiacich prác jej bolo zo strany žalovaného prisľúbené predĺženie pracovného pomeru do
konca H. XXXX, avšak v zákonom stanovenej dobe nebola medzi žalovaným a žalobkyňou uzatvorená
dohoda o pokračovaní pracovného pomeru na dobu určitú, preto sa jej pôvodný pracovný pomer
uzatvorený na dobu určitú do XX.XX.XXXX automaticky dňa XX.XX.XXXX zmenil na pracovný pomer
uzatvorený na dobu neurčitú. Žalobkyňa si svoju prácu riadne plnila a za prácu jej bola riadne
vyplácaná mzda a odvádzané zákonné odvody. Dňa XX.XX.XXXX bol žalobkyni doručený výstupný
list s dátumom ukončenia pracovného pomeru výpoveďou ku dňu XX.XX.XXXX a bola vyzvaná k
odovzdaniu dokumentácie, identifikačnej kartičky a notebooku. Napriek tomu, že žalobkyňa považovala
uvedené rozviazania pracovného pomeru za neplatné, žalovanému oznámila, že nemá záujem na
ďalšom zamestnávaní u žalovaného a žiadala o uzatvorenie dohody v zmysle § 79 ods. 4 Zákonníka
práce. Žalobkyňa listom zo dňa 24.03.2016 vyzvala žalovaného na mimosúdne usporiadanie vzťahov
medzi nimi, žalovaný však nemal záujem na mimosúdnom riešení. Následne žalovaný obvinil žalobkyňu
z porušenia pracovnej disciplíny a obdobie, kedy žalobkyňa nemohla bez identifikačnej kartičky vstúpiť
do budovy, posúdil ako absenciu. Preto žalobkyňa podala žalobu na súd a v zmysle § 77 Zákonníka práce
žiadala, aby súd určil, že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného ako zamestnávateľa
zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a zároveň aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu
mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu štyroch mesiacov.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.07.2016, súdu doručenom dňa 20.07.2016, uviedol,
že sama žalobkyňa v žalobe potvrdzuje, že výpoveď z pracovného pomeru jej nebola doručená, dostala



len výstupný list na preukázanie vysporiadania záväzkov voči zamestnávateľovi. Žalovaný mal záujem
predĺžiť so žalobkyňou pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú avšak nie do XX.XX.XXXX ale len
do XX.XX.XXXX a žalovaný aj vystavil žalobkyni Dodatok k pracovnej zmluve na predĺženie pracovnej
zmluvy do XX.XX.XXXX, ktorý doručil po jej nadriadenom na podpis žalobkyni, pričom žalobkyňa tento
dodatok aj podpísala a po svojom nadriadenom vrátila personalistke. Vzhľadom k tomu, že všetci
ostatní zamestnanci doručili dodatok osobne, len žalobkyňa poslala dodatok k pracovnej zmluve po
svojom nadriadenom, pri spracovaní administratívy žalovaný prehliadol, že žalobkyňa nevrátila tak
ako ostatní osobne dodatok a preto poslal vnútornou elektronickou poštou tlačivo výstupného listu,
na ktorom bol ako dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený uplynutie určitej doby. Žalobkyňa
pred vytlačením výstupného listu svojvoľne na výstupnom liste zmenila dôvod skončenia pracovného
pomeru na výpoveď, napriek tomu, že jej žiadna výpoveď daná nebola, čo žalobkyňa vedela, na tomto
výstupnom liste ďalej zabezpečila podpisy o vysporiadaní záväzkov a odovzdala personalistke, ktorá
žalobkyňou vykonanú zmenu v dôvode skončenia pracovného pomeru prehliadla. Žalovaný zdôrazňuje,
že výstupný list nie je podpísaný štatutárnym orgánom a preto nie je relevantným právnym úkonom
preukazujúcim danie výpovede žalobkyni. Žalovaný žalobkyni nedal výpoveď a nikdy jej nedoručil žiaden
právny úkon podpísaný štatutárnym orgánom, ktorý by mohol byť výpoveďou. Vystavenie výstupného
listu nie je relevantný právny úkon, ktorým v zmysle § 61 Zákonníka práce možno skončiť pracovný
pomer. Vo O. žalobkyňa oznámila žalovanému, že končí pracovný pomer a odchádza do dôchodku.
Žalobkyňa sa nikdy v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX nevyjadrila ani nedeklarovala, že by
svoj pracovný pomer pokladala za zmenený na dobu neurčitú, preto jej nárok na Š. platy nemá
opodstatnenie. Žalovaný žalobkyňu upozornil, že jej pracovný pomer trvá, kontaktoval ju cez SMS
správy a aj telefonicky a vyzval ju na nástup do práce, takisto ju upozornil, že je prihlásená do
Sociálnej poisťovne, na čo žalobkyňa odpovedala, že je v J. a nenastúpi. Po tom, ako žalobkyňa
v pokuse o mimosúdne vyriešenie situácie žalovanému oznámila, že jej pracovný pomer dohodnutý
na dobu určitú do XX.XX.XXXX sa zmenil od XX.XX.XXXX na pracovný pomer na dobu neurčitú,
lebo s vedomím zamestnávateľa vykonávala dohodnutú prácu aj po XX.XX.XXXX, žalovaný tento
právny názor akceptoval a písomne vyzval žalobkyňu, aby nastúpila do práce, keďže jej pracovný
pomer trval. Žalobkyňa však do práce nenastúpila a požadovala len finančný prospech, čo žalovaný
neakceptoval. Žalovaný aj po XX.XX.XXXX viedol žalobkyňu ako zamestnankyňu, platil za ňu odvody,
teda bola prihlásená v zdravotnej aj sociálnej poisťovni. Tvrdenia žalobkyne, že do práce nastúpiť
nemohla, pretože odovzdala identifikačnú kartičku, je účelové, do budovy žalobkyňa vstúpiť mohla. Je
nepochopiteľné, prečo žalobkyňa pri údajnej výpovedi nenamietala nedôvodnosť žiadosti o vyplnenie
výstupného listu a neoznámila žalovanému, že jej pracovný pomer trvá a nie je dôvod na odovzdanie
vecí. Podľa žalovaného ide zo strany žalobkyne len o konanie v rozpore s ustanovením čl. 2 Základných
zásad Zákonníka práce a to o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa si uplatnila nárok podľa
§ 79 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce na vyplatenie priemerného mesačného zárobku za dobu Š.
mesiacov, a to z dôvodu neplatnosti výpovede z XX.XX.XXXX, pričom dobu Š. mesiacov odôvodnila
tak, že ak by jej žalovaný mal v C. XXXX doručiť písomnú výpoveď, výpovedná lehota by uplynula
XX.XX.XXXX, avšak ak by žalovaný dal žalobkyni neplatnú výpoveď dňa XX.XX.XXXX, potom by
pracovný pomer skončil dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný však žalobkyni výpoveď dňa XX.XX.XXXX nedal,
naďalej ju zamestnával, platil za ňu odvody a umožňoval jej vykonávať prácu. Žalobkyňa by mala nárok
na náhradu mzdy počas výpovednej doby len v prípade, ak by jej žalovaný neumožnil vykonávať prácu,
avšak žalovaný žalobkyni umožnil vykonávať prácu a sám ju vyzýval, aby nastúpila do práce a plnila
si svoje pracovné povinnosti, čo žalobkyňa odmietla, preto jej do XX.XX.XXXX nevznikol žiaden nárok
na náhradu mzdy.

4. Žalobkyňa doručila súdu dňa 25.07.2016 návrh na zmenu petitu, v ktorom žiadala, aby súd určil,
že rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za
dobu Š. mesiacov, t.j. 4.656,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 23.12.2016, doručenom súdu dňa 29.12.2016, uviedla,
že žalovaný ústne prisľúbil piatim zamestnancom a aj žalobkyni, že pracovný pomer im predĺži do
XX.XX.XXXX. Následne vo O. boli žalobkyni a ďalším zamestnancom doručené dodatky k pracovným
zmluvám na podpis, avšak do XX.XX.XXXX sa nikto o podpísané dodatky nezaujímal. Všetci vedeli,
že de iure sú už zamestnaní na dobu neurčitú a že prípadné rozviazanie pracovného pomeru bude
neplatné, pričom sa dohodli, že riešiť to budú spoločne súdnou cestou. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný
žalobkyňu požiadal o odovzdanie dokumentácie, identifikačnej kartičky a notebooku s vyznačením



splnenia si týchto povinností na výstupnom liste. Žalobkyňa dôvod výpovede na výstupnom liste sama
zmenila úmyselne a to podľa skutočnosti, pretože nesúhlasila s uvedeným skončením pracovného
pomeru podľa § 71 Zákonníka práce a podpísaním takéhoto dokumentu by uznala, že jej pracovný
pomer bol uzatvorený na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Personalistka nekonala svojvoľne, ale na príkaz
štatutárneho orgánu. Žalovaný ukončil pracovný pomer dňa XX.XX.XXXX so žalobkyňou a k tomuto
dátumu ju aj odhlásil z poistných fondov. Až následne po oznámení žalobkyne o neplatnosti výpovede
žalovaný žalobkyňu znova prihlásil, a to až do XX.XX.XXXX v súlade s dodatočne doručenou výpoveďou
z pracovného pomeru, čo sú Š. mesiace od neplatne skončeného pracovného pomeru. Žalobkyňa v
danej situácii využila § 79 ods. 4 Zákonníka práce a to odísť z práce s náhradou mzdy, pretože by
nezvládala tlaky a podmienky v práci.

6. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach zo dňa 28.04.2017 a zo dňa 26.06.2017 uviedla, že jej
pracovný pomer sa skončil dňa XX.XX.XXXX, o skončení pracovného pomeru upovedomila aj svojich
nadriadených, s tým, že situáciu bude riešiť súdnou cestou. Do poistných fondov bola opätovne
prihlásená až po jej oznámení o neplatnom ukončení pracovného pomeru. Aj na výplatnej páske za XX/
XXXX je uvedený preplatok dovolenky v dĺžke J. dní, pretože nevyčerpanú dovolenku možno preplatiť
len z dôvodu skončenia pracovného pomeru a to vo výške priemerného zárobku za príslušný počet
dní, ktorý sa vyplatí spolu s poslednou mzdou, ktorá je splatná v deň skončenia pracovného pomeru.
Keďže žalovaný žalobkyňu považoval za zamestnanca do XX.XX.XXXX, teda Š. mesiace po neplatne
skončenom pracovnom pomere, žalobkyňa žiada od žalovaného náhradu mzdy za tieto Š. mesiace vo
výške 4.656,- eur. Nie je pravdou, že by do práce svojvoľne nechodila. Do práce chodiť nemohla, pretože
musela odovzdať dokumentáciu, počítač aj identifikačnú kartičku, teda jej bolo znemožnené pokračovať
v práci. Ekonomická riaditeľka žalobkyni oznámila, že neplatné skončenie pracovného pomeru je iba
jej dojem, jej pracovný pomer trvá a po mesiaci žalobkyňu zbytočne odvolávala z dovolenky, pričom jej
oznámila, že do evidencie dochádzky jej uvádza absenciu. Po personalistke jej oznámila preplatok na
mzde z dôvodu preplatenej dovolenky. Za rok XXXX žalobkyni v dôsledku nesprávnych odvodov vznikol
preplatok na mzde vo výške XXX,XX eur, s tým, že vo O. jej mzdová účtovníčka oznámila, že táto suma
jej bude nasledujúci mesiac poukázaná na účet, avšak preplatok jej bol vrátený až v E. XXXX, tak, ako
to vyplýva z výplatného lístku za XX/XXXX.

7. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobe zo dňa 02.05.2017 a zo dňa 21.06.2017 uviedol, že
sama žalobkyňa vo svojom vyjadrení priznala, že dôvod skončenia pracovného pomeru na výstupnom
liste svojvoľne zmenila. Žalobkyňa vedela, že jej pracovný pomer od XX.XX.XXXX sa zmenil na dobu
neurčitú, napriek tomu žalovaného aj po XX.XX.XXXX neupozornia, že jej pracovný pomer trvá a
nevyzvala žalovaného na plnenie si záväzkov z pracovnej zmluvy, ale svojvoľne do práce nechodila
a výslovne odmietla pokračovať v práci aj po výzve žalovaného, domáhala sa len finančného plnenia.
Žalobkyňa už koncom roka XXXX vyhlásila, že jej sa netýka predĺženie pracovných pomerov, ktoré sa
u žalovaného riešili, lebo má nárok na dôchodok. Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci
výšku uplatneného nároku. Žalobkyňa by nárok na náhradu mzdy mala len v prípade, ak by skutočne
prišlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, ku ktorému však neprišlo, žiaden nárok na náhradu
mzdy žalobkyni nevznikol a vzniknúť ani nemohol za dobu jej neospravedlnenej neprítomnosti v práci.

8. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyni uviedol, že žalobu považuje
za dôvodnú, žalobkyňa bola riadnou zamestnankyňou u žalovaného na základe pracovnej zmluvy
uzatvorenej na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Po XX.XX.XXXX žalobkyňa v zmysle § 71 ods. 2 Zákonníka
práce pokračovala so súhlasom zamestnávateľa s výkonom práce, v dôsledku čoho sa zmenil pracovný
pomer na dobu neurčitú. Dňa XX.XX.XXXX právnym úkonom zo strany žalovaného prišlo k ukončeniu
pracovného pomeru, avšak tento právny úkon je podľa jeho názoru imperfektný, pretože nespĺňa
obsahové náležitosti podľa § 63 Zákonník práce, neobsahuje paragrafové znenie a ani dôvod výpovede,
taktiež výpoveď žalovaný v zmysle § 17 ods. 2 ako aj § 74 Zákonníka práce vopred neprerokoval
so zástupcami zamestnancov, preto je táto výpoveď neplatná. Z výpisu zo zdravotnej poisťovne je
zrejmé, že k XX.XX.XXXX žalovaný odhlásil žalobkyňu zo systému zdravotného poistenia. Má za
to, že výstupný list zaslaný žalovaným žalobkyni je výpoveďou, pretože je v ňom uvedené, že ide
o výpoveď z pracovného pomeru. Právny úkon sa posudzuje podľa obsahu, v danom prípade je to
Výstupný list č. XXXX, z ktorého je zrejmá vôľa zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer, je tam jasne
uvedený dátum skončenia pracovného pomeru, dôvod skončenia a vyrovnanie záväzku zamestnanca



k zamestnávateľovi, či odovzdal všetko, čo mal, teda táto listina je prejavom vôle žalovaného ukončiť
pracovný pomer so žalobkyňou. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX zaslala žalovanému list, v ktorom ho
upozornila na neplatné skončenie pracovného pomeru, na čo žalovaný reagoval dňa XX.XX.XXXX
tak, že vyzval žalobkyňu na nástup do práce, pretože jej pracovný pomer trvá. Žalovaný teda chcel
ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou ku dňu XX.XX.XXXX, čo potvrdzuje aj odhlásenie žalobkyne zo
zdravotnej poisťovne k XX.XX.XXXX a tiež skutočnosť, že žalovaný jej vyplatil zvyšnú časť dovolenky.
Žalovaný až následne žalobkyňu opätovne prihlásil do Sociálnej poisťovne, avšak až po tom, ako ju zo
Sociálnej poisťovne k XX.XX.XXXX odhlásil. Žalobkyňa sa teda domáha určenia neplatnosti výpovede
a náhrady mzdy, napriek tomu, že žalovaný žalobkyňu stále zamestnával.

10. Súd, uznesením priamo na pojednávaní dňa 26.01.2018, v prítomnosti oboch strán,
pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení: „Súd určuje, že rozviazanie pracovného pomeru
výpoveďou zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu X mesiacov, t. j. 4.656,- eur, slovom
štyritisícšesťstopäťdesiatšesť eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť
žalobkyni trovy konania.“

11. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že dňa XX.XX.XXXX jej bolo znemožnené pokračovať v
práci bez akýchkoľvek dôvodov, čo považuje za porušenie jej práv. Po ukončení pracovného pomeru
žalobkyňa konzultovala celý prípad s jej právnym zástupcom a následne pokračovala tak, že dňa
XX.XX.XXXX poslala žalovanému list, že skončenie pracovného pomeru k XX.XX.XXXX považuje
za neplatné, na čo jej žalovaný SMS správou z XX.XX.XXXX oznámil, že jej pracovný pomer nebol
ukončený a vyzval ju na nástup do práce. Žalobkyňa už v liste z XX.XX.XXXX žalovanému oznámila,
že netrvá na pokračovaní pracovného pomeru a využíva bod 2 § 79 Zákonníka práce, teda že požaduje
náhradu mzdy. Do práce späť nenastúpila, pretože bola na liečebnom pobyte v J.. Keďže žalobkyňa už
v liste z XX.XX.XXXX žalovanému oznámila, že netrvá na pokračovaní pracovného pomeru, žalovaný
jej nemohol viesť absenciu. Nárok na náhradu mzdy za Š. mesiace žalobkyňa odôvodnila tak, že
vychádzala z toho, že bola vedená ako zamestnanec do XX.XX.XXXX, čo sú tie Š. mesiace. Ďalej
uviedla, že aj v tomto prípade jej okamžitého skončenia pracovného pomeru patrí zamestnancovi
náhrada mzdy. Má za to, že jej pracovný pomer skutočne skončil dňom XX.XX.XXXX. Záverom
žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že keďže poslala žalovanému list až na konci H., odpoveď a
výpoveď čakala najskôr v C.Z. a keďže výpoveď začína plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca,
skončenie pracovného pomeru vychádzalo k XX.XX.XXXX, preto tento deň už v čase podania žaloby,
t. j. dňa XX.XX.XXXX, pokladala za deň skončenia pracovného pomeru.

12. Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že sa pridržiava svojich písomných
vyjadrení, poprel, že by žalobkyni dal výpoveď z pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX. Zaslanie
výstupného listu, na ktorom bolo uvedené ako dôvod skončenia pracovného pomeru uplynutie doby,
nemožno považovať za prejav vôle žalovaného skončiť pracovný pomer, ide len o interný doklad
pre žalovaného, že žalobkyňa má vyporiadané záväzky voči nemu. Žalobkyňa svojvoľne opravila vo
výstupnom liste dôvod skončenia pracovného pomeru, tak, že ako dôvod uplynutie doby zmenila na
dôvod výpoveď, čo žalobkyňa sama v konaní potvrdila. Žalobkyňa potom, ako jej bol doručený výstupný
list, mala a mohla upozorniť žalovaného, keďže vedela, že jej pracovný pomer sa zmenil na dobu
neurčitú, že jej pracovný pomer trvá, namiesto toho odovzdala žalovanému výstupný list, v ktorom
zmenila dôvod skončenia pracovného pomeru. Žalovaný po zistení tejto administratívnej chyby vyzval
žalobkyňu, aby nastúpila do práce, pričom nemožno akceptovať tvrdenia žalobkyne, že do práce nastúpiť
nemohla z dôvodu odovzdania vecí, pretože vstup do budovy je umožnený každému a žalobkyňa mala
možnosť dostaviť sa na personálny alebo iný útvar a pokračovať v pracovnom pomere, čo však neurobila,
do práce nenastúpila, a preto žalovaný evidoval jej neprítomnosť v práci ako neospravedlnenú. Z dôvodu
absencií žalovaný so žalobkyňou skončil pracovný pomer, a to výpoveďou pre porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa XX.XX.XXXX, s dvojmesačnou výpovednou dobou, teda pracovný pomer skončil ku
dňu XX.XX.XXXX. Žalovaný žalobkyňu teda zamestnával až do XX.XX.XXXX a do tohto času za ňu aj
platil odvody. Nárok uplatnený žalobkyňou na náhradu mzdy za Š. mesiace aj v prípade eventuálneho
neplatného skončenia pracovného pomeru presahuje nároky vyplývajúce z § 79 odsek 2 Zákonníka
práce. Keďže žalovaný žalobkyni žiadnu výpoveď z pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX nedal,
žalobu navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.



13. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom
uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

14. Súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, najmä žaloby, pracovnej zmluvy z
XX.XX.XXXX, dodatku č. 1 k pracovnej zmluve z XX.XX.XXXX, výplatných lístkov XXXX za obdobia XX/
XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX, výstupného listu XXXX z XX.XX.XXXX,
pokusu o mimosúdne vyriešenie situácie z XX.XX.XXXX, výzvy na nastúpenie do zamestnania z
XX.XX.XXXX, opravy zrejmej chyby písania zo XX.XX.XXX, listu žalobkyne zo XX.XX.XXXX, rozviazania
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX, mailovej komunikácie zo dňa XX.XX.XXXX,
výstupného listu XXXX z XX.XX.XXXX, SMS komunikácie z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, mailu o
potvrdení pobytu z XX.XX.XXXX, SMS z XX.XX.XXXX, potvrdenia zo SP z 09.06.2017, priebehu poistiek
poistenca J.-XXX, podacie hárku z 27.12.2017, ako aj písomných a ústnych vyjadrení právneho zástupcu
žalobkyne, žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny
stav:

15. Žalobkyňa bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX zamestnaná u žalovaného
ako C. O. H. na dobu určitú do XX.XX.XXXX. Deň nástupu do práce bol dohodnutý podľa pracovnej
zmluvy od XX.XX.XXXX. Skúšobná doba bola dohodnutá na tri mesiace. K pracovnej zmluve bol
vypracovaný Dodatok č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX, podpísaný oboma stranami, t. j. žalobkyňou aj
žalovaným, predmetom ktorého bolo predĺženie pracovného pomeru do XX.XX.XXXX. Pracovný pomer
žalobkyne bol tak predĺžený do XX.XX.XXXX. Po XX.XX.XXXX žalobkyňa i naďalej vykonávala pre
žalovaného prácu, bez toho, aby bola medzi žalovaným a žalobkyňou uzatvorená dohoda o pokračovaní
pracovného pomeru na dobu určitú, na základe čoho sa pracovný pomer žalobkyne dohodnutý na
dobu určitú zmenil na pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú. Žalovaný žalobkyni za prácu
riadne vyplácal mzdu a odvádzal zákonné odvody aj v E. aj vo O. XXXX. Dňa XX.XX.XXXX bol
žalobkyni doručený výstupný list s dátumom ukončenia pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX,
pričom na výstupnom liste predloženom žalobkyňou bol ako dôvod skončenia pracovného pomeru
uvedená výpoveď z pracovného pomeru a na výstupnom liste predloženom žalovaným bolo ako dôvod
skončenia pracovného pomeru uvedené uplynutie dojednanej doby podľa § 71. Žalobkyňa sama v
konaní priznala, že dôvod skončenia pracovného pomeru bol na výstupnom liste uvedený pôvodne ako
uplynutie dojednanej doby, avšak ona sama tento dôvod zmenila a prepísala na výpoveď. Následne
žalobkyňa ku dňu XX.XX.XXXX odovzdala dokumentáciu, identifikačnú kartičku, notebook a vyrovnala
si všetky záväzky voči žalovanému. Žalobkyňa listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzvala žalovaného na
mimosúdne vyriešenie situácie a na usporiadanie vzťahov medzi nimi, v ktorom žalovanému uviedla,
že jej pracovný pomer pôvodne uzatvorený na dobu určitú do XX.XX.XXXX sa automaticky dňom
XX.XX.XXXX zmenil na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú, preto rozviazanie pracovného
pomeru ku dňu XX.XX.XXXX je neplatné, avšak napriek tomu nemá záujem na ďalšom zamestnaní u
žalovaného, požaduje však vyúčtovanie za H. XXXX a náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku
za Š. mesiace. Žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyni odpovedal, že jej pracovný pomer sa
neskončil a keďže od XX.XX.XXXX nechodí do práce, vyzval ju na okamžité nastúpenie do práce, s
upozornením, že jej neprítomnosť kvalifikuje ako porušenie pracovnej disciplíny a neospravedlnenú
neprítomnosť v práci, čím porušila ustanovenia Zákonníka práce a súčasne ju upozornil, že v prípade
ďalšieho porušovania pracovnej disciplíny s ňou môže rozviazať pracovný pomer podľa § 63 ods. 1
písm. e) Zákonníka práce. Žalobkyňa listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovanému odpovedala, že dňa
XX.XX.XXXX jej bol zaslaný výstupný list z dôvodu výpovede z pracovného pomeru s výzvou na
odovzdanie agendy a pracovných vecí, čím jej bolo zabránené pokračovať v práci. Opätovne v liste
uviedla, že nemá záujem pokračovať v práci, a preto žiada postup podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce.
Keďže jej do tohto dňa nebola doručená výpoveď, predpokladá, že ju žalovaný vystaví minimálne s C.
dátumom a teda s výpovednou dobou bude jej patriť náhrada mzdy za Š. mesiace, t. j. do konca E. XXXX.
Žalovaný žalobkyňu opakovane vyzýval na nastúpenie do práce, a to prostredníctvom listu, mailu a SMS
komunikácie. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa do práce nenastúpila, žalovaný dal žalobkyni výpoveď zo
dňa XX.XX.XXXX, a to podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny spočívajúce v tom, že od XX.XX.XXXX napriek písomnej výzve na nástup do zamestnania
žalobkyňa do práce nenastúpila a jej neprítomnosť v práci je neospravedlnená. Výpoveď bola vopred
prerokovaná so zástupcami zamestnancov u žalovaného dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyni bola výpoveď z
XX.XX.XXXX doručená dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný teda žalobkyňu zamestnával až do XX.XX.XXXX,
kedy žalobkyni uplynula dvojmesačná výpovedná doba a do tohto dátumu za žalobkyňu aj riadne platil
odvody do sociálnej poisťovne. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala, aby súd určil, že rozviazanie



pracovného pomeru výpoveďou žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX je neplatné a
zároveň aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku
za dobu Š. mesiacov.

16. Podľa článku 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona
môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný
výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto
práva, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika
viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí
byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

17. Podľa článku 5 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce zamestnanci a zamestnávatelia sú povinní
riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov.

18. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce pracovný pomer sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje
inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
19. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce pracovný pomer je dohodnutý
na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej
zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na
určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu
nebol dohodnutý písomne.

20. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce pracovný pomer na určitú
dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo
opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

21. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce pracovný pomer možno
skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

22. Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce pracovný pomer dohodnutý
na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

23. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce výpoveďou môže skončiť
pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je
neplatná.

24. Podľa ustanovenia § 61 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

25. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ak je daná výpoveď, pracovný
pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

26. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce výpovedná doba je najmenej
jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak



01.01.2013 a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí
so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce
01.09.2015 b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách
a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,
01.09.2007 c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo
pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú
rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
01.07.2003 d) zamestnanec
01.07.2003 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,
01.07.2003 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,
01.01.2013 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce
určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo
01.01.2013 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch
písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,
01.07.2003 e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť
pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v
súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

28. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce pracovný pomer uzatvorený
na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.

29. Podľa ustanovenia § 71 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ak zamestnanec pokračuje po
uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný
pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so
zamestnancom inak.

30. Podľa ustanovenia § 74 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní
odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu,
platí, že k prerokovaniu došlo.

31. Podľa ustanovenia § 77 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.

32. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od
zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je
povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

33. Podľa ustanovenia § 79 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ak zamestnávateľ skončil
pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí,
ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,



b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

34. Podľa ustanovenia § 79 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v prípadoch ustanovených v
odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa
§ 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

35. Podľa ustanovenia § 81písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce zamestnanec je povinný
najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať
z neho až po skončení pracovného času.

36. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

37. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
zamestnaná u žalovaného ako C. O. H., pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do XX.XX.XXXX,
deň nástupu do práce bol dohodnutý podľa pracovnej zmluvy od XX.XX.XXXX. Na základe Dodatku č.
1 k pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX bol pracovný pomer žalobkyne predĺžený do XX.XX.XXXX.
Rovnako nebolo sporné, že žalobkyňa aj po XX.XX.XXXX vykonávala pre žalovaného prácu a to bez
toho, aby bola medzi žalovaným a žalobkyňou uzatvorená dohoda o pokračovaní pracovného pomeru
na dobu určitú, na základe čoho sa pracovný pomer žalobkyne dohodnutý na dobu určitú zmenil na
pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú. Žalobkyňa teda u žalovaného vykonávala svoju prácu
riadne do XX.XX.XXXX, teda v E. aj vo O. XXXX.

38. Spornou v konaní však bola otázka, či žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru dňa
XX.XX.XXXX, teda či žalovaný rozviazal so žalobkyňou pracovný pomer dňa XX.XX.XXXX, a ak áno, či
takéto rozviazanie pracovného pomeru je neplatné a zakladá nárok žalobkyne na náhradu mzdy.

39. Žalobkyňa považovala za listinu preukazujúcu ukončenie jej pracovného pomeru výpoveďou
Výstupný list zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý jej zaslal žalovaný a na základe ktorého mala odovzdať
súvisiacu pracovnú agendu a dokumenty. K predmetnej listine Výstupnému listu zo dňa XX.XX.XXXX
súd uvádza, že uvedený dokument nemožno považovať za výpoveď danú zamestnávateľom
zamestnancovi, nakoľko táto listina nespĺňa základné zákonné požiadavky v zmysle § 63 Zákonníka
práce pre danie výpovede zamestnávateľom zamestnancovi. Súd pri posudzovaní platnosti resp.
neplatnosti rozviazania pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX vychádzal predovšetkým zo
skutočnosti, že na Výstupnom liste zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý vyhotovil žalovaný, bol pôvodne ako
dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený uplynutie dojednanej doby podľa § 71 Zákonníka práce.
Súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že v danom období u žalovaného
riešili predĺženie pracovných zmlúv so zamestnancami na základe dodatkov k pracovnej zmluve, tak, že
pracovný pomer mal byť predĺžený na dobu určitú do XX.XX.XXXX, a to aj v prípade žalobkyne, avšak
v dôsledku administratívneho pochybenia dodatok k pracovnej zmluve nebol riadne a včas vyhotovený
a podpísaný. Napriek tomu mal žalovaný za to, že tento dodatok k pracovnej zmluve, na základe
ktorého by sa pracovný pomer žalobkyne predĺžil do XX.XX.XXXX, bol uzatvorený a podpísaný aj zo
strany žalobkyne a teda že jej pracovný pomer sa končí uplynutím dojednanej doby v zmysle dodatku
dňa XX.XX.XXXX, preto jej dňa XX.XX.XXXX zaslal Výstupný list. Uvedenú argumentáciu žalovaného
potvrdzuje samotný Výstupný list z XX.XX.XXXX, na ktorom bol ako dôvod skončenia pracovného
pomeru uvedené uplynutie dojednanej doby podľa § 71 Zákonníka práce.

40. Súd v žiadnom prípade nemohol považovať za pravdivé tvrdenia žalobkyne ohľadom dôvodu
skončenia pracovného pomeru, podľa ktorých dal žalovaný žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru,
tak, ako je uvedené vo Výstupnom liste z XX.XX.XXXX, ktorý predložila žalobkyňa, teda že dôvodom
skončenia pracovného pomeru je výpoveď daná zamestnávateľom, pretože sama žalobkyňa vo svojich
vyjadreniach a aj vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že tento dôvod skončenia pracovného
pomeru si ona sama zmenila na výpoveď a sama si dôvod skončenia pracovného pomeru prepísala na
Výstupnom liste dňa XX.XX.XXXX, ktorý následne takto svojvoľne zmenený v časti dôvodu výpovede z
pôvodného uplynutia dojednanej doby na dôvod výpoveď odovzdala na personálne oddelenie. Takéto
účelové konanie žalobkyne je neprípustné. Už z tohto dôvodu sa súd nemohol stotožniť s tvrdením



žalobkyne, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX, ktorá je
neplatná, pretože žalovaný k tomuto dátumu žalobkyni žiadnu výpoveď nedal.

41. Súd nemal za preukázané existenciu žiadneho relevantného dokumentu, ktorý by bolo možné čo
i len považovať za výpoveď danú zamestnávateľom zamestnancovi, t. j. žalovaným žalobkyni, ku dňu
XX.XX.XXXX. Výstupný list z XX.XX.XXXX, ktorý si sama žalobkyňa svojvoľne vyplnila, pričom ako
dôvod skončenia pracovného pomeru si sama uviedla, že žalovaný jej dáva výpoveď, bez vedomosti
žalovaného, rozhodne nemožno považovať za konanie žalovaného smerujúce k rozviazaniu pracovného
pomeru so žalobkyňou na základe výpovede.

42. Konanie žalobkyne po dátume XX.XX.XXXX spočívajúce najmä v zaslaní listu zo dňa XX.XX.XXXX
žalovanému, v ktorom žalovaného vyzvala na mimosúdne vyriešenie situácie a na usporiadanie vzťahov
medzi nimi, odôvodnené tým, že jej pracovný pomer pôvodne uzatvorený na dobu určitú do XX.XX.XXXX
sa automaticky odo dňa XX.XX.XXXX zmenil na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú, preto
rozviazanie pracovného pomeru ku dňu XX.XX.XXXX je neplatné, avšak napriek tomu nemá záujem na
ďalšom zamestnaní u žalovaného, požaduje však vyúčtovanie za H. XXXX a náhradu mzdy vo výške
priemerného zárobku za Š. mesiace, nasvedčuje účelovému konaniu zo strany žalobkyne a potvrdzuje,
že žalobkyňa už dňa XX.XX.XXXX, kedy svojvoľne zmenila dôvod skončenia pracovného pomeru na
Výstupnom liste z XX.XX.XXXX na dôvod výpovede, mala záujem a jasný cieľ požadovať od žalovaného
náhradu mzdy. Toto účelové konanie potvrdzuje aj samotné vyjadrenie žalobkyne uvedené v písomnom
vyjadrení žalobkyne zo dňa 23.12.2016, v ktorom sama žalobkyňa potvrdila, že do XX.XX.XXXX sa
nikto u žalovaného nezaujímal o podpísané dodatky, na základe ktorých mal byť pracovný pomer
zamestnancov a aj žalobkyne predĺžený na dobu určitú do XX.XX.XXXX, preto všetci vedeli, že de iure
sú od XX.XX.XXXX zamestnaní na dobu neurčitú a že prípadné rozviazanie pracovného pomeru bude
neplatné a bude to riešiť súdnou cestou.

43. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa od počiatku konala účelovo, premyslene, sama si dňa
XX.XX.XXXX svojvoľne zmenila dôvod skončenia pracovného pomeru na Výstupnom liste na dôvod
výpovede a následne sa domáhala neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, pričom
požadovala od žalovaného náhradu mzdy. Takémuto konaniu žalobkyni nemôže byť poskytnutá právna
ochrana.

44. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný po tom, ako sa dozvedel o vzniknutej situácii, žalobkyni
bezodkladne oznámil, že jej pracovný pomer stále trvá a vyzval ju na nástup do práce, čo potvrdzuje
list žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, SMS komunikácia z XX.XX.XXXX a
XX.XX.XXXX a napokon aj sama žalobkyňa, ktorá potvrdila, že žalovaný jej oznámil, že jej pracovný
pomer trvá a vyzval ju na nástup do zamestnania.

45. Následné konanie žalobkyne spočívajúce v odpovedi žalovanému listom zo dňa XX.XX.XXXX, v
ktorom uviedla, že nemá záujem pokračovať v práci a preto žiada postup podľa § 79 ods. 4 Zákonníka
práce a keďže jej ešte nebola doručená výpoveď, predpokladá, že ju žalovaný vystaví minimálne s C.
dátumom a teda s výpovednou dobou jej bude patriť náhrada mzdy za Š. mesiace, t. j. do konca E.
XXXX, ako aj to, že žalobkyňa nenastúpila do práce, opätovne potvrdzuje účelovosť konanie žalobkyne
s cieľom získať náhradu mzdy za Š. mesiace. Žalovaný žalobkyňu vyzýval, aby sa dostavila do práce a
plnila si svoje povinnosti, rovnako ju vyzýval, aby sa dostavila s cieľom doriešiť jej pracovný pomer, ktorý
stále trvá, napriek tomu, že do práce nechodí, avšak žalobkyňa sa k žalovanému nedostavila, preto súd
vyhodnotil takéto konanie tak, že žalobkyňa nemala skutočný záujem o vyriešenie vzniknutej situácie, t.
j. vyriešenie trvania jej pracovného pomeru a konala tak, aby od žalovaného mohla požadovať náhradu
mzdy, ktorú od žalovaného aj požadovala a to za štyri mesiace.

46. Súd mal v konaní taktiež za preukázané, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru
zo dňa XX.XX.XXXX a to podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny spočívajúce v tom, že od XX.XX.XXXX, napriek písomnej výzve na nástup do zamestnania,
žalobkyňa do práce nenastúpila a jej neprítomnosť v práci bola neospravedlnená. Žalovaný teda
žalobkyňu zamestnával až do XX.XX.XXXX, kedy žalobkyni uplynula dvojmesačná výpovedná doba
a do tohto dátumu za žalobkyňu aj riadne platil odvody, čo potvrdzuje výpis zo sociálnej poisťovne z
09.07.2016.



47. Z listu žalobkyni zo dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané a potvrdené, že žalobkyňa vedela, že
jej pracovný pomer stále trvá, pretože v liste žalovanému uviedla, že keďže jej ešte nebola doručená
výpoveď, predpokladá, že ju žalovaný vystaví minimálne s C. dátumom a teda s výpovednou dobou dva
mesiace jej bude patriť náhrada mzdy za Š. mesiace, t. j. do konca E.Ú. XXXX. Z uvedeného vyjadrenia
žalobkyne je jasne preukázaná existencia trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného a
vedomosť žalobkyne o tom, že jej pracovný pomer stále trvá, na čo sa žalobkyňa sama odvolávala.
Žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti výpovede ku dňu XX.XX.XXXX je preto účelová a nedôvodná,
preto súd žalobu zamietol.

48. Keďže súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX je nedôvodná a je
potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko v konaní bolo jasne preukázané, že pracovný pomer žalobkyne trval
až do XX.XX.XXXX, s tým, že pracovný pomer žalobkyne bol ukončený zo strany žalovaného výpoveďou
zo dňa XX.XX.XXXX a následne plynula žalobkyni dvojmesačná výpovedná doba, t. j. pracovný pomer
trval do XX.XX.XXXX, súd nevykonával ďalšie dokazovania ohľadom preukázania nároku na náhradu
výšky mzdy v sume 4.656,- eur, ako si žalobkyňa žalobou uplatnila, pretože by to bolo nehospodárne
a neúčelné.

49. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považoval žalobu žalobkyne na určenie neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa zo dňa XX.XX.XXXX a na náhradu mzdy
vo výške priemerného zárobku za dobu Š. mesiace v sume 4.656,- eur za nedôvodnú a irelevantnú,
preto žalobu v celom rozsahu zamietol, tak, ako je uvedené v prvom výroku enunciátu rozsudku.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255
ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie práva proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala.

53. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP).

Proti druhému výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je
prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov



sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vaduuvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§
38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).