Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/156/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211228179
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1211228179.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a
sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: Centrum vedecko-technických
informácií Slovenskej republiky, Lamačská cesta 8/A, Bratislava, IČO: 151 882, zast.: JUDr. Ján Pokorný,
advokát, Anenská 1, Bratislava proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská
48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zast.: ius aegis, s. r. o., so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava, o zaplatenie
153.827,98 eur s príslušenstvom, na odvolania žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 13. marca 2017 č.k. 8C 220/2011-757 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 77.486,47 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 29.11.2011 do
zaplatenia, v napadnutej zamietajúcej časti o nároku strán sporu (účastníkov) na náhradu trov konania
p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
77.486,47 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 29.11.2011 do zaplatenia do troch dní od jeho
právoplatnosti titulom náhrady škody, konanie v časti o zaplatenie sumy 4.948,73 eur s 9,25 % ročným
úrokom z omeškania od 06.07.2011 do zaplatenia a o zaplatenie sumy 64.190,24 eur s 9,5 % ročným
úrokom z omeškania od 28.08.2013 do zaplatenia zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa po pripustení zmeny jej petitu súdom prvej inštancie proti
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 153.827,98 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, skutkovo
odôvodnenej tým, že dňa 26.10.2010 došlo k havárii vodovodného potrubia vo vlastníctve žalovaného
uloženého v ceste na Č. P.. Voda vytekajúca z havarovaného vodovodného potrubia zatopila suterénne
priestory budovy žalobcu na Lamačskej ceste 8/A v Bratislave, boli poškodené suterénne priestory aj veci
uložené v týchto priestoroch. Žalovaný oznámil poistnú udalosť KOOPERATIVA poisťovni, a.s. Vienna
Insurance Group. Poisťovňa otvorila škodový spis č. XXXXXXXXXX a 03.11.2010 vykonala obhliadku
na účely zistenia rozsahu spôsobenej škody. Na odstránenie následkov žalobca cestou verejného
obstarávania vyberal dodávateľov, ktorých odsúhlasoval s poisťovňou. Po vykonaní podstatnej časti prác
žalobca odovzdal poisťovni doklady - zaplatené faktúry na preukázanie výšky spôsobenej škody dňa
07.03.2011. Poisťovňa žalobcovi oznámila, že žalovaný má poistné krytie len do výšky 10.000,- eur, z
ktorého uhradila náklady na maľovanie priestorov žalobcu.



3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 26.10.2010 postúpil poistnú udalosť za účelom
jej likvidácie poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, agentúra Bratislava,
s ktorou má uzavretú poistnú zmluvu ohľadne zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou
spoločnosti. Poisťovňa vykonala obhliadku a žalobcovi uhradila poistné plnenie vo výške 26.353,96 eur.
Žalovaný namietal požadovanú výšku náhrady škody.

4. Vychádzal i z následného písomného vyjadrenia žalobcu, že spotreba elektrickej energie za október
2010 bola 40.752 kWh s platbou 6.255,14 eur, za november 2010 bola spotreba 50.352 kWh s platbou
7.441,15 eur a za december 2010 bola spotreba 55.656 kWh s platbou 8.088,70 eur. V rokoch 2010
a 2011 platil za spotrebu elektrickej energie preddavky vo výške 7.000 eur mesačne. V podlažiach -1
a -2 suterén v jeho sídle nie sú osobitné merače spotreby elektrickej energie. V dňoch 26.10.2010
- 28.10.2010 bolo prevádzané odlučovanie vody z priestorov 1. a 2. podzemného podlažia, v dňoch
30.11.2010 - 07.12.2010 tiež bolo prevádzané odvlhčovanie uvedených priestorov, obsluhu zariadení
vykonávali jeho interní zamestnanci. V dňoch 15.12.2010 - 10.01.2011 bolo prevádzané odvlhčovanie
podlahy v 2. podzemnom podlaží, výberovým konaním iniciovaným poisťovňou Kooperativa bol vybraný
dodávateľ na odstránenie vlhkosti z podlahy. Čo sa týka platieb v prospech spoločnosti Schindler výťahy
a eskalátory, a.s. v roku 2011, založil len faktúry za opravy v priamej príčinnej súvislosti so zatopením
priestorov. Výťahy boli uvedené do prevádzky 12.02.2011. Pri opravách výťahov v súvislosti so škodovou
udalosťou nedošlo k zhodnoteniu ani modernizácii výťahov. Odmeňovanie zamestnancov sa riadi
zákonom č. 553/2003 Z. z., okrem doložených odmien neboli predmetným zamestnancom vyplácané iné
odmeny. Knihy poškodené a zničené škodovou udalosťou sa vyberali zo skladových regálov postupne v
priebehu novembra 2010. Začiatkom decembra 2010 bol spracovaný zoznam poškodených a zničených
kníh, ktorý odsúhlasili pracovníci odboru knižnično-informačných služieb, referátu ochrany KF, rovnako
tento zoznam odsúhlasila pracovníčka poisťovne a s jej súhlasom boli poškodené knihy pre riziko
rozmnoženia plesne a šírenie zápachu odvezené 13.12.2014 na skládku na likvidáciu. Pri likvidácii
spolupracoval s poisťovňou. V januári 2011 spracovali zodpovední pracovníci návrh na odpis haváriou
poškodených kníh a 14.01.2011 ho predložili vyraďovacej komisii, ktorá 25.01.2011 rozhodla o vyradení
zničených a poškodených kníh z evidencie. Poukázal na záväzný postup pri vyraďovaní kníh a periodík
v zmysle vyhlášky č. 421/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej
evidencie, vyraďovaní a revízii knižničného fondu v knižniciach. Stav majetku v miestnosti 701 (sklad),
v ktorom boli regále, bol rovnaký v roku 2010, ako aj v roku 2013.

5. Poukázal i na následné písomné vyjadrenie žalovaného, že z dôvodu škodovej udalosti sa spotreba
elektrickej energie mohla mesačne zvýšiť maximálne o 10.000 kWh za mesiac 11/2010 a o 18.000 kWh
za mesiac 12/2010. Náhrada škody za spotrebovanú elektrickú energiu tak môže podľa neho tvoriť
maximálne suma za cca 28.000 kWh, t.j. 3.920 eur (28.000 x 0,140). Celková suma odplaty za posledné
vysúšanie realizované od 15.12.2010 by nemala podľa neho presiahnuť 11.062,92 eur s DPH, pričom
faktúra č. XXXXXX za vysúšanie od 15.12.2010 - 10.01.2011 bola vystavená na sumu 18.000 eur s DPH.
Spochybňoval, či boli reálne využité vysúšacie zariadenia, ktoré si žalobca objednal a za ktoré zaplatil a
spochybňoval aj možnosť výpočtu náhrady škody z hodnôt predpokladanej spotreby elektrickej energie
vysúšacích zariadení. V súvislosti s údržbou výťahov uviedol, že uplatňovanú škodu je potrebné znížiť
o 2.200 eur, nakoľko túto žalobca ušetril, keďže nemusel realizovať pravidelnú údržbu. V období, kedy
mali byť vykonané dve pravidelné údržby, bola vykonaná na každom výťahu séria opráv, v rámci ktorej
bol celý výťah riadne skontrolovaný. Vyplatená odmena vo výške 2.201 eur pre 9 pracovníkov žalobcu
(priemerne 244 eur na osobu), čo predstavuje 1/3 priemerného mesačného príjmu zamestnanca žalobcu
za rok 2010, sa mu javí ako neprimeraná a žalobca podľa neho nepreukázal jej opodstatnenosť. Mal za
to, že žalobca nevysvetlil vyradenie 1.822 kusov periodík v hodnote 28.816,24 eur, ktoré bolo navrhnuté
až jeden rok po škodovej udalosti. Neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi vznikom škodovej udalosti
v roku 2010 a vyradením 1.822 kusov periodík v roku 2011, pričom žalobca mohol periodiká v roku
2011 vyradiť ako duplikáty, či stratené alebo obsahovo zastarané knižničné jednotky. Žalovaný preto
namietal výšku škody 28.816,24 eur za vyradenie 1.822 kusov periodík v roku 2011. Žalobca podľa neho
nepreukázal, že v sklade 701 sa pri jeho vytopení nachádzali rovnaké regálové zostavy ako v roku 2013.
V zápise z obhliadky škodovej udalosti sa neuvádza poškodenie samotných regálov, iba poškodenie
regálových dosiek, z fotodokumentácie urobenej poisťovňou považoval za zrejmé, že regály sú kovové,
ku žiadnemu poškodeniu by nemohlo dôjsť. Zo zápisu z obhliadky škodovej udalosti z 03.11.2011 mal za
zrejmé, že poškodené boli iba laminované police, hodnota jednej bola pri nadobudnutí 20,90 eur. Uviedol,
že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že škodovou udalosťou by mohlo dôjsť k zničeniu regálových
zostáv vo výške 71.392,78 eur. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 04.09.2014 žiadal, aby súd priznal



žalobcovi náhradu skutočne spotrebovanej elektrickej energie na vysušovanie zatopených priestorov v
maximálnej výške 4.103,68 eur. Mal za to, že vysúšanie priestorov žalobcu v poslednej fáze prebiehalo
len 15 dní od 16.12.2010 do 30.12.2010, kedy by celková suma náhrady nemala presiahnuť 11.062,92
eur s DPH.

6. Žalobca prostredníctvom podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 16.05.2014 vzal žalobu späť
v časti náhrady nákladov za spotrebovanú elektrickú energiu na vysúšanie vo výške 4.948,73 eur
spolu s úrokom z omeškania. V súvislosti so servisom výťahov žalobca uviedol, že za štvrtý štvrťrok
2010 servisná organizácia servis nefakturovala, preto žalobca nič neušetril. Vo vzťahu k poskytnutým
odmenám zamestnancom poukázal na právnu úpravu o odmeňovaní prác vo verejnom záujme,
ktorá umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť odmenu za splnenie mimoriadnej úlohy. Výšku odmien k
zachráneným knižničným jednotkám označil za nepatrnú a v prípade, ak by odmenení zamestnanci
tieto práce nevykonali, škoda by bola podstatne vyššia. Čo sa týka vyradenia 1.822 kusov periodík,
v zápisnici z vyraďovacej komisie je uvedený dátum, dátum je uvedený aj na zápisnici o likvidácii.
Nemal za pravdivé tvrdenie, že periodiká neboli obhliadnuté poisťovňou, KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
založila do spisu fotodokumentáciu, na ktorej sú zdokumentované škody aj na knižničnom fonde vrátane
periodík. Regálové zostavy boli vyrábané na zákazku a ich celková cena bola 444.406,89 eur. Žalobca
regálové zostavy umiestnené v sklade neevidoval po jednotlivých dieloch, ale každú zostavu ako celok.

7. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie skutkovo ustálil, že medzi KOOPERATIVA poisťovňou,
a.s. Vienna Insurance Group a žalovaným bola uzavretá poistná zmluva č. XX-XXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu v súvislosti s činnosťou poisteného. Žalobca ako
poškodený uplatnil u KOOPERATIVA poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group nárok na náhradu škody
voči škodcovi - poistenému (žalovanému). Ku škodovej udalosti došlo dňa 26.10.2010 v Bratislave na
Lamačskej ceste 8/A, kedy došlo k zatopeniu dvoch poschodí suterénu vodou z dôvodu prasknutého
potrubia neďaleko objektu žalobcu. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group v liste
zo dňa 03.10.2011 uviedla, že z hľadiska poistnou zmluvou definovaných škôd išlo v danom prípade
o individuálnu škodu, kedy bolo maximálne plnenie poisťovne obmedzené sumou 10.000,- eur, ktorá
je limitom za jednu a všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom poistnom roku. Poisťovňa plnila vo
výške 26.353,96 eur za opravu omietky, maľovky, montáž, demontáž podhľadu zo sadrokartónu a s tým
súvisiace práce, a preto bolo poistné plnenie vyčerpané a vyplatené nad rozsah maximálneho plnenia
za individuálne škody.

8. Z faktúry č. XXXXX vystavenej spoločnosťou TVG Klima Slovakia s.r.o. súd prvej inštancie zistil
cenu za nájom a úkony súvisiace s odlučovaním vody a odvlhčovaním za obdobie 26.10.-27.10.2010
9.397,30 eur. Podľa prílohy k faktúre celková spotreba elektrickej energie prenajatých prístrojov
predstavovala 10.165,20 kWh; za obdobie 30.11-07.12.2010 predstavovala cena za nájom 1.819,38
eur (faktúra č. XXXXX) a podľa prílohy k faktúre celková spotreba elektrickej energie prenajatých
prístrojov predstavovala 1.429,20 kWh. Cena za vysušenie podlahových konštrukcií predstavovala v
zmysle faktúry č. 11006 18.000,- eur a spotreba elektrickej energie predstavovala 41.659,20 kWh.

9. Z faktúry č. 16/2010 vystavenej dodávateľom Y. X.Ó. ml. mal za preukázanú cenu za vyčistenie -1,
-2 suterénu a parkoviska 1.399,56 eur a na základe faktúry č. 4/2011 cenu 293,82 eur. Z faktúry č. XX/
XXXX/XXXX vystavenej dodávateľom NECTEL, spol. s r.o. zistil cenu za demontáž EPS hlásičov 132,33
eur a z faktúry č. 5/0634/2011 cenu za výmenu zatečených hlásičov EPS 364,68 eur. Podľa faktúry č.
XXXXXX vystavenej dodávateľom ELEKTROSPOL s.r.o. cena za nájom 2 ks stavebných rozvádzačov
predstavovala 460,80 eur. Za odvoz kníh na skládku bola v zmysle faktúry č. XXX/XXXX žalobcovi
fakturovaná cena 315 eur. Spoločnosťou Schindler výťahy a eskalátory, s.r.o. bola žalobcovi za servis
výťahov fakturovaná cena 3.410,70 eur (faktúra č. XXXXXXXXX), 509,32 eur (faktúra č. XXXXXXXXX),
803,95 eur (faktúra č. XXXXXXXXX), 803,95 eur (faktúra č. XXXXXXXXX), 3.238,81 eur (faktúra č.
XXXXXXXXX), 3.238,81 eur (faktúra č. XXXXXXXXX). Z faktúry č. XXXXXXX vystavenej dodávateľom
ALNICO-združenie zistil cenu za dodávky a montáž elektrozariadení 261,60 eur. Z faktúry č. XXXX/
XXXXXX vystavenej dodávateľom DREVONA SLOVAKIA s.r.o. dňa 19.12.2007 mal za preukázanú cenu
za dodávku, montáž a umiestnenie kovových regálov a šatníkových skríň celkovo vo výške 444.406,89
eur (13.388.202,- Sk).

10. Tiež vychádzal zo zistenia, že zamestnancom žalobcu bola návrhom predloženým dňa 02.11.2010
navrhnutá mimoriadna odmena za odstraňovanie následkov havárie v sume 1.631 eur. Podľa zápisnice



z vyraďovacej komisie zo dňa 25.01.2011 po vykonaní obhliadky zničených a poškodených knižničných
jednotiek bolo navrhnutých na vyradenie 413 K.J. v hodnote 1.983,26 eur. Následne žalobca dňa
31.10.2011 navrhol vyradiť z knižničného fondu 1.822 kusov periodík v hodnote 28.816,238 eur.

11. Vychádzal i zo záverov znaleckého posudku č. 01/2017 znalca G.. S. S., I.., že výška škody
drevených častí knižných regálov typ EK 7600 L., ktorá vznikla dňa 27.10.2010 zatopením suterénnych
priestorov žalobcu, predstavuje 7.202,54 eur.

12. Do pozornosti dal prednes právneho zástupcu žalobcu, že na jeho webovej stránke sú prístupné
výročné správy žalobcu, v prílohe výročnej správy za rok 2011 je uvedené aj vyradenie predmetných
periodík, a teda potvrdená ich likvidácia. Ak žalovaný argumentuje ušetrením nákladov na servis
výťahov, ich nefunkčnosť spôsobila, že žalobca musel odriecť komerčné akcie v priestoroch, ktoré
vďaka nefunkčnosti výťahov neboli na poschodiach prístupné. V časti nároku za spotrebovanú elektrickú
energiu nepovažoval za možné pri určení výšky škody vychádzať z iného ako dohadu pri porovnaní
prevádzky v rovnakých časových obdobiach počas iných rokov, nakoľko konkrétne vyčíslenie by bolo
možné len v prípade samostatného merača, ktorý k dispozícii nie je. Argument o ušetrení za servis
výťahov považoval za neodôvodnený, nakoľko škodou sa rozumie vyčíslenie hodnoty, o ktorú sa znížil
majetok poškodeného, resp. čo vynaložil za odstránenie následkov, takže argument o ušetrení za
revíziu nemá súvislosť s uplatneným nárokom. V prípade odmien za pomoc zamestnancov uviedol, že
išlo o viacdňovú činnosť od prikrývania vecí v zatápaných priestoroch z vyšších poschodí, vynášanie
poškodených knižničných jednotiek, pričom tento zvolený spôsob znížil výšku škody oproti prípadu,
kedy by žalobca na túto činnosť objednal firmu a svoje zohral aj časový faktor. K tvrdeniu, že zničenie
periodík nie je zdokumentované, uviedol, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom poukázal
na vyjadrenie poisťovne z 18.11., súčasťou ktorého je aj farebná dokumentácia poškodených periodík.
Takisto fotografie sú aj na CD nosiči poisťovne. K vyradeniu periodík tiež odkázal na zápis vyraďovacej
komisie, ktorý je súčasťou príloh k žalobe a z obsahu ktorého vyplýva návrh na vyradenie poškodených
periodík. K námietke premlčania mal za to, že premlčacia doba je v tomto prípade 4-ročná, svoj nárok
uplatnil včas, pričom vzťahy medzi stranami sa podľa neho riadia Obchodným zákonníkom.

13. Poukázal na prednes právneho zástupcu žalovaného, že žalobca vyčíslil spotrebu elektrickej energie
v súvislosti s predmetnou vecou na sumu cca 9.800 eur, pričom v tejto časti nároku žiada cca o 7.800
eur viac a toto navýšenie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, žalovaný by akceptoval nárok vo výške
cca 5.000 eur. K vysúšaniu uviedol, že pri určení jeho doby došlo k chybe v písaní, čo potvrdzuje
tvrdenie žalovaného, že vysúšanie v období od 28.10. do 30.11.2010 vôbec nebolo realizované. Nemal
za preukázané, že v čase po 30.12.2010 bola realizovaná akákoľvek prevádzka vysúšacích zariadení.
V bode týkajúcom sa poškodenia výťahov považoval za potvrdený argument, že žalobca za 4. štvrťrok
2010 ušetril za revíziu výťahov sumu 1.100 eur, pričom predpoklad je, že sa tak stalo aj v 1. štvrťroku
2011. K odmenám zamestnancov za pomoc pri likvidácii škody mal za preukázané, že táto pomoc
bola v období len jedného dňa, preto priznané odmeny vo vzťahu k takémuto času považoval za
neodôvodnené. Tiež podľa neho chýba akýkoľvek postup žalobcu, ktorý viedol k určeniu jednotlivých
odmien alebo či to bolo svojvoľné rozhodnutie. K náhrade za vyradené periodiká uviedol, že oproti situácii
s vyradením kníh, ktorá bola preukázaná aj ohliadkou poisťovne, v prípade vyradenia periodík chýba
dôkaz o príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, t. z. nie je k dispozícii obhliadka poisťovne, doklad o
vyvezení na skládku a tiež doklady o tom, že by sa postupovalo v zmysle vyhlášky č. 421/2003 Z. z. Mal
za pravdepodobnejšie, že sa jednalo o pravidelné vyraďovanie periodík, ktoré zastarávajú a deje sa tak
každý rok, ako to vyplýva z výročných správ. Dosvedčuje to podľa neho aj skutočnosť, že sa tak dialo
aj rok po vzniku škody. K zničeniu regálových zostáv mal za to, že pokiaľ žalobca uplatňuje náhradu za
zničenie celej veci, tak v tomto prípade neoprávnene, nakoľko nedošlo k zničeniu kovových častí, ale iba
vymeniteľných laminátových dosiek, čím regály nestratili svoju funkčnosť ako celok a nie sú ani vecou,
ktorá by bola jedinečnou umeleckou alebo nezameniteľnou. Na pojednávaní dňa 20.12.2016 vzniesol
námietku premlčania časti nároku 71.392,78 eur, nakoľko bol uplatnený až podaním zo dňa 28.08.2013,
teda viac ako dva roky po tom, čo sa žalobca dozvedel o škode, aj o tom, kto za ňu zodpovedá.

14. Z obsahu svedeckej výpovede T. T. zistil, že je zamestnankyňou poisťovne Kooperatíva a.s. vo
funkcii ohliadka majetkových škôd a likvidátor. Sídlo žalobcu navštívila kvôli ohliadke potom, ako bola
odčerpaná voda a keďže priestory žalobcu sú pod úrovňou okolitého priestoru, následky vytečenej
vody videla na 2 podzemných podlažiach, konkrétne zatečené steny, stropy, zničené drevené regály,
na ktorých boli uložené knihy a tiež samotné knihy boli rozmočené. Týkalo sa to kníh, ktoré boli aj na



vrchu regálu aj na jeho spodnej časti a tieto v čase ohliadky boli vytrieďované, pričom v tom čase ešte
triedenie poškodených a nepoškodených kníh nebolo ukončené, avšak už aj vtedy bolo zrejmé, že časť
kníh je znehodnotená, niektoré začali aj plesnivieť. Tiež videla následky zaplavenia 2 výťahových šácht.
V čase návštevy sa dohodli, že po roztriedení poškodených kníh bude vykonaná ďalšia ohliadka, tej sa
už za poisťovňu zúčastnil likvidátor tejto poistnej udalosti. S odstupom času si už nepamätala, či videla
aj poškodené časopisy, prípadne iné tlačoviny. Myslela si, že videla iba knihy. Regály boli kovové a
poškodené boli nosné časti z bukasového materiálu. Druhá doohliadka sa uskutočnila približne 2 týždne
po jej ohliadke. Poškodenia jej boli ukázané vizuálne a následne na doohliadke boli vyfotené tak, ako je
to v spise, pričom je pravdepodobné, že z tejto doohliadky robil likvidátor záznam, ale tiež je možné, že
poškodenie vyfotil. V prípade, že miera poškodenia sa medzi ohliadkou a doohliadkou zväčší, pri oboch
ohliadkach sa urobí zápis a pri doohliadke sa vyhodnotí rozšírenie poškodenia vzhľadom na postupujúcu
vlhkosť, pričom k podkladom patrí aj fotodokumentácia. V predmetnom prípade boli odfotené poškodené
priestory, poškodené knihy sa nefotili. V priestoroch sa nachádzali pracovníci, ktorí v tom čase už knihy
triedili a fotografie poškodených kníh boli teda nafotené až pri doohliadke a ich vytriedení. Poškodenie
kníh však vedela potvrdiť vizuálnou skúsenosťou v čase jej ohliadky. Čo sa týka fotografií masy kníh z č.l.
136 a nasledujúcich spisu, pri takomto množstve je bežná prax taká, že likvidátor námatkovo skontroluje
na viacerých miestach ich poškodenie, nedochádza ku kontrole každej z kníh, preto nemohla vylúčiť, že
sa medzi nimi nachádzali aj nepoškodené. Počas jej návštevy sa knihy jednotlivo nepočítali. Drevené
časti regálov pracovníci žalobcu počas jej návštevy rozoberali potom, ako z nich odstránili poškodené
knihy, pričom poškodenie týchto drevených častí nebolo všade, len na miestach, kde boli zatečené knihy.
Zatečenie zo stropu prebiehalo lokálne, napr. popri elektrickom vedení a tie časti regálov pod zatekaním
boli poškodené. Takisto podvlhávali spodné poschodia regálov od vody, ktorá sa nachádzala na podlahe.
Voda stekala zhora až do spodných častí regálov a takisto mohla byť príčinou poškodenia kníh v
spodnejších regáloch. Dôsledkom spôsobu zatečenia bolo, že nie všetky regály boli vodou poškodené.
K identifikácii počtu ich poškodenia odkázala na zápis z 03.11.2010. Aj v rámci ohliadky vyhotovovala
fotodokumentáciu, pričom pri ohliadke sa riadia pokynmi poškodeného, ktorý sám identifikuje miesta,
ktoré boli poškodené a ktoré im ukáže. Pokiaľ dôjde medzičasom k nárastu poškodenia, ako to v danom
prípade mohlo byť ďalším pôsobením vlhkosti, tieto zmeny potom zaregistruje doohliadka.

15. Z výpovede svedka F. O. zistil, že poistnú udalosť v októbri 2010 ohliadala pani T. a neskôr bol
privolaný k doohliadke kvôli zisteniu rozšírenia rozsahu následkov. Išlo o priestor jedného poschodia v
suteréne, ktorý bol pripravený na vysúšanie. Jeho úlohou bolo posúdiť adekvátnosť vysúšania, ktoré
poisťovňa prepláca len v prípade zamedzenia ďalšieho navyšovania škôd. Jeho úlohou od nadriadeného
bolo zistiť adekvátnosť požiadavky poškodeného na vysúšanie priestorov a zabezpečiť podklady pre
prípadné vysúťaženie firmy. Nespomínal si, že by sa robil nejaký zápis z doohliadky, tieto však ako
likvidátor robila pani T., ktorej ako majetkovej likvidátorke táto agenda patrí. Bol prítomný osobne v
priestoroch poškodeného a pokiaľ sa nejaký zápis z tohto úkonu robil, musel byť súčasťou poistného
spisu. Dôvodom jeho účasti na doohliadke bola požiadavka poškodeného na preplatenie nákladov na
vysúšanie, a preto ho riaditeľ poveril zistením, či vysúšanie je v tomto prípade nutné a zistiť podmienky
pre vysúťaženie firmy, pokiaľ takéto vysúšanie nutné bolo. Nebol si vedomý, že by vypracovával záznam
o tejto doohliadke a nevykonával fotodokumentáciu priestoru s výnimkou možno na pokyn pani T., ktorá
však fotodokumentáciu vkladá do systému. Bol prítomný v priestore, kde boli uložené knihy, časopisy,
prípadne iná písomná fotodokumentácia a priestor tvorili regály, medzi ktorými boli uličky. Vysúšanie
sa malo týkať jednak priestorov, ale tiež poškodený signalizoval tvorenie plesní na publikáciách, ktoré
malo vysúšanie zastaviť. Čo sa týka regálov, niektoré ešte boli zaplnené, niektoré už boli vyprázdnené
a cestou dolu po schodoch videl publikácie rozložené na schodoch, čo aj fotodokumentovala p. T. a
súviselo to so súpisom škôd, ktoré ešte v tom čase poškodený robil. V regáloch videl knihy, ktoré boli
evidentne vlhké a poškodené v dôsledku zatopenia. Preberanie škôd však stále prebiehalo a boli tam
aj ďalšie zaplnené regály, ktoré čakala kontrola a je možné, že aj medzi nimi boli poškodené publikácie.
Konkrétny spôsob poškodenia publikácií vodou neposudzovali. Nevedel určiť rozsah podzemných
podlaží, bol len na tom jednom spomínanom a išli doň po schodoch, v garážach nebol.

16. Takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 420a ods. 1, 2 a 3
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 101 OZ a § 106 ods. 1, 2 OZ a ohľadom príslušenstva podľa
§ 517 ods. 2 OZ.

17. Pripomenul, že žalobca pôvodne vyčíslil uplatnený nárok vo výške 82.435,20 eur, ktorá suma
pozostáva z niekoľkých čiastkových nárokov, v prvom rade suma náhrady za uvedenie do pôvodného



stavu vo výške 51.635,50 eur a finančný ekvivalent za znehodnotené knihy a tlačoviny vo výške
30.799,50 eur, následne rozšíril žalobu o škodu na regálových zostavách vo výške 71.392,78 eur.
V sume 51.635,50 eur potom žalobca identifikoval a doložil čiastkové nároky tak, že náklady na
vysúšanie poškodených suterénnych priestorov, spočívajúce v cene za prenájom a inštaláciu zariadení
na odsávanie vody od spoločnosti TVG Klima Slovakia, s.r.o. (T.) sú v celkovej výške 29.216,68
eur. (č.l. 23,26,41 spisu). Za podstatu skutkového tvrdenia žalobcu považoval to, že v príčinnej
súvislosti s haváriou pracovali v dotknutých priestoroch technické zariadenia od prenajímateľa TVG
Klima Slovakia, s.r.o., ktoré odlučovali vodu a vysúšali priestory v troch etapách a nárok predstavuje
úhradu za nájom. Sporným po vyjadrení žalovaného zostal nárok, týkajúci sa tretej etapy (15.12.2010
- 10.1.2011), ktorý nad nespornú výšku 11.062,92 eur žalovaný poprel. Dôvodil pri tom, že práce
zariadení po 30.12.2010 neboli preukázané, nakoľko posledné doložené výsledky meraní z 30.10.2010
už vykazovali nízke hodnoty vlhkosti a listinné dôkazy nepreukazujú ani faktické ukončenie nájmu k
termínu tvrdeného žalobcom pri absencii protokolu o vrátení zariadení prenajímateľovi k 10.1.2011,
tiež, že nárast spotreby elektrickej energie v objekte žalobcu v januári 2011 je zanedbateľný oproti
prenajímateľom deklarovanej spotrebe zariadení v činnosti. Na druhú námietku zareagoval žalobca
originálom Prenájmového protokolu, podľa ktorého v tretej etape z pôvodného počtu 43 zariadení bolo
42 odobratých - vrátených 10.1.2011 a ďalej, že 31 zariadení prenajímateľ dodal 15.12.2010 a zvyšok
o deň neskôr. Vyhodnotil, že protokol potvrdzuje nájomný vzťah s vecne naplneným obsahom v čase
od 15.12.2010 - 10.1.2011 tak, ako to tvrdil žalobca. Zaujal názor, že námietka výsledkov posledných
meraní, bez ďalšieho, sama o sebe nič nehovorí o potrebe využitia zariadení v objekte, navyše keď jedna
z nameraných hodnôt, podľa meracieho protokolu na bode 9, je po celé obdobie v podstate rovnaká (č.l.
44 a 678 spisu). V kontexte tohto nároku považoval tiež za podstatnú okolnosť, že žalobca pri výbere
dodávateľa zariadení, s cieľom najnižších nákladov, spolupracoval s poisťovňou žalovaného a vyberal
najlacnejšiu ponuku z viacerých. Z doložených listinných dôkazov - výstupov z obdobia vyhodnocovania
ponúk vyvodil, že cena nájmu, pôvodne deklarovaná vybraným subjektom, bola napokon reálne ešte
nižšia, navyše vo vzťahu k poslednej etape určená tzv. paušálom, s cieľom odstrániť následky havárie
bez podmienenosti na dĺžke celého procesu. Napriek tomu, že žalobca konal v časovom strese, jeho
správanie podľa súdu prvej inštancie svedčí o snahe hospodárneho vynakladania verejných prostriedkov
a nedáva príčinu spochybňovať deklarovanú dobu nájmu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že tento
čiastkový nárok bol uplatnený dôvodne v celom rozsahu.

18. Ďalej posudzoval opodstatnenosť nákladov za čistiace a dezinfekčné práce, spočívajúce v cene za
vyčistenie parkoviska a suterénnych priestorov živnostníkom Y. X. ml. v celkovej výške 1.693,38 eur. (č.l.
30, 58 spisu), náklady za demontáž zatečených požiarnych hlásičov a výmenu za nové spoločnosťou
Nectel, spol. s r.o. v cene 497,01 eur. (č.l. 32,99 spisu), náklady na zapojenie elektrických stavebných
rozvádzačov servisom elektrozariadení Alnico v cene 261,60 eur. (č.l. 97 spisu), náklady za nájom 2ks
stavebných rozvádzačov od spoločnosti Elektrospol s.r.o. vo výške 460,80 eur. (č.l. 47 spisu), náklady
za odvoz knižničného fondu poškodeného vodou a plesňou na skládku odpadu živnostníkom Ľ. M.
v cene 315 eur. (č.l. 49 spisu), s tým, že žalobca tiež uplatnil drobné výdavky za zakúpenie rukavíc,
rúšok na tvár, krému na ruky Rempo Silver pre pracovníkov odstraňujúcich následky havárie v období
16.-23.11.2010 vo výške 27,48 eur. (č.l. 53,55 spisu). Ďalšia súčasť uplatnenej škody spočívala vo
vyčíslení znehodnotených skladových zásob kancelárskych potrieb ich zakúpením v papiernictve Libra
RBK a xeroxového papiera v celkovej výške 371,34 eur. (č.l. 56,57 spisu). Uvedené čiastkové nároky
posúdil v zmysle ust. § 151 CSP ako nesporné.

19. Ďalšiu časť nároku tvoril náklad opráv poškodených výťahov spoločnosťou Schindler výťahy a
eskalátory a.s. v celkovej cene 8.766,37 eur. (č.l. 58 a nasl. spisu). Súd prvej inštancie pripomenul,
že obrana žalovaného spočívala v okolnosti, že obdobie medzi haváriou a sfunkčnením výťahov, bolo
tiež obdobím, v ktorom boli naplánované ich dve pravidelné údržby v cene 2x po 1.091,41 eur a
ušetrenie úhrad týchto revízii má znižovať žalobcov nárok na náhradu škody. Poukázal na to, že
súdna prax ustálila, že právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného, a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Obe tieto formy sú
v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a
uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu
poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Dospel k záveru, že obrana žalovaného



ide nad rámec takto definovanej škody, pretože cena prípadných revízii sa na majetku žalobcu reálne
(skutočne) neprejavila a hocako pravdepodobná, zostala len v hypotetickej a k príčine škody len v
sprostredkovanej rovine (realizácia až na základe objednávky). Samotný nárok podlieha potom len
kritériu účelnosti vynaložených nákladov na uvedenie do predošlého stavu, ktorý vyhodnotil ako v konaní
nespochybnený.

20. Tiež uviedol, že žalobca uplatnil aj škodu pozostávajúcu vo zvýšenej spotrebe elektrickej energie,
v dôsledku práce zariadení na odsávanie vody a vysúšanie poškodených suterénnych priestorov, ktoré
vyčíslil v celkovej výške 7.824,68 eur (č.l. 249 spisu). Tento čiastkový nárok po oponentúre žalovaného
vzal žalobca čiastočne späť. Považoval však za potrebné uviesť, že žalobca v podaní na č.l. 457
spisu v rozpore s dovtedajším aktuálnym stavom uviedol, že si uplatnil tento čiastkový nárok vo výške
9.855,30 eur. Zároveň však z takto navýšenej sumy oproti žalobe, vzal túto späť v časti 4.948,73 eur a
aktuálny nárok identifikoval vo výške 4.906,57 eur. Nakoľko táto suma bola nižšia ako pôvodne vyčíslená
náhrada za zvýšenú spotrebu el. energie, súd prvej inštancie považoval kvôli procesnej istote strán
sporu za zrozumiteľnejšie zastaviť v rozhodnutí konanie vo výške 4.948,73 eur, tak ako to navrhol
žalobca, z navýšeného nároku 9.855,30 eur, bez potreby tento formálne upravovať, keďže bol zároveň
korigovaný. Za podstatnejšie mal, že žalovaný výšku nároku popieral. K zvýšeniu spotreby elektrickej
energie malo nesporne dôjsť v príčinnej súvislosti s haváriou, použitím elektrotechnických zariadení
(odsávanie, odvlhčenie, vysúšanie) na odstránenie následkov zatečenia. Právny základ nároku teda
nebol sporný. Zohľadnil, že pre poškodené priestory nie sú samostatné merače spotreby v objekte
žalobcu k dispozícii, preto výšku nároku nepovažoval za možné preukázať skutkovými tvrdeniami, len
prípadným znaleckým dokazovaním. Nakoľko definitívna výška uplatneného nároku a jeho popretie
žalovaným nepredstavovalo v numerickom vyjadrení rozdiel, ktorý by kvalifikoval náklady znaleckého
dokazovania ako pomerné k predmetu sporu, súd prvej inštancie o výške tohto nároku rozhodol svojim
odhadom podľa ust. § 264 CSP s použitím čl. 4 základných princípov CSP. Žalobca na odôvodnenie
výšky nároku použil odhad, ktorý oprel o porovnanie spotreby el. energie v celom objekte za rozhodné
obdobie a o rok neskôr. Súdu prvej inštancie ani protistrane však potvrdenie o spotrebe na prelome
rokov 2011/12 nepredložil. Žalovaný, naopak, pri formulovaní čiastočnej nespornosti, vychádzal z
predchádzajúcej spotreby v objekte, ktorá je súčasťou údajov mesačných faktúr dodávateľa o spotrebe
z rozhodného obdobia. Z týchto potom vyvodil, že keďže spotreba v 10/10 nebola v rozhodnom období
vyššia a v mesiacoch 11,12/10 bola vyššia o cca 28.000kWh, je pri nespornej cene za 1kWh=0,140
eur (bez DPH) nárok žalobcu odôvodnený vo výške 3.920 eur (č.l. 451), cca 5.000 eur (č.l. 461),
respektíve 4.103,68 eur (č.l. 465). Argumentoval, že i napriek novej procesnej úprave ďalej platí
možnosť určenia nároku v civilnom konaní odhadom, pri absencii explicitných dôkazných prostriedkov.
V predmetnom prípade teda vyhodnotenie záveru, či uplatnený nárok odhadom podporne koreluje
s doloženými listinnými dôkazmi a nespornými tvrdeniami strán. Žalobca mal v nájme počas troch
období postupne vyše sedemdesiat elektrotechnických zariadení, ktorých celkovú spotrebu prenajímateľ
deklaroval pri nepretržitej prevádzke na cca 53.000kWh. Mal za nesporné, že žalobca mal v mesiacoch
november, december 2010 zvýšenú spotrebu oproti predchádzajúcemu obdobiu o 28.392kWh (Faktúry
ZSE Energia a.s. č.l. 430,2). Dodal, že rozhodným obdobím je aj január 2011, kedy mal žalobca zvýšenú
spotrebu oproti predchádzajúcemu januáru o 2.092kWh, spolu za tri mesiace teda 30.484kWh. Pri
nespornej cene elektrickej energie 0,1666 eur/kWh (č.l. 446, s 19%DPH) ustálil rozdiel vyššej spotreby
5.078 eur. Uzavrel, že uvedené kvalifikuje nárok vo výške 4.906,57 eur ako vecný odhad zvýšenej
spotreby v dôsledku odstraňovania následkov havárie, i s prihliadnutím na skutočnosť, že v rozhodnom
období reálnu spotrebu naopak znižovali nefunkčné výťahy.

21. Napokon žalobca uplatnil čiastkový nárok, spočívajúci vo vyplatení odmien pre jeho deviatich
pracovníkov, podieľajúcich sa na odstraňovaní následkov havárie v celkovej výške 2.201 eur. Žalovaný
tento čiastkový nárok poprel s odôvodnením, že priamym odstraňovaním následkov boli poverené
externé spoločnosti, preto odmena vo výške 244 eur na pracovníka sa mu javí ako neprimeraná, navyše
nebola žiadnym spôsobom odôvodnená. Žalobca k tomuto nároku predložil "Návrh na mimoriadnu
odmenu z dôvodu odstraňovania následkov havárie spôsobenej BVS a.s." (č.l. 60, 181), podľa
ktorého námestníčka pre ekonomiku a prevádzku navrhla a riaditeľ žalobcu schválil odmenu deviatim
zamestnancom žalobcu v celkovej výške 2.201 eur s odôvodnením, že sa 26.-29.10.2010 podieľali na
odstraňovaní škôd zabezpečením kníh proti zatekaniu, zabezpečením techniky a odsávaním vody. Súd
prvej inštancie tento čiastkový nárok vyhodnotil ako dôvodný. Vzal na zreteľ, že jednou z primárnych
činností žalobcu je správa knižničných a informačných fondov, pričom mal za nesporné, že následky
havárie, únikom vody mimo potrubia, zasiahli časť práve týchto fondov a došlo teda ku škodovým



následkom na fundamentálnej činnosti žalobcu ako knižnice. Posúdil ako prirodzené, že bezprostredne
po havárii situácia vyžadovala neodkladný zásah pracovníkov, nad rámec ich bežnej náplne práce.
Vyhodnotil, že sústredenie kníh a časopisov mimo dotknutých priestorov potvrdzuje fotodokumentácia
poisťovne a obsluhu zariadení pracovníkmi žalobcu potom listinné výstupy ich prenajímateľa. Dospel
k záveru, že zdôvodnenie odmien tak zodpovedá preukázanému skutkovému deju a že z právneho
hľadiska tento nárok spĺňa kumulatívne podmienky dvoch titulov, v prvej fáze ako nákladov pri
odstraňovaní hroziacej škody, zabezpečením kníh, podľa ust. § 419 OZ a následne majetkovej
ujmy, spočívajúcej v nákladoch na odstraňovanie následkov havárie podľa ust. § 442 OZ. Kauzálny
nexus tohto nároku s haváriou videl v nevyhnutnej činnosti pracovníkov žalobcu, ktorou odvracali
bezprostredne hroziacu škodu, znižovali jej konečnú výšku a odstraňovali následky, za čo boli odmenení.
Rozhodnutie o výške odmeny posúdil ako autonómne konštitutívne rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré
závisí výlučne na jeho úvahe, pokiaľ odmeňuje zamestnanca za konanie v nepredvídateľnej udalosti bez
vopred stanovených kritérií. Výšku odmien potom považoval za preskúmateľnú len z hľadiska účelne
vynaložených nákladov, pričom v tomto prípade, netto odmeny v rozmedzí od 133 eur (6x), cez 233 eur
(1x), 266 eur (1x) po 334 eur (1x), podľa názoru súdu prvej inštancie neprekračujú primeranosť ani v
pomere k celkovo priznanej náhrade (preukázanej škode), ani k výške priemernej mzdy zamestnancov
žalobcu v roku 2010 (746,-Eur, výročná správa žalobcu, str. 17).

22. Finančný ekvivalent za znehodnotené knihy a tlačoviny vo výške 30.799,50 eur podľa súdu prvej
inštancie žalovaný doložil, v prípade kníh vo výške 1.983,26 eur návrhom vedúcej odboru knižnično-
informačných služieb z 14.1.2011 (č.l. 111) a Zápisnicou z vyraďovacej komisie z 25.1.2011 (č.l. 110).
V prípade zväzkov periodík Návrhom na odpis haváriou poškodených zväzkov periodík z 31.10.2011,
podľa ktorého vedúca odboru knižnično-informačných služieb navrhla, po mimoriadnej revízii, vyradiť
po havárii s vodou 1.822 jednotiek v hodnote 28.816,238 eur (č.l. 112). Pre účely právneho posúdenia
tohto čiastkového nároku vychádzal z toho, že v priebehu konania žalobca založil menný zoznam
413-tich položiek jednotlivých poškodených publikácii (č.l. 265 a nasl.) a podobne zoznam 1.822
časopisov, vyradených v dôsledku havárie (č.l. 312 a nasl.). Po vyhodnotení dokazovania dospel pri
tomto nároku k záveru, že je dôvodný, majúc za to, že poškodenie kníh a časopisov preukazuje
doložená fotodokumentácia poisťovne z ohliadky, aj výpovede oboch svedkov. Rozpor, na ktorý upozornil
žalovaný, že svedkovia deklarujú len poškodenie kníh, súd prvej inštancie vyhodnotil ako zrejmé
nedorozumenie, keď väčšina tlačovín bola v tvrdej väzbe (zviazané periodiká) a pri zbežnom pohľade tak
nemuselo byť zrejmé, čo je jej obsahom. Tiež vyhodnotil, že obsah výročných správ žalobcu, dostupných
na jeho webovej stránke, zodpovedá kontextu tvrdení žalobcu. K vyradeniu predmetných poškodených
jednotiek došlo v roku 2011, pričom z výročných správ z tohto obdobia súd prvej inštancie vyvodil, že v
roku 2010 bolo vyradených 9.000 jednotiek, v roku 2011 bolo vyradených 15.245 jednotiek a v roku 2012
to bolo 4.899 jednotiek, teda išlo o zrejmý nárast v rozhodnom roku po havárii. V tabuľkách (zhodne č.
1) výročných správ pri údaji o úbytku zviazaných periodík sú údaje za uvedené roky nasledujúce: 2010
- 0, 2011 - 1.822, 2012 - 0. Dôvodil, že žalobcovo tvrdenie relevantne nespochybňuje ani skutočnosť,
že výročné správy pracujú formálne pri odôvodnení vyradenia s termínom "z dôvodu obsahovej
zastaranosti, multiplicity a strát spôsobených používateľmi", bez toho aby špecifikovali prípadné iné
dôvody vyradenia, vrátane poškodenia haváriou, keď dôvod vyradenia v príčinnej súvislosti s haváriou
je obsahom písomných výstupov z procesu vyraďovania. Dospel k záveru, že žalobca tak v dostatočnej
miere preukázal skutkový základ nároku, teda poškodenie knižničných a periodických jednotiek v
dôsledku havárie s následkom ich vyradenia. Vypracovanie zoznamu vyraďovaných jednotiek, návrh
komisie na ich vyradenie a následné rozhodnutie riaditeľa posúdil ako súladné s vyhláškou ministerstva
kultúry SR č. 421/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej evidencie,
vyraďovaní a revízii knižničného fondu v knižniciach, pričom zohľadnil, že samotná výška uplatneného
nároku potom už nebola podrobená účinným popretím.

23. Z uvedeného uzavrel, že z pôvodne uplatneného nároku je tento dôvodný vo výške 79.516,73 eur.
Žalobca však po procesných úpravách napokon kvantifikoval v tejto časti jeho súčet sumou 77.486,47
eur a touto bol súdom prvej inštancie viazaný (ust. § 216 C.s.p.).

24. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ a
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., počnúc uplatnením vyčísleného nároku žalobou.

25. Pri havárii boli ďalej poškodené regálové zostavy, v súvislosti s ktorými žalobca výšku škody po
rozšírení žaloby vyčíslil sumou 71.392,78 eur. Po obrane žalovaného si dal žalobca na určenie výšky



škody vypracovať znalecký posudok, na základe záveru ktorého výšku škody upravil na sumu 7.202,54
eur a vo zvyšku tohto nároku vzal žalobu späť. Žalovaný v rámci procesnej obrany, okrem iného, vzniesol
voči tomuto čiastkovému nároku námietku premlčania. Námietku odôvodnil tým, že nárok bol uplatnený
podaním z 28.8.2013, pričom o škode a kto ju spôsobil, sa žalobca dozvedel najneskôr 3.11.2010.
Postoj žalobcu odkazoval na 4-ročnú dobu premlčania v zmysle Obchodného zákonníka, keď obe
strany sú podnikateľmi. Súd prvej inštancie tento čiastkový nárok zamietol z dôvodu opodstatnenej
hmotnoprávnej námietky premlčania. Konštatoval, že v rozhodnom čase platilo, že subsidiárna aplikácia
Obchodného zákonníka vyžadovala záväzkový vzťah medzi štátom (príspevkovou organizáciou), ktorý
zabezpečuje verejné potreby alebo vlastnú prevádzku a podnikateľom pri jeho podnikateľskej činnosti
za účelom dosiahnutia zisku. Podmienky tejto definície z formálneho ani obsahového hľadiska v danom
prípade nepovažoval za naplnené, keď medzi stranami neexistoval obchodný vzťah. Odhliadnuc od toho
konštatoval, že predmetný prípad skutkovo nenapĺňa ani žiadne zo špeciálnych ustanovení Obchodného
zákonníka o vzniku nároku na náhradu škody z porušenia mimozáväzkových (zákonných) povinností.
Dôvodil, že povaha vzniku škody zodpovedá ustanoveniu § 420a OZ a vzhľadom na uvedené právne
posúdil, že správna je aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pre dĺžku a plynutie premlčacej
doby, v tomto prípade ust. §§ 100 a 106 ods. 1 OZ. Zo skutkových okolností a charakteru poškodenia mal
za zrejmé, že žalobca sa o škode dozvedel bezprostredne pri havárii, najneskôr, ako vyplýva z obsahu
zápisu z obhliadky škodovej udalosti, preukázateľne 3.11.2010. O tom, kto za škodu zodpovedá mal
žalobca vedomosť už 28.10.2010, ako zistil z listu žalobcu žalovanému z tohto dňa. Dospel k záveru,
že dvojročná premlčacia lehota tak márne uplynula najneskôr 4.11.2012 a žalobu v tejto časti zamietol.

26. O čiastočnom zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom rozhodol podľa
ust. § 145 ods. 2 CSP.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspešnosti v konaní
podľa ust. § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na čiastočný úspech oboch sporových strán v konaní.

28. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti o nároku na náhradu trov
konania podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie žalovaný a žiadal ho
v ním napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vo vzťahu k nákladom žalobcu na vysúšanie vo výške 29.216,68 eur uviedol, že v tejto časti má nárok
za nepreukázaný pokiaľ ide o obdobie od 15.12.2010 do 10.01.2011. Mal tiež za nepreukázanú účelnosť
využitia zariadení vrátanie ich počtu, keď pri poslednom meraní bola nameraná vlhkosť na meracích
bodoch v rozmedzí 12-20%, pričom na začiatku bola vlhkosť 92-98%. Vytkol súdu prvej inštancie, že
s otázkou účelnosti nezaoberal.

29. K nákladom na opravu poškodených výťahov vo výške 8.766,37 eur zotrval na argumentácii, že
vykonaním piatich opráv došlo k zhodnoteniu výťahov a zároveň k odpadnutiu nákladov žalobcu na ich
revíziu, pričom žalobca ušetril sumu za dve servisné prehliadky vo výške 2x1.091,41 eur.

30. Nesúhlasil s nákladmi na zvýšenú spotrebu elektrickej energie vo výške 4.906,57 eur, s tým, že do
rozhodného obdobia sa podľa neho nemá zahrnúť január 2011.

31. Vo vzťahu k nákladom na vyplatenie odmien pre pracovníkov žalobcu vo výške 2.201 eur zastal
názor, že škodová udalosť nastala počas pracovného týždňa a v konaní nemal za preukázané čerpanie
nadčasov alebo prácu počas dní pracovného pokoja, s tým, že vysúšacie a čistiace práce boli
realizované predovšetkým tretími osobami. Za neopodstatnenú označil výšku odmien (priemerne 244
eur / osoba) aj vzhľadom na priemerný mesačný príjem zamestnancov žalobcu.

32. Ohľadom finančného ekvivalentu za znehodnotené knihy a tlačoviny vo výške 30.799,50 eur zotrval
na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a vyjadril názor, že vyradenie 1822 ks periodík je bez súvisu so
škodovou udalosťou, keď v rámci listinných dôkazov došlo k preukázaniu fakturácie za odvoz 431 kníh
a k odvozu vyradených periodík nebola doložená fakturácia. Mal za to, že išlo o pravidelné každoročné
vyraďovanie knižničných jednotiek z dôvodu zastaralosti, multiplicity a strát spôsobených používateľmi,
keď k vyradeniu došlo viac ako rok po škodovej udalosti. Uvedený nárok nedeklaruje ani doložená
fotodokumentácia z ohliadky a výpovede svedkov. Nestotožnil sa s posúdením, že periodiká boli v tvrdej
väzbe, preto mohlo dôjsť k zámene s knihami, keďže svedkovia boli pracovníci žalobcu so skúsenosťami.



Poznamenal, že sa robila aj doohliadka. Namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebola riešená
cena údajne poškodených kníh a periodík v čase škodovej udalosti.

33. Napadnutý výrok o nároku na náhradu trov konania označil za logický dôsledok odvolania proti
vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie.

34. Proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie a súvisiacemu rozhodnutiu o nároku na
náhradu trov konania podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie žalobca
písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.10.2017 a v ním napadnutej časti ho žiadal
zmeniť, žalovanému doplniť povinnosť zaplatiť mu sumu 7.202,54 eur s príslušenstvom a povinnosť
nahradiť mu trovy konania. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že predmetom
sporu je občianskoprávny nárok, majúc za to, že ide o záväzkový vzťah podľa Obchodného zákonníka
(ďalej len „ObZ“). Poukázal na ust. § 1 ObZ týkajúce sa predmetu úpravy ObZ, keď tzv. inou otázkou
je aj zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú vodou z prasknutého vodovodného potrubia
žalovaného, preto je daná zodpovednosť žalovaného podľa § 420a OZ. Keďže ObZ nedefinuje, čo je
záväzkový vzťah, vychádzal z ust. § 488 OZ, ktorý vzniká aj z nároku na náhradu škody, kde poškodený
je veriteľ a škodca dlžník. Preto ide v danej veci podľa neho o obchodno-záväzkový vzťah podľa § 373
ObZ, s tým, že ObZ má vlastnú komplexnú úpravu premlčania a platí štvorročná premlčacia doba, ktorá
v danom prípade začala plynúť haváriou dňa 26.10.2010. Nárok uplatnený žalobou označil za podaný
včas v rámci plynutia štvorročnej premlčacej doby.

35. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.11.2017 a stotožnil sa s právnym záverom súdu prvej
inštancie o potrebe aplikácie ust. § 100 a 106 ods. 1 OZ vo veci. Mal za to, že v zmysle zápisu z obhliadky
sa žalobca o škode dozvedel najneskôr dňa 03.11.2020 a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa
28.11.2010. Vyjadril názor, že dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 04.11.2012.

36. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.12.2017 sa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vyjadril žalobca k odvolaniu žalovaného. K nákladom na vysúšanie vo výške
29.216,68 eur poukázal na doklady založené v súdnom spise - meracie protokoly, ktorými mal za
preukázanú potrebu použitia zariadení na vysúšanie a odvlhčovanie. Škodu mal za doloženú faktúrami
spoločnosti TVG Klima, s. r. o. Medzi odvlhčovanými priestormi boli aj sklady kníh a tlačovín, ktoré z
dôvodu ochrany pred poškodením nemohli byť uskladnené vo vlhkom prostredí. Odmietol argumentáciu
žalovaného o ušetrení nákladov za revíziu výťahov, keď jeho skutočnou škodou za výťahy boli náklady za
opravu. V období, keď výťahy nebolo možné využívať, nevystavil objednávky na revízie a servisná služba
revízie nefakturovala, avšak vznikla mu nemateriálna ujma tým, že budovu nemohol plnohodnotne
využívať bez výťahov. Pokiaľ ide o zvýšenú spotrebu elektrickej energie mal nárok v tejto časti za
preukázaný na základe technickej dokumentácie. Ohľadom vyplatených odmien zamestnancov dôvodil,
že zamestnanci vykonali práce nad rámec svojich pracovných povinností a dohodnutého druhu práce v
pracovných zmluvách. Poukázal na ust. § 20 zákona č. 553/2003 Z. z., ktorý umožňuje zamestnávateľovi
poskytnúť odmenu za splnenie mimoriadnej úlohy, keď tieto nemusia byť splnené mimo riadneho
pracovného času. Zachraňovanie majetku pred ničivými následkami označil za mimoriadnu úlohu.
Považoval za nemožné čakať na firmu, ktorá by práce vykonala. Poukázal na nepatrnosť výšky odmeny
vo vzťahu k zachráneným knižným jednotkám a bez práce zamestnancov by došlo k navýšeniu škody.
Taktiež odstraňovanie plesní by bolo podľa neho nákladnejšie, odmeny preto označil za primerané.
Pokiaľ ide o finančný ekvivalent za znehodnotené knižné jednotky uviedol, že preukázal dodržanie
všetkých právnych predpisov upravujúcich postup pri vyradení majetku štátu podľa zákona č. 273/1992
Z. z. o správe majetku štátu a podľa vyhlášky č. 421/2003 Z. z. Označil za nepravdivé tvrdenie
žalovaného, že periodiká neboli ohliadnuté poisťovňou, keď žalovaný doložil do spisu fotodokumentáciu
preukazujúcu poškodenie nielen kníh, ale ja periodík, a to aj zviazaných, pričom na periodikách sa podľa
neho dajú prečítať aj názvy časopisov, je vidieť rozložené časopisy na podlahe a na schodisku. Uviedol,
že periodiká boli mokré a napadnuté plesňou a boli likvidované ako komunálny odpad. Zdôraznil, že
listom zo dňa 28.10.2010 vyzval žalovaného na súčinnosť pri ohliadke poškodených priestorov a majetku
na zistenie rozsahu škody. Žalovaný po prvotnej ohliadke nespolupracoval a neposkytol potrebnú
súčinnosť pri zisťovaní rozsahu škody.

37. V písomnej odvolacej replike doručenej súdu prvej inštancie prostredníctvom svojho právneho
zástupcu dňa 20.12.2017 žalovaný opätovne označil žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy



29.216,68 eur s príslušenstvom titulom vysúšania poškodených priestorov za nedôvodný, keď sa podľa
neho nepreukázala účelnosť využitia zariadení vrátane ich počtu aj v dotknutom období od 15.12.2010
do 10.01.2011, keď pri poslednom meraní bola nameraná vlhkosť na meracích bodoch v rozmedzí
12-20 %, na začiatku v rozmedzí 92-98%. Nesúhlasil s priznaním nákladov za opravu výťahov vo
výške 8.766,37 eur z dôvodu odpadnutia nákladov na revízie výťahov. Pokiaľ ide o spotrebu elektrickej
energie za vysúšanie za rozhodné obdobie nepovažoval január 2011, zopakoval všetky svoje argumenty
ohľadom odmien pre zamestnancov žalobcu a nárok za vyradené periodiká opätovne označil za
nesúvisiaci so škodovou udalosťou, keď žalobca nedoložil faktúru za odvoz periodík, ale len 431 ks kníh.
Tiež uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie nebola riešená otázka reálnej ceny poškodených
kníh a periodík. Pokiaľ ide o námietku o neposkytnutí súčinnosti pri zisťovaní rozsahu škody uviedol,
že tým neporušil žiadnu zákonnú a ani zmluvnú povinnosť, pričom poisťovňa KOOPERATÍVA tieto
povinnosti vykonávala.

38. Žalobca v rámci svojej odvolacej dupliky realizovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu
písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.01.2018 uviedol, že žalovaný prehliada ust.
§ 1 ods. 2 ObZ, podľa ktorého ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ObZ, riešia sa podľa OZ, keď
medzi takéto otázky treba podľa neho zaradiť otázky zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou
činnosťou, ktorá nie je upravená v ObZ. Tvrdil, že právo na náhradu škody je právom záväzkovým medzi
škodcom a poškodeným podľa § 373 ObZ, preto nárok v zamietnutej časti nepovažoval za premlčaný.

39. V ďalšom písomnom vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 24.05.2018 žalovaný uviedol,
že zotrváva na svojich predchádzajúcich právnych argumentoch, stotožnil sa s právnymi závermi súdu
prvej inštancie ohľadom premlčania časti nároku s poukazom na ust. § 100 a § 106 ods. 1 OZ a nárok
v zamietajúcej časti označil za premlčaný dňom 04.11.2012.

40. V poslednom písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 29.05.2018 žalobca uviedol,
že žalovaný prehliadol, že pokiaľ ide o poskytnutie súčinnosti odkázal ho žalovaný na poisťovňu
KOOPERATÍVA, a.s. Pokiaľ ide o vysúšanie, išlo o poisťovňou schválený spôsob a v opačnom prípade
by došlo k znehodnotenou knižničného fondu v hodnote 6.080.346,67 eur. Žalovaný poisťovňu poveril na
riešenie škody. Doba vysúšania bola stanovená najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že išlo o knižničné
fondy, ktoré by sa vo vlhkom prostredí znehodnotili. Ku škode na výťahoch zopakoval argumentáciu
o skutočnej škode spočívajúcej v nákladoch na navrátenie veci do pôvodného stavu. Argumentoval
nevyhnutnosťou opráv z dôvodu nefunkčnosti výťahov, vymieňali sa jednotlivé moduly ovládania a tým
sa ušetrili náklady na výmenu kompletného ovládania. K nároku na zvýšenú spotrebu elektrickej energie
za mesiac január 2011 zotrval na argumentácii uvedenej v písomnom podaní zo dňa 14.05.2014. K
vyplateniu odmien pre zamestnancov poukázal na zákon č. 553/2003 Z. z. a zotrval na primeranosti
vyplatených odmien. K príčinnej súvislosti škodovej udalosti s vyradenými periodikami pripomenul, že
podľa vyhl. Č. 421/2003 Z. z. je povinný postupovať zákonne pri nakladaní s knižničným fondom a
vyhláška ustanovuje spôsob a povinnosti pri vyraďovaní knižničných jednotiek. Opätovne poukázal na
nesúčinnosť žalovaného pri zisťovaní rozsahu škody. Knižničné jednotky je povinný evidovať účtovne v
pôvodnej obstarávacej cene a z tejto aj vychádzať pri vyraďovaní K neposkytnutiu súčinnosti žalovaným
dal do pozornosti ust. § 415 a nasl. OZ o prevenčnej povinnosti.

41. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379
a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa §
219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, využijúc procesný postup podľa ust. § 382 CSP. Dospel k
záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie nie sú dôvodné. Súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom
pre posúdenie opodstatnenosti žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil. Svoje
skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods.
2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o čiastočnej dôvodnosti žalobou uplatneného
nároku žalobcu na náhradu škody proti žalovanému stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov
vo vyhovujúcej časti, rovnako konštatuje správnosť jeho dôvodov pokiaľ ide o čiastočné zamietnutie
tohto nároku z dôvodu jeho premlčania v časti a dôvodne vznesenej námietky premlčania časti nároku
žalovaným (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaniach uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné než
napadnutým rozsudkom vyslovené oba právne závery.



42. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

43. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich
vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti
či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je
vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré
boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon
nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo
vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové
i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

44. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť
určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu
pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s
poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s
poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či
protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov
je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery
účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v
záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie
súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

45. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať,
len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani
polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal
za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).

46. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod
skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva
k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav
subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje.

47. Z vyššie uvedenej právnej argumentácie vyplýva, že zákonným kritériom pre hodnotenie dôkazov
súdom je logickosť, keď v danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že hodnotenie vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie je výsledkom úplne logickým a ním ustálené skutkové zistenia
považoval za správne. Taktiež pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd prvej inštancie
nedopustil žiadneho omylu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vyčerpávajúce, keď súd prvej
inštancie prehľadne a zrozumiteľne dal obom stranám sporu relevantnú odpoveď na všetky nimi
nastolené skutkové aj právne otázky týkajúce sa predmetu sporu. Odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie veľmi výstižne zhrnul podstatu argumentov obsiahnutých v prostriedkoch procesného útoku
a v prostriedkoch procesnej obrany strán sporu, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prehľadne
vymedzil jednotlivé časti uplatneného nároku vždy so správne uvedeným ustáleným skutkovým stavom
k jednotlivým čiastkovým nárokom a s právnym posúdením k tejto časti sa viažucim, dôsledne využijúc
zásadu kontradiktórnosti civilného procesu a správne právne vyhodnotiac možnosť využitia popretia
skutkových tvrdení protistranami sporu k jednotlivým nárokom v zmysle procesnej úpravy zavedenej
Civilným sporovým poriadkom ako aj unesenie dôkaznej povinnosti k jednotlivým čiastkovým nárokom.
Odvolací súd ani z hľadiska procesnoprávneho nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne vady
odnímajúce stranám sporu právo na spravodlivý súdny proces, keď takéto vady konania netvorili ani
obsah odvolacích námietok a strany sporu k tejto otázke nevzniesli žiadne výhrady. Právne úvahy súdu
prvej inštancie vzhľadom na ich prehľadnosť plne pokrývajú právo strán sporu na spravodlivý proces.
Je potrebné uviesť, že obe strany sporu v rámci podaných odvolaní neuvádzajú v rámci odvolacích
námietok žiadne skutkové okolnosti alebo právnu argumentáciu, s ktorou by sa súd prvej inštancie v
rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal, podstatou ich odvolacích námietok je len



to, že sa s hodnotením vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a s jeho právnym posúdením
prostriedkov procesného útoku žalobcu a prostriedkov procesnej obrany žalovaného nestotožňujú
a opakujú svoju právnu argumentáciu použitú v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa
už súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal a jeho
odôvodnenie je dostatočne konzistentné a zrozumiteľné pre odbornú právnickú i laickú verejnosť.
Dopĺňanie odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom nie je potrebné,
nakoľko by šlo len o opakovanie jeho právnych záverov. Je potrebné pripomenúť, že v zmysle ustálenej
judikatúry Ústavného súdu SR do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby
sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/
O4), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04) a nepatrí sem ani právo strany sporu dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (I.ÚS 97/97).

48. Za účelom zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces aj v štádiu odvolacieho
konania odvolací súd stručne reaguje na odvolacie námietky oboch procesných strán, i keď ich obsahom
sú prostriedky procesného útoku a procesnej obrany použité v konaní pred súdom prvej inštancie a
súdom prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku i zodpovedané.

49. Žalovaný vo svojom odvolaní proti vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku namietal nepreukázanie
nákladov na vysúšanie poškodených priestorov vo výške 29.216,68 eur, keďže spochybnil nárok žalobcu
za obdobie od 15.12.2010 do 10.01.2011. Tiež namietal nepreukázanie účelnosti zariadení na vysúšanie
priestorov vrátane ich počtu, keďže pri poslednom meraní bola vlhkosť v rozmedzí 12-20% a na začiatku
v rozmedzí 92-98%. V odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k týmto námietkam žalovaného
súd prvej inštancie tiež za sporný označil nárok, týkajúci sa tretej etapy (15.12.2010 - 10.1.2011), ktorý
nad nespornú výšku 11.062,92 eur žalovaný poprel, keďže práce zariadení po 30.12.2010 nemal za
preukázané, nakoľko posledné doložené výsledky meraní z 30.10.2010 už vykazovali nízke hodnoty
vlhkosti a listinné dôkazy nepreukazujú ani faktické ukončenie nájmu k termínu tvrdeného žalobcom pri
absencii protokolu o vrátení zariadení prenajímateľovi k 10.1.2011, tiež, že nárast spotreby elektrickej
energie v objekte žalobcu v januári 2011 je zanedbateľný oproti prenajímateľom deklarovanej spotrebe
zariadení v činnosti. Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že na druhú námietku zareagoval žalobca
originálom Prenájmového protokolu, podľa ktorého v tretej etape z pôvodného počtu 43 zariadení
bolo 42 odobratých - vrátených 10.1.2011 a ďalej, že 31 zariadení prenajímateľ dodal 15.12.2010 a
zvyšok o deň neskôr. Vyhodnotil, že protokol potvrdzuje nájomný vzťah s vecne naplneným obsahom
v čase od 15.12.2010 - 10.1.2011 tak, ako to tvrdil žalobca. Zaujal názor, že námietka výsledkov
posledných meraní, bez ďalšieho, sama o sebe nič nehovorí o potrebe využitia zariadení v objekte,
navyše keď jedna z nameraných hodnôt, podľa meracieho protokolu na bode 9, je po celé obdobie v
podstate rovnaká (č.l. 44 a 678 spisu). V kontexte tohto nároku považoval tiež za podstatnú okolnosť,
že žalobca pri výbere dodávateľa zariadení, s cieľom najnižších nákladov, spolupracoval s poisťovňou
žalovaného a vyberal najlacnejšiu ponuku z viacerých. Z doložených listinných dôkazov - výstupov z
obdobia vyhodnocovania ponúk vyvodil, že cena nájmu, pôvodne deklarovaná vybraným subjektom,
bola napokon reálne ešte nižšia, navyše vo vzťahu k poslednej etape určená tzv. paušálom, s cieľom
odstrániť následky havárie bez podmienenosti na dĺžke celého procesu. Napriek tomu, že žalobca
konal v časovom strese, jeho správanie podľa súdu prvej inštancie svedčí o snahe hospodárneho
vynakladania verejných prostriedkov a nedáva príčinu spochybňovať deklarovanú dobu nájmu. S
uvedeným právnym posúdením uvedeného čiastkového nároku žalobcu sa odvolací súd plne stotožňuje,
berúc do úvahy žalobcom preukázaný a žalovaným nevyvrátený čas trvania nájomného vzťahu žalobcu
s prenajímateľom technických zariadení a skutočnosť, že išlo o vysúšanie priestorov slúžiacich na
uskladnenie a uloženie kníh a listinných periodík vyžadujúci si nízku vlhkosť prostredia za účelom
predchádzania škodám na týchto veciach v podobe plesní a ďalšieho poškodzovania. Prenájom týchto
zariadení aj v období od 15.12.2010-10.01.2011 aj pri vlhkosti 12-20% odvolací súd nemal za neúčelný
v záujme predídenia možnosti vzniku takýchto následných škôd v reťazovitej príčinnej súvislosti s
haváriou.

50. Žalovaný v odvolaní namietal položku týkajúcu sa opravy poškodených výťahov argumentujúc, že
žalobca ušetril náklady za ich pravidelnú revíziu a z dôvodu zhodnotenia výťahov opravou. Odvolací
súd sa v tomto smere taktiež stotožňuje s právnym posúdením tejto časti nároku žalobcu súdom
prvej inštancie, keďže náklady žalobcu za opravu poškodených výťahov predstavujú jeho skutočnú
škodu ako zmenšenie jeho majetku v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou vynaložené



bezprostredne po nej za účelom ich uvedenia do pôvodného funkčného stavu, keď žalovaný nenamietal,
že by oprava nebola nevyhnutná a že by bola vykonaná nad nutný rozsah opravy. Ušetrenie nákladov
na budúce pravidelné revízie výťahov predstavujú prípadné neisté náklady do budúcna, t. j. hypotetické,
od vzájomného zodpovednostného vzťahu strán sporu založeného škodovou udalosťou nezávislé.

51. Treťou odvolacou námietkou žalovaného je námietka týkajúca sa zvýšenej spotreby elektrickej
energie vo výške 4.906,57 eur, vychádzajúca z námietky nepreukázania účelnosti prenájmu zariadení
na vysúšanie priestorov v období mesiaca január 2011. Vzhľadom na to odvolací súd poukazuje na
súvisiaci bod 47. tohto rozsudku, podľa ktorého prenájom vysúšacích zariadení vyhodnotil za účelný aj
v období od 15.12.2010 do 10.01.2011.

52. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bola námietka týkajúca sa odmien pracovníkov žalobcu
pracujúcich na odstraňovaní škody a odvracajúcich jej navyšovanie. Žalobca k tomuto nároku predložil
"Návrh na mimoriadnu odmenu z dôvodu odstraňovania následkov havárie spôsobenej BVS a.s." (č.l. 60,
181), podľa ktorého námestníčka pre ekonomiku a prevádzku navrhla a riaditeľ žalobcu schválil odmenu
deviatim zamestnancom žalobcu v celkovej výške 2.201 eur s odôvodnením, že sa 26.-29.10.2010
podieľali na odstraňovaní škôd zabezpečením kníh proti zatekaniu, zabezpečením techniky a odsávaním
vody. Súd prvej inštancie vzal na zreteľ, že jednou z primárnych činností žalobcu je správa knižničných a
informačných fondov, pričom mal za nesporné, že následky havárie, únikom vody mimo potrubia, zasiahli
časť práve týchto fondov a došlo teda ku škodovým následkom na fundamentálnej činnosti žalobcu
ako knižnice. Posúdil ako prirodzené, že bezprostredne po havárii situácia vyžadovala neodkladný
zásah pracovníkov, nad rámec ich bežnej náplne práce. Zdôvodnenie odmien označil za zodpovedajúce
preukázanému skutkovému deju majúc za to, že z právneho hľadiska tento nárok spĺňa kumulatívne
podmienky dvoch titulov, v prvej fáze ako nákladov pri odstraňovaní hroziacej škody, zabezpečením
kníh, podľa ust. § 419 OZ a následne majetkovej ujmy, spočívajúcej v nákladoch na odstraňovanie
následkov havárie podľa ust. § 442 OZ. Kauzálny nexus tohto nároku s haváriou videl v nevyhnutnej
činnosti pracovníkov žalobcu, ktorou odvracali bezprostredne hroziacu škodu, znižovali jej konečnú
výšku a odstraňovali následky, za čo boli odmenení. Rozhodnutie o výške odmeny posúdil ako
autonómne konštitutívne rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré závisí výlučne na jeho úvahe, pokiaľ
odmeňuje zamestnanca za konanie v nepredvídateľnej udalosti bez vopred stanovených kritérií. Výšku
odmien potom považoval za preskúmateľnú len z hľadiska účelne vynaložených nákladov, pričom v
tomto prípade, netto odmeny v rozmedzí od 133 eur (6x), cez 233 eur (1x), 266 eur (1x) po 334 eur
(1x), podľa názoru súdu prvej inštancie neprekračujú primeranosť ani v pomere k celkovo priznanej
náhrade (preukázanej škode), ani k výške priemernej mzdy zamestnancov žalobcu v roku 2010 (746,-
Eur, výročná správa žalobcu, str. 17). Na doplnenie tejto právnej úvahy súdu prvej inštancie, s ktorou
sa odvolací súd stotožnil, využil odvolací súd možnosť procesného postupu podľa ust. § 382 CSP,
ktorým vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k možnosti aplikácie ust. § 20 zákona č. 553/2003 Z. z.
o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, keď pre účely tohto zákona sú zamestnávateľom práve príspevkové organizácie
štátu ako žalobca. Relevantný čiastkový nárok žalobcu právne posúdil ako korešpondujúci s týmto
ustanovením hmotnoprávneho predpisu, ktorý v podstate súd prvej inštancie aplikoval, avšak nie
výslovne, keďže ho necitoval. Podľa tohto ustanovenia možno dať zamestnancovi odmenu za vykonanie
práce presahujúcej rámec pracovných činností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce, za splnenie
mimoriadnej pracovnej úlohy, za poskytnutie osobnej pomoci pri zdolaní mimoriadnej udalosti a pri
likvidácii a odstránení ich následkov, pričom položka č. 32 tohto zákona odkazuje na zákon č. 42/1994
Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, v zmysle ktorého sa mimoriadnou udalosťou rozumie aj havária,
ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, keď dochádza k pôsobeniu ničivých
faktorov, ktoré majú vplyv na majetok. Podľa odvolacieho súdu ustálený skutkový stav v danom prípade
predstavuje naplnenie skutkovej podstaty citovaných právnych ustanovení a preukazuje odôvodnenosť
žaloby v tejto časti, právne posúdiac, že v zmysle ust. § 20 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. návrh
na poskytnutie odmeny zamestnancovi vrátane jej výšky odôvodní príslušný vedúci zamestnanec, čo
v konaní sporné nebolo. Výšku vyplatených odmien zamestnancom posúdil odvolací súd za primeranú
povahe vykonaných prác, zohľadniac preventívny charakter týchto prác pre účely zabránenia vzniku
ďalších škôd na majetku väčšieho rozsahu.

53. Posledná odvolacia námietka žalovaného sa týkala finančného ekvivalentu za znehodnotené
tlačoviny (periodiká) v počte 1.822 ks vo výške 28.816,238 eur, ktorých znehodnotenie a likvidáciu nemal
za preukázanú a vyjadril názor, že poškodenie týchto periodík nevyplýva z doloženej fotodokumentácie



týkajúcej sa škodovej udalosti a predstavujú podľa neho pravidelný každoročný odpis periodík z
dôvodu obsahovej zastaralosti, multiplicity a strát spôsobených používateľmi. Namietal, že k vyradeniu
došlo až po roku od škodovej udalosti a namietal tiež nepreukázanie ich ceny. Odvolací súd sa
stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní preukázal likvidáciu týchto periodík
v roku 2011, t. j. v roku nasledujúcom po škodovej udalosti a odpis týchto periodík tak predstavuje
škodu na majetku žalobcu, a to v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú vyvodil
porovnaním počtu odpísaných periodík v roku predchádzajúcom a nasledujúcom. Odvolací súd nemal
pochybnosti o priamej príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a odpísanými periodikami, keď
vyhodnotil vzhľadom na ostávajúcu vlhkosť priestorov po škodovej udalosti poškodenie týchto periodík
aj s časovým odstupom za možné a zodpovedajúce charakteru poškodených vecí a ich materiálu
(papier) a zohľadnil, že ich odpis bol realizovaný v súlade s vyhl. Č. 421/2003 Z. z. Naopak dospel k
záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, že 1822 ks periodík predstavuje
periodiká odpísané z dôvodu obsahovej zastaralosti, multiplicity a strát spôsobených používateľmi.
Prihliadol i na fotodokumentáciu a výpovede svedkov- zamestnancov poisťovne vykonávajúcich ohliadku
a doohliadku, z ktorých dôkazov poškodenie periodík nemožno hodnotiť ako vylúčené. Pokiaľ ide o cenu
vyradených periodík, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že táto námietka nebola
predmetom procesnej obrany žalovaného, ktorý žalobcom tvrdenú cenu v rámci konania pred súdom
prvej inštancie a ani doposiaľ účinne nepoprel, preto dokazovanie za účelom jej zistenia nebolo potrebné
navrhovať a vykonať.

54. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa čiastočného zamietnutia
žalobou uplatneného nároku pre dôvodné vznesenie námietky čiastočného premlčania nároku
žalovaným. Odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie posúdil zodpovednostný
vzťah strán sporu ako vzťah občianskoprávny a premlčanie nároku posudzoval podľa ust. § 100 a
106 OZ, keďže ide o právny vzťah zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou
žalovaného a predmetom tohto právneho vzťahu nie sú práva a povinnosti strán sporu z ich vzájomnej
podnikateľskej činnosti. Z daného vzájomného vzťahu strán sporu nevyplýva, že by jeho účelom bolo
dosiahnutie zisku (§ 2 ods. 1 ObZ) ako kritéria pre prípadné právne posúdenie obchodnoprávneho
charakteru ich vzájomného záväzkového vzťahu.

55. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky oboch strán sporu
za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých jeho napadnutých častiach, t. j. aj v súvisiacej
časti o nároku strán sporu na náhradu trov konania korešpondujúcim s ich pomerom úspechu v konaní
ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti
v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na rovnaký pomer úspechu
žalobcu a žalovaného v odvolacom konaní, keďže odvolanie ani jednej strany sporu nebolo dôvodné.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).