Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/165/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201304
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201304.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Centrum vedecko-technických informácií SR, Lamačská
cesta 8/A, 811 04 Bratislava, IČO: 00 151 882, zastúpeného JUDr. Vierou Petrášovou, advokátkou, s.r.o.,
Šancova 33, 831 04 Bratislava, IČO: 47 257 245, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie,
Dunajská 68, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania
zákona o verejnom obstarávaní č. 19676-7000/2015-OK/4 zo dňa 29.02.2016 a Zápisnice o prerokovaní
Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 19676-7000/2015-OK/8
zo dňa 18.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Súd vracia žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
- prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti
tohto uznesenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.07.2016 sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného - Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní
č. 19676-7000/2015-OK/4 zo dňa 29.02.2016 a Zápisnice o prerokovaní Protokolu o výsledku kontroly
dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 19676-7000/2015-OK/8 zo dňa 18.05.2016. Bol názoru,
že vyššie uvedenými rozhodnutiami, ktorými žalovaný rozhodol o tom, že žalobca konal v rozpore so
Zákonom o verejnom obstarávaní sú rozhodnutiami, ktoré zasahujú do práv a právom chránených
záujmov žalobcu, rozhodnutie žalovaného o tom, že žalobca porušil Zákon o verejnom obstarávaní sa
bezprostredne dotýka práv a právom chránených záujmov žalobcu.

2. Konštatoval, že žalovaný konal v rozpore so zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej
len Zákon o verejnom obstarávaní alebo ZoVO) a rozhodnutia boli vydané na základe neúčinného
právneho predpisu, vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za
základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi.

3. Dôvodnosť žaloby žalobca odôvodnil záverom žalovaného o nezrovnalosti, ktorý má potenciálny vplyv
na verejné obstarávanie a predstavuje záväzný výrok pre ostatné orgány štátnej správy, aby konali podľa
zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení



neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pomoci“) a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
môže ako riadiaci orgán podľa Zákona o pomoci pristúpiť k žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov.

4. Podľa žalobcu žalovaný v Protokole poukázal na konflikt záujmov odôvodňujúc svoje rozhodnutie
výlučne rozsudkom súdu prvého stupňa sp. zn. T-l60/03 zo dňa 17.03.2015, pričom rozsudok bol
vyhlásený dňa 17.03.2015, ale písomné vyhotovenie rozsudku bolo zverejnené v Úradnom vestníku
Európskej únie až 12.05.2015. Žalobca nebol účastníkom súdneho konania pred súdom prvého stupňa
a nemal sa ako dozvedieť, že súd prvého stupňa pojednáva v takomto konaní. Poukázal tiež, že uvedený
rozsudok nie je možné použiť na predmetné verejné obstarávanie. Predmetom posúdenia súdu prvého
stupňa bolo verejné obstarávanie na „služby pre rozšírenie poľnohospodárstva v južnom Rusku“, do
ktorého sa prihlásili záujemcovia z celej Európy. Predmetom služieb u žalobcu bola mediálna kampaň
na území Slovenskej republiky v slovenskom jazyku a jediným kritériom bola cena ponuky.

5. Žalobca si je vedomý akýchkoľvek potenciálnych rizík spojených s ovplyvňovaním verejného
obstarávania, ale skutočnosť, že trh poskytovania mediálnych služieb na území Slovenskej republiky je
úzko definovaným trhom, znamená pravdepodobnosť, že akýkoľvek člen výberovej komisie môže mať
súkromné alebo pracovné previazania so spoločnosťami, ktoré sa prihlásili do verejného obstarávania.
Má za to, že žalovaný účelovo obviňuje žalobcu z porušenia princípu transparentnosti, pričom sám
žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s ostatnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie o
definícii relevantného trhu.

6. Tvrdí, že žalovaný nesprávne právne posúdil povinnosť žalobcu zaoberať sa potenciálnym konfliktom
záujmov. Svoje tvrdenia nielenže založil na nesprávne zistenom skutkovom stave, keď nezohľadnil
predložený životopis člena komisie, ale navyše svoje tvrdenia odôvodnil rozsudkom súdu prvého stupňa,
ktorý bol až 12.05.2015 zverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie a skutkovo ho nemožno
porovnať s prejednávanou vecou, otváranie obálok sa uskutočnilo už 09.01.2015.

7. Namietal, že žalovaný mu vytýkal, že nezabezpečil písomné vyhotovenie čestného prehlásenia.
V tejto časti je podľa žalobcu argumentácia žalovaného nezrozumiteľná a napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné, pretože žalobca v správnom spise vedie profesijné životopisy členov výberovej
komisie, ktoré výslovne uvádzajú spoločnosti, v ktorých členovia komisie pracovali. Takáto povinnosť nie
je žiadnym spôsobom zakotvená v právnej norme. Nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného spočíva
v tom, že potenciálny vplyv na výsledok verejného obstarávania nie je žiadnym spôsobom v Protokole
uvedený, Protokol to len konštatuje bez ohľadu na výberové kritériá, ktorými bola najnižšia cena. Pri
posúdení kritéria najnižšej ceny, ktoré je posúdené okamžite po otvorení obálky a získaní informácií o
súťažiteľoch, nemôže existovať žiadny potenciálny subjektívny vplyv členov komisie.

8. Nezákonnosť rozhodnutia a postupu Úradu pre verejné obstarávanie vidí žalobca aj vo svetle
judikatúry Najvyššieho súdu SR a nálezov Ústavného súdu SR (rozhodnutie č. 68/2002, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR č. 69/2002, č. 232/08, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01).

9. Žalobca sa domáhal, aby žalobou napadnuté rozhodnutia krajský súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

II.

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 13.10.2016 uviedol, že rozhodnutia a postup,
ktorý žalobca napáda nie sú predmetom súdneho prieskumu. Poukázal na skutočnosť, že osobitnou a
obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je konkrétne tvrdenie žalobcu, že nezákonným rozhodnutím
a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich subjektívnych právach vyplývajúcich z právneho
predpisu. Takéto tvrdenie je povinný odôvodniť a preto nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol
porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

11. Žalovaný mal za to, že žalobca jednoznačne opomenul v žalobe uviesť aké konkrétne subjektívne
práva boli rozhodnutiami resp. postupom žalovaného porušené a poukázal na judikatúru Najvyššieho
súdu SR a nálezy Ústavného súdu SR s tým, že nie je možné žalobcovi priznať aktívnu legitimáciu na
podanie žaloby.



12. Žalovaný preto navrhol súdu, aby žalobu v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) S.s.p. odmietol.

13. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutia a postupy správnych orgánov podliehajú súdnemu
prieskumu bez špecifických kritérií. Nie je rozhodujúce ako sú tieto správne akty terminologicky
označené, avšak musí sa jednať o individuálny správny akt vo vzťahu k subjektom práva, ktorým sa
ukladajú práva, povinnosti, prípadne sa zasahuje do slobôd alebo záujmov týchto subjektov.

14. Podľa nálezov Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR môžu byť predmetom preskúmania
aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti ak sa dotýkajú resp. môžu
dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb a podľa súdnej praxe je
rozhodnutím správneho orgánu každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušila alebo môžu
byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb (napr. uznesenie NS RS sp.
zn. 5Sžp/5/2011).

15. Mal za jednoznačné, že napadnutý Protokol o výsledku kontroly ani Zápisnica tieto náležitosti
nespĺňajú. Uviedol, že nie je pritom podstatné, či Protokol o výsledku kontroly ako jeden z výsledkov
dohľadových kompetencií žalovaného nad postupmi vo verejnom obstarávaní a Zápisnica o prerokovaní
protokolu spĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia v oblasti verejnej správy.

16. Uviedol, že skutočnosť, že Protokol o výsledku kontroly ani Zápisnica o jeho prerokovaní nepodlieha
súdnemu prieskumu, si osvojila aj súdna prax. Žalovaný upriamil pozornosť na rozsudok NS SR sp. zn.
5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012, v ktorom NS SR konštatoval nasledovné: „Najvyšší súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo Protokol a Zápisnica o prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom
chránených záujmov kontrolovaného subjektu, ich časť obsahujúca uloženie povinnosti alebo sankcie
je nutne, s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu, vylúčená spod negatívnej enumerácie § 248
O.s.p.“. Žalovaný dal do pozornosti skutočnosť, že zákonom č. 503/2009 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal
Zákon o verejnom obstarávaní, bola s účinnosťou odo dňa 01.01.2010 do ZoVO prijatá osobitná úprava
kontroly postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy. Podľa ZoVO s účinnosťou od 01.01.2010, na
rozdiel od úpravy výkonu kontroly podľa ZoVO účinného do 31.12.2009, t.j. úpravy ZoVO v prípade
posudzovanom Najvyšším súdom SR vo veci sp. zn. 5Sžf/26/2012 sa už neukladajú žalovaným
kontrolovanému subjektu (žalobcovi) povinnosti tak, ako tomu bolo podľa § 13 ods. 6 Zákona o kontrole
(napr. prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, určiť zamestnancov zodpovedných za
zistené nedostatky). Z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že nie je preto možné takého závery
na daný prípad aplikovať vzhľadom na skutočnosť, že na kontrolu postupu zadávania zákazky, ktorej
prekúmanie je predmetom tejto žaloby sa vzťahovala právna úprava o verejnom obstarávaní, účinná po
01.01.2010. Žalovaný v prípade, že by súd bol toho názoru, že uvedené dokumenty sa preskúmavajú,
vo svojom vyjadrení na číslach listu 50-56 súdneho spisu uviedol dôvody, na základe ktorých žiadal
žalobu zamietnuť.

III.

17. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca vyhlásil verejnú súťaž
na predmet zákazky „Mediálna kampaň „Popularizácia vedy a techniky na Slovensku““, uverejnenej v
Úradnom vestníku Európskej únie č. 2014/S 226 zo dňa 22.11.2014 pod zn. 399437 a vo Vestníku
verejného obstarávania č. 230/2014 zo dňa 25.11.2014 pod značkou 28447-MSS.

18. Predpokladanú hodnotu zákazky žalobca stanovil vo výške 2 333 850 eur bez DPH, v závislosti
od typu žalobcu, predmetu zákazky a predpokladanej hodnoty zákazky ide o nadlimitnú zákazku na
poskytnutie služby. Žalobca stanovil predmet zákazky v bode II.1.5) „Stručný opis zákazky alebo nákupu
(nákupov)“ oznámenia, cit.: „Vytvorená a realizovaná mediálna a informačná kampaň bude zameraná
na popularizovanie vedy a techniky na Slovensku“.

19. Žalovaný vykonal u žalobcu ako verejného obstarávateľa v čase od 22.12.2015 do 29.02.2016
kontrolu postupu zadávania predmetnej zákazky po uzavretí zmluvy.

20. Výsledkom kontroly bol Protokol č. 19676-7000/2015-OK/4 zo dňa 29.02.2016. Kontrolná skupina v
Protokole identifikovala kontrolné zistenie, že kontrolovaný (žalobca) postupoval v rozpore s:



- § 40 ods. 7 ZoVO a zároveň so základnými princípmi verejného obstarávania upravenými v ustanovení
§ 9 ods. 3 ZoVO, a to s dôrazom na princíp transparentnosti, keď sa v procese predmetného verejného
obstarávania nezaoberal existenciou potencionálneho konfliktu záujmov. Uvedené kontrolné zistenie
mohlo mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania,
- § 40 ods. 6 ZoVO, nakoľko štyria členovia komisie na vyhodnotenie ponúk s právom vyhodnocovať
ponuky po oboznámení sa so zoznamom uchádzačov nepotvrdili čestným vyhlásením skutočnosti podľa
§ 40 ods. 6 ZoVO. Uvedené kontrolné zistenie mohlo mať vplyv na výsledok predmetného verejného
obstarávania,
- § 136 ods. 9 ZoVO, keď nezaslal úradu informáciu týkajúcu sa splnenia povinnosti podľa § 136 ods. 9
písm. c) ZoVO do troch pracovných dní, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel, avšak uvedené kontrolné
zistenie nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania,
- § 33 ods. 6 a § 42 ods. 3 ZoVO, keď skrátil zákonom stanovenú minimálnu lehotu doručenia vysvetlenie
ponuky. Uvedené konanie kontrolovaného nemalo vplyv na výsledok verejného obstarávania.

21. Protokol bol prerokovaný dňa 18.05.2016 - Zápisnica o prerokovaní protokolu č. 19676-7000/2015-
OK/8 a Protokol zostal nezmenený.

IV.

22. Krajský súd v Bratislave skôr ako podrobil danú vec mechanizmom prieskumu, zisťoval, či v danom
prípade je daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Krajský súd dospel
k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu
verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu.

23. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

25. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 7 písm. e) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

27. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

V.

28. Predmetom preskúmania predmetnej veci v zmysle žaloby je Protokol o výsledku kontroly
dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní vydaného Úradom pre verejné obstarávanie č.
19676-7000/2015-OK/4 zo dňa 29.02.2016 a Zápisnica o prerokovaní Protokolu o výsledku kontroly
dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 19676-7000/2015-OK/8 zo dňa 18.05.2016.

29. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s
negatívnou enumeráciou, z ktorého vypláva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo
opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo



povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne
z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., § 7 S.s.p.).

30. Podľa názoru súdu kontrolu postupu zadávania nadlimitnej zákazky na poskytnutie služby po
uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a
výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa
len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.

31. Súd má za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú
súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku, keďže nie sú
rozhodnutím správneho orgánu v zmysle S.s.p. Kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy
podľa § 146 až 146d Zákona o verejnom obstarávaní účinného v čase vydania protokolu predstavuje
jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, ale zároveň odlišný dohľadový postup žalovaného ako
konanie o námietkach resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích
procesov vo verejnej správe.

32. Krajský súd v Bratislave v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn.
5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012 dospel k názoru, že Protokol a Zápisnica o prerokovaní protokolu ako
také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samy o sebe nepredstavujú zásah
do práva právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu a iba ich časť obsahujúca uloženie
povinnosti, alebo sankcie je nutné s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu vylúčiť spod negatívnej
enumerácie § 248 O.s.p. avšak za predpokladu, že táto uložená povinnosť je riadne špecifikovaná a
zadefinovaná, aby pri kontrole bolo možné jednoznačne posúdiť, či uložené opatrenia sú splnené, resp.
boli splnené.

33. Ani v prípade formálneho uloženia povinností v Protokole a v Zápisnici, ktorých splnenie vzhľadom
na ukončenie verejného obstarávanie a realizáciu predmetu zákazky by neprichádzalo do úvahy, by sa
nemohlo nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Je potrebné
uviesť, že preskúmavaným Protokolom a ani Zápisnicou žalobcovi nebola uložená žiadna povinnosť,
ktorú by mal žalobca splniť. Z uvedeného dôvodu Protokol o výsledku dodržiavania ZoVO ani Zápisnica
o jeho prerokovaní nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto súdnemu
preskúmaniu v správnom súdnictve nepodliehajú.

34. Keďže súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedošlo k uloženiu konkrétnej povinnosti alebo
sankcie Protokolom o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní a ani Zápisnicou
o prerokovaní protokolu, je žaloba proti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania ZVO a Zápisnici o
jeho prerokovaní neprípustná. Preto súd postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. a žalobu odmietol
z dôvodu, že žaloba smerovala proti správnemu aktu, ktorý nie je rozhodnutím podľa § 7 písm. e) S.s.p.
a zároveň tento nie je spôsobilý zasiahnuť do práv a povinností žalobcu.

35. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných
zistení uvedených v Protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách
procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak
boli, resp. budú na základe Protokolu vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie
žalobcu.

36. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) S.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

37. Podľa ust. § 11 ods. 3 veta tretia Zákona o súdnych poplatkov sa žalobcovi vráti v konaní pred
správnym súdom poplatok, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo
žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. S poukazom na vyššie
citované ustanovenie súd žalobcovi vracia krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eur prostredníctvom
Slovenskej pošty, a.s. - prevádzkovateľ systému, Banská Bystrica.

38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods.
2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.