TATRAMAT, akciová spoločnosť


Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/245/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708210030
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8708210030.20

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu: T. P. O., so
sídlom Starý Smokovec 1, Vysoké Tatry, IČO: 32 65 85, právne zast.: SCHUBERT & partners, s.r.o.,
so sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO: 34 117 709, proti žalovanému 1/ O., H. U., so sídlom Hlavná
1416/28, Poprad, IČO: 00 152 421, právne zast. JUDr. Elenou Ľalíkovou, advokátkou, AK so sídlom
Podbrezovská 34, Bratislava, a žalovanému 2/ C. Ú. L., W. C., so sídlom J.Curie 3, Poprad, v konaní
o určenie vlastníckeho práva s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 31.10.2008 na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva s
tým, že je výlučným vlastníkom pozemku - parcela číslo 4409/52 o výmere 60952 m2, nachádzajúcom
sa v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaného na LV č. 1 v katastri nehnuteľnosti vedenom
žalovaným 2/, ktorého geometrické a polohové určenie je vyznačené v geometrickom pláne č.
243-3403-380-83, vyhotovenom dňa 10.1.1984, organizáciou OEN 3403 Poprad. Zároveň sa žalobca v
konaní vo veci samej domáhal v druhom výroku určenia, že súčasťou pozemku - parcela číslo 4409/52
o výmere 60952 m2 nachádzajúcom sa v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaného na liste
vlastníctva č. 1 sú aj pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Tatranská Lomnica s parcelnými
číslami 4409/55, 4409/99, 4409/100, 4409/101 zapísané na liste vlastníctva 432. V treťom výroku sa
žalobca v konaní vo veci samej domáhal, uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade vyznačiť hranice
pozemku - parcela číslo 4409/52 o výmere 60 952 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v katastrálnom
území Tatranská Lomnica, podľa geometrického plánu č. 243-3403-380-83 vyhotoveného dňa 10.1.1984
organizáciou OEN 3403 Poprad, v katastrálnej mape katastrálneho územia Tatranská Lomnica.

Uznesením č.k. 9C/245/2008-110 zo dňa 12.2.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2009 súd
konanie v časti tretieho výroku žaloby zastavil a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti tohto uznesenia
postúpi vec v tejto časti žalovanému 2/ na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo potvrdené krajským
súdom a zároveň odmietnuté dovolanie žalobcu v predmetnej veci.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.12.2010 žalobca zmenil žiadal o pripustenie zmeny petitu
žaloby tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia č.k. 9C/245/2008-177 zo dňa 10.2.2011,
ktorým súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:
Súd u r č u j e, že pozemok - parcela číslo 4409/55 o výmere 29806 m2, druh pozemku: ostatné plochy,
v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaný na liste vlastníctva č. 432, v katastri nehnuteľností
vedenom žalovaným v 2. rade, je súčasťou pozemku - parcela číslo 4409/52 o výmere 608952 m2,



druh pozemku: ostatné plochy, v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaného na LV č.1, v
katastri nehnuteľností vedenom žalovaným 2/, ktorého geometrické a polohové určenie je vyznačené v
geometrickom pláne č. 243-3403-380-83 vyhotovenom dňa 10.1.1984 organizáciou OEN 3403 Poprad.
Zároveň súd tým istým uznesením pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v rozšírení žalobného návrhu o
alternatívny žalobný petit k v poradí druhému petitu návrhu tak, že tento znie:
Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku - parcela číslo 4409/55 o výmere
29806 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaného na liste
vlastníctva č. 432, v katastri nehnuteľností vedenom žalovaným 2/.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.5.2014 upresneným na základe výzvy súdu podaním
doručeným súdu dňa 23.7.2014 žalobca uviedol, že berie späť svoj návrh v časti prvého petitu ako aj v
časti druhého petitu žaloby a navrhuje, aby súd rozhodol len o upravenom alternatívnom petite žaloby
ako o jedinom petite žaloby, ktorého znenie je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Zároveň
žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 6/2014 znalca Ing. Jozefa Bujňáka, ktorý podľa žalobcu
preukazuje oprávnenosť vlastníckeho nároku žalobcu na pozemok parcelné č. 4409/55 nachádzajúci
sa v kat. území Tatranská Lomnica.

Ďalším uznesením Okresného súdu v Poprade sp.zn. 9C/245/008-918 zo dňa 10.12.2014 súd zastavil
konanie v časti I.petitu žaloby, v časti II. petitu žaloby a v časti pripusteného alternatívneho petitu k v
poradí II. petitu žaloby.

Predmetom konania teda ostal návrh žaloby o určenie vlastníckeho práva k pozemku parc.č. 4409/55
o výmere 29806 m2, druh pozemku ostatné plochy v k.ú. Tatranská Lomnica zapísaného na LV č. 432
v katastri nehnuteľnosti vedenom žalovaným 2/, ktorého geometrické a polohové určenie je vyznačené
v geometrickom pláne č. 16/2014 vyhotovenom znalcom v odbore geodézia a kartografia Ing. Jozefom
Bujňákom zo dňa 18.6.2014.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 10.1.1984 bol organizáciou OEN 3403 Poprad vyhotovený
geometrický plán č. 243-3403-380-83 na oddelenie pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. Tatranská
Lomnica a to pozemku parc.č. 4409/8 v pôvodnej výmere 30754 m2, druh pozemku zastavaná plocha,
pozemku parc.č. 4409/7 v pôvodnej výmere 2472 m2, druh pozemku ostatná plocha, pozemku parc.č.
4409/4 v pôvodnej výmere 47464 m2, druh pozemku zastavaná plocha, pozemku parc.č. 4409/3 v
pôvodnej výmere 144732 m2, druh pozemku zastavaná plocha.
Na základe uvedeného geometrického plánu bola z pôvodnej parcely č. 4409/8 odčlenená časť tejto
parcely o výmere 23163 m2, z pôvodnej parcely č. 4419/7 bola odčlenená časť tejto parcely o výmere
2308 m2, z pôvodnej parcely č. 4409/4 bola odčlenená časť tejto parcely o výmere 5408 m2 a z
pôvodnej parcely č. 4409/3 bola odčlenená časť tejto parcely o výmere 30073 m2, pričom z uvedených
odčlenených častí bola vytvorená nová parcela č. 4409/52 o výmere 60952 m2 a táto parcela bola v
užívaní bývalého Mestského národného výboru Vysoké Tatry, Starý Smokovec.
Hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku č. 2/84, ktorá bola uzavretá v apríli
1984 medzi Správou Tatranského národného parku Tatranská Lomnica a MsNV Vysoké Tatry, Starý
Smokovec, došlo k prevodu správy pozemku parcely č. 4409/4 o výmere 5408 m2 v k.ú. Tatranská
Lomnica podľa vyššie označeného geometrického plánu zo správy TANAP Tatranská Lomnica na MsNV
Vysoké Tatry, Starý Smokovec ku dňu 1.4.1984.
Ďalej žalobca poukázal na ďalšiu hospodársku zmluvu a to konkrétne Hospodársku zmluvu o prevode
správy národného majetku č. 4/84 uzavretú v marci 1984 medzi Podnikom zariadení cestovného ruchu
Javorina, Liptovský Mikuláš a Mestským národným výborom Vysoké Tatry, Starý Smokovec, na základe
ktorej došlo k prevodu správy pozemku parcely č. 4409/3 o výmere 30073 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica
podľa vyššie označeného geometrického plánu z Podniku zariadení cestovného ruchu Javorina na
MsNV Vysoké Tatry, Starý Smokovec ku dňu 1.4.1984.
Ďalšou hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku č. 5/84 uzavretou v máji 1984
medzi Správou Tatranského národného parku Tatranská Lomnica a Mestským národným výborom
Vysoké Tatry, Starý Smokovec došlo k prevodu správy pozemku parcely č. 4409/7 o výmere 2308 m2
v k.ú. Tatranská Lomnica podľa vyššie označeného geometrického plánu zo Správy TANAP Tatranská
Lomnica na MsNV Vysoké Tatry, Starý Smokovec ku dňu 1.5.1984.
Hospodárskou zmluvou o zrušení práva trvalého užívania nehnuteľného majetku č. 5/85 uzavretou dňa
29.3.1985 medzi Mestským národným výborom Vysoké Tatry, Starý Smokovec a Tatranskou správou
účelových zariadení Slovenskej organizácie ČSZTV Nový Smokovec došlo k zrušeniu práva trvalého



užívania pozemku, ktoré užívala Tatranská správa účelových zariadení Slovenskej organizácie ČSZTV
Nový Smokovec, parcely č. 4409/8 o výmere 30754 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica ku dňu 1.4.1985.
Ďalšou hospodárskou zmluvou o prevode vlastníctva majetku č. 6/85 uzavretou dňa 2.4.1985 medzi
Tatranskou správou účelových zariadení Slovenskej organizácie ČSZTV Nový Smokovec a Mestským
národným výborom Vysoké Tatry, Starý Smokovec došlo k prevodu vlastníckeho práva k parkovisku
Šport Camp, parcely č. 4409/8 o výmere 23163 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica z Tatranskej správy
účelových zariadení Slovenskej organizácie ČSZTV Nový Smokovec na MsNV Vysoké Tatry, Starý
Smokovec ku dňu 1.5.1985.
Listom zo dňa 15.8.1985, podaným na Stredisku geodézie Poprad dňa 21.8.1985, MsNV Vysoké Tatry,
Starý Smokovec požiadalo stredisko geodézie o vykonanie zápisu do listu vlastníctva k novovzniknutej
parcele č. 4409/52 o výmere 60952 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica v prospech Mestského národného
výboru Vysoké Tatry, Starý Smokovec a to na základe vyššie označených listín - hospodárskych zmlúv
týkajúcich sa častí parciel ako boli jednotlivo vyššie označené.
Parcela č. 4409/52 o výmere 60952 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica vznikla na základe geometrického
plánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984 z časti pôvodnej parcely č. 4409/8 o výmere 23163 m2, z
časti pôvodnej parcely č. 4409/7 o výmere 2308 m2, z časti pôvodnej parcely č. 4409/4 o výmere 5408
m2 a z časti pôvodnej parcely č. 4409/3 o výmere 30073 m2.

V zmysle zák.č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení, ktorý nadobudol účinnosť 23.11.1990, boli dovtedajšie
mestské národné výbory zrušené a ich právnym nástupcom sa stali obce, v tomto prípade Mesto Vysoké
Tatry, t.j. žalobca.

Dňa 1.5.1991 nadobudol účinnosť zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Na základe § 2 ods. 1 tohto
zákona do vlastníctva obcí prešli z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti
osobitného predpisu a to zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, právo hospodárenia národným
výborom, na území ktorého sa nachádzajú. V zmysle § 2 ods. 7 zák.č. 138/1991 Zb. veci podľa vyššie
uvedeného § 2 ods. 1 tohto zákona nadobudla obec dňom účinnosti tohto zákona, teda dňom 1.5.1991.

Žalobca poukázal, že vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, s poukazom na zákon o obecnom
zriadení a na zákon o majetku obcí, je žalobca výlučným vlastníkom pozemku parc.č. 4409/52 o
výmere 60952 m2, druh pozemku ostatné plochy v k.ú. Tatranská Lomnica vytvoreného na základe
geometrického plánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984.

Ďalej v žalobe žalobca uviedol, že listom zo dňa 24.6.2005 požiadal Správu katastra Poprad o
prešetrenie hraníc parcely č. 4409/52 o výmere 60952 m2, druh pozemku ostatné plochy v k.ú. Tatranská
Lomnica, vo výlučnom vlastníctve žalobcu podľa LV č. 1. Hranice parcely č. 4409/52 mali byť evidované v
katastrálnej mape k.ú. Tatranská Lomnica na základe uvedeného geometrického plánu, ale tieto hranice
tam vyznačené neboli. Dňa 20.9.2006 správa katastra vydala rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom
operáte, ktorým zamietla návrh Mesta Vysoké Tatry vo veci duplicitného vlastníctva k nehnuteľnostiam
pozemkom parc.č. 4409/52, 4409/55, 4409/99, 4409/100 a 4409/101 nachádzajúcich sa v k.ú. Tatranská
Lomnica.

Žalobca poukázal na to, že hoci je zapísaný na LV č. 1 ako výlučný vlastník predmetného
pozemku - parc.č. 4409/52, hranice tejto parcely neboli doteraz vyznačené v katastrálnej mape podľa
geometrického plánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984. Naopak, v katastrálnej mape v katastri
nehnuteľností, ale aj na LV č. 432 k.ú. Tatranská Lomnica, je ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný 1/
- Tatramat a.s. k pozemku parc.č. 4409/55 o výmere 21708 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc.č.
4409/99 o výmere 2699 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc.č. 4409/100 o výmere 2699 m2, druh
pozemku ostatné plochy, parc.č. 4409/101 o výmere 2700 m2, druh pozemku ostatné plochy. Žalobca
ďalej uviedol, že uvedené parcely, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ podľa LV č. 432 v ich
celkovej spoločnej výmere 29806 m2, tvoria časť pozemku parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2, ktorého
výlučným vlastníkom je žalobca podľa LV č. 1. Takémuto stavu duplicitného vlastníctva k časti pozemku
došlo z toho dôvodu, že bývalé Stredisko geodézie Poprad opomenulo vyznačiť do katastrálnej mapy v
k.ú. Tatranská Lomnica hranice spomínaného pozemku parc.č. 4409/52, ktorá je na LV č. 1 zapísaná v
prospech jej vlastníka Mesto Vysoké Tatry. Duplicitnosť vlastníckeho práva k pozemkom parc.č. 4409/55,
4409/99, 4409/100 a 4409/101 a k pozemku parc.č. 4409/52 v k.ú. Tatranská Lomnica konštatovala aj
Správa katastra v rozhodnutí o oprave chyby v katastrálnom operáte.



Žalobca ďalej v návrhu odôvodnil naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemku
parc.č. 4409/52 a to z tých dôvodov, že žalovaný 1/ je taktiež zapísaný ako výlučný vlastník už
spomínaných pozemkov, t.j. pozemkov identických s časťou uvedeného pozemku parc.č. 4409/52, ktorý
je vo vlastníctve žalobcu, pričom bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo v tomto
prípade k uvedenému pozemku existuje, by bolo ohrozené toto vlastnícke právo žalobcu, resp. právne
postavenie žalobcu vo vzťahu k tomuto pozemku by sa stalo neistým a navyše existuje aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a tento stav právnej neistoty nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom ako rozhodnutím
súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu k spomínanému pozemku.

Žalobca uviedol, že žaluje žalovaného 2/ - Správu katastra Poprad z toho dôvodu, aby mu súd
v zmysle žalobného petitu uložil povinnosť zosúladiť právny stav medzi popisnými informáciami v
katastri nehnuteľnosti a geodetickými informáciami katastra nehnuteľností s geometrickým plánom
č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984. Uznesením Okresného súdu Poprad 9C/245/2008-110 zod
ňa 12.2.2009 bolo zastavené konanie v časti 3.výroku žaloby o uloženie povinnosti žalovanému 2/
vyznačiť hranice pozemku podľa geoplánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984 a vec bola postúpená
žalovanému 2/ na ďalšie konanie, nakoľko je zrejmé, že ide o opravu chyby v katastrálnej mape,
čo nepatrí do právomoci súdu. Nedostatok právomoci je nedostatok podmienky konania. Krajský
súd v Prešove potvrdil uznesenie OS Poprad pod sp.zn. 7Co/55/2009 zo dňa 30.4.2009. Voči týmto
rozhodnutiam bolo zo strany žalobcu podané dovolanie a uznesením NS SR 1Cdo/205/2009 zo dňa
28.5.2010 bolo dovolanie žalobcu odmietnuté.

Žalovaný 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že návrh žalobcu nie je dôvodný a ani závery,
ktoré sú v predmetnom návrhu uvedené, nie sú pravdivé, pretože je zistiteľné, že spomínaný geometrický
plán spolu s hospodárskymi zmluvami boli zapísané pod číslom zmeny 55/85 - LV č. 1. Zároveň žalovaný
1/ predložil fotokópiu listiny - zápis do evidencie nehnuteľností z 31.7.1978 č. 38, z ktorej vyplýva,
že hospodárska zmluva č. 1/1978 Správa TANAPu previedla na PZCR Javorinu parcelu č. 4409/3 o
výmere 141474 m2 geometrickým plánom č. 761-172/72, ktorá bola vedená na LV č. 13. Z tejto parcely
časť pozemku o výmere 30073 m2 malo prejsť na základe hospodárskej zmluvy č. 4/84 na právneho
predchodcu žalobcu a časť pozemku o výmere 70416 m2 vrámci privatizácie prešla 22.4.1992 na
Eurocamp a.s., ktorá zmena sa v katastri nehnuteľností zapísala 15.10.1993 pod č. 103/93; z celkovej
výmery 141474 m2 ostala časť o výmere 40985 m2. Geometrickým plánom č. 476/1995 Eurocamp
rozdelil parcelné číslo 4409/3 o výmere 70416 m2 na novovytvorené parcely č. 4409/3 o výmere 24.276
m2, 4409/54 o výmere 16334 m2 a 4409/55 o výmere 29806 m2.

Kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.1995 previedol Eurocamp a.s. parcelu č. 4409/55 o výmere 29806 m2
na kupujúceho IPF II VSŽ - Sporiteľňa, ktorého nástupcom sa následne stala Cassovia Invest Credit
a.s. Košice.
Cassovia Invest Credit parcelu 4409/55 rozdelil na parcelu č. 4409/55 o výmere 21708 m2, ktorú kúpnou
zmluvou z 7.2.2006 previedol na Tatramat a.s. (žalovaného 1/) a parcelu č. 4409/99 o výmere 8098 m2,
ktorú kúpnou zmluvou z 15.5.2003 previedol na Prior Poprad.
Prior Poprad uvedenú parcelu geoplánom rozdelil na parcelu č. 4409/99 o výmere 2699 m2, túto
previedol kúpnou zmluvou 8.4.2004 na Ing. J.Kozlera, na parcelu č. 4409/100 o výmere 2699 m2, ktorú
previedol JUDr. Ovšonkovi a parcelu č. 4409/101 o výmere 2700 m2, ktorú previedol na Ing. Mišku a
tieto sú evidované na LV č. 678, 714 a 715. Tieto fyzické osoby previedli sporné parcely na žalovaného
1/ v r.2008.

Právna zástupkyňa žalovaného 1/ poukázala aj na evidenčnokatastrálnu stránku s tým, že
samovyhotovenie geometrického plánu podľa judikatúry NS SR nemá žiadne právne následky, pretože
také môže mať okrem rozhodnutia súdu len perfektný právny úkon (kúpna zmluva a podobne).
Ďalej poukázala na zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, ktorý platil až do 1.1.1993 a
z ktorého je zrejmé, že zákresy vlastníckych hraníc v mapách EN, ktoré boli vykonané nesprávne,
opravia chybné nákresy orgány geodézie po predchádzajúcom zistenom súhlase vlastníkov dotknutých
pozemkov. Zápisy údajov a zákresy vlastníckych hraníc v EN nemali vplyv na skutočné právne vzťahy
k nehnuteľnostiam, pokiaľ boli s týmto zápisom v rozpore.

Aj podľa zák.č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností naďalej platilo, že v prípade rozporu medzi
údajmi katastra nehnuteľností a skutočným stavom práv k nehnuteľnostiam platil skutočný stav. Ten, kto



vychádza zo zápisu do katastra urobeného po 1.1.1993 je v dobrej viere, že stav katastra zodpovedá
skutočnému stavu veci, iba žeby musel vedieť, že stav v katastri nezodpovedal skutočnosti.

Ďalej právna zástupkyňa namietala podanie žalobného návrhu voči žalovanému 2/ s poukazom na
skutočnosť, že súd nemá právomoc ukladať žiadané povinnosti Správe katastra s tým, aby tento
vyznačil po 25 rokoch hranice pozemku na základe geoplánu z r.1983. V tejto časti pokladajú návrh za
nedôvodný.

Ak priebeh hraníc časti pozemku ako parcely č. 4409/52 nebol pôvodne v evidenčnej mape č. XIII-8/9
vyznačený v súlade s geoplánom č. 243-3403-380/83, na základe čoho mohol vzniknúť nesúlad medzi
písomnou časťou operátu a geodetickými operáciami evidencie či katastra, geometrickým plánom č.
31693598476/1995 sa mohli zamerať hranice pozemku ako parcely č. 4409/55 pre iného vlastníka
(právneho predchodcu žalovaného 1/) než bol žalobca, ktorých predchodcom bol totožný vlastník
Javorina PZCR Liptovský Mikuláš, ktorý vlastnil pôvodnú parcelu 4409/3 o výmere 141474 m2 a v
hraniciach geometrického plánu č. 761-172/72 pozemku o výmere 30073 m2, ktorých správu majetku
previedol na MsNV Vysoké Tatry, a časť pozemku o výmere 70416 m2 vložil do novovytvorenej a.s.
Eurocamp ešte v r.1993, ktorá ju geometrickým plánom č. 476/1995 právne relevantným spôsobom
rozdelila na 3 parcely (4409/3, 4409/54 a 4409/55, ktorých súhrn výmer je 70416 m2).

Žalobca sa určovacou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva, v ktorej tvrdí, že zápisom práva v
prospech žalovaného 1/ bol on vo svojom práve k nehnuteľnostiam ukrátený a teda poškodený. Žalovaný
1/ je od r.2006 evidovaným vlastníkom k parcele č. 4409/55 o výmere 21708 m2. Žalobným dôvodom
ukrátenia vlastníckeho práva žalobcu v parcelách 4409/52, 99, 100 a 101, ktoré sa nevyznačili ako
súčasť parcely č. 4409/52 o výmere 60952 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica podľa geometrického plánu z
r.1983, bol teda formálne nesprávny zápis alebo zápis odporujúci skutočnému právnemu stavu, za ktorý
žalobca považoval všetky zápisy od r.1992 až po koncových vlastníkov, ktorými sú jednak žalovaný 1/ a
potom aj ďalšie tri fyzické osoby. Právna zástupkyňa poukázala na ust. § 154 ods. 1 OSP, podľa ktorého
je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a teda existencia alebo neexistencia právneho
vzťahu alebo práva nemôže byť určovaná ani za dobu minulú ku r.1983 ani do budúcnosti, ale len k času
vyhlásenia rozsudku. Preto nemožno vo výroku rozsudku určiť vlastníctvo k tým nehnuteľnostiam alebo
ich častiam, ktoré v čase rozhodovania súdu už neboli vo vlastníctve žalobcu. Súd musí prihliadnuť ku
všetkým okolnostiam, ktoré nastali vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam a ktoré mali vplyv aj na ich
vlastnícky režim počnúc rokom 1984 a nasl. Žalovaný 1/ a rovnako aj právnické a fyzické osoby nedržali
časť sporných nehnuteľností v dobrej viere po celú vydržaciu dobu (10 rokov), avšak vyvstáva otázka,
či si môže tento účastník započítať aj dobu, po ktorú držal dotknuté nehnuteľnosti jeho predchodca a
kedy došlo k tej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok vznik dobromyseľnej a oprávnenej držby
ako nevyhnutné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva. Opätovne poukázala na zákon o zápisoch
vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam č. 265/1992 Zb. a č. 162/1995 Z.z., na dobrú vieru
nadobúdateľa v správnosť aktov štátu, ktorá chráni ako ústavný princíp tak aj osobu, v prospech ktorej sa
konštituovalo konkrétne vlastnícke právo, na princíp právnej istoty ako aj na nespochybniteľný začiatok
plynutia dobromyseľnej držby oprávneného subjektu, čo možno určiť vytvorením parcely č. 4409/52 o
výmere 29806 m2 geometrickým plánom č. 476/1995 zo dňa 13.10.1995 pre právneho predchodcu
žalovaného 1/. Dobromyseľnosť sa musí vzťahovať ku konkrétnej nehnuteľnosti, parcele alebo v prírode
označenému pozemku, lebo ide o vnútorný vzťah subjektu držby k jeho objektu. Žalobca takto konkrétne
vymedzenú nehnuteľnosť nikdy nemal. Túto dobromyseľnosť nestratili ani ďalší nadobúdatelia, ktorí sa
stali vlastníkmi sporných nehnuteľností. Preto ak žalovaný 1/ predmetné nehnuteľnosti kupoval v r.2006
od spoločnosti Cassovia Invest a v r.2008 od fyzických osôb, kupoval ich už od nesporných vlastníkov na
základe perfektnej kúpnej zmluvy, ich vlastníctvo teda nadobudol platne a v súlade s právnymi predpismi.
Žalobca až do podania žaloby nijakou svojou aktivitou nenarušil držbu uvedených osôb a žalovaného
v tejto držbe nikto nerušil.

Svoje podanie právna zástupkyňa doplnila aj na pojednávaní dňa 28.4.2011 a uviedla, že hospodárskou
zmluvou č. 4/1984, ktorou sa previedla správa majetku z podniku Javorina na MNV Vysoké Tatry, touto
zmluvou sa nemenilo vlastnícke právo štátu k parc.č. 4409/3 o výmere 30073 m2, len prechádzala správa
majetku na nového správcu, ale vlastníkom parcely naďalej ostal Československý štát. Zamenením
a nečinnosťou právneho predchodcu žalobcu sa stalo, že táto zmena sa nepremietla do katastrálnej
mapy. V r.1992 Fond národného majetku dňa 22.4.1992 zriadil akciovú spoločnosť Eurocamp FICC
a.s. Tatranská Lomnica, do ktorej bol vložený nepeňažný majetok a to parcela č. 4409/3 o výmere



70416 m2. Z notárskej zápisnice je zrejmé, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stala a.s. Eurocamp. Tento
prechod vlastníckeho práva bol vykonaný aj v katastri nehnuteľností a to 15.10.1993 a od toho dňa sa
vlastníkom parcely stal Eurocamp. Keďže sa jedná o to, že Eurocamp sa stal vlastníkom parcely na
základe privatizácie, toto rozhodnutie je vydané Vládou SR a toto rozhodnutie je potrebné rešpektovať,
nie je možné ho preskúmať žiadnym orgánom SR a teda dňa 15.10.1993 sa vlastníkom nehnuteľnosti
stal Eurocamp a.s. a následne táto akciová spoločnosť už robila právne úkony, ktoré ako vlastníkovi
svedčia.

Žalobca doplnil svoje podanie predložením dôkazov, ktorými chcel ako vlastník preukázať nakladanie
so svojim pozemkom evidovaným ako parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2 a predložil súdu listiny vo
veci výstavby záchytného parkoviska na parc.č. 4409/3, 4409/8 a 4409/4 k.ú. Tatranská Lomnica a to
rozhodnutie MsNV Vysoké Tatry, Starý Smokovec z 3.2.1983 o umiestnení stavby záchytné parkovisko
na uvedených pozemkoch, stavebné povolenie z 16.9.1984, ktorým bola povolená stavby záchytného
parkovacieho bodu automobilovej dopravy, zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby z 6.1.1987
ako prevádzkovosociálne zariadenie pri záchytnom parkovisku, ktorému bolo pridelené súpisné číslo,
kolaudačné rozhodnutie z 15.6.1987, ktorým bolo povolené užívanie stavby záchytného parkoviska.
Ďalej poukázal na listiny, ktoré preukazujú že žalobca ako vlastník pozemku parc.č. 4409/52 s
týmto pozemkom nakladal formou prenájmu tretím osobám a teda preukazujú spôsob užívania tohto
pozemku a jedná sa o zmluvu o nájme pozemku č. 59/2002 z 6.11.2002 uzavretú medzi žalobcom
ako prenajímateľom a Štátnymi lesmi TANAPu s účelom nájmu zriadenie skládky kalamitného dreva,
nájomcovi bola prenajatá časť pozemku o výmere 2,7 ha. Ďalej predložil zmluvu o nájme nehnuteľnosti
č. 22/2003 z 31.3.2003 uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a Štátnymi lesmi TANAPu
za účelom zriadenia skládky dreva, manipulácie s ním a vytvorenie sociálneho a prevádzkového
zázemia pre zamestnancov nájomcu, pričom bola prenajatá plocha o výmere 30879 m2 a na ňom
postavenú sociálnoprevádzkovú budovu o zastavanej ploche 220,3 m2. Ďalej predložil zmluvu o nájme
nehnuteľnosti č. 1/2010 z 12.1.2010 uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a Ing. Zuzanou
Čierňavovou od 1.1.2010 do 28.2.2010 za účelom nájmu manipulácie a skladovania drevnej hmoty a
bola prenajatá časť o výmere 3825 m2 a ďalej zmluvu o nájme nehnuteľnosti č. 70/2010 z 27.4.2010
medzi tými istými účastníkmi nájomného vzťahu od 1.5.2010 do 30.4.2015. Taktiež predložil zmluvu
o prenájme nehnuteľnosti č. 151/2011 z 14.12.2011 uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom
a spoločnosťou Mlyn K.M.K. s.r.o. ako nájomcom od 15.12.2011 do 31.12.2012 za účelom nájmu
manipulácia a skladovanie drevnej hmoty, pričom predmetom nájmu bola časť pozemku o výmere 3000
m2. Ďalej poukázal na to, že popri užívaní pozemku parc.č. 4409/52 sa žalobca o tento pozemok staral
prostredníctvom svojich organizácií a to príspevkovej organizácie Technické služby mesta Vysoké Tatry
a obchodnej spoločnosti VPS s.r.o.

Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že z privatizačnej dokumentácie z r.1992, ktorá sa týka
založenia spoločnosti Eurocamp FICC a.s. nevyplýva priestorové umiestnenie a hranice privatizovanej
parcely č. 4409/3 o výmere 70416 m2, keďže na tento účel nebol vypracovaný geometrický plán. Z
týchto dôvodov navrhol vykonať znalecké dokazovanie a dal do pozornosti, že žalobca sa stal vlastníkom
pozemku parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2 zo zákona č. 138/1991 Zb. s účinnosťou od 1.5.1991,
čiže vlastnícke právo k pozemku nadobudol dávno predtým ako ho mohol nadobudnúť žalovaný 1/ resp.
jeho právny predchodca. Preto žiadal, aby znaleckým dokazovaním bolo preskúmané, ktorá konkrétna
majetková podstata z parcely č. 4409/3 bola vložená do majetku spoločnosti Eurocamp FICC a.s.
v r.1992, pri ktorej nebol vyhotovený geometrický plán a teda nie je zrejmé, ktorá časť parcely sa
privatizovala a ktorú časť nadobudol žalobca zo zákona.
K tomuto právna zástupkyňa žalovaného 1/ uviedla, že ani znalecký posudok na prípadné stotožnenie
parciel s novovytvorenými parcelami už na základe právnych úkonov ako bolo privatizačné rozhodnutie
a naň nadväzujúce kúpne zmluvy, nič nemení na terajšej skutočnosti, ktorá bola založená v r.1992 a
ktorú po 20 rokoch žalobca spochybňuje z hľadiska platnosti po sebe idúcich majetkových prevodov,
ktoré boli realizované v súlade s platným právom.

Súd nepripustil návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, pretože znalecký posudok by
sa týkal právnych otázok, ktoré nesúvisia s odborným posúdením znalca z odboru kartografie.

Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že ani právni predchodcovia žalovaného 1/ a to konkrétne
Ing. Kozler, Ing. Miška a JUDr. Ovšonka nemohli byť v tejto držbe dobromyseľní, pretože žalovaný 2/
listom č. X-174/05 zo dňa 13.6.2006 oznámil ako vtedajším vlastníkom pozemkov, že začína katastrálne



konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte z podnetu žalobcu a toto konanie sa týka prešetrenia
hraníc pozemku parc.č. 4409/52, kde už sa konštatuje duplicita vlastníckeho práva k pozemkom parc.č.
4409/55, 4409/99, 4409/100 a 4409/101 a k časti pozemku parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2 a
teda v čase, kedy im bol doručený spomínaný list z 13.6.2006, došlo k strate ich dobrej viery, keď sa
oboznámili so skutočnosťami opísanými v liste, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, či im
predmetné pozemky patria. Taktiež žalobca vyjadril nesúhlas so zámerom žalovaného 1/ pod názvom
Rekreačný areál Juniperus Tatranská Lomnica. Ďalej poukázal na to, od čoho odvodzuje svoje vlastnícke
právo k uvedenému pozemku, z čoho všetko je zrejmé, že dňom 1.5.1991 sa stal zo zákona žaloba
výlučným vlastníkom pozemku parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2. Keďže platí zásada rímskeho práva,
že nikto na iného nemôže previesť viac práv ako sám má, uplatňujúca sa aj v právnom poriadku SR
v ust. § 37 OZ, nemohla spoločnosť Eurocamp FICC a.s. platne nadobudnúť vlastníctvo k tej časti
pozemku parc.č. 4409/3 o privatizovanej výmere 70416 m2, ktorú časť z tejto parcely už vlastnil žalobca
od 1.5.1991 zo zákona vrámci parcely č. 4409/52. Nemohlo teda dôjsť na základe ďalších právnych
úkonov ani k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je v súčasnosti vedený vo
vlastníctve žalovaného 1/ pod parc.č. 4409/55. Čiže právne úkony týkajúce sa pozemku parc.č. 4409/3
a ďalších z tejto parcely oddelených pozemkov vrátane súčasného pozemku parc.č. 4409/55 (od r.1992
do r.2008), boli vykonané v rozpore s právnym poriadkom SR a preto v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR nadobudnutie takéhoto majetku nepožíva právnu ochranu. Súd by mal poskytnúť právnu ochranu
žalobcovi ako skoršiemu vlastníkovi aj tej časti pozemku, ku ktorej existuje duplicita vlastníckeho práva
žalobcu a žalovaného 1/.

Právna zástupkyňa žalovaného 1/ v tejto súvislosti poukázala aj na uplatnenie ďalšej ústavnej zásady,
ktorou je právna istota v ochrane dobromyseľne nadobudnutých práv. Poukázala aj na rozhodnutie
NS ČR sp.zn. 28Cdo/3941/2010, ktorý riešil obdobnú situáciu s tým, že aj „zákon č. 497/1990 Zb.
nezakladá priamy prechod vlastníctva na štát. I tento zákonný prechod musí mať svoju realizačnú
fázu, aby bolo jasné, z koho na koho a aké nehnuteľnosti prechádzajú. Tieto veci museli byť označené
v adresnom právnom úkone voči konkrétnemu subjektu, ktorý mal povinnosť tieto veci vydať. Obec
nemohla automaticky nadobudnúť nehnuteľnosti podľa zák.č. 172/1991 Zb. do svojho vlastníctva, pokiaľ
štát predtým nepostupoval v intenciách ústavného zákona č. 497/1990 Zb. Právo vždy vyžaduje určitú
aktivitu a to predovšetkým zo strany tých osôb, ktoré sa cítia byť jeho nositeľmi.“

Žalobca dal vypracovať znalecký posudok č. 21/2013 znalkyni Ing. Kataríne Kumorovitzovej na ocenenie
nehnuteľnosti, ktorej súčasťou je aj nový geometrický plán, ktorý pre tento účel vypracovala, pričom v
technickej správe vyhotoviteľa Antona Vrábeľa sa uvádza, že pozemok parc.č. 4409/52 bol vytvorený
geometrickým plánom 243-3403-380/83 o výmere 60952 m2 a bol zapísaný do vlastníctva mesta
Vysoké Tatry, na LV č. 1 k.ú. Tatranská Lomnica, nebol však zakreslený do katastrálnych máp č.
XIII-8-9 a XIII-8-10. Keď v r.1995 firma Geoplan s.r.o. Kežmarok vyhotovovala geometrický plán č.
31693598-476/1995, vznikla ním aj parcela č. 4409/55 o výmere 29806 m2, ktorá bola síce odpočítaná
od pozemku parc.č. 4409/3, vyhotoviteľ ale vychádzal zo zlého zákresu v mapách a tak v skutočnosti táto
parcela bola vytvorená na pozemku parc.č. 4409/52, z ktorej bola neprávom oddelená vyššie citovaná
výmera. To, že to nebolo správne, potvrdzuje aj výmera pozemku 4409/3, od ktorej výmera 29806 m2
bola odpočítaná a týmto plánom určená 24276 m2. Keďže v súčasnosti je výmera tohto pozemku 54082
m2, znamená to, že k nej bola sporná výmera 29806 m2 späť pripočítaná. Pozemok č. 4409/55 teda
vlastne vznikol „z ničoho“. Bol však zapísaný na LV č. 432 k.ú. Tatranská Lomnica a takto vznikla duplicita
výmery 29806 m2, ktorú vlastnia dvaja vlastníci.
Ďalej dal žalobca vypracovať znalecký posudok č. 16/2014 znalcom Ing. Jozefom Bujňákom v odbore
geodézia a kartografia. Z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že parcela C KN 4409/52 o výmere
60952 m2 zapísaná na LV č. 1 k.ú. Tatranská Lomnica v prospech výlučného vlastníka mesta Vysoké
Tatry je zapísaná korektne a v súlade s právnymi listinami. Časť parcely 4409/52 je duplicitne zapísaná
aj na LV č. 393 k.ú. Tatranská Lomnica označená ako parcela č. 4409/55 o výmere 29806 m2. Podľa
výkazu výmer geometrického plánu č. 31693598-476/1995 parcela C KN 4409/55 o výmere 29806 m2
k.ú. Tatranská Lomnica mala byť formálne vytvorená z popisných údajov parcely C KN 4409/3 o výmere
70416 m2 zapísanej na LV č. 393. Podľa grafického zobrazenia geometrického plánu parcela C KN
4409/55 o výmere 29806 m2 bola vytvorená z parcely C KN 4409/52 o výmere 60952 m2 zapísanej na
LV č. 1 k.ú. Tatranská Lomnica v prospech výlučného vlastníka mesta Vysoké Tatry.
Podľa katastrálneho zákona a jeho ustanovenia § 59 je možné opraviť chyby v katastrálnom operáte
spôsobené vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných osôb. Správa katastra vydala rozhodnutie č.
X-126/07/SP zo dňa 26.6.2007, ktorým sa v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností



neodstránila chyba nesprávnym zápisom listiny. Týmto zápisom sa obnovila výmera parcely C KN
4409/3 na pôvodnú 70416. Vytvoril sa stav aký bol pred spísaním kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.1995,
ako keby kúpnou zmluvou sa neodpredala žiadna časť pozemku. Duplicitné vlastníctvo vzniklo z
titulu zmätočného a zavádzajúceho geometrického plánu č. 31693598-476/1995. Zmätok v evidencii
pozemkového vlastníctva spôsobil nekorektný geometrický plán spoločnosti Geoplan s.r.o. Kežmarok,
ktorý v stave právnom výkazu výmer riešil iný pozemok ako bol zobrazený v grafickej časti geometrického
plánu. Novovytvorenú parcelu č. 4409/55 o výmere 29806 m2 umiestnil do pozemku parc.č. 4409/52
zapísanej na LV č. 1 vo vlastníctve mesta Vysoké Tatry. Vo výkaze výmer formálne vykázal, že táto
parcela bola vytvorená z parcely č. 4409/3 zapísané na LV č. 393 k.ú. Tatranská Lomnica v prospech
právneho predchodcu. Súčasťou tohto znaleckého posudku je aj geometrický plán č. G1-459/14 zo dňa
18.6.2014, ktorý je úradne overený.

Právny zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní dňa 1.6.2016 poukázal na predložený znalecký
posudok a uviedol, že predmetom tohto sporu je vlastníctvo k parcele 4409/55 podľa geometrického
plánu č. G1-459/14 zo dňa 18.6.2014. Tejto parcely sa nedotkla privatizácia, nakoľko od r.1991 je
výlučným vlastníkom parcely mesto Vysoké Tatry. Mesto sa nikdy nezúčastnilo privatizácie a nie je jasné,
z akých dôvodov by malo byť v privatizácii zasahované do jeho majetku. Zmluva medzi Eurocamp a
Investičným privatizačným fondom z r.1995 sa jednoznačne týkala pozemku 4409/3, z ktorého mala byť
odčlenená parcela pre žalovaného a jeho právnych predchodcov, pričom pozemky v geometrickom pláne
neboli odčlenené z parcely 4409/3, ale z parcely 4409/52, čo je zrejmý a jasný zásah do vlastníckeho
práva. Zmluva sa toho nedotýkala a bez akejkoľvek právnej skutočnosti došlo k takémuto zásahu.
Vlastník pozemku predsa nemôže prísť o svoje vlastníctvo. Je zrejmé, že mesto svoj pozemok riadne
prenajímalo a staralo sa o svoj pozemok ako vlastník, čo vyplýva aj zo svedeckých výpovedí či už
primátora mesta a riaditeľa technických služieb. Nie je predsa možné, aby mesto kontrolovalo všetky
pozemky v katastri, či mu niekto nejakým spôsobom neodcudzil časť pozemkov, pričom vo svojom LV
má uvedenú správnu výmeru na správnej parcele. Taktiež poukázal na to, že v súčasnosti neexistuje
žiadna vkladuschopná listina, ktorá by preukazovala to, že došlo k odňatiu parcely 4409/52 v prospech
iného vlastníka. Na základe zmluvy medzi Eurocamp a Investičným privatizačným fondom Sporiteľňa
zo dňa 26.10.1995 je jasné, že iná osoba odpredala pozemok, ktorý bol vyznačený v katastri na parcele
4409/52, pričom vlastník nebol ani účastníkom konania. Tieto dve zásadné veci postačujú na to, aby si
súd vytvoril právny názor na to, že mesto Vysoké Tatry je vlastníkom parcely č. 4409/55.

Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 1.6.2016 uviedla, že aj predložený znalecký
posudok, ktorý dal vypracovať žalobca, svedčí o skutočnostiach, ktoré už boli na pojednávaniach právne
kvalifikované a skutkovo obsiahnuté v jednotlivých výpovediach. Znalecký posudok svedčí o stave
právnom aj skutkovom, čiže nie je to nič nové. Tento znalecký posudok ako dôkaz nerieši situáciu.
Poukázala na predložený nález Ústavného súdu SR, ktorý riešil obdobnú problematiku ako je predmet
súdneho sporu v tomto konaní a vyslovil určitý právny názor. Aj v tomto prípade nie je sporné, že na
liste vlastníctva žalobcu je vedená výmera parcely, ktorá duplicitne bola po tomto akte znovu daná
do vlastníctva inej právnickej osoby a to v prospech Eurocampu v r.1992. Je zrejmé, že geometrický
plán z r.1983 sa nepremietol do katastrálnej mapy a v tomto smere poukazuje na nezodpovednosť k
správe majetku, ktorý dostal právny predchodca žalobcu od štátu, čiže zakreslenie na katastrálnej mape
nesvedčilo o tom, že pozemky sú vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu. V ďalšom je potrebné
poukázať, že v r.1992, keď FNM privatizoval podnik Javorina a pri tejto privatizácii rozhodnutím štátu
už odpredal do vlastníctva Eurocampu cca 70.000 m2 nehnuteľností, tento právny úkon vykonal štát
vrámci svojej privatizácie a toto sa premietlo aj do katastra aj na list vlastníctva. Za tieto nehnuteľnosti
Eurocamp vrámci privatizácie uhradil kúpnu cenu, čím štát získal finančné prostriedky. V náleze ÚS SR
sp.zn. 1ÚS 549/2015 na strane 5 je uvedené, že „súd dospel k záveru, že niet najmenšieho dôvodu
korigovať ustálený právny názor z minulosti, totiž že rozhodovanie štátu o privatizácii podľa zák.č.
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby je síce rozhodovaním štátu nie ako
nositeľa verejnej moci, ale štátu ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha
žiadnej kontrolnej právomoci zo strany všeobecných súdov“. Na základe takéhoto nálezu je nesporné,
že majetok, ktorý odpredal štát akciovej spoločnosti nie je možné preskúmavať tento predaj alebo
spochybňovať alebo vracať sa späť do minulosti r.1983, jednoducho štát tento majetok predal za určitú
kúpnu cenu a preto právna zástupkyňa vyslovuje právny názor, že žalobca sa mal domáhať náhrady
škody z titulu nesprávneho postupu štátu. Súd rozhoduje a vydáva rozsudok podľa skutočnosti a stavu
v ten deň aký je, nemožno uprieť nadobúdateľom sporných nehnuteľností vlastnícke právo, ktoré sa
na základe riadnych kúpnych zmlúv podľa zákona SR evidované katastrom, kde Eurocamp dostal



pri odpredaji časti pozemku od investičného fondu kúpnu cenu, investičný fond bol v konkurze, jeho
právny nástupca Cassovia Invest znova pri predaji získal peniaze od ďalšieho nadobúdateľa a tento
sled prevodov nebol účelový, ale bol s úmyslom na predmetných pozemkoch stavať rodinné domy.
Teda vôbec tu nemožno hovoriť o špekulatívnom postupe subjektov, ktoré nadobúdali sporné pozemky
a za ktoré vždy bola uhradená kúpna cena. Bolo by nespravodlivé, ak by žalovaný 1/ mal možno ako
šiesty nadobúdateľ o tieto pozemky prísť, ktoré riadne kúpil, zaplatil za ne cenu, ktorá je obvyklá a
nebola to cena poddimenzovaná a nedá sa všetky tieto prevody teraz vyhlásiť, že sú neplatné len
na základe toho, že v minulosti ešte správca nehnuteľnosti od r.1983 sa o svoj majetok nezaujímal,
urobil chybu tým, že do katastrálnej mapy túto svoju správu nedal zapísať a aj keď žalovaný 1/ žiadal
stavebný úrad o vydanie územného rozhodnutia na výstavbu rodinných domov, ešte aj niekoľko rokov,
keď o tomto územnom rozhodnutí na mestskom zastupiteľstve rokovali, nebolo spochybnené vlastníctvo
žalovaného 1/. Až v r.2006 zistili, že tu ide o duplicitný zápis pozemku, na základe čoho žiadali opravu
v katastri, čo bolo zamietnuté, pričom sa voči takému rozhodnutiu o zamietnutí opravy ani neodvolali.
Znovu teda z pohľadu právneho nebolo urobené dosť na to, aby svoje právo obhájili a hájili. Smerodajné
je nadobudnutie vlastníckeho práva od privatizácie, odkiaľ sa všetko odvíja. Ďalej poukázala, že v
predmetnom náleze ÚS je aj opísaný princíp dobrej viery chrániaci účastníkov v súkromnoprávnych
vzťahoch ako jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho
štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, v tomto prípade
žalovaný 1/, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol
byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Aj ústavný
súd, pokiaľ ide o poskytnutie ústavnoprávnej ochrany, musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke
právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom
na základe jeho dobrej viery. Žalovaný 1/ nepochybil, dodržiaval zákon a len pre nečinnosť žalobcu v
minulosti bol spôsobený tento stav. Poukázala aj na to, že ústavný súd vo svojom náleze vyslovil záver,
že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný
nijako sa dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu
po katastrálnom konaní. Poukázala aj na názor ÚS ČR vo veci 3ÚS 247/14, kde bol vyslovený záver o
originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba
poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným
v katastri od právneho úkonu, ktorý by bol hoci aj neskôr posúdený ako absolútne neplatný (čo nie je tento
prípad). Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je
dobrá vôľa nadobúdateľa. Je nesporné, že žalovaný 1/ bol dobromyseľným a nemal možnosť dozvedieť
sa o predchádzajúcich prevodoch vlastníckeho práva, ktoré sa týkali nehnuteľnosti, ktorú kúpili riadnym
spôsobom a teda súd takémuto vlastníkovi je povinný poskytnúť súdnu ochranu.

Žalovaný 2/ na pojednávaní dňa 1.6.2016 uviedol, že znalecký posudok, ktorý dal vypracovať žalobca,
je zhrnutím všetkých skutočností, ktoré zistila aj vtedajšia správa katastra. Potvrdzuje všetky kroky a
všetky závery katastrálneho odboru. V tejto veci boli vydávané dve rozhodnutia. Najprv rozhodnutie v
r.2006 na návrh mesta Vysoké Tatry, ktorým žiadali opravu hraníc pozemkov tak, aby bola daná do
súladu písomná a grafická časť. V tomto prípade bol návrh na opravu zamietnutý, nakoľko zo všetkých
skutočností vyplývalo, že chybný stav v katastri je dotknutý ďalšími právnymi zmenami, o ktorých správny
orgán nemôže rozhodnúť. Druhá žiadosť o opravu bola zo strany Eurocampu, kde tento chybný stav v
súvislosti s výmerou bol 2-krát odrátaný od výmery pozemkov Eurocampu, tejto žiadosti bolo vyhovené a
výmera pozemku bola opravená bez toho, aby sa zasahovalo nejakým spôsobom do katastrálnej mapy.
Rozdiel medzi týmito dvoma konaniami bol v tom, že v prípade mesta Vysoké Tatry by sa musela opraviť
výmera pozemku evidovaná v liste vlastníctva, čo opäť nebolo v súlade s právnymi listinami. Posúdenie
právnych listín už nespadá do kompetencie správneho orgánu. Určite v minulosti došlo ku chybe, keď
geometrický plán z r.1983 nebol premietnutý do katastrálnej mapy. Až druhý geometrický plán, ktorý bol
spomenutý v predloženom znaleckom posudku, mal tieto všetky náležitosti zistiť a preveriť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinami,
výpoveďami svedkov ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Predloženými listinnými dôkazmi a to hospodárskou zmluvou o prevode správy majetku č.2/84 zo dňa
1.4.1984, hospodárskou zmluvou o prevode správy majetku č.4/84 zo dňa 1.4.1984, hospodárskou
zmluvou o prevode správy majetku č.5/84 zo dňa 1.5.1984, hospodárskou zmluvou o o zrušení práva
trvalého užívania nehnuteľného majetku č.5/85 zo dňa 29.3.1985, hospodárskou zmluvou o prevode
vlastníctva majetku č.6/85 zo dňa 1.5.1985, žalobca (právny predchodca Mestský národný výbor Vysoké



Tatry, Starý Smokovec) nadobudol do správy majetok a to konkrétne nehnuteľnosť novovytvorenú
parcelu 4409/52 o výmere 60952 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica tak ako bola vytvorená na základe
geometrického plánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984. Táto nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. 1
k.ú. Tatranská Lomnica, avšak geometrický plán č. 243-3403-380/83 nebol zakreslený do katastrálnych
máp č. XIII-8-9 a XIII-8-10.
V zmysle zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení boli dovtedajšie mestské národné výbory zrušené,
ich právnymi nástupcami sa stali obce, v tomto prípade Mesto Vysoké Tatry.
Dňa 1.5.1991 nadobudol účinnosť zákon 138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle ust. 2 ods. 1 zákona do
vlastníctva obcí prešli z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného
predpisu podľa zákona 369/1990 Zb. právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa
nachádzajú.
Z parcely 4409/3 časť pozemku o výmere 30073 m2 na základe hospodárskej zmluvy č. 4/84 prešla
na právneho predchodcu žalobcu a časť pozemku o výmere 70416 m2 vrámci privatizácie prešla dňa
22.4.1992 na Eurocamp a.s., ktorá zmena sa v katastri nehnuteľností zapísala 15.10.1993 pod č. 103/93.
Geometrickým plánom č. 476/1995 Eurocamp a.s. rozdelil parcelu 4409/3 o výmere 70416 m2 na
novovytvorené parcely a to parcelu č. 4409/3 o výmere 24276 m2, 4409/54 o výmere 16334 m2 a
4409/55 o výmere 29806 m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.1995 previedol Eurocamp a.s. parcelu č.
4409/55 o výmere 29806 m2 na kupujúceho Investičný privatizačný fond II VSŽ Sporiteľňa , ktorého
nástupcom sa následne stala Cassovia Invest - Credit a.s. Košice. Tento vlastník rozdelil parcelu 4409/55
na parcelu 4409/55 o výmere 21708 m2, ktorú kúpnou zmluvou zo dňa 7.2.2006 previedol na Tatramat
a.s. (žalovaný 1/) a parcelu 4409/99 o výmere 8098 m2 kúpnou zmluvou zo dňa 15.5.2003 previedol
na obchodný dom Prior a.s. Poprad. Obchodný dom Prior túto parcelu č. 4409/99 rozdelil geometrickým
plánom na parcelu č. 4409/99 o výmere 2699 m2, túto previedol kúpnou zmluvou 8.4.2004 na Ing.
Kozlera, 4409/100 o výmere 2699 m2, ktorú previedol na JUDr. Ovšonku a 4409/101 o výmere 2700
m2, ktorú previedol na Ing. Mišku. Tieto fyzické osoby previedli sporné parcely na Tatramat a.s. v r.2008.
Toto vyplýva z predložených listinných dôkazov - kúpnopredajných zmlúv ako aj z listiny o založení
Eurocamp FICC a.s., ktorá bola založená jednorázovo Fondom národného majetku na základe zákona
č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, notárskej zápisnice, zakladateľskej
listiny, špecifikácie nehnuteľností vkladaných do majetku a.s., výpisov LV č. 432, 678, 714, 715 k.ú.
Tatranská Lomnica.

Z ďalších pripojených listinných dôkazov, zo správy katastra, z predložených listov vlastníctva,
geometrických plánov a v neposlednom rade aj zo znaleckého posudku č. 16/2014, ktorý dal vypracovať
žalobca vyplýva, že časť parcely 4409/52 je duplicitne zapísaná aj na LV č. 393 k.ú. Tatranská
Lomnica označená ako parcela 4409/55 o výmere 29806 m2 a to na základe geometrického plánu
31693598-476/1995. Táto parcela mala byť formálne vytvorená z popisných údajov parcely 4409/3
o výmere 70416 m2, čo viedlo k tomu, že duplicitné vlastníctvo vzniklo aj z titulu zmätočného a
zavádzajúceho geometrického plánu, ktorý však bol vypracovaný na základe chybného zákresu v
katastri nehnuteľností.

Zo svedeckej výpovede N.. L. J. vyplýva, že menovaný je v pracovnom vzťahu so žalobcom resp. v
súčasnosti konateľom spoločnosti Verejnoprospešných služieb Vysoké Tatry, ktorý uviedol, že v 1992
nastúpil u žalobcu do pracovného pomeru, v tom čase sa starali o stavbu záchytného parkoviska a
súvisiace zelené plochy k tomu priľahlé. Na predmetnej nehnuteľnosti sa kosila tráva, cez tieto pozemky
idú aj inžinierske siete, rozvody vody a elektriky vo vlastníctve mesta Vysoké Tatry a v prípade opravy
porúch žalobca vždy uviedol, že tieto pozemky sú v jeho vlastníctve a na opravu nemusia žiadať súhlas
iných osôb. Dodržiaval sa tak zákon o obecnom zriadení v zmysle starostlivosti o majetok obce a
dodržiavali sa aj zákony na ochranu prírody, keďže tieto parcely sa nachádzajú na území TANAPu,
nemohol sa tam robiť žiaden zásah do drevinovej zložky.

Zo svedeckej výpovede N.. V., ktorý pracuje u žalovaného 2/, vyplýva, že geometrický plán z r.1983 bol
zapísaný do evidencie nehnuteľností, zákres tohto geoplánu mal byť zakreslený v katastrálnej mape,
k čomu pravdepodobne nedošlo. Následne bol do katastra nehnuteľností zapísaný v poradí druhý
geometrický plán z r.1995, ktorým vznikla parcela 4409/55. Porovnaním týchto dvoch geoplánov je
zrejmé, že diel D parcely 4409/52 je zhruba identický s parcelou 4409/55. Čiže v r.1985 bola vyčlenená
parcela 4409/52, parcela 4409/55 nemala vzniknúť odčlenením od parcely 4409/3, ale odčlenením od
parcely 4409/52.



Z rozhodnutia Správy katastra Poprad zo dňa 20.9.2006 pod č. X-174/05/SP vyplýva, že správa
katastra zamietla návrh účastníka konania - Mesta Vysoké Tatry vo veci duplicitného vlastníctva k
nehnuteľnostiam pozemkom parc.č. 4409/52, 4409/55, 4409/99, 4409/100 a 4409/101 nachádzajúcich
sa v k.ú. Tatranská Lomnica, v súčasnosti zapísaných na LV č. 1, 432, 678, 714 a 715.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 130 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods. 2 OZ ak sa vlastníctvom nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe oprávnený predchodca.

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktoré sa týka základných ľudských práv a slobôd.

Z predložených listinných dôkazov, z výpovedí účastníkov, zo svedeckých výpovedí žalobca skutočne
preukázal nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Svedeckou výpoveďou N..
J. bolo preukázané aj bežné nakladanie a hospodárenie s majetkom, toto vyplýva aj z predložených
urbanistických štúdií a ďalších listinných dôkazov označených žalobcom týkajúcich sa prenájmu
nehnuteľnosti. Taktiež nemožno žalobcovi vyčítať, žeby nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
svojho vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, lebo rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom na
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností a bol preukázaný aj aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným 1/ a tento stav právnej neistoty bolo možné odstrániť rozhodnutím
súdu o určení vlastníckeho práva k spomínanému pozemku.

Tiež je však pravdou, že aj žalovaný 1/ na základe predložených listinných dôkazov s poukazom na
ust. § 134 OZ preukázal riadne vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, jeho dobromyseľnosť, držbu,
ktorá trvala viac ako 10 rokov, pri započítaní doby, po ktorú mali vec v oprávnenej držbe aj právni
predchodcovia, dokonca aj k dátumu, kedy bola podaná žiadosť o opravu v katastri v r.2005, ako
aj nakladanie s majetkom od r.1992 až doposiaľ spolu so zámerom využitia pozemku u posledného
vlastníka. Navyše žalovaný 1/ bol dobromyseľným už v čase nadobudnutia predmetného vlastníckeho
práva a nemal možnosť sa dozvedieť o predchádzajúcich prevodoch vlastníckeho práva, ktoré sa týkali
nehnuteľnosti v minulosti.



Podľa nálezu Ústavného súdu 1ÚS 549/2015-34 zo dňa 16.3.2016, podľa ktorého rozhodovanie štátu
o privatizácii podľa zák.č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších predpisov je síce rozhodovaním štátu, ale nie ako nositeľa verejnej moci, ale štátu ako
doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci zo strany
všeobecných súdov. Aj keď občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery od nadobúdateľa, s
výnimkou vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu
povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Treba poskytnúť zásadnú
ochranu aj tej osobe, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý prezentovaný skutkový stav. Navyše ak
bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä keď ho potom aprobuje aj príslušný
orgán verejnej moci (kataster nehnuteľnosti, súd a podobne). Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa
od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej
viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nemohol byť istý svojim
vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Otázkou dobrej viery
takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho
spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak
postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej
kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Ak však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť k princípu všeobecnej spravodlivosti, kedy je nutné zvažovať ako všeobecné
súvislosti tohto typu kolízie základných práv, tak aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného
prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je
schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva
prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Ak teda nadobúdateľ pri nadobudnutí
nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu,
mal by požívať ústavnú ochranu. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd ČR, ktorý v
náleze sp.zn. III ÚS 247/14 zo dňa 28.1.2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom
o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému
treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne
neplatným. Predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera
nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti
každého prípadu. Zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu
právu. Toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska,
lebo dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie pri rovnakom právnom základe.

Žalovaný 1/ bol jednoznačne v dobrej viere pri odkúpení predmetných nehnuteľností, dodržiaval
riadne zákon, nepochybil. Možno konštatovať, že sa jedná o šiesteho nadobúdateľa v poradí, ktorý
nehnuteľnosť riadne odkúpil, zaplatil cenu, ktorá je obvyklá a užíval ju aj s určitým zámerom, keď aj
požiadal o vydanie územného rozhodnutia na výstavbu rodinných domov, resp. o výstavbu rekreačného
zariadenia Junipresu. Toto vlastníctvo žalovaného 1/ nebolo spochybnené.

Pokiaľ sa týka žalobcu, taktiež mu nie je možné vytknúť bežné hospodárenie s majetkom, či už
sa to týka prenájmu predmetnej nehnuteľnosti, resp. predložených urbanistických štúdií so zámerom
výstavby záchytného parkoviska. Z výpovede svedka bolo preukázané, že sa jednalo o bežnú údržbu
nehnuteľností, úpravy zelene, kosenia a podobne. Tiež možno dať za pravdu právnemu zástupcovi
žalobcu, že nie je reálne, aby mesto kontrolovalo všetky pozemky zapísané v katastri, či tieto majú
správnu výmeru na správnej parcele, ak sú riadne zapísané v liste vlastníctva, ktorý nebol spochybnený.
V tomto smere však súd poukazuje na rozhodnutie NS SR pod sp.zn. 28Cdo/3941/2010, „podľa ktorého
aj zákon č. 497/1990 Zb. nezakladá priamy prechod vlastníctva na štát. I tento zákonný prechod musí
mať svoju realizačnú fázu, aby bolo jasné, z koho na koho a aké nehnuteľnosti prechádzajú. Tieto
veci museli byť označené v adresnom právnom úkone voči konkrétnemu subjektu, ktorý mal povinnosť
tieto veci vydať. Obec nemohla automaticky nadobudnúť nehnuteľnosti podľa zákona 172/1991 Zb.
do svojho vlastníctva, pokiaľ štát predtým nepostupoval v intenciách ústavného zákona 497/1990 Zb.
Právo vždy vyžaduje určitú aktivitu a to predovšetkým zo strany tých osôb, ktoré sa cítia byť jeho



nositeľmi.“ Žalobca teda aj po roku 1990 v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí mal možnosť
dať do súladu právny a skutkový stav týkajúci sa aj nehnuteľností, ktoré obec alebo mestá preberali do
svojho vlastníctva a teda mal možnosť aj do katastrálnej mapy zakresliť v uvedenom čase hranice, ktoré
zakreslené nie sú podľa geometrického plánu z r.1983. Ani počas ďalších rokov k tomuto nedošlo a až
v r.2005 žalobca prvýkrát požiadal listom správu katastra o opravu. Jedná sa teda o dlhodobý stav a
kedy žalobca nevyvinul žiadnu činnosť, ktorá by smerovala k odstráneniu daného stavu a odstránenie
duplicity zápisu. Súd sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalovaného 1/, že žalobca by sa mal
domáhať náhrady škody z titulu nesprávneho postupu štátu a nemožno sa v tomto prípade vracať do
r.1983, keď rozsudok sa vydáva podľa skutočnosti a stavu, aký je ku dňu vyhlásenia rozsudku. Navyše
v tomto smere je potrebné poukázať aj na ust. § 80 OSP, že návrhom možno uplatniť pozitívne alebo
negatívne určenie či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, pričom dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania má naliehavý
právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. O naliehavý právny záujem môže podľa názoru súdu ísť vtedy,
ak bez súdom vysloveného určenia, či tu právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo
navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Súčasne je podmienkou existencie
naliehavého právneho záujmu predpoklad, že rozhodnutie vo veci nevyvolá ďalšie spory. V tomto prípade
je zrejmé, že rozhodnutie o určení vlastníckeho práva by bolo podkladom pre viacero súdnych sporov,
nakoľko žalovaný 1/ je v podstate šiestym nadobúdateľom predmetnej nehnuteľnosti. Navyše pokiaľ
sa týka nadobudnutia vlastníctva vrámci privatizácie, v tomto súd jednoznačne konštatuje, že je to
rozhodnutie štátu ako vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci.
Vzhľadom k uvedeným okolnostiam súd návrh žalobcu zamietol a rozhodol tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku a to prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.