TATRAMAT, akciová spoločnosť


Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/245/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708210030
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8708210030.24

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu: Mesto Vysoké Tatry,
so sídlom Starý Smokovec 1, Vysoké Tatry, IČO: 32 65 85, zast.: SCHUBERT & partners, s.r.o., so
sídlom Vansovej 2, Bratislava, IČO: 34 117 709, proti žalovanému 1/ TATRAMAT, akciová spoločnosť,
so sídlom Hlavná 1416/28, Poprad, IČO: 00 152 421, zast. JUDr. Elena Ľalíková, advokátka, Bratislava,
Podbrezovská 34, a žalovanému 2/ Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor, so sídlom J.Curie 3,
Poprad, v konaní o určenie vlastníckeho práva s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný 1/ má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 31.10.2008 na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva
s tým, že je výlučným vlastníkom pozemku - parcela číslo 4409/52 o výmere 60952 m2, nachádzajúcom
sa v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaného na LV č. 1 v katastri nehnuteľnosti vedenom
žalovaným 2/, ktorého geometrické a polohové určenie je vyznačené v geometrickom pláne č.
243-3403-380-83, vyhotovenom dňa 10.1.1984, organizáciou OEN 3403 Poprad. Zároveň sa žalobca v
konaní vo veci samej domáhal v druhom výroku určenia, že súčasťou pozemku - parcela číslo 4409/52
o výmere 60952 m2 nachádzajúcom sa v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaného na liste
vlastníctva č. 1 sú aj pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území Tatranská Lomnica s parcelnými
číslami 4409/55, 4409/99, 4409/100, 4409/101 zapísané na liste vlastníctva 432. V treťom výroku sa
žalobca v konaní vo veci samej domáhal, uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade vyznačiť hranice
pozemku - parcela číslo 4409/52 o výmere 60 952 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v katastrálnom
území Tatranská Lomnica, podľa geometrického plánu č. 243-3403-380-83 vyhotoveného dňa 10.1.1984
organizáciou OEN 3403 Poprad, v katastrálnej mape katastrálneho územia Tatranská Lomnica.

2. Uznesením č.k. 9C/245/2008-110 zo dňa 12.2.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2009
súd konanie v časti tretieho výroku žaloby zastavil a zároveň rozhodol, že po právoplatnosti tohto
uznesenia postúpi vec v tejto časti žalovanému 2/ na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie bolo potvrdené
krajským súdom a zároveň odmietnuté dovolanie žalobcu v predmetnej veci.

3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.12.2010 žalobca žiadal o pripustenie zmeny petitu žaloby
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia č.k. 9C/245/2008-177 zo dňa 10.2.2011, ktorým súd
pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení:



Súd u r č u j e, že pozemok - parcela číslo 4409/55 o výmere 29806 m2, druh pozemku: ostatné plochy,
v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaný na liste vlastníctva č. 432, v katastri nehnuteľností
vedenom žalovaným v 2. rade, je súčasťou pozemku - parcela číslo 4409/52 o výmere 608952 m2,
druh pozemku: ostatné plochy, v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaného na LV č.1, v
katastri nehnuteľností vedenom žalovaným 2/, ktorého geometrické a polohové určenie je vyznačené v
geometrickom pláne č. 243-3403-380-83 vyhotovenom dňa 10.1.1984 organizáciou OEN 3403 Poprad.
Zároveň súd tým istým uznesením pripustil zmenu návrhu spočívajúcu v rozšírení žalobného návrhu o
alternatívny žalobný petit k v poradí druhému petitu návrhu tak, že tento znie:
Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku - parcela číslo 4409/55 o výmere
29806 m2, druh pozemku: ostatné plochy, v katastrálnom území Tatranská Lomnica, zapísaného na liste
vlastníctva č. 432, v katastri nehnuteľností vedenom žalovaným 2/.

4. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.5.2014 upresneným na základe výzvy súdu ďalším
podaním doručeným súdu dňa 23.7.2014 žalobca uviedol, že berie späť svoj návrh v časti prvého petitu
ako aj v časti druhého petitu žaloby a navrhuje, aby súd rozhodol len o upravenom alternatívnom petite
žaloby ako o jedinom petite žaloby, ktorého znenie je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Zároveň žalobca predložil súdu znalecký posudok č. 6/2014 znalca Ing. Jozefa Bujňáka, ktorý podľa
žalobcu preukazuje oprávnenosť vlastníckeho nároku žalobcu na pozemok parcelné č. 4409/55
nachádzajúci sa v kat. území Tatranská Lomnica.

5. Ďalším uznesením Okresného súdu v Poprade sp.zn. 9C/245/008-918 zo dňa 10.12.2014 súd zastavil
konanie v časti I.petitu žaloby, v časti II. petitu žaloby a v časti pripusteného alternatívneho petitu k v
poradí II. petitu žaloby.

6. Predmetom konania teda ostal návrh žaloby o určenie vlastníckeho práva k pozemku parc.č. 4409/55
o výmere 29806 m2, druh pozemku ostatné plochy v k.ú. Tatranská Lomnica zapísaného na LV č. 432
v katastri nehnuteľnosti vedenom žalovaným 2/, ktorého geometrické a polohové určenie je vyznačené
v geometrickom pláne č. 16/2014 vyhotovenom znalcom v odbore geodézia a kartografia Ing. Jozefom
Bujňákom zo dňa 18.6.2014.

7. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 10.1.1984 bol organizáciou OEN 3403 Poprad vyhotovený
geometrický plán č. 243-3403-380-83 na oddelenie pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. Tatranská
Lomnica a to pozemku parc.č. 4409/8 v pôvodnej výmere 30754 m2, druh pozemku zastavaná plocha,
pozemku parc.č. 4409/7 v pôvodnej výmere 2472 m2, druh pozemku ostatná plocha, pozemku parc.č.
4409/4 v pôvodnej výmere 47464 m2, druh pozemku zastavaná plocha, pozemku parc.č. 4409/3 v
pôvodnej výmere 144732 m2, druh pozemku zastavaná plocha.
Na základe uvedeného geometrického plánu bola z pôvodnej parcely č. 4409/8 odčlenená časť tejto
parcely o výmere 23163 m2, z pôvodnej parcely č. 4419/7 bola odčlenená časť tejto parcely o výmere
2308 m2, z pôvodnej parcely č. 4409/4 bola odčlenená časť tejto parcely o výmere 5408 m2 a z
pôvodnej parcely č. 4409/3 bola odčlenená časť tejto parcely o výmere 30073 m2, pričom z uvedených
odčlenených častí bola vytvorená nová parcela č. 4409/52 o výmere 60952 m2 a táto parcela bola v
užívaní bývalého Mestského národného výboru Vysoké Tatry, Starý Smokovec.
Hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku č. 2/84, ktorá bola uzavretá v apríli
1984 medzi Správou Tatranského národného parku Tatranská Lomnica a MsNV Vysoké Tatry, Starý
Smokovec, došlo k prevodu správy pozemku parcely č. 4409/4 o výmere 5408 m2 v k.ú. Tatranská
Lomnica podľa vyššie označeného geometrického plánu zo správy TANAP Tatranská Lomnica na MsNV
Vysoké Tatry, Starý Smokovec ku dňu 1.4.1984.
Ďalej žalobca poukázal na ďalšiu hospodársku zmluvu a to konkrétne Hospodársku zmluvu o prevode
správy národného majetku č. 4/84 uzavretú v marci 1984 medzi Podnikom zariadení cestovného ruchu
Javorina, Liptovský Mikuláš a Mestským národným výborom Vysoké Tatry, Starý Smokovec, na základe
ktorej došlo k prevodu správy pozemku parcely č. 4409/3 o výmere 30073 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica
podľa vyššie označeného geometrického plánu z Podniku zariadení cestovného ruchu Javorina na
MsNV Vysoké Tatry, Starý Smokovec ku dňu 1.4.1984.
Ďalšou hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku č. 5/84 uzavretou v máji 1984
medzi Správou Tatranského národného parku Tatranská Lomnica a Mestským národným výborom
Vysoké Tatry, Starý Smokovec došlo k prevodu správy pozemku parcely č. 4409/7 o výmere 2308 m2
v k.ú. Tatranská Lomnica podľa vyššie označeného geometrického plánu zo Správy TANAP Tatranská
Lomnica na MsNV Vysoké Tatry, Starý Smokovec ku dňu 1.5.1984.



Hospodárskou zmluvou o zrušení práva trvalého užívania nehnuteľného majetku č. 5/85 uzavretou dňa
29.3.1985 medzi Mestským národným výborom Vysoké Tatry, Starý Smokovec a Tatranskou správou
účelových zariadení Slovenskej organizácie ČSZTV Nový Smokovec došlo k zrušeniu práva trvalého
užívania pozemku, ktoré užívala Tatranská správa účelových zariadení Slovenskej organizácie ČSZTV
Nový Smokovec, parcely č. 4409/8 o výmere 30754 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica ku dňu 1.4.1985.
Ďalšou hospodárskou zmluvou o prevode vlastníctva majetku č. 6/85 uzavretou dňa 2.4.1985 medzi
Tatranskou správou účelových zariadení Slovenskej organizácie ČSZTV Nový Smokovec a Mestským
národným výborom Vysoké Tatry, Starý Smokovec došlo k prevodu vlastníckeho práva k parkovisku
Šport Camp, parcely č. 4409/8 o výmere 23163 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica z Tatranskej správy
účelových zariadení Slovenskej organizácie ČSZTV Nový Smokovec na MsNV Vysoké Tatry, Starý
Smokovec ku dňu 1.5.1985.
Listom zo dňa 15.8.1985, podaným na Stredisku geodézie Poprad dňa 21.8.1985, MsNV Vysoké Tatry,
Starý Smokovec požiadalo stredisko geodézie o vykonanie zápisu do listu vlastníctva k novovzniknutej
parcele č. 4409/52 o výmere 60952 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica v prospech Mestského národného
výboru Vysoké Tatry, Starý Smokovec a to na základe vyššie označených listín - hospodárskych zmlúv
týkajúcich sa častí parciel ako boli jednotlivo vyššie označené.
Parcela č. 4409/52 o výmere 60952 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica vznikla na základe geometrického
plánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984 z časti pôvodnej parcely č. 4409/8 o výmere 23163 m2, z
časti pôvodnej parcely č. 4409/7 o výmere 2308 m2, z časti pôvodnej parcely č. 4409/4 o výmere 5408
m2 a z časti pôvodnej parcely č. 4409/3 o výmere 30073 m2.

8. V zmysle zák.č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení, ktorý nadobudol účinnosť 23.11.1990, boli dovtedajšie
mestské národné výbory zrušené a ich právnym nástupcom sa stali obce, v tomto prípade Mesto Vysoké
Tatry, t.j. žalobca.

9. Dňa 1.5.1991 nadobudol účinnosť zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Na základe § 2 ods. 1 tohto
zákona do vlastníctva obcí prešli z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti
osobitného predpisu a to zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, právo hospodárenia národným
výborom, na území ktorého sa nachádzajú. V zmysle § 2 ods. 7 zák.č. 138/1991 Zb. veci podľa vyššie
uvedeného § 2 ods. 1 tohto zákona nadobudla obec dňom účinnosti tohto zákona, teda dňom 1.5.1991.

10. Žalobca poukázal, že vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, s poukazom na zákon o obecnom
zriadení a na zákon o majetku obcí, je žalobca výlučným vlastníkom pozemku parc.č. 4409/52 o
výmere 60952 m2, druh pozemku ostatné plochy v k.ú. Tatranská Lomnica vytvoreného na základe
geometrického plánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984.

11. Ďalej v žalobe žalobca uviedol, že listom zo dňa 24.6.2005 požiadal Správu katastra Poprad o
prešetrenie hraníc parcely č. 4409/52 o výmere 60952 m2, druh pozemku ostatné plochy v k.ú. Tatranská
Lomnica, vo výlučnom vlastníctve žalobcu podľa LV č. 1. Hranice parcely č. 4409/52 mali byť evidované v
katastrálnej mape k.ú. Tatranská Lomnica na základe uvedeného geometrického plánu, ale tieto hranice
tam vyznačené neboli. Dňa 20.9.2006 správa katastra vydala rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom
operáte, ktorým zamietla návrh Mesta Vysoké Tatry vo veci duplicitného vlastníctva k nehnuteľnostiam
pozemkom parc.č. 4409/52, 4409/55, 4409/99, 4409/100 a 4409/101 nachádzajúcich sa v k.ú. Tatranská
Lomnica.

12. Žalobca poukázal na to, že hoci je zapísaný na LV č. 1 ako výlučný vlastník predmetného
pozemku - parc.č. 4409/52, hranice tejto parcely neboli doteraz vyznačené v katastrálnej mape podľa
geometrického plánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984. Naopak, v katastrálnej mape v katastri
nehnuteľností, ale aj na LV č. 432 k.ú. Tatranská Lomnica, je ako výlučný vlastník zapísaný žalovaný 1/
- Tatramat a.s. k pozemku parc.č. 4409/55 o výmere 21708 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc.č.
4409/99 o výmere 2699 m2, druh pozemku ostatné plochy, parc.č. 4409/100 o výmere 2699 m2, druh
pozemku ostatné plochy, parc.č. 4409/101 o výmere 2700 m2, druh pozemku ostatné plochy. Žalobca
ďalej uviedol, že uvedené parcely, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ podľa LV č. 432 v ich
celkovej spoločnej výmere 29806 m2, tvoria časť pozemku parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2, ktorého
výlučným vlastníkom je žalobca podľa LV č. 1. Takémuto stavu duplicitného vlastníctva k časti pozemku
došlo z toho dôvodu, že bývalé Stredisko geodézie Poprad opomenulo vyznačiť do katastrálnej mapy v
k.ú. Tatranská Lomnica hranice spomínaného pozemku parc.č. 4409/52, ktorá je na LV č. 1 zapísaná v
prospech jej vlastníka Mesto Vysoké Tatry. Duplicitnosť vlastníckeho práva k pozemkom parc.č. 4409/55,



4409/99, 4409/100 a 4409/101 a k pozemku parc.č. 4409/52 v k.ú. Tatranská Lomnica konštatovala aj
Správa katastra v rozhodnutí o oprave chyby v katastrálnom operáte.

13. Žalobca ďalej v návrhu odôvodnil naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemku
parc.č. 4409/52 a to z tých dôvodov, že žalovaný 1/ je taktiež zapísaný ako výlučný vlastník už
spomínaných pozemkov, t.j. pozemkov identických s časťou uvedeného pozemku parc.č. 4409/52, ktorý
je vo vlastníctve žalobcu, pričom bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo v tomto
prípade k uvedenému pozemku existuje, by bolo ohrozené toto vlastnícke právo žalobcu, resp. právne
postavenie žalobcu vo vzťahu k tomuto pozemku by sa stalo neistým a navyše existuje aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a tento stav právnej neistoty nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom ako rozhodnutím
súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu k spomínanému pozemku.

14. Žalobca uviedol, že žaluje žalovaného 2/ - Správu katastra Poprad z toho dôvodu, aby mu súd
v zmysle žalobného petitu uložil povinnosť zosúladiť právny stav medzi popisnými informáciami v
katastri nehnuteľnosti a geodetickými informáciami katastra nehnuteľností s geometrickým plánom
č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984. Uznesením Okresného súdu Poprad 9C/245/2008-110 zod
ňa 12.2.2009 bolo zastavené konanie v časti 3.výroku žaloby o uloženie povinnosti žalovanému 2/
vyznačiť hranice pozemku podľa geoplánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984 a vec bola postúpená
žalovanému 2/ na ďalšie konanie, nakoľko je zrejmé, že ide o opravu chyby v katastrálnej mape,
čo nepatrí do právomoci súdu. Nedostatok právomoci je nedostatok podmienky konania. Krajský
súd v Prešove potvrdil uznesenie OS Poprad pod sp.zn. 7Co/55/2009 zo dňa 30.4.2009. Voči týmto
rozhodnutiam bolo zo strany žalobcu podané dovolanie a uznesením NS SR 1Cdo/205/2009 zo dňa
28.5.2010 bolo dovolanie žalobcu odmietnuté.

15. Žalovaný 1/ prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že návrh žalobcu nie je dôvodný a ani
závery, ktoré sú v predmetnom návrhu uvedené, nie sú pravdivé, pretože je zistiteľné, že spomínaný
geometrický plán spolu s hospodárskymi zmluvami boli zapísané pod číslom zmeny 55/85 - LV č. 1.
Zároveň žalovaný 1/ predložil fotokópiu listiny - zápis do evidencie nehnuteľností z 31.7.1978 č. 38, z
ktorej vyplýva, že hospodárska zmluva č. 1/1978 Správa TANAPu previedla na PZCR Javorinu parcelu
č. 4409/3 o výmere 141474 m2 geometrickým plánom č. 761-172/72, ktorá bola vedená na LV č. 13. Z
tejto parcely časť pozemku o výmere 30073 m2 malo prejsť na základe hospodárskej zmluvy č. 4/84 na
právneho predchodcu žalobcu a časť pozemku o výmere 70416 m2 vrámci privatizácie prešla 22.4.1992
na Eurocamp a.s., ktorá zmena sa v katastri nehnuteľností zapísala 15.10.1993 pod č. 103/93; z celkovej
výmery 141474 m2 ostala časť o výmere 40985 m2. Geometrickým plánom č. 476/1995 Eurocamp
rozdelil parcelné číslo 4409/3 o výmere 70416 m2 na novovytvorené parcely č. 4409/3 o výmere 24.276
m2, 4409/54 o výmere 16334 m2 a 4409/55 o výmere 29806 m2.

16. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.1995 previedol Eurocamp a.s. parcelu č. 4409/55 o výmere 29806
m2 na kupujúceho IPF II VSŽ - Sporiteľňa, ktorého nástupcom sa následne stala Cassovia Invest Credit
a.s. Košice.
Cassovia Invest Credit parcelu 4409/55 rozdelil na parcelu č. 4409/55 o výmere 21708 m2, ktorú kúpnou
zmluvou z 7.2.2006 previedol na Tatramat a.s. (žalovaného 1/) a parcelu č. 4409/99 o výmere 8098 m2,
ktorú kúpnou zmluvou z 15.5.2003 previedol na Prior Poprad.
Prior Poprad uvedenú parcelu geoplánom rozdelil na parcelu č. 4409/99 o výmere 2699 m2, túto
previedol kúpnou zmluvou 8.4.2004 na Ing. J.Kozlera, na parcelu č. 4409/100 o výmere 2699 m2, ktorú
previedol JUDr. Ovšonkovi a parcelu č. 4409/101 o výmere 2700 m2, ktorú previedol na Ing. Mišku a
tieto sú evidované na LV č. 678, 714 a 715. Tieto fyzické osoby previedli sporné parcely na žalovaného
1/ v r.2008.

17. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ poukázala aj na evidenčnokatastrálnu stránku s tým, že
samovyhotovenie geometrického plánu podľa judikatúry NS SR nemá žiadne právne následky, pretože
také môže mať okrem rozhodnutia súdu len perfektný právny úkon (kúpna zmluva a podobne).
Ďalej poukázala na zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, ktorý platil až do 1.1.1993 a
z ktorého je zrejmé, že zákresy vlastníckych hraníc v mapách EN, ktoré boli vykonané nesprávne,
opravia chybné nákresy orgány geodézie po predchádzajúcom zistenom súhlase vlastníkov dotknutých
pozemkov. Zápisy údajov a zákresy vlastníckych hraníc v EN nemali vplyv na skutočné právne vzťahy
k nehnuteľnostiam, pokiaľ boli s týmto zápisom v rozpore.



18. Aj podľa zák.č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností naďalej platilo, že v prípade rozporu medzi
údajmi katastra nehnuteľností a skutočným stavom práv k nehnuteľnostiam platil skutočný stav. Ten, kto
vychádza zo zápisu do katastra urobeného po 1.1.1993 je v dobrej viere, že stav katastra zodpovedá
skutočnému stavu veci, iba žeby musel vedieť, že stav v katastri nezodpovedal skutočnosti.

19. Ďalej právna zástupkyňa namietala podanie žalobného návrhu voči žalovanému 2/ s poukazom
na skutočnosť, že súd nemá právomoc ukladať žiadané povinnosti Správe katastra s tým, aby tento
vyznačil po 25 rokoch hranice pozemku na základe geoplánu z r.1983. V tejto časti pokladajú návrh za
nedôvodný.

20. Ak priebeh hraníc časti pozemku ako parcely č. 4409/52 nebol pôvodne v evidenčnej mape č.
XIII-8/9 vyznačený v súlade s geoplánom č. 243-3403-380/83, na základe čoho mohol vzniknúť nesúlad
medzi písomnou časťou operátu a geodetickými operáciami evidencie či katastra, geometrickým plánom
č. 31693598476/1995 sa mohli zamerať hranice pozemku ako parcely č. 4409/55 pre iného vlastníka
(právneho predchodcu žalovaného 1/) než bol žalobca, ktorých predchodcom bol totožný vlastník
Javorina PZCR Liptovský Mikuláš, ktorý vlastnil pôvodnú parcelu 4409/3 o výmere 141474 m2 a v
hraniciach geometrického plánu č. 761-172/72 pozemku o výmere 30073 m2, ktorých správu majetku
previedol na MsNV Vysoké Tatry, a časť pozemku o výmere 70416 m2 vložil do novovytvorenej a.s.
Eurocamp ešte v r.1993, ktorá ju geometrickým plánom č. 476/1995 právne relevantným spôsobom
rozdelila na 3 parcely (4409/3, 4409/54 a 4409/55, ktorých súhrn výmer je 70416 m2).

21. Žalobca sa určovacou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva, v ktorej tvrdí, že zápisom práva v
prospech žalovaného 1/ bol on vo svojom práve k nehnuteľnostiam ukrátený a teda poškodený. Žalovaný
1/ je od r.2006 evidovaným vlastníkom k parcele č. 4409/55 o výmere 21708 m2. Žalobným dôvodom
ukrátenia vlastníckeho práva žalobcu v parcelách 4409/52, 99, 100 a 101, ktoré sa nevyznačili ako
súčasť parcely č. 4409/52 o výmere 60952 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica podľa geometrického plánu z
r.1983, bol teda formálne nesprávny zápis alebo zápis odporujúci skutočnému právnemu stavu, za ktorý
žalobca považoval všetky zápisy od r.1992 až po koncových vlastníkov, ktorými sú jednak žalovaný 1/ a
potom aj ďalšie tri fyzické osoby. Právna zástupkyňa poukázala na ust. § 217 ods. 1 CSP, podľa ktorého
je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a teda existencia alebo neexistencia právneho
vzťahu alebo práva nemôže byť určovaná ani za dobu minulú ku r.1983 ani do budúcnosti, ale len k času
vyhlásenia rozsudku. Preto nemožno vo výroku rozsudku určiť vlastníctvo k tým nehnuteľnostiam alebo
ich častiam, ktoré v čase rozhodovania súdu už neboli vo vlastníctve žalobcu. Súd musí prihliadnuť ku
všetkým okolnostiam, ktoré nastali vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam a ktoré mali vplyv aj na ich
vlastnícky režim počnúc rokom 1984 a nasl. Žalovaný 1/ a rovnako aj právnické a fyzické osoby nedržali
časť sporných nehnuteľností v dobrej viere po celú vydržaciu dobu (10 rokov), avšak vyvstáva otázka,
či si môže tento účastník započítať aj dobu, po ktorú držal dotknuté nehnuteľnosti jeho predchodca a
kedy došlo k tej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok vznik dobromyseľnej a oprávnenej držby
ako nevyhnutné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva. Opätovne poukázala na zákon o zápisoch
vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam č. 265/1992 Zb. a č. 162/1995 Z.z., na dobrú vieru
nadobúdateľa v správnosť aktov štátu, ktorá chráni ako ústavný princíp tak aj osobu, v prospech ktorej sa
konštituovalo konkrétne vlastnícke právo, na princíp právnej istoty ako aj na nespochybniteľný začiatok
plynutia dobromyseľnej držby oprávneného subjektu, čo možno určiť vytvorením parcely č. 4409/52 o
výmere 29806 m2 geometrickým plánom č. 476/1995 zo dňa 13.10.1995 pre právneho predchodcu
žalovaného 1/. Dobromyseľnosť sa musí vzťahovať ku konkrétnej nehnuteľnosti, parcele alebo v prírode
označenému pozemku, lebo ide o vnútorný vzťah subjektu držby k jeho objektu. Žalobca takto konkrétne
vymedzenú nehnuteľnosť nikdy nemal. Túto dobromyseľnosť nestratili ani ďalší nadobúdatelia, ktorí sa
stali vlastníkmi sporných nehnuteľností. Preto ak žalovaný 1/ predmetné nehnuteľnosti kupoval v r.2006
od spoločnosti Cassovia Invest a v r.2008 od fyzických osôb, kupoval ich už od nesporných vlastníkov na
základe perfektnej kúpnej zmluvy, ich vlastníctvo teda nadobudol platne a v súlade s právnymi predpismi.
Žalobca až do podania žaloby nijakou svojou aktivitou nenarušil držbu uvedených osôb a žalovaného
v tejto držbe nikto nerušil.

22. Svoje podanie právna zástupkyňa doplnila aj na pojednávaní dňa 28.4.2011 a uviedla, že
hospodárskou zmluvou č. 4/1984, ktorou sa previedla správa majetku z podniku Javorina na MNV
Vysoké Tatry, touto zmluvou sa nemenilo vlastnícke právo štátu k parc.č. 4409/3 o výmere 30073 m2, len
prechádzala správa majetku na nového správcu, ale vlastníkom parcely naďalej ostal Československý



štát. Zamenením a nečinnosťou právneho predchodcu žalobcu sa stalo, že táto zmena sa nepremietla
do katastrálnej mapy. V r.1992 Fond národného majetku dňa 22.4.1992 zriadil akciovú spoločnosť
Eurocamp FICC a.s. Tatranská Lomnica, do ktorej bol vložený nepeňažný majetok a to parcela č.
4409/3 o výmere 70416 m2. Z notárskej zápisnice je zrejmé, že vlastníkom nehnuteľnosti sa stala a.s.
Eurocamp. Tento prechod vlastníckeho práva bol vykonaný aj v katastri nehnuteľností a to 15.10.1993 a
od toho dňa sa vlastníkom parcely stal Eurocamp. Keďže sa jedná o to, že Eurocamp sa stal vlastníkom
parcely na základe privatizácie, toto rozhodnutie je vydané Vládou SR a toto rozhodnutie je potrebné
rešpektovať, nie je možné ho preskúmať žiadnym orgánom SR a teda dňa 15.10.1993 sa vlastníkom
nehnuteľnosti stal Eurocamp a.s. a následne táto akciová spoločnosť už robila právne úkony, ktoré ako
vlastníkovi svedčia.

23. Žalobca doplnil svoje podanie predložením dôkazov, ktorými chcel ako vlastník preukázať nakladanie
so svojim pozemkom evidovaným ako parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2 a predložil súdu listiny vo
veci výstavby záchytného parkoviska na parc.č. 4409/3, 4409/8 a 4409/4 k.ú. Tatranská Lomnica a to
rozhodnutie MsNV Vysoké Tatry, Starý Smokovec z 3.2.1983 o umiestnení stavby záchytné parkovisko
na uvedených pozemkoch, stavebné povolenie z 16.9.1984, ktorým bola povolená stavby záchytného
parkovacieho bodu automobilovej dopravy, zápis o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby z 6.1.1987
ako prevádzkovosociálne zariadenie pri záchytnom parkovisku, ktorému bolo pridelené súpisné číslo,
kolaudačné rozhodnutie z 15.6.1987, ktorým bolo povolené užívanie stavby záchytného parkoviska.
Ďalej poukázal na listiny, ktoré preukazujú že žalobca ako vlastník pozemku parc.č. 4409/52 s
týmto pozemkom nakladal formou prenájmu tretím osobám a teda preukazujú spôsob užívania tohto
pozemku a jedná sa o zmluvu o nájme pozemku č. 59/2002 z 6.11.2002 uzavretú medzi žalobcom
ako prenajímateľom a Štátnymi lesmi TANAPu s účelom nájmu zriadenie skládky kalamitného dreva,
nájomcovi bola prenajatá časť pozemku o výmere 2,7 ha. Ďalej predložil zmluvu o nájme nehnuteľnosti
č. 22/2003 z 31.3.2003 uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a Štátnymi lesmi TANAPu
za účelom zriadenia skládky dreva, manipulácie s ním a vytvorenie sociálneho a prevádzkového
zázemia pre zamestnancov nájomcu, pričom bola prenajatá plocha o výmere 30879 m2 a na ňom
postavenú sociálnoprevádzkovú budovu o zastavanej ploche 220,3 m2. Ďalej predložil zmluvu o nájme
nehnuteľnosti č. 1/2010 z 12.1.2010 uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom a Ing. Zuzanou
Čierňavovou od 1.1.2010 do 28.2.2010 za účelom nájmu manipulácie a skladovania drevnej hmoty a
bola prenajatá časť o výmere 3825 m2 a ďalej zmluvu o nájme nehnuteľnosti č. 70/2010 z 27.4.2010
medzi tými istými účastníkmi nájomného vzťahu od 1.5.2010 do 30.4.2015. Taktiež predložil zmluvu
o prenájme nehnuteľnosti č. 151/2011 z 14.12.2011 uzavretú medzi žalobcom ako prenajímateľom
a spoločnosťou Mlyn K.M.K. s.r.o. ako nájomcom od 15.12.2011 do 31.12.2012 za účelom nájmu
manipulácia a skladovanie drevnej hmoty, pričom predmetom nájmu bola časť pozemku o výmere 3000
m2. Ďalej poukázal na to, že popri užívaní pozemku parc.č. 4409/52 sa žalobca o tento pozemok staral
prostredníctvom svojich organizácií a to príspevkovej organizácie Technické služby mesta Vysoké Tatry
a obchodnej spoločnosti VPS s.r.o.

24. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že z privatizačnej dokumentácie z r.1992, ktorá sa týka
založenia spoločnosti Eurocamp FICC a.s. nevyplýva priestorové umiestnenie a hranice privatizovanej
parcely č. 4409/3 o výmere 70416 m2, keďže na tento účel nebol vypracovaný geometrický plán. Z
týchto dôvodov navrhol vykonať znalecké dokazovanie a dal do pozornosti, že žalobca sa stal vlastníkom
pozemku parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2 zo zákona č. 138/1991 Zb. s účinnosťou od 1.5.1991,
čiže vlastnícke právo k pozemku nadobudol dávno predtým ako ho mohol nadobudnúť žalovaný 1/ resp.
jeho právny predchodca. Preto žiadal, aby znaleckým dokazovaním bolo preskúmané, ktorá konkrétna
majetková podstata z parcely č. 4409/3 bola vložená do majetku spoločnosti Eurocamp FICC a.s.
v r.1992, pri ktorej nebol vyhotovený geometrický plán a teda nie je zrejmé, ktorá časť parcely sa
privatizovala a ktorú časť nadobudol žalobca zo zákona.
K tomuto právna zástupkyňa žalovaného 1/ uviedla, že ani znalecký posudok na prípadné stotožnenie
parciel s novovytvorenými parcelami už na základe právnych úkonov ako bolo privatizačné rozhodnutie
a naň nadväzujúce kúpne zmluvy, nič nemení na terajšej skutočnosti, ktorá bola založená v r.1992 a
ktorú po 20 rokoch žalobca spochybňuje z hľadiska platnosti po sebe idúcich majetkových prevodov,
ktoré boli realizované v súlade s platným právom.

25. Súd nepripustil návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, pretože znalecký posudok
by sa týkal právnych otázok, ktoré nesúvisia s odborným posúdením znalca z odboru kartografie.



26. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že ani právni predchodcovia žalovaného 1/ a to konkrétne
Ing. Kozler, Ing. Miška a JUDr. Ovšonka nemohli byť v tejto držbe dobromyseľní, pretože žalovaný 2/
listom č. X-174/05 zo dňa 13.6.2006 oznámil ako vtedajším vlastníkom pozemkov, že začína katastrálne
konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte z podnetu žalobcu a toto konanie sa týka prešetrenia
hraníc pozemku parc.č. 4409/52, kde už sa konštatuje duplicita vlastníckeho práva k pozemkom parc.č.
4409/55, 4409/99, 4409/100 a 4409/101 a k časti pozemku parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2 a
teda v čase, kedy im bol doručený spomínaný list z 13.6.2006, došlo k strate ich dobrej viery, keď sa
oboznámili so skutočnosťami opísanými v liste, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, či im
predmetné pozemky patria. Taktiež žalobca vyjadril nesúhlas so zámerom žalovaného 1/ pod názvom
Rekreačný areál Juniperus Tatranská Lomnica. Ďalej poukázal na to, od čoho odvodzuje svoje vlastnícke
právo k uvedenému pozemku, z čoho všetko je zrejmé, že dňom 1.5.1991 sa stal zo zákona žaloba
výlučným vlastníkom pozemku parc.č. 4409/52 o výmere 60952 m2. Keďže platí zásada rímskeho práva,
že nikto na iného nemôže previesť viac práv ako sám má, uplatňujúca sa aj v právnom poriadku SR
v ust. § 37 OZ, nemohla spoločnosť Eurocamp FICC a.s. platne nadobudnúť vlastníctvo k tej časti
pozemku parc.č. 4409/3 o privatizovanej výmere 70416 m2, ktorú časť z tejto parcely už vlastnil žalobca
od 1.5.1991 zo zákona vrámci parcely č. 4409/52. Nemohlo teda dôjsť na základe ďalších právnych
úkonov ani k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je v súčasnosti vedený vo
vlastníctve žalovaného 1/ pod parc.č. 4409/55. Čiže právne úkony týkajúce sa pozemku parc.č. 4409/3
a ďalších z tejto parcely oddelených pozemkov vrátane súčasného pozemku parc.č. 4409/55 (od r.1992
do r.2008), boli vykonané v rozpore s právnym poriadkom SR a preto v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR nadobudnutie takéhoto majetku nepožíva právnu ochranu. Súd by mal poskytnúť právnu ochranu
žalobcovi ako skoršiemu vlastníkovi aj tej časti pozemku, ku ktorej existuje duplicita vlastníckeho práva
žalobcu a žalovaného 1/.

27. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ v tejto súvislosti poukázala aj na uplatnenie ďalšej ústavnej
zásady, ktorou je právna istota v ochrane dobromyseľne nadobudnutých práv. Poukázala aj na
rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28Cdo/3941/2010, ktorý riešil obdobnú situáciu s tým, že aj „zákon č.
497/1990 Zb. nezakladá priamy prechod vlastníctva na štát. I tento zákonný prechod musí mať svoju
realizačnú fázu, aby bolo jasné, z koho na koho a aké nehnuteľnosti prechádzajú. Tieto veci museli byť
označené v adresnom právnom úkone voči konkrétnemu subjektu, ktorý mal povinnosť tieto veci vydať.
Obec nemohla automaticky nadobudnúť nehnuteľnosti podľa zák.č. 172/1991 Zb. do svojho vlastníctva,
pokiaľ štát predtým nepostupoval v intenciách ústavného zákona č. 497/1990 Zb. Právo vždy vyžaduje
určitú aktivitu a to predovšetkým zo strany tých osôb, ktoré sa cítia byť jeho nositeľmi.“

28. Žalobca dal vypracovať znalecký posudok č. 21/2013 znalkyni Ing. Kataríne Kumorovitzovej na
ocenenie nehnuteľnosti, ktorej súčasťou je aj nový geometrický plán, ktorý pre tento účel vypracovala,
pričom v technickej správe vyhotoviteľa Antona Vrábeľa sa uvádza, že pozemok parc.č. 4409/52 bol
vytvorený geometrickým plánom 243-3403-380/83 o výmere 60952 m2 a bol zapísaný do vlastníctva
mesta Vysoké Tatry, na LV č. 1 k.ú. Tatranská Lomnica, nebol však zakreslený do katastrálnych máp
č. XIII-8-9 a XIII-8-10. Keď v r.1995 firma Geoplan s.r.o. Kežmarok vyhotovovala geometrický plán č.
31693598-476/1995, vznikla ním aj parcela č. 4409/55 o výmere 29806 m2, ktorá bola síce odpočítaná
od pozemku parc.č. 4409/3, vyhotoviteľ ale vychádzal zo zlého zákresu v mapách a tak v skutočnosti táto
parcela bola vytvorená na pozemku parc.č. 4409/52, z ktorej bola neprávom oddelená vyššie citovaná
výmera. To, že to nebolo správne, potvrdzuje aj výmera pozemku 4409/3, od ktorej výmera 29806 m2
bola odpočítaná a týmto plánom určená 24276 m2. Keďže v súčasnosti je výmera tohto pozemku 54082
m2, znamená to, že k nej bola sporná výmera 29806 m2 späť pripočítaná. Pozemok č. 4409/55 teda
vlastne vznikol „z ničoho“. Bol však zapísaný na LV č. 432 k.ú. Tatranská Lomnica a takto vznikla duplicita
výmery 29806 m2, ktorú vlastnia dvaja vlastníci.
Ďalej dal žalobca vypracovať znalecký posudok č. 16/2014 znalcom Ing. Jozefom Bujňákom v odbore
geodézia a kartografia. Z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že parcela C KN 4409/52 o výmere
60952 m2 zapísaná na LV č. 1 k.ú. Tatranská Lomnica v prospech výlučného vlastníka mesta Vysoké
Tatry je zapísaná korektne a v súlade s právnymi listinami. Časť parcely 4409/52 je duplicitne zapísaná
aj na LV č. 393 k.ú. Tatranská Lomnica označená ako parcela č. 4409/55 o výmere 29806 m2. Podľa
výkazu výmer geometrického plánu č. 31693598-476/1995 parcela C KN 4409/55 o výmere 29806 m2
k.ú. Tatranská Lomnica mala byť formálne vytvorená z popisných údajov parcely C KN 4409/3 o výmere
70416 m2 zapísanej na LV č. 393. Podľa grafického zobrazenia geometrického plánu parcela C KN
4409/55 o výmere 29806 m2 bola vytvorená z parcely C KN 4409/52 o výmere 60952 m2 zapísanej na
LV č. 1 k.ú. Tatranská Lomnica v prospech výlučného vlastníka mesta Vysoké Tatry.



Podľa katastrálneho zákona a jeho ustanovenia § 59 je možné opraviť chyby v katastrálnom operáte
spôsobené vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných osôb. Správa katastra vydala rozhodnutie č.
X-126/07/SP zo dňa 26.6.2007, ktorým sa v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností
neodstránila chyba nesprávnym zápisom listiny. Týmto zápisom sa obnovila výmera parcely C KN
4409/3 na pôvodnú 70416. Vytvoril sa stav aký bol pred spísaním kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.1995,
ako keby kúpnou zmluvou sa neodpredala žiadna časť pozemku. Duplicitné vlastníctvo vzniklo z
titulu zmätočného a zavádzajúceho geometrického plánu č. 31693598-476/1995. Zmätok v evidencii
pozemkového vlastníctva spôsobil nekorektný geometrický plán spoločnosti Geoplan s.r.o. Kežmarok,
ktorý v stave právnom výkazu výmer riešil iný pozemok ako bol zobrazený v grafickej časti geometrického
plánu. Novovytvorenú parcelu č. 4409/55 o výmere 29806 m2 umiestnil do pozemku parc.č. 4409/52
zapísanej na LV č. 1 vo vlastníctve mesta Vysoké Tatry. Vo výkaze výmer formálne vykázal, že táto
parcela bola vytvorená z parcely č. 4409/3 zapísané na LV č. 393 k.ú. Tatranská Lomnica v prospech
právneho predchodcu. Súčasťou tohto znaleckého posudku je aj geometrický plán č. G1-459/14 zo dňa
18.6.2014, ktorý je úradne overený.

29. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 1.6.2016 poukázal na predložený znalecký posudok
a uviedol, že predmetom tohto sporu je vlastníctvo k parcele 4409/55 podľa geometrického plánu č.
G1-459/14 zo dňa 18.6.2014. Tejto parcely sa nedotkla privatizácia, nakoľko od r.1991 je výlučným
vlastníkom parcely mesto Vysoké Tatry. Mesto sa nikdy nezúčastnilo privatizácie a nie je jasné, z akých
dôvodov by malo byť v privatizácii zasahované do jeho majetku. Zmluva medzi Eurocamp a Investičným
privatizačným fondom z r.1995 sa jednoznačne týkala pozemku 4409/3, z ktorého mala byť odčlenená
parcela pre žalovaného a jeho právnych predchodcov, pričom pozemky v geometrickom pláne neboli
odčlenené z parcely 4409/3, ale z parcely 4409/52, čo je zrejmý a jasný zásah do vlastníckeho práva.
Zmluva sa toho nedotýkala a bez akejkoľvek právnej skutočnosti došlo k takémuto zásahu. Vlastník
pozemku predsa nemôže prísť o svoje vlastníctvo. Je zrejmé, že mesto svoj pozemok riadne prenajímalo
a staralo sa o svoj pozemok ako vlastník, čo vyplýva aj zo svedeckých výpovedí či už primátora mesta
a riaditeľa technických služieb. Nie je predsa možné, aby mesto kontrolovalo všetky pozemky v katastri,
či mu niekto nejakým spôsobom neodcudzil časť pozemkov, pričom vo svojom LV má uvedenú správnu
výmeru na správnej parcele. Taktiež poukázal na to, že v súčasnosti neexistuje žiadna vkladuschopná
listina, ktorá by preukazovala to, že došlo k odňatiu parcely 4409/52 v prospech iného vlastníka. Na
základe zmluvy medzi Eurocamp a Investičným privatizačným fondom Sporiteľňa zo dňa 26.10.1995
je jasné, že iná osoba odpredala pozemok, ktorý bol vyznačený v katastri na parcele 4409/52, pričom
vlastník nebol ani účastníkom konania. Tieto dve zásadné veci postačujú na to, aby si súd vytvoril právny
názor na to, že mesto Vysoké Tatry je vlastníkom parcely č. 4409/55.

30. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 1.6.2016 uviedla, že aj predložený znalecký
posudok, ktorý dal vypracovať žalobca, svedčí o skutočnostiach, ktoré už boli na pojednávaniach právne
kvalifikované a skutkovo obsiahnuté v jednotlivých výpovediach. Znalecký posudok svedčí o stave
právnom aj skutkovom, čiže nie je to nič nové. Tento znalecký posudok ako dôkaz nerieši situáciu.
Poukázala na predložený nález Ústavného súdu SR, ktorý riešil obdobnú problematiku ako je predmet
súdneho sporu v tomto konaní a vyslovil určitý právny názor. Aj v tomto prípade nie je sporné, že na
liste vlastníctva žalobcu je vedená výmera parcely, ktorá duplicitne bola po tomto akte znovu daná
do vlastníctva inej právnickej osoby a to v prospech Eurocampu v r.1992. Je zrejmé, že geometrický
plán z r.1983 sa nepremietol do katastrálnej mapy a v tomto smere poukazuje na nezodpovednosť k
správe majetku, ktorý dostal právny predchodca žalobcu od štátu, čiže zakreslenie na katastrálnej mape
nesvedčilo o tom, že pozemky sú vo vlastníctve právneho predchodcu žalobcu. V ďalšom je potrebné
poukázať, že v r.1992, keď FNM privatizoval podnik Javorina a pri tejto privatizácii rozhodnutím štátu
už odpredal do vlastníctva Eurocampu cca 70.000 m2 nehnuteľností, tento právny úkon vykonal štát
vrámci svojej privatizácie a toto sa premietlo aj do katastra aj na list vlastníctva. Za tieto nehnuteľnosti
Eurocamp vrámci privatizácie uhradil kúpnu cenu, čím štát získal finančné prostriedky. V náleze ÚS SR
sp.zn. 1ÚS 549/2015 na strane 5 je uvedené, že „súd dospel k záveru, že niet najmenšieho dôvodu
korigovať ustálený právny názor z minulosti, totiž že rozhodovanie štátu o privatizácii podľa zák.č.
92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby je síce rozhodovaním štátu nie ako
nositeľa verejnej moci, ale štátu ako doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha
žiadnej kontrolnej právomoci zo strany všeobecných súdov“. Na základe takéhoto nálezu je nesporné,
že majetok, ktorý odpredal štát akciovej spoločnosti nie je možné preskúmavať tento predaj alebo
spochybňovať alebo vracať sa späť do minulosti r.1983, jednoducho štát tento majetok predal za určitú
kúpnu cenu a preto právna zástupkyňa vyslovuje právny názor, že žalobca sa mal domáhať náhrady



škody z titulu nesprávneho postupu štátu. Súd rozhoduje a vydáva rozsudok podľa skutočnosti a stavu
v ten deň aký je, nemožno uprieť nadobúdateľom sporných nehnuteľností vlastnícke právo, ktoré sa
na základe riadnych kúpnych zmlúv podľa zákona SR evidované katastrom, kde Eurocamp dostal
pri odpredaji časti pozemku od investičného fondu kúpnu cenu, investičný fond bol v konkurze, jeho
právny nástupca Cassovia Invest znova pri predaji získal peniaze od ďalšieho nadobúdateľa a tento
sled prevodov nebol účelový, ale bol s úmyslom na predmetných pozemkoch stavať rodinné domy.
Teda vôbec tu nemožno hovoriť o špekulatívnom postupe subjektov, ktoré nadobúdali sporné pozemky
a za ktoré vždy bola uhradená kúpna cena. Bolo by nespravodlivé, ak by žalovaný 1/ mal možno ako
šiesty nadobúdateľ o tieto pozemky prísť, ktoré riadne kúpil, zaplatil za ne cenu, ktorá je obvyklá a
nebola to cena poddimenzovaná a nedá sa všetky tieto prevody teraz vyhlásiť, že sú neplatné len
na základe toho, že v minulosti ešte správca nehnuteľnosti od r.1983 sa o svoj majetok nezaujímal,
urobil chybu tým, že do katastrálnej mapy túto svoju správu nedal zapísať a aj keď žalovaný 1/ žiadal
stavebný úrad o vydanie územného rozhodnutia na výstavbu rodinných domov, ešte aj niekoľko rokov,
keď o tomto územnom rozhodnutí na mestskom zastupiteľstve rokovali, nebolo spochybnené vlastníctvo
žalovaného 1/. Až v r.2006 zistili, že tu ide o duplicitný zápis pozemku, na základe čoho žiadali opravu
v katastri, čo bolo zamietnuté, pričom sa voči takému rozhodnutiu o zamietnutí opravy ani neodvolali.
Znovu teda z pohľadu právneho nebolo urobené dosť na to, aby svoje právo obhájili a hájili. Smerodajné
je nadobudnutie vlastníckeho práva od privatizácie, odkiaľ sa všetko odvíja. Ďalej poukázala, že v
predmetnom náleze ÚS je aj opísaný princíp dobrej viery chrániaci účastníkov v súkromnoprávnych
vzťahoch ako jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho
štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, v tomto prípade
žalovaný 1/, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol
byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Aj ústavný
súd, pokiaľ ide o poskytnutie ústavnoprávnej ochrany, musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke
právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom
na základe jeho dobrej viery. Žalovaný 1/ nepochybil, dodržiaval zákon a len pre nečinnosť žalobcu v
minulosti bol spôsobený tento stav. Poukázala aj na to, že ústavný súd vo svojom náleze vyslovil záver,
že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný
nijako sa dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu
po katastrálnom konaní. Poukázala aj na názor ÚS ČR vo veci 3ÚS 247/14, kde bol vyslovený záver o
originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba
poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným
v katastri od právneho úkonu, ktorý by bol hoci aj neskôr posúdený ako absolútne neplatný (čo nie je tento
prípad). Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je
dobrá vôľa nadobúdateľa. Je nesporné, že žalovaný 1/ bol dobromyseľným a nemal možnosť dozvedieť
sa o predchádzajúcich prevodoch vlastníckeho práva, ktoré sa týkali nehnuteľnosti, ktorú kúpili riadnym
spôsobom a teda súd takémuto vlastníkovi je povinný poskytnúť súdnu ochranu.

31. Žalovaný 2/ na pojednávaní dňa 1.6.2016 uviedol, že znalecký posudok, ktorý dal vypracovať
žalobca, je zhrnutím všetkých skutočností, ktoré zistila aj vtedajšia správa katastra. Potvrdzuje všetky
kroky a všetky závery katastrálneho odboru. V tejto veci boli vydávané dve rozhodnutia. Najprv
rozhodnutie v r.2006 na návrh mesta Vysoké Tatry, ktorým žiadali opravu hraníc pozemkov tak, aby bola
daná do súladu písomná a grafická časť. V tomto prípade bol návrh na opravu zamietnutý, nakoľko
zo všetkých skutočností vyplývalo, že chybný stav v katastri je dotknutý ďalšími právnymi zmenami, o
ktorých správny orgán nemôže rozhodnúť. Druhá žiadosť o opravu bola zo strany Eurocampu, kde tento
chybný stav v súvislosti s výmerou bol 2-krát odrátaný od výmery pozemkov Eurocampu, tejto žiadosti
bolo vyhovené a výmera pozemku bola opravená bez toho, aby sa zasahovalo nejakým spôsobom
do katastrálnej mapy. Rozdiel medzi týmito dvoma konaniami bol v tom, že v prípade mesta Vysoké
Tatry by sa musela opraviť výmera pozemku evidovaná v liste vlastníctva, čo opäť nebolo v súlade s
právnymi listinami. Posúdenie právnych listín už nespadá do kompetencie správneho orgánu. Určite
v minulosti došlo ku chybe, keď geometrický plán z r.1983 nebol premietnutý do katastrálnej mapy.
Až druhý geometrický plán, ktorý bol spomenutý v predloženom znaleckom posudku, mal tieto všetky
náležitosti zistiť a preveriť.

32. Súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu a voči rozhodnutiu okresného súdu bolo podané
odvolanie zo strany žalobcu. Krajský súd Prešov rozhodnutím č.k. 7Co/228/2016-1010 zo dňa 29.5.2017
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. S poukazom
na toto rozhodnutie krajského súdu právny zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní predložil



listinné dôkazy týkajúce sa predmetného pozemku, z ktorých vyplýva, že Mesto Vysoké Tatry sa staralo
o túto parcelu, či sa jednalo o úpravu parcely po kalamite v r.2004, cez túto parcelu prechádzajú
siete, o ktoré sa bolo potrebné starať, pričom túto starostlivosť vykonávalo Mesto Vysoké Tatry. Ďalej
právny zástupca poukázal aj na dôvody odvolania voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktoré boli
akceptované zo strany krajského súdu, s ktorými je sa potrebné vysporiadať. Poukázal na to, že žalobca
prišiel o pozemok bez toho, aby urobil akýkoľvek úkon, pričom žalovaný získal pozemok na úkor
žalobcu s tým, že pozemok, ktorý bol v zmluve uvedený žalovaným 1/ a predávajúcim, stále existuje
a je vo vlastníctve predávajúceho. To znamená, že v zmluve uvedený pozemok si žalovaný 1/ môže
na seba previesť. Žalobca prišiel o pozemok rozhodnutím geodéta, chybným zakreslením v mape,
pričom geometrickým plánom nemôže previesť vlastníctvo a to, že bol v katastri zapísaný tento úkon,
spočívalo v zlom vyznačení v geometrickom pláne. Preto je tu možnosť, že žalovaný 1/ môže stále
získať pozemok, ktorý má v zmluve uvedený. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ nie je spor o pozemok,
tu je spor o to, či bol prevedený správny pozemok a či má žalobca prísť o svoje vlastníctvo chybou
tretích osôb. Túto skutočnosť rozhodne nezavinil žalobca. Čo sa týka dôvodu nadobudnutia, v kúpnej
zmluve bol identifikovaný úplne iný pozemok. Dobromyseľnosť je len jedna z náležitostí pri vydržaní,
ale dobromyseľný je vždy vlastník, ktorý je zapísaný v katastri, pričom ku danému pozemku sú zapísaní
obidvaja. Starostlivosť o pozemok žalobca riadne vykonával, či išlo o roky 1990, 1994, 1996, po kalamite
v r.2004, pričom žalovaný sa o tento pozemok začal starať až v r.2007-2008,ale vtedy sa už vedelo, že
je tam dvojité vlastníctvo. Judikatúra predložená zo strany právnej zástupkyne žalovaného 1/ sa vždy
týka iných vecí len sčasti podobných. Mesto pozemok neprivatizovalo, bol to už privátny pozemok.

33. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ na pojednávaní uviedla, že v uznesení, ktorým krajský súd zrušil
rozsudok okresného súdu, boli nastolené viaceré otázky. V prvom rade krajský súd vyslovil názor,
že mu nie je známe, z akého dôvodu by mal žalobca prísť o vlastnícke právo k predmetnej časti
parcely 4409/52, ktorá je zapísaná na LV č. 1 k.ú. Tatranská Lomnica, pričom zároveň v rozhodnutí je
uvedené, či by o toto vlastníctvo mal prísť len preto, lebo iná osoba na základe nesprávne vyhotoveného
geometrického plánu bola zapísaná ako ďalší vlastník tej istej časti nehnuteľnosti bez toho, aby tento stav
vyvolal žalobca a mal o ňom akúkoľvek vedomosť. Dôvod, prečo došlo k zmene vlastníckeho práva na
žalovaných je ten, že existujú kúpne zmluvy, na základe ktorých bolo vlastnícke právo riadne prevedené
a v súlade so zákonom. Parcela, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva, prešla právnymi zmenami v
takom rozsahu a takej kvality, ktorá mala za následok zmenu vlastníckeho práva. Krajský súd uvádza,
že v rozsudku nie je uvedená žiadna skutočnosť, ktorá by odzrkadľovala dobromyseľnosť žalovaných
k sporným pozemkom. Žalobca nepreukázal, že žalovaný bol nedobromyseľný, že získal vlastnícke
právo pozemkov podvodným spôsobom, klamstvom alebo iným nezákonným prostriedkom. Z § 134 OZ
vyplýva, že pre získanie vlastníckeho práva vydržaním je potrebné, aby držba bola dobromyseľná, t.j.
aby sa zakladala na právnom dôvode, ktorý by viedol ku vzniku vlastníckeho práva. Poukázala na ust. §
130 ods. 1 OZ, ktorý výslovne stanovuje, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Z toho sa vyvodzuje, že dôkaz o neoprávnenosti držby leží na tom, kto vlastníctvu oponuje. Žalobca
netvrdil a ani nepreukázal, že žalovaný ako nadobúdateľ na základe riadne uzavretej platnej a účinnej
zmluvy zavkladovanej v katastri nehnuteľností vedel alebo mu muselo byť z okolností prevodu jasné,
že prevodcovi evidovanému v katastri ako vlastníkovi vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam
nepatrilo. Ale takéto tvrdenie ani dôkaz v tomto smere zo strany žalobcu nebolo vznesené. Žalovaný
1/ založil do spisu dôkazy, z ktorých vyplýva, že v r.2007, keď nadobudli časť pozemkov žalovaní a
v r.2008 prikúpili ďalšie pozemky, začali ešte v r.2007 resp. už aj v r.2006 pripravovať využitie týchto
pozemkov. V r.2007 podali žiadosť o územné rozhodnutie na výstavbu bytov a rodinných domov.
Bolo im doručené záväzné stanovisko, na základe čoho rekultivovali Skalnatý potok do pôvodného
koryta so súhlasom resp. povolením žalovaného. Podieľali sa na spracovaní nového územného plánu
Mesta Vysoké Tatry, domáhali sa vydania územného rozhodnutia, dali oceniť spoločenskú hodnotu
drevín, bola vypracovaná environmentálna štúdia. Až do podania žaloby Mesto Vysoké Tatry ani raz
nespochybnilo vlastnícke právo žalovaného, ktorý plánoval tam vykonať rozsiahlu investičnú činnosť.
Žalovaný sa teda staral o svoje nadobudnuté vlastnícke právo a pripravoval rozsiahlu výstavbu na
uvedenom pozemku. Až v r.2008 Mesto Vysoké Tatry požiadalo Správu katastra o vykonanie zápisu
poznámkou, že k 31.10.2008 sa začalo súdne konanie na Okresnom súde Poprad. V konaní bolo
preukázané, že žalovaný využil svoj pozemok a staral sa oň ako o vlastný. Žalobca sporné pozemky
získal od štátu len prevodom práva bezplatne a žalovaný 1/ získal svoje vlastnícke právo na základe
kúpnej zmluvy a riadne vyplatenej obvyklej kúpnej ceny. Poukázala na nálezy Ústavného súdu, kde
Ústavný súd sa opakovane zaoberal vlastníckym právom nadobúdateľov a konštatoval, že v obdobnom
prípade nález ÚS opakovane vyzdvihuje myšlienku ochrany vlastníckeho práva pre nadobúdateľov.



34. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojenými listinami,
výpoveďami svedkov ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

35. Predloženými listinnými dôkazmi a to hospodárskou zmluvou o prevode správy majetku č.2/84 zo
dňa 1.4.1984, hospodárskou zmluvou o prevode správy majetku č.4/84 zo dňa 1.4.1984, hospodárskou
zmluvou o prevode správy majetku č.5/84 zo dňa 1.5.1984, hospodárskou zmluvou o o zrušení práva
trvalého užívania nehnuteľného majetku č.5/85 zo dňa 29.3.1985, hospodárskou zmluvou o prevode
vlastníctva majetku č.6/85 zo dňa 1.5.1985, žalobca (právny predchodca Mestský národný výbor Vysoké
Tatry, Starý Smokovec) nadobudol do správy majetok a to konkrétne nehnuteľnosť novovytvorenú
parcelu 4409/52 o výmere 60952 m2 v k.ú. Tatranská Lomnica tak ako bola vytvorená na základe
geometrického plánu č. 243-3403-380-83 zo dňa 10.1.1984. Táto nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. 1
k.ú. Tatranská Lomnica, avšak geometrický plán č. 243-3403-380/83 nebol zakreslený do katastrálnych
máp č. XIII-8-9 a XIII-8-10.
V zmysle zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení boli dovtedajšie mestské národné výbory zrušené,
ich právnymi nástupcami sa stali obce, v tomto prípade Mesto Vysoké Tatry.
Dňa 1.5.1991 nadobudol účinnosť zákon 138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle ust. 2 ods. 1 zákona do
vlastníctva obcí prešli z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného
predpisu podľa zákona 369/1990 Zb. právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa
nachádzajú.
Z parcely 4409/3 časť pozemku o výmere 30073 m2 na základe hospodárskej zmluvy č. 4/84 prešla
na právneho predchodcu žalobcu a časť pozemku o výmere 70416 m2 vrámci privatizácie prešla dňa
22.4.1992 na Eurocamp a.s., ktorá zmena sa v katastri nehnuteľností zapísala 15.10.1993 pod č. 103/93.
Geometrickým plánom č. 476/1995 Eurocamp a.s. rozdelil parcelu 4409/3 o výmere 70416 m2 na
novovytvorené parcely a to parcelu č. 4409/3 o výmere 24276 m2, 4409/54 o výmere 16334 m2 a
4409/55 o výmere 29806 m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.1995 previedol Eurocamp a.s. parcelu č.
4409/55 o výmere 29806 m2 na kupujúceho Investičný privatizačný fond II VSŽ Sporiteľňa , ktorého
nástupcom sa následne stala Cassovia Invest - Credit a.s. Košice. Tento vlastník rozdelil parcelu 4409/55
na parcelu 4409/55 o výmere 21708 m2, ktorú kúpnou zmluvou zo dňa 7.2.2006 previedol na Tatramat
a.s. (žalovaný 1/) a parcelu 4409/99 o výmere 8098 m2 kúpnou zmluvou zo dňa 15.5.2003 previedol
na obchodný dom Prior a.s. Poprad. Obchodný dom Prior túto parcelu č. 4409/99 rozdelil geometrickým
plánom na parcelu č. 4409/99 o výmere 2699 m2, túto previedol kúpnou zmluvou 8.4.2004 na Ing.
Kozlera, 4409/100 o výmere 2699 m2, ktorú previedol na JUDr. Ovšonku a 4409/101 o výmere 2700
m2, ktorú previedol na Ing. Mišku. Tieto fyzické osoby previedli sporné parcely na Tatramat a.s. v r.2008.
Toto vyplýva z predložených listinných dôkazov - kúpnopredajných zmlúv ako aj z listiny o založení
Eurocamp FICC a.s., ktorá bola založená jednorázovo Fondom národného majetku na základe zákona
č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, notárskej zápisnice, zakladateľskej
listiny, špecifikácie nehnuteľností vkladaných do majetku a.s., výpisov LV č. 432, 678, 714, 715 k.ú.
Tatranská Lomnica.

36. Z ďalších pripojených listinných dôkazov, zo správy katastra, z predložených listov vlastníctva,
geometrických plánov a v neposlednom rade aj zo znaleckého posudku č. 16/2014, ktorý dal vypracovať
žalobca vyplýva, že časť parcely 4409/52 je duplicitne zapísaná aj na LV č. 393 k.ú. Tatranská
Lomnica označená ako parcela 4409/55 o výmere 29806 m2 a to na základe geometrického plánu
31693598-476/1995. Táto parcela mala byť formálne vytvorená z popisných údajov parcely 4409/3
o výmere 70416 m2, čo viedlo k tomu, že duplicitné vlastníctvo vzniklo aj z titulu zmätočného a
zavádzajúceho geometrického plánu, ktorý však bol vypracovaný na základe chybného zákresu v
katastri nehnuteľností.

37. Zo svedeckej výpovede Ing. Petra Danka vyplýva, že menovaný bol v pracovnom vzťahu so
žalobcom resp. bol konateľom spoločnosti Verejnoprospešných služieb Vysoké Tatry, ktorý uviedol, že v
1992 nastúpil u žalobcu do pracovného pomeru, v tom čase sa starali o stavbu záchytného parkoviska a
súvisiace zelené plochy k tomu priľahlé. Na predmetnej nehnuteľnosti sa kosila tráva, cez tieto pozemky
idú aj inžinierske siete, rozvody vody a elektriky vo vlastníctve mesta Vysoké Tatry a v prípade opravy
porúch žalobca vždy uviedol, že tieto pozemky sú v jeho vlastníctve a na opravu nemusia žiadať súhlas
iných osôb. Dodržiaval sa tak zákon o obecnom zriadení v zmysle starostlivosti o majetok obce a
dodržiavali sa aj zákony na ochranu prírody, keďže tieto parcely sa nachádzajú na území TANAPu,
nemohol sa tam robiť žiaden zásah do drevinovej zložky.



38. Zo svedeckej výpovede Ing. Hurčalu, ktorý pracuje u žalovaného 2/, vyplýva, že geometrický plán z
r.1983 bol zapísaný do evidencie nehnuteľností, zákres tohto geoplánu mal byť zakreslený v katastrálnej
mape, k čomu pravdepodobne nedošlo. Následne bol do katastra nehnuteľností zapísaný v poradí druhý
geometrický plán z r.1995, ktorým vznikla parcela 4409/55. Porovnaním týchto dvoch geoplánov je
zrejmé, že diel D parcely 4409/52 je zhruba identický s parcelou 4409/55. Čiže v r.1985 bola vyčlenená
parcela 4409/52, parcela 4409/55 nemala vzniknúť odčlenením od parcely 4409/3, ale odčlenením od
parcely 4409/52.

39. Z rozhodnutia Správy katastra Poprad zo dňa 20.9.2006 pod č. X-174/05/SP vyplýva, že správa
katastra zamietla návrh účastníka konania - Mesta Vysoké Tatry vo veci duplicitného vlastníctva k
nehnuteľnostiam pozemkom parc.č. 4409/52, 4409/55, 4409/99, 4409/100 a 4409/101 nachádzajúcich
sa v k.ú. Tatranská Lomnica, v súčasnosti zapísaných na LV č. 1, 432, 678, 714 a 715.

40. Zo zmluvy a následných dodatkov k zmluve č. 11/2008 o poskytovaní verejnoprospešných služieb
medzi VPS Vysoké Tatry a Mesto Vysoké Tatry vyplýva, že VPS Vysoké Tatry fakturovalo Mestu Vysoké
Tatry za práce spojené s údržbou verejnej zelene na pozemku č. 4409/55 a 4409/52 a to v priebehu
rokov 2008, 2009, 2010.

41. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 132 ods. 2 OZ ak sa vlastníctvom nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe oprávnený predchodca.

42. Vydržanie je originálnym spôsobom nadobúdania vlastníctva, pričom nadväzuje na ust. § 129 a nasl.
OZ. Nadobudnutie vlastníctva vydržaním je závislé na naplnení predpokladov oprávnenej držby v zmysle
ust. § 129 OZ. Musí však ísť o držbu oprávnenú, musí uplynúť zákonom stanovená doba oprávnenej
držby, predmet ktorého vlastníctvo má vydržiteľ nadobudnúť, musí byť spôsobilý na vydržanie a zároveň
ten, kto je držiteľom, je aj subjektom spôsobilým na vydržanie.

43. Zákon stanovuje dobu oprávnenej držby v prípade nehnuteľnej veci 10 rokov. Začiatok tejto doby
je daný dňom oprávnenej držby. V zmysle ust. § 134 ods. 3 OZ sa do doby započíta aj doba, po
ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre aplikačnú prax je potrebné skúmať však



aj skutočnosti, ktorými sú možnosť započítania, ktorá musí byť spojená len s oprávnenou držbou
držiteľa a každého právneho predchodcu, ktorého možno označiť za oprávneného a zároveň pre
možnosť započítania tej ktorej držby je potrebné skúmať aj skoršiu právnu úpravu a to aj z dôvodu
prípustnosti nadobudnutia vlastníctva vydržaním v danom časovom období. V konkrétnom prípade
možno konštatovať začiatok držby už u právnych predchodcov žalovaného 1/. Zmena v katastri
nehnuteľností bola zapísaná 15.10.1993 pod č. 103/93, keď vrámci privatizácie nehnuteľnosť nadobudol
Eurocamp a.s. Ďalším geometrickým plánom č. 476/1995 bola rozdelená parcela na novovytvorené
parcely a to parcelu č. 4409/3 o výmere 24276 m2, 4409/54 o výmere 16334 m2 a 4409/55 o výmere
29806 m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.1995 previedol Eurocamp a.s. parcelu č. 4409/55 o výmere
29806 m2 na kupujúceho Investičný privatizačný fond II VSŽ Sporiteľňa, ktorého nástupcom sa následne
stala Cassovia Invest Credit a.s. Košice. Ďalším rozdelením uvedenej parcely bola kúpnou zmluvou zo
dňa 7.2.2006 časť parcely prevedená na Tatramat a.s. a časť parcely kúpnou zmluvou zo dňa 15.5.2003
na Obchodný dom Prior a.s. Ďalšími kúpnymi zmluvami tieto časti parcely boli prevedené na fyzické
osoby Ing. Kozlera, JUDr. Ovšonku a Ing. Mišku. V r.2008 tieto fyzické osoby previedli sporné parcely
na Tatramat, čo všetko vyplýva z predložených listinných dôkazov - kúpnopredajných zmlúv, listiny o
založení Eurocamp a.s., ktorá bola založená Fondom národného majetku na základe zákona 91/1992
Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, notárskej zápisnice, zakladateľskej listiny,
špecifikácie nehnuteľností a výpisov príslušných listov vlastníctva. Z takto vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že k vydržaniu došlo právnymi predchodcami držiteľa a u každého z nich bol
daný právny dôvod pre nadobudnutie veci do jeho vlastníctva. Každý jeden z týchto predchodcov
ako aj žalovaný 1/ nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v dobrej viere a v kúpnopredajných zmluvách
jednoznačne vyjadril a prejavil vôľu, aby sa stal vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti. Danosť vôle je
základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú neopomenuteľnú a ničím
nenahraditeľnú náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok
spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Vôľa je nenahraditeľným
elementom prejavu vôle. Prejav je odrazom psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej
realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná
a uplatniteľná (uznesenie NS SR z 20.6.2012 sp.zn. MCdo/12/2011). Vôľa je základnou pojmovou
kategóriou právneho systému. Právo stanovením normatívov pôsobí na jej utváranie. Do procesu jej
tvorby vstupujú aj mimoprávne momenty. Poznanie je spôsobilým subjektom práva pretvárané v konanie.
Právny systém uvažuje o konaní ako o právnej skutočnosti závislej od vôle. Konanie preto hodnotí
s ohľadom na vôľu subjektu práva. Niektoré konania považuje za súladné s právom (právne), iné za
nesúladné s právom (protiprávne). Pri úvahách ako správne posúdiť právnu relevanciu konania berie
právny systém na zreteľ jednak proces utvorenia obsahu vôle a tiež prejav vôle. Právny úkon je z
pohľadu konania subjektu práva právom dovoleným a vôľou podmieneným správaním. Jeho obsah je
daný. Poznanie obsahu vôle je preto základom pre vyhodnotenie relevancie právneho úkonu (Nález ÚS
SR z 12.9.2017 sp.zn. 3ÚS 196/2017-65).

44. Z obsahu spisu vyplýva, že všetci právni predchodcovia jasne prejavili vôľu byť vlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti domnievajúc sa, že na danej nehnuteľnosti nie je dvojitý zápis ani neviaznu žiadne iné
ťarchy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom znemožňovali výkon vlastníckeho práva k danej veci ako aj s
prejavom vôle túto nehnuteľnosť užívať ako svoju vlastnú. Preukázali svoju dobromyseľnosť a žalovaný
1/ už ako šiesty vlastník v poradí nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, žeby mu táto vec nepatrila
alebo žeby nemohol na nej vykonávať nejaké právo. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol v dobrej viere.

45. Súd sa stotožňuje s výpoveďou právnej zástupkyne žalovaného 1/, že žalobca doteraz ani raz
netvrdil a ani nepreukázal, žeby žalovaný 1/ bol nedobromyseľný, žeby získal vlastnícke právo pozemkov
podvodným spôsobom, klamstvom alebo iným nezákonným prostriedkom. Dôkaz o neoprávnenosti
držby by mal preukázať ten, kto vlastníctvu oponuje. Žalobca nepreukázal, žeby žalovaný ako
nadobúdateľ na základe riadne uzavretej platnej a účinnej kúpnej zmluvy zavkladovanej v katastri
nehnuteľnosti vedel alebo mu muselo byť z prevodu nehnuteľnosti jasné, že prevodcovi evidovanému
v katastri ako vlastníkovi vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam nepatrilo. Ak žalovaný 1/
jasne vyjadril svoju vôľu a prejavil ju pri podpísaní kúpnopredajnej zmluvy a tento úkon pred ním vykonali
ďalší piati vlastníci, skutočne nemohol ani len predpokladať, že v katastri nehnuteľností na predmetnom
pozemku je zapísané dvojité vlastníctvo. Je teda v tomto konaní preukázané, že žalovaný 1/ nadobudol
danú nehnuteľnosť v dobrej viere, táto domnienka nebola nijakým spôsobom vyvrátená a nebol daný
žiaden plný dôkaz o nedobromyseľnosti žalovaného 1/.



46. Nemožno však ani žalobcovi vyčítať, žeby jeho konanie bolo nedbalé, toto súd ani nikdy netvrdil.
Zakreslenie hraníc pozemkov do katastrálnej mapy podľa údajov v katastri nehnuteľností nepatrí do
dispozície vlastníka nehnuteľnosti. Vykonáva ho geodét na základe údajov evidovaných katastrom
nehnuteľností. Súd sa stotožňuje s výpoveďou žalobcu, že v čase uzatvárania jednotlivých zmlúv ani
nemohol vedieť o duplicitnom zápise. Čo sa týka starostlivosti o daný pozemok, obe strany predložili
súdu dôkazy o riadnej starostlivosti o túto nehnuteľnosť. Právny zástupca žalobcu predložil súdu listinné
doklady o tom, že cez predmetnú nehnuteľnosť prechádzajú inžinierske siete, o ktoré je potrebná
starostlivosť. Jednalo sa o bežnú údržbu nehnuteľnosti, kosenie a podobne. Táto nehnuteľnosť mala
byť aj predmetom prenájmu so zámerom výstavby záchytného parkoviska, čo vyplýva z predložených
urbanistických štúdií. Po kalamite v r.2004 bola táto nehnuteľnosť čistená. Fakturačné údaje pre
verejnoprospešné služby sú z obdobia r.2008, 2009, 2010. Bežnú údržbu však vykonávali aj pred týmto
obdobím. Avšak aj zo strany žalovaného 1/ bol preukázaný jasný zámer pri kúpe tohto pozemku a do
spisu boli predložené dôkazy - potvrdenie účtovnej evidencie o majetku žalovaného, z ktorej vyplýva, že
už v r.2007, keď nadobudli časť pozemkov a v r.2008, keď sa prikúpili ďalšie pozemky, začali pripravovať
využitie týchto pozemkov. V r.2007 bola podaná žiadosť o územné rozhodnutie na výstavbu bytov a
rodinných domov, resp. na výstavbu rekreačného zariadenia Junipres. Pričom bolo doručené záväzné
stanovisko, na základe ktorého neskôr žalovaný 1/ rekultivoval Skalnatý potok do pôvodného koryta so
súhlasom resp. povolením žalovaného. Žalovaný 1/ sa podieľal na spracovaní nového územného plánu
Mesta Vysoké Tatry, opakovane sa domáhali o vydanie územného rozhodnutia, dali oceniť spoločenskú
hodnotu drevín, vypracovaná bola environmentálna štúdia a až do podania žaloby žalobca nespochybnil
vlastnícke právo žalovaného, ktorý plánoval aj na uvedenej nehnuteľnosti vykonať rozsiahlu investičnú
činnosť. Teda ani žalovanému 1/ nemožno vytknúť akúkoľvek chybu vrámci starostlivosti, riadne sa staral
o svoje nadobudnuté vlastnícke právo a toto nebolo spochybnené ani zo strany žalobcu.

47. Tiež možno dať za pravdu právnemu zástupcovi žalobcu, že nie je reálne, aby mesto kontrolovalo
všetky pozemky zapísané v katastri, či tieto majú správnu výmeru na správnej parcele, ak sú riadne
zapísané v liste vlastníctva, ktorý nebol spochybnený. V tomto smere však súd poukazuje na rozhodnutie
NS SR pod sp.zn. 28Cdo/3941/2010, „podľa ktorého aj zákon č. 497/1990 Zb. nezakladá priamy prechod
vlastníctva na štát. I tento zákonný prechod musí mať svoju realizačnú fázu, aby bolo jasné, z koho na
koho a aké nehnuteľnosti prechádzajú. Tieto veci museli byť označené v adresnom právnom úkone voči
konkrétnemu subjektu, ktorý mal povinnosť tieto veci vydať. Obec nemohla automaticky nadobudnúť
nehnuteľnosti podľa zákona 172/1991 Zb. do svojho vlastníctva, pokiaľ štát predtým nepostupoval v
intenciách ústavného zákona 497/1990 Zb. Právo vždy vyžaduje určitú aktivitu a to predovšetkým zo
strany tých osôb, ktoré sa cítia byť jeho nositeľmi.“ Žalobca teda aj po roku 1990 v zmysle zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí mal možnosť dať do súladu právny a skutkový stav týkajúci sa aj
nehnuteľností, ktoré obec alebo mestá preberali do svojho vlastníctva a teda mal možnosť aj do
katastrálnej mapy zakresliť v uvedenom čase hranice, ktoré zakreslené nie sú podľa geometrického
plánu z r.1983. Ani počas ďalších rokov k tomuto nedošlo a až v r.2005 žalobca prvýkrát požiadal listom
správu katastra o opravu. Jedná sa teda o dlhodobý stav a kedy žalobca nevyvinul žiadnu činnosť, ktorá
by smerovala k odstráneniu daného stavu a odstránenie duplicity zápisu. Súd sa stotožňuje s názorom
právneho zástupcu žalovaného 1/, že žalobca by sa mal domáhať náhrady škody z titulu nesprávneho
postupu štátu a nemožno sa v tomto prípade vracať do r.1983, keď rozsudok sa vydáva podľa skutočnosti
a stavu, aký je ku dňu vyhlásenia rozsudku.

48. Čo sa týka nastolenej otázky, z akého dôvodu by mal žalobca prísť o vlastnícke právo k časti
parcely č. 4409/52 zapísanej na LV č.1 k.ú. Tatranská Lomnica, k tomuto súd uvádza, že dôvod, prečo
došlo k zmene vlastníckeho práva na žalovaných, je ten, že existujú kúpne zmluvy, na základe ktorých
bolo vlastnícke právo riadne a v súlade so zákonom prevedené. Na základe vypracovaného ďalšieho
geometrického plánu bola na tento pozemok zapísaná iná osoba ako vlastník bez toho, aby tento stav
žalobca vyvolal. K zmene vlastníckeho práva na nehnuteľnostiach došlo aj preto, že parcela, ktorá je
zapísaná na uvedenom liste vlastníctva, prešla zmenami vlastníckeho práva spočívajúcich v riadne
uzavretých kúpnych zmluvách. Podľa názoru súdu za tento stav nemôže ani žalobca ani žalovaný 1/
a to sa týka aj zápisu v katastri resp. v princípe dôvery v údaje katastra. Súd nepopiera, že žalobca je
stále zapísaný ako výlučný vlastník parcely č. 4409/52 na LV č.1 k.ú. Tatranská Lomnica v nezmenenom
rozsahu, veď pokiaľ by to takto nebolo, nebol by tu súdny spor o určenie vlastníckeho práva. Uvedená
parcela prešla právnymi zmenami a to takými, ktoré mali za následok zmenu vlastníckeho práva.



49. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

50. Žalobcovi nemožno vyčítať, žeby nepreukázal naliehavý právny záujem na určení svojho
vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, pretože rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom na
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností a bol preukázaný aj aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným 1/ a tento stav právnej neistoty je možné odstrániť rozhodnutím
súdu o určení vlastníckeho práva k spomínanému pozemku. Návrhom možno uplatniť pozitívne alebo
negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, pričom dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania má naliehavý
právny záujem, zaťažuje žalobcu. O naliehavý právny záujem môže ísť vtedy, ak bez súdom vysloveného
určenia, či tu právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho
právne postavenie stalo neistým. Súčasne je podmienkou existencie naliehavého právneho záujmu aj
predpoklad, že rozhodnutie vo veci nevyvolá ďalšie spory. V tomto prípade je zrejmé, že rozhodnutie
o určení vlastníckeho práva v prospech žalobcu by bolo podkladom pre viacero súdnych sporov,
keďže žalovaný 1/ je v podstate už šiestym nadobúdateľom predmetnej nehnuteľnosti. Nadobudnutie
vlastníctva vrámci privatizácie je rozhodnutím štátu ako vlastníka privatizovaného majetku, ktoré
nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci.

51. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.

52. Ústavný princíp proporcionality sa uplatňuje v oblasti základných práv a slobôd, medzi ktoré patrí
aj vlastnícke právo. Podporne súd poukazuje aj na realizáciu tohto ústavného princípu. Pri strete dvoch
vlastníckych práv s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti daného prípadu je potrebné rozhodnúť
tak, aby zostalo zachované z obidvoch práv čo najviac a ak to možné nie je, potom dať prednosť tomu
právu, v prospech ktorého svedčí všeobecná idea spravodlivosti.

53. Podľa nálezu Ústavného súdu 1ÚS 549/2015-34 zo dňa 16.3.2016, podľa ktorého rozhodovanie
štátu o privatizácii podľa zák.č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v
znení neskorších predpisov je síce rozhodovaním štátu, ale nie ako nositeľa verejnej moci, ale štátu ako
doterajšieho vlastníka privatizovaného majetku, ktoré nepodlieha žiadnej kontrolnej právomoci zo strany
všeobecných súdov. Aj keď občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery od nadobúdateľa, s
výnimkou vydržania, nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu
povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Treba poskytnúť zásadnú
ochranu aj tej osobe, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý prezentovaný skutkový stav. Navyše ak
bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä keď ho potom aprobuje aj príslušný
orgán verejnej moci (kataster nehnuteľnosti, súd a podobne). Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa
od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej
viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nemohol byť istý svojim
vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Otázkou dobrej viery
takéhoto nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho
spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí tak
postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej
kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Ak však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť k princípu všeobecnej spravodlivosti, kedy je nutné zvažovať ako všeobecné
súvislosti tohto typu kolízie základných práv, tak aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného
prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je
schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva
prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Ak teda nadobúdateľ pri nadobudnutí
nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu,



mal by požívať ústavnú ochranu. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd ČR, ktorý v
náleze sp.zn. III ÚS 247/14 zo dňa 28.1.2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom
o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému
treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne
neplatným. Predpokladom pre tento originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera
nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti
každého prípadu. Zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu
právu. Toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska,
lebo dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie pri rovnakom právnom základe.

54. Podľa Nálezu Ústavného súdu 1ÚS 460/2017-73 zo dňa 20.12.2017 ochrana dobrej viery chrániacej
účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu dôvery a právnej istoty
odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Táto ochrana môže vylúčiť ochranu vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka. Toto však musí vyjsť zo starostlivého skúmania individuálnych možností každého
prípadu, s náležitým a prísnym hodnotením dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva. Je pritom
potrebné nájsť praktickú konkordanciu medzi obidvoma protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby
zostalo zachované maximum z obidvoch a ak to možné nie je, potom dať prednosť tomu riešeniu,
ktorému svedčí ešte ďalší princíp či všeobecne uznávaná predstava spravodlivosti.

55. Z dokazovania bolo preukázané, že žalovaný 1/ nadobudol pozemok v dobrej viere, čo znamená,
že bez akýchkoľvek pochybností bol dobromyseľný v tom, že predávajúcemu nehnuteľnosť naozaj
patrí. Ak bola nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností a v liste vlastníctva bolo preukázané
meno predávajúceho ako vlastníka nehnuteľnosti, túto nehnuteľnosť kupoval za trhovú cenu a nie
za symbolickú či extrémne podhodnotenú, kupujúci nemal možnosť vedieť, že na tomto pozemku
je zapísaný aj iný vlastník. Z hľadiska ochrany práv by malo mať rovnakú úroveň vlastnícke právo
pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva na nehnuteľnosti novým dobromyseľným
nadobúdateľom. Tu sa však dostávajú do kolízie dva ústavné princípy, princíp ochrany dobrej viery
ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Aj keď na jednej
strane platí, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než koľko sa má, na druhej strane za
určitých okolností dobromyseľný nadobúdateľ môže nadobudnúť nehnuteľnosť aj od nevlastníka. Je
potrebné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv ako aj individuálne okolnosti
konkrétneho prípadu. Použijúc podporne uvedený princíp vlastnícke právo v tomto prípade svedčí v
prospech žalovaného 1/ a preto mu súd poskytol ochranu vlastníckeho práva v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ.
Na žalobcu prešlo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti zo zákona bezplatne, žalovaný 1/ zaň
zaplatil všeobecnú cenu. Ochrana dobrej viery nadobúdateľa môže vylúčiť ochranu vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka. Súd poskytol ochranu osobe, ktorá pri nadobudnutí nehnuteľnosti evidovanej v
katastri nehnuteľnosti konala v dobrej viere ohľadne údajov, podľa ktorých bol ako vlastník nehnuteľnosti
zapísaný ten, ktorý na ňu vlastnícke právo previedol. Ku chybnému dvojitému zápisu v katastri
nehnuteľností nedošlo vinou ani jednej zo strán sporu resp. ich právnych predchodcov. Toto súd
nepripisuje na ťarchu ani jednej zo strán. Ide tu však o to, komu v tomto prípade poskytnúť ochranu,
ak ani jedna zo strán v tomto smere nepochybila. V prospech žalovaného 1/ svedčí vydržanie v
zmysle § 134 ods. 1, 3 OZ, kde sa preukázalo, že bol dobromyseľným držiteľom predmetnej veci, túto
vec získal v dobrej viere, že mu patrí. Splnil taktiež jednu zo základných podmienok vydržania a to
oprávnenú držbu trvajúcu viac ako 10 rokov, kde sa mu započítava aj doba, po ktorú boli vlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti jeho právni predchodcovia. Pre prípad, žeby toto nebolo postačujúce pre
určenie vlastníckeho práva, súd poukazuje na ústavný princíp ochrany dobrej viery nadobúdateľa. S
poukazom aj na uvedené ústavné princípy súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a žalobu zamietol.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný 1/ mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Žalovaný 2/ si trovy konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku a to prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.