TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Skalica Spisová značka: 3Er/3242/2008 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708201895 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová ECLI: ECLI:SK:OSSI:2013:2708201895.2  Uznesenie Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: LEVOČSKÉ STROJÁRNE a.s. so sídlom Novoveská cesta č. 31, 054 19 Levoča, IČO: 31 651 526, proti povinnému: ZVL Skalica, a.s. so sídlom Skalica, IČO: 00 152 579, pre vymoženie 257,25 EUR s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto  r o z h o d o l :  I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .  II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.  III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.  o d ô v o d n e n i e :  Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 000289 zo dňa 29.04.1998 bol súdny exekútor JUDr. Michal Kešeľak, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves so sídlom Mlynská č. 2, 052 01 Spišská Nová Ves, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu v Skalici, č.k. 6Rob203/97 zo dňa 23.09.1997. Exekučné konanie sa začalo dňa 26.03.1998 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi.  Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného výmazom z Obchodného registra, bez právneho nástupcu. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sa, vložka číslo: 53/T zistil, že povinný bol dňa 30.11.2010 ex offo vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu.  Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.  Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.  Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.    Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.  Podľa § 18 ods. l zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.  Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto zákona, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.  Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).  Podľa § 104 ods. l veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.  Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.  V exekučnom konaní sú účastníkmi konania oprávnený a povinný a ak súd rozhoduje o trovách aj exekútor. Vo veci bolo zistené, že povinný bol vymazaný z obchodného registra, čo s poukazom na ustanovenie § 20a ods. 2 OZ znamená, že spôsobilosť povinného, právnickej osoby, mať práva a povinnosti zanikla dňom výmazu z obchodného registra.  Podľa § 103 O.s.p. súd skúmal, či sú splnené procesné podmienky konania, z ktorých jednou je v zmysle § 19 O.s.p. aj spôsobilosť účastníka byť účastníkom konania, ktorú má mať účastník v zmysle § 20 O.s.p. Povinnému zanikla spôsobilosť mať práva a povinnosti výmazom z obchodného registra, tým stratil aj procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania a keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.) súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.  Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.  Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.  Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.  Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku).  Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Exekučný poriadok pripúšťa výnimku zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný a to v ustanovení § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu    exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť. V tomto konaní podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko mu nebola uhradená pohľadávka povinným a návrh bol podaný v čase, keď povinný ešte nebol vymazaný. Povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 30.11.2010. K výmazu povinného z Obchodného registra došlo počas exekučného konania, v dôsledku čoho stratil povinný spôsobilosť mať práva a povinnosti a v nadväznosti na to i spôsobilosť byť účastníkom konania. Nakoľko oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, pretože ani pri vynaložení náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod jej zastavenia, keď k výmazu povinného došlo vyše dvanásť rokov po začatí exekúcie, súd mu nemôže v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložiť povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.  Ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom texte obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie, nakoľko dáva súdu možnosť vyhodnotenia postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný ako právny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho založiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie.  Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Keďže je povinný vymazaný z obchodného registra, súd už neposudzuje majetnosť alebo nemajetnosť povinného, nakoľko v čase rozhodovania o zastavení exekúcie povinný neexistuje. Prvoradým hľadiskom tu nie je majetok povinného, ale neexistencia povinného subjektu, v prípade neexistencie povinného je neexistencia jeho majetku druhoradým hľadiskom, ktorý nebol prioritným pre rozhodnutie súdu o neprípustnosti exekúcie. Nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pri splnení ktorého by bolo možné oprávnenému uložiť nahradiť trovy exekúcie. Posudzovanie majetnosti povinného prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne zanikol, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti. Nemožno totiž klásť na ťarchu oprávnenému, že došlo k zániku povinného, keďže bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom konania. Preto nemožno zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie ani podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.  Do úvahy nepripadá ani aplikácia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku 3, ktoré rieši otázku náhrady trov exekúcie v prípade ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, vtedy znáša nevyhnutné trovy exekúcie oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade nie je skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, súd ani v tomto štádiu konania neskúma, či bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, nakoľko povinný svojím výmazom z Obchodného registra v čase rozhodovania súdu stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Priznanie náhrady trov exekúcie povinného v zmysle uvedeného ustanovenia prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje.  Súd dospel k záveru, že v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil oprávnený, pretože ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Nakoľko iné prípady, kedy možno oprávnenému uložiť povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Exekučný poriadok neustanovuje, súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nemôže priznať trovy exekúcie.  Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.  Poučenie:    Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.  Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).  Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.  V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).  Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že  a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1  b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci  c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,  potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností  d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým  zisteniam  e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,  ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )  f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205  ods.2 O.s.p. ).   