Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 20Er/1046/2002 zo dňa 11.12.2019

Druh
Uznesenie
Dátum
11.12.2019
Oblasť
Občianske právo
Podoblasť
Ostatné
Povaha rozhodnutia
Iná povaha rozhodnutia
Navrhovateľ
00152781
Spisová značka
20Er/1046/2002
Identifikačné číslo spisu
0019202463
ECLI
ECLI:SK:OSMI:2019:0019202463.2
Súd
Okresný súd Michalovce
Sudca
JUDr. Zdenko Švárny


Text


Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 20Er/1046/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019202463
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0019202463.2

Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Plastika, a.s., Novozámocká 222, Nitra, IČO:
00 152 781 proti povinnému F. o vymoženie 48,77 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému priznáva trovy exekúcie vo výške 42,43 eur na ktorých
úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1.) Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Andrejovi Dembickému návrh na vymoženie
pohľadávky ktorú povinný nezaplatil napriek tomu, že mu tak ukladá predložený platobný rozkaz.
Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po
zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril
vykonaním tejto exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Mgr. Andrej Dembický bol z funkcie súdneho exekútora
odvolaný, jeho nástupcom bol ustanovený súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný, Exekútorsky úrad
Zvolen, so sídlom Stáž 3/223, 96001 Zvolen.

2.) Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.11.2008 súdny exekútor požiadal súd o rozhodnutie v
exekučnom konaní podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení
majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Lustrácie majetku povinného neviedli k zisteniu žiadneho exekučne postihnuteľného majetku,
nie je vlastníkom motorového vozidla.

3.) Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4.) Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5.) Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého
exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že
povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávka sa nepodarila vymôcť
ani čiastočne, nakoľko povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom a vzhľadom na jeho
osobné a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas
celej doby niekoľkých rokov vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne, nakoľko
po celu uvedenú dobu nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke,
ani nepoberal žiadne exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej
nehnuteľnosti, resp. hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako



nemá voči nikomu žiadnu pohľadávku. Za daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6.) Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj
z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí
mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods.
1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na
základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.1 Exekučného poriadku) alebo na
základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne
ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Vzhľadom na osobné a majetkové
pomery povinného, a jeho blízkych osôb, má súd zato, že nebude rovnako naplnený predpoklad
oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná, alebo získa iným
spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného
počas dostatočne dlhej doby vedenia exekučného konania nezmenili - súdnym exekútorom nebol zistený
majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní
nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná.
V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od
1.4.2017, kde zákon zveril v § 61n ods. 1 písm. d) súdnemu exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby, ak sa do 5 rokov od začatia exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté
exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V danom prípade exekúcia bola bezúspešne
vedená po dobu 6 rokov. Za uvedenú, dostatočne dlhú dobu sa súdnemu exekútorovi nepodarilo napriek
opakovane vykonávaným exekučným úkonom zistiť žiaden majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov
exekúcie. Preto možno bez dôvodných pochybností konštatovať, že povinný je nemajetný.

7.) Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený
predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného
právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

8.) Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

9.) Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10.) Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

11.) Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.



12.) Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

13.) Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

14.) Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur
za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

15.) Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie
bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

16.) Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

17.) Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

18.) Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie, ktoré špecifikoval vo výške
88,79 eur vrátane 20 % DPH.

19.) Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo
výške 39,83 eur za 6 hodín vynaložených na výkon exekúcie za uskutočnené úkony exekučnej činnosti:
žiadosť o udelenie poverenia - 30 min, upovedomenie o začatí exekúcie - 30 min, dožiadanie do
sociálnej poisťovne - 30 min, 2x dožiadanie na centrálnu evidenciu väzňov - 30 min, upovedomenie
o spôsobe exekúcie - 30 min, príkaz na začatie exekúcie - 30 min, exekučný príkaz - 30 min,
oznámenie o stave konania - 30 min, návrh na zastavenie exekúcie 60 min a vrátenie poverenia
- 30 min. Súd posudzujúc účelnosť úkonov dospel k záveru, že narozdiel od uplatneného nároku
súdneho exekútora na časovú odmenu za jednotlivé úkony do celkového účelne vynaloženého času
nie je možné pripočítať určený čas jednak za úkony: žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o
začatí exekúcie, upovedomenie o spôsobe exekúcie, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz, v
celkovej dĺžke 150 min, nakoľko v danom prípade si súdny exekútor uplatnil duplicitne časovú odmenu
za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou, časová odmenu mu preto v danom prípade z dôvodu
duplicitnosti nároku za dané úkony priznaná nebola. Súd rovnako nepovažoval za dôvodný nárok na
odmenu za úkony návrh na zastavenie exekúcie a vrátenie poverenia, nakoľko má zato, v tomto prípade
sa jedná o výlučne administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom v
zmysle ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne
práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Nejedná sa totiž o úkony smerujúce k zisteniu
majetku povinného alebo k jeho zaisteniu, ale len o čisto administratívne práce vykonávané v súvislosti
s exekučnou činnosťou. Zohľadňujúc vyššie uvedené súd celkový počet uplatnených začatých hodín
exekučnej činnosti znížil a pri výpočte časovej odmeny vychádzal z účelného času exekúcie v trvaní 60
min, teda priznal odmenu za jednu hodinu účelne vynaloženú na exekúciu, kde každá aj začatá hodina
je odmeňovaná sumou 6,64 eur/hod teda 6,64 eur.

20.) Paušálnu odmenu podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b, ods. 3 vyhlášky za jednotlivé zákonom
špecifikované úkony v § 15 ods. 1 vyhlášky si súdny exekútor uplatňoval vo výške 19,92 eur, nakoľko,
ako špecifikoval v predloženom vyúčtovaní trov exekúcie, vykonal pri zisťovaní majetkových pomerov
povinného 6 úkonov exekučnej činnosti za uskutočnenie toho ktorého úkonu mu patrí paušálnu odmenu



vo výške 3,32 eur za každý uskutočnený úkon. Jedná sa o úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia,
doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie
exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie a zisťovanie majetku povinného, za
vykonanie ktorých súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 19,92 eur.

21.) Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 8,80
eur, pozostávajúce z vynaložených nákladov poštovného. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu
hotových výdavkov za položku budúce poštové výdavky. Tieto náklady, ktoré v štádiu rozhodovania
o nich ešte preukázateľne ani nevznikli, nakoľko sa jedná o budúce výdavky potenciálne vznikajúce
po zastavení exekúcie, pričom súd v zastavenie exekúcie rozhoduje len o účelných trovách exekúcie
vzniknutých do jej zastavenia. Ak tieto náklady exekútorovi v budúcnosti vzniknú, je tento povinný ich
znášať na vlastné náklady, nakoľko sa jedná o zákonu povinnosť súdneho exekútora ktorú v žiadnom
prípade nie je možné prenášať na účastníkov konania.

22.) Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 7,07 eur.

23.) Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd dospel k výške účelných trov exekúcie súdneho
exekútora, a to na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a
náhrad s nimi súvisiacimi, kde tieto vyčíslil sumou 42,43 eur.

24.) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade
zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).