SHP Harmanec, a.s.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/56/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119352595
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119352595.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu COMIT, s.r.o. so sídlom Továrenská 2, 976 31 Vlkanová, IČO: 36 046 299, zastúpeného
advokátom JUDr. Ivanom Hegerom, so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 002
044, proti žalovanému SHP Harmanec, a.s., so sídlom Harmanec, 976 03 Harmanec, IČO: 00 153 052,
zastúpenému advokátom JUDr. Ľubomírom Messingerom, so sídlom Skuteckého 13, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 14 225 115, o zaplatenie 1.635,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/88/2019-151 zo dňa 5. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/88/2019-151 zo dňa 5. marca 2020 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.8.2019 domáhal od
žalovaného zaplatenia istiny 1.635,80 Eur s príslušenstvom. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že je
v postavení prenajímateľa a žalovaný v postavení nájomcu, pričom postupne uzatvorili viacero zmlúv,
ktorých predmetom bol nájom nebytových priestorov v priemyselnom parku Vlkanová, v katastrálnom
území Vlkanová, vo vlastníctve žalobcu, ktoré boli presne určené jednotlivými zmluvami. Jednalo
sa o Zmluvu o nájme nebytových priestorov a nájme pozemku zo dňa 30.10.2012 (Zmluva č. 1),
Zmluvu o nájme nebytových priestorov a pozemku zo dňa 16.12.2013 (Zmluva č. 2) a Zmluvu o nájme
nebytových priestorov zo dňa 27.3.2017 (Zmluva č. 3 alebo spolu Zmluva č. 1, 2, 3). Zmluva č. 3 upravila
vzájomné práva a povinnosti žalobcu a žalovaného ohľadne nájmu nebytových priestorov komplexne
a je možné tvrdiť, že nahradila pôvodné zmluvy. V zmysle uvedených zmlúv bol žalovaný povinný
mesačne uhrádzať aj platbu za spotrebu elektrickej energie, ktorá bola spočiatku zahrnutá v mesačnej
platbe nájomného. Z dôvodu, že žalovaný v prenajatých priestoroch prestal používať vysokozdvižné
vozíky na plynový pohon a začal používať viacero kusov na elektrický pohon, ktoré kladú na spotrebu
elektrickej energie vyššie nároky, bol v prenajatých nebytových priestoroch na náklady žalobcu dňa
1.11.2015 nainštalovaný samostatný merač spotreby elektrickej energie. Žalobca tvrdil, že žalovaný
bol oboznámený s inštaláciou tohto elektromeru, o čom svedčí Zápis zo stretnutia zástupcu žalobcu a
žalovaného zo dňa 27.11.2015. Spotreba elektrickej energie bola žalovanému účtovaná samostatnými
faktúrami, ktoré žalovaný spočiatku riadne a včas uhrádzal. Výnimku tvoria faktúry za spotrebu elektrickej
energie v mesiacoch január a február 2017, a to faktúra č. XX. zo dňa 13. 2. 2017, splatná dňa 27.
2. 2017 v sume 981,25 Eur a faktúra č. XXXXXXX zo dňa 15. 3. 2017, splatná dňa 29. 3. 2017 v



sume 654,55 Eur, ktoré žalovaný neuhradil. Žalobca ďalej tvrdil, že stav tohto samostatného elektromera
žalovaného odpisoval pán A., ktorý o tejto skutočnosti poskytol aj Čestné vyhlásenie, ktoré žalobca
priložil k žalobe. Ide o osobu nezávislú od žalobcu a žalovaného. Vo vyhlásení pán A. osvedčil, že osobne
stav elektromera merajúceho spotrebu v nebytových priestoroch využívaných žalovaným odpisoval aj v
mesiacoch január a február 2017 a tiež potvrdil nameranú energiu predmetným elektromerom. Žalobca
žalovaného na úhradu faktúr vyzýval bezvýsledne a z tohto dôvodu si žalobca uplatnil okrem zaplatenia
vyfakturovaných súm za spotrebovanú elektrickú energiu, aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z
dlžných istín od lehoty splatnosti faktúr až do zaplatenia, ako aj nárok na náhradu paušálnych nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur v súlade s ustanovením § 369c Obchodného
zákonníka. Tiež žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 63Cb 88/2019 - 54 zo dňa 23.9.2019, proti ktorému žalovaný podal
v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom poprel oprávnenosť uplatneného nároku. Tvrdil, že že
platbu za spotrebu elektrickej energie bol povinný uhrádzať až na základe Zmluvy o nájme zo dňa
27. 3. 2017, podľa článku 10 bod 11, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1. 3. 2017. V článku 4 bod 4
Zmluvy o nájme zo dňa 16. 12. 2013, ktorá nadobudla týmto dňom aj účinnosť, nájomca zobral na
vedomie, že v nájomnom podľa bodu 1 tohto článku sú zahrnuté poplatky za služby, ktorých dodávka
je spojená s užívaním nebytových priestorov. Jednalo sa aj o služby týkajúce sa dodávky elektrickej
energie (článok 4 bod 4a). Podľa článku 8 bod 2 Zmluvy zo dňa 16. 12. 2013 si strany dohodli, že
obsah zmluvy je možné meniť len formou písomných dodatkov k zmluve. Žalovaný tvrdil, že so žalobcom
neuzatvoril žiaden písomný dodatok k tejto zmluve a ani nepodpísal žiadnu inú dohodu, ktorou by bol
uvedený článok 4 bod 4 tejto zmluvy zmenený. Tiež uviedol, že v prenajatých priestoroch od roku
2012 do 30. 11. 2015 používal na svoju činnosť vysokozdvižné vozíky s plynovým pohonom. Dňa
1.5.2015 uzatvoril žalovaný so spoločnosťou Linde Material Handling Slovenská republika s. r. o.,
Trenčín Zmluvu o podnájme manipulačnej techniky a servisných službách a začal s účinnosťou od 1. 11.
2015 v prenajatých nebytových priestoroch od žalobcu používať na svoju činnosť vysokozdvižné vozíky
s elektrickým pohonom. O tejto skutočnosti bol žalobca zástupcom žalovaného informovaný a zmenou
pohonu na elektrický u vysokozdvižných vozíkov vznikol predpoklad zvýšenej spotreby elektrickej
energie v prenajatých nebytových priestoroch oproti stavu, aký bol pri podpise zmluvy zo dňa 16. 12.
2013. O namontovaní samostatného merača elektrickej energie žalovaný nemal vedomosť, ani to, že by
bola ním meraná spotreba elektrickej energie využitej na nabíjanie batérií elektrických vysokozdvižných
vozíkov. Žalovaný mal vedomosť len o elektromere, z ktorého žalobca odpisoval spotrebu elektrickej
energie v celom prenajatom nebytovom priestore a nielen spotrebu elektrickej energie využívanej na
nabíjanie batérií. Túto skutočnosť potvrdil aj žalobca v priloženom Čestnom vyhlásení Q. A. zo dňa
26. 1. 2018. E-mailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným od 5. 11. 2015 do 16. 12. 2015
obsahuje len informáciu o tom, že v prenajatom nebytovom priestore bol namontovaný samostatný
elektromer, a to v súvislosti s používaním vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon. Žalovaný
však v tejto komunikácií vzniesol na žalobcu dotaz, ako sa bude merať spotreba elektrickej energie
na nabíjanie vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon, keď elektromer bol len jeden. Na tento
dotaz žalobca žalovanému nereagoval. Ďalej žalovaný tvrdil, že nemal žiadnu možnosť kontrolovať
vykázaný stav spotrebovanej elektrickej energie. Ďalej žalovaný tvrdil, že dňa 23. 5. 2016 vypovedal
Zmluvu o podnájme manipulačnej techniky a servisných službách zo dňa 11. 5. 2015 so spoločnosťou
Linde Material Handling Slovenská republika s. r. o., Trenčín a zmluva skončila platnosť dňom 30. 11.
2016. Dňa 1. 12. 2016 došlo k odovzdaniu vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon predmetnej
spoločnosti a s účinnosťou od tohto dňa prestal žalovaný používať tieto vysokozdvižné vozíky a začal
používať len tie na plynový pohon. Žalovaný zaplatil žalobcovi ešte za spotrebu elektrickej energie
za mesiac december z dôvodu, že ešte v decembri došlo k nabíjaniu batérií, ďalšie faktúry vystavené
žalobcom však odmietal uhradiť. Túto skutočnosť o odovzdaní elektrických vysokozdvižných vozíkov
oznámil žalobcovi prostredníctvom Ing. X. W. zástupcovi žalobcu E.. W... Z týchto dôvodov neuhradil
vystavené faktúry žalobcom za mesiac január a február 2017, keďže už nemohlo dochádzať k zvýšenej
spotrebe elektrickej energie a na jej fakturáciu odpadol dôvod, pričom spotreba elektrickej energie v
prenajatých priestoroch bola v súlade s článkom 4 bod 4 zmluvy uzavretej dňa 16. 12. 2013 zahrnutá
v nájomnom. Za ďalší mesiac žalovaný už uhradil elektrickú energiu v zmysle fakturácie žalobcu, a
to z dôvodu uzatvorenia novej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá nadobudla účinnosť od 1.
3. 2017. Táto nová zmluva zrušila v článku 10 bod 3 dňom jej účinnosti Zmluvu o nájme nebytových
priestorov a nájme pozemku uzavretú medzi žalobcom a žalovaným dňa 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013.
V novej zmluve podľa článku 5 bod 1 zobral nájomca na vedomie, že v nájomnom už nie sú zahrnuté
poplatky za služby, ktorých dodávka je spojená s užívaním nebytových priestorov. Žalovaný preto



vystavené faktúry žalobcom v marci 2017 a nasledovné uhrádzal už v zmysle tejto zmluvy. Žalovaný
tvrdil, že žalobca vystavoval faktúry žalovanému za spotrebovanú elektrickú energiu v prenajatých
priestoroch v rozpore so Zmluvami o nájme č. 1 a 2, a to, že ich žalovaný uhradil, bolo len vecou
obchodnej slušnosti a nie nejakej osobitnej dohody so žalobcom. Žalovaný tiež poprel nárok žalobcu
na úrok z omeškania, ktorý aj napriek dohode o jeho výške v zmluve si tento uplatnil v súlade s § 369
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a rovnako namietal aj lehotu splatnosti faktúr, ktoré v zmysle zmlúv
boli dohodnuté 60 dní odo dňa ich vystavenia. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

4. Na základe odporu žalovaného proti platobnému rozkazu súd uznesením č.k. 63Cb/88/2019-91 zo
dňa 29.10.2019 vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi mal za preukázané, že žaloba žalobcu
nie je dôvodná.

6. Súd považoval za nespornú skutočnosť, že strany uzavreli tri zmluvy, a to Zmluvu č. 1, 2, 3 tak, ako
ich špecifikoval žalobca v žalobnom návrhu. Zmluvy boli uzavreté v súlade s § 3 Zákona č. 116/1990 Zb.
V zmluvách uzavretých žalobcom a žalovaným zo dňa 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013 si strany v článku
4 bod 4 dohodli, že nájomca vzal na vedomie, že v nájomnom podľa bodu 1 tohto článku zmluvy sú
zahrnuté poplatky za služby, ktorých dodávka je spojená s užívaním nebytových priestorov. Jedná sa o
nasledovné služby: a) dodávka elektrickej energie, b) dodávka vody a stočné, c) informačná, kontrolná
a strážna služba atď. V článku 8 oboch zmlúv sa v bode 2 dohodli, že obsah zmlúv je možné meniť len
formou písomných dodatkov k zmluve. V konaní tiež nebolo sporné, že strany sporu neuzatvorili žiaden
písomný dodatok k predmetným zmluvám.

7. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný bol povinný mesačne uhrádzať aj platbu za spotrebu elektrickej
energie, ktorá bola spočiatku zahrnutá v mesačnej platbe nájomného, a to z dôvodu, že žalovaný v
prenajatých priestoroch prestal používať vysokozdvižné vozíky na plynový pohon a začal ich používať na
elektrický pohon. Takéto vozíky kládli na spotrebu elektrickej energie vyššie nároky a z tohto dôvodu bol
zo strany žalobcu na jeho náklady dňa 1. 11. 2015 nainštalovaný samostatný merač spotreby elektrickej
energie. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný bol s inštaláciou elektromeru oboznámený, o čom mal svedčiť
Zápis zo stretnutia zástupcu žalobcu a žalovaného zo dňa 27. 11. 2015. V poslednom bode tohto zápisu
je poznamenaná informácia práve o inštalácií samostatného elektromera pre priestory žalovaného.
Žalovaný tieto skutočnosti namietal. Súdu síce potvrdil, že na základe Zmluvy o podnájme manipulačnej
techniky a servisných službách zo dňa 11. 5. 2015 začal používať v prenajatých priestoroch od žalobcu
vysokozdvižné vozíky na plynový pohon ( správne má byť elektrický pohon ), avšak tieto využíval len
do novembra 2016, z dôvodu podania výpovede zo dňa 23. 5. 2016. Od 1. 12. 2016 opätovne používal
vysokozdvižné vozíky na plynový pohon, čím odpadla i potreba zvýšenej spotreby elektrickej energie,
ktorej spotreba bola dohodnutá v zmluvách z 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013 priamo v nájomnom. Z týchto
dôvodov žalobcom vystavené faktúry po tomto dátume považoval za nedôvodne vystavené v rozpore
s týmito zmluvami.

8. Súd ďalej uviedol, že zo Zápisu z jednania zo dňa 27. 11. 2015 predloženého žalobcom, ktorý doklad
nebol nikým podpísaný vyplýva, že tohto jednania sa mali zúčastniť za žalobcuQ. a za žalovaného
U.r aXXXX LiN.. Na druhej strane zápisu sa uvádza, že bolo nasadené samostatné podružné meranie
elektrickej energie, za obdobie november 2015 už budú k dispozícií informácie o skutočnej spotrebe
elektrickej energie. Tieto práce boli vykonané bez nároku na finančnú spoluúčasť SHP. Zároveň sa tu
nachádza i fotodokumentácia elektromeru bez bližšej špecifikácie čísla a pod. Žalobca následne tvrdil,
že pán Q. A. v čestnom vyhlásení pripojenom k žalobe vyhlásil, že odpisoval stav elektromera aj za
mesiace január, február 2017 v priemyselnom parku Vlkanová, a to konkrétne z elektromera, ktorý meral
spotrebu v nebytových priestoroch využívaných spoločnosťou žalovaného patriacich žalobcovi. Tvrdil, že
uvedeným čestným vyhlásením potvrdil stav spotrebovanej elektrickej energie v mesiaci január, február
2017, ktorý je zahrnutý v prílohe č. 1 tohto čestného prehlásenia. Z predloženej prílohy súd zistil, že
uvedený výpočet neobsahuje počiatočný a konečný stav kilowatt hodín na príslušnom elektromeri bez
jeho bližšej špecifikácie, z ktorého elektromera sú touto osobou evidované údaje. Je uvedená len celková
spotreba s cenou za jeden kilowatt, s údajom o prípadnom rezervovaní kapacity v kilowatt hodinách
a jej cene a nachádza sa tam pravdepodobne podpis pána A.. Súd konštatoval, že z tohto listinného
dôkazu nemožno vyvodiť dôvodnosť fakturácie žalobcom žalovanému v množstvách tam uvedených i s



prípadnou cenovou kalkuláciou. Súd postrádal v uvedených dokladoch uvedenie číslo elektromera, číslo
počiatočného a konečného stavu a napokon súdu absentovala i dohoda o takomto spôsobe fakturovania
spotrebovanej elektrickej energie žalovaným zo strany žalobcu. Súd v tejto súvislosti poukázal na článok
8 bod 2 a článok 4 bod 4 zmlúv uzatvorených stranami sporu zo dňa 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013, v ktorých
sa konštatuje, že v nájomnom je zahrnutá i spotreba elektrickej energie a obsah zmluvy možno meniť
len formou písomných dodatkov k zmluve. Žalobca nepreukázal podpísanie takéhoto dodatku k zmluve,
na ktorej forme sa strany v prípade zmien ustanovení zmlúv dohodli. Súd tiež nemal preukázanú ústnu
dohodu medzi stranami sporu o zmene spôsobu fakturovania spotreby elektrickej energie samostatne,
na základe údajov z podružného elektromera. Žalovaný pritom tvrdil, že nemal ani vedomosť o tom, kde
je umiestnený tento podružný elektromer, z ktorého vraj pán A. vykonával odpisy stavu. Súdu poukázal
na to, že uvedené priestory mali prenajaté aj iné spoločnosti, z ktorých dôvodov namietal nielen právny
základ, ale i výšku žalobcom uplatňovaného nároku.

9. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o uzavretí osobitnej
dohody pre fakturáciu spotreby elektrickej energie v prenajatých priestoroch na základe už ním
uzavretých písomných Zmlúv o nájme zo dňa 30. 10.2012 a 16. 12. 2013 za mesiace január a február
2017, v zmysle ktorých spotreba elektrickej energie bola zahrnutá priamo v nájomnom. Súd teda
nemal preukázaný právny základ uplatňovaného nároku a ani výšku. Z dôvodu nepreukázania uzavretia
písomného dodatku k predmetným zmluvám súd vyhodnotil nárok žalobcu za nedôvodný, a preto ho
zamietol. Keďže nemal preukázaný nárok na zaplatenie dlžnej istiny, súd konštatoval, že v odôvodnení
rozhodnutia nie je dôvodné rozoberať i námietky žalovaného ohľadne uplatňovaného nároku na úroky
z omeškania, ktoré žalobca vyčíslil v rozpore so zmluvou.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %.

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca, ktorý
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

12. V odvolaní poukázal na dôvody uvádzané súdom a tvrdil, že žalobca nemal žiaden dôvod inštalovať
nový osobitný merač a znášať náklady na jeho inštaláciu a zaznamenávať stav jeho počítadla, ak by sa
sporové strany nikdy neboli dohodli na osobitnom meraní spotreby elektrickej energie, ako samostatnej
položky, oddelenej od platieb, ktoré bol žalovaný žalobcovi povinný uhrádzať na základe Zmluvy o nájme
nebytových priestorov. Tvrdil, že inštalácia samotného merača spotreby elektrickej energie je zachytená
aj v Zápise z jednania zo dňa 27.11.2015, ktorý bol prílohou žaloby. Ak žalovaný namieta, že nevedel
o inštalácii samotného merača, nie je táto námietka opodstatnená, pretože Zápis z jednania zo dňa
27.11.2015, ktorý o inštalácii merača hovorí, vyhotovil práve žalovaný, resp. jeho zamestnanec. Keďže
zápis vyhotovil sám žalovaný, nie je pravdou, že by o inštalácii elektromera nevedel.

13. Odvolateľ tiež poukázal na Čestné vyhlásenie podpísané pánom Q. A., ktoré bolo priložené k
žalobe a žalobca má za to, že súd tento dôkaz nehodnotil dostatočne pozorne. Samotné čestné
vyhlásenie pozostáva z troch listov, ktoré všetky spolu sú neoddeliteľne zviazané stuhou s trikolórou.
Na prvom liste sa nachádza text samotného čestného vyhlásenia, ktorý aj sám o sebe preukazuje
existenciu predmetného elektromera merajúceho spotrebu elektrickej energie v priestoroch využívaným
žalovaným, a to za akým účelom bola „ odpisovaná“. Na tomto liste sa nachádza aj osvedčený podpis
pána A., už na prvý pohľad zhodný s podpismi na ďalších listoch čestného vyhlásenia. Nie je potom
podľa názoru žalobcu na mieste naznačovať, že podpis na druhom a treťom liste čestného vyhlásenie je
len „ pravdepodobne“ podpisom pána A.. Žalobca rovnako považuje za neodpodstatnenú námietku súdu
smerom k tomu, že prepočty na druhom a treťom liste čestného vyhlásenia pána A. neobsahujú údaj
o počiatočnom a konečnom stave elektromera. Q. A. čestne vyhlásil, aká bola v uvedených mesiacoch
spotreba elektrickej energie v priestore užívanom žalovaným a k tejto mohol dospieť a čestne o nej
vyhlásiť len na základe porovnania konečného a počiatočného stavu elektromera. Žalovaný nikdy v
priebehu konania nepoprel, že by nebol spotreboval práve toto množstvo elektrickej energie, dokonca
potvrdil, že si bol vedomý zvýšenej spotreby elektrickej energie.

14. Súd v rozsudku má za to, že medzi stranami neexistuje dohoda o spôsobe fakturovania. Žalobca má
za to, že medzi stranami sporu vznikla osobitná dohoda o spôsobe fakturácie spotrebovanej elektrickej



energie, ktorá bola spočiatku zo strany žalovaného riadne akceptovaná ( výnimkou boli dve faktúry
za spotrebovanú elektrickú energiu, ktoré sú predmetom tohto konania ) a žalobca tvrdí, že dohoda
existovala popri zmluve o nájme nebytových priestorov. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenia § 275
ods. 4 a § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tvrdí, že zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že pri
výklade právnych úkonov sa má dbať na dobrú vôľu adresáta, ktorému bol právny úkon určený.

15. Zároveň žalobca poukázal na to, že sám žalovaný v priebehu konania potvrdil, že uhradil „každú
jednu“ faktúru za spotrebovanú elektrickú energiu, samozrejme s výnimkou faktúr za spotrebu v januári
a februári 2017. K tejto skutočnosti žalovaný dodal, že tak robil z dôvodu, že si bol vedomý zvýšenej
spotreby elektrickej energie, ale zároveň išlo podľa neho o úhrady z „obchodnej slušnosti“. Žalobca tvrdí,
že nešlo o „obchodnú slušnosť“ žalovaného, ale osobitnú dohodu, ktorá medzi stranami vznikla.

16. Žalobca má tiež za to, že úhrady „každej jednej faktúry sú v zmysle citovaného ustanovenia §
275 ods. 4 Obchodného zákonníka vyjadrením súhlasu s návrhom osobitnej dohody ohľadne režimu
fakturácie spotreby elektrickej energie, ktorý vyplynul z požiadavky žalovaného na zvýšenú dodávku
elektrickej energie. Každá jedna úhrada faktúr až do času vystavenia faktúr, ktoré sú predmetom tohto
konania je potom len potvrdením toho, že medzi stranami vznikla osobitná dohoda. Vo svetle citovaných
ustanovení § 266 ods. 1 až ods. 3 Obchodného zákonníka potom z jednotlivých úhrad faktúr bezpochyby
možno abstrahovať úmysel a vôľu.

17. Pokiaľ žalovaný a následne aj nepriamo v rozsudku súd operuje s tvrdením, že dôvod na osobitnú
fakturáciu elektrickej energie odpadol, pretože prestal používať vysokozdvižné vozíky na elektrický
pohon, len tým potvrdzuje, že tu takýto dôvod bol, a teda tu musela byť aj dohoda sporových strán.
Predmetné dve žalované faktúry vychádzajú z nameraných hodnôt, ktorých správnosť potvrdil pán
Q. A.. Keďže medzi stranami vznikla opísaným spôsobom osobitná dohoda o spôsobe fakturácie,
žalovanému bola elektrická energia dodaná a žalovaný túto energiu spotreboval. Žalobca za energiu
zaplatil dodávateľovi elektrickej energie a žalovaný je potom povinný uhradiť ním spotrebovanú energiu.

18. Kým okamih vzniku neformálnej osobitnej dohody medzi stranami je jasne preukázaný a potvrdený
následným správaním sporových strán, akýkoľvek krok zo strany žalovaného voči žalobcovi smerujúci
k ukončeniu tejto dohody, tak ako tvrdí žalovaný, preukázaný, ani urobený nebol. Žalobca sa domnieva,
že žalovaný mohol v prenajatých priestoroch používať aj iné elektrické vysokozdvižné vozíky alebo inú
elektrickú techniku, ktorú užíval na inom základe, ako je ním predkladaná nepodpísaná zmluva. Nie je
možné vylúčiť, že aj v predmetnom období január a február 2017 žalovaný naďalej používal elektrické
vysokozdvižné vozíky a nie je vylúčené ani to, že žalovaný nikdy neprestal používať vozíky na elektrický
pohon, a teda že nezmenil pohon vozíkov ako to tvrdí. Žalovaný totiž nepredložil žiadny dôkaz o tom,
že začal používať vozíky na plynový pohon.

19. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 4. 6. 2020, v ktorom navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

20. Vo vyjadrení okrem skutočností uvádzaných v priebehu súdneho konania uviedol, že nemá žiadnu
vedomosť o tom, že by medzi zmluvnými stranami medzi sebou v minulosti zaviedli takú prax alebo
obchodnú zvyklosť, aby bolo možné na uvedený prípad aplikovať ustanovenie § 275 ods. 4 Obchodného
zákonníka v spojení s ustanovením § 266 ods. 1 až ods. 3 Obchodného zákonníka a okrem súdeného
prípadu takúto prax a ani obchodnú zvyklosť medzi sebou nemali. Poukázal na článok 4 bod 4 Zmluvy
o nájme zo dňa 16.12.2013. Tiež tvrdil, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že so žalovaným
uzatvoril písomnú dohodu o zmene vtedy platnej Zmluvy o nájme - Zmluva č. 2. Žalovaný nemá
žiadnu vedomosť o tom, že by bol v prenajatých nebytových priestoroch namontovaný samostatný
merač elektrickej energie, ktorým by bola meraná spotreba elektrickej energie výlučne na nabíjanie
batérií elektrických vysokozdvižných vozíkov. Pokiaľ sa žalobca vo svojom odvolaní odvoláva na e-
mailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným od 5. 11.2015 do 16.12.2015, vrátane e-mailu
zo dňa 27.11.2015, žalovaný konštatuje, že táto komunikácia obsahuje len informáciu o tom, že v
prenajatom nebytovom priestore bol namontovaný samostatný elektromer. V Zápise zo dňa 27. 11.
2015 je konštatované, že „bolo nasadené samostatné podružné meranie EE, za obdobie 11/2015 už
budú informácie o skutočnej spotrebe EE“. Podľa žalovaného nikde v Zápise nie je zmienka o tom, že
takto získaná informácia bude podkladom a predmetom samostatnej fakturácie. Žalovaný v e-mailovej



komunikácii zo dňa 16. 12. 2015 vzniesol na žalobcu dotaz, ako sa bude merať spotreba elektrickej
energie na nabíjanie vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon, keď elektromer je len jeden. Na tento
dotaz žalobca už nereagoval.

21. Žalovaný okrem iného vo vyjadrení uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný mal záujem zotrvať
v prenajatých nebytových priestoroch a aj keď sa so žalobcom nedohodol na zmene Zmluvy č. 2,
s účinnosťou od 1. 11. 2015 s prihliadnutím na umiestnenie elektrických vysokozdvižných vozíkov v
prenajatých priestoroch uhrádzal žalobcovi jednotlivé faktúry za spotrebu elektrickej energie tak, ako
mu ju žalobca pravidelne mesačne fakturoval. Žalovaný ale opakovane zdôraznil, že so žalobcom nikdy
neuzatvoril žiadnu písomnú dohodu, na základe ktorej by sa zaviazal uhrádzať spotrebovanú elektrickú
energiu, nikdy nedošlo ani k dohodnutiu ďalších iných podmienok dodávok elektrickej energie, spôsobu
jej fakturácie a splatnosti ceny.

22. Žalovaný okrem uvedeného uviedol, že žalobca má v prenajatom sklade umiestnené kancelárie,
ktoré sú priamo v sklade, ktorý využíval žalovaný, a to vo výške cca 6 metrov nad skladom a žalobca
mal denne prehľad o tom, čo sa v sklade deje, resp. aké vysokozdvižné vozíky a v akom počte v
sklade pracujú. Ak by žalobca aj poprel skutočnosť, že o zmene využívania elektrických vysokozdvižných
vozíkov za plynové vysokozdvižné vozíky od Ing. Vysokého nevedel, tak o tejto zmene musel vedieť
minimálne na základe každodenného vizuálneho pohľadu do skladu. Vysokozdvižné vozíky na elektrický
pohon majú červenú farbu a vysokozdvižné vozíky na plynový pohon majú žltú farbu a toto rozlíšenie
podľa farieb v závislosti od typu ich pohonu je v praxi úplne bežné a nie je to absurdné, ako sa to snaží
tvrdiť žalobca. Vzhľadom k tomu, že žalovaný prestal od 30.11.2016 používať v prenajatých nebytových
priestoroch elektrické vysokozdvižné vozíky, od 1.1.2017 odmietol uhradiť žalobcovi vystavené faktúry
za mesiac január a február 2017, a to z dôvodu, že nedochádzalo k zvýšenej spotrebe elektrickej energie
z dôvodu nabíjania vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon a na jej fakturáciu odpadol dôvod.

23. Žalovaný tiež tvrdí, že dôkazom toho, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu
nejakej osobitnej dohody ohľadom fakturácie spotreby elektrickej energie, je aj skutočnosť, že žalobca a
žalovaný dňa 27.3.2017 uzatvorili novú Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá nadobudla účinnosť
od 1. 3. 2017. Táto nová nájomná zmluva zároveň zrušila v článku 10 bod 3. dňom jej účinnosti Zmluvu o
nájme nebytových priestorov a nájme pozemkov uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.10.2012
a Zmluvu o nájme nebytových priestorov a nájme pozemku uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 16.12.2013.

24. Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že sa domnieva, že žalovaný mohol v prenajatých priestoroch
používať aj iné elektrické vysokozdvižné vozíky alebo inú elektrickú techniku, žalovaný konštatuje, že
toto tvrdenie žalobcu je len jeho ničím nepodloženým tvrdením, ktoré prvýkrát uviedol vo svojom odvolaní
a k tomuto svojmu tvrdeniu nepredložil žiaden dôkaz.

25. Žalovaný má za to, že žalobca vo svojej žalobe nepreukázal oprávnenosť svojho nároku na
zaplatenie faktúr za spotrebovanú elektrickú energiu v prenajatých priestoroch. Žalobca vystavoval
faktúry bez akejkoľvek dohody so žalovaným a neosvedčil žiadny právny titul na základe ktorého by sa
mohol domáhať úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu. Z uvedených dôvodov je podľa neho nárok
žalobcu nedôvodný.

26. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 23. 7. 2020, v ktorom zotrval na všetkých
dôvodoch uvedených v podanom odvolaní a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Vo vyjadrení okrem už uvedeného v priebehu konania a v podanom odvolaní
uviedol, že podľa jeho názoru je zo strany žalovaného nesprávne očakávať predloženie „ písomnej
dohody“ o zmene vtedy platnej nájomnej zmluvy, keď podstata veci tkvie v postupe predpokladanom §
275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalobcu je nespravodlivé, aby sa jeho bývalý obchodný
partner dokázal úspešne a účelovo vyhýbať úhrade jeho záväzku v takejto obchodnej praxi, keď takáto
bola založená v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ( § 275 ods. 4 ). Žalobca
teda tvrdí, že na obchodnú prax zavedenú medzi sporovými stranami treba nahliadať ako na osobitný
vzťah, nie ako nejaký „ ústne uzatvorený“ dodatok k vtedy platnej nájomnej zmluve. Všetky okolnosti
nasvedčujú k tomu, že k zavedeniu takejto praxe došlo. V tejto súvislosti je podľa žalobcu potrebné na
vzniknutú situáciu nahliadať aj s ohľadom na určitú neformálnosť obchodnoprávnych vzťahov, a prax
zavedenú medzi sporovými stranami nemožno „zavrhnúť“ hneď v počiatku, alebo dokonca sa dožadovať



toho, aby táto bola podporená v písomnej podobe ( čo odporuje podstate § 275 ods. 4 Obchodného
zákonníka ).

27. Žalobca ďalej uviedol, že či už bude súd na zavedenú prax pozerať ako na „dodatok“ k vtedy platnej
nájomnej zmluve, alebo ako na osobitnú dohodu stojacu mimo tejto zmluvy, mal by vziať na zreteľ aj
závery, ku ktorým dospel Ústavný súd Českej republiky vo svojom Náleze z 12.7.2011, sp.zn. I.ÚS
1264/11, z ktorého žalobca v podaní citoval právne vety.

28. Ďalej žalobca tvrdí, že vôbec nie je rozhodujúce, či predmetný merač meral len spotrebu elektriny
použitej na nabíjanie batérii vysokozdvižných vozíkov, alebo spotrebu v celom žalovaným užívanom
nebytovom priestore. Podľa neho rozhodujúce je, že meral množstvo elektrickej energie spotrebovanej
žalovaným a žalovaný za túto energiu riadne platil s výnimkou faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu.
V ďalšom uvádzal žalobca skutočnosti už v konaní uvedené.

29. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 Zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením §
379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil
pojednávanie pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ustanovenie §
385 ods. 1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

32. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

34. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalobcom dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

35. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovaným, ako
nájomcom tri Zmluvy o nájme nebytových priestorov a nájme pozemku v zmysle Zákona č. 116/1990 Zb.
o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a § 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka a súčasne Obchodného zákonníka, a to zo dňa 30. 10. 2012 s účinnosťou 1. 11. 2012,
zo dňa 16. 12. 2013 s účinnosťou 16. 12. 2013 a zo dňa 27. 3. 2017 s účinnosťou od 1. 3. 2017.
Predmetnými zmluvami žalobca prenajal žalovanému nehnuteľnosti tak, ako sú špecifikované v článku
1. Predmet zmluvy v každej z týchto zmlúv. Vo všetkých troch zmluvách však boli predmetom nájmu tie
isté nehnuteľnosti. V zmluvách zo dňa 30. 10. 2012 a 16. 12. 2013 si zmluvné strany dohodli v článku
4. Nájomné a spôsob jeho platenia bod 4. písm. a), že v nájomnom podľa bodu 1 tohto článku zmluvy
sú zahrnuté poplatky za služby, ktorých dodávka je spojená s užívaním nebytových priestorov. Jedná
sa o nasledovné služby: dodávka elektrickej energie... V zmluve uzatvorenej s účinnosťou od 1. 3. 2017
si už zmluvné strany v článku 5. Poplatky za služby spojené s užívaním predmetu nájmu a spôsob ich
platenia bod 1. dohodli, že nájomca berie na vedomie, že v nájomnom nie sú zahrnuté poplatky za
služby, ktorých dodávka je spojená s užívaním nebytových priestorov. Jedná sa o nasledovné služby: a)
dodávka elektrickej energie. V bode 3 tohto článku si zmluvné strany dohodli, že elektrickú energiu bude



nájomca platiť mesačne podľa spotreby nameranej na podružnom elektromeri na základe samostatnej
faktúry vystavenej prenajímateľom, ktorú prenajímateľ vystaví nájomcovi po doručení mesačnej faktúry
za elektrickú energiu od dodávateľa elektrickej energie prenajímateľovi. Vo všetkých troch zmluvách v
článku Záverečné ustanovenia a iné dojednania v bode 2. si zmluvné strany dohodli, že obsah týchto
zmlúv je možné meniť len formou písomných dodatkov k zmluve.

36. Ďalej odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa domáha v konaní zaplatenia faktúr za
spotrebu elektrickej energie v mesiacoch január a február 2017, a to faktúr č. XXXX zo dňa 13.
2. 2017 v sume 981,25 Eur a č. XXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2017 v sume 654,55 Eur. Žalobca
tvrdil, že žalovaný v zmysle zmlúv bol mesačne povinný uhrádzať aj platbu za spotrebu elektrickej
energie, ktorá bola spočiatku zahrnutá v mesačnej platbe nájomného, a to z dôvodu, že žalovaný v
prenajatých priestoroch prestal používať vysokozdvižné vozíky na plynový pohon a začal používať
viacero kusov vysokozdvižných vozíkov na elektrický pohon, ktoré kladú na spotrebu elektrickej energie
vyššie nároky. Z týchto dôvodov v prenajatých nebytových priestorov na náklady žalobcu bol dňa 1.
11. 2015 nainštalovaný samostatný merač spotreby elektrickej energie. Žalobca tvrdil, že žalovaný
bol oboznámený s inštaláciou samostatného elektromera, o čom svedčí zápis zo stretnutia zástupcov
žalobcu a žalovaného zo dňa 27. 11. 2015. Žalobca si okrem zaplatenia ceny uplatnil aj nárok na úrok
z omeškania vo výške 9 % z vyfakturovaných súm od lehoty splatnosti faktúr až do zaplatenia, ako aj
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur. Žalovaný v konaní
namietal oprávnenosť uplatnenej pohľadávky s odôvodnením, že v dobe, za ktoré žalobca uplatňuje
nárok na zaplatenie spotrebovanej elektrickej energie bola platná Zmluva č. 2, pričom dobrovoľne zaplatil
žalobcovi predchádzajúce faktúry, avšak v dobe, za ktoré je zo strany žalobcu uplatňovaný nárok už
vysokozdvižné vozíky na elektrický pohon nevyužíval a opäť používal vysokozdvižné vozíky na plyn. Tiež
nesúhlasil s názorom žalobcu, že v konaní bola uzatvorená zmluva v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného
zákonníka. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k názoru, že k zmluve č. 2 nebol
uzatvorený písomný dodatok o tom, že v nájomnom nie je zahrnutá aj cena za spotrebovanú elektrickú
energiu, pričom žalobca nezvládol v konaní dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti uplatneného
nároku.

37. Odvolací súd nad rámec uvedeného súdom prvej inštancie konštatuje, že Občiansky zákonník
zaraďuje nájom nebytových priestorov medzi osobitné prípady nájmu, pričom jeho vlastná úprava
je obsiahnutá v osobitnom zákone, na čo odkazuje § 720 Občianskeho zákonníka. Ide o zákon
č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Medzi Občianskym
zákonníkom a Zákonom č. 116/1990 Zb. je vzťah lex specialis k lex generalis, čo znamená, že
ustanovenia Zákona č. 116/1990 Zb. sú vo vzťahu k ustanoveniu § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka
špeciálne. Zákon č. 116/1990 Zb. ustanovuje obligatórne písomnú formu nájomnej zmluvy, preto pokiaľ
by nebola uzatvorená písomne, zakladalo by to v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka spolu
s § 40a Občianskeho zákonníka jej absolútnu neplatnosť. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 116/1990 Zb.
sú podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy predmet a účel nájmu, výška a splatnosť nájomného,
spôsob platenia nájomného a čas na ktorý sa zmluva uzatvára.

38. Z uvedeného vyplýva, že žalobca a žalovaný postupovali správne, pokiaľ uzavreli ako podnikateľské
subjekty zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle Zákona č. 116/1990 Zb. Ako už bolo uvedené,
obligatórne takáto zmluva musí mať písomnú formu, preto aj akékoľvek dodatky, resp. dohody medzi
zmluvnými stranami musia byť uzatvorené písomne, čo si zmluvné strany v záverečných ustanoveniach
zmlúv aj dohodli.

39. Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva ohľadne platenia
ceny spotrebovanej elektrickej energie v zmysle § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Odvolací súd
sa prikláňa k názoru, že zmluva spôsobom podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka nemôže byť
uzavretá aj v prípadoch, ak pre platnosť zmluvy zákon vyžaduje písomnú formu. Keďže v danom prípade
je nesporné, že žalobca si uplatňuje cenu za spotrebovanú elektrickú energiu za január a február 2017,
kedy platila medzi stranami konania zmluva zo dňa 16. 12. 2013, v ktorej si strany dohodli, že v
nájomnom je zahrnutý poplatok aj za službu - dodávku elektrickej energie, žalobcovi nevznikol zmluvný
nárok na zaplatenie tejto ceny spotrebovanej elektrickej energie.

40. Odvolací súd má za to, že pokiaľ žalovaný v dobe, keď využíval vysokozdvižné vozíky na elektrickú
energie platil dobrovoľne žalobcovi elektrickú energiu vyfakturovanú žalobcom, išlo aj podľa názoru



odvolacieho súdu len „ o obchodnú slušnosť“, keďže žalobca nemal žiadny právny titul na úhradu ceny
spotrebovanej elektrickej energie.

41. Odvolací súd tiež konštatuje, že súhlasí s názorom žalovaného, že namontovaný elektromer
nezohľadňoval namerané množstvo spotrebovanej elektrickej energie na nabíjanie vysokozdvižných
vozíkov, ale zaznamenával celkovú elektrickú energiu spotrebovanú žalovaným, teda žalobca
nepreukázal, aká suma predstavuje cenu za spotrebovanú elektrickú energiu na toto nabíjanie, keďže
samotná spotreba elektrickej energie za užívanie prenajatých priestorov žalovaným, bola dohodnutá v
nájomnom.

42. Z vyššie uvedených dôvodov sú všetky ďalšie námietky žalobcu v podanom odvolaní právne
irelevantné, nakoľko samotná inštalácia elektromera, Čestné vyhlásenie Q. A., ani ďalšie ním uvádzané
skutočnosti nemôžu zmeniť právny stav, že za obdobie január a február 2017 nevznikol žalobcovi nárok
na zaplatenie spotrebovanej elektrickej energie žalovaným, keďže táto cena spotrebovanej elektrickej
energie bola podľa platne uzavretej zmluvy súčasťou nájomného.

43. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

44. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 a § 262 ods. 1 a §
255 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O
výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

45. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)