SHP Harmanec, a.s.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120210552
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6120210552.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Z. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v R., D. č. XX/XX, proti žalovanému: SHP Harmanec, a.s., IČO: 00 153 052, so
sídlom v Harmanci, o zaplatenie 2 223,85 Eur s príslušenstvom, o nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 20.02.2020, č.k. 16Cpr/1/2020-41,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa spotrebiteľskej ochrany domáha v spore, ktorý nemá
charakter spotrebiteľského sporu (§ 290 CSP), pretože v prejednávanom spore sa žalobca voči
žalovanému vo veci samej domáha nároku na zaplatenie časti mzdy (§ 316 ods. 1 CSP), ktorú mu
žalovaný (podľa názoru žalobcu) zrazil na základe veriteľom predloženej dohody o zrážkach zo mzdy.
Argumentáciu ohľadne neexistencie (resp. neplatnosti) dohody o zrážkach zo mzdy by bolo preto
dôvodné uplatniť v spotrebiteľskom spore s veriteľom, ktorý dohodu žalovanému ako platiteľovi mzdy
žalobcu predložil. Neodkladným opatrením sa žalobca v podstate domáhal zastavenia vykonávania
zrážok zo mzdy zo strany žalovaného (t.j. do budúcna), pričom tu chýba priamy vzťah k predmetu
konania vo veci samej, ktorým je zaplatenie zrazenej časti mzdy (t.j. do minulosti). Okresný súd poukázal
na ustanovenie § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého proti platiteľovi mzdy nadobúda
veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi mzdy (žalovanému) dohoda predložila.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ žalobcu (platiteľ mzdy) nemal po predložení
dohody o zrážkach zo mzdy žiadnu možnosť úvahy, či zrážky zo mzdy žalobcu bude v prospech jeho
veriteľa vykonávať alebo nie, keď v tomto smere nemá zamestnávateľ žiadnu možnosť posudzovania
prípadného súladu predloženej dohody so zákonom a nesie aj právnu zodpovednosť za nesplnenie
povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/140/2006 zo
dňa 19.12.2007). Nemožno teda uvažovať o nesprávnom postupe žalovaného, ako zamestnávateľa
žalobcu, ak zrazenú časť mzdy vyplatil veriteľovi žalobcu (§ 130 ods. 6 druhá veta Zákonníka práce).
Vzhľadom na to, že okresný súd nemal osvedčenú nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov žalobcu
a žalovaného navrhovaným neodkladným opatrením (§ 325 ods. 1 CSP), preto návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie oprel o ustanovenia § 324
ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta CSP. O trovách konania
rozhodol s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Navrhol, aby odvolací súd „rozsudok“ okresného súdu zrušil, a
aby „bezodkladne zastavil všetky zrážky zo mzdy vykonávané na základe podnetu Poštovej banky,



a.s., spoločnosti Collectors, a.s. alebo iných vymáhačských spoločností“ a vrátil vec okresnému súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania namietal, že sa nestotožňuje s odôvodnením
okresného súdu, keď okresný súd označil spor ako pracovno-právny, a preto jeho argumenty ohľadne
neplatnosti dohôd a zrážok zo mzdy uznal za nedôvodné. Na Poštovú banku žalobca podal žalobu
o určenie neplatnosti a bezúročnosti zmluvy pre množstvo neprijateľných podmienok, tento spor je v
osobitnom súdnom konaní. Na základe toho má za to, že konanie jeho zamestnávateľa - žalovaného
bolo nezákonné. Okresný súd zbavuje zamestnávateľa zodpovednosti za vykonané zrážky zo mzdy,
s čím žalobca nesúhlasí. Poukázal na to, že spoločnosťou R Collestors zamestnávateľovi žalobcu
nebola predložená platná dohoda o zrážkach zo mzdy, z ktorej by žalobcovi vyplývala povinnosť platiť
záväzok formou zrážok zo mzdy. Povinnosťou zamestnávateľa je chrániť záujmy svojho zamestnanca,
a nie akékoľvek súkromnej spoločnosti. Zrážky zo mzdy sa vykonávajú, na základe zákona, na základe
vykonateľného rozhodnutia, na základe exekúcie, a na základe dobrovoľnosti, pričom žalobca naďalej
trvá na tom, že ani jednu z týchto podmienok žalobca nesplnil. Iné zrážky zo mzdy, než aké sú taxatívne
ustanovené v § 131 ods. 1, 2 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej
dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Spotrebiteľské zmluvy s bankami a
nebankovkami sú však prakticky vždy formulárovými zmluvami a spotrebiteľ nemá nijakú možnosť
ovplyvniť ich obsah. Zamestnávateľ pritom nemá žiadnu možnosť ako posúdiť, či dohoda o zrážkach
zo mzdy predložená veriteľom, vôbec môže spĺňať podmienku na to, aby pre ňu platila výnimka podľa
zákona a nepovažovala sa za neprípustné zabezpečovacie pohľadávky. Dohodu o zrážkach zo mzdy
hromadne používali banky a nebankovky v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca pokladá správanie sa
žalovaného v rozpore so zákonom aj dobrými mravmi, keď sám rozhodol, ako použije jeho mzdu.
Poukázal aj na § 214 Trestného zákona. Ďalej namietal, že vo veci nebol úplne zistený skutkový stav veci,
nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami. Napádané rozhodnutie je príliš formalistické,
a súd zle pochopil podstatu odôvodnenia týkajúceho sa dohôd o zrážkach zo mzdy. Medzi žalobcom
a zamestnávateľom neexistuje žiadna zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy. Existuje len zmluva medzi
žalobcom a Poštovou bankou, a.s., v ktorej je začlenená zmienka o zrážkach zo mzdy v prípade
neplatenia záväzku, avšak táto podmienka je považovaná za neprijateľnú, a teda zmluva je neplatná. Pri
vykonávaní zrážok podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka, by mal zamestnávateľ pre overenie žiadať
od veriteľa alebo zamestnanca originál alebo osvedčenú kópiu dohody o zrážkach. Zamestnávateľ
žalobcu sa správal v rozpore s dobrými mravmi, nezodpovedne voči svojmu zamestnancovi.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu a dospel k záveru, že
rozhodnutie je v celom rozsahu správne, je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, so závermi súdu
prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. V
odôvodnení vyčerpávajúco a zrozumiteľne poukázal na podstatné skutkové okolnosti, pričom správne
dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd pripomína,
že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na rozhodnutie vo veci samej, ale prestavuje taký právny
prostriedok na ochranu právu, ktorý možno použiť v prípade, ak sú splnené všetky predpoklady,
predovšetkým v danom prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery (§ 325 ods. 1 CSP) strán
sporu.

7. Odvolanie žalobcu odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

8. Medzi stranami sporu prebieha konanie vo veci samej vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
16Cpr/1/2020, a to ohľadom nezaplatenia časti mzdy v celkovej výške 2 223,85 Eur, a to z dôvodu, že
žalovaný ako zamestnávateľ vykonával zo mzdy žalobcu zrážky v období od apríla 2017 - december
2017, na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy a bez súhlasu žalobcu.



9. Súčasne s podanou žalobou žalobca doručil okresnému súdu aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal „bezodkladného zastavenia zrážok zo mzdy v súlade s § 5a ods. 1 z.č.
250/2007 o ochrane spotrebiteľa vykonávaných na podnety banky a vymáhačskej spoločnosti“.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že argumentácia žalobcu ohľadne
neplatnosti dohôd a zrážok zo mzdy v predmetnom konaní nie je na miestne - nie je dôvodná.
Správne okresný súd vychádzal z toho, že v danom prípade sa žalobca neodkladným opatrením
domáha spotrebiteľskej ochrany, pričom predmetné konanie nemá charakter spotrebiteľského sporu
(§ 290 CSP). V predmetnom konaní sa žalobca proti žalovanému vo veci samej domáha nároku na
zaplatenie časti mzdy, s poukazom na to, že uvedené zrážky mu žalovaný, ako jeho zamestnávateľ
vykonáva na základe veriteľom predloženej dohody o zrážkach zo mzdy. Zo žaloby, ako aj z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov, jednoznačne vyplýva, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vychádza z množstva argumentov, ktoré sú predovšetkým argumentované vo
všeobecnej rovine s odkazom na určitú prax v rozhodovaní spotrebiteľských sporov, čo však v konečnom
dôsledku si žalobca môže uplatniť v spotrebiteľskom spore s veriteľom, ktorý dohodu žalovanému ako
platiteľovi mzdy žalobcu predložil. Neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve ako
aj vo vzťahu k spornej dohode o zrážkach zo mzdy je možné zistiť len v konaní vo veci samej a v
rámci rozhodovania v spotrebiteľskom spore s veriteľom a v danom prípade, kde sa jedná o pracovno-
právny spor (§ 316 ods. 1 CSP) nemožno tieto skutočnosti objektívne zistiť. Na dané argumenty ohľadom
neprijateľnosti zmluvných podmienok a prípadnej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, je potrebné
dať odpoveď v spotrebiteľskom konaní vo veci samej, po riadne vykonanom dokazovaní, a nie v
predmetnom konaní, o nároku na zaplatenie časti mzdy. Záver okresného súdu je v tomto smere v plnom
rozsahu správny a odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje.

11. Námietka žalobcu, že medzi ním a žalovaným, ako jeho zamestnávateľom, neexistuje žiadna zmluva,
dohoda o zrážkach zo mzdy je právne irelevantná. Okresný súd správne poukázal na to, že žalovaný
ako zamestnávateľ žalobcu postupoval správne, keď vykonával zrážky zo mzdy žalobcu v prospech
jeho veriteľa po tom, ako mu bola veriteľom žalobcu predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný
ako platiteľ mzdy postupoval v súlade s ust. § 551 Občianskeho zákonníka, a nebolo jeho povinnosťou
posudzovať platnosť, resp. neplatnosť predloženej dohody o zrážkach zo mzdy. Postup žalovaného
teda nemožno hodnotiť ako nesprávny postup, ak zrazenú časť mzdy vyplatil veriteľovi žalobcu na
základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy (§ 131 ods. 3 Zákonníka práce), a tento postup nie je
ani v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní.

12. Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd, s tým, že sa v plnom rozsahu
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil splnenie podmienok na bezodkladnú
úpravu pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením, a preto správne rozhodol, keď návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu zamietol.

13. Vzhľadom na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd, odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu potvrdil.

14. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).