TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Košice II Spisová značka: 1Er/2847/1999 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219200224 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7219200224.2  Uznesenie Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: CTY GROUP, a.s., so sídlom v Košiciach, Bellova 3, IČO: 00 154 041, zastúpený JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 44 proti povinnému: K. Kočiš, nar. XX.XX.XXXX, bytom v W., Y. X o vymoženie 396,83 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou  r o z h o d o l :  Exekúciu z a s t a v u j e.  Náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke n e p r i z n á v a.  o d ô v o d n e n i e :  Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 26.08.1999 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 396,83 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Obvodného súdu Košice 2 spis. zn. 1Rob/2555/1994-7 zo dňa 11.08.1994. Dňa 31.08.1999 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 008670 zo dňa 08.09.1999. Dňa 07.01.2019 doručila súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská, náhradníčka súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného spolu s vyčíslením svojich exekučných trov vo výške 40,98 €. Vychádzajúc z uvedeného súd z evidenčných pomôcok zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I spis. zn. 32OdK/487/2018 bol na majetok povinného dňa 14.12.2018 vyhlásený konkurz a došlo k jeho oddlženiu. Podľa ust. § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa ust. § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Podľa ust. § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Podľa ust. § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. Podľa ust. § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak (§ 116b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:    a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Podľa ust. § 166a ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Podľa ust. § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Podľa ust. § 166b ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky. Podľa ust. § 166c ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 2 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka. Podľa ust. § 166c ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka. Podľa ust. § 166c ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou. Podľa ust. § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t.j. pred 14.12.2018), z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci sa jedná o uplatnenie nového inštitútu oddlženia prostredníctvom konkurzu, resp. splátkového kalendára a Okresný súd Košice I na majetok povinného ako fyzickej osoby vyhlásil konkurz, súd pristúpil k zastaveniu exekúcie. Nakoľko z ustanovenia § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že by vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, ale naopak súdu vzniká povinnosť aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcie, súd predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.    Pred posudzovaním účelnosti súdnou exekútorkou vyčíslených trov exekúcie súd najskôr skúmal, či je možné niektorého z účastníkov tohto exekučného konania zaviazať na prípadnú úhradu priznaných trov exekúcie súdnej exekútorke. Nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 26.08.1999, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa konania začaté do 1. februára 2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.01.2002. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto znení náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Novelou Exekučného poriadku č. 32/2002 Z. z. došlo s účinnosťou od 01.02.2002 okrem iného k zmene ustanovenia § 203, pričom podľa ods. 1 tohto ustanovenia mal platiť trovy exekúcie súdneho exekútora oprávnený, ak zastavenie exekúcie sám zavinil a podľa ods. 2 rovnako oprávnený, ak súd exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného. Novelou Exekučného poriadku č. 348/2011 Z. z. došlo s účinnosťou od 01.01.2012 okrem iného i k doplneniu § 203 ods. 3 tak, že pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Súd má za to, že nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 26.08.1999, nemožno na rozhodovanie o trovách exekúcie súdneho exekútora aplikovať ustanovenia § 203 v znení noviel č. 32/2002 Z. z. a č. 348/2011 Z. z.. Vyplýva to z citovaného prechodného ustanovenia Exekučného poriadku (§ 235 ods. 2). Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v zásade trovy exekúcie znáša povinný, pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy môže súd uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zákon tiež ukladá súdu povinnosť zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku. V danom prípade súd z evidenčných pomôcok zistil, že oprávnený bol dňa 02.10.2004 vymazaný z obchodného registra. Nakoľko oprávnený zanikol bez právneho nástupcu a súdu dosiaľ nebol predložený návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, súd mu nemohol uložiť povinnosť nahradiť súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení spis. zn. II. ÚS 432/2008-16 zo dňa 16.12.2008 uvádza, že exekútor má vždy právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti, a odmenu za úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Nič na tom nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu však už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu. Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi ani povinnému, a preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke nepriznal. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že dňa 08.06.2011 došlo k zániku výkonu funkcie súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, pričom jeho náhradníkom sa stala súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovká. Podľa ust. § 16 ods. 1 Exekučného poriadku výkon funkcie exekútora zaniká a) smrťou exekútora, b) vyhlásením exekútora za mŕtveho, c) odvolaním exekútora. Podľa ust. § 16 ods. 7 Exekučného poriadku pri zániku výkonu funkcie exekútora podľa odseku 1 komora určí náhradníka. Za náhradníka vymenuje komora v lehote 30 dní od zániku funkcie podľa odseku 1 exekútora, ktorý na vymenovanie za náhradníka udelí súhlas. Ak nebolo možné vymenovať za náhradníka žiadneho exekútora s jeho súhlasom, stáva sa po uplynutí tejto lehoty náhradníkom exekútor, ktorý bol zástupcom exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol. Náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia.    Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd v záhlaví tohto uznesenia uviedol ako súdneho exekútora JUDr. Lenku Borovskú.  Poučenie:  Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd exekúciu zastavil, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.  Proti výroku tohto rozhodnutia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 357 C. s. p.).   