CTY GROUP, a.s.


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/454/2000
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100888058
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7100888058.1

Uznesenie
Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného: CTY GROUP, a.s., Bellova 3, 040 01 Košice, IČO:
00 154 041, právne zastúpeného: G.. Y. P., N. H. H. Š. XX, XXX XX U., E. E.: X. U. H..Z..A.., O. XX, XXX
XX L., M.: XX XXX XXX, A. J. X,XX% Ú. V. A. V. H. X.XXX,XX T., X. E. U. XXX,XX T. N. X. T., J. U. J. E.
H. T.: G.. E. U., T. Ú. H. H. D. XX, XXX XX Y., P. E. H. T. G.. J. S., E. H.. V.. T. XX/XXXX, X.

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14.12.1999 doručeného súdnemu
exekútorovi dňa 20.1.2000 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX* J. Okresným H. U. M.
I. XX.X.XXXX, Y. T. E. H. T. G.. J. S.. J. E. T. I. U. V. T. Ú. H. T. G.. J. S. N. A. I. XX.XX.XXXX H. G.
P.Á. H. H. T. G.. E. U.. T. X. J. E. T. G. E. Z. Okresného H. U. M., J. E. Č.. U.. XRob/XXX/XXXX V. I.
XX.X.XXXX, E. N. J. I. XX.X.XXXX. E. T. I. U. V. A. D. A. - L. H. L. N..H.. A. E. A. I.N. XX.X.XXXX I. I.
XX.X.XXXX. N. A. I. XX.X.XXXX E. H. E. A. D. W. C., N..H..

2. Dňa 12.1.2016 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra ex offo.

3. Súd šetrením zistil, že povinný bol dňa 21.5.2009 zrušený rozhodnutím konkurzného súdu o zrušení
konkurzného konania podľa ust. § 68 ods. 4 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom
znení (ďalej len „Obchodný zákonník“), a následne dňa 16.3.2010 vymazaný z Obchodného registra.
Spoločnosť bola vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I pod č. k. 3K/62/2003-74
zo dňa 6.4.2009. V danom prípade povinný zanikol bez právneho nástupcu.

4. Podľa ust. § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.01.2002 (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.



6. Vzhľadom na citované právne ustanovenia a zistený skutkový stav, súd exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

7. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

8. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

9. Podľa ust. § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa ust. § 20a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom
registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

11. Podľa ust. § 161 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len
„Civilný sporový poriadok “) , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

12. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na
práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

14. Podľa ust. § 64 Civilného sporového poriadku, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho
nástupcu niet, súd konanie zastaví.

15. Podľa ust. § 65 ods. 1 Civilného sporového poriadku, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav
konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

16. Spôsobilosť byť účastníkom konania (spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti) je procesnou
podmienkou konania. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať
práva a povinnosti podľa hmotného práva a táto podmienka musí byť splnená v čase začatia konania
až do jeho skončenia. Povinný bol počas exekučného konania vymazaný z Obchodného registra
dňa 16.3.2010 bez právneho nástupcu, teda nemá v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona
spôsobilosť byť účastníkom konania. Splnenie podmienky procesnej subjektivity súd skúma aj bez
návrhu po celý čas konania, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok konania.

17. Podľa zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 01. 2002, teda v čase začatia
exekúcie, nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Výmazom z Obchodného
registra bez právneho nástupcu stratil povinný spôsobilosť byť účastníkom konania, čo robí exekúciu
neprípustnou, a preto je v tomto prípade daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok
podmienky konania, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a preto súd v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. V zmysle ustanovenia § 203
zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 01. 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže



súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený
na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

18. O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, lebo povinný bol počas konania vymazaný z Obchodného
registra, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Povinný, ktorý hradí trovy exekúcie už neexistuje,
a preto ho súd nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať ani oprávneného
v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože nezavinil zastavenie exekúcie a
Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 203 ods. 1 presne stanovuje podmienky, za ktorých
možno zaviazať oprávneného nahradiť trovy exekúcie, a pod tieto podmienky nemožno subsumovať
skutočnosť zániku povinného a túto automaticky pripísať nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri
vedení exekúcie. Súd má za to, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase jeho
začatia, t.j. dňa 20.1.2000, nemohol automaticky predpokladať, že povinný dňa 16.3.2010 zanikne bez
právneho nástupcu a bez majetku, čiže súd má za to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

19. Súd tiež uvádza, že má možnosť a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného.
Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 ods.
1 Exekučného poriadku je úvaha o tom, či oprávnený svojím konaním zavinil dôvod, pre ktorý bola
exekúcie zastavená, teda či spôsobil svojím konaním stratu právnej subjektivity povinného. Uvedené
zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy
každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Uvedenej problematike sa vo svojej
rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky, a preto v tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutia Ústavného súdu: uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 432/08-16, v ktorom konštatoval, že
samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky
exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor
nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri
výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je
vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež
v uznesení sp. zn. III. ÚS 351/07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236/08-12.

20. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22. 4. 2010 konštatuje, že § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov
zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce
sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo
zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 7. 8. 2008).

21. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008 konštatoval, že „ani
v prípade, ak by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných
práv sťažovateľa, nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že
sťažovateľovi nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu táto bola priznaná
všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa rozhodnúť. Tento záver
vyplýva z dikcie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť
oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak
oprávnený zavinil dôvod zastavenia exekúcie. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej sťažnosti
tvrdí, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon
neustanovuje podľa názoru žiadnu výnimku z tohto pravidla. Takouto výnimkou je totiž práve prípad
predpokladaný v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť
náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“

22. Z citovanej judikatúry a z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že oprávnený nemôže byť
zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Rovnako súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie ani
povinného, nakoľko tento už neexistuje.



23. Vzhľadom na to, že súd nemal koho zaviazať na úhradu trov exekúcie, náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi nepriznal.

24. Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.)
Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné ( § 357 C.s.p.).