PEhAES, a.s.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 45Ek/560/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120262515
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martina Rusnáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6120262515.5

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: PEhAES, a.s., so sídlom Bardejovská 15, 080
06 Ľubotice, IČO: 00 155 764, zast. JUDr. Daniel Boľanovský, advokát so sídlom Slovenská 69, 080 01
Prešov, IČO: 42 239 265, proti povinnému: M. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B.. Z. XXX/XX, XXX XX
S. nad H., o vymoženie 1 835,62 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Michaela
Zubaľ Burdová, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 34 818 456,
pod sp. zn. 419EX 224/21, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 45Ek/560/2020 zo dňa 12.09.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/560/2020 zo
dňa 12.09.2022 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/560/2020 zo dňa 12.09.2022.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 9 zákona č.
233/2019 Z. z., doručeným súdu dňa 12.03.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo
výške 1 835,62 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného
Okresným súdom Vranov nad Topľou sp. zn. 02.12.2003 zo dňa 8Rob/378/2003, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 17.02.2004.

2. Exekučný súd na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 6120262515 zo dňa 22.09.2020, ECLI:
ECLI:SK:OSBB:2020:6120262515.3, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Michaela
Zubaľ Burdová, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 34 818 456,
ktorý ju vedie pod sp. zn. 419EX 224/21.

3. Upovedomením o zastavení exekúcie sp. zn. 419EX 224/21 zo dňa 07.12.2021, rozhodol poverený
súdny exekútor o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), keď uznesením Okresného súdu
Prešov sp. zn. 5OdK/215/2021 zo dňa 11.08.2021 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz (OdK).
Zároveň vyzval oprávneného na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora.

4. Proti tomuto upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie súdneho
exekútora podal oprávnený v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku námietky, ktoré
odôvodnil pomerne rozsiahlo, predovšetkým však tým, že v pôvodnej exekúcii nebol rozvrhnutý výťažok,
pričom uvedená skutočnosť má podľa jeho názoru predstavovať prekážku vo vzťahu k zastaveniu
exekúcie. Súčasne požiadal aj o odpustenie zmeškania lehoty na podanie námietok voči predmetnému
upovedomeniu z dôvodu práceneschopnosti.



5. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/560/2020 zo dňa 22.09.2022, súd
konajúc vyšším súdnym úradníkom, zamietol v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku
námietky oprávneného, keď dospel k záveru, že námietky oprávneného boli podané po uplynutí
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, uvádzajúc cit: ,,Súd posudzoval, či námietky voči upovedomeniu
o zastavení exekúcie boli podané v zákonom stanovej lehote. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo
oprávnenému doručené súdnym exekútorom do jeho elektronickej schránky dňa 16.12.2021. Oprávnený
dňa 14.01.2022 spísal námietky voči upovedomeniu o zastavení exekúcie, ktoré boli doručené súdnej
exekútorke elektronicky prostredníctvom elektronickej dátovej schránky dňa 14.01.2022, z čoho vyplýva,
že v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, oprávnený podal námietky po uplynutí 15-dňovej
zákonnej lehoty. Súd zároveň upozorňuje, že podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v
exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.“ a odkazujúc pritom na ustanovenie § 201 ods.
1 písm. a) Exekučného poriadku.

6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený včas obsahovo rozsiahlu sťažnosť, ktorú odôvodnil najmä
tým, že cit: ,,S ohľadom na vyššie uvedené zastávame názor, podľa ktorého doslovný výklad ustanovení
o zastavení konania z dôvodu vstupu do konkurzu je v hrubom rozpore s prezentovaným účelom
rozsudku pre zmeškanie, s princípom spravodlivého súdneho procesu a úlohou sudov pri ochrane
ohrozených a náprave porušených subjektívnych strán sporu, pretože zmysel a účel civilného procesu
tkvie predovšetkým v tom, že slúži hmotnému právu, resp. v tom, že poskytuje ochranu subjektívnym
súkromným právam, nakoľko bez tohto funkčného vzťahu k hmotnému právu by civilný proces stratil
všetok svoj význam. Zdôrazňujeme, že zastavenie exekúcie podľa § 2 ods.1 písm. a) zákona č. 233/2019
Z. z. je nezákonné a prieči sa účelu tohto zákonného ustanovenia. Poukazujúc na vyššie uvádzané
doklady, v predchádzajúcom exekučnom konaní bol vykonaním dražby dosiahnutý výťažok, ktorý súdny
exekútor JUDr. Ján Ferko prevzal, nevykonal rozvrh výťažku, do dnešného dňa takto vymožené finančné
prostriedky nepoukázal na účet oprávneného ani na účet jeho právneho zástupcu. Podľa tvrdenia JUDr.
Zubaľ Burdovej, právnej nástupkyne JUDr. Jána Ferka, jej vymožené finančné prostriedky pri ukončení
exekútorskej činnosti neodovzdal. O tom, kde sa v súčasnosti vymožené finančné prostriedky patriace
oprávnenému nachádzajú, nemáme žiadnu vedomosť. Týmto svojím konaním súdny exekútor spôsobil
škodu oprávnenému i súdnej exekútorke JUDr. Zubaľ Burdovej. Na základe uvedeného považujeme
zastavenie starej exekúcie v rozpore so zákonom, za nesprávne, nezákonné a nespravodlivé, priečiace
sa zmyslu ust. § 2 ods.1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. keďže samotné zastavenie exekúcie
nevychádza z predchádzajúceho stavu exekučného konania. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 233/2019
Z. z. rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak
súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť rozhoduje o schválení rozvrhu výťažku.“

7. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie
lehôt.

8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

12. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.



13. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

14. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

15. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná,
preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť
oprávneného nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným
spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do
tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje.
Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na
nesúhlas oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia,
sudca nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) dodáva:

17. Súd po oboznámení sa so skutkovým stavom preskúmavanej veci vrátane jednotlivých vyjadrení
oprávneného konštatuje, že oprávneným predostretý procesný postup nemá oporu v platnej legislatíve,
a to najmä preto, že účastníci konania disponujú časovým priestorom v rozsahu 15 kalendárnych
dní na podanie námietok voči tým upovedomeniam o zastavení exekúcie, kde to Exekučný poriadok
umožňuje, pričom v situáciách, kedy účastník konania túto lehotu zmešká, dochádza k aplikácií pravidla
obsiahnutého v ustanovení § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je odpustenie
zmeškania lehoty v exekučnom konaní plne vylúčené. V exekučnom konaní teda nie je možné odpustiť
za žiadnych okolností zmeškanie lehoty. Súvisí to so skutočnosťou, ,že exekučné konanie je budované
na princípe legálneho poriadku, ktorý sa vyznačuje zákonným koncentrovaním procesných úkonov
účastníkov konania do určitej fázy konania s následkom procesnej preklúzie. Vo zvyšnej časti preto súd
neposudzoval dôvodnosť podanej sťažnosti ani validitu záverov prijatých oprávneným vo vzťahu k nielen
súčasnému exekučnému konania, ale aj starej exekúcii, keď na podanie uvedených námietok neboli
splnené zákonné predpoklady.

18. Súd okrajovo len dopĺňa, že argumentácia oprávneného je pomerne rozporuplná, keď oprávnený
opakovane skonštatoval nasledovné stanovisko cit: ,,Na základe uvedeného nemožno zastaviť starú
exekúciu, keďže súd o rozvrhnutí výťažku nerozhodol. Sme toho názoru, že bez ohľadu na skutočnosť
uplynutia námietkovej lehoty, nemožno rozhodnúť o zastavení exekúcie v dôsledku nerozvrhnutia
výťažku exekúcie.“, pričom pre prípad akceptovania takto nastoleného skutkového a právneho stavu,
by bolo dôsledkom (taktiež) automatické zastavenie tohto konania z dôvodu existujúcej litispendencie
v tomto konaní, teda procesnej prekážky, ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné konanie v tej
istej veci.
19. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a
Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami oprávneného, ktoré nie sú právne relevantné
a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti oprávneného (pozri napr. uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).

20. Nakoľko oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty na ich podanie, ktorá márne uplynula dňom 31.12.2021, sudca sťažnosť oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 45Ek/560/2020 zo dňa 12.09.2022 podľa §
250 ods. 1 CSP zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že námietky boli podané po zákonom stanovenej
15-dňovej lehote.

21. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.



22. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).