Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Nds/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200498
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4019200498.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: BILLA s. r. o., so sídlom Bajkalská 19/
A, Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: Štátna veterinárna a
potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, IČO: 00 156 426, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k.: 2322/2019 zo dňa 19.07.2019, vedenom na
Krajskom súde v Nitre sp. zn. 11S/118/2019, o návrhu žalobkyne na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti
na Krajský súd v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalobkyne na prikázanie veci vedenej na Krajskom súde v
Nitre pod sp. zn. 11S/118/2019 Krajskému súdu v Bratislave n e v y h o v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 23. septembra 2019 domáhala
preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. k. 2322/2019 zo dňa 19.07.2019, ktorým
zmenila rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra č. j. 1114/2019 zo dňa
03.06.2019, ktorým bola účastníkovi konania - žalobkyni uložená pokuta 40.000,- eur podľa § 28 ods. 2
písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov
tak, že výšku uloženej pokuty ponechala v pôvodnej výške.

2. V žalobe žalobkyne bol obsiahnutý aj návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti na Krajský súd
v Bratislave, ktorý odôvodnila tým, že na Krajskom súde v Bratislave prebiehajú ďalšie konania (sp.
zn. 5S/86/2018, sp. zn. 2S/312/2017, sp. zn. 5S/46/2018, sp. zn. 5S/42/2018, sp. zn. 5S/123/2018, sp.
zn. 5S/3/2018 a sp. zn. 5S/25/2019), ktoré sú skutkovo i právne obdobné s podanou žalobou v tejto
veci, pričom sídlo oboch účastníkov konania je v Bratislave a teda prejednaním veci na Krajskom súde
v Bratislave by v súlade so zásadou hospodárnosti došlo k zníženiu nákladov spojených s uvedeným
konaním a zároveň by sa zabránilo tomu, aby v rovnakom type konaní s obdobným skutkovým a právnym
stavom vznikli pri rozhodovaní nedôvodné rozdiely, ktoré by boli zapríčinené tým, že by o veci rozhodoval
iný krajský súd. Žalobkyňa súčasne poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu z 13. decembra 2017,
sp. zn. 6Nds/3/2017 a z 25. októbra 2017, sp. zn. 10Nds/11/2017, kde bolo návrhu na prikázanie veci
na Krajský súd v Bratislave z totožných dôvodov vyhovené.

3. Žalovaná vo vyjadrení k návrhu žalobkyne na prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave uviedla, že
posúdenie otázky, či sú splnené podmienky pre prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave ponecháva
na rozhodnutie súdu. Poukázala však na to, že žalobkyňa vykonáva svoju činnosť v prevádzkarňach po
celom území Slovenskej republiky, a v súčasnosti prebiehajú ma jednotlivých krajských súdoch viaceré
konania, predmetom ktorých sú skutkovo a právne podobné otázky ( napr. konanie vedené na Krajskom
súde v Trnave sp. zn. 20S/102/2017, konanie vedené na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 3S/6/2017



a 6S/26/2017, ako aj konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/140/2017). Podľa
žalovanej ak by všetky tieto konania boli sústredené na jednom súde - Krajskom súde v Bratislave,
došlo by k neúmernému zaťaženiu správneho kolégia tohto súdu. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou
podľa žalovanej nemajú charakter výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci inému,
než mieste príslušnému súdu, z dôvodu vhodnosti. V uvedenom kontexte poukázala na rozhodnutia
Najvyššieho súdu z 28. júna 2018, sp. zn. 8Nds/2/2018.

4. Podľa § 85 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“) vec možno
prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo
sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu súdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k
dôvodom prikázania.

5. Podľa § 85 ods. 4 veta druhá S. s. p. o prikázaní veci inému krajskému súdu rozhoduje najvyšší súd.

6. Krajský súd v Nitre predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh žalobkyne na prikázanie
veci Krajskému súdu v Bratislave 21.01.2020.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd, ktorý rozhoduje o prikázaní veci inému krajskému súdu
(§ 85 ods. 4 S. s. p.) prejednal návrh žalobkyne na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti na Krajský súd
v Bratislave a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre
prikázanie veci z dôvodu vhodnosti.

8. Na úvod najvyšší súd konštatuje, že zásada perpetuatio fori zakotvená v § 9 ods. 1 veta druhá S.
s. p. môže predstavovať prekážku riadneho poskytnutia súdnej ochrany v správnom súdnictve, a to
najmä vtedy, ak by bolo vhodnejšie, aby vec prejednal a rozhodol iný ako príslušný súd alebo ak by
inak príslušný správny súd vo veci nemohol (nebol schopný) konať. Na prekonanie uvedených prekážok
slúži procesný inštitút prikázania veci (pozri Češka, Z. a kol. Občanské právo procesní. 1. vydání. Praha:
Panorama, 1989, s. 88). Prikázanie veci sa v procesnej teórii označuje aj pojmom delegácia.

9. Podstata prikázania veci (delegácie) spočíva v presune prejednávanej veci z príslušného súdu na iný
súd toho istého druhu. Delegácia tak predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 9 ods. 1
veta prvá S. s. p., podľa ktorej konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a
kauzálne príslušný. Prikázanie veci na prejednanie inému, než príslušnému súdu, znamená vždy zmenu
(presun) miestnej príslušnosti súdu, nikdy nie vecnej alebo funkčnej príslušnosti, tým menej právomoci
súdu. Preto súd rozhoduje o prikázaní veci vždy inému súdu toho istého druhu, tej istej inštancie
(napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 1. augusta 2011, sp. zn. 4Nd 192/2001).

10. O prikázaní veci môže súd rozhodnúť v ktoromkoľvek štádiu konania po tom, čo bola určená miestna
príslušnosť súdu. Delegácia prichádza do úvahy v správnom súdnictve v konaní pred krajským súdom a
v konaní pred okresným súdom, nikdy nie v konaní pred kasačným súdom. Jej použitie nie je obmedzené
na konania o určitej veci, preto možno tento inštitút využiť v každom správnom súdnom konaní, bez
ohľadu na to čo je jeho predmetom.

11. Podľa dôvodov, ktoré k prikázaniu veci (delegácii) inému než miestne príslušnému súdu vedú,
rozlišuje procesná teória delegáciu nutnú (propter necessitatem) a delegáciu vhodnú (propter utilitatem).
Subdelegácia v Správnom súdnom poriadku nie je upravená.

12. Delegácia vhodná, predstavuje mimoriadny procesný inštitút, preto k prikázaniu veci inému než
miestne príslušnému súdu z dôvodu vhodnosti, by malo dochádzať len výnimočne a zo závažných
dôvodov, keďže delegácia predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, podľa ktorej nikomu
nemožno odňať zákonného sudcu a príslušnosť súdu stanovuje zákon. Dôvody pre odňatie veci
príslušnému správnemu súdu z dôvodu vhodnosti musia byť preto natoľko významné, aby dostatočným
spôsobom odôvodňovali prelomenie citovaných ústavných princípov (pozri aj uznesenie Najvyššieho
súdu Českej republiky z 27. augusta 2008, sp. zn. 29Nd 227/2008).

13. Ďalej najvyšší súd uvádza, že podľa článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd nikoho
nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. Podstatou práva na
zákonného sudcu je, že príslušnosť súdu pre riešenie konkrétnej veci sa musí riadiť vopred stanovenými



pravidlami, a že podľa vopred stanovených pravidiel sa musí odohrávať aj pridelenie veci konkrétnemu
sudcovi alebo senátu v rámci takto určeného súdu. Zásada zákonného sudcu predstavuje jednu zo
základných záruk nezávislého a nestranného súdneho rozhodovania v právnom štáte a podmienku
riadneho výkonu tej časti verejnej moci, ktorá bola súdom ústavne zverená. Dodržanie všeobecných
zákonných podmienok určenia príslušnosti súdu je zárukou toho, že nedôjde k svojvoľnému určovaniu
príslušnosti súdu, ktorého cieľom by mohlo byť ovplyvnenie výsledku súdneho rozhodovania (pozri aj
nález Ústavného súdu Českej republiky z 12. marca 2009, sp. zn. III. ÚS 529/08).

14. Ustanovenie § 85 ods. 3 S. s. p. o delegácii vhodnej preto musí byť vykladané reštriktívne a k
rozhodnutiu o delegácii vhodnej by mal súd pristúpiť len na základe výnimočných okolností. Z uvedeného
vyplýva, že súd pri rozhodovaní o delegácii vhodnej musí byť pevne spútaný základnými zásadami
správneho súdneho procesu (právo na spravodlivý proces) a vo svojom rozhodovaní nepripúšťať
voluntarizmus, naopak dôsledne prihliadať k mravným, sociálnym a etickým stránkam delegácie
(rovnako Jirsa, J., Trebatický, P., Korbel, F. a kol. Občanský soudní řízení. Soudcovský komentář. Kniha I.
§ 1-78g Občanského soudního řádu. 1. vydání. Praha: JUDr. Karel Havlíček, Havlíček Brain Team, 2014,
s. 82). Ak preto existujú pochybnosti o vhodnosti prikázania veci inému správnemu súdu, musí vedúci
princíp práva na zákonného sudcu a príslušný súd vždy prevážiť, a súd nemôže návrhu na prikázanie
veci z dôvodu vhodnosti vyhovieť.

15. Dôvody vhodnosti pre prikázanie veci (delegáciu) inému než miestne príslušnému správnemu súdu
môžu byť v závislosti na predmete konania, účastníkoch konania či iných okolnostiach rôzne. Sú však
nimi spravidla také okolnosti, ktoré umožňujú hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke
spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným, než miestne príslušným správnym súdom. Vždy
však záleží na individuálnych okolnostiach prejednávanej veci, ktoré súd pri svojom rozhodovaní musí
zvážiť a prihliadnuť k nim. V zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky možno
prihliadnuť najmä na mimoriadne pomery účastníka konania, ako sú pohlavie, vek, zdravotný stav,
rodinné pomery a pod. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. decembra 2009, sp. zn. I.
ÚS 379/09). Obdobne, pomery účastníka konania, ktoré môžu byť dôvodom pre prikázanie veci z dôvodu
vhodnosti, vidí aj Najvyšší správny súd Českej republiky najmä v okolnostiach sociálneho a zdravotného
charakteru, ktorými sú napríklad starostlivosť o dieťa alebo o bezmocnú osobu, tehotenstvo, zlý
zdravotný stav alebo invalidita (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 6. decembra
2016, sp. zn. Nad 283/2016).

16. Naopak, dôvodom na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti nemôže byť nesúhlas s konkrétnym
postupom príslušného súdu alebo predpoklad kladného rozhodnutia iným súdom (rovnako Horváth, E.,
Andrášiová, A. Civilný sporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, s. r. o., 2015,
s. 97). Tiež skutočnosť, že miestne príslušný správny súd je viac zaťažený, či pomalší vo vybavovaní
vecí, je síce objektívnou skutočnosťou, no nemôže byť dôvodom pre prikázanie veci inému správnemu
súdu z dôvodu vhodnosti. Organizácia súdnictva a vyriešenie personálnych problémov v obsadení súdov
je záležitosťou štátu, na ktorom je, aby súdnictvo organizoval tak, aby boli napĺňané princípy práva na
spravodlivý proces (nález Ústavného súdu Českej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn. III. ÚS 2853/07).
Ani samo priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na žiadosť podľa § 166 ods. 1 S. s. p. nie je
dôvodom pre delegovanie veci na správny súd, v ktorom má žalobca bydlisko alebo sídlo (rovnako
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Nd 333/2007).

17. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsiahlu rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky, v zmysle ktorej bol dôvodom na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti napríklad
dlhodobo nepriaznivý stav žalobcu, ktorý zodpovedá plnej invalidite (uznesenie Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky z 20. apríla 2006, sp. zn. Nad 11/2006), invalidita alebo ťažké zdravotné
postihnutie žalobcu (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 6. decembra 2016,
sp. zn. Nad 283/2016, uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 22. mája 2018,
sp. zn. Nad 104/2018) taktiež to, že žalobca sa po podaní žaloby presťahoval viac ako 400 km od
miestne príslušného správneho súdu a je nemajetný (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky zo 6. februára 2014, sp. zn. Nad 6/2014). S prihliadnutím na individuálne okolnosti danej
veci videl Najvyšší správny súd Českej republiky skutočnosť, že žalobca a všetci navrhnutí svedkovia
majú bydlisko v obvode súdu, na ktorý má byť vec delegovaná ako dôvod na prikázanie veci z dôvodu
vhodnosti (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 17. septembra 2015, sp. zn. Nad
225/2015).



18. Naopak nebol podľa Najvyššieho správneho súdu Českej republiky dôvodom na prikázanie veci
z dôvodu vhodnosti sám o sebe trest odňatia slobody žalobcu, a to aj v prípade, ak sa jedná o trest
odňatia slobody na doživotie (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 12. apríla
2006, sp. zn. Nad 12/2006), sám o sebe vyšší vek žalobcu (uznesenie Najvyššieho správneho súdu
Českej republiky z 13. novembra 2014, sp. zn. Nad 430/2014), nespokojnosť žalobcu s postupom sudcu
v konaní o prejednávanej veci (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 8. októbra
2003, sp. zn. Nad 88/2003, zo 6. decembra 2012, sp. zn. Nad 103/2012), očakávanie žalobcu, že iný
správny súd bude vo veci rozhodovať pre žalobcu priaznivejšie alebo rýchlejšie - fakticky prednostne
(uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 23. januára 2013, sp. zn. Nad 3/2013, zo
7. februára 2013, sp. zn. Nad 5/2013, z 12. júna 2013, sp. zn. Nad 24/2013, z 27. novembra 2013,
sp. zn. Nad 48/2013, uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 28. novembra 2016,
sp. zn. Nad 230/2016), to, že o veci má rozhodovať ten správny súd, ktorý je vo veci žalovaným
orgánom verejnej správy (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 28. marca 2013,
sp. zn. Nad 97/2012) alebo to, že nepríslušný súd sa v minulosti zaoberal správnou žalobou žalobcu
s obdobnou problematikou (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 6. júna 2013,
sp. zn. Nad 25/2013). Taktiež skutočnosť spočívajúcu v rozhodovaní väčšieho množstva skutkovo
obdobných vecí (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. apríla 2014, sp. zn.
Nad 134/2014), či to, že právny zástupca žalobcu má sídlo mimo obvodu miestne príslušného súdu
(uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. marca 2017, sp. zn. Nad 115/2017)
alebo to, že žalobca vzniesol návrh na vypočutie svedkov, ktorí majú bydlisko mimo obvodu mieste
príslušného súdu, Najvyšší správny súd Českej republiky nepovažoval za dôvody na prikázanie veci
inému správnemu súdu z dôvodu vhodnosti (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
z 29. marca 2018, sp. zn. Nad 42/2018).

19. K návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti súd vždy vyzve účastníkov správneho súdneho
konania aby sa k nemu vyjadrili (Z I s. 504). Ich vyjadrenie k návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti
treba chápať ako realizáciu ich procesného práva, ktoré má len konzultatívnu povahu a prikazujúci
súd nezaväzuje, aj ak by s delegáciou súhlasili, resp. nesúhlasili všetci účastníci správneho súdneho
konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 12. augusta 2007, sp. zn. 25Nd 230/2007).
Vyjadrenia účastníkov správneho súdneho konania však majú nemalý význam pre správny súd, ktorý
musí pri rozhodovaní o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti prihliadať na vhodnosť tohto postupu i z
pohľadu pomerov ďalších účastníkov konania (Zahradníková, R. a kol. Civilní právo procesní. 1. vydání.
Plzeň: Aleš Čeněk, 2013, s. 75). Delegácia totiž nesmie navodiť stav, ktorý by sa v pomeroch niektorého
z účastníkov konania prejavil zásadne nepriaznivo; to platí i v správnom súdnom procese.

20. O prikázaní veci z dôvodu vhodnosti rozhoduje súd uznesením (§ 147 ods. 1 písm. a) S. s. p.).
Toto uznesenie by malo vždy obsahovať riadne odôvodnenie a to z toho dôvodu, aby bola vylúčená
svojvôľa pri určovaní miestne príslušného správneho súdu, ktorá vedie k porušeniu práva na zákonného
sudcu. Podľa najvyššieho súdu je preto nevyhnutné aby každé rozhodnutie súdu, ktoré mení zákonom
stanovenú a založenú miestnu príslušnosť súdu bolo preskúmateľným spôsobom odôvodnené (pozri
nález Ústavného súdu Českej republiky z 2. marca 2010, sp. zn. IV. ÚS 2488/09). Súd v rozhodnutí
musí predovšetkým presvedčivo uviesť, na základe akých skutočností boli konkrétne podmienky pre
delegovanie veci naplnené, respektíve nenaplnené. Potreba dôsledného a kvalitného odôvodnenia
rozhodnutia o delegácii vystupuje do popredia tým viac v prípadoch, keď niektorý z účastníkov správneho
súdneho konania s prikázaním veci nesúhlasí. Súd v tomto prípade musí v odôvodnení rozhodnutia
venovať zvláštnu pozornosť a dôkladne reagovať na všetky relevantné námietky (pozri nález Ústavného
súdu Českej republiky zo 17. októbra 2017, sp. zn. IV. ÚS 2672/17).

21. Úlohou najvyššieho súdu v tejto veci je posúdiť, či sú dané dôvody pre výnimočné použitie inštitútu
vhodnej delegácie a rozhodnúť, či by konanie na Krajskom súde v Bratislave bolo z komplexného
pohľadu na vec hospodárnejšie, rýchlejšie a spoľahlivejšie než na miestne príslušnom Krajskom súde
v Nitre.

22. Žalobkyňa v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti uvádza ako dôvody pre delegáciu
veci na Krajský súdu v Bratislave to, že v súčasnosti medzi ňou a žalovanou prebiehajú na Krajskom
súde v Bratislave ďalšie konania (sp. zn. 2S/312/2017, sp. zn. 5S/86/2018, sp. zn. 5S/46/2018, sp.
zn. 5S/42/2018, sp. zn. 5S/123/2018, sp. zn. 5S/3/2018 a sp. zn. 5S/25/2019), ktoré sú skutkovo a



právne obdobné s prípadom, ktorý popisuje v žalobe v prejednávanej veci. S poukazom na sídlo oboch
účastníkov konania v Bratislave by prejednaním veci na Krajskom súde v Bratislave podľa žalobkyne
v súlade so zásadou hospodárnosti konania taktiež došlo k zníženiu nákladov spojených s uvedeným
konaním (napr. k zníženiu nákladov na cestovné) a zároveň by sa zabránilo tomu, aby v rovnakom type
konaní s obdobným skutkovým a právnym stavom vznikli pri rozhodovaní nedôvodné rozdiely, ktoré
by boli zapríčinené tým, že by o veci rozhodol iný krajský súdu. Žalovaná ponechala rozhodnutie na
úvahe najvyššieho súdu, pričom mala za to, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou nemajú charakter
výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci inému než miestne príslušnému súdu.

23. Najvyšší súd uvádza, že stanovenie § 85 ods. 3 S. s. p., predstavuje právnu normu, ktorá
explicitne nedefinuje, za akých podmienok súd rozhodne o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti na iný
správny súd. Uvedené ustanovenie je možné preto považovať za právnu normu s relatívne neurčitou
(abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym
predpisom, a ktorá tak ponecháva správnemu súdu, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom
prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych
okolností. Zákon síce ponechal najvyššiemu súdu širokú možnosť uváženia, avšak táto úvaha musí
vždy zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia
skutkových zistení.

24. Najvyšší súd dôvody, ktoré uviedla žalobkyňa v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti
na Krajský súd v Bratislave, posudzoval podľa svojej vlastnej úvahy každý jednotlivo ako aj všetky
vo vzájomnej súvislosti, pričom vzal do úvahy najmä to, že pri posudzovaní splnenia zákonných
predpokladov na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti sa spravidla jedná o kombináciu niekoľkých
rozhodných skutočností, ktorým súd musí priradiť konkrétnu mieru relevancie a učiniť záver o tom, či tieto
podmienky sú spôsobilé privodiť hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a
dôkladnejšie prejednanie veci iným, než miestne príslušným správnym súdom.

25. Najvyšší súd uvádza, že sama skutočnosť, že sídlo, bydlisko alebo miesto podnikania účastníkov
správneho súdneho konania sa nachádza mimo obvodu miestne príslušného súdu, nie je natoľko
výnimočná, aby v nej bolo možné vidieť dôvod pre prikázanie veci, najmä ak nie je súdu zrejmé, že
účastník konania sa nemôže pre nejaké závažné dôvody dostaviť na prejednanie veci na miestne
príslušný súd (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 12. júna 2014, sp. zn. 25Nd 192/2014).
To platí i v prípade faktického sídla, bydliska alebo miesta podnikania účastníkov správneho súdneho
konania. Tiež skutočnosť, že medzi miestom sídla, bydliska alebo miesta podnikania účastníkov
správneho súdneho konania a miestom sídla miestne príslušného správneho súdu existuje väčšia
vzdialenosť, alebo je cesta k miestne príslušnému správnemu súdu spojená s nákladmi na dopravu, nie
je bez ďalšieho dôvodom pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, hoci zaiste ovplyvňuje
výšku cestovných nákladov účastníkov správneho súdneho konania (uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky z 10. januára 2012, sp. zn. 4Nd 405/2011 a sp. zn. 4Nd 319/2011, Najvyššieho súdu
Českej republiky zo 16. septembra 2013, sp. zn. 32Nd 192/2013).

26. Ak žalobkyňa v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti stroho tvrdí, že jej sídlo a sídlo
žalovanej sa nachádzajú mimo územného obvodu miestne príslušného Krajského súdu v Nitre, teda
v územnom obvode Krajského súdu v Bratislave, čo ovplyvní aj výšku cestových nákladov účastníkov
správneho súdneho konania, s poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd dospel k názoru, že tento
dôvod nie je natoľko závažný, aby odôvodňoval prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu
vhodnosti.

27. Relevanciu nemožno priznať ani skutočnosti, že právny zástupca žalobkyne má taktiež sídlo v
Bratislave, teda v územnom obvode Krajského súdu v Bratislave, keďže situácia, kedy má právny
zástupca žalobcu sídlo v obvode iného než miestne príslušného súdu je v správnom súdnom konaní
celkom obvyklá. Ak by súd pripustil delegáciu z tohto dôvodu, umožnil by žalobcom v správnom
súdnictve, aby si spoločne s voľbou svojho právneho zástupcu volili podľa svojej ľubovôle aj miestne
príslušný súd, čo by podľa súdu viedlo k neakceptovateľnému prelomeniu ústavného princípu zákonného
sudcu a to aj s ohľadom na právo žalovaného orgánu verejnej správy na zákonného sudcu (pozri aj
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. marca 2017, sp. zn. Nad 115/2017).
Naviac, najvyšší súd zo súdneho spisu zistil, že žalobcu zastupuje advokátske spoločenstvo s viacerými
advokátmi, z čoho možno vyvodiť, že na prípadných úkonoch v jednotlivých veciach, ktoré žalobca



uvádza ako obdobné veci, sa nemusí nutne zúčastňovať ten istý advokát, ale bude mať k dispozícii
aj ďalších substitútov s patričnou znalosťou konkrétnej veci (obdobne nález Ústavného súdu Českej
republiky z 11. apríla 2017, sp. zn. I. ÚS 959/17).

28. Rovnako v danej veci podľa najvyššieho súdu nemožno prihliadnuť ani na skutočnosť, spočívajúcu
v tom, že žalobkyňa vystupuje vo viacerých typovo obdobných konaniach so žalovanou na Krajskom
súde v Bratislave (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. marca 2015, sp. zn.
25Nd 70/2015). Uvedená skutočnosť podľa najvyššieho súdu nie je podkladom pre racionálny záver,
že by týmto postupom bolo dosiahnuté hospodárnejšie, rýchlejšie či po skutkovej stránke spoľahlivejšie
prejednanie veci než na Krajskom súde v Nitre. Presvedčenie žalobkyne o tom, že prejednanie
vecí na totožnom súde zabezpečí jednotnosť rozhodovania v obdobných skutkových a právnych
otázkach je len jej subjektívnym očakávaním, bez konkrétneho odôvodnenia či faktických argumentov a
nemôže byť okolnosťou, ktorá odôvodňuje prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti (rovnako aj
uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 20. septembra 2017, sp. zn. 26Nd 340/2017). Naviac,
Správny súdny poriadok (S. s. p.) zakotvuje dostatočné mechanizmy ako predchádzať nejednotnému
rozhodovaniu správnych súdov alebo nejednotnosť rozhodovania správnych súdov naprávať (napr.
§ 20 S. s. p. - sledovanie a vyhodnocovanie právoplatných rozhodnutí správnych súdov najvyšším
súdom, prijímanie stanovísk k rozhodovacej činnosti správnych súdov najvyšším súdom; § 22 S. s. p. -
rozhodovanie o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte).

29. Ďalej najvyšší súd zdôrazňuje, že miestna príslušnosť v správnom súdnictve sa vo všeobecnosti
spravuje sídlom prvoinštančného orgánu verejnej správy, teda miestne príslušným súdom je v zmysle §
13 ods. 1 S. s. p. krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom
stupni. Pri rozhodovaní o delegácii je vždy vhodné, aby sa správny súd náležite vysporiadal aj s dôvodmi
úpravy miestnej príslušnosti. Pritom je však treba mať vždy na zreteli, že miestna príslušnosť správneho
súdu, ktorý má vec prejednať predstavuje zásadu základnú, a prípadná delegácia príslušnosti inému
správnemu súdu je len výnimkou z tejto zásady, ktorú je potrebné vykladať vždy zužujúco.

30. Z dôvodovej správy k Správnemu súdnemu poriadku (S. s. p.), jej Osobitnej časti, k § 13, vyplýva,
že uvedená koncepcia miestnej príslušnosti v správnom súdnictve bola zákonodarcom zvolená z
dôvodu procesnej ekonómie, s cieľom prispieť k zrýchleniu správnych súdnych konaní rovnomernejším
rozložením nápadu agend na všetky krajské súdy. Prikázanie prejednávanej veci z dôvodu vhodnosti
bez závažných dôvodov, by preto bolo popretím úmyslu zákonodarcu, na ktorom vybudoval miestnu
príslušnosť v správnom súdnictve.

31. Napokon, podľa najvyššieho súdu, by ani z hľadiska procesnej ekonómie, resp. hospodárnosti,
ktorou dôvodí svoj návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti žalobkyňa, delegácia v uvedenej veci
nepredstavovala žiadny prínos, keďže rozhodnutie vo veci by sa nestalo procesne jednoduchším ani
menej náročnejším. V tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti aj to, že pojem hospodárnosti
konania nie je možné vzťahovať len k trovám konania, ktoré vzniknú účastníkom konania, ale je potrebné
naň nahliadať z pohľadu celého konania a predovšetkým ho vykladať v úzkej súvislosti s pojmom rýchlosť
konania, ako aj inými dôležitými dôvodmi pre delegáciu vhodnú (viď uznesenie Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky z 2. februára 2014, sp. zn. Nad 66/2014).

32. Okolnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Krajskému
súdu v Bratislave, v podstate spočívajú v strohom konštatovaní, že sídlo žalobkyne a sídlo žalovanej
sa nachádzajú v Bratislave, teda v obvode Krajského súdu v Bratislave, na ktorom žalobkyňa so
žalovanou už vystupuje vo viacerých typovo obdobných konaniach a teda prikázanie veci z dôvodu
vhodnosti Krajskému súdu v Bratislave tak zabezpečí jednotnosť rozhodovania v obdobných veciach.
Táto argumentácia, podľa názoru najvyššieho súdu, nemá natoľko mimoriadnu a vážnu povahu, aby
odôvodňovala výnimku z ústavnej požiadavky, podľa ktorej, nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaná neprejavila nesúhlas s prikázaním veci
Krajskému súdu v Bratislave.

33. Na záver najvyšší súd uvádza, že žalobkyňa poukázala na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (vo veci vedenej pod sp. zn. 6Nds/3/2017 a pod sp. zn. 10Nds/11/2017), v ktorých
rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky o prikázaní veci Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu
vhodnosti, pričom uvedené konania sa týkali tých istých účastníkov konania a tých istých dôvodov na



prikázanie veci z dôvodu vhodnosti s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v oboch prípadoch vec
prikázal Krajskému súdu v Bratislave.

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 13. decembra 2017, sp. zn. 6Nds/3/2017, rovnako,
pri takmer totožných tvrdeniach žalobcu v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti ako v
prejednávanej veci, vyvodil, že sú splnené dôvody na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti a to
predovšetkým so zreteľom na to, že sídlom oboch účastníkov konania je Bratislava, s prikázaním veci
súhlasila aj žalovaná a na Krajskom súde v Bratislave sú vedené ďalšie konania medzi tými istými
účastníkmi konania v obdobnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti tiež poukázal na
skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave predtým, ako postúpil vec vykonal v prejednávanej veci procesné
úkony, čím taktiež nesporne došlo k založeniu jeho miestnej príslušnosti.

35. Najvyšší súd dodáva, že pre určenie miestnej príslušnosti v správnom súdnictve sú v zmysle §
9 ods. 1 veta druhá S. s. p. rozhodujúce okolnosti v dobe začatia konania. Konanie sa v správnom
súdnictve začína doručením žaloby (návrhu) súdu (§ 31 ods. 1 S. s. p.). Ak preto súd skúma miestnu
príslušnosť, musí ju posudzovať vždy spätne ku dňu začatia konania a pre prípadné rozhodnutie o
miestnej príslušnosti platí, že rozhodujúci je vždy stav konania, kedy bolo konanie začaté. Miestna
príslušnosť takto určená trvá až do skončenia konania. Tým sa vyjadruje zásada perpetuatio fori, alebo
zásada trvania súdnej príslušnosti, ktorá znamená, že súdna príslušnosť raz určená trvá až do skončenia
konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú rozhodné pre určenie príslušnosti (tiež
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 10. októbra 2007, sp. zn. Nad 13/2007).
Uvedené tvrdenie je navyše v rozpore s najnovšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
podľa ktorej výzva správneho súdu žalovanému orgánu verejnej správy na vyjadrenie sa k správnej
žalobe, výzva na zaplatenie súdneho poplatku či priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie
sú úkony správneho súdu, ktorými môže dôjsť k zmene zákonom stanovenej miestnej príslušnosti
správneho súdu (R 7/2018).

36. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2017, sp. zn.
10Nds/11/2017 najvyšší súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takmer totožných
tvrdení žalobkyne v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti len stroho skonštatoval, že z okolností
uvedených žalobcom vyplýva, že prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave je v záujme zabezpečenia
hospodárnosti konania i jeho zrýchlenia a to bez toho, aby svoj právny názor bližšie zdôvodnil, hoci
svojím rozhodnutím zmenil zákonom stanovenú miestnu príslušnosť správneho súdu a prelomil tým
základnú zásadu správneho súdneho procesu - právo na zákonného sudcu a súd.

37. Na základe uvedeného, podľa najvyššieho súdu, v posudzovanom prípade také závažné a
výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci inému než miestne príslušnému súdu z
dôvodu vhodnosti, nie sú dané, preto najvyšší súd podľa § 85 ods. 3 S. s. p. návrh žalobkyne na
prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Krajskému súdu v Bratislave zamietol, majúc na zreteli, že ak by
rozhodol o delegácii veci na iný správny súd, bez toho aby na to boli splnené podmienky podľa § 85
ods. 3 S. s. p., porušil by tým ústavne zaručené právo zakotvené v článku 36 Listiny základných práv
a slobôd, ktorý predstavuje inštitucionálnu záruku práva na spravodlivý proces (nález Ústavného súdu
Českej republiky zo 7. októbra 1996, sp. zn. IV. ÚS 222/96).

38. Pre úplnosť súd uvádza, že toto rozhodnutie nebráni v opätovnom podaní návrhu (podnetu) na
prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, ak sa zmení procesná situácia, či nastanú nové závažné okolnosti
odôvodňujúce tento postup. Opakované podanie žiadosti na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti
za totožných procesných a skutkových okolností však predstavuje prekážku veci rozhodnutej (pozri
uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. augusta 2005, sp. zn. 21Nd 127/2005).

39. Záverom najvyšší súd uvádza, že senát správneho kolégia „8S“ sa totožnou právnou otázkou
totožných účastníkov už zaoberal vo svojom uznesení z 28. júna 2018, sp. zn. 8Nds/2/2018, pričom
dospel k totožnému záveru.



40. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 k § 147 ods. 2 S. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.