Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/114/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200771
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200771.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava,
IČO: 47 079 690, právne zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811
02 Bratislava, IČO: 50 074 369 proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová
dolina 10, 820 05 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Ústredný kontrolný a skúšobný ústav
poľnohospodársky v Bratislave, Matúškova 21, 833 16 Bratislava, IČO: 00 156 582, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5758-9000/2020 zo dňa 22.04.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 5758-9000/2020 zo dňa
22.04.2020 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa
25.05.2020 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5758-9000/2020
zo dňa 22.04.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol námietky žalobcu
smerujúce podľa § 170 ods. 3 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom
obstarávaní“) proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky
poskytnutých kontrolovaným vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie
stravovania zamestnancov“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Ústredný kontrolný a skúšobný ústav
poľnohospodársky v Bratislave, Matúškova 21, 833 16 Bratislava, IČO: 00 156 582 v Úradnom vestníku
Európskej únie pod značkou 2019/S 248-614337 dňa 24.12.2019 a vo Vestníku verejného obstarávania
č. 261/2019 dňa 27.12.2019 pod značkou 36011 - MSS.

2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec
vrátiť Úradu pre verejné obstarávanie na ďalšie konanie.

3. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 19.05.2021 navrhol, aby súd uznesením priznal
jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že v dôsledku nezákonného postupu
subjektu Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Matúškova 21, 833
16 Bratislava, IČO: 00 156 582 (ďalej len „kontrolovaný“ alebo „ďalší účastník“), tolerovaného
žalovaným v jeho administratívnych rozhodnutiach, bola žalobcovi bezdôvodne a bez akéhokoľvek
relevantného dôkazu upretá možnosť účasti vo verejnom obstarávaní vyhlásenom kontrolovaným.
Za dôvod nezákonného obmedzenia účasti žalobcu vo verejnom obstarávaní žalobca považuje
požiadavku kontrolovaného, uvedenú v zákazke, s ktorou sa žalovaný v napadnutých rozhodnutiach
stotožnil, a to že do verejného obstarávania sa nemohli zapojiť subjekty, ktoré podnikajú v oblasti
sprostredkovania zabezpečenia stravovania zamestnancov formou elektronických stravných lístkov.



Túto požiadavku žalobca považuje za diskriminačnú. Podotkol, že zákazky získané prostredníctvom
verejných obstarávaní tvoria značnú časť príjmov žalobcu. Žalobca je toho názoru, že napadnuté
rozhodnutie má pre neho evidentne negatívne finančné dôsledky v podobe preukázateľnej absencie
budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania. Je toho názoru, že je splnená podmienka
v zmysle § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobcovi
hrozí závažná ujma na jeho majetku. Žalobca predpokladá vznik aj ďalších nepriamych právnych
následkov, kedy aj ostatným spoločnostiam podnikajúcim v oblasti sprostredkovania stravovania
zamestnancov formou elektronických kariet bude naďalej nezákonne obmedzovaná účasť vo verejných
obstarávaniach, čím bude dochádzať k rozširovaniu diskriminácie na relevantnom trhu nielen zo
strany obstarávateľov, ale v konečnom dôsledku aj k podporovaniu takého konania zo strany štátu,
prejavujúcom sa schvaľovaním nezákonného postupu kontrolovaného v napadnutých rozhodnutiach
žalovaného ako štátneho orgánu. Ďalej žalobca poukázal na negatívny vplyv na právnu istotu nielen
žalobcu, ale aj ostatných súťažiteľov, ktorí rovnako ako žalobca zabezpečujú stravovanie výlučne formou
elektronických kariet. Obmedzovaním účasti, tzn. nastavením podmienok verejného obstarávania tak,
aby sa tieto subjekty nemohli zúčastniť, resp. aby boli vylúčené z verejného obstarávania iba z dôvodu,
že poskytujú stravovanie v alternatívnej, avšak rovnocennej forme sa bezpochyby žalobcovi, ako
aj ostatným súťažiteľom, odopiera možnosť úspechu vo verejných obstarávaniach, v dôsledku čoho
im reálne hrozí značná finančná škoda. Okrem preukázateľnej finančnej škody na majetku žalobcu
spočívajúcej v poklese tržieb z dôvodu absencie zákazky z verejného obstarávania poukázal tiež na
súvisiaci právny následok tejto skutočnosti, a to že žalobca je prirodzene nútený optimalizovať ľudské
zdroje, ktoré využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Dôsledkom napadnutých rozhodnutí je tak
nevyhnutné znižovanie stavu zamestnancov žalobcu. Priznanie odkladného účinku podanej správnej
žaloby nebude podľa žalobcu v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým) verejným záujmom ani s judikatúrou
Ústavného súdu, ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu. V posudzovanom prípade je zjavné,
že materiálna ochrana práv žalobcu musí v právnom štáte prevážiť.

4. Záverom dal žalobca správnemu súdu do pozornosti, že dňa 04.02.2021 bol schválený zákon č.
76/2021 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2023 v
Slovenskej republike zavedie povinná elektronická podoba stravovacej poukážky, pričom zamestnávateľ
bude môcť poskytnúť zamestnancovi stravný lístok v papierovej podobe len vtedy, ak jeho použitie v
elektronickej podobe počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Uviedol,
že by malo byť prioritným záujmom samotného kontrolovaného, aby aj smerom do budúcnosti zabezpečil
súladnosť svojho postupu so zákonom a aby, ak aj mal doteraz nesprávny a diskriminačný postoj v danej
otázke, tento napravil a na diskriminačných požiadavkách netrval.

5. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa
02.06.2021 tak, že návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť návrhu na
priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný považuje návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe za neopodstatnený a relevantným spôsobom nepreukázaný. V
predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku nie je bližšie špecifikované, ktoré konkrétne
negatívne dôsledky v danom prípade žalobcovi hrozia a ako sa majú vo vzťahu k jeho právam
a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku, čím predmetný návrh nespĺňa
požiadavky stanovené § 185 Správneho súdneho poriadku. Žalobca taktiež nijakým spôsobom
nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme. Žalovaný ďalej
uviedol, že žalobca opiera svoj návrh na priznanie odkladného účinku o skutočnosť, že zákazky získané
prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov. Skutočnosť, že žalobcove
podnikanie je „závislé“ od zákaziek vyhlásených prostredníctvom verejného obstarávania, nezakladá
dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
správneho súdu vo veci sp. zn. 2S/165/2018 zo dňa 13.05. 2019, v ktorom súd konštatoval cit.:
„SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade
nemožno bez ďalšieho aplikovať kvalifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného
zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov,
resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá hrozbu vzniku
značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné
ju posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky
citeľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca
zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať



prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej
istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút.“ Žalovaný
ďalej ohľadom priznania odkladného účinku správnej žaloby poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2018 sp. zn. 2Cdo/72/2017, kde Najvyšší súd SR vyslovil názor, že
komisia sa môže rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač záujemca, ktorý predložil
najvýhodnejšiu ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí kalkulovať s tým, že
nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy. Žalovaný nepovažuje za opodstatnené, resp. účelné
vyhovieť návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe aj z toho dôvodu, že predmetná súťaž
bola ukončená tým, že dňa 15.06.2020 došlo medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou DOXX
- Stravné lístky, spol. s r. o. k uzavretiu Zmluvy 20K000003 o zabezpečení stravovania zamestnancov
nákupom stravných lístkov, ako to vyplýva z Oznámenia o výsledku verejného obstarávania zverejnenej
vo Vestníku verejného obstarávania č. 135/2020 zo dňa 26.06.2020. Keďže predmetná zmluva
nadobudla po zverejnení v centrálnom registri zmlúv účinnosť dňa 17.06.2020, i prípadné priznanie
odkladného účinku žalobe nezabráni plneniu na základe predmetnej zmluvy.

6. K novele Zákonníka práce, na ktorú poukázal žalobca vo svojom návrhu, žalovaný uvádza, že
v slovenskom právnom poriadku došlo od 01.03.2021 k zmene, a to § 152 ods. 7, kde pribudla
možnosť zabezpečovania stravovania zamestnancov (popri stravovacích poukážkach), aj vo forme
účelovo viazaného finančného príspevku na stravovanie. Uvedenou zmenou Zákonníka práce dochádza
k rušeniu tzv. „monopolu“ stravných lístkov pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov, čo prirodzene
povedie k zníženej potrebe využívania stravných lístkov v akejkoľvek forme samotnými verejnými
obstarávateľmi. Žalovaný ďalej uviedol, že účinnosť ustanovenia § 152 ods. 4 Zákonníka práce nastane
až od 01.01.2023. Teória práva pri takýchto prípadoch uvádza, že platný text zákona ešte nemusí
spôsobovať právne účinky, napriek tomu má táto kategória význam pre oboznámenie sa adresátov
právnych noriem s „budúcou“ právnou úpravou. Platná právna norma teda už v istom zmysle normatívne
pôsobí na svojich adresátov, no právne účinky vyvoláva až momentom svojej účinnosti. Doba medzi
platnosťou a účinnosťou právnej úpravy je doba legisvakancie, ktorá slúži na oboznámenie sa adresátov
práva s novou úpravou. Platí, že čím je zmena právnej úpravy zásadnejšia, tým dlhšia legisvakancia sa
má adresátom poskytnúť, aby sa právna úprava „vžila“.

7. Žalovaný poukázal na aj časovú súvislosť, a to na skutočnosť, že predmetné verejné obstarávanie,
ktorého sa týka uvedený spor, bolo vyhlásené v Úradnom vestníku Európskej únie pod značkou 2019/
S 248-614337 dňa 24. 12. 2019 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 261/2019 dňa 27. 12. 2019
pod značkou 36011-MSS. Z uvedeného je zrejmé, že verejné obstarávanie bolo vyhlásené ešte pred
tým, než bol zverejnený, čo i len zámer novelizácie Zákonníka práce, týkajúci sa povinnej elektronickej
formy stravovacích poukážok. Nie je možné odvolávať sa v právnom štáte, aj v zmysle zásady
zákazu retroaktivity právnych noriem, na právne normy, ktoré vznikli na základe skoršej právnej úpravy.
Nerešpektovanie uvedenej zásady by malo za následok stav právnej neistoty. Žalovaný tak zastáva
názor, že argumentácia žalobcu ad absurdum žiada uplatnenie pravej retroaktivity, ktorá je nie len
nežiaducim, ale priamo platným právom zakázaným inštitútom. Žalovaný preto zdôrazňuje, že verejný
obstarávateľ môže zjednotiť svoj postup len s legislatívou platnou a účinnou v čase realizácie verejného
obstarávania, nemožno od neho ad absurdum očakávať, aby predvídal budúce právne doktríny.

8. Z ust. § 185 SSP vyplýva, že priznanie odkladného účinku žalobe je fakultatívnym inštitútom a
je plne ovládaný dispozičnou zásadou. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe je návrh, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná
hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne
záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak
hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom
Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Návrh nemôže byť abstraktný.
Žalobca musí konkretizovať tvrdenú hrozbu, napríklad na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby značnej hospodárskej
škody, resp. ujmy, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené,
keďže od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť rozhodnutie správneho súdu a rozsah
jeho odôvodnenia.



9. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

10. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

11. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s vereným záujmom.

12. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

13. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

14. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.

15. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má
dočasný charakter, pričom je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v §
185 SSP. Žalobca má zároveň povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí
správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé
reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného
súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za
osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť
tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa
30.05.2018. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť
inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí posúdiť mieru zásahu do práv žalobcu. Zároveň musí
súd zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa
žalobcu, ako aj posúdiť hľadisko rozporu s verejným záujmom.

16. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Súd v súlade s citovaným
ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil zásahom do
jeho subjektívnych práv uvedených v odsekoch 3. a 4. tohto uznesenia, avšak správnemu súdu
nijako neosvedčil naplnenie niektorého z dôvodov obsiahnutých v § 185 SSP. Na základe uvedeného,
správny súd uzatvára, že nebol naplnený procesný predpoklad pre rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žaloby, nakoľko návrh žalobcu, ktorým tvrdil, že právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná finančná škoda, nebol vôbec osvedčený, t.j.
nebol nad všetky pochybnosti preukázaný. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
absentuje konkrétne a reálne uvedenie a preukázanie dôsledkov výkonu napadnutého rozhodnutia na
podnikateľskú činnosť a majetkovú sféru žalobcu. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani
žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej finančnej
škody v spojení s právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Potreba dočasnej úpravy právnych
pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Len formálny návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepostačuje.

17. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca nesplnil ani ďalší procesný predpoklad nevyhnutný pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keď neosvedčil ani skutočnosť, že prípadné priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.



18. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie
správneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte
pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu,
na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a
vecne správny (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa
29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu
o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku
právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia
napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §
185 SSP.

19. Odôvodnenie návrhu odkladného účinku s možnosťou právnych následkov aj na ostatné spoločnosti
a negatívny vplyv na právnu istotu aj na iných súťažiteľov správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, bez
opory v zákone, keď podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Z uvedeného je
nepochybné, že zákonodarca mal na mysli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti konkrétnej
fyzickej osoby alebo konkrétnej právnickej osoby s reálnym priamym dopadom. Preto odôvodnenie
žalobcu s možnosťou právnych následkov aj na ostatné spoločnosti a negatívny vplyv na právnu istotu aj
na iných súťažiteľov, je pre individuálny návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
irelevantné.

20. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov
definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).