Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/220/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201398
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1019201398.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej
a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, v právnej veci žalobcu: P. Č. - C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., zastúpený advokátkou určenou Centrom právnej pomoci
- JUDr. Kristínou Tomkovou, so sídlom Udavské 391, 067 31 Udavské, IČO: 51 007 771, zapísaná
v zozname advokátov SAK pod č. 7625, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, Sekcia rozvoja vidieka a priamych platieb, so sídlom Dobrovičova 12, 812
66 Bratislava, IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Číslo spisu: 7653/2019-640,
Číslo záznamu: 33545/2019 zo dňa 25.07.2019, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len „PPA“) ako príslušný orgán štátnej
správy pre oblasť poskytovania podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka podľa § 1 ods.
1 v spojení s § 10 a v súlade s § 23 a nasl. zákona č. 280/2017 Z.z. o poskytovaní podpory a dotácie
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom
z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 113/2018 Z.z. (ďalej len „zákon č. 280/2017 Z.z.“), rozhodnutím Číslo: 500/2178/20471/2018
zo dňa 02.04.2019, na základe žiadosti žalobcu podanej dňa 16.05.2018,
neschválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu a súčasne uložila dodatočnú sankciu
v sume X.XXX,XX EUR podľa § 14 NV SR č. 342/2014 Z. z., a
neschválila poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a
životné prostredie podľa § 14 NV SR č. 342/2014 Z. z..

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný pod Číslom spisu: 7653/2019-640, Číslo záznamu: 33545/2019 zo dňa 25.07.2019 tak, že
odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II. Žaloba.

3. Včas podanou žalobou zo dňa 13.10.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave elektronicky dňa
14.10.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré žiada z titulu
nesprávneho právneho posúdenia ako nezákonné zrušiť.



4. Žalobca uviedol, že dňa 16.05.2018 v zmysle § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z.
ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve so schémami oddelených
priamych platieb (ďalej len „nariadenie č. 342/2014 Z. z.“) adresoval žiadosť PPA o poskytnutie podpory
formou jednotnej platby na nehnuteľnosti, ktoré žalobca užíva a obhospodaruje. Dňa 10.10.2018 bola
pracovníkmi PPA na pozemkoch, ktoré boli predmetom žiadosti, vykonaná kontrola, pri ktorej neboli
žalobcovi vytknuté žiadne závažné nedostatky. Následne, na žiadosť PPA, doložil žalobca požadované
doklady (výpisy z listov vlastníctva, čestné prehlásenie o prepožičaní techniky na hospodárenie, čestné
prehlásenie o obhospodarovaní, splnomocnenia o nakladaní s nadobudnutým dedičstvom a knihu
honov). PPA vytkla žalobcovi skutočnosť, že určité pozemky majú ťarchy v podobe exekúcie a zároveň
bol žalobca vyzvaný na predloženie ďalších dokladov (výzva zo dňa 20.12.2018 č. 300/1343/2018-314).
Žalobca podaním zo dňa 03.01.2019 predlžil PPA doklady preukazujúce jeho vlastnícke ako aj užívacie
práva vedené na listoch vlastníctva č. XXXX,XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX
a plnomocenstvá od O. P. a Č. C. Š.S.. Žalobca doložil aj súpisku všetkých parciel so súčtom podľa
kultúry a oznámil, že obhospodaruje 10,1436 ha a pôdu scelil a vyčlenil na T. H. A. D. XXXX/X (doložil
mapovú časť predmetných pozemkov, kde je zobrazená parcela aj v registri E a katastrálnu mapu kat.úz.
Nižná Oľka s označením jeho vlastníctva a tabuľku podľa vyhlášky 172/2018 Z. z. a čestné prehlásenie
o prepožičaní techniky na hospodárenie, splnomocnenie o nakladaní s nadobudnutým dedičstvom).

5. Žalobca namieta správu z kontroly vyhotovenej dňa 09.01.2019, ktorá neodráža reálny stav užívania
predmetných pozemkov, nezakladá sa na pravde a zistenia PPA sú chybné. Žalobca uviedol, že predložil
PPA knihu honov a prehlásil, že uvedené pozemky obhospodaroval kosením a mulčovaním. Túto
skutočnosť potvrdzuje doložená kniha honov. K skutočnosti, že uvedené pozemky neboli ohraničené,
žalobca uviedol, že hranica dielov tvorená kolíkmi a pásmom, bola v cca 70 m odstránená pred kontrolou.
Žalobca poukázal na § 2 ods. 3 nariadenia č 342/2014 Z.z. podľa ktorého „priame platby sa poskytnú na
výmeru poľnohospodárskej plochy, ktorú žiadateľ obhospodaruje a na ktorú možno poskytnúť podporu
vedenú v evidencii dielov pôdnych blokov a ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť alebo sa
prevažne využíva na poľnohospodársku činnosť podľa odseku 4.“ Žalobca je názoru, že dostatočným
spôsobom preukázal, že predmetné pozemky obhospodaroval ako aj vlastnícke práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Uviedol, že tak ako uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, žalobca nepreukázal
užívacie právo len k 2,00 ha, ktoré má v správe Slovenský pozemkový fond. Preto žalobca nesúhlasí
s názorom žalovaného, že žalobca nedostatočným spôsobom preukázal vlastnícke a užívacie právo k
predmetným pozemkom, nesprávne určil užívaciu plochu 0,00 ha a pristúpil k uloženiu sankcie. Žalobca
doložil viaceré doklady, konal v súčinnosti s pokynmi a požiadavkami PPA, preto záver vyjadrený v
napadnutých rozhodnutia je pre žalobcu prekvapujúci.

6. Žalobca namieta, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán náležite nevyhodnotili skutkový stav,
nesprávne aplikovali jednotlivé ustanovenia zákonov a nevyužili všetky možnosti, ktoré im zákon v tomto
prípade ponúka. Následne žalobca citoval § 6 ods. 1, § 27 ods. 1 SSP, čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 152 ods.
4 Ústavy SR a v závere uviedol, že jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej
istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR
nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného
rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej
istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány
budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.
Postup a rozhodnutie žalovaného narúša princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu.

III. Vyjadrenie žalovaného.

7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.11.2019, doručeným tunajšiemu súdu elektronicky
dňa 29.11.2019 s tým, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko rozhodnutia PPA ako aj
ministerstva boli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a vychádzali z presného a úplného
zistenia skutkového stavu veci.

8. Žalovaný uviedol, že na základe žiadosti zo dňa 16.05.2018 o poskytnutie podpory formou
jednotnej platby na plochu (ďalej len „platba SAPS“) a platby na poľnohospodárske postupy prospešné
pre klímu a životné prostredie (ďalej len „platba za ekologizáciu“) na užívanú výmeru 12,06 ha,



nachádzajúcu sa na diele pôdneho bloku Radvaň nad Laborcom 8103/1 (ďalej len „predmetný DPB“),
PPA vykonala dňa 04.10.2018 u žalobcu kontrolu na mieste. PPA na základe zistení z kontroly na
mieste konštatovala, že žalobca nemal jednoznačne vymedzené hranice hospodárenia, nedostatočne
preukázal právny vzťah k predmetnému dielu a žalobca v čase výkonu kontroly na mieste nevedel
presne určiť, na akej časti predmetného dielu hospodári. PPA na základe uvedených zistení stanovila
žalobcovi výmeru predmetného dielu 0,00 ha. Na základe uvedených zistení, PPA vydala rozhodnutie
č. 500/2178/20471/2018 zo dňa 02.04.2019 (ďalej len „rozhodnutie PPA“), ktorým určila žalobcovi pre
platbu SAPS a platbu za ekologizáciu výmeru 0,00 ha na rozdiel od nahlásenej výmery 12,06 ha.
Dôvodom pre takéto rozhodnutie bola PPA určená výmera predmetného dielu 0,00 ha na základe
výsledkov kontroly na mieste a PPA rozhodla o neschválení poskytnutia podpory formou jednotnej platby
na plochu a súčasne uložila dodatočnú sankciu v sume X.XXX,XX EUR v zmysle § 14 nariadenia vlády č.
342/2014 Z. z. a platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie podľa §
14 nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z.. Proti rozhodnutiu PPA podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie PPA potvrdil.

9. Žalovaný citoval ustanovenia § 2 ods. 2, ods. 3, §7, § 8 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia vlády č.
342/2014 Z. z. a konštatoval s poukazom na § 2 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z.,
že priame platby sa môžu poskytnúť len na takú plochu, ktorá má viditeľne označené a vymedzené
hranice, ak nie je prirodzene ohraničená. Uvedené ustanovenie predstavuje minimálnu požiadavku na
poskytnutie priamych platieb, ktorú je povinný spĺňať každý žiadateľ o uvedené platby.
Plocha predmetného DPB nebola v čase výkonu kontroly na mieste ohraničená v súlade s § 2 ods. 2
písm. c) nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. a z uvedeného dôvodu v spojení s § 7 a § 8 ods. 1 písm. a)
a b) nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z., na účely poskytnutia požadovaných priamych platieb v žiadosti,
PPA stanovila žalobcovi výmeru predmetného dielu 0,00 ha.

10. K námietke žalobcu vo vzťahu k porušeniu ust. § 2 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z.,
že hranica tvorená kolíkmi a pásmom, bola v cca 70 m odstránená pred kontrolou, žalovaný uviedol, že
odstránenie hranice predmetného DPB pred výkonom kontroly na mieste nebolo nijakým spôsobom zo
strany žalobcu preukázané, resp. žalobca nepreukázal ohraničenie predmetného dielu v zmysle ust. §
2 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z.. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť,
že žalobca v čase kontroly na mieste nevedel určiť, na akej časti predmetného dielu hospodári. Zo
Správy z kontroly na mieste, ktorá je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že výkon kontroly na
mieste bol žalobcovi oznámený vopred, dňa 03.10.2018, pričom súčasťou administratívneho spisu je aj
fotodokumentácia z vykonanej kontroly na mieste.
Pred vydaním rozhodnutia PPA preskúmala žalobcom predložené doklady (výpisy z listov vlastníctva,
čestné prehlásenie o prepožičaní techniky na hospodárenie, čestné prehlásenie o obhospodarovaní
predmetného dielu, splnomocnenie o nakladaní s nadobudnutým dedičstvom, kniha honov) a zaoberala
sa zisťovaním dispozičného vzťahu žalobcu k predmetnému DPB. Z odôvodnenia prvostupňového
správneho orgánu je zrejmé zistenie, že z predložených výpisov listov vlastníctva žalobcovi prináleží
právo užívať len niektoré časti parciel nachádzajúce sa na predmetnom DPB, na ktorých vedel
dokladovať len čiastočné podiely. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že na predmetnom DPB
sa nachádza pozemok o výmere 2,00 ha, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu a žalobca
pre uvedenú plochu nepredložil relevantný doklad preukazujúci právo žalobcu uvedenú plochu užívať.

11. Žalovaný citoval čl. 24 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014, ktorým
sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v
súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka
a krížovým plnením v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 809/2014“), podľa ktorého
administratívne kontroly a kontroly na mieste stanovené v tomto nariadení sa vykonávajú tak, aby sa
zabezpečilo účinné overenie:
a) správnosti a úplnosti informácií uvedených v žiadosti o pomoc, žiadosti o podporu, žiadosti
o platbu alebo inom vyhlásení;
b) plnenia všetkých kritérií oprávnenosti, záväzkov a iných povinností týkajúcich sa príslušného režimu
pomoci a/alebo podporných opatrení, podmienok, podľa ktorých sa poskytuje pomoc a/alebo podpora
alebo oslobodenie od povinnosti;
c) požiadaviek a noriem relevantných pre krížové plnenie.



12. V závere žalovaný konštatoval, že vykonanou kontrolou na mieste došlo v súlade s čl. 24 ods. 1
nariadenia (EÚ) č. 809/2014 k efektívnemu overeniu správnosti informácií uvedených v žiadosti, ako aj
všetkých kritérií oprávnenosti. Žalovaný považuje skutočnosti zistené v konaní v súvislosti s predmetným
dielom za správne a nepochybne preukázané. Žalovaný má za to, že žalobca ako žiadateľ nedostatočne
preukázal užívacie právo k nahlásenej ploche predmetného DPB, avšak k neschváleniu požadovaných
platieb došlo z dôvodu nesplnenia minimálnej požiadavky na poskytnutie priamych platieb ustanovenej
v § 2 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z., čo žalovaný uviedol na strane 4 napadnutého
rozhodnutia.

13. K námietke žalobcu uvedenej v odseku 5. tohto rozhodnutia ako aj k tvrdeniu, že splnil podmienky
poskytnutia podpory formou priamych platieb ustanovených legislatívou Slovenskej republiky ako aj
legislatívou EÚ, žalovaný odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k exekúciám
vedených na niektoré pozemky, žalovaný opäť poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v
zmysle ktorého prisvedčil námietke žalobcu avšak zdôraznil, že ťarcha exekučného konania k určitým
pozemkom, nebola dôvodom neschválenia žiadosti.

IV. Administratívne konanie.

14. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 16.05.2018 podal žalobca na PPA Jednotnú žiadosť na
plochu a platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie na rok 2018.
Následne na základe vykonaných kontrol, PPA oznámila žalobcovi listom č. 500/2177/159/2018 zo dňa
24.09.2018 nezrovnalosti vo výmerách. Predmetné oznámenie mal žaloba doručené dňa 02.10.2018. V
ten istý deň 02.10.2018 žalobca doručil PPA upravenú špecifikáciu nezrovnalostí uvedených PPA. Dňa
04.10.2018 vykonala PPA u žalobcu kontrolu na mieste z ktorej bola vyhotovená fotodokumentácia (je
súčasťou administratívneho spisu). Kontrola na mieste bola žalobcovi oznámená dňa 03.10.20218. O
kontrole bola vyhotovená Správa z kontroly na mieste dňa 09.01.2019, v ktorej je uvedené, že žalobca
ako žiadateľ nedostatočne preukázal právny vzťah k predmetnému DPB; žalobca v čase kontroly
nevedel presne určiť, na akej časti predmetného DPB hospodári; nemal jednoznačne vymedzené
hranice hospodárenia.

15. Súčasťou administratívneho spisu je list pod číslom 2427/2018 zo dňa 10.10.2018, ktorým
vyzvala PPA žalobcu na predloženie dokladov v liste špecifikovaných. Predmetný list prevzal
žalobca dňa 12.10.2018. Súčasťou administratívneho spisu je aj list PPA sekcie kontroly pod
číslom 300/1343/2018-314 zo dňa 20.12.2018, ktorým bol vyzvaný žalobca na predloženie dokladov.
Predmetný list prevzal žalobca dňa 28.12.2018. Dňa 09.01.2019 žalobca zaslal všetky požadované
listiny, ktoré následne PPA vyhodnotila a vydala rozhodnutie Číslo: 500/2178/20471/2018 zo dňa
02.04.2019 špecifikované v odseku 1. tohto rozhodnutia.

16. Proti rozhodnutiu PPA podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný pod Číslom spisu:
7653/2019-640, Číslo záznamu: 33545/2019 zo dňa 25.07.2019 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie
PPA potvrdil. Uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu.

V. Právne posúdenie žaloby.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podaných námietok a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná.

18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutia sú v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

22. Podľa § 4 zákona č. 280/2017 Z.z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji
vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a
investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 280/2017 Z.z.“), orgánom štátnej správy pri poskytovaní podpory a dotácie je Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo pôdohospodárstva")
a platobná agentúra.

23. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z.z., ministerstvo pôdohospodárstva je riadiacim orgánom
a plní úlohy v rámci programov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho záručného
fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a zo štátneho rozpočtu. V
rámci programov financovaných z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu a Európskeho
poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka plní ministerstvo pôdohospodárstva vo vzťahu k platobnej
agentúre úlohy príslušného orgánu podľa osobitných predpisov.

24. Podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 280/2017 Z.z., ministerstvo pôdohospodárstva ďalej je odvolacím
orgánom vo veciach, v ktorých rozhodla v prvom stupni platobná agentúra.

25. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z.z., na účely posúdenia opodstatnenosti žiadosti o poskytnutie
podpory, overenia plnenia podmienok na jej poskytnutie, oprávnenosti prijímateľa a oprávnenosti
nákladov požadovaných na úhradu vrátane plnenia ostatných podmienok zmluvy o poskytnutí podpory
vykonáva platobná agentúra kontrolu podľa osobitných predpisov.

26. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z.z., na konanie o priamych podporách sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 9 až 13, § 15, § 20, § 24 a 25, § 27, § 40
všeobecného predpisu o správnom konaní.

27. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z.z., v konaní o priamych podporách konajúci orgán uplatňuje
zásadu riadneho finančného hospodárenia, zásadu transparentnosti, zásadu nediskriminácie, zásadu
hospodárnosti, zásadu efektívnosti, zásadu účelnosti, zásadu účinnosti a zásadu zákazu konfliktu
záujmov.

28. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 280/2017 Z.z., na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, ak odsek 2 a § 23 ods. 1 neustanovujú inak.

29. Podľa § 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá
poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb (ďalej
len „nariadenie vlády č. 342/2014 Z.z.“), toto nariadenie vlády ustanovuje pravidlá poskytovania podpory
v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb (ďalej len "priame platby"),
ktorými sú
a) prechodný zjednodušený režim základnej platby (ďalej len „jednotná platba na plochu“),
b) platba na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie,
c) platba pre mladých poľnohospodárov.



30. Podľa § 2 ods. 1 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z., žiadosť o priame platby (ďalej len „žiadosť“)
môže Pôdohospodárskej platobnej agentúre (ďalej len „platobná agentúra“) predložiť osoba, ktorá
obhospodaruje poľnohospodársku plochu vedenú v evidencii) dielov pôdnych blokov na území
Slovenskej republiky (ďalej len „žiadateľ“).

31. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z., priame platby sa poskytnú na základe
žiadosti žiadateľovi, ak poľnohospodárska plocha má viditeľne označené a vymedzené hranice, ak nie
je prirodzene ohraničená.

32. Podľa § 2 ods. 3 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z., priame platby sa poskytnú na výmeru
poľnohospodárskej plochy, ktorú žiadateľ obhospodaruje a na ktorú možno poskytnúť podporu vedenú
v evidencii dielov pôdnych blokov a ktorá sa využíva na poľnohospodársku činnosť alebo sa prevažne
využíva na poľnohospodársku činnosť podľa odseku 4.

33. Podľa § 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z., jednotná platba na plochu sa poskytne žiadateľovi, ktorý
spĺňa minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb podľa § 2.

34. Podľa § 8 ods. 1 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z., platba na poľnohospodárske postupy prospešné
pre klímu a životné prostredie sa poskytne žiadateľovi, ktorý
a) spĺňa minimálne požiadavky na poskytnutie priamych platieb podľa § 2,
b) na poľnohospodárskej ploche dodržiava poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné
prostredie (ďalej len "postupy") podľa odseku 2, ak je to v súlade s osobitným predpisom.

35. Podľa § 18 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z., týmto nariadením vlády sa vykonávajú právne záväzné
akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 8.

VI. Závery správneho súdu.

36. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného
ako aj prvostupňového správneho orgánu v konaní o jednotnej žiadosti žalobcu na rok 2018 s tým, či
správny orgán rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na poskytnutie podpory formou jednotnej platby
na plochu a poskytnutie podpory formou platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a
životné prostredie vo výmere 12,06 ha nachádzajúcej sa na diele pôdneho bloku Radvaň nad Laborcom
8103/1 (ďalej len „predmetný DPB“), v súlade so zákonom.

37. Vo vzťahu k preskúmavanej veci je potrebné uviesť, že slovenskí poľnohospodári môžu každoročne
žiadať o priame podpory. Podmienky pre poskytovanie priamych podpôr upravuje legislatíva EÚ a
právne predpisy Slovenskej republiky. Priame podpory sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu SR a refundujú
z rozpočtu EÚ. O finančnú podporu môže požiadať každý poľnohospodár ako fyzická osoba alebo
právnická osoba, na priznanie ktorej musí spĺňať požiadavky stanovené predpismi Slovenskej republiky
a predpismi EÚ.

38. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 5. tohto rozhodnutia, že správa z kontroly zo dňa 09.01.2019
neodráža reálny stav užívania predmetných pozemkov, nezakladá sa na pravde a zistenia PPA sú
chybné, keďže žalobca predložil PPA knihu honov a prehlásil, že uvedené pozemky obhospodaroval
kosením a mulčovaním, že hranica dielov tvorená kolíkmi a pásmom, bola v cca 70 m odstránená pred
kontrolou, vyhodnotil súd ako nedôvodnú.
V prvom rade musí súd konštatovať, že žalobca explicitne neuviedol v čom správa z kontroly zo
dňa 09.01.2019 neodráža reálny stav užívania predmetných pozemkov, v čom sa predmetná správa
nezakladá na pravde a v čom sú zistenia PPA chybné. Nie je vecou správneho súdu, aby vyhľadával v
obsahu žaloby relevantné námietky, ktoré majú byť predmetom súdneho prieskumu.
Je potrebné tiež uviesť, že konanie o priamych podporách, s ohľadom na jeho procesné špecifiká,
najmä potreby rýchleho a pružného rozhodovania o pomoci z fondov Európskej únie, z dôvodu odlišných
princípov ustanovených v správnom poriadku ktoré neumožňujú plne zabezpečiť ochranu finančných
záujmov Európskej únie, zákonodarca vylúčil pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní,
okrem ustanovení § 9 až 13, § 15, § 20, § 24 a 25, § 27, § 40 správneho poriadku. Pre konanie o priamych



podporách zákonodarca v § 23 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z.z. vymedzil zásady administratívneho
konania pre správne orgány.
Zásada riadneho finančného hospodárenia je základnou rozpočtovou zásadou, ktorá predstavuje
základnú podmienku pre zabezpečenie ochrany finančných prostriedkov Európskej únie. Žiadatelia
sú povinní postupovať tak, aby sa rozpočtové prostriedky využívali v súlade so zásadou
riadneho finančného hospodárenia, t.j. aj so zásadami hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. V
záujme zabezpečenia ochrany finančných záujmov Európskej únie sa zásada riadneho finančného
hospodárenia využíva aj v konaní o priamych podporách.
Zásada transparentnosti úzko súvisí s právom žiadateľa na informácie, a preto sú v priebehu konania
informovaní o všetkých skutočnostiach, ktoré sú v rámci konania o priamych podporách dôležité.
Zásada nediskriminácie spočíva v tom, aby každému žiadateľovi bolo zabezpečené právo byť
účastníkom konania o priamych podporách, a to bez ohľadu na právnu formu žiadateľa, či jeho finančné
zázemie. Každý žiadateľ disponuje vo vzťahu k správnemu orgánu rovnakými právami.
Zásada hospodárnosti a zásada účelnosti konania sú zásady, ktorých podstatou je zabezpečenie
priebehu konania o priamych podporách bez zbytočných prieťahov tak, aby bol priebeh konania o
priamych podporách, čo najhospodárnejší nielen pre žiadateľa, ale aj pre konajúci správny orgán.
Zásada efektívnosti má zabezpečiť hospodárne a účelné konanie o priamych podporách s prihliadnutím
na efektívne vynakladanie finančných prostriedkov Európskej únie.
Zásada účinnosti má zabezpečiť, že v konaní o priamych podporách je zabezpečený a umožnený výkon
práv v zmysle legislatívy Európskej únie, pričom v konaní sa postupuje v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, v súlade so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s právom Európskej
únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Zásada zákazu konfliktu záujmov zabezpečuje, aby zamestnanci konajúceho správneho orgánu boli
vylúčení z konania o priamych podporách, v prípade pochybností o ich nezaujatosti, či už zreteľom na
ich pomer k veci, k žiadateľovi alebo k jeho zástupcovi.
Zásada zákonnosti je jednou z najdôležitejších zásad nielen správneho konania, ale je vyjadrením
ústavného princípu legality a jedným z prejavov princípu právneho štátu. V rámci hierarchie právnych
predpisov, vyžaduje súlad zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov s Ústavou SR, právom
EÚ a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zároveň aj ich dodržiavanie.
Zásada zákonnosti má dva rozmery, hmotnoprávny a procesnoprávny. Procesnoprávny rozmer nemôže
byť naplnený bez dodržania hmotnoprávneho, a to podľa zásady nullum crimen sine lege, nulla
poena sine lege, zásady materiálnej pravdy, spoľahlivo zisteného skutkového stavu bez dôvodných
pochybností.
Z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, vyplýva procesnoprávny rozmer
predmetnej zásady, že každé konanie správneho orgánu je obmedzené a podmienené kompetenciami
správneho orgánu, stanoveným procesným postupom, v súlade s ktorým sa konanie uskutočňuje,
hmotnoprávnymi predpokladmi stanovenými zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
na realizáciu správneho konania.
Ochrana verejných, všeobecných a individuálnych záujmov taktiež prislúcha správnym orgánom, čo
vyplýva z ich nadriadeného (nezaujatého) postavenia v rámci správneho konania voči účastníkom
konania a z ochrany zásady rovnosti medzi nimi. Správny orgán je povinný dôsledne vyžadovať plnenie
zákonom stanovených povinností od všetkých subjektov správneho konania bez výnimky. Tým je
vylúčená svojvôľa a podporuje to nestrannosť pri rozhodovaní. Zásada zákonnosti sa vzťahuje nielen na
správne orgány, ale aj na účastníkov konania a ostatné subjekty, ktoré v konaní vystupujú. Zákonnosť sa
premieta do celého administratívneho konania, pričom ust. § 23 ods. 2 zákona č. 280/2017 Z.z. taxatívne
vymedzuje zásady, ktoré správny orgán v konaní o priamych podporách uplatňuje.

39. Na tomto mieste považuje správny súd za dôležité uviesť, že spoľahlivo zistený stav má byť
podmienkou každého rozhodnutia vo veci. K naplneniu tejto podmienky napomáha presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Na realizáciu tejto podmienky v súlade s ostatnými
zásadami správneho konania uvedenými v odseku 38. tohto rozhodnutia, správny orgán vyberie
optimálne prostriedky zisťovania a dokazovania podľa vlastnej úvahy.
Zabezpečenie podkladov pre rozhodnutie patrí k ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v
správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces určitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje
k zisteniu skutočného stavu a výsledky tohto procesu slúžia ako podklad pre posúdenie a vydanie
rozhodnutia. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti dochádza správny orgán k záveru, ktoré



skutočnosti pre rozhodnutie významných a zákonných dôkazov možno považovať za pravdivé a ktoré
nie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v svojich rozhodnutiach opakovane vyslovil názor, že každé
odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú
argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého
odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery
nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti. (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžo/3/2012)

40. Žalobca síce namieta, že správa z kontroly zo dňa 09.01.2019 neodráža reálny stav užívania
predmetných pozemkov, že sa nezakladá na pravde a zistenia PPA sú chybné, keďže žalobca predložil
knihu honov a prehlásil, že uvedené pozemky obhospodaroval kosením a mulčovaním, že hranica dielov
tvorená kolíkmi a pásmom, bola v cca 70 m odstránená pred kontrolou, neuviedol však žiadne tvrdenie
s prepojením na porušenie konkrétnych ustanovení zákona ktoré mal žalovaný porušiť. Zároveň ani
administratívny spis neobsahuje žiadny relevantný dokument preukazujúci skutočnosť, že žalobca mal
na poľnohospodárskej ploche viditeľne označené hranice, resp. že by poľnohospodárska plocha bola
prirodzene ohraničená, a že pred kontrolou na mieste hranicu odstránil.
Správny súd v zmysle princípu a obsahu zásad podrobne uvedených v odseku 38. tohto rozhodnutia,
dospel k záveru, že žalovaný a ani prvostupňový správny orgán uvedené zásady neporušili. Správne
orgány riadne a dostatočne zistili skutočný stav veci a tento zrozumiteľne v logických súvislostiach uviedli
a zapracovali do svojich rozhodnutí, z ktorých logicky, na základe vykonaných dôkazov možno vyvodiť
záver, ku ktorému správne orgány dospeli.
Na tomto mieste správny súd, v kontexte napadnutých rozhodnutí konštatuje, že prvostupňové aj
druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov je potrebné brať ako jeden celok z dôvodu nadväznosti
rozhodnutia odvolacieho orgánu na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Správny súd preto
posudzoval napadnuté rozhodnutia ako jeden celok a dospel k záveru, že tieto obsahujú všetky
zákonné náležitosti a vo svojej jednote dávajú odpovede na všetky zásadné skutkové aj právne
otázky. V preskúmavanej veci žalovaný ako odvolací správny orgán posudzoval napadnuté rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu na základe odvolacích dôvodov. V napadnutom prvostupňovom
rozhodnutí správny orgán síce stručne, ale uviedol relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol skutkovú stránku veci a k právnej stránke veci
len uviedol príslušné zákonné ustanovenia. V prvostupňovom, no najmä v druhostupňovom rozhodnutí
správnych orgánov je jasne a zrozumiteľne uvedené aké dôkazy správne orgány vykonali, ako ich
vyhodnotili jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a k akému záveru na základe vykonaných dôkazov
dospeli.

41. Zásadnou skutočnosťou pre posúdenie správnosti a dôvodnosti napadnutých rozhodnutí je treba
prioritne dať do pozornosti posúdenie splnenia minimálnej požiadavky na poskytnutie priamych platieb
(§ 2 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z. t.j. ak poľnohospodárska plocha má viditeľne
označené a vymedzené hranice, ak nie je prirodzene ohraničená), čo žalobca nesplnil a svoje tvrdenie,
že hranica dielov tvorená kolíkmi a pásmom bola v cca 70 m odstránená pred kontrolou, žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázal. A keďže § 7 nariadenia vlády č. 342/2014 Z.z. ustanovuje minimálne
požiadavky na poskytnutie priamych platieb podľa § 2, je logické a hospodárne, že žalovaný nemal
zákonný dôvod sa žiadosťou, vo vzťahu k ostatným zákonným podmienkam, zaoberať. Z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu je jednoznačne a opakovane zdôraznené, že k neschváleniu
žiadosti došlo pre nesplnenie minimálnej požiadavky na poskytnutie priamych platieb ustanovenej v
§ 2 ods. 2 písm. c) nariadenia vlády č. 342/2014 Z. z.. Vzhľadom na uvedené, potom odôvodnenie
rozhodnutia žalovaným vo vzťahu k ostatným podmienkam ustanovených nariadením vlády č. 342/2014
Z. z., už nebolo potrebné, avšak vo vzťahu k žalobcovi s poukazom na skutočnosť, že žiadosť o priame
platby možno podať každý kalendárny rok, bolo korektné a aj prínosné pre ďalšiu prax žalobcu.

42. Námietku žalobcu uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, že správne orgány náležite nevyhodnotili
skutkový stav, nesprávne aplikovali jednotlivé ustanovenia zákonov a nevyužili všetky možnosti, ktoré
im zákon v tomto prípade ponúka a následne žalobca citoval § 6 ods. 1, § 27 ods. 1 SSP, čl. 1, čl. 2
ods. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, vyhodnotil súd ako nedôvodnú.
Správny súd opäť poukazuje, že žalobca neoznačil faktický skutkový stav, ktorý žalovaný nevyhodnotil,
ktoré zákonné ustanovenia akého zákona žalovaný nesprávne aplikoval, aké možnosti akého zákona
žalovaný nevyužil a nepremietol citované zákonné ustanovenia uvedené v predmetnej námietke vo



vzťahu k administratívnemu konaniu a napadnutým rozhodnutiam. Žalobné námietky nemôžu byť
abstraktné, námietky musia obsahovať také vymedzenie, aby bolo možné každú relevantnú námietku
preskúmať vo vzťahu k príslušnému ustanoveniu zákona. Súd každú relevantnú námietku posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci, ako aj v kontexte podstaty napadnutého
rozhodnutia.

43. Správny súd nezistil žiadne pochybenie správnych orgánov a teda dôvod na to, aby sa
odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení najmä
druhostupňového rozhodnutia. Zistenia a závery správnych orgánov, spolu so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre napadnuté rozhodnutia. V
kontexte uvedeného treba uviesť, že spornosť užívania predmetných pozemkov, ktoré spočíva v tom, že
žalobca predložil knihu honov, prehlásil, že uvedené pozemky obhospodaroval kosením a mulčovaním,
že hranica dielov tvorená kolíkmi a pásmom, bola v cca 70 m odstránená pred kontrolou, je podľa názoru
súdu potrebné vnímať v rovine objektívneho práva a nie subjektívnych názorov a presvedčení žalobcu
ako žiadateľa.

44. V závere správny súd už len dodáva, že na finančnú podporu nie je právny nárok. Finančná
podpora je viazaná na podanie žiadosti, ktorá musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, žiadateľ musí
spĺňať zákonom stanovené kritériá, a takáto žiadosť následne podlieha krížovému administratívnemu
prieskumu v zmysle zákonov Slovenskej republiky a noriem EÚ.

45. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a postupu správnych orgánov
ako aj administratívneho spisu, v rozsahu dôvodov/námietok uvedených v žalobe dospel k záveru,
že správne orgány postupovali v súlade s právnymi predpismi citovanými v odsekoch 25., 27., 29.
až 35. tohto rozhodnutia, ktoré správne právne vyhodnotili v súlade s účelom finančnej podpory pre
slovenským poľnohospodárom. Správny súd nezistil právne pochybenia, logické nezrovnalosti ani takú
vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žalobu podľa § 190
SSP ako nedôvodnú zamietol.

VII. Trovy konania.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému
žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej
správy), preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).