Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky


Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/66/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119209236
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4119209236.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX/X, G., 2. P. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XX/X, G., 3. M. O., nar. X.X.XXXX, bytom V. Z. XXX, všetci zastúpení : Mgr. Jozef
Slíška, advokát so sídlom Coboriho 2, Nitra, proti žalovaným: 1. agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO,
štátny podnik, so sídlom Výstavná 4,Nitra, IČO, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners,
s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47
239 921, 2. Slovenská republika v zast. agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, štátny podnik, so
sídlom Výstavná 4, Nitra, IČO: 36 855 642, za účasti intervenienta na strane žalovaných: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00
156 621, o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, že do dedičstva po poručiteľovi U. W., nar. XX.X.XXXX naposledy bytom G., R. T., K.K.
zomr.XX.X.XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. R. zamerané Geometrickým plánom č.
696/2016 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom p. č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X-:/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, ktorý dňa 15.12.2016 vyhotovil E. C., dňa 15.12.2016 autorizačne overil Ing. E. Z. a
dňa 24.3.2017 pod č. 340/2017 úradne overila Ing. B. V., ako: parc.č. XXXX/X o výmere 2954 m2 ako
ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 203 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 822
m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 2042 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X
o výmere 40 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.
XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha,
parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná
plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako
zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21
m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o
výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.
XXXX/XX o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná
plocha, parc.č.XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 20 m2 ako
zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 6048 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere
259 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 632 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o
výmere 192 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX o výmere 230 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.
XXXX/X o výmere 2798 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 4203 m2 ako ostatná
plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1137 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 653 m2
ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 248 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere
726 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 319 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXX/X o
výmere 52 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1407 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.
XXXX/X o výmere 1384 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX o výmere 817 m2 ako ostatná plocha,
parc.č. XXXX o výmere 126 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 336 m2 ako ostatná
plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1677 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.XXXX/X o výmere341m2 ako
zastavaná plocha a parc.č. XXXX/X o výmere 274m2 ako zastavaná plocha. Neoddeliteľnou súčasťou



tohto rozsudku je Geometrický plán č. 696/2016 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k
pozemkom p. č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X-:/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorý dňa 15.12.2016 vyhotovil E. C., dňa
15.12.2016 autorizačne overil Ing. E. Z. a dňa 24.3.2017 pod č. 340/2017 úradne overila Ing. B. V..

II.Súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamieta.

III.Súd priznáva žalobcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť
žalovaný v 2. rade s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 13.8.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhajú určenia, že do dedičstva po poručiteľovi U. W., nar. XX.X.XXXX naposledy bytom G., R.
T. K.K., zomr.XX.X.XXXX patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. R. zamerané Geometrickým
plánom č. 696/2016 na vymedzenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom p. č.: XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X-:/XX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorý dňa 15.12.2016 vyhotovil E. C., dňa 15.12.2016 autorizačne overil
Ing. E. Z. a dňa 24.3.2017 pod č. 340/2017 úradne overila Ing. B. V., ako: parc.č. XXXX/X o výmere
2954 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 203 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X
o výmere 822 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 2042 m2 ako zastavaná plocha,
parc.č. XXXX/X o výmere 40 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná
plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako
zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 20
m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o
výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.
XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná
plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 21 m2
ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o
výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.XXXX/XX o výmere 21 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.
XXXX/XX o výmere 20 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 6048 m2 ako zastavaná
plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 259 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 632 m2 ako
ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 192 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX o výmere 230
m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 2798 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o
výmere 4203 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1137 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.
XXXX/X o výmere 653 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 248 m2 ako zastavaná plocha,
parc.č. XXXX/X o výmere 726 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 319 m2 ako zastavaná
plocha, parc.č. XXX/X o výmere 52 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1407 m2 ako
zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1384 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX o výmere 817
m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX o výmere 126 m2 ako zastavaná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere
336 m2 ako ostatná plocha, parc.č. XXXX/X o výmere 1677 m2 ako zastavaná plocha, parc.č.XXXX/
X o výmere341m2 ako zastavaná plocha a parc.č. XXXX/X o výmere 274m2 ako zastavaná plocha.
Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je Geometrický plán č. 696/2016 na vymedzenie rozsahu
duplicitného vlastníctva k pozemkom p. č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X-:/XX, XXXX/X,
XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorý dňa 15.12.2016
vyhotovil E. C., dňa 15.12.2016 autorizačne overil Ing. E. Z. a dňa 24.3.2017 pod č. 340/2017 úradne
overila Ing. B. V..

2.Žalobu odôvodnili tým, že vlastníkom sporných pozemkov bol ich právny predchodca a to v zmysle
PKV č. XXXX, žalovaní - štát a jeho organizácie pozemky užívali ale nikdy ich nevlastnili, vedeli, že
jediným ich vlastníkom je poručiteľ, k uzavretiu kúpnej lebo inej zmluvy nedošlo, nemohlo dôjsť ani k
vydržaniu pozemkov.



3.K podanej žalobe sa opakovane písomne vyjadroval žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, konkrétne vyjadrením zo dňa 13.11.2019, 15.1.2020, 28.9.2020, 23.11.2020,
2.2.2021, 22.6.2021.

4.Písomne sa k veci opakovane vyjadrovali aj žalobcovia podaním zo dňa 12.12.2019, 6.3.2020,
10.6.2020, 4.11.2020, 13.1.2021, 18.6.2021.

5.V priebehu konania vstúpil do konania na strane žalovaných ako intervenient - Ministerstvo
Pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky - oznámenie o vstupe zo dňa 6.5.2020,
doručené súdu 3.6.2020, oznámené všetkým stranám sporu. K veci sa písomne vyjadril svojim podaním
zo dňa 26.4.2021.

6.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia trvajú na písomne podanej žalobe,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, pričom geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.
V konaní je preukázané, že U. W. bol vlastníkom nehnuteľností, zapísaný bol v PKV ako vlastník,
žalobcovia sú jeho právni nástupcovia, sú aktívne vecne legitimovaní. Žalovaní 1,2 sú nositeľmi pasívnej
vecnej legitimácie, ten stav, ktorý tu je, nespôsobili žalobcovia, že štátny podnik je na liste vlastníctva
zapísaný ako vlastník. Žiaden správny orgán nemá právomoc rozhodnúť o vlastníctve a to ani v
reštitučnom konaní. Žalovaní tvrdia, že nadobudli vlastnícke právo vydržaním, notárske zápisnice sú
z obdobia r. 2000. Čo sa týka ROEP, ten sa vzťahuje na pozemky neznámych vlastníkov, netýkal
sa zastavaného územia, pozemkov, kde vlastník je zapísaný. Čo sa týka zásady, že právo patrí
bdelým, práve táto zásada a jej dodržiavanie platí, avšak nemôže byť jej aplikácia samoúčelná a
vytrhnutá z kontextu. V prípade tejto zásady sa posudzuje konflikt dvoch ústavných práv a to právo
pôvodného vlastníka a právo dobromyseľného nového vlastníka, ktorý veril, že je vlastníkom, dobrá vôľa,
dobromyseľnosť je tu základom. Je na žalovaných, aby preukázali, že nehnuteľnosti vyvlastnili, že sa
stali ich vlastníkmi na základe vyvlastnenia, ak tomu tak bolo, je otázne prečo potom boli robené notárske
zápisnice o vydržaní. Žalovaní poukazujú na zápis o vyvlastnení v podacom denníku Mestského úradu,
toto však nie je dôkaz o vyvlastnení, z tejto poznámky nie je jasné o ktorý vstup sa jedná, o ktoré parcely.
Ďalej žalovaní spomínajú vo svojom vyjadrení registráciu zmluvy, nie je jasné o akej zmluve žalovaní
hovoria, z predloženej dokumentácie vyplýva, že vlastník chcel nehnuteľnosti predať avšak k dohode a
ku kúpnej zmluve nikdy nedošlo. Žalovaní vedeli komu pozemky patria, v 90-tych rokoch si uvedomili
existujúci problém a dali vypracovať notársku zápisnicu o vydržaní. Dôkaz o právoplatnom vyvlastnení
by mal byť doložený do spisu. Čo sa týka prejednávaného sporu je to predovšetkým o právnom posúdení
veci, žalobcovia uvedené skutočnosti zistili v r. 2010 po dedičskom konaní, snažili sa so žalovaným
dohodnúť, riešil to ich predchádzajúci právny zástupca. Trvalo to roky, k dohode nedošlo, preto podali
túto žalobu. Čo sa týka argumentov žalovaných ohľadne výstavby stavieb nesúhlasí s argumentom, že
by štát nestaval na pozemkoch, ktoré by nemal vysporiadané. Výstavba prebiehala v 60-tych rokoch v r.
1964-1968 a v spise je písomná komunikácia z r. 1971 z ktorej vyplýva, že sa nedohodli na kúpnej cene.
Žalovaní stavali na cudzom pozemku a vedeli o tom. Vo vyjadreniach žalovaných chýba vyjadrenie sa
k notárskym zápisniciam, nijako sa k tomu nevyjadrujú. V prejednávanej veci by súd mal vychádzať z
právneho stavu v čase vyhlásenia rozsudku. Aj dnes by dedičia mohli po ňom dediť. Čo sa týka toho či sa
má súd zaoberať tým čo bolo ku dňu smrti poručiteľa alebo aj tým čo sa dialo po jeho smrti sa písomne
vyjadroval, odkazuje na rozhodnutie ÚS 151/2016. Podľa jeho názoru, žalovaný zistil, že zabudol sporné
pozemky vyvlastniť, preto boli robené v roku 1998 notárske zápisnice, preto žalovaný nevie nájsť
rozhodnutie o vyvlastnení, vie o tejto situácii od r. 1998, posledné 4 roky prebiehala komunikácia medzi
žalobcami a žalovaným. Rozhodnutie o vyvlastnení nebolo dodnes doručené a žalovaný 1 uvádza
iné právne argumenty. Prišla nová argumentácia žalovaného 1 k vydržaniu a to že pôvodne notárske
zápisnice spisovala príspevková organizácia, ktorá zanikla. Ak by súd dospel k záveru, že pôvodná
príspevková organizácia pozemky nevydržala, tak žalovaný 1 uvádzal argumentáciu, že ich vydržala
druhá organizácia štátny podnik a rozlišuje vydržania v dvoch alternatívach. Argumentáciu žalovaného
1 odmieta, popiera vydržanie štátnym podnikom, ku ktorému malo dôjsť podľa vyjadrenia žalovaného
1 v čase od 1.1.2008 do 31.12.2017, počas 10 ročnej vydržacej doby však štátny podnik nemohol byť
dobromyseľný, pretože pred jej uplynutím sa štátny podnik agrokomplex dozvedel, že žalobcovia si
nárokujú vlastnícke právo k pozemkom, najneskôr sa o tom mohol dozvedieť z listu žalobcov zo dňa
14.8.2017, na tento list agrokomplex odpovedal listom zo dňa 18.9.2017. Dňa 20.11.2017 mu bol zaslaný
zo strany žalobcov návrh dohody. 10 ročná lehota dobromyseľnosti nemohla uplynúť, pretože žalovaný
1 dostal informáciu, ktorá mohla spôsobiť to že zapochyboval o svojej dobromyseľnosti. Spochybňuje
vydržanie príspevkovou organizáciou osvedčením v notárskych zápisniciach z r. 1998, 1999, 2000.



Nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného 1, že 1.1.2008 bol majetok zverený do štátneho podniku.
V zakladateľskej listine nie sú uvedené konkrétne pozemky, nevieme či bol vložený majetok, ktorý
je predmetom tohto sporu. V zakladateľskej listine je uvedené, že sa vkladá majetok, ktorý vlastnila
príspevková organizácia, ak by príspevková organizácia vlastnícke právo k pozemkom nevydržala,
nemohlo byť predmetom vkladu majetku do štátneho podniku. V druhej časti žalovaný 1 spochybňuje,
že poručiteľ U. W. vlastnil ku dňu svojej smrti tieto pozemky. Poručiteľ nikdy agrokomplexu nič nepredal
a ak jeho majetok nebol vyvlastnený, nevie si predstaviť ako by sa výmera pozemkov zmenšila. Tak ako
bola výmera zapísaná v PKV č. XXXX. Žalovaný 1 tvrdí, že v takejto výmere poručiteľ ku dňu svojej
smrti pozemky nevlastnil. Sám žalovaný 1 si dal vyhotoviť notárske zápisnice, ich geodet pre osvedčenie
vlastníctva vypracoval geometrický plán a aj on vychádzal z výmery z tejto PKV. To že poručiteľ
bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností v takej výmere preukázali výpisom z PKV, geometrickým
plánom, GP žalovaného 1. Tvrdenia, že by poručiteľ vlastnil menej nehnuteľností, odmieta. Dôkazy,
na ktoré odkazuje žalovaný 1, hovoria o vstupnom areáli, tu sa však bavíme o pozemkoch pod
amfiteátrom, pavilónmi, budovou riaditeľstva, parkoviskom. Notárske zápisnice považuje robené v
rozpore so zákonom, špekulatívne. Na mape červenou farbou označil územie, ktoré patrilo poručiteľovi
ku dňu jeho smrti, zelenou farbou označil územie, ktoré bolo predmetom troch notárskych zápisníc.
Je potom otázne čo je so zvyškom územia, na základe čoho zobrali poručiteľovi zvyšok územia keď
on nič nepredal a doklad o vyvlastnení nie je. Je otázne na základe čoho odňal žalovaný 1 zvyšok
územia. V spise nie je žiadny dôkaz, úkon, ktorým by sa poručiteľ majetku zbavil a stratil by vlastnícke
právo k zvyšnému územiu. Predložil tabuľku, v ktorej sú uvedené parcely tvoriace zvyšok územia a
navrhol, aby žalovaný 1 preukázal ako nadobudol vlastníctvo k týmto parcelám, na základe akého
titulu. V r. 1996 podala manželka U. W. návrh na dedičské konanie žiadala prejednať parcely, ktoré
sú predmetom tohto sporu. V rámci dedičského konania bol zrejme robený dopyt na agrokomplex, ten
potom začal rýchlo konať, robili sa osvedčenia a notárske zápisnice, v r. 1998, 1999, 2000. Požaduje
aby žalovaný 1 preukázal ako získal 16 parciel uvedených v tabuľke, pretože tieto tvoria biele územie v
rámci územia označeného červenou farbou, ktoré patrilo poručiteľovi ku dňu jeho smrti. Jedná sa o tri
parcely zakrúžkované červenou farbou XXXX/X, XXXX, XXXX, tak ako boli uvedené v PKV XXXX. Je
pravdou že v spise sa nachádzajú doklady o rokovaniach s Krajským investičným útvarom, to sa však
týkalo časti pozemku ktorý zasahoval do Výstavnej ulice. Jednalo sa o výmere 1.185m2, túto výmeru si
žalobcovia neuplatňujú, táto bola predmetom rokovaní ohľadne výkupu a svedčia o tom listy týkajúce sa
výkupu a ponuky pozemkov pre výstavbu sídliska Chrenová II.. Nevie presne či sa rokovalo o výmere
1.185m2, o túto výmeru žalobcovia žalujú menej. Pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania na svoj
LV žalovaný 1 dokázal zaevidovať prostredníctvom 9 notárskych zápisníc, 3 boli uvádzané v žalobe,
6 doložil žalovaný 1 a jednou kúpnou zmluvou s Agrokombinátom. Jedná sa pôvodne o príspevkovú
organizáciu Agrokomplex. Predložil mapu, na ktorej sú zelenou a bielou farbou označené pozemky,
ktoré do evidencie boli vnesené 9 notárskymi zápisnicami. 1 parcela je označená ružovou farbou tá sa
do evidencie dostala kúpnou zmluvou. Nepočítal s tým, že v konaní bude sporné, či U. W. bol alebo
nebol v čase svojej smrti v r. 1978 vlastníkom parciel, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Z PKV XXXX
vyplýva, že r. 1960 bol ako vlastník evidovaný U. W., predložili komunikáciu zo 60- 70 - tych rokov,
z r. 1971, 1972, o prípadnom odkúpení pozemkov a ak ich U. W. nebude chcieť predať môžu byť
vyvlastnené. Následne v r. 1978 U. W. zomrel. Žalovaný 1 tvrdí, že U. W. nebol v čase smrti vlastníkom
pozemkov, argumentácia predchádzajúceho právneho zástupcu bola taká, že v 60-tych rokoch keď
sa začal stavať Agrokomplex určite sa to nezačalo stavať na cudzích pozemkoch, že pozemky boli
vyvlastnené. Doklad o vyvlastnení však žalovaný 1 nepredložil. Súčasná argumentácia spochybňuje,
že U. W. bol ku dňu smrti vlastníkom pozemkov. Kto bol ich vlastníkom ak nie U. W.. Keď ešte v 70-
tych rokoch prebiehala komunikácia, že ich predá a v r. 1978 zomrel. Kto by teda asi tak mal byť
vlastníkom týchto pozemkov. Z dôkazov vyplýva, že pozemky patrili U. W., neexistuje tu žiadna tretia
osoba, ktorá by mala byť vlastníkom. Do úvahy pripadá, že vlastníkom mohol byť len U. W., prípadne
Agrokomplex ak by to preukázal. Dôkazy na ktoré odkazuje žalovaný 1 - znalecký posudok z r. 1978
ten sa týkal časti parciel, ktoré boli mimo areálu Agrokomplexu, slúžili na výstavbu Výstavnej ulice,
pozemky mimo Agrokomplexu nie sú predmetom tohto konania. ZP odčlenil časť parciel pre výstavbu
Výstavnej ulice. Je potrebné odlišovať komunikáciu ohľadne pozemkov týkajúcich sa vstupného areálu
a všetkých pozemkov pre stavbu celého areálu. Agrokomplex urobil chybu, keď notárskymi zápisnicami
odkrajoval postupne pozemky, zabudol na jeden pás. Z osvedčenia o dedičstve z r. 2010 vyplýva, že
dedičia dedili pozemok v areáli Agrokomplexu, označený je na mape modrou farbou. Nebyť notárskych
zápisníc dedičia po U. W. by prededili všetky ostatné pozemky označené na mape červenou hranicou.
V r. 1995 sa začalo osvedčovanie notárskymi zápisnicami. Vychádzalo sa z PKV č. XXXX, vyhotovené
boli geometrické plány, každý vedel že neexistuje iný vlastník, neexistoval iný LV, len PKV z ktorej sa



postupne geometrickými plánmi odkrajovali parcely. Kataster v r. 1992, ak by existoval akýkoľvek iný
vlastník mal by nehnuteľnosti zapísané na LV, avšak nikto iný nebol, ani iný LV neexistoval. Čo sa týka
dôkazov existuje verejná listina z r. 1960. Žalobcovia netvrdia, že výmera, ktorá patrila U. W. v r. 1960
mu patrila aj v r. 1978. Neexistuje priamy dôkaz, ktorý by spochybnil vlastníctvo U. W. ohľadne tých
parciel, ktoré sú súčasťou Agrokomplexu. Predmetom tohto konania sú parcely v areáli Agrokomplexu
pochádzajúce z PKV XXXX. Predmetom konania nie sú pozemky, ktoré slúžili na výstavbu sídliska.
Predložil aktuálny výpis z LV č. XXXX, sú to parcely označené na mape modrou farbou, ktoré zdedili,
následne predali. Sama právny zástupkyňa žalovaného 1 uviedla, že od r. 1964 neexistuje vierohodná
evidencia nehnuteľností, ale na druhej strane od žalobcov vyžaduje dôkaz, aby preukázali stav v r.
1978. Žiadna tretia osoba nejaký neznámy vlastník neexistuje, vlastníkom mohol byť len U. W. alebo
Agrokomplex. V každej jednej notárskej zápisnici je uvedené, že "Z neznámych dôvodov je pozemok
stále vedený na pôvodného vlastníka U. W.." Notárske zápisnice vychádzali z tejto PKV, vyhotovované
boli geometrické plány a PKV bola prílohou súčasťou notárskych zápisníc. V notárskych zápisniciach
v r. 1999 sám Agrokomplex tvrdil, že U. W. bol pôvodným vlastníkom zapísaným v PKV. Vlastníkom
mohol byť len U. W. alebo tak ako uviedla PZ žalovaného 1 skupina Agrokomplex, tak nech žalovaný
1 preukáže že vlastnícke právo U. W. zobral či už v súlade s jeho vôľou alebo proti jeho vôli. Pokiaľ
vo svojom vyjadrení zo dňa 4.11.2020 spomínal ďalšie dva pozemky nemá to nijaký súvis s petitom
žaloby. Pokiaľ skúmal notárske zápisnice predložené žalovaným 1 zoznam parciel sedel, odkazoval na
GP predložený žalobcami, ktorý by mal byť súčasťou rozsudku a jedná sa len o parcely, ktoré zasahujú
do vnútra žalovaného celku. Agrokomplex vedel, že pozemky nevlastní. V r. 1994 Agrokombinát Zobor
ponúkol na predaj garáže a zastavané pozemky, všetci vedeli, že tieto pozemky vlastnil W.. Likvidátor
Agrokombinátu Zobor spísal osvedčenie o vydržaní a agrokomplex časť nehnuteľností odkúpil od
Agrokombinátu Zobor. V r. 1994 agrokomplex zistil, že prečo by kupoval pozemky a začal spisovať
notárske zápisnice, ktorých bolo 9. K ich obsahu sa už vyjadroval. Všetky notárske zápisnice sa opierali
o pozemnoknižnú vložku. Agrokomplex prišiel na systém ako si takýmto spôsobom brať pozemky.
V 90-tych rokoch, osvedčil si vlastníctvo, dostal pozemky na LV. V priebehu konania žalovaný menil
argumentáciu, nakoniec sa dozvedeli, že sa vlastnícke právo malo vydržať k 31.12.2017. Ten istý riaditeľ
sa od 1.1.2008 zobudil ako dobromyseľný, ten istý riaditeľ spisoval notárske zápisnice. Žalovaný teraz
spochybňuje vložku, ktorá však bola podkladom pre všetky notárske zápisnice. Agrokomplex zabudol
osvedčiť určitú časť označenú ako modrý pás pozemkov, tú žalobcovia zdedili, notár postupoval tak
ako každý súdny komisár a na základe PKV túto časť žalobcovia prededili. A prededili by aj zvyšnú
časť nebyť notárskych zápisníc. Žalobcovia svoju argumentáciu nemenia, agrokomplex vedel, že nie
je vlastník. Časť pozemkov kúpil od Agrokombinátu Zobor, uplatnil tento modus operandi - notárske
zápisnice. Nesúhlasí s argumentáciou ohľadne písomnej komunikácie, v listoch bola spomenutá PKV
aj číslo LV, agrokomplex vedel že dedičia si nárokujú pozemky.

7.Žalobca v 2. rade na pojednávaní uviedol, že tento spor netrvá len od podania žaloby, trvá to 30
rokov, nevedia sa domôcť majetku, ktorý im patrí. Pamätá si ako chlapec dedko ešte žil, že doma sa to
riešilo, potom dedko zomrel, bol totalitný režim, nedalo sa robiť nič, po zmene režimu to začal riešiť otec,
chodieval na riaditeľstvo agrokomplexu, z ich strany to boli len sľuby a klamstvá. Otec zomrel v r. 1995,
potom to riešila mama až do svojej smrti. K listom z r. 2017 uvádza, že im bolo prisľúbené zo strany
agrokomplexu že dostanú náhradné pozemky. Boli to však len sľuby, výmysly oddialiť celú záležitosť,
rozhodol sa, že podá žalobu. Bolo to v r. 1994, v tom čase podnikal, otec E. W. prišiel domov s tým,
že agrokomplex sa vyjadril, že si môžu vybrať z ktorejkoľvek banky 30mil. korún, mal to byť úver na
podnikanie s tým, že agrokomplex bude ručiť na úver majetkom agrokomplexu, nič z toho však nebolo.
mama o to bojovala, zomrela v r. 2018, ministerka Matečná dala príkaz na vysporiadnie pozemkov, nič
z toho nebolo.

8.Právna zástupkyňa žalovaného v 1.rade na pojednávaní uviedla, že na podanej žalobe vidí
nedostatok v otázke naliehavého právneho záujmu, poukazovala na reštitučné zákony, ktoré dali
možnosť pôvodným vlastníkom domáhať sa vydania vlastníckeho práva, ktoré bolo štátom odobraté.
Naliehavý právny záujem nie je daný ani tam kde možno žiadať o vydanie veci, reštitučnými zákonmi bolo
dané právo na vydanie veci, žalobcovia ho nevyužili v prekluzívnej lehote, mali možnosť žiadať o vydanie
veci, je to prekážka v otázke naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem nie je daný ani tam
kde rozhodnutie súdu nemôže byť podkladom pre zápis zmien v katastri nehnuteľností, ak by aj súd vo
veci žalobe vyhovel nebol by to prepis vlastníckeho práva zo zapísaného vlastníka na žalobcov. Vo veci
by súd mal prejednať len úkony, ktoré nastali ku dňu smrti poručiteľa. Či nehnuteľnosti, ktoré patria do
dedičstva, či poručiteľ v čase smrti bol alebo nebol ich vlastníkom. Poukazovala na rozhodnutie NS sp.zn.



3Cdo/154/2010, reštitučné zákony sú špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej úprave OZ.
Žalovaní svoju dobromyseľnosť zakladajú na tom, že pozemky vyvlastnili, v čase výstavby bol účinný
zákon č.87/1958 o stavebnom poriadku a k nemu vyhláška 144/1959, ktorá v § 24 ods. 2 uvádzala, že
bolo potrebné k výstavbe predložiť doklad o práve k pozemku alebo že bolo požiadané o vyvlastnenie.
Zapadá to logicky do ich úvah, že žalovaný resp. jeho právny predchodca nemohol vykonávať výstavbu
bez práva k pozemku. Čo sa týka dokladov o vyvlastnení tie hľadali u samotného žalovaného, na Katastri
nehnuteľností, v Mestskom archíve Nitra, ešte prebieha aj ďalšie šetrenie. Pokiaľ bolo nadobudnuté
vlastnícke právo na základe rozhodnutia štátneho orgánu vlastníctvo sa nadobúdalo právoplatnosťou
rozhodnutia, nezasielalo sa Katastru a preto ani v Katastri nehnuteľností nemôže byť a nie je zmienka o
registrácii rozhodnutia štátneho orgánu, pretože sa nevyžadovala. Čo sa týka dobromyseľnosti vydržania
oprávnená držba sa môže opierať aj o neexistujúci právny dôvod, stačí len domnelý dôvod. Čo sa
týka zásady, že právo patrí bdelým, mal by súd na toto prihliadať. Odo dňa smrti poručiteľa v r. 1978
dodnes uplynulo 40 rokov, pomery sa zmenili, štát dal možnosť aby si vlastníci sa svojich práv domohli,
v prípade ak boli porušené ich práva. Žalobcovia nevykonali jediný krok, aby si svoje práva uplatnili.
Písomná komunikácia medzi právnym predchodcom žalobcov a právnym predchodcom žalovaného
nedokazuje, že nedošlo k vyvlastneniu, dokazuje, že pokiaľ sa štátne orgány nevedeli dohodnúť s
vlastníkom pristúpili k vyvlastneniu a takéto pozemky sa vyvlastňovali. Z komunikácie vyplýva, že štátne
orgány dali právnemu predchodcovi žalobcov najavo, že ak pozemky nepredá dôjde k ich vyvlastneniu.
K vyvlastneniu aj došlo, čo potvrdzuje aj list z r. 1991 z ktorého vyplýva, že žalobcovia mali vedomosť
o tom, že k vyvlastneniu došlo. V r. 1978 po smrti poručiteľa v dedičskom konaní nedošlo k prededeniu
pozemkov, je to tak z dôvodu, že v čase smrti nebol ich vlastníkom. Ešte v r. 1971 U. W. si písal s
predchodcom žalovaného, živo s ním komunikoval a v r. 1978 nedošlo k prejednaniu pozemku, pričom
otázka pozemkov musela byť predmetom rozhovorov v rodine. Okrem toho v dedičskom konaní bol
spomínaný aj závet a U. W. by sám v závete určite riešil sporné pozemky ak by mal vedomosť o tom, že je
ich vlastníkom. Čo sa týka konfliktu práv pôvodného vlastníka a súčasného vlastníka súd musí poskytnúť
ochranu aj súčasnému vlastníkovi. V rozhodnutí ÚS 151/2016 je uvedená myšlienka, že vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník pri konflikte týchto dvoch práv. Preto je potrebné v tomto konaní sa nedbalosťou
zaoberať. Vlastníci sa od r. 1978 o svoje vlastnícke právo nestarali alebo ho nemali. K vydržaniu sa
nevyjadrovali z toho dôvodu, že súd by sa mal zaoberať právnymi úkonmi do smrti poručiteľa. K tomu
len stručne, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Žalobcovia sa nestarali o
svoje vlastnícke právo, doviedli tým žalovaného do dôkaznej núdze, ten sa snaží doklad o vyvlastnení
dohľadať, oslovil aj iné archívy a zakladateľa štátneho podniku. V bode 1 vyjadrenia rozoberali inštitút
vydržania. Žalobcovia odmietajú koncept dvojkoľajnosti vydržania, že žalovaný 1 nemohol nadobudnúť
nehnuteľnosti vydržaním lebo ich nenadobudol jeho právny predchodca, tvrdí, že žalovaný 1 ich sám
vydržal. Majetok nadobudol zo zákona dňom 1.1.2008, bol dobromyseľný, nehnuteľnosti boli zapísané
na LV. Plynutie 10 ročnej lehoty a jeho dobromyseľnosť nebola prerušená. Tá sa prerušuje až dňom
podania žaloby, čo bolo v r. 2019. Listy adresované v r. 2017 nemohli spôsobiť prerušenie vydržacej doby,
pretože tieto neobsahovali ani konkrétne parcely a výmery a nemohli narušiť dobromyseľnosť vydržateľa.
Čo sa týka argumentov ohľadne PKV, do tejto sa už zmeny v 70-tych rokoch nezapisovali. Považuje za
prirodzené, že nie je smerodajná jej výpovedná hodnota, aj s poukazom na to, že v dedičskom konaní
sa manželka U. W. vyjadrila, že bol prejednaný všetok majetok. Čo sa týka petitu žaloby je neurčitý,
nejasný. Žalobcovia by mali uviesť, ktorý pozemok z akého vznikol. Žalovaný 1 sa nebráni preukázaniu
svojho vlastníctva ale nie je jasné ku ktorým parcelám by sa mal vyjadriť. Žalovaný 1 si je vedomý
svojich procesných povinností, po prevzatí právneho zastupovania oslovili Štátny archív, kataster Nitra, z
týchto orgánov bol doručený len znalecký posudok, ktorý súdu doručili spolu s vyjadrením. PKV č. XXXX
deklaruje stav, ktorý bol v r. 1960, nedeklaruje stav v čase smrti poručiteľa. Nedeklaruje, či bol v čase
smrti 1978 vlastníkom. Nebola doložená listina ktorá by deklarovala stav v r. 1978. V r. 1964 bol prijatý
zákon č. 22/1964 Zb., aj keby nastalo neviem koľko zmien tie by sa nijako nezobrazili v PKV, do PKV sa
do r. 1964 žiadne zmeny právneho stavu nezapisovali. Od r. 1964 nie je PKV verejná listina. Žalobcovia
nevysvetlili a nepreukázali aký bol právny stav r. 1978, určite nebol taký ako bol v PKV v r. 1960, z
PKV ubúdalo. Takýto podklad nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Právne vzťahy museli byť
nejako usporiadané, predmetom tohto konania nie je prieskum vlastníctva SR, žalovaný 1 spochybňuje
a tvrdí, že určite v r. 1978 nebol taký stav ako v čase založenia PKV. Čo sa týka geometrických plánov
tie neslúžili ako deklarácia právneho stavu. od r. 1964 sa nezapisovali zmeny do PKV, ak by existovali
vyvlastňovacie rozhodnutia alebo by U. W. predal nejaké nehnuteľnosti, nezobrazilo by sa to v PKV, z
PKV ubúdalo a preto sa pýta aký bol právny stav v r. 1978. PKV z r. 1960 považuje za nevierohodnú.
Keby súd posúdil PKV ako vierohodnú nastali ďalej také právne skutočnosti, že nie je možné rozhodnúť,
že vec patrí do dedičstva. PKV nie je vierohodná listina preukazujúca stav v čase smrti poručiteľa.



Predmetom tohto konania nie je všeobecný prieskum vlastníckeho práva žalovaného. V písomných
vyjadreniach sa podrobne vyjadrovali k zákonnému režimu, ktorým žalovaný nadobudol vlastnícke
práva, k právnemu titulu. Poukazovali na uplynutie vlastnej vydržacej doby k 31.12.2017. Vyjadrovali sa
k tomu, že k 1.1.2008 neexistovali pochybnosti o dobromyseľnosti. Listy, na ktoré odkazujú žalobcovia,
sú zmätočné. Nie je preukázané ich doručenie. Nestačí podací lístok, neobsahujú špecifikáciu parciel.
V jednom z listov žalobkyňa poukazovala na výmeru dvakrát vyššiu ako je predmetom tohto konania.
Žalovaný 1 vidí dva dôvody na zamietnutie žaloby a to, že žalobcovia nepreukázali vlastnícke právo
ich právneho predchodcu do posledného metra štvorcového a ďalším dôvodom je zákonný režim
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného. Žalovaný 1 nie je pasívne vecne legitimovaný. Právny
zástupca žalobcov poukazoval na údajný modus operandi, ale stále neodpovedali aký bol stav v čase
smrti poručiteľa, ktorý nevyplýva z PKV. Žalovaný svoju argumentáciu nemenil, PKV spochybňoval od
začiatku. Je v dôkaznej núdzi v časti listín. Argumentácia k vydržaniu je argumentácia právna. Majetok
neprechádzal na štátny podnik ale na SR. Na LV nebola žiadna poznámka, neprebiehalo žiadne súdne
konanie. Čo sa týka listov, jeden je z r. 2018, teda po uplynutí vydržacej lehoty. Odpoveď agrokomplexu
bola všeobecná, nie že by niečo uznával. Tieto listy nemohli spochybniť dobromyseľnosť žalovaného.
Žalobcom nič nebránilo podať žalobu včas. Potenciálnym vydržateľom, ak by súd neprihliadal na túto
argumentácia § 21 ods. 13, by bola SR.

9.Štatutárny zástupcu žalovaného v 1. rade na pojednávaní uviedol, že v tomto spore vystupuje žalovaný
1, ktorý je štátny podnik, je to verejná inštitúcia. Konanie žalobcov je špekulatívne a vážne by mohlo
zasiahnuť do činnosti štátneho podniku. Pri tomto súdnom spore by súd mal brať do úvahy, že žalovaný
1 vykonáva verejno-prospešnú činnosť. Je málo pravdepodobné, že by sa národné výstavisko začalo
budovať na nevysporiadaných pozemkoch. Napádanie činnosti žalovaného považujeme za šikanovanie
zo strany žalobcov.

10.Zástupca intervenienta na pojednávaní uviedol, že by kládol dôraz na správne zistenie vlastníckeho
práva ku dňu smrti poručiteľa. Je na žalobcoch, aby preukázali aké pozemky, v akej výmere vlastnil
poručiteľ ku dňu svojej smrti. Predložili k tomu len jediný dôkaz, listinu z r. 1960, pričom žalovaný
preukázal, že z PKV ubúdali výmery. Pričom nie je povinnosťou žalovaných, ani tretích subjektov, aby
preukazovali aké výmery ubudli. V tomto smere je dôkazné bremeno na strane žalobcov, ktoré neuniesli.

11.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcov, žalobcu v 2.rade, právnej
zástupkyne žalovaného v 1.rade, štatutárneho zástupcu žalovaného v 1.rade, zástupcu intervenienta,
oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Z výpisu Z LV č. XXXX, kat.úz. R., obec G., okres G. vyplývalo, že ako vlastník sporných pozemkov
bol v čase podania žaloby na súd zapísaný žalovaný1 - agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, štátny
podnik v podiele 1/1. Ako titul nadobudnutia okrem iných je v liste vlastníctva uvedená N 109/98, NZ
107/98, Z 1857/998-152/98, Osvedčenie N 270/99, NZ 273/99, Z 4427/99-434/99, Osvedčenie N 320/00,
Z 5849/2000 -18/20001.

V priebehu konania bol podaný na Okresný úrad Nitra katastrálny odbor návrh na opravu chýb
v katastrálnom operáte s tým, že zápis vlastníckeho práva štátneho podniku k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXXX vedenom pre ka.úz. R. je nesprávny, správne má byť ako vlastník všetkých
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX evidovaná Slovenská republika a štátny podnik má byť
evidovaný ako správca.

Následne došlo k zmene v tom smere na LV č. XXXX, že ako vlastník sporných nehnuteľností je zapísaná
Slovenská republika v podiele 1/1 a agrokomplex - NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, štátny podnik je na liste
vlastníctva zapísaný ako správca.

Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli pôvodne zapísané v PKV č. XXXX - G. ako parcela
č. XXXX lúka v hone Dolné lúky o výmere 6 árov 51m2, parc.č. XXXX močiar v hone Dolné lúky o výmere
13 árov 99 m2, parcela č. XXXX/X roľa v hone Dolné lúky o výmere 29 árov 384m2. Ako vlastník bol
zapísaný U. W..

Ako vyplýva z predloženého úmrtného listu U. W. zomrel dňa XX.X.XXXX.



Pôvodné dedičské konanie po poručiteľovi U. W. bolo vedené na Štátnom notárstve v Nitre pod sp.zn.
D 692/78, ktoré bolo ukončené právoplatným rozhodnutím o dedičstve zo dňa 4.5.1978, právoplatne
dňa 30.5.1978.

Následne podala pozostalá manželka E. W. žiadosť o dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi,
dedičské konanie prebiehalo na okresnom súde Nitra pod sp.zn. D 1969/96, dedičské konanie bolo
uznesením č.k. D 1969/96-32 zo dňa 15.12.2004 zastavené z dôvodu, že neboli odstránené vady
podaného návrhu a presne označení dedičia. právoplatne dňa 11.2.2005. Predmetom konania mal
byť okrem iného aj majetok poručiteľa - nehnuteľnosti zapísané v PKV č. XXXX časť parc.č. XXXX,
XXXX,XXXX/X, ktoré sú v užívaní Agrokombinátu a Agrokomplexu Výstavníctvo Nitra. V dedičskom
spise sa nachádzala aj identifikácia parciel zo dňa 11.8.1997 parc.č. XXXX roľa 651m2, parc.č. XXXX
močiar 1399m2, parc.č. XXXX/X roľa 29384m2, neidentické, pre zápis do katastra nehnuteľností
potrebný geometrický plán.

Z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 28D/208/2009, D/not 162/2009 vyplýva, že žalobcovia v 1. až 3. rade
sú právnymi nástupcami po U. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX.

Dedičské konanie po poručiteľke C. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom G. - R.,
Z. XX/X vedené pod sp.zn. 17D/60/2018, Dnot 64/2018 bolo zastavené pre nemajetnosť. Ako dedičia
zo zákon v I. dedičskej skupine by do úvahy prichádzali jej deti T. A. a P. W. - žalobcovia 1,2.

Listom zo dňa 21.4.1967 bola poručiteľovi zaslaná Krajským investorským útvarom Bratislava ponuka
- výkup nehnuteľností pre investičnú výstavbu sídliska Chrenová II v Nitre na nehnuteľnosti zapísané v
PKV XXXX parc.č. XXXX/X vo výmere 331m2, parc.č. XXXX a XXXX, ktorých bol vlastníkom v podiele
1/1.

Poručiteľ nesúhlasil s navrhnutou kúpnou cenou 0,40 Kčs za m2 - list zo dňa 1.9.1971.

Listom zo dňa 14.9.1971 bolo poručiteľovi odpovedané na jeho list, ktorého obsahom bolo, že ak
poručiteľ sa k výkupu nehnuteľností nevyjadrí, začne vyvlastňovacie konanie.

Listom zo dňa 15.3.1971 bol poručiteľovi oznámený výkup pozemkov pre stavbu XXXX -651m2, XXXX
-1399m2, XXXX/X- 300m2.

Dňa 7.4.1998 bol notárom JUDr. B. B. podaný návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností ,
zaslaná bola Notárska zápisnica č. N 109/98, Nz 107/98 zo dňa 1.4.1998 do ktorej bolo spísané
osvedčenie podľa § 63 zákona č. 323/1992Zb.

Obsahom notárskej zápisnice bolo Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam.
Dostavila sa splnomocnená zástupkyňa Agrokomplex Výstavníctvo Nitra, ktorá vyhlásila, že
Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra je vlastníkom nehnuteľností v kat.úz. R. odčlenených geometrickým
plánom č. JP -08-94: parc.č. XXXX/Xzastavaná plocha vo výmere 40m2, parc.č. XXXX/Xzastavaná
plocha vo výmere 20m2, parc.č. XXXX/Xzastavaná plocha vo výmere 20m2, parc.č. XXXX/X. zastavaná
plocha vo výmere 21 m2, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 20 m2, parc.č. XXXX/X
zastavaná plocha vo výmere 20m2, parc.č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 21 m2, parc.č. XXXX/
X zastavaná plocha vo výmere 21m2, parc.č. XXXX/Xzastavaná plocha vo výmere 21m2, parc.č.
XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere 21 m2, parc.č. XXXX/XXzastavaná plocha vo výmere 21m2,
parc.č. XXXX/XX.zastavaná plocha vo výmere 20m2, parc.č. XXXX/XXzastavaná plocha vo výmere
21m2, parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha vo výmere 20m2, parc.č. XXXX/XXzastavaná plocha vo
výmere 21m2, parc.č. XXXX/XXzastavaná plocha vo výmere 21m2, parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha
vo výmere 20m2, odčlenených geometrickým plánom č. 34871284-13/98 zo dňa 25.2.1998 parc.č.
XXXX- zastavaná plocha vo výmere 851m2, odčlenených geometrickým plánom č. 34871284-16/98
zo dňa 26.3.1998 diel č. 1 vo výmere 3 m2, diel č.2 vo výmere 1 m2, diel č.3 vo výmere 3 m2,
diel č. 4 vo výmere 4 m2 všetky pričlenené k parc.č. XXXX zastavaná plocha vo výmere 3589m2
odčlenených geometrickým plánom č.34871284-26/98 zo dňa 18.3.1998 diel č. 1 vo výmere 4 m2
pričlenený k parc.č. XXXX zastavaná plocha vo výmere 4514m2. Splnomocnená zástupkyňa vyhlásila,
že pozemky nadobudol právny predchodca podnik Majetok stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy
n.p. Nitra v roku 1974 spoločne pri vyvlastnení pozemkov pre výstavbu sídliska Chrenová. Z neznámych



dôvodov pozemky pod administratívnou budovou a garážami sú stále vedené na pôvodných vlastníkov
v pozemkovej knihe. Tento právny stav nezodpovedá skutočnému užívaciemu stavu, pôvodní vlastníci
si nikdy nerobili nároky na predmetné pozemky. Ďalšie pozemky nadobudol právny predchodca v roku
1962 do svojho užívania. Organizácia Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra bola v dobrej viere, že užíva
pozemky oprávnene a že jeho právny predchodca sa vysporiadal s pôvodnými vlastníkmi. Pri zameraní
stavieb sa zistilo, že zasahujú do pozemkov, ktoré neboli zapísané do LV č. XXXX, nerušene ich užíva.

K návrhu na vydanie osvedčenia bol priložený bol Geometrický plán č. 34871284-13/98 zo dňa
25.2.1998, Geometrický plán č. JP - 08 -94, Geometrický plán č. 34871284-16/98 zo dňa 26.3.1998,.
Geometrický plán č. 34871284-26/98 zo dňa 18.3.1998, PKV čť. XXXX a XXXX pre kat.úz. G..

Dňa 24.9.1999 bol notárom JUDr. B. B. podaný návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností,
zaslaná bola Notárska zápisnica č. N 270/99, Nz 273/99 zo dňa 23.9.1999 do ktorej bolo spísané
osvedčenie podľa § 63 zákona č. 323/1992Zb.

Obsahom notárskej zápisnice bolo Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam.
Dostavila sa splnomocnená zástupkyňa Agrokomplex Výstavníctvo Nitra, ktorá vyhlásila , že
Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra je vlastníkom nehnuteľností v kat.úz. R. odčlenených geometrickým
plánom č. 34871284-36/99 zo dňa 27.8.1999 parc.č. XXXX/X- ostatná plocha o výmere 4251m2 v celosti,
odčlenených geometrickým plánom č. 34 871284-42/99 zo dňa 27.8.1999 diel č.2 vo výmere 190m2,
diel č. 3 vo výmere 1392m2, obidva pričlenené k parc.č. T - zastavaná plocha vo výmere 2023m2 v
celosti. Splnomocnená zástupkyňa vyhlásila, že pozemky nadobudol právny predchodca podnik Majetok
stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy n.p. Nitra v roku 1974 spoločne pri vyvlastnení pozemkov
pre výstavbu sídliska Chrenová. Z neznámych dôvodov pozemky pod administratívnou budovou sú
stále vedené na pôvodných vlastníkov v pozemkovej knihe a sčasti na ČSL štát. Tento právny stav
nezodpovedá skutočnému užívaciemu stavu, pôvodní vlastníci si nikdy nerobili nároky na predmetné
pozemky. Ďalšie pozemky nadobudol právny predchodca v roku 1962 do svojho užívania. Organizácia
Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra bola v dobrej viere, že užíva pozemky oprávnene a že jeho právny
predchodca sa vysporiadal s pôvodnými vlastníkmi. Pri zameraní stavieb sa zistilo, že zasahujú do
pozemkov, ktoré neboli zapísané do LV č. XXXX, nerušene ich užíva.

K návrhu na vydanie osvedčenia bol priložený Geometrický plán č. 34871284-36/99 zo dňa 27.8.1999,
Geomterický plán č. 34871284-42/99 zo dňa 27.8.1999, PKV č. XXX, XXXX, XXXX pre kat.úz. R., LV
č. 1, XXXX pre kat.úz. R..

Dňa 8.11.2000 bol notárom JUDr. B. B. podaný návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností,
zaslaná bola Notárska zápisnica č. N 320/00, Nz 323/00 zo dňa 6.11.200 do ktorej bolo spísané
osvedčenie podľa § 63 zákona č. 323/1992Zb.

Obsahom notárskej zápisnice bolo Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam.
Dostavila sa splnomocnená zástupkyňa Agrokomplex Výstavníctvo Nitra, ktorá vyhlásila , že
Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra je vlastníkom nehnuteľností v kat.úz. R. odčlenených geometrickým
plánom č. 34871284-45/2000 zo dňa 14.9.2000 diel č.2 vo výmere 1317m2, diel č.5 vo výmere 12m2,
diel č. 6 vo výmere 432m2, diel č. 7 vo výmere 46m2, diel č. 9 vo výmere 4m2 všetky pričlenené k
parc.č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 9156m2, parc.č. XXXX/X - zastavaná plocha vo výmere
653m2, parc.č. XXXX/X - ostatná plocha vo výmere 819 m2 v celosti, odčlenených geometrickým plánom
č.34871284-47/2000 zo dňa 20.9.2000 diel č. 2 vo výmere 18m2, diel č. 3 vo výmere 1739m2, diel
č. 4 vo výmere 2600m2, diel č. 5 vo výmere 644m2, diel. č. 6 vo výmere 476m2, diel. č 7 vo výmere
162m2, diel. č. 8 vo výmere 69m2 všetky pričlenené k parc.č. T - zastavaná plocha vo výmere 5849m2
v celosti, odčlenených geometrickým plánom č. 34871284-48/2000 zo dňa 20.9.2000 diel č.2 v výmere
609 m2, diel č. 3 vo výmere 376 m2, diel č. 4 vo výmere 519 m2, diel č. 5 vo výmere 152 m2, diel
č. 6 vo výmere 157 m2, diel č. 7 vo výmere 67 m2, diel č. 8 vo výmere 89 m2, všetky pričlenené k
parc.č. T - zastavaná plocha vo výmere 6826m2 v celosti. Splnomocnená zástupkyňa vyhlásila, že
uvedené pozemky nadobudol národný podnik Majetok stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy
n.p. Nitra v roku 1962, ktorý bol právnym predchodcom celoštátnej poľnohospodárskej výstavy n.p.
Nitra, ktorý bol právnym predchodcom organizácie Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra. Uvedené pozemky
užíval nerušene, dobromyseľne a nepretržite od roku 1962 Majetok stálej celoštátnej poľnohospodárskej
výstavy n.p. Nitra. V roku 1989 do držby vstúpil jeho právny nástupca organizácia Agrokomplex



Výstavníctvo Nitra, ktorý užíva predmetné pozemky dodnes. Z neznámych dôvodov pozemky sú stále
vedené z časti na pôvodných vlastníkov v pozemkovej knihe a z časti na Československý štát -
Mestský národný výbor v Nitre. Tento právny stav nezodpovedá skutočnému užívaciemu stavu, pôvodní
vlastníci si nikdy nerobili nároky na predmetné pozemky. Pri zameraní stavieb sa zistilo, že zasahujú do
pozemkov, ktoré neboli zapísané do LV č. XXXX.

K návrhu na vydanie osvedčenia bol predložená geometrický plán č. 34871284-48/2000 zo dňa
14.9.2000, Geometrický plán č. 34871 284 -47/2000 zo dňa 20.9.2000, Geometrický plán č.
34871284-48/2000 zo dňa 20.9.2000. PKV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre kat.úz. R..

Obdobným spôsobom - notárskymi zápisnicami - Osvedčením vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k
nehnuteľnostiam nadobudol žalovaný 1 vlastnícke právo k ostatným nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. XXXX, predložené boli notárske zápisnice N 370/97, Nz 374/97, N 75/99, Nz 74/99, N 79/97, Nz
82/97, N 176/97, Nz 175/97, N 107/00, Nz 107/00, Notárska zápisnica z roku 2002 /nečitateľné číslo/,
Kúpnou zmluvou zo dňa 10.12.1994 od predávajúceho Agrokombinátu Zobor štátny podnik v likvidácii.

Žalovaný 1 doložil ako dôkazy - Rozhodnutie o prípustnosti stavby zo dňa 22.5.1968 týkajúce sa
vstupného areálu MSCPV v Nitre, Rozhodnutie o povolení prevádzkovej činnosti stavby - vstupného
areálu SCPV Nitra - 10.12.1974 - výstavného areálu - kanalizácie, prípojka - tlačové stredisko - výstavba
objektov F, G, H, J, K, M a oplotenie areálu - doklady z rokov 1973-1974 . Predložený dol dôkaz -
Podací denník rok 1972 kde je uvedené Stavba Vstup Areálu MSCPV - vyvlastnenie viď č. 6396/71.

Listom zo dňa 21.6.1991 bolo E. W. žalovaným 1 oznámené, že obdržali jeho žiadosť o vyplatenie
náhrady za vyvlastnené pozemky, ktoré Agrokomplex Výstavníctvo užíva. Žiadali o zaslanie rozhodnutia,
na základe ktorého boli pozemky vyvlastnené. Bez týchto dokladov nie je možné jeho žiadosť riešiť.

Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcovi zaslali žalovanému 1 dňa 14.8.2017,
20.11.2017, 24.8.2018 návrh mimosúdnej dohody.

Žalovaný 1 odpovedal listom zo dňa 18.9.2017.

Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra, štátny podnik bol založený dňa 1.1.2008 na základe rozhodnutia
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 5135/2007-420 zo dňa
7.12.2007. K 1.1.2008 došlo k zmene právnej formy štátnej príspevkovej organizácie Agrokomplex -
Výstavníctvo Nitra.

Zo znaleckého posudku zo dňa 25.4.1970, ktorým bola ocenená časť nehnuteľností U. W. Nitra č.p.
XXXX, XXXX, XXXX/X pre potreby majetkovo-právneho usporiadania staveniska pre objekt Z. ulica G.
R. II. Podkladom pre ocenenie bol geometrický plán a výkaz plôch č. 761-012-70. Údaje o držbe , PKV
XXXX - parc.č. XXXX, XXXX, XXXX/X- celková výmera = 31152m2, oceňovaná výmera = 243m2. Držiteľ
- U. W..

12.Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak
je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu, keďže v prípade podanej
žaloby sa jedná o určovaciu žalobu, kedy žalobcovia sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, resp. že, do dedičstva po poručiteľovi U. W., nar. XX.X.XXXX zomr. XX.X.XXXX patria
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. R., ktoré sú predmetom tohto sporu. Súd ako prvé skúma
naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe, pretože základným predpokladom, aby súd žalobe
vyhovel je právny záujem žalobcu, jeho záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej
stránke významný, aby mal zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení preukázať, pretože
v predmetnej veci naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu, ktorými sú Exekučný
poriadok, zákon č. 233/1995 Z.z. a Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, zákon č. 7/2005 Z.z. Súd
dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, ktorý je daný tým, že
existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, keď žalobcovia tvrdia, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po ich právneho predchodcu, pričom ako vlastník sporných nehnuteľností je na



liste vlastníctva zapísaný žalovaný v 2.rade a žalovaný v 1. rade je zapísaný ako ich správca, tento
stav objektívnej neistoty nemožno iným právnym prostriedkom ako podanou žalobou odstrániť a právne
postavenie žalobcov je tak neisté a ohrozené. Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení je daná, pretože reštitučné nároky žalobcov neboli vyriešené, preto majú naliehavý právny záujem
na podanej žalobe, pretože ich právne postavenie je neisté a podanou žalobou má byť riešená otázka
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Reštitučný zákon č.229/1991 Zb. je lex specialis k Občianskemu
zákonníku, márnym uplynutím lehoty na uplatnenie práva sa právo žalobcov prekludovalo a nie je možné
ho priznať, je možné následne postupovať v zmysel ustanovení Občianskeho zákonníka, táto otázka
bola riešená vo viacerých rozhodnutiach ( NS SR sp.zn. 5Cdo 36/1999, 5Cdo 47/2011, nález Ústavného
súdu sp.zn. II.ÚS č. 249/2011, 16/2012) podľa ktorých lex specialis neruší platnosť (záväznosť) lex
generalis, len jeho primárnu aplikáciu vylučuje až do tej doby, než je zistené (napr. v súdnom konaní),
že ustanovenia lex specialis na daný prípad nedopadajú, a preto ich nemožno naň uplatniť; aplikácia
ustanovení lex generalis nastupuje preto za týchto predpokladov až sekundárna.

13.Ďalej sa súd v konaní zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou
alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť
strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten zo strán sporu, komu svedčí stav z
hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom
subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní
rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že
je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide.

14.Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

15.V konaní, ktoré sa týka určenia, že určité nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, tak ako
je to v prejednávanom spore, musia byť buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní všetci dedičia. Pre
takéto sporové konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných
spoločníkov podľa § 77 ods. 1 CSP (R 49/82, R 65/2003, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo
183/2009). Ak poručiteľ zanechal viac dedičov, a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané ohľadom
veci, o ktorú v občianskom súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, sú
až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov a z právnych
úkonov týkajúcich sa tejto veci oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní,
v ktorom ide o túto vec, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov s poukazom na ustanovenie
§ 77 ods.1 CSP. Konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť všetci dedičia, inak je daný nedostatok
vecnej legitimácie. Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu
strán sporu v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu
poučiť v zmysle § 160 CSP. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti
pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o jeho procesných právach.
Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom
konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP a bolo v rozpore
so zásadou rovnosti účastníkov konania. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 197/2010).
Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú právnymi nástupcami po zomrelom poručiteľovi, uvedené skutočnosti
preukázali listinnými dôkazmi - dedičskými rozhodnutiami a súd dospel k záveru, že okruh žalobcov
ako právnym nástupcom po zomrelom poručiteľovi bol určený správne, tu súd odkazuje na zistený
skutkový stav popísaný v bode 11.odôvodnenia tohto rozsudku. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných, v priebehu konania došlo k zmene zápisu v katastri nehnuteľností, pôvodne bol žalovaný
v 1. rade zapísaný na liste vlastníctva č. 1271 ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto
sporu, a žalovaný v 1. rade je zároveň aj správcom majetku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného v 2.
rade. Následne bol ako vlastník sporných nehnuteľností na liste vlastníctva zapísaný žalovaný v 2. rade
a žalovaný v 1. rade je na liste vlastníctva zapísaný ako správca týchto nehnuteľností, ktorý zastupuje
žalovaného v 2. rade. Pasívne vecne legitimovaný v konaní je teda žalovaný v 2. rade ako vlastník
nehnuteľností a proti nemu oprávnene smeruje podaná žaloba, nositeľom hmotného práva žalovaný
v 1.rade ako správca nie je a teda nie je pasívne vecne legitimovaný, žaloba o určenie vlastníckeho
práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri
nehnuteľností a takým subjektom žalovaný v 1. rade nie je. Preto súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v



1. rade pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade zamietol. Aplikácia ustanovenia
§ 228 ods. 1 CSP sa na daný prípad nevzťahuje, nejedná sa o právneho nástupcu strany sporu po
právoplatnosti rozsudku ako to má na mysli ustanovenie § 228 ods. 1 CSP.

16.Podľa § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a má právny záujem na výsledku konania.

Podľa § 82 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na
základe oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas
celého konania. V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných náležitostí
podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku konania. Vstup intervenienta
do konania súd oznámi stranám.

17.V priebehu konania oznámil vstup do konania ako intervenient na strane žalovaných Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa § 82 CSP, a to z dôvodu, že je
zakladateľom žalovaného v 1. rade a vložil majetok štátu do štátneho podniku, má právny záujem na
výsledku tohto konania titulom zodpovednostných a majetkových vzťahov medzi žalovaným v 1. rade
a žalovaným v 2. rade. K vstupu intervenienta do konania došlo už samotným doručením písomného
podania intervenienta, že vstupuje do konania, svoje podanie riadne odôvodnil, súd toto podanie
doručil všetkým stranám sporu, o samotnom vstupe intervenienta súd nerozhoduje. Návrh na vyslovenie
neprípustnosti vstupu intervenienta do konania podaný nebol.

18.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 3. Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods.1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

19.Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli pôvodne zapísané v PKV č. XXXX - G.
ako parcela č. XXXX lúka v hone Dolné lúky o výmere 6 árov 51m2, parc.č. XXXX močiar v hone
Dolné lúky o výmere 13 árov 99 m2, parcela č. XXXX/X roľa v hone Dolné lúky o výmere 29 árov
384m2. Ako vlastník bol zapísaný U. W.. Žalovaný 1 spočiatku založil svoju obranu na to, že pozemky
boli právnemu predchodcovi žalobcov vyvlastnené, argumentoval tým, že na sporným pozemkoch sú
vybudované stavby, a že štát by nerealizoval tak rozsiahlu výstavbu bez toho, že by nemal v tom čase



usporiadané práva k pozemkom. Nakoľko išlo o verejný záujem, štát to realizoval tak, že ak nedošlo
k dohode, boli pozemky vyvlastňované, v mnohých prípadoch došlo aj k prevzatiu bez právneho titulu.
Z písomnej komunikácie medzi právnym predchodcom žalobcov a právnym predchodcom žalovaného
1 vyplýva, že U. W. nesúhlasil s navrhnutou kúpnou cenou 0,40 Kčs za m2 - list zo dňa 1.9.1971.
Následne listom zo dňa 14.9.1971 mu bolo odpovedané, že sa začne vyvlastňovacie konanie. Nepriame
dôkazy o vyvlastnení, na ktoré odkazoval právny zástupca žalovaného 1 pre súd postačujúce neboli,
súd poskytol žalovanému 1 priestor na to, aby predložil v konaní dôkazy o tom, že pozemky boli
právnemu predchodcovi žalobcov vyvlastnené, v tomto smere však žalovaný v 1. rade neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal žiadny listinným dôkazom, že pozemky, ktoré sú predmetom tohto
sporu boli U. W. vyvlastnené. Žiadne právoplatné vyvlastňovacie rozhodnutie o samotnom vyvlastnení
predmetných pozemkov predložené nebolo a nedošlo ani na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia
k zápisu vlastníckych práv v pozemno-knižnej vložke, ani v katastri nehnuteľností. V PKV č. XXXX
nebol vykonaný žiadny záznam, na základe ktorého by došlo k výmazu vlastníckeho práva U. W.. PKV
je obdoba listu vlastníctva používaná na evidenciu nehnuteľností od roku 1881 do mája 1964. Sám
žalovaní 1 , resp. jeho právni predchodcovia vychádzali pri vypracovaní notárskych zápisníc o vydržaní
z PKV č. XXXX, pozemková kniha slúži ako zdroj informácií o právnych vzťahoch k pozemkom, ak nie sú
zapísané v liste vlastníctva <http://katasternehnutelnosti.sk/144-list-vlastnictva-2/>, je bežne používaná
pri rozhodovaní súdov vo vlastníckych sporoch a vychádza sa zo zápisov z PKV. Dôkazy o tom, že by
došlo k prevodu vlastníckeho práva k pozemkov z PKV č. XXXX, ktoré sú predmetom tohto konania,
z U. W. v období od mája 1960 do jeho smrti /XX.X.XXXX/ neboli súdu predložené tak potom súd pri
rozhodovaní vo veci musel vychádzať z listinného dôkazu - PKV č. XXXX. Pozemkovoknižná vložka je
použiteľná ako verejná listina ako dôkaz preukazujúci vlastnícke právo. Súd je toho názoru, že jedinou
a poslednou evidenciou o vlastníckom práve k pozemkom pred smrťou poručiteľa je PKV č. XXXX, v
konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz , ktorý by svedčil o tom, že by pred smrťou poručiteľa došlo
k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto sporu na inú osobu a preto je
potrebné vychádzať zo zisteného skutkového stavu a listinného dôkazu - PKV č. XXXX pre kat už.
G.. Aj v notárskych zápisniciach o vydržaní je konštatované, že pozemky sú vedené na pôvodných
vlastníkov. Tu súd poznamenáva, že pokiaľ by neexistovali sporné notárske zápisnice o vydržaní, došlo
by k prededeniu majetku po U. W. v rámci dedičského konania a notár by vychádzal prvotne z pôvodnej
PKV č. XXXX. čo sa týka odpredaja časti pozemkov Krajskému investorskému útvaru Bratislava /list
poručiteľa zo dňa 1.9.1971/, tak tieto pozemky nie sú predmetom tohto sporu - komunikácia sa týkala
časti pozemku, ktorý zasahoval do Z. ulice, túto výmeru si žalobcovia neuplatňujú v tomto konaní,
táto bola predmetom rokovaní ohľadne výkupu a svedčia o tom listy týkajúce sa výkupu a ponuky
pozemkov pre výstavbu sídliska R. II. To, že nehnuteľnosti neboli prejednané v rámci dedičského
konania vedeného pod sp.zn. D 692/78 ešte neznamená, že poručiteľ nebol v čase smrti ich vlastníkom.
Z PKV č. XXXX vyplýva, že v roku 1960 bol ako vlastník evidovaný U. W., z písomnej komunikácie
nachádzajúcej sa v spise zo 60 - 70 - tych rokov vyplýva prípadná možnosť odkúpenia pozemkov a ich
vyvlastnenie, v roku 1978 U. W. zomrel. Dôkazy o vyvlastnení pozemkov predložené neboli, poručiteľ
pozemky nepredal, a súd sa potom priklonil pri vyriešení otázky kto bol vlastníkom pozemku k záveru,
že touto osobou bol U. W. ku dňu svojej smrti. Dôkazy svedčia o tom, že pozemky patrili U. W., žiadne
dôkazy, že by nehnuteľnosti mali patriť tretiemu subjektu, prípadne žalovaným 1,2 predložené neboli.
Žalovaný 1 odkazoval na znalecký posudok z 25.4.1970, ten sa však týkal časti parciel, ktoré boli
mimo areálu Agrokomplexu, slúžili na výstavbu Výstavnej ulice, pozemky mimo Agrokomplexu nie sú
predmetom tohto konania. Znalecký posudok odčlenil časť parciel pre výstavbu Výstavnej ulice. Aj
sám žalovaný 1, resp. jeho právny predchodca keď začal proces osvedčovania vydržania vlastníckeho
práva notárskymi zápisnicami vychádzal okrem iného z PKV č. XXXX a v súvislo s tým sa vyhotovovali
príslušné geometrické plány tak ako bolo popísané v zistenom skutkovom stave. Predmetom tohto
konania sú parcely v areáli Agrokomplexu pochádzajúce z PKV č.XXXX a nie pozemky, ktoré slúžili na
výstavbu sídliska.

20.Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného v 1.rade, že zo strany žalovaného 1 malo dôjsť k vydržaniu
vlastníckeho práva k pozemkom. Otázka vydržania v občianskom práve na Slovensku bola a je riešená
rôzne v závislosti od času úpravy. Podľa Uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do
roku 1950 vydržaním vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32
rokov ako svoju, pokojne v držbe. Vydržanie bolo prípustné voči každému za splnenia podmienky, že
došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom a tieto
nehnuteľnosti mal v príslušnú, zákonom ustanovenú dobu 32 rokov v držbe. Občiansky zákonník č.
141/1950 v § 115 § 116 (tzv. Stredný OZ) upravoval vydržanie takým spôsobom, že vlastnícke právo



k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 dokov. Za
oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom,
že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť sa vyžadovala už na začiatku držby,
a teda nemohlo dôjsť k vydržaniu, ak užívateľ nehnuteľnosti vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol
bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bezprávneho dôvodu alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil
ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá; opak sa musel preukázať.
V zmysle ust. § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s § 145tzv. Stredného OZ z roku 1950, vlastnícke právo
vydržaním mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec po dobu 10 rokov; vydržanie bolo
vylúčené iba medzi manželmi a iba pri nescudziteľných veciach, ktoré boli v socialistickom vlastníctve
a boli určené na to, aby ich tieto organizácie trvale užívali. Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo, že
držba je oprávnená. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť
podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú
vydržaciu dobu dôvodné (viď R 8/1991). Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby
je významné intertemporálne ustanovenie§ 865 ods. 3 (zák. č. 131/1982 Zb.), umožňujúce občanovi
započítať aj čas pred 01. 04. 1964, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01. 04. 1984,
ako aj ust. § 872 ods. 6 (zák. č. 509/1991Zb.), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania
pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred
01. 01. 1992.Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri
splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
b) držba musí byť oprávnená, c)držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.
Občiansky zákonník č.40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb, teda
do 1.4.1983 neupravoval, uvedená novela v ustanoveniach § 132a, § 135a novo upravila vydržanie s
možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983, s tým, že tento čas sa
neskončil skôr než 1.4.1984, pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné
intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 /§ 507a ods. 3 zák.č. 131/1982 Zb./ umožňujúce započítať
aj čas pred 1.4.1983 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 1.4.1984, ako aj ustanovenie
§ 872 ods. 6 /zák.č. 509/1991 Zb./, umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku
započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992.
Notárske zápisnice z 1.4.1998, 23.9.1999, 6.11.2000 obsahujú nepravdivú informáciu, že pôvodní
vlastníci si nikdy nerobili nároky na predmetné pozemky, keď zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. D
1969/96 jednoznačne vyplýva, že takéto nároky si robili keď v roku 1996 podali žiadosť o dodatočné
prejedanie dedičstva, ktoré sa týkalo sporných pozemkov a ktoré skončilo zastavením konania z
procesných dôvodov pre nedohľadanie okruhu dedičov žijúcich v zahraničí. Je nesporné, že žalovaný
1, resp. žalovaný 2 pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu pozemky užíval a užíva, ale na základe
akého titulu vstúpil do držby a že bol dobromyseľný to v konaní nepreukázal. Žalovaný 1, resp. žalovaný
2 /a ich právni predchodcovia/ nemohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, pretože nepreukázali
v konaní žiaden právny titul, ktorý by ich oprávňoval k nadobudnutiu vlastníckeho práva, neboli splnené
všetky podmienky pre vydržanie - aj keď predmetnú nehnuteľnosť dlhodobo užívajú, nenadobudli k
nej vlastnícke právo vydržaním, pretože nesplnili všetky podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené
súčasne .Nehnuteľnosti síce žalovaní užívajú ako svoje vlastné, ale nemohli byť dobromyseľní v tom,
že im nehnuteľnosti aj patria, nemajú žiadny právny titul nadobudnutia. Subjekt, ktorý sa dovoláva
súdnej ochrany musí preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda
okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, nie samú dobromyseľnosť ako
vnútorné presvedčenie - psychický stav. Narušenie dobrej viery nastane okamihom, keď sa stali známymi
skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o
tom, že mu vec patrí a takými skutočnosťami sú informácie od žalobcov - listy z 14.8.2017, 18.9.2017.
Existencia dobrej viery sa vždy hodnotí objektívne, teda nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska
osobného presvedčenia samotného držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno
vždy priamo dokázať; možno o nej usudzovať z okolností, z ktorých sa tento psychický stav navonok
prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať
držiteľ veci. Súd je toho názoru, že u žalovaných nebola splnená podmienka dobromyseľnosti pri držbe
pozemkov. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného 1 v tom smere, že je potrebné rozlišovať
situáciu na strane žalovaných ohľadne ich právnej formy a je potrebné rozlišovať medzi príspevkovou
organizáciou Agrokomplex - výstavníctvo Nitra zriadenou v roku 1989 z rozhodnutia Ministerstva
poľnohospodárstva a výživy SSR, ktorá ku dňu 31.12.2007 zanikla zrušením bez právneho nástupcu na
základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, následne od 1.1.2008 prešli
všetky práva a povinnosti zo zákona /§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z./ na zriaďovateľa príspevkovej



organizácie - Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, resp. na Slovenskú republiku a do
správy zriaďovateľa a že zriaďovateľ vložil majetok do štátneho podniku - žalovaného 1 založeného
dňa 1.1.2008. Je potrebné rozlišovať prípadné možné nadobúdacie tituly jednotlivých týchto subjektov,
avšak nič to nemení na právnom názore súdu, že ani u jedného z týchto subjektov nie sú splnené
podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Konkrétne u príspevkovej organizácie, súd
sa nestotožňuje s tým, že príspevková organizácia nadobudla vlastnícke právo k pozemkom vydržaním
v zmysle predložených osvedčení vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
boli vydané formou notárskej zápisnice spísanej dňa 1.4.1998, 23.9.1999, 6.11.2000, pretože tak ako
už súd uvádzal pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu pozemky síce príspevková organizácia
užívala, ale na základe akého titulu vstúpila do držby a že bola dobromyseľná to v konaní nepreukázala,
nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, pretože nepreukázala v konaní žiaden právny titul,
ktorá by ju oprávňovala k nadobudnutiu vlastníckeho práva, neboli splnené všetky podmienky pre
vydržanie - aj keď predmetnú nehnuteľnosť užívala, nenadobudla k nej vlastnícke právo vydržaním,
pretože nesplnila všetky podmienky vydržania, ktoré musia byť splnené súčasne. Vydržanie je osobitný
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom, v dôsledku
kvalifikovanej držby veci vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Vydržanie tak hojí najmä
vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický
stav so stavom právnym. V danej veci ide o spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania a
nepretržitosť držby počas zákonom ustanovenej doby. Chýba však oprávnená držba. Podľa názoru súdu
oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy
objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať
do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Agrokomplex - príspevková organizácia predsa musel vedieť, že
vlastníkom pozemkov bol U. W., musel vedieť a vedel o existencii PKV č. XXXX, musel vedieť a vedel
o písomnej komunikácii medzi ním a U. W. ohľadne pozemkov, keď U. W. pozemky odmietal predať,
na kúpnej cene sa nedohodli, malo byť pristúpené k ich vyvlastneniu ako sa spomínalo v písomnej
komunikácii, doklady o vyvlastnení predložené neboli, tak ako už bolo uvádzané nebola pravdivá
informácia uvádzaná v notárskych zápisniciach, že pôvodní vlastníci sa o nehnuteľnosti nezaujímajú,
keď dedičia po poručiteľovi sa domáhali prededenia pozemkov. Tieto všetky okolnosti nasvedčujú tomu,
že príspevková organizácia nemohla byť dobromyseľná a nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho
práva vydržaním a preto súd dospel k záveru, že príspevková organizácia nenadobudla vlastnícke
právo k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto sporu, vydržaním. Následne keďže súd vyslovil, že
vlastnícke právo príspevkovej organizácii nikdy nepatrilo, nemohlo ex lege vlastnícke právo k dotknutým
pozemkom zrušením príspevkovej organizácie prejsť na zriaďovateľa resp. na Slovenskú republiku a do
správy zriaďovateľa. Čo sa týka prechodu práv a povinností z príspevkovej organizácie na štátny podnik
dovolí si súd použiť termín „ papierov zmena „ , pretože na žalovaného 1 prešli všetky práva a povinnosti
príspevkovej organizácie, boli navzájom prepojení a z toho potom vyplýva, že pokiaľ príspevková
organizácia nebola dobromyseľná ohľadne nadobudnutia pozemkov, nemohol byť dobromyseľný ani
štátny podnik. Ani u štátneho podniku podľa právneho názoru súdu neboli splnené podmienky vydržania,
žalovaný 1 argumentoval tým, že nová vydržacia doba plynula od 1.1.2008, kedy pozemky v dôsledku
zrušenia príspevkovej organizácie ex lege prešli do vlastníctva štátneho podniku, aj keby súd pripustil
túto argumentáciu, minimálne v roku 2017 musela byť narušená jeho dobromyseľnosť s poukazom
na listy zo dňa 14.8.2017, 18.9.2017 - odpoveď žalovaného 1 a zo dňa 20.11.2017, ktorých obsah
musel spochybniť dobromyseľnosť obidvoch žalovaných, keďže žalovaný 1 zastupuje žalovaného 2
pred 31.12.2017 a preto nemohla uplynúť 10 ročná vydržacia lehota počítaná od 1.1.2008. čo sa týka
námietok ohľadne obsahu listov, k tomu súd uvádza, že pre stratu dobrej viery držiteľa je určujúce,
kedy sa mu dostane informácia objektívne spôsobilá na to, aby zapochyboval o tom, že mu vec patrí.
Obsah listov podľa názoru súdu mohol spochybniť dobromyseľnosť žalovaných, pretože hovorí o PKV
č. XXXX, z ktorej svedčí vlastníctvo pre U. W., hovorí o komunikácii E. W. s podnikom Agrokomplex
Výstavníctvo z roku 1989, hovorí o komunikácii U. W. so štátnym podnikom Agrokomplex Národné
Výstavisko z roku 1971, hovorí o rozsahu vlastníctva a označenom v geometrickom pláne, na LV č.
XXXX a v duplicitne v PKV č. XXXX aj v jednotlivých notárskych zápisniciach a súd si už nevie predstaviť
aké iné okolnosti by mohli narušiť dobromyseľnosť domnelého vlastníka ak nie okolnosti uvádzané v
týchto listoch, ktoré jednoznačne sú skutočnosťami objektívne spôsobilými na to, aby u žalovaných



vyvolali pochybnosti o vlastníckom práve k sporným pozemkom, o odoslaní listov svedčia predložené
podacie lístky zo dňa 14.8.2017 a 21.11.2017a predložená bola aj urgencia zo dňa 24.8.2018 opatrená
pečiatkou žalovaného 1, ktorá odkazuje a potvrdzuje predchádzajúce listy zo dňa 22.5.2017, 14.8.2017,
20.112017. Na uvedených skutočnostiach nič nemení fakt, že listy boli adresované len žalovanému
1, neboli adresované priamo aj žalovanému 2, pretože žalovaný 1 je správcom majetku, ktorý je vo
vlastníctve žalovaného 2.

21.K argumentom, že právo patrí bdelý, s tým súd súhlasí. V Slovenskej republike sa uplatňuje zásada,
podľa ktorej „právo patrí len bdelým", teda pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým. Bdelí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. Ak si niekto svoje práva nebráni a nestará sa o ne, potom ich
zanedbaním môže stratiť. Nedbalý vlastník je teda taký vlastník, ktorý sa svojou nedbanlivosťou zapríčinil
napríklad o to, že prestal byť vlastníkom svojej nehnuteľnosti. Za nedbalého vlastníka možno považovať
v zásade každého, kto sa k vlastníctvu stavia ľahostajne, nezaujíma sa o svoje vlastníctvo a nestará
sa o nehnuteľnosti. Žalobcovia sú právni nástupcovia po zomrelom U. W., sporné nehnuteľnosti
neboli predmetom dedičského konania, tie sa pokúšali prejednať v roku 1996, konanie bolo zastavené
v roku 2004, potom opätovne v dedičskom konaní roku 2009, svedčia o tom pripojené dedičské
spisy Okresného súdu Nitra sp.zn. 28D/208/2009, D/1969/96, podľa vyjadrenia žalobcu 2 rokovali
so žalovaným 1, svedčí o tom aj písomná komunikácia - listy z roku 2017, 2018, nedohodli sa,
v roku 2019 podali žalobu. Súd pozná nález Ústavného súdu SR sp. zn I. ÚS 549/2015 zo dňa
16.3.2016 podľa ktorého, dobromyseľnému nadobúdateľovi vlastníckeho práva musí byť v právnom
štáte poskytnutá súdna ochrana aj pre pôvodným / skutočným / vlastníkom a to s poukazom na
nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016. Dobrá viera je princíp, ktorý
chráni účastníkov právnych vzťahov. Ak niekto nadobudne nehnuteľnosť v dobrej viere, znamená to,
že bez akýchkoľvek pochybností bol dobromyseľný v tom, že predávajúcemu nehnuteľnosť naozaj
patrí. Ak bola nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností a na liste vlastníctva figurovalo meno
predávajúceho ako vlastníka nehnuteľnosti, takisto ak kupoval nehnuteľnosť za trhovú cenu a nie nejakú
symbolickú či extrémne podhodnotenú, kupujúci nemá možnosť vedieť, že sa deje niečo nekalé, že
vlastníkom pozemku je niekto iný. Z hľadiska ochrany práv by malo mať rovnakú úroveň vlastnícke právo
pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva na nehnuteľnosti novým, dobromyseľným
nadobúdateľom. Tu sa však dostávajú do kolízie dva ústavné princípy - princíp ochrany dobrej viery
ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Aj keď na jednej
strane platí, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má, na druhej strane, za
určitých okolností, dobromyseľný nadobúdateľ môže nadobudnúť nehnuteľnosť aj od nevlastníka. Vždy
treba zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti
konkrétneho prípadu. Podľa najnovšej judikatúry Ústavného súdu má vyššie riziko niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere. Súd z vykonaného dokazovania dospel k názoru, že citované
rozhodnutie Ústavného súdu SR nie je možné aplikovať na prejednávaný spor, pretože v prípade
žalovaných sa nejdená o dobromyseľných nadobúdateľov a v prípade žalobcov sa nejedná o nedbalých
vlastníkov.

22.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom v 1. až 3.rade
súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mali žalobcovia úspech, v sporových
konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo sú v tomto
prípade žalobcovia, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, majú právo na náhradu trov konania
proti neúspešnej strane, teda žalovanému v 2.rade, v konaní súd videl dôvody hodné osobitného
zreteľa v okolnostiach danej veci s poukazom na ustanovenie § 257 CSP v tom, že pôvodne bol ako
vlastník sporných nehnuteľností evidovaný na liste vlastníctva žalovaný 1 a žaloba smeroval správne
aj voči nemu, to že v priebehu konania došlo k zmene na liste vlastníctva nespôsobili žalobcovia a
malo to za následok, že žaloba bola vo vzťahu k žalovanému 1 zamietnutá a ten mal úspech vo veci,
nie však v takom zmysle, aby súd zaviazal žalobcov nahradiť mu trovy, keďže žaloba bola pôvodne
podaná správne, ani v tom smere, aby žalovaného 1 zaviazal žalobcom nahradiť trovy konania. V zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania a o výške bude
rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona
č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).