Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/5/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219203220
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1219203220.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek
senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Obec Orechová, 072
51 Orechová 57, IČO: 00 325 546, zastúpený: Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova 3,
040 01 Košice, IČO: 47 256 206, proti žalovanému 1/: Pôdohospodárska platobná agentúra, Hraničná
12, 815 26 Bratislava, IČO: 30 794 323, žalovanému 2/: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO:
00 156 621, o zaplatenie 668.772,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/95/2019-604 zo dňa 13.05.2020 v znení opravného uznesenia
č.k. 51Cb/95/2019-618 zo dňa 30.06.2020 a v znení opravného uznesenia č.k. 51Cb/95/2019-701 zo
dňa 26.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/95/2019-604 zo dňa
13.05.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 51Cb/95/2019-618 zo dňa 30.06.2020 a v znení
opravného uznesenia č.k. 51Cb/95/2019-701 zo dňa 26.11.2020 v napadnutej časti II., III., IV. výroku
potvrdzuje.

II. Žalobca má proti žalovanému 1/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovanému 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (ďalej len súd) I. výrokom konanie v časti zaplatenie
668.772,12 eur zastavil. II. výrokom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 668.772,12 eur od 23.09.2017 do 05.02.2020, a to všetko do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. III. výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. IV. výrokom žalobu
voči žalovanému 2/ zamietol. V. výrokom žalovanému 2/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

Rozhodol tak s poukazom na čl. 2 bod 2.3, čl. 4 bod 4.15, čl. 4 bod 6, čl. 10 bod 10.8 veta prvá Zmluvy o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 043KE050001 (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP“),
čl. 7A bod 2, 4 Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí NFP, čl. 4.3.1 Príručky pre
prijímateľa nenávratného finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020, § 21 ods.
4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, § 6 ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní



podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, § 12, § 25 ods. 2, 3 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku
poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, § 20 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, čl. 132 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, čl. 36
Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014, ktorým sa dopĺňa Nariadenie č. 1306/2013, § 265,
§ 269 ods. 2, § 273 ods. 1, 2, § 340 ods. 1, 2, § 340a ods. 2, § 340b ods. 3, § 345 ods. 1, 2, § 365,
§ 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 21/2013 Z. z., § 7 ods. 1, 2, 3, 4, 6, § 15 ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a
podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, čl. 1 bod 2, čl. 4 bod 1 Nariadenia Rady (ES)
č. 2988/95,§ 144, § 145 ods. 1, 2, 3, § 146 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.06.2019
domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny istiny 668.772,12 eur s
príslušenstvom a na zaplatenie náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že medzi žalovaným 1/ ako
poskytovateľom a žalobcom ako prijímateľom bola dňa 23.05.2016 uzatvorená Zmluva o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku č. XXXKEXXXXXX (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP“) na
základe právoplatného Rozhodnutia o schválení Žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku vydaného podľa zákona č. 292/2014 Z. z. (ďalej len „Rozhodnutie o schválení NFP“). Na
základe Zmluvy o poskytnutí NFP a v súlade s Rozhodnutím o schválení NFP bol žalobcovi priznaný
nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) na realizáciu aktivít projektu kód: XXXKEXXXXXX
s názvom „F.P. P.K. S. U. F. G. G.“ (ďalej len „projekt“) v rámci realizácie Programu rozvoja vidieka
SR 2014 - 2020 spolufinancovaného Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka
(EPFRV). Nenávratný finančný príspevok bol žalobcovi priznaný v celkovej výške 1.200.000 eur. Výška
spolufinancovania aktivít projektu z vlastných zdrojov žalobcu bola stanovená v sume 0 eur. Celková
výška oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu bola určená v sume 1.200.000 eur. V zmysle
Zmluvy o poskytnutí NFP 75 % z maximálnej výšky NFP predstavuje suma 900.000 eur z prostriedkov
EPFRV a 25 % z maximálnej výšky NFP predstavuje suma 300.000 eur z prostriedkov štátneho rozpočtu
SR. Žalovaný 1/ ako poskytovateľ sa na základe Zmluvy o poskytnutí NFP zaviazal poskytnúť žalobcovi
ako prijímateľovi príspevok v sume 1.200.000 eur, čo predstavuje 100 % z celkových oprávnených
výdavkov na realizáciu aktivít projektu (čl. 4 bod 4.1. Zmluvy o poskytnutí NFP). Systém financovania
NFP bol pôvodne dohodnutý vo forme zálohových platieb; Dodatkom č. 1 zo dňa 18.04.2017 k Zmluve
o poskytnutí NFP bol zmenený na financovanie formou refundácie. Po uzavretí Zmluvy o poskytnutí
NFP žalobca začal s realizáciou aktivít projektu a po výbere zhotoviteľa vo verejnom obstarávaní začal
s výkonom stavebných činností na diele - výstavbou poľných ciest. Preinvestovaných bolo celkom
668.772,13 eur. Žalobcovi boli vynaložené náklady vyúčtované zhotoviteľom stavby spoločnosťou EKO
SVIP, s.r.o. na základe faktúry č. 20170012, ktorá bola zhotoviteľovi uhradená dňa 19.05.2017 v sume
662.150,63 eur a za výkon stavebného dozoru na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 12.10.2015
dodávateľom I.. J. U. na základe faktúry č. 1700022, ktorá bola dodávateľovi uhradená dňa 19.07.2017
v sume 6.621,50 eur. Vzhľadom na zmenu systému financovania projektu musel žalobca pristúpiť k
zabezpečeniu priebežného financovania aktivít projektu prostredníctvom komerčného úveru a uvedené
finančné prostriedky uhradiť dodávateľovi z týchto úverových zdrojov. Dňa 13.07.2017 bola zo strany
žalovaného 1/ vykonaná kontrola na mieste, z ktorej bola vyhotovená Správa z návštevy na mieste
a Zápis z prerokovania predbežného výsledku návštevy na mieste. Dňa 21.07.2017 žalobca zaslal
žalovanému 1/ priebežnú Žiadosť o platbu (ďalej len „ŽoP“), ktorá mu bola doručená dňa 22.07.2017, a
v ktorej požiadal o vyplatenie výdavkov vynaložených na realizáciu aktivít projektu v sume 668.772,12
eur, k žiadosti o platbu bola predložená faktúra č. 20170012, faktúra č. 1700022 a ďalšie doklady
preukazujúce stav realizácie aktivít projektu. Napriek tomu, že žalobca splnil všetky podmienky podľa
Zmluvy o poskytnutí NFP a zákona č. 292/2014 Z. z. na vyplatenie uvedenej časti NFP a nedopustil
sa porušenia žiadnej právnej povinnosti v súvislosti s realizáciou predmetných aktivít projektu, neboli
žalobcovi uvedené finančné prostriedky vyplatené. Zmluvne aj zákonom stanovené lehoty na vyplatenie
NFP už pritom uplynuli. Dňa 27.07.2017 bol žalobcovi prípisom žalovaného 1/ zo dňa 24.07.2017
doručený návrh dohody o mimoriadnom ukončení Zmluvy o poskytnutí NFP, s ktorým žalobca nesúhlasil
a dohodu so žalovaným 1/ neuzavrel. Žalobca opakovane žiadal žalovaného 2/ o súčinnosť pri riešení
vzniknutej situácie. Výzvou zo dňa 03.08.2018 žalobca požiadal žalovaného 1/ o bezodkladné plnenie
povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí NFP a nápravu vzniknutej situácie. Žiadosťou zo dňa
12.12.2018 o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. žalobca požiadal o informáciu, z
akého dôvodu nebola vykonaná kontrola ŽoP. Listom zo dňa 07.05.2019 žalobca vyzval žalovaného 1/



na bezodkladné vyplatenie žiadaných finančných prostriedkov, avšak bezúspešne. Lehota na vyplatenie
ŽoP je v súlade s Nariadením EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013, Systémom finančného riadenia EPFRV,
schváleného uznesením vlády SR č. 327/2014 a Zmluvou o poskytnutí NFP najneskôr do 2 mesiacov
odo dňa, kedy bola poskytovateľovi doručená ŽoP (porov. čl. 7A bod 4 Všeobecných zmluvných
podmienok k Zmluve o poskytnutí NFP), t.j. najneskôr do 22.09.2017. Poukázal na to, že žalovaný
1/ je finančnými vzťahmi napojený na rozpočet Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR,
ktoré je zároveň príslušným riadiacim orgánom vykonávajúcim finančné riadenie a usmerňovanie
podpôr poskytovaných z poľnohospodárskych fondov, plní úlohy v rámci programov financovaných z
Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a zo štátneho rozpočtu a zabezpečuje prevod
príslušných finančných prostriedkov na účty žalovaného 1/ resp. prijímateľov podpory.
Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.07.2019 uviedol, že ako vyplýva z § 3 ods.
2 písm. f) zákona č. 292/2014 Z.z. pre poskytovanie príspevku z EPFRV platí, že poskytovateľom je
PPA (žalovaný 1/), preto akékoľvek povinnosti uvedené v Zmluve o poskytnutí NFP smerujú zásadne
len voči žalovanému 1/ ako poskytovateľovi a žalobcovi ako prijímateľovi. Žalovaný 2/ v tomto spore nie
je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nebol zmluvnou stranou tejto zmluvy. Skutočnosť, že žalobca
sa na MPRV SR obrátil so žiadosťami o súčinnosť pri riešení situácie neznamená, že by žalovaný
2/ vstúpil do právneho vzťahu medzi žalobcom a PPA a teda, že by sa na žalovaného vzťahovali
ustanovenia Zmluvy o poskytnutí NFP, resp. povinnosť vyplatiť žalobcovi nenávratný finančný príspevok
alebo jeho časť. Čo sa týka samotnej podstaty žaloby poukázal to, že žalobca síce v žalobe tvrdí,
že na vyplatenie príslušnej časti žiadosti o platbu splnil všetky podmienky podľa Zmluvy o poskytnutí
NFP, čo však žiadnym spôsobom nedoložil. Mal za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok
dohodnutých v Zmluve o poskytnutí NFP a zmluvne stanovený proces určenia sumy, ktorá sa má
žalobcovi preplatiť zatiaľ nebol ukončený. Akákoľvek žaloba na peňažné plnenie je preto podľa názoru
žalovaného 2/ zatiaľ predčasná. Ďalej uviedol, že začatie administratívnej finančnej kontroly nie je
podmienené disponovaním finančnými prostriedkami. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z.z. sa
administratívna finančná kontrola začína vykonaním prvého úkonu povinnej osoby (prijímateľ) voči
oprávnenej osobe (poskytovateľ), teda doručením žiadosti o platbu na PPA. Zároveň je potrebné si
uvedomiť, že pred výkonom kontroly žiadosti o platbu poskytovateľ ani nemôže vedieť, akú sumu bude
v konečnom dôsledku prijímateľovi preplácať, ale pozná len jej maximálnu možnú výšku. Žiadosť o
uvoľnenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, vrátane s tým súvisiacich podkladov, žalovaný
2/ považoval v tejto veci za irelevantné dôkazy. Žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nezapríčinil nezačatie
administratívnej finančnej kontroly žiadosti o platbu, nezapríčinil neurčenie sumy, ktorá sa má vyplatiť
žalobcovi ako prijímateľovi a nezapríčinil ani samotné nepreplatenie takto určenej sumy. Okrem toho
poukázal na na žalobcom nesprávne pochopené ustanovenie čl. 7A) ods. 2 VZP, ktoré uvádza dve rôzne
lehoty na preplatenie oprávnených výdavkov prijímateľovi, v závislosti od obsahu a druhu projektu. Iba
v prípade projektu týkajúceho sa pozemkových úprav je táto lehota 2 kalendárne mesiace, v ostatných
prípadoch ide o lehotu v trvaní 5 kalendárnych mesiacov. Zastával názor, že vzhľadom na názov a
obsahové zameranie projektu popísaného v zmluve nejde o pozemkové úpravy, ale o rekonštrukciu
poľných ciest. Lehota teda nie je 2 kalendárne mesiace, ale 5 kalendárnych mesiacov. Pre prípad, že by
súd uznal, že nárok na peňažné plnenie žalobcovi vznikol, splatnosť takejto pohľadávky teda nemožno
počítať od 23.09.2017, t.j. po uplynutí dvoch mesiacov od doručenia žiadosti o platbu, ako žalobca
uvádza v žalobnom petite. Dodal, že čl. 132 ods. 1 Nariadenia EP a Rady č. 1303/2013 a nevzťahuje na
EPFRV, a teda ani vzťah založený Zmluvou o poskytnutí NFP. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný 2/
za to, že podaná žaloba je nedôvodná, nakoľko nárok na peňažné plnenie zo Zmluvy o poskytnutí NFP
dosiaľ nevznikol, a preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s
tvrdením, že nárok na peňažné plnenie dosiaľ nevznikol, mal za to, že žalobným petitom žiadaný nárok
na peňažné plnenie je voči žalovanému 2/ v celom rozsahu nedôvodný, keďže žalovaný nie je vo veci
pasívne vecne legitimovaný, a z tohto dôvodu žiadal žalobu voči žalovanému 2/ zamietnuť.
Žalovaný 1/ v písomnom podaní zo dňa 25.07.2019 uviedol, že vo veci uvedenia súladu skutočností
podľa čl. 52 Nariadenia a Rady EÚ č. 1306/2013 vyšetrovania č. RD3/2016/014/SK týkajúceho sa rozvoja
vidieka, financovaného z EPFRV a Opatrenia 4 „Investície do hmotného majetku“ a „Investície - súkromní
príjemcovia a paušálna sadzba“ Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka zastalo
názor, že vykonávanie Opatrenia 4 žalovaným 1/, na základe Zmluvy o poskytnutí NFP nebolo v súlade s
pravidlami Európskej únie a nápravné opatrenia sú potrebné na zabezpečenie budúceho súladu s týmito
požiadavkami. Na základe zistení audítorov a aj v zápisnici zo stretnutia medzi Európskou komisiou
DG AGRI a PPA zo dňa 22.05.2017 sa konštatuje, že bol zistený nesúlad s článkom 52 Nariadenie
EP a Rady EU č. 1306/2013 vo vzorke opatrenia 4, konkrétne vo veci žiadateľa obec Orechová. Z
vyšetrovania DG AGRI a zistených nezrovnalostí vyplynulo, že hodnotenia žiadosti žalobcu o NFP bolo



vykonané rozdielnym vyhodnocovacím procesom a výber sa môže značne odlišovať v závislosti od
zapojených osôb. Táto žiadosť o NFP bola na zozname vybraných a zamietnutých žiadostí uvedená ako
vybraná nesprávne, teda podľa záverov vyšetrovania žiadosť žalobcu o NFP nemala byť zo strany PPA
schválená. Na základe uvedených zistení bolo konštatované, že existuje riziko, že sa vyberú projekty,
ktoré nepatria medzi najlepšie a týmto spôsobom sa zneužijú finančné prostriedky Európskej únie. PPA
počas dvojstranného rokovania súhlasila so zisteniami DG AGRI. Slovenské orgány skonštatovali, že
podľa záverov vyšetrovania projekt nemal byť vybratý a platba prostriedkov EPFRV a SR sa z uvedených
dôvodov nerealizovala. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom
rozsahu.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 04.05.2020 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny
668.772,12 eur späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil, nakoľko zo strany žalovaného
1/ došlo dňa 06.02.2020 k zaplateniu žalobou uplatnenej istiny. Žalobca zotrval na podanej žalobe v
časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 668.772,12 eur od 23.09.2017 do
05.02.2020 (kedy došlo k pripísaniu istiny na účet).
Žalovaný 1/ v časti žalobcom naďalej uplatňovaných úrokov nesúhlasil s argumentáciou žalobcu.
Uviedol, že z výpisu z účtu štátnej pokladnice vyplýva, že prevod finančných prostriedkov na žalovaného
1/ sa realizoval v zmysle rozhodnutia žalovaného 2/ v celom rozsahu priebežnej žiadosti o platbu žalobcu
zo štátneho rozpočtu SR a to z dôvodu, že v danom prípade projekt žalobcu kontrolovala a vykonala audit
aj Európska komisia (AG AGRI) a na základe jej vyšetrovaní bola zistená neopodstatnenosť oprávnenia
žalobcu na poskytnutie NFP a následne vydala dňa 25.01.2017 stanovisko z titulu overenia súladu podľa
čl. 52 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1306/2013 na vylúčenie z financovania pred predložením ŽoP zo
dňa 21.07.2017, čo je dôvodom na pozastavenie vyplatenia ŽoP podľa bodu 4.11. Zmluvy o poskytnutí
NFP a vyplýva z toho aj spoluzodpovednosť žalobcu lebo nepredložil vhodný projekt pre ekologizáciu
a len omylom bola zmluva o NFP uzavretá. Trval na tom, že bez uvoľnenia finančných prostriedkov zo
štátneho rozpočtu nemá žalovaný 1/ finančné prostriedky k dispozícii na refundáciu z dôvodu neplanenia
kritérií žalobcom a neoprávnenosti projektu na financovanie z EÚ. Pokiaľ teda nedošlo k vykonaniu
kompletnej kontroly na mieste a autorizácii žalobcom predloženej žiadosti o platbu zo strany žalovaného
1/ v zmysle platných právnych predpisov, keďže ide o verejné prostriedky, nevznikol žalobcovi nárok
a refundáciu výdavkov a žiadna platba žalobcovi nemôže byť vykonaná. Podľa bodu 6.6. Zmluvy o
poskytnutí NFP nárok žalobcu ako prijímateľa na vyplatenie príslušnej sumy vzniká len v rozsahu v
akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu. To znamená kontrolu na mieste po
predložení ŽoP, lebo žalobcom uvedená kontrola len konštatovala stav realizácie projektu v porovnaní s
predloženou faktúrou č. 20170012 a bola vypracovaná zo Správy z návštevy na mieste dňa 13.07.2017,
teda pred predložením ŽoP dňa 21.07.2017 žalovanému. Zdôraznil, že z platných právnych predpisov
ani zo Zmluvy o poskytnutí NFP nevyplýva pre žalovaného 1/ lehota na kontrolu. Nárok na vyplatenie
finančných prostriedkov vznikne až po kompletnej kontrole vykonanej žalovaným 1/ na zistenie splnenia
podmienok zmluvy (§ 25 ods. 2a, § 37 zákona č. 292/2014 Z.z.). Kontrola bola vykonaná žalovaným
1/ dňa 12.12.2019 kontrolou na mieste 1. priebežnej žiadosti o platbu s kódom XXXXXXXXXXXXXX, k
neukončenému projektu podľa uzavretej Zmluvy o poskytnutí NFP. Teda až dňa 13.12.2019 v zmysle §
365 ods. 3 a § 340a a § 340b OBZ môže dôjsť po vykonaní kontroly plnenia Zmluvy o poskytnutí NFP, k
autorizácii platby k vyplateniu 1. priebežnej platby formou refundácie uznaných, žalovaným schválených,
platieb. Žalovaný 1/ sa podľa jeho názoru nedopustil žiadneho omeškania s plnením záväzku, a preto nie
je dôvod na uplatňovanie úroku z omeškania od 23.09.2017 do 05.02.2020. Dodal, že príkaz na začatie
exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok zo dňa 18.12.2019 obsahuje príkaz pre žalovaného 1/
odo dňa jeho doručenia nevyplatiť žalobcovi pohľadávku vzniknutú na základe Zmluvy o poskytnutí NFP,
teda ani časový úsek od 18.12.2019 do 05.02.20120 neprichádza do úvahy ako omeškanie splnením,
keďže ide o zákonnú podmienku podľa § 106 a nasl. Exekučného poriadku. Nesúhlasil ani s výškou
úrokov z omeškania 9% ročne, lebo podľa aktuálnej sadzby zákonných úrokov je táto sadzba 8 % ročne.
Tieto úroky navyše považoval za nezlučiteľné s poctivým obchodným stykom, a to aj v porovnaní so
žalobcom predloženým úrokom v exekučnom konaní s UniCredit Bank a.s. kde je úrok z omeškania 1%
ročne, teda by išlo o bezdôvodné obohatenie žalobcu.
Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného 1/ došlo k zaplateniu žalobcom uplatnenej istiny, súd
postupujúc podľa §144 a nasl. CSP konanie v časti o zaplatenie sumy 668.772,12 eur zastavil. Po
späťvzatí istiny zostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenej úrokov z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 668.772,12 eur od 23.9.2017 do 05.02.2020, na zaplatení ktorých žalobca naďalej trval.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému 1/ je
skutkovo aj právne dôvodný, a preto žalobe žalobcu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu vyhovel a voči
žalovanému 2/ žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou nedostatku



pasívnej legitimácie vznesenej žalovaným 2/. Uviedol, že zo znenia Zmluvy o NFP jednoznačne
vyplýva, že predmetná zmluva bola uzavretá medzi Poľnohospodárskou platobnou agentúrou (žalovaný
1/) v hmotnoprávnom postavení poskytovateľa pomoci a konečným prijímateľom, t.j. žalobcom. Z
neoddeliteľných súčasti zmluvy vo forme pripojených príloh nevyplýva žiadna zmena účastníka tohto
zmluvného vzťahu, od ktorej by bolo možné odvodiť pasívnu vecnú legitimáciu Slovenskej republiky
v procesnom postavení žalovaného 2/ vo veci. Rovnako zo Zmluvy o poskytnutí NFP vyplýva, že
Poľnohospodárska platobná agentúra konala ako právnická osoba vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť. Účastníci zmluvy podriadili svoj právny vzťah hmotnoprávnej úprave podľa § 269 ods.
2 OBZ. Z uvedeného teda vyplýva, keďže Zmluva o poskytnutí NFP bola uzavretá so žalovaným 1/
a výlučne žalovaný 1/ ako účastník zmluvného vzťahu a ako osoba povinná zo Zmluvy o poskytnutí
NFP, v prípade splnenia zmluvných podmienok, bude povinný vyplatiť nenávratný finančný príspevok
žiadateľovi (žalobcovi), je preto výlučne žalovaný 1/ pasívne vecne legitimovanou stranou sporu.
Súd preto žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, nakoľko žalovaný 2/ nie je v konaní pasívne vecne
legitimovaný.
Dospel k záveru, že vzťah o pridelení nenávratného finančného príspevku je administratívnym vzťahom
len do momentu uzavretia Zmluvy o poskytnutí NFP. Od momentu uzavretia Zmluvy o poskytnutí NFP sa
tento administratívny vzťah mení na súkromnoprávny (uzn. NS SR sp. zn. 3 Sžf 118/2013). Z uvedeného
dôvodu neprichádza do úvahy, aby sa žalobca za účelom dosiahnutia splnenia povinnosti žalovaným
1/ vykonať kontrolu plnenia zmluvných podmienok po podaní žiadosti o platbu, domáhal jej splnenia
prostredníctvom využitia inštitútu správneho súdnictva, navyše za stavu neexistencie akéhokoľvek
rozhodnutia, ktorého preskúmania by mohol domáhať, resp. podaním žaloby „pre nesprávny úradný
postup“. Napokon sám žalovaný 1/ tým, že uhradil žalobcovi celú žalobou uplatnenú istiny, potvrdil
žalobcov nárok na zaplatenie tejto sumy a zároveň teda aj potvrdil, že žalobca splnil všetky spomienky
stanovené zmluvou na to, aby mu žalovaný 1/ refundoval jeho náklady na daný projekt. Poukázal na to,
že v zmysle čl. 10, ods. 10.8. Zmluvy o poskytnutí NFP si zmluvné strany jednoznačne zvolili aplikáciu
Obchodného zákonníka na ich vzájomný záväzkovo-právny vzťah, ale aj s poukazom na § 16 ods. 4
zákona č. 292/2014 Z. z. sa na poskytovanie príspevku okrem postupu pri porušení pravidiel a postupov
verejného obstarávania podľa § 41 a 41a sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (okrem
ustanovení § 15, § 24, § 25, § 27, § 47 ods. 6 a § 52 všeobecného predpisu o správnom konaní), je v
danom prípade vylúčená aplikácia postupu, ktorý uvádzajú žalovaní, teda že si mal žalobca uplatniť svoj
nárok podaním žaloby proti nečinnosti žalovaného 1/, resp. mal podať žalobu voči jeho nesprávnemu
úradnému postupu.
Spornou v konaní zostala otázka, či sa žalovaný 1/ dostal do omeškania so zaplatením žalobou
uplatnenej istiny. Základným predpokladom na vyplatenie nenávratného finančného príspevku totiž
podľa žalovaného 1/ bolo vykonanie kontroly plnenia podmienok (administratívnej kontroly) a až na
základe výsledku tejto kontroly mal žalobca nárok na refundáciu ním vynaložených výdavkov. Žalovaný
1/ pritom tvrdil, že bolo na jeho uvážení kedy kontrolu vykoná, a teda kedy vyplatí žalobcovi nenávratný
finančný príspevok, nakoľko má za to, že v zmluve ani v žiadnom inom právnom predpise nie je
stanovená žiadna lehota na vykonanie kontroly a je teda výlučne na jeho uvážení, kedy a či vôbec
kontrolu vykoná. Súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného 1/ nestotožnil. Lehota na vyplatenie
ŽoP je podľa názoru súdu jednoznačne stanovená v Prílohe č. 1 Zmluvy o poskytnutí NFP, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré v článku 7A) bod 4 určujú, že
príspevok bude vyplatený žiadateľovi najneskôr do 2 mesiacov odo dňa, kedy bola poskytovateľovi
doručená ŽoP spolu s požadovanými prílohami. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovaný 1/ ako
poskytovateľ musí v priebehu tejto dvojmesačnej lehoty plynúcej odo dňa doručenia kompletnej žiadosti
o ŽoP vykonať predmetnú kontrolu, nakoľko musí do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti preplatiť
prijímateľovi výdavky v schválenej výške. Podľa súdu neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že v danom
prípade môže ísť len o lehotu 5 mesiacov, nakoľko v prípade podopatrenia 4.3 Podpora investícií do
infraštruktúry - časť pozemkové úpravy je v čl. 7A) VZP táto lehota upravená osobitne a je stanovená na
2 mesiace. Žalovaný bol podľa názoru súdu povinný v prípade splnenia všetkých podmienok refundovať
žalobcovi výdavky do dvoch mesiacov od podania doručenia kompletnej ŽoP, a teda aj v tejto lehote
vykonať príslušnú kontrolu. Zmluva o poskytnutí NFP práve za účelom eliminovania nečinnosti zo
strany poskytovateľa osobitne stanovuje tieto maximálne lehoty na vyplatenie NFP. Stotožnil sa s
tvrdením žalobcu, že vzhľadom na tieto skutočnosti, nemôže obstáť tvrdenie žalovaného 1/, podľa
ktorého mal údajne žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie NFP až po vykonaní kontroly dňa 12.12.2019.
Navyše zákon č. 357/2015 Z.z. a ani samotná Zmluva o poskytnutí NFP nepodmieňujú začiatok výkonu
administratívnej finančnej kontroly ani tým, či poskytovateľ (žalovaný 1/) disponuje alebo nedisponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami. S tvrdením žalovaného 1/, že je výlučne na jeho uvážení, kedy



kontrolu vykoná, sa súd nestotožnil a považoval ho za účelové. Platí totiž, že v prípade, ak v zmluve nie je
dohodnutý čas splnenia povinnosti, tak osoba, ktorá má plniť, je povinná plniť bez zbytočného odkladu po
tom, ako bola na plnenie vyzvaná. Teda, ak žalobca predložil žalovanému 1/ žiadosť o preplatenie NFP,
bolo povinnosťou žalovaného 1/ splniť si svoju povinnosť a bez zbytočného odkladu vykonať kontrolu.
Postup žalovaného 1/, ktorý má za to, že to kedy vykoná kontrolu (dokonca podľa jeho vyjadrenia môže
kontrolu vykonať až o päť rokov) a či ju vôbec vykoná je výlučne na jeho zvážení, je podľa súdu v danom
prípade možné považovať za šikanózny postup, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku (§ 265 ObZ) a súd mu nemôže priznať ochranu. V tejto súvislosti súd poukázal aj na znenie §
340 OBZ. Aplikujúc uvedené ustanovenie na prejedávanú vec potom platí, že ak si zmluvné strany v
zmluve neurčili lehotu, v ktorej je poskytovateľ (žalovaný 1/) povinný splniť si svoju zmluvnú povinnosť
- teda vykonať administratívnu kontrolu - v takom prípade zákon v § 340 OBZ dispozitívne ustanovuje
určenie času v prospech veriteľa - žalobcu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného 1/, že na danú situáciu je
súd povinný aplikovať § 340a a 340b ObZ, uviedol, že tieto ustanovenia sa vzťahujú na peňažné plnenie.
V konaní však bolo sporné, či v zmluve bola stanovená lehota na splnenie si povinnosti žalovaným
1/ vykonať administratívnu kontrolu. Táto povinnosť jednoznačne predstavuje „nepeňažné plnenie“.
Súd nespochybnil, že podmienkou vyplatenia príspevku je vykonanie administratívnej kontroly, avšak
nie je možné, aby neexistoval časový rámec pre splnenie si tejto povinnosti zo strany poskytovateľa
príspevku. Tento rámec je určený práve lehotou stanovenou v ustanovení čl. 7A Všeobecných zmluvných
podmienok k Zmluve o poskytnutí NFP, kde si strany stanovili lehotu na vyplatenie príspevku po podaní
žiadosti, čím si zároveň stanovili aj časový rámec na vykonanie predmetnej kontroly. Vzhľadom na
uvedené súd žalobe v časti uplatneného príslušenstva voči žalovanému 1/ v plnom rozsahu vyhovel.
Keďže žalobca zaslal žiadosť o vyplatenie NFP spolu s prílohami dňa 21.07.2017a táto bola žalovanému
1/ doručená dňa 22.07.2017, uplynula dvojmesačná lehota na vyplatenie príspevku dňa 22.09.2017.
Je nesporné, že žalovaný 2/ vyplatil žalobcovi sumu uplatnenú žalobou dňa 05.02.2020. Keďže si
žalobca uplatnil úroky z omeškania odo dňa 23.09.2017 do 05.02.2020, zaviazal súd žalovaného 1/ na
zaplatenie žalobou uplatneného príslušenstva spočívajúcom v úrokoch z omeškania v zákonnej výške
9% ročne zo sumy 668.772,12 eur od 23.9.2017 do 05.02.2020. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania,
ktorú namietal žalovaný 1/, súd uviedol, že vzhľadom na to, že si strany nedohodli výšku úrokov z
omeškania v Zmluve o NFP, je žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške
stanovenej vládou SR ako to vyplýva z § 369 ods. 1 a 2 OBZ v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z.z.. Ku dňu vzniku omeškania žalovaného 1/ predstavovala takto určená výška úroku z
omeškania žalobcom uplatnených 9%, pričom takto v súlade so zákonom stanovený úrok z omeškania
v žiadnom prípade nemôže byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepredstavuje
ani bezdôvodné obohatenie žalobcu, ako to tvrdil žalovaný 1/. Žalobca mal voči žalovanému 1/ vo veci
plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný 2/ mal voči
žalobcovi vo veci plný úspech, a preto by mal nárok na náhradu trov konania, nakoľko však žalovanému
2/ v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

2. Opravným uznesením č.k. 51Cb/95/2019-618 zo dňa 30.06.2020 súd opravil výrok II. rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.05.2020 č.k. 51Cb/95/2019-604 tak, že správne má znieť:
„Žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 668.772,12
eur od 23.09.2017 do 05.02.2020, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Opravným uznesením č.k. 51Cb/95/2019-701 zo dňa 26.11.2020 súd opravil záhlavie rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.05.2020 č.k. 51Cb/95/2019-604, v časti označenia právneho
zástupcu žalobcu tak, že správne má znieť: „Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 256 206,
so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice.“

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/. Podľa obsahu
odvolania ide o odvolanie v časti II., III., IV. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP.
Nesúhlasil s názorom súdu ohľadne len súkromnoprávneho charakteru predmetnej zmluvy, lebo kontrola
v priebehu zmluvy sa vykonáva podľa zákona č. 523/2004 Z. z. a č. 357/2015 Z. z., pričom ide o verejnú
správu a o kontrolu poskytovania verejných prostriedkov. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho
súdu SR Sžfk 66/2017. Uviedol, že žalobca podal žalobcu na súd dňa 21.06.2019 tvrdiac, že splnil
všetky podmienky na vyplatenie predloženej Žiadosti o platbu (ďalej aj „ŽoP“) dňa 21.07.2017, v tejto



dobe však ešte nedošlo k administratívnym procesom overovania splnenia podmienok, ani k prevodu
finančného príspevku na žalovaného 1/. Podľa bodu 6.6. Zmluvy o poskytnutí NFP - Nárok prijímateľa
na vyplatenie príslušnej platby ŽoP vzniká len v rozsahu v akom poskytovateľ rozhodne o oprávnenosti
výdavkov projektu. To znamená kontrolu na mieste po predložení ŽoP, ŽoP nie je daňovým dokladom
resp. faktúrou podľa OBZ. Uvedené zodpovedá aj Prílohe č. 1 zmluvy - VZP čl. 7A) systém refundácie.
V týchto podmienkach je všade uvedené slovné spojenie - po kontrole, po vykonanej finančnej kontrole,
po overení, po schválení, po splnení podmienok - nikdy bez týchto administratívnych procesov sa nič
žiadateľom nevyplatí. Až po týchto úkonoch, ktorých lehota nie je v zákone stanovená a nie je určená
ani vo VZP a zmluve ako tvrdí súd, dôjde k preplateniu uznaných oprávnených výdavkov na schválený
projekt. Ďalej uviedol, že v bode 4.1. písm. c) Zmluvy o poskytnutí NFP je uvedená maximálna suma
príspevku, t.j. nie pevne určená suma, ktorá sa po vykonaní kontroly môže vyplatiť postupom podľa bodu
7 A. Poskytovateľ a orgány vykonávajúce kontrolu, finančnú kontrolu a audit majú právo kedykoľvek
vykonať finančnú kontrolu projektu (aktivity) na mieste počas trvania zmluvy. Teda pokiaľ nedošlo k
vykonaniu kompletnej administratívnej a kontroly na mieste a autorizácii žalobcom predloženej ŽoP
zo strany žalovaného 1/, keďže ide o verejné prostriedky, nevznikol nárok na refundáciu výdavkov, t.j.
žaloba bola predčasná. Dal do pozornosti, že v danom prípade došlo aj k nepredvídateľnej okolnosti.
Projekt žalobcu kontrolovala aj Európska komisia /AG AGRI/ a na základe jej vyšetrovaní bola zistená
neopodstatnenosť oprávnenia žalobcu na poskytnutie NFP a následne vydala Európska komisia dňa
25.01.2017 stanovisko z titulu overenia súladu podľa čl. 52 nar. EP a Rady (EÚ) č. 1306/2013 na
vylúčenie z financovania podľa čl. 12 ods. 2 nar. č. 907/2014 a Usmernenia pre výpočet finančných opráv,
teda ešte pred predložením ŽoP žalobcu zo dňa 21.07.2017, čo je dôvodom na pozastavenie vyplatenia
ŽoP podľa bodu 4.11 zmluvy o NFP a vyplýva z toho aj spoluzodpovednosť žalobcu lebo nepredložil
vhodný projekt pre ekologizáciu podľa bodu 2.1. zmluvy, a preto žalovaný pristúpil na mimoriadnu
situáciu a predložil žalobcovi Dohodu o mimoriadnom ukončení zmluvy dňa 24.7.2017, čo však žalobca
listom zo dňa 18.12.2017 odmietol. V dôsledku vylúčenia financovania projektu z fondov EÚ, teda
75% žalovaný 1/ listom zo dňa 23.01.2018 žiadal o vyčlenenie FP zo štátneho rozpočtu žalovaného
2/, keďže pôvodne zo štátneho rozpočtu SR sa uhrádza len 25 % oprávnených výdavkov. K presunu
finančných prostriedkov došlo až na základe Rozhodnutia ministerky zo dňa 04.02.2020. Bez uvoľnenia
finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu riadiacim orgánom - Ministerstvom pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR žalovaný 1/ nemá finančné k dispozícii na refundáciu z dôvodu nespĺňania kritérií
žalobcom a neoprávnenosti projektu na financovanie z EÚ, čo je nevyhnutné, aby súd bral do úvahy
podľa § 374 ods. 1 OBZ. Namietal, že v bode 39 odôvodnenia rozsudku súd uvádza, že už v samotnej
zmluve je zakotvený časový rámec vyplácania NFP avšak na také ustanovenie nepoukázal. Ďalej
namietal, že súd nezobral do úvahy tvrdenie žalovaných, že v danom prípade nejde o pozemkové
úpravy, ale o poľnú cestu, keď v bode 2.1. zmluvy pozemkové úpravy uvedené nie sú. Obec podľa
výzvy žalovaného 5/PRV/2015 patrí do opatrenia 4. časť D) vybudovanie spoločných zariadení a
opatrení, podopatrenie 4.3. Pozemkové úpravy už pred realizáciou spoločných zariadení musela mať
obec vykonané a teraz obec žalobcu nie je ani uvedená v zozname pozemkových úprav a preto
sa na ňu nevzťahuje 2 mesačná lehota, ale 5 mesiacov po vykonaní procesu overenia ŽoP. Podľa
žalovaného 1/ že súd aplikoval ustanovenia zákona podľa svojej ľubovôle v prospech jednej strany,
keď mal aplikovať § 340a) a b) a § 365 OBZ. Žalovaný sa v zmysle § 365 a 340 a), b) OBZ, kde tzv.
prehliadka, t.j. kontrola na mieste je vyžadovaná zákonom, nedopustil žiadneho omeškania s plnením
záväzku ani z tohto hľadiska, a teda nie je dôvod na uplatňovanie úroku z omeškania od 23.09.2017 do
05.02.2020 žalobcom. Dal do pozornosti, že podľa § 25 ods. 2a, § 37 /nezrovnalostí/ zákona č. 292/2014
Z. z. nárok na vyplatenie finančných prostriedkov vznikne až po kompletnej kontrole kompetentným
žalovaným na zistenie splnenia podmienok zmluvy v rámci ochrany finančných záujmov EÚ, teda súladu
finančnej operácie so skutočnosťou, vykonanej žalovaným v danom prípade dňa 12.12.2019. Až odo
dňa 13.12.2019 v zmysle § 365 ods. 3 a 340a,b OBZ teda môže dôjsť po vykonaní kontroly plnenia
Zmluvy o poskytnutí NFP, autorizácii platby k vyplateniu 1. priebežnej platby formou refundácie v rozsahu
uznaných, žalovaným schválených platieb a v tomto špecifickom prípade aj po presune finančných
prostriedkov z účtu žalovaného 2/ na účet žalovaného 1/, čo sa uskutočnilo až dňa 04.02.2020. Súd
podľa žalovaného 2/ nesprávne zistil skutočný stav, keď tvrdí, že žalovaný potvrdil žalobcov nárok na
zaplatenie požadovanej sumy a zároveň potvrdil, že splnil všetky podmienky stanovené zmluvou, keď
žalovaný 1/ uhradil žalobcovi celú žalobou uplatnenú istinu. Žalovaný nezaplatil žalobcovi nič. Žalovaný
vykonal cez štátnu pokladňu prevod finančných prostriedkov na základe príkazu na začatie exekúcie
prikázaním iných peňažných pohľadávok sp. zn. 30EX541/19, sp. zn. súdu 26Sk/1321/2019 zo dňa
18.12.2019 na účet exekútora dňa 06.02.2020 pre oprávneného UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s. Poukázal aj na to, že tento príkaz obsahuje príkaz pre žalovaného 1/ odo dňa jeho



doručenia nevyplatiť žalobcovi pohľadávku vzniklú na základe Zmluvy o NFP. Teda ani časový úsek
od 18.12.2019 do 05.02.2020 neprichádza do úvahy ako omeškanie s plnením, keďže ide o zákonnú
podmienku podľa § 106 a nasl. Exekučného poriadku. Podľa žalovaného 1/ časový úsek, počas ktorého
kontroloval a schvaľoval ŽoP žalobcu nie je možné považovať za dobu omeškania platby v zmysle
zmluvy, nakoľko až do okamihu schválenia týchto žiadostí o platbu zmluva určuje len max. výšku,
nevznikol žalovanému nárok na platbu. O omeškaní príslušnej platby NFP možno hovoriť až po vzniku
nároku na príslušnú platbu NFP. Nesúhlasil ani s požadovanými úrokmi z omeškania vo výške 9%, lebo
podľa aktuálnej sadzby zákonných úrokov z omeškania je táto sadzba vo výške 8,00 %. Trval na tom,
že požadovanie úrokov v danej výške je nezlučiteľné s poctivým obchodným stykom aj s porovnaním
so žalobcom predloženým úrokom v exekučnom konaní č. 26Ek/1321Z2019 s UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s. kde je úrok z omeškania 1 % ročne, teda išlo by o bezdôvodné obohatenie
žalobcu. Nesúhlasil ani s úhradou trov konania v plnom rozsahu 100 % a uviedol, že súd má k dispozícii
tzv. moderačné právo, ktoré mu umožňuje požadovanú výšku úroku žalobcom znížiť podľa aktuálnej
sadzby uverejnenej NBS. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmenil tak, že žalobu zamietne.

5. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalovaný 2/ podaním doručeným súdu dňa 30.07.2020.
Súhlasil s výrokom IV. napadnutého rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením. Trval na tom, že
výkon administratívnej finančnej kontroly nie je podmienený disponovaním príslušnými finančnými
prostriedkami. Poukázal na to, že predmetný projekt Európska únia odmietla spolufinancovať, a teda nie
je možné hovoriť o povinnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR previesť akékoľvek
finančné prostriedky v rámci projektu žalobcu na účet žalovaného 1/. Presun finančných prostriedkov, ku
ktorému došlo v súvislosti s rozhodnutím ministerky zo dňa 04.02.2020, nemôže byť v žiadnom prípade
dávaný do súvislosti s § 374 ods. 1 OBZ. Prípadné nesplnenie povinnosti na peňažné plnenie jednej zo
zmluvných strán nemôže byť ospravedlňované prostredníctvom § 374 ods. 1 OBZ tým, že táto zmluvná
strana nemá na svojom účte finančné prostriedky v dostatočnej výške. Poukázal aj na to, že žalovaný 1/
v konaní žiadnym spôsobom výšku finančných prostriedkoch na svojom účte/účtoch počas relevantného
obdobia ani nepreukazoval. O nemožnosti aplikácie predmetného ustanovenia OBZ podľa neho svedčí
aj to, že nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že žalovaný 1/ v čase uzatvárania Zmluvy o poskytnutí
NFP nemohol predvídať, že Európska únia predmetný projekt odmietne spolufinancovať, nakoľko s
touto možnosťou musí žalovaný 1/, ako poskytovateľ príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho
fondu pre rozvoj vidieka, vzhľadom na vykonávané audity, do istej miery rátať vždy. Dodal, že žiadny
právny predpis ani samotná Zmluva o NFP nestanovuje, že výkon administratívnej finančnej kontroly
alebo vyplatenie príslušnej výšky nenávratného finančného príspevku má byť podmienené činnosťou
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR spočívajúcou v pripísaní finančných prostriedkov
na účet žalovaného 1/. Nesúhlasil však s názorom súdu v tom, že v danom projekte sa jedná o
„pozemkové úpravy“. Zo zmluvy o NFP ako aj z bodu 17 odsek 4 rozsudku je zrejmé, že 2-mesačná
lehota sa nevzťahuje na všetky projekty podopatrenia 4.3, ale len na tie, ktoré zahŕňajú pozemkové
úpravy (viď slová „časť - Pozemkové úpravy“). Z tohto dôvodu nesúhlasil s aplikáciou 2-mesačnej lehoty
na kontrolu žiadosti o platbu. Mal za to, že súd stanovil počiatok lehoty na počítanie úrokov svojvoľne a
v časti týkajúcej sa počítania úrokov z omeškania je napadnutý rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný.
Zároveň nesúhlasil s tým, ako súd aplikoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 118/2013.
Vyjadril názor, že súd si sám protirečí, keď na jednej strane považuje vzťah o pridelení NFP po
uzavretí Zmluvy o poskytnutí NFP za súkromnoprávny, a na strane druhej v bode 39 rozsudku sám
uznáva, že administratívna finančná kontrola, vykonávaná počas trvania právneho vzťahu zo Zmluvy
o NFP, sa vykonáva podľa zákona č. 357/2015 Z. z., čím de facto uznal relevanciu novších súdnych
rozhodnutí, ktoré žalovaný 2/ uviedol vo svojom liste zo dňa 08.01.2020, t.j. Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžf/87/2015, sp. zn. 3Sžfk/30/2017, sp. zn. Sžfk 66/2017, podľa ktorých je v danej veci evidentný
verejnoprávny prvok aj v čase po uzavretí Zmluvy o NFP. Za podstatné v danej veci považoval aj to,
či je možné počítať úroky z omeškania od doby, kedy nebola známa presná výška nároku na peňažné
plnenie. Napriek tomu, že presná výška peňažného nároku bola zistená až 12.12.2019, súd priznal úroky
z omeškania spätne ku dňu 23.09.2017. Ďalej namietal, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, či sa
žalobca nemal domáhať svojich práv napríklad prostredníctvom civilnej žaloby na nepeňažné plnenie.
Súd sa preto podľa žalovaného 2/ nedostatočne vysporiadal a námietkou predčasne podanej žaloby. Mal
za to, že žalobu na peňažné plnenie mohol žalobca podať najskôr po vykonaní administratívnej finančnej
kontroly, t.j. 12.12.2019, pretože pred touto kontrolou neexistoval nárok na peňažné plnenie, ale len
nárok na nepeňažné plnenie (vykonanie administratívnej finančnej kontroly). Pokiaľ sa žalobca žalobou
domáhal peňažného plnenia zo Zmluvy o NFP skôr, ako bola vykonaná administratívna finančná kontrola



žiadosti o platbu a bez toho, aby sa súdne domáhal aj vykonania tejto kontroly ako nepeňažného plnenia,
je podľa jeho názoru takúto žalobu nutné považovať za predčasne podanú. Tým, že súd túto žalobu
nezamietol, ale dovolil, aby sa počas konania o žalobe zmenili podstatné skutočnosti (t.j. PPA vykonala
administratívnu finančnú kontrolu) a ospravedlnil tak predčasnosť tejto žaloby, dopustil sa podľa názoru
žalovaného 2/ svojvôle. Mal za to, že počítanie úrokov z omeškania ku dňu predchádzajúcemu dňu,
ku ktorému došlo k identifikovaniu presnej výšky predmetnej istiny, je v rozpore s právnou istotou
dlžníka. Okrem toho uviedol, že súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani so skutočnosťou, že
exekučným príkazom sp. zn. 30EX541/19 zo dňa 18.12.2019 bolo žalovanému 1/ prikázané nevyplatiť
žalobcovi pohľadávku vzniknutú na základe Zmluvy o poskytnutí NFP. Súhlasil so žalovaným 1/ v tom, že
podľa príslušnej sadzby zákonných úrokov z omeškania je táto sadzba vo výške 8 % a nie 9 %. Vzhľadom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolaniu žalovaného 1/ vyhovel v bodoch týkajúcich sa výrokov
II. a III. rozsudku, avšak nevyhovel v bode týkajúcom sa výroku IV. rozsudku. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie s tým, že tento bude viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu ohľadom správnosti odôvodnenia rozsudku v bodoch 32 až 34, týkajúcich
sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, resp. zmenil tak, že žalobu zamietne.

6. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 03.08.2020. Stotožnil sa
s názorom súdu, že vzťah o pridelení nenávratného finančného príspevku je administratívnym vzťahom
len do momentu uzavretia Zmluvy o poskytnutí NFP. Od momentu uzavretia Zmluvy o poskytnutí NFP sa
tento administratívny vzťah mení na súkromnoprávny, a preto neprichádza do úvahy, aby sa žalobca za
účelom dosiahnutia splnenia povinnosti žalovaným 1/ vykonať kontrolu plnenia zmluvných podmienok
po podaní žiadosti o platbu, domáhal jej splnenia prostredníctvom využitia inštitútu správneho súdnictva.
Vzhľadom na to, že finančná kontrola vykonávaná v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. resp. Zmluvy o
poskytnutí NFP nemá povahu administratívneho konania a jej výsledkom nie je žiaden správny akt,
správa z finančnej kontroly nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pričom žaloba na
nečinnosť nemá v danom prípade žiadne opodstatnenie. Podľa názoru žalobcu žalovaný 1/ ani v rámci
prípadného výkonu finančnej kontroly nekoná ako subjekt verejnej správy, ale ako súkromno-právny
subjekt. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ má povahu súkromno-právneho vzťahu, ktorý
sa spravuje Zmluvou o poskytnutí NFP. Keďže zmluvné strany Zmluvy o poskytnutí NFP majú rovné
postavenie, nemožno považovať úkony jednej zo zmluvných strán (žalovaného 1/) pri uplatňovaní
zmluvných oprávnení voči druhej zmluvnej strane (žalobcovi) za autoritatívne správne akty, rozhodnutia
resp. opatrenia orgánu verejnej správy o právach a povinnostiach druhej zmluvnej strany (žalobcu),
ide len o úkony súkromno-právnej povahy vyplývajúce zo Zmluvy o poskytnutí NFP. Uvedeným
záverom podľa žalobcu nasvedčuje aj stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/1
Gd 474/19/1000-3 zo dňa 29.10.2019. Vo vzťahu k námietke žalovaného 1/, že žaloba bola podaná
predčasne žalobca uviedol, že súd správne vyhodnotil, že administratívna finančná kontrola sa začína
prvým úkonom povinnej osoby voči oprávnenej osobe, teda v danom prípade zaslaním žiadosti o
NFP zo dňa 21.07.2017 žalovanému 1/, doručenej dňa 22.07.2017. Lehota na vyplatenie ŽoP je
jednoznačne stanovená v Prílohe č. 1 Zmluvy o poskytnutí NFP, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VZP,
ktoré v čl. 7A) bod 4 jasne určujú, že príspevok bude vyplatený žiadateľovi najneskôr do 2 mesiacov
odo dňa, kedy bola poskytovateľovi doručená žiadosť spolu s požadovanými prílohami. Z uvedeného
podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný 1/ ako poskytovateľ musí v priebehu takto určenej lehoty vykonať
kontrolu, nakoľko do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti musí preplatiť prijímateľovi výdavky v schválenej
výške. Žalovaným 1/ prezentovaný výklad jeho povinností v súvislosti s výkonom kontroly je podľa
názoru žalobcu v rozpore so zásadami poctivého obchodné styku a nemožno mu priznať ochranu. Za
bezpredmetné považoval podmieňovanie začatia výkonu administratívnej kontroly zo strany žalovaného
1/ neuvoľnením potrebných finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu, keď zákon č. 357/2015 Z.z.
ani Zmluva o poskytnutí NFP nepodmieňujú začiatok výkonu administratívnej finančnej kontroly tým,
že poskytovateľ disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami. Pred samotným výkonom kontroly
žiadosti o platbu totiž poskytovateľ ani nemôže vedieť, akú presnú sumu bude v konečnom dôsledku
prijímateľovi preplácať, ale pozná len jej maximálnu výšku. Mal za to, že súd vec správne právne
posúdil, keď aplikoval § 340 OBZ. Vo vzťahu k žalovaným 1/ tvrdeným nepredvídateľným okolnostiam
žalobca zdôraznil, že mu nebolo vytýkané porušenie žiadnych pravidiel poskytnutia NFP. Údajné
pochybenia identifikované EÚ v rámci výkonu auditu sa týkajú výlučne nesprávneho hodnotenia žiadosti
o poskytnutie NFP zo strany žalovaného 1/ v štádiu pred uzavretím Zmluvy o poskytnutí NFP, za ktoré
žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť. Skutočnosť, že v danom prípade žalobca žiadnym spôsobom
nezavinil vylúčenie projektu z financovania EÚ, vyplýva aj z listiny predloženej žalovaným 1/ k jeho
odvolaniu - list PPA č. 400/570/2018 zo dňa 23.01.2018 adresovanom Ministerstvu pôdohospodárstva



a rozvoja vidieka SR. Dodal, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného 1/ mu vznikla značná
finančná ujma, kedy len predbežné trovy exekúcie boli vyčíslené na 39.672 eur. Za bezpredmetné a
irelevantné preto považoval tvrdenia žalovaného 1/ o bezdôvodnom obohatení na strane žalobcu, resp.
nezlučiteľnosti s poctivým obchodným stykom. Mal za to, že súd vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil
svoje rozhodnutie týkajúce sa úrokov z omeškania a náhrady trov konania. Odvolanie žalovaného 1/
považoval za neopodstatnené a v celom rozsahu nedôvodné a napadnutý rozsudok za vecne správny.
S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v
plnom rozsahu a žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. K vyjadreniu žalovaného 2/ a k vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/ podaním doručeným súdu
dňa 28.08.2020. Súhlasil s argumentáciou žalovaného 2/ okrem vyjadrenia ohľadne presunu finančných
prostriedkov z účtu žalovaného 2/ na účet žalovaného 1/ za účelom uhradenia predmetnej sumy
žalobcovi v danom prípade z dôvodu vylúčenia projektu žalobcu z financovania z prostriedkov fondov
EÚ. Poukázal na § 16, § 20, § 15 zákona č. 523/2004 Z. z.. Zdôraznil, že ak by ministerka, teda žalovaný
2/, nevydala dňa 04.02.2020 rozhodnutie o presune finančných prostriedkov pre Pôdohospodársku
platobnú agentúru č. spisu 5671/2020-042, žalovaný 1/ by v tomto výnimočnom prípade vylúčenia
projektu žalobcu z financovania EÚ požadovanú sumu pohľadávky exekútorovi povinného, teda
žalobcovi, neuhradil. Namietal tvrdenie žalobcu, že výkon finančnej kontroly nevykonáva žalovaný 1/ ako
subjekt verejnej správy ale ako súkromnoprávny subjekt a uviedol, že ide o administratívnu a kontrolnú
činnosť poskytovaných verejných prostriedkov subjektom verejnej správy v zmysle zákona č. 523/2004
Z. z.. Poukázal na to, že aj v záhlaví Zmluvy o NFP je uvedený § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.
z.. Mal za to, že správnou žalobou v prípade nevykonania tejto činnosti môže dôjsť k vykonaniu tejto
činnosti, ale nie k zmene právneho postavenia žalobcu a zaplateniu peňažnej požiadavky žalobcu. Dal
do pozornosti, že podľa bodu 6.6a bod 4.15 zmluvy nárok na vyplatenie príslušnej platby ŽoP vzniká
len v rozsahu, v akom žalovaný rozhodne o oprávnenosti výdavkov projektu a Prílohy č. 3 zmluvy,
čo zodpovedá aplikácii § 340a, § 340b, § 365 OBZ. Žalobca bez realizovania kontroly nemôže teda
tvrdiť, že splnil podmienky pre refundáciu jeho finančných prostriedkov, ktorú podaním ŽoP subjektu
verejnej správy žiada z verejných finančných prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu SR. Namietal, že
nie je pravdou, že nie je stanovené časové obmedzenie plnenia zmluvných povinností, resp. vykonania
kontroly, žalovaný 1/ je obmedzený trvaním zmluvy uzavretej na dobu určitú - bod 10.2. zmluvy, čo
je uvedené aj v čl. 16 bod 6 a bod 9 VZP. V tomto smere poukázal tiež na bod 2.6 danej zmluvy.
Zdôraznil, že ŽoP nie je daňovým dokladom, na ktorý by nadväzovala splatnosť pohľadávky. Trval preto
na tom, že na refundáciu výdavkov nevznikol nárok aj v čase podania žaloby na súd dňa 21.06.2019, a
teda podaná žaloba bola predčasná. Ďalej uviedol, že žalobca tvrdí, že sporným je nepeňažné plnenie,
avšak žalobca sa domáhal v žalobnom návrhu zaplatenia sumy 668.772,12 eur a nie vykonania kontroly.
Trval na tom, že dvojmesačná lehota na preplatenie ŽoP pre daný prípad neplatí (čl. 7A bod 4 VZP -
5 mesiacov). Poukázal na spoluzodpovednosť žalobcu za celú situáciu, ktorý predložil žalovanému 1/
projekt, ktorý nezodpovedal kritériu oprávnenosti č. 4 - ekologizácia. Poukázal tiež na to, že žalobca
zmluvu o NFP toho času už porušil, lebo podľa 3.1. zmluvy sa žalobca zaviazal podať záverečnú ŽoP
najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy, t.j. do 31.05.2020, čo nepodal.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu obce, ktorú žalobca uvádza, ale ju nepreukázal, žalovaný
uhradil pohľadávku banky voči obci len zo štátneho rozpočtu SR, pričom z tohto rozpočtu sa podľa
zmluvy malo refundovať len 25 %. Žalovaný 1/ trval na tom, že sa nedopustil žiadneho omeškania s
plnením záväzku, a teda nie je dôvod na uplatňovanie úroku z omeškania od 23.09.2017 do 05.02.2020.

8. K vyjadreniu žalovaného 1/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 09.09.2020. Argumenty
žalovaného 1/ odvolávajúceho sa na možnosť aplikácie § 374 ods. 1 OBZ v danom prípade považoval za
bezpredmetné a irelevantné, v posudzovanej veci neboli splnené podmienky na aplikáciu predmetného
zákonného ustanovenia. Dodal, že aj vyjadrenie žalovaného 2/ podporuje správnosť uvedených záverov.
Zdôraznil, že žalovaný 1/ sa svojou dlhodobou nečinnosťou a konaním v rozpore so Zmluvou o
poskytnutí NFP a ďalšími súvisiacimi právnymi predpismi dostal do omeškania so zaplatením NFP, a
to odo dňa 23.09.2017. Vyjadril názor, že konanie žalovaného 1/ v okolnostiach prejednávanej veci
vykazovalo znaky zjavného zneužitia práva v rozpore s dobrými mravmi a princípmi spravodlivosti.
Žalovaný 1/ neoprávnene maril výkon administratívnej finančnej kontroly žiadosti o platbu a svojvoľne
účelovými argumentmi ukončenie finančnej kontroly odďaľoval resp. účelovo tvrdil, že kontrola žiadosti
o platbu nebola ukončená, hoci ešte dňa 13.07.2017 kontrolou na mieste potvrdil legitímnosť žalobcom
uplatňovaných výdavkov a reálnosť vykonaných aktivít projektu v plnej výške. Ďalej uviedol, že podanie
žaloby na nečinnosť bolo v danom prípade nedôvodné a neopodstatnené, ani prípadné podanie takejto



žaloby by nemohlo mať za následok odstránenie nečinnosti žalovaného 1/ či zmenu v právnom postavení
žalobcu. Žalobca poprel svoju spoluzodpovednosť za vzniknutú situáciu a tvrdil, že sa nedopustil
žiadneho porušenia Zmluvy o poskytnutí NFP ani právnych predpisov, a to jednak v súvislosti s podaním
žiadosti o poskytnutie NFP, predložením projektu žalovanému a rovnako ani v súvislosti s plnením zmluvy
a uplatnením žiadosti o platbu po uskutočnení podporených aktivít projektu. Žalobcovi nebolo porušenie
akejkoľvek právnej povinnosti v súvislosti so Zmluvou o poskytnutí NFP alebo podaním žiadosti o NFP
nikdy vytknuté a už vôbec nie preukázané, samotný žalovaný 1/ vo svojom liste č. 400/570/2018 zo dňa
23.01.2018, pripúšťa, že v danom prípade chyba nastala výlučne na strane žalovaného 1/.

9. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379
a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského
súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 51Cb/95/2019-604 zo
dňa 13.05.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 51Cb/95/2019-618 zo dňa 30.06.2020 a v znení
opravného uznesenia č.k. 51Cb/95/2019-701 zo dňa 26.11.2020 je potrebné v napadnutej časti potvrdiť
ako vecne správny.

11. Podľa čl. 2. bodu 2.3. Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXKEXXXXXX zo
dňa 23.05.2016 (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP“), poskytovateľ sa zaväzuje, že na základe Zmluvy o
poskytnutí NFP poskytne NFP Prijímateľovi na účel uvedený v ods. 2.2 tohto článku Zmluvy o poskytnutí
NFP na realizáciu Aktivít Projektu, a to spôsobom a v súlade s ustanoveniami Zmluvy o poskytnutí NFP.

12. Podľa čl. 10 ods. 10.8 veta prvá Zmluvy o poskytnutí NFP, zmluvné strany vykonali voľbu práva podľa
§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka a výslovne súhlasia, že ich záväzkovoprávny vzťah vyplývajúci
zo Zmluvy o poskytnutí NFP sa bude riadiť Obchodným zákonníkom označenia Zmluvy o poskytnutí
NFP na úvodnej strane.

13. Podľa čl. 7A) bod 4 Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí NFP, po
splnení všetkých podmienok preplatí Poskytovateľ Prijímateľovi výdavky v schválenej výške najneskôr
do 5 kalendárnych mesiacov (pri podopatrení 4.3 Podpora investícií do infraštruktúry týkajúcej sa
rozvoja, modernizácie alebo adaptácie poľnohospodárstva a lesníctva - časť Pozemkové úpravy do
2 kalendárnych mesiacov) odo dňa, kedy bola Poskytovateľovi doručená kompletná ŽoP spolu s
požadovanými prílohami.

14. Podľa čl. 4.3.1. Príručky pre prijímateľa NFP z Programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020, PPA
vykoná overenie ŽoP v súlade s nariadením (EÚ) č. 1306/2013. Po vykonaní overenia PPA do stanovenej
lehoty 65 pracovných dní ŽoP schváli, neschváli, pozastaví (do času odstránenia identifikovaných
nedostatkov) alebo ju zníži o relevantnú sumu. Po vykonanej finančnej kontrole PPA je povinná ihneď,
najneskôr do 5 pracovných dní, zadať platobné príkazy na úhradu prijímateľovi. PPA preplatí prijímateľovi
výdavky v schválenej výške najneskôr do 5 kalendárnych mesiacov (pri podopatrení 4.3 Podpora
investícií do infraštruktúry týkajúcej sa rozvoja, modernizácie alebo adaptácie poľnohospodárstva a
lesníctva - časť Pozemkové úpravy do 2 kalendárnych mesiacov) odo dňa, kedy bola na PPA doručená
kompletná ŽoP spolu s požadovanými prílohami.

15. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu
vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, platobná agentúra je rozpočtovou organizáciou
zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Administratívnu činnosť podľa § 1 ods. 1 písm.
a) zabezpečuje platobná agentúra ako akreditovaný orgán štátnej správy.

17. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 35/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení
niektorých zákonov administratívna finančná kontrola sa začína vykonaním prvého úkonu povinnej
osoby voči oprávnenej osobe. Ak je z podnetu oprávnenej osoby potrebné vykonať administratívnu



finančnú kontrolu opätovne, opätovná administratívna finančná kontrola sa začína prvým úkonom
oprávnenej osoby voči povinnej osobe. Opätovnou administratívnou finančnou kontrolou sa overia
skutočnosti, ktoré odôvodňujú začatie opätovnej administratívnej finančnej kontroly. Finančná kontrola
na mieste a audit sa začína vykonaním prvého úkonu voči povinnej osobe.

18. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

19. Podľa § 340 ods. 1 OBZ, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

20. Podľa § 340 ods. 2 OBZ, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

21. Podľa § 365 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

22. Podľa § 369 ods. 1 a 2 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, v znení účinnom od 01.01.2015 (ďalej len „Vyhláška č. 21/2013 Z. z.“),
(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto
určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.
(3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob
určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava II č.k. 51Cb/95/2019-604 zo dňa 13.05.2020 v znení opravného uznesenia
č.k. 51Cb/95/2019-618 zo dňa 30.06.2020 a v znení opravného uznesenia č.k. 51Cb/95/2019-701 zo
dňa 26.11.2020, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný 1/ neargumentuje
žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania
pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

27. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 668.772,12 eur
s príslušenstvom titulom plnenia na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku



č. XXXKEXXXXXX (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP“). Súd I. výrokom napadnutého rozhodnutia
konanie v časti o zaplatenie 668.772,12 eur zastavil. II. výrokom žalovaného 1/ zaviazal zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 668.772,12 eur od 23.09.2017 do 05.02.2020.
III. výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. výrokom žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. V. výrokom žalovanému 2/ proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný 1/ odvolaním napadol II., III. a IV. výrok rozhodnutia súdu
namietajúc existenciu dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd, viazaný rozsahom
odvolania v zmysle 379 CSP, rozhodnutie preskúmal v napadnutej časti. Predmetom prieskumu
odvolacím súdom tak nebol výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie
668.772,12 eur zastavil.

28. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného 2/ v konaní. Je potrebné zdôrazniť, že Zmluva o poskytnutí NFP bola uzatvorená medzi
žalovaným 1/ a žalobcom. Zo zmluvy zároveň vyplýva, že žalovaný 1/ konal ako právnická osoba
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, pričom účastníci konania podriadili svoj právny vzťah
hmotnoprávnej úprave podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Výlučne žalovaný 1/, ako účastník
zmluvného vzťahu a ako osoba povinná zo Zmluvy o poskytnutí NFP, preto v prípade splnenia zmluvných
podmienok, je povinný vyplatiť nenávratný finančný príspevok žiadateľovi (žalobcovi). Z uvedeného
vyplýva, že výlučne žalovaný 1/ je v tomto spore pasívne vecne legitimovanou stranou sporu. Z tohto
dôvodu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné odvolanie žalovaného 1/ smerujúce proti IV. výroku
rozsudku, ktorým súd žalobu voči žalovanému 2/ zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
v konaní.

29. Žalovaný 1/ v odvolaní argumentoval, že v danom prípade došlo k nepredvídateľnej okolnosti, a síce
k vylúčeniu financovania predmetného projektu z fondov Európskej únie a bez uvoľnenia finančných
prostriedkov zo štátneho rozpočtu riadiacim orgánom - Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR žalovaný 1/ nemá finančné prostriedky k dispozícii na refundáciu. Podľa názoru odvolacieho
súdu túto skutočnosť nemožno považovať za okolnosť vylučujúcu zodpovednosť tak, ako má na mysli
ustanovenie § 374 ods. 1 OBZ. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný 1/ ako zmluvná strana a ako osoba
povinná zo Zmluvy o poskytnutí NFP sa v prípade splnenia zmluvných podmienok zaviazal vyplatiť
žiadateľovi (žalobcovi) nenávratný finančný príspevok. Súd správne konštatoval, že zákon č. 357/2015
Z. z. a ani samotná Zmluva o poskytnutí NFP nepodmieňujú začiatok výkonu administratívnej finančnej
kontroly tým, či poskytovateľ (žalovaný 1/) disponuje alebo nedisponuje dostatočnými finančnými
prostriedkami. Žalovaný 2/ v tomto smere dôvodne tvrdil, že žiadny právny predpis, ani samotná Zmluva
o poskytnutí NFP neustanovuje, že vyplatenie príslušnej výšky nenávratného finančného príspevku
má byť podmienené činnosťou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, spočívajúcou v
pripísaní finančných prostriedkov na účet žalobcu. Uvedenú argumentáciu žalovaného 1/ preto odvolací
súd považoval za nedôvodnú.

30. Žalovaný 1/ ďalej nesúhlasil s názorom súdu ohľadne len súkromnoprávneho charakteru predmetnej
zmluvy, lebo kontrola v priebehu zmluvy sa vykonáva podľa zákona č. 523/2004 Z. z. a č. 357/2015
Z. z., pričom ide o verejnú správu a o kontrolu poskytovania verejných prostriedkov. Odvolací súd
nespochybňuje osobitný charakter právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/ s prvkami
súkromného práva, ako aj práva verejného. Napriek tomu, odvolací súd zastáva názor, že žalobcovi,
ako úspešnému predkladateľovi žiadosti, sa v danom prípade príspevok poskytuje na základe
súkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3 Sžf 118/2013 zo dňa 01.07.2014
uviedol, že „Okamihom uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP nadobudol vzťah medzi žalobcom a
žalovaným súkromnoprávny charakter a prípadné nároky z neho je možné uplatňovať v civilnom
konaní a nie prostredníctvom správneho súdnictva“. Súd potom správne konštatoval, že z uvedeného
dôvodu neprichádza do úvahy, aby sa žalobca za účelom dosiahnutia splnenia povinnosti žalovaným
1/ vykonať kontrolu plnenia zmluvných podmienok po podaní žiadosti o platbu, domáhal jej splnenia
prostredníctvom využitia inštitútu správneho súdnictva, navyše za stavu neexistencie akéhokoľvek
rozhodnutia, ktorého preskúmania by mohol domáhať, resp. podaním žaloby pre nesprávny úradný
postup. Súd v tejto súvislosti zároveň správne poukázal na to, že v zmysle čl. 10 ods. 10.8. Zmluvy o
poskytnutí NFP si zmluvné strany jednoznačne zvolili aplikáciu Obchodného zákonníka na ich vzájomný
záväzkovo-právny vzťah, a aj s poukazom na § 16 ods. 4 zákona č. 292/2014 Z. z. sa na poskytovanie
príspevku okrem postupu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania podľa § 41 a 41a



nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (okrem ustanovení § 15, § 24, § 25, § 27, § 47 ods.
6 a § 52 všeobecného predpisu o správnom konaní), vzhľadom na čo je v danom prípade vylúčená
aplikácia postupu, ktorý uvádzali žalovaní, teda že si mal žalobca uplatniť svoj nárok podaním žaloby
proti nečinnosti žalovaného 1/, resp. mal podať žalobu voči jeho nesprávnemu úradnému postupu.
Odvolací súd preto zhodne so súdom zastáva názor, že žalobca, vychádzajúc z platne uzavretej Zmluvy
o poskytnutí NFP, postupoval v súlade s Civilným sporovým poriadkom a domáhal sa svojho práva práve
podaním žaloby o zaplatenie sumy 668.772,12 eur s príslušenstvom.

31. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného 1/, že pokiaľ nedošlo k vykonaniu
kompletnej administratívnej kontroly na mieste a autorizácii žalobcom predloženej žiadosti o platbu zo
strany žalovaného 1/, nevznikol nárok na refundáciu výdavkov, t.j. žaloba bola podaná predčasne. Podľa
§ 20 ods. 1 veta prvá zákona č. 35/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, administratívna finančná kontrola sa začína vykonaním prvého úkonu povinnej
osoby voči oprávnenej osobe, t.j. v danom prípade dňa 22.07.2017, kedy žalobca doručil žalovanému
1/ žiadosť o platbu spolu s ktorou predložil i faktúru č. 20170012, faktúru č. 1700022 a ďalšie doklady
preukazujúce stav realizácie aktivít projektu. Podľa čl. 7A) bod 4 Všeobecných zmluvných podmienok k
Zmluve o poskytnutí NFP „Po splnení všetkých podmienok preplatí Poskytovateľ Prijímateľovi výdavky
v schválenej výške najneskôr do 5 kalendárnych mesiacov (pri podopatrení 4.3 Podpora investícií
do infraštruktúry týkajúcej sa rozvoja, modernizácie alebo adaptácie poľnohospodárstva a lesníctva -
časť Pozemkové úpravy do 2 kalendárnych mesiacov) odo dňa, kedy bola Poskytovateľovi doručená
kompletná ŽoP spolu s požadovanými prílohami.“ Odvolací súd zhodne so súdom zastáva názor, že
dané ustanovenie určuje lehotu na vyplatenie príspevku. Možno potom prisvedčiť záveru súdu, že z
uvedeného vyplýva, že žalovaný 1/ ako poskytovateľ musí v priebehu tejto dvojmesačnej lehoty plynúcej
odo dňa doručenia kompletnej žiadosti o ŽoP vykonať predmetnú kontrolu, nakoľko musí do dvoch
mesiacov od prijatia žiadosti preplatiť prijímateľovi výdavky v schválenej výške.

32. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, sa nestotožnil s tvrdením žalovaného 1/, že je
výlučne na jeho uvážení, kedy kontrolu vykoná a považoval toto tvrdenie za účelové. Platí totiž, že v
prípade, ak v zmluve nie je dohodnutý čas splnenia povinnosti, tak osoba, ktorá má plniť, je povinná
plniť bez zbytočného odkladu po tom, ako bola na plnenie vyzvaná v zmysle § 340 ods. 2 OBZ.
Teda, ak žalobca predložil žalovanému 1/ žiadosť o preplatenie NFP, bolo povinnosťou žalovaného
1/ splniť si svoju povinnosť a bez zbytočného odkladu vykonať kontrolu. Súd správne konštatoval, že
postup žalovaného 1/, ktorý má za to, že to, kedy vykoná kontrolu a či ju vôbec vykoná, je výlučne
na jeho zvážení, je v danom prípade možné považovať za šikanózny postup, ktorý je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 OBZ) a súd mu nemôže priznať ochranu. Odvolací súd sa
nestotožnil s námietkou žalovaného 1/, podľa ktorého súd nesprávne aplikoval § 340 OBZ, keď správne
mal aplikovať § 340 a) a b), § 365 OBZ. Ustanovenie § 340a a § 340b OBZ upravujú čas plnenia
peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby. V danom prípade však išlo o
splnenie povinnosti žalovaného 1/ vykonať administratívnu kontrolu, ktorá predstavuje tzv. nepeňažné
plnenie, na ktorú povinnosť je z tohto dôvodu potrebné aplikovať § 340 OBZ, ako všeobecné ustanovenie
času plnenia vtedy, ak plnenie dlžníka spočíva v nepeňažnom plnení. Súd potom postupoval správne,
keď na prejednávanú vec aplikoval § 340 OBZ.

33. Neobstojí ani argumentácia žalovaného 1/, že v danom prípade nejde o pozemkové úpravy, pri
ktorých platí 2-mesačná lehota na vyplatenie príspevku odo dňa doručenia kompletnej ŽoP s prílohami,
ale o poľné cesty, na ktoré sa vzťahuje lehota 5 mesiacov. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa čl.
2 bod 2.1 Zmluvy o poskytnutí NFP a Dodatku č. 1 k tejto zmluve, predmetom zmluvy je Opatrenie č. 4
Investície do hmotného majetku, Podopatrenie č. 4.3 Podpora na investície do infraštruktúry súvisiacej s
vývojom, modernizáciou alebo a prispôsobením poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, s názvom
projektu F.P. P. S. U. F. G. G.. Keďže ide o Opatrenie č. 4, Podopatrenie č. 4.3 a názov projektu
obsahuje pojem pozemkové úpravy (PÚ), odvolací súd zhodne so súdom zastáva názor, že žalovaný
1/ bol povinný v prípade splnenia všetkých podmienok refundovať žalobcovi výdavky do 2 mesiacov
od podania doručenia kompletnej ŽoP v zmysle čl. 7A) bod 4 Všeobecných zmluvných podmienok k
Zmluve o poskytnutí NFP. Odvolací súd dodáva, že podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav
vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany,
ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, t.j. v tomto prípade na ťarchu žalovaného 1/. Skutočnosť,
že išlo o pozemkové úpravy, vyplýva aj zo Správy z finančnej kontroly na mieste zo dňa 13.12.2019,
kde pri názve projektu je uvedené: Výstavba spoločných zariadení PÚ v obci Orechová. Podporne



aj z § 12 ods. 4 písm. a) zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách vyplýva, že
súčasťou spoločných zariadení a opatrení v rámci pozemkových úprav sú aj cestné komunikácie (poľné
a lesné cesty).

34. Za nedôvodnú odvolací súd považoval i argumentáciu žalovaného 1/ ohľadne spoluzodpovednosti
žalobcu za vylúčenie jeho projektu z financovania Európskou úniou, pretože nepredložil vhodný
projekt pre ekologizáciu podľa bodu 2.1 predmetnej zmluvy. Odvolací súd sa poukazuje na to, že
žalobcovi nebolo vytýkané porušenie pravidiel poskytnutia nenávratného finančného príspevku a
rovnako žalovaný 1/ porušenie pravidiel poskytnutia nenávratného finančného príspevku v konaní
nepreukázal. Samotný žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 25.07.2019 uviedol, že „Z vyšetrovania
DG AGRI a zistených nezrovnalostí vyplynulo, že hodnotenie žiadosti žalobcu o NFP bolo vykonané
rozdielnym vyhodnocovacím procesom a výber sa môže značne odlišovať v závislosti od zapojených
osôb. Táto žiadosť žalobcu o NFP bola na zozname vybraných a zamietnutých žiadostí uvedená ako
vybraná nesprávne, teda podľa záverov vyšetrovania žiadosť žalobcu o NFP nemala byť zo strany
PPA schválená.“ Žalobca potom dôvodne tvrdil, že pochybenia identifikované orgánmi Európskej únie
v rámci výkonu auditu sa týkajú výlučne nesprávneho hodnotenia žiadosti o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku zo strany žalovaného 1/ v štúdiu pred uzatvorením Zmluvy o poskytnutí NFP, za
ktoré žalobca nemôže niesť zodpovednosť.

35. K tvrdeniu žalovaného 1/, že „časový úsek, počas ktorého kontroloval a schvaľoval ŽoP žalobcu nie je
možné považovať za dobu omeškania platby v zmysle zmluvy, nakoľko až do okamihu schválenia týchto
žiadostí o platbu zmluva určuje len max. výšku, nevznikol žalovanému nárok na platbu. O omeškaní
príslušnej platby NFP možno hovoriť až po vzniku nároku na príslušnú platbu NFP“, odvolací súd dodáva,
že výška preinvestovanej čiastky vyplývala už z podanej žiadosti o platbu, ktorá bola žalovanému 1/
doručená 22.7.2017 spolu s prílohami, a to faktúrami od dodávateľov č. 20170012 a 1700022 ako
aj dokladmi o úhrade týchto faktúr. Žalovaný 1/ výšku týchto faktúr nikdy nerozporoval. Preto už pri
podaní žiadosti o platbu bola známa výška preinvestovanej čiastky 668.772,13 eur, pričom táto výška
nepresahovala priznanú výšku nenávratného príspevku 1.200.000,- eur.

36. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného 1/ ohľadne nesprávnej výšky úrokov
z omeškania vo výške 9 % ročne, priznaných súdom žalobcovi zo žalovanej istiny, tvrdiac, že aktuálna
sadzba zákonných úrokov z omeškania je vo výške 8,00 %. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný 1/
sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto je povinný platiť úroky z omeškania v zmysle §
365 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že si strany nedohodli výšku úrokov z omeškania v Zmluve
o NFP, je žalovaný 1/ povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške stanovenej vládou
SR, ako to vyplýva z ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením
§ 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Keďže k omeškaniu žalovaného 1/ došlo počnúc dňom
23.09.2017, bolo potrebné aplikovať Vyhlášku č. 21/2013 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2015. Podľa §
1 ods. 2 Vyhlášky č. 21/2013 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2015, namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Súd
potom postupoval správne, keď žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.09.2017
do 05.02.2020, a to napriek tomu, že v odôvodnení rozhodnutia nesprávne poukazoval na neúčinné
znenie § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 21/2013 Z. z., namiesto aktuálneho znenia § 1 ods. 2 Vyhlášky č.
21/2013 Z. z.. Takto v súlade so zákonom stanovený úrok z omeškania v žiadnom prípade nemôže byť v
rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nepredstavuje ani bezdôvodné obohatenie žalobcu,
ako nedôvodne tvrdil žalovaný 1/. Keďže ide o zákonnú výšku úrokov z omeškania, je nedôvodná i
námietka žalovaného 1/ ohľadne použitia moderačného práva súdu a zníženia požadovanej výšky úroku
z omeškania.

37. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného 1/ odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).



38. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

39. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II
č.k. 51Cb/95/2019-604 zo dňa 13.05.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 51Cb/95/2019-618 zo dňa
30.06.2020 a v znení opravného uznesenia č.k. 51Cb/95/2019-701 zo dňa 26.11.2020 v zmysle § 387
ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Žalovanému 2/ odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
mu žiadne nevznikli.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).