TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Bratislava III Spisová značka: 26Cb/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317200927 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1317200927.4  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábr.arm.gen.L.Svobodu 5, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 812 49, IČO: 00 156 850, zastúpený advokátskou kanceláriou: Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., Páričkova 15, Bratislava 821 08, IČO: 47 253 983, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, Bratislava 813 61, IČO: 31 364 501, o zaplatenie 1.005,28 eur s príslušenstvom, takto  r o z h o d o l :  Súd žalobu zamieta.  Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.  o d ô v o d n e n i e :  1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.01.2017 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny v sume 1.005,28 eur, titulom príslušenstva k pohľadávke vo výške 5.880,-- eur. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalobca žalovanému posúdil projekt. Za služby vystavil faktúru č. 161013 vo výške 5.880,-- eur, splatná 18.03.2016. Právny zástupca žalobcu v jeho mene zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie uvedenej splatnej pohľadávky. Splatnú pohľadávku žalovaný uhradil dňa 27.05.2016. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Nobdo/2/2010 podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právne služby poskytnutú mimo súdneho konania v súlade s uplatnením pohľadávky. Žalobou uplatnený nárok predstavuje tarifnú odmenu advokáta za štyri úkony právnej služby a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.  2) Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - list žalobcu zo dňa 07.04.2016, výzva na zaplatenie z 19.05.2016, doklad o úhrade faktúry, výzva na úhradu príslušenstva. Iné dôkazy žalobca nenavrhol.  3) Žalovaný v podanom odpore nesúhlasil s nárokom žalobcu za odmenu poskytnuté služby. Vyčíslené príslušenstvo k pohľadávke je vypočítané podľa tarifnej odmeny vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení. Pričom tento výpočet sa vzťahuje v samotnom súdnom konaní, musia byť účelné, t.j. potrebné pre uplatnenie práva.  4) Žalobca vo vyjadrení podľa § 167 ods. 3 CSP nesúhlasil s argumentáciou žalobcu. Nie je na mieste požadovať žalobcu aby preukázal výšku zaplatenej sumy advokátovi, nakoľko táto skutočnosť nesúvisí so zmenou, vznikom ani zánikom zákonnej pohľadávky. Žalobcovi vznikol zákonný nárok na zaplatenie príslušenstva. Iné dôkazy žalobca nenavrhol.  5) Žalovaný vo vyjadrení podľa § 167 ods. 4 CSP nesúhlasil s nárokom za poskytnuté právne služby.    6) Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.  7) Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.005,28 eur ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vymáhaná suma predstavuje náklady žalobcu, ktoré mu vznikli ako odmena jeho právneho zástupcu za vykonané úkony právnej služby spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 5.880,-- eur. Pohľadávku žalovaný uhradil po výzvach právneho zástupcu žalobcu. Medzi stranami sporu je sporné, či žalobca má nárok na zaplatenie týchto právnych služieb a v akom rozsahu.  8) Odmena advokátov za poskytovanie právnych služieb je upravená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej si klient s advokátom môže dohodnúť niekoľko spôsobov určenia výšky odmeny, náhrady za stratu času a náhrady hotových výdavkov advokáta za poskytnuté právne služby. Vzhľadom k tomu, že vyššie citovaná vyhláška umožňuje advokátovi dohodnúť si s klientom najvhodnejší spôsob určenia odmeny advokáta za poskytnuté služby, k dojednaniu odmeny za zastupovanie klienta sa pristupuje vždy individuálne, po zohľadnení druhu, rozsahu a náročnosti požadovanej služby ale aj schopností a možností klienta. Výška odmeny advokáta za poskytnutie právnych služieb je možné dohodnúť z nasledujúcich druhov odmeny: podielová, hodinová, paušálna, tarifná. Podielová odmena - tento druh odmeny je možné dohodnúť najmä pri zastupovaní klienta v konaní, v ktorom sa klient domáha vydania alebo zaplatenia určitej majetkovej hodnoty a to ako podiel na hodnote veci, ktorá je predmetom tohto konania. Hodinová odmena - sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci a výška odmeny advokáta za každú začatú hodinu poskytovania právnej pomoci závisí predovšetkým od dohody advokáta s klientom a určuje sa v závislosti od druhu, náročnosti a rozsahu požadovanej právnej služby. Paušálna odmena - tento druh odmeny je najmä v prípadoch keď advokát poskytuje klientovi rôzne právne služby v určitom časovom období na dobu neurčitú (napr. zastupovanie podnikov vo všetkých právnych veciach) alebo za úplné vybavenie konkrétnej veci. Tarifná odmena - v prípade ak nedôjde medzi advokátom a klientom k dohode o žiadnom z vyššie uvedených druhov odmien má advokát nárok na tarifnú odmenu určenú citovanou vyhláškou, ktorá sa stanovuje od hodnoty alebo druhu veci a počtu úkonov právnej pomoci.  9) Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2010, sp. zn. 3M Obdo 2/2010. Zbierka stanovísk SR č.6/2010. „......v zmysle § 121 Občianskeho zákonníka sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky jej príslušenstvo. Ak teda žalobca využil na vymoženie svojej pohľadávky od žalovaného, ktorý bol v omeškaní s platením svojho splatného záväzku, právne služby advokáta, zaplatená odmena advokátovi za takúto pomoc nepochybne predstavuje náklady spojené s uplatnením takejto pohľadávky. Nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je nárokom hmotno- právnym. V danej veci preto nemožno odmenu zaplatenú za poskytnutie právnej pomoci advokátovi považovať za trovy súdneho konania tak, ako to predpokladá ustanovenie § 137 O.s.p. Charakter nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ. má aj odmena za poskytnutú právnu pomoc zaplatená pred uplatnením samotnej pohľadávky na súde, a to aj v prípade, keď k uplatneniu pohľadávky na súde nedošlo z dôvodu dobrovoľného plnenia povinným. Je potrebné prihliadnuť aj na to, že samotná pohľadávka žalobcu bola nepochybne opodstatnená a dôvodná, o čom svedčí aj to, že zo strany žalovaného bola uspokojená pred podaním žaloby a nebola nijako spochybnená. Skutočnosť, že nedošlo k súdnemu konaniu, bola zapríčinená dobrovoľným splnením povinnosti zo strany žalovaného a tento stav nemožno byť v neprospech žalobcu. Bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovi vznikli odôvodnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky proti žalovanému. Predstavovali odmenu advokáta, ktorý požadované právne služby riadne a s úspechom poskytol. Zaplatením tejto odmeny advokátovi zo strany žalobcu vznikli žalobcovi skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky........“  10) V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenie, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykoná dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sa výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tomto zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Súd    môže svoje rozhodnutie založiť len na skutočnostiach, ktorí boli v konaní preukázané s vysokou mierou pravdepodobnosti, hraničiacou s istotou.  11) Príslušenstvom pohľadávky sú náklady žalobcu, ktoré mu vznikli ako uhradená odmena advokátovi. Žalobca v konaní nepreukázal v akej výške odmenu advokátovi zaplatil, aké náklady vynaložil. Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku publikovanej v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2010 jednoznačne uvádza, že musí ísť o zaplatenú odmenu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepostačuje tvrdiť, že trovy advokáta sú vyčíslené v súlade s advokátskou tarifou. Tak ako súd uviedol v bode 8) tohto rozsudku, odmenu si advokát môže dohodnúť rôznym spôsobom. V prípade, ak by žalobca uhradil väčšiu odmenu oproti odmene vypočítanej podľa tarify, súd by sa zaoberal dôvodnosťou takto vynaložených nákladov. Žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.  12) Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal žalovanému ktorý mal vo veci úspech. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.  Poučenie:  Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( § 362 ods. 1 CSP).  V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.  Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)  Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)  V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.   