Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 6S/147/2018 zo dňa 09.06.2021

Druh
Rozsudok
Dátum
09.06.2021
Oblasť
Správne právo
Podoblasť
Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Povaha rozhodnutia
Potvrdzujúce
Navrhovateľ
44999763
Odporca
00156906
Spisová značka
6S/147/2018
Identifikačné číslo spisu
7018200984
ECLI
ECLI:SK:KSKE:2021:7018200984.2
Súd
Krajský súd Košice
Sudca
JUDr. Marek Kotora


Text


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/147/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200984
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7018200984.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Marekom Kotorom a členmi
senátu JUDr. Tatiana Sabadošová a JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu: BEK Dvorianky, s.r.o.,
so sídlom Dvorianky 184, 076 62 Dvorianky, IČO: 44 999 763, právne zastúpený Sýkora - advokátska
kancelária, s.r.o., Zoborská 13, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného
prostredia, Ústredie - Útvar inšpekcie ochrany ovzdušia, so sídlom Jeséniova 17D, 831 01 Bratislava,
IČO: 00 156 906, o správnej žalobe zo dňa 31.10.2018, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 23
950 015 18/6807-29362/Juš zo dňa 03.09.2018, takto

r o z h o d o l :

I./ Správnu žalobu z a m i e t a.

II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 31.10.2018 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.
23 950 015 18/6807-29362/Juš zo dňa 03.09.2018, pričom navrhol, aby súd preskúmavané rozhodnutie
zrušil, vrátane rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia
Košice č. 23 954 008 18/5070-18288/Tir zo 06.06.2018 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
Alternatívne žiadal, aby súd využitím práva na sankčnú moderáciu zmenil rozhodnutie žalovaného v
spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v časti výroku o výške uloženej pokuty tak,
že uloží žalobcovi peňažnú pokutu vo výške 160 Eur. Zároveň žiadal, aby súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania.

2. Uviedol, že bol účastníkom správneho konania o uloženie pokuty podľa § 24 ods. 4 zákona č. 137/2010
Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o ovzduší“) vedeného v prvostupňovom
konaní pred Slovenskou inšpekciou životného prostredia Inšpektorát životného prostredia Košice (ďalej
aj „IŽP Košice“) pod č. 23 954 008 18/5070-18288/Tir a v druhostupňovom konaní pred Slovenskou
inšpekciou životného prostredia Ústredie - Útvar inšpekcie ochrany ovzdušia pod č. 23 950 015
18/6807-29362/Juš v nadväznosti na výkon kontrolného emisného merania u žalobcu dňa 21.11.2017.

3. Ohľadne skutkového stavu uviedol, že dňa 21.11.2017 bola u neho, ako prevádzkovateľa stredného
zdroja znečistenia ovzdušia - Prevádzka Bioplynová stanica Dvorianky, areál BEK Dvorianky, s.r.o.,
Dvorianky 184, 076 62 Dvorianky, prevedená kontrola diskontinuálnym meraním emisií na zariadení
kogeneračná jednotka GE Jenbacher zdroja Bioplynová stanica Dvorianky (ďalej „Bioplynová stanica
Dvorianky“). Výsledky kontroly sú popísané v protokole o výsledku kontroly z diskontinuálneho merania
emisií č. 3/2018 zo dňa 09.01.2018 č. 268-334/53/2018/Tir a v zápisnici o prerokovaní protokolu o
výsledku z diskontinuálneho merania emisií č. 3/2018 zo dňa 16.01.2018 č. j. 268-1380/53/2018/Tir. V
zmysle protokolu č. 3/2018 o výsledku kontroly z diskontinuálneho merania emisií č. 268-334/53/2018/



Tir, predmetom ktorej bolo dodržiavanie povinností prevádzkovateľa zdroja ovzdušia podľa § 24
ods. 2 písm. c) bod 1 a § 28 ods. 2 zákona o ovzduší, bol podľa nameraných údajov kontrolného
emisného merania zistený na zariadení kogeneračná jednotka GE Jenbacher zdroja Bioplynová stanica
Dvorianky, ktorá slúži na výrobu elektrickej energie pre meranú znečistenú látku oxidy dusíka (NOx)
oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý (NO2) nesúlad s požiadavkou na dodržiavanie
ustanoveného emisného limitu, čo predstavuje porušenie § 15 ods. 1 písm. b) zákona o ovzduší.
Inšpektorát životného prostredia Košice v tomto protokole konštatoval: „Kontrolným emisný meraním
vykonaným dňa 21.11.2017 bolo zistené porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 15 ods. 1
písm. b) zákona o ovzduší tým, že na zariadení kogeneračná jednotka GE Jenbacher zdroja Bioplynová
stanica Dvorianky bolo zistené nedodržania ustanoveného emisného limitu pre znečisťujúcu látku NOx.
Ustanovený emisný limit pre NOx je 190 mg/m3nr, kontrolným meraním na zariadení kogeneračná
jednotka GE Jenbacher boli zistené emisné hodnoty 248 mg/m-3nr, 244 mg/m-3nr, 245 mg/m-3nr.“.
Protokol o výsledku kontroly č. 3/2018 bol vypracovaný dňa 09.01.2018 a prerokovaný dňa 16.01.2018.

4. Doplnil, že Rozhodnutím IŽP Košice č. 2630-5860/53/2018/Tir zo dňa 19.02.2018 bola účastníkovi
konania podľa § 24 ods. 3 v spojení s § 28 ods. 2 zákona o ovzduší uložené opatrenie na nápravu,
a to preukázať dodržiavanie emisného limitu pre znečisťujúcu látku oxidy dusíka (NOx) - oxid dusnatý
a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý (NO2) na zariadení kogeneračná jednotka GE Jenbacher
zdroja Bioplynová stanica Dvorianky v termíne do 31.07.2018. Dodal, že prijal potrebné opatrenia,
preukázal splnenie danej povinnosti a dodržiavanie emisného limitu, čo preukázal zaslaním písomností
zo dňa 24.07.2018 o preukázaní emisného limitu pre znečisťujúcu látku oxidy dusíka, ktorej prílohou bola
správa o oprávnenom meraní emisií na zdroji znečisťovania ovzdušia: Bioplynová stanica Dvorianky
č. 11/056/2018 zo dňa 12.07.2018 vypracovaná Národnou energetickou spoločnosťou, laboratórium
emisných meraní.

5. Na základe upovedomenia o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty Slovenskou inšpekciou
životného prostredia IŽP Košice č. 5070-15492/53/2018/Tir zo dňa 14.05.2018 podal v lehote v zmysle §
33 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok vyjadrenie, v ktorom žiadal, aby IŽP Košice správne konanie
vo veci správneho deliktu a uloženia pokuty žalobcovi ako neodôvodnené zastavil. Dňa 06.08. vydala
Slovenská inšpekcia životného prostredia IŽP Košice, odbor inšpekcie ochrany, ako príslušný orgán
štátnej správy ochrany ovzdušia rozhodnutie č. 23 954 008 18/5070-18288/Tir o uložení pokuty vo výške
2 000 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 15 ods. 1 písm. b) zákona o ovzduší tým, že žalobca,
ako prevádzkovateľ stredného zdroja znečisťovania ovzdušia, nedodržal stanovený emisný limit pre
znečisťujúcu látku oxidy dusíka (NOx) - oxid dusnatý a oxid dusičitý (NO2) (ďalej len „NOx“). Predmetné
rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 20.06.2018. Voči predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, v
ktorom žiadal, aby v rámci autoremedúry, s poukazom na § 57 zákona o správnom konaní, prvostupňový
správny orgán uložil žalobcovi pokutu na spodnej hranici, t. j. vo výške 160 eur. Alternatívne žiadal, aby
odvolací orgán odvolaniu vyhovel a to tak, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil v
celom rozsahu. Druhostupňový správny orgán rozhodol dňa 03.09.2018 a odvolanie žalobcu zamietol
a napadnuté rozhodnutie IŽP Košice potvrdil. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa
03.09.2018 (právoplatné dňa 03.09.2018 a vykonateľné dňa 18.09.2018).

6. Podanou správnou žalobou mal za to, že bol ukrátený na svojich právach, keďže rozhodnutie
správnych orgánov vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a rovnako aj zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom došlo aj k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia alebo opatrenia vo veci.

7. Pokiaľ sa týka nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku uviedol,
že vykonanou kontrolou bolo dňa 21.11.2017, na základe diskontinuálnych meraní, zistené nedodržanie
ustanoveného emisného limitu pre znečisťujúcu látku oxidy dusíka NOx - oxid dusnatý a oxid dusičitý
vyjadrené ako oxid dusičitý (NO2), pričom za takéto porušenie je príslušný správny orgán oprávnený
podľa § 24 ods. 4 v nadväznosti na § 30 ods. 4 zákona o ovzduší uložiť sankciu. Z napadnutých aktov
však nie je vôbec zrejmé, na základe akého postupu, podľa príslušných ustanovení právnej normy bola
určená výška uloženej pokuty a ani miera úvahy o výške uloženej pokuty. Poukazoval na to, že napádané
správne akty v časti určenia výšky uloženej pokuty nie sú dostatočne odôvodnené, respektíve nie je
jasné ako a na základe čoho žalovaný správny orgán určil výšku uloženej pokuty. Žalobca mal za to, že



pri určovaní výšky pokuty mal žalovaný vziať do úvahy a zohľadniť nielen porušenie povinnosti, ale aj
všetky okolnosti daného prípadu. Napadnutý správny akt a postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, boli
dôsledkom arbitrárnosti a ľubovôle zo strany žalovaného správneho orgánu, pričom „nepostačuje, že
správne rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal alebo dôvody pre jeho vydanie vyplývajú
z administratívneho spisu“ (R 91/2012). Poukazoval aj na nález I. ÚS 56/01, v zmysle ktorého, ak
je uložená pokuta za nesplnenie povinností, musia byť relevantné a dostatočné nielen vo vzťahu k
nesplneniu uloženej povinnosti, ale aj k potrebe sankcionovať týmto spôsobom jej splnenie, dôvody má
dostatočne uvedené v rozhodnutí správneho orgánu. S týmto sa však žalovaný nijako nevysporiadal,
uviedol, že mohol uložiť pokutu v rozmedzí od 160 eur do 33 000 eur a že výška pokuty 2 000 eur je
na spodnej hranici stanoveného rozmedzia a predstavuje len 6 % z celkovej možnej výšky uloženia
pokuty, avšak zrozumiteľne a jasne neuviedol, na základe akého postupu či výpočtu bola výška pokuty
stanovená na sume 2 000 eur. Vzhľadom na okolnosti prípadu mal za to, že výška uloženej pokuty mala
byť stanovená v spodnom rozmedzí vo výške 160 eur. K skutočnostiam v zmysle ustanovenia § 191
ods. 1 písm. e) SSP uviedol, že správne akty vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu
na riadne posúdenie veci, nakoľko žalovaný správny orgán vôbec nezohľadnil, že vzhľadom na mieru
žalobcovho zavinenia a mieru porušenia zákona o ovzduší má v danom prípade uloženie pokuty a jej
samotná výška má skôr preventívny charakter, pričom mal prihliadnuť žalovaný najmä na závažnosť
zisteného porušenia a závažnosť následkov zisteného porušenia. Zdôraznil, že k porušeniu zákona o
ovzduší nedošlo v dôsledku úmyselného konania, išlo o prvotné a jediné porušenie zákona o ovzduší,
miera protiprávneho konania účastníka konania a miera závažnosti dopadu na životné prostredie bola
nepatrná. Nevyplýva z rozhodnutia, žeby žalovaný preskúmal finančnú situáciu žalobcu a s tým súvisiaci
možný dopad na jeho existenciu v dôsledku uloženia pokuty.

8. Pokiaľ sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci dodal, že podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona
o ovzduší sú prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov povinní dodržiavať emisné limity určené
okresným úradom podľa tohto zákona alebo emisné limity určené správnym orgánom v integrovanom
povoľovaní ak emisné limity nie sú pre stacionárny zdroj takto určené dodržiavať ustanovené emisné
limity. Pri zistení porušenia povinnosti v zmysle zákona o ovzduší, ktoré inšpekcia zistí kontrolnou
činnosťou, ukladá pokuty podľa § 24 ods. 4 zákona o ovzduší. Pre porušenie, ku ktorému došlo, je podľa
§ 30 ods. 4 zákona o ovzduší od 160 eur do 33 000 eur. Poukazoval na to, že závažnosť jeho konania
bola nepatrná a nedosiahlo takú mieru, aby mohlo mať škodlivý vplyv na životné prostredie. Mal byť
vzatý do úvahy aj fakt, že žalobca nebol za podobné konanie v minulosti sankcionovaný. Poukazoval na
to, že pri rozhodovaní o uložení sankcie mal žalovaný správny orgán vziať do úvahy a aplikovať zásadu
primeranosti. Ak by zahrnul do svojej úvahy vyššie uvedené okolnosti prípadu, mal dospieť k záveru, že
postačuje uloženie pokuty pri spodnej hranici rozmedzia, t. j. vo výške 160 eur.

9. K porušeniu § 191 ods. 1 písm. g) uviedol, že došlo k podstatnému porušeniu, ktoré mohlo mať
vplyv na postup správneho orgánu a to to, že v napadnutom odôvodnení rozhodnutia sa uvádza „IŽP
Košice rozhodnutím č. 2630-5860/53/2018/Tir zo dňa 19.02.2018 uložil účastníkovi konania opatrenie
na nápravu cit.: „Preukázať dodržiavanie emisného limitu pre znečisťujúcu látku oxidu dusíka (NOx) -
oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý (NO2) na zariadení strane 5 k rozhodnutiu č. 23
954 008 18/5070-18288/Tir kogeneračná jednotka GE Jenbacher zdroja Bioplynová stanica Dvorianky
v termíne do 31.07.2018. Splnenie uloženého opatrenia na nápravu nebolo ku dňu vydania tohto
rozhodnutia o uložení pokuty preukázané, t. j. pred stanoveným termínom do 31.07.2018 v zmysle
uvedeného rozhodnutia IŽP Košice o uložení opatrenia na nápravu.“ Žalobca poukazoval na závažný
fakt, že žalovaný správny orgán vzal pri rozhodovaní o výške sankcie do úvahy aj nesplnenie uloženej
povinnosti na vykonanie nápravy, hoci do času vydania rozhodnutia lehota na vykonanie nápravy ešte
neuplynula. Je preto neprípustné, aby rozhodnutie o uložení pokuty a odôvodnení nie jej výšky bolo
založené na nesplnení povinnosti uloženého opatrenia žalobcovi, keď v čase vydania napadnutého
rozhodnutia, ako aj v čase podania odvolania žalobcovi plynula lehota na preukázanie splnenia opatrenia
uloženého rozhodnutím IŽP Košice č. 263-5860/53/2018/Tir zo dňa 19.02.2018. Dané podľa žalobcu
možno hodnotiť ako zásah do právnej istoty žalobcu, čím napadnuté rozhodnutie postráda zákonnosť a
je vydané v rozpore so zákonom a legitímnym očakávaním žalobcu. S týmto faktom sa pokúsil žalovaný
vysporiadať vo svojom rozhodnutí zo dňa 03.09.2018, kde v odôvodnení uviedol, že poukázanie na
nesplnenie nápravného opatrenia je len sprievodnou informáciou, ktorá nemala vplyv pri rozhodovaní
o uložení pokuty. S daným sa však nemožno stotožniť, keďže uvedená informácia mala vplyv na
stanovenie výšky uloženej pokuty.



10. Rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice č.
23 954 008/18/5070-18288/Tir zo dňa 06.06.2018 prvostupňový správny orgán v súlade s § 24 ods. 4
zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov a v správnom konaní podľa zákona
č. 71/1967 Zb. uložil účastníkovi konania: BEK Dvorianky s.r.o., Dvorianky 184, 076 62 Dvorianky, IČO
44 999 763, pokutu za nedodržanie legislatívneho ustanovenia zákona o ovzduší zistené kontrolou
vykonanou dňa 21.11.2017 u prevádzkovateľa zdroja znečisťovania ovzdušia BEK Dvorianky s.r.o.,
Dvorianky 184, 076 62 Dvorianky, na strednom zdroji znečisťovania ovzdušia Bioplynová stanica
Dvorianky na zariadení kogeneračná jednotka GE Jenbacher umiestnenom v mieste sídla spoločnosti
podľa ustanovenia § 30 ods. 4 zákona o ovzduší vo výške 2 000 (slovom dvetisíc) eur za porušenie
povinnosti ustanovenej v § 15 ods. 1 písm. b) zákona o ovzduší tým, že prevádzkovateľ stredného
zdroja znečisťovania ovzdušia nedodržal ustanovený emisný limit pre znečisťujúcu látku oxidu dusíka
(NOx) - oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý NO2 (ďalej len „NOx“). Ustanovený
limit je 190 mg/m3nr, pričom kontrolným emisným meraním boli na zariadení kogeneračná jednotka GE
Jenbacher zistené priemerné emisné hodnoty 248 mg/m3nr, 244mg/m3nr, 245mg/m3nr. V odôvodnení
samotného rozhodnutia popisuje prvostupňový správny orgán skutkový stav, ktorý sa nachádza aj
v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Okrem iného prvostupňový správny orgán uviedol, že boli
naplnené zákonné znaky uvedenej skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa § 30 ods. 4 zákona
o ovzduší, keďže elektronicky listom č. 5070-15492/53/2018/Tir zo dňa 14.05.2018, zaslaným dňa
15.05.2018 (písomne dňa 21.05.2018), doručeným účastníkovi konania elektronicky dňa 15.05.2018
(písomne dňa 23.05.2018), bolo začaté správne konanie vo veci uloženia pokuty, v ktorom bolo
umožnené účastníkovi konania podľa § 33 zákona o správnom konaní sa vyjadriť k podkladom pre
vydanie rozhodnutia v lehote 7 dní od doručenia. V odôvodnení okrem iného prvostupňový orgán uvádza,
že ku skutočnostiam, ktoré uviedol účastník konania vo svojom vyjadrení dodal, že zo strany tunajšieho
inšpektorátu bolo jednoznačne preukázané porušenie povinnosti podľa zákona o ovzduší, preto uloženie
pokuty za vyššie uvedené porušenie považovali za zákonné a opodstatnené, keďže podľa § 24 ods.
4 zákona o ovzduší „inšpekcia za porušenie povinnosti ustanovenej týmto zákonom, ktoré zistila
kontrolnou činnosťou, ukladá pokuty“. Na základe výsledkov pokuty bolo zistené, že účastník konania
nedodržal ustanovený emisný limit pre znečisťujúcu látku NOx, čím sa naplnila skutková podstata pre
uloženie pokuty podľa § 30 ods. 4 zákona o ovzduší, na základe čoho bola účastníkovi konania uložená
pokuta vo výške 2 000 eur. Prvostupňový správny orgán okrem iného vo svojom rozhodnutí explicitne
uvádza, že „IŽP Košice rozhodnutím č. 2630-5860/53/2018/Tir zo dňa 19.02.2018 uložil účastníkovi
konania opatrenie na nápravu cit.: „preukázať dodržiavanie emisného limitu pre znečisťujúcu látku oxidy
dusíka (NOx-oxid dusnatý a oxid dusičitý) vyjadrené ako oxid dusičitý (NO2) na zariadení kogeneračná
jednotka GE Jenbacher zdroja Bbioplynová stanica Dvorianky“ v termíne do 31.07.2018. Splnenie
uloženého opatrenia na nápravu nebolo ku dňu vydania tohto rozhodnutia o uložení pokuty preukázané,
t. j. pred stanoveným termínom do 31.07.2018 v zmysle uvedeného rozhodnutia IŽP Košice o uložení
opatrenia na nápravu“.

11. V ďalšom prvostupňový správny orgán cituje ustanovenie § 30 ods. 4 zákona o ovzduší a uvádza,
že za nedodržanie ustanoveného emisného limitu pre NOx uložil IŽP Košice pokutu vo výške 2 000
eur. Pri stanovení výšky uloženej pokuty za vyššie uvedené porušenie zákona o ovzduší vychádzal zo
závažnosti zisteného nedostatku a jeho vplyvu na životné prostredie, keďže si účastník konania nesplnil
základnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o ovzduší. Nameraná maximálna hodnota hmotnostnej
koncentrácie NOx predstavovala 1,3-násobok ustanoveného emisného limitu, čím účastník konania
negatívne ovplyvnil životné prostredie. IŽP Košice prihliadol u účastníka konania aj na to, že išlo o
prvé porušenie povinnosti na úseku ochrany ovzdušia, ktoré boli zistené. Ďalej prihliadol na prístup pri
vykonávanej kontrole účastníka konania ako prevádzkovateľa stredného ZZOV. Z uvedených dôvodov
stanovil výšku pokuty pri dolnej hranici možného rozpätia.

12. Žalovaný, Slovenská inšpekcia životného prostredia, Ústredie - Útvar inšpekcie ochrany ovzdušia,
rozhodnutím č. 23 950 015 18/6807-29362 Juž zo dňa 03.09.2018 zamietol odvolanie účastníka
konania voči rozhodnutiu účastníka konania a napadnuté rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného
prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, odboru inšpekcie ochrany ovzdušia č. 25 954 008
18/5070-18288/Tir zo dňa 06.06.2018 v celom rozsahu potvrdil.
V odôvodnení uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím o pokute uložil účastníkovi konania
podľa § 24 ods. 4 zákona o ovzduší pokutu vo výške 2 000 eur. Pokuta bola uložená podľa § 30
ods. 4 zákona o ovzduší za porušenie povinnosti ustanovenej v § 15 ods. 1 písm. b) zákona o
ovzduší, ktorej sa dopustil účastník konania (BEK Dvorianky, s.r.o.) tým, že nedodržal ustanovený



emisný limit pre oxidy dusíka (ďalej len „NOx“) na strednom stacionárnom zdroji znečisťovania ovzdušia
„Bioplynová stanica Dvorianky - zariadenie kogeneračná jednotka GE Jenbacher“, umiestneného v sídle
účastníka konania. Porušenie povinnosti bolo zistené kontrolou vykonanou SIŽP IŽP Košice - OIOO,
stálym pracoviskom technických činností dňa 21.11.2017. Na zdroji znečistenia ovzdušia boli namerané
priemerné hmotnostné koncentrácie NOx - 248 mg/m3nr, 244 mg/m3nr, 245 mg/m3nr, pričom podľa
prílohy č. 4, časť IV, bod 5.2 Vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 je ustanovený emisný limit pre NOx 190 mg/
m3nr, čo je prekročením emisného limitu pre uvedený zdroj znečisťovania ovzdušia. Predmetný zdroj
znečisťovania ovzdušia je podľa Vyhlášky kategorizovaný pod č. 1.1.2 „Technologické celky obsahujúce
spaľovacie zariadenia, vrátane plynových turbín a stacionárnych piestových spaľovacích motorov, s
nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom od 0,3 do 50MW“. Výsledky kontroly boli
uvedené v Protokole o výsledku kontroly z diskontinuálneho merania emisií č. 3/2018 zo dňa 09.01.2018,
ktorého neoddeliteľnou súčasťou je Správa o diskontinuálnom meraní emisií č. 14/KE/2017 zo dňa
08.12.2017, o ktorej bol účastník oboznámený dňa 16.01.2018 a výsledky kontroly zobral na vedomie.
Výsledky kontroly sú uvedené aj v Zápisnici z prerokovania Protokolu o výsledku kontroly č. 3/2018 zo
dňa 16.01.2018, voči ktorému účastník konania nevzniesol námietky a preto prvostupňový správny orgán
začal dňa 14.05.2018 správne konanie vo veci uloženia pokuty s možnosťou vyjadriť sa s podkladom
pre rozhodnutie v súlade s § 33 zákona o správnom konaní. Dané účastník konania využil listom zo dňa
21.05.2018, ktorý žiadal zastavenie správneho konania ako nedôvodné. Prvostupňový správny orgán
vydal dňa 06.06.2018 rozhodnutie č. 23 954 008 18/5070-18288/Tir, ktorým uložil pokutu vo výške 2
000 eur.
Voči danej pokute podal účastník konania odvolanie, v ktorom žiadal, aby v rámci autoremedúry, s
poukazom na § 57 zákona o správnom konaní, bolo prvostupňové rozhodnutie odvolacím orgánom
zrušené a uložená účastníkovi pokuta na spodnej hranici, t. j. vo výške 160 eur, alternatívne aby bolo
úplne zrušené rozhodnutie a vec vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. Odvolací
správny orgán dospel k záveru, že v uvedenom rozhodnutí je dostatočne popísaný skutkový stav,
zohľadnená závažnosť zisteného porušenia zákona o ovzduší, jeho vplyv na životné prostredie a spôsob
určenia výšky pokuty. Kontrolným akreditovaným diskontinuálnym meraním emisií bolo jednoznačne
preukázané porušenie zákona o ovzduší nedodržaním emisného limitu, kde namerané priemerné
hodnoty hmotnostnej koncentrácie NOx predstavovali 248 mg/m3nr, 244 mg/m3nr, 245 mg/m3nr, t.
j. 1,3 násobok ustanoveného emisného limitu, čo znamená prekročenie emisného limitu. Povinnosti
prevádzkovateľov veľkých zdrojov a prevádzkovateľov stredných zdrojov sú ustanovené v § 15 zákona
o ovzduší a prevádzkovatelia sú povinní ich dodržiavať. Každé nedodržanie emisného limitu má za
následok zvýšenie emisií znečisťujúcich látok v ovzduší a tým zhoršenie kvality ovzdušia. Podľa § 15
ods. 1 písm. b) sú prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov povinní dodržiavať emisné limity určené
okresným úradom podľa tohto zákona alebo emisné limity určené správnym orgánom v integrovanom
povoľovaní, ak emisné limity nie sú pre stacionárny zdroj takto určené, dodržiavať ustanovené emisné
limity. Pri zistení porušenia povinností ustanovených zákonom o ovzduší, ktoré inšpekcia zistí kontrolnou
činnosťou, ukladá pokuty podľa § 24 ods. 4 zákona o ovzduší. Rozmedzie pre uloženie pokuty za
porušenie, ku ktorému došlo, je podľa § 30 ods. 4 zákona o ovzduší od 160 do 33 000 eur. Výška 2 000
eur je takmer na spodnej hranici stanoveného rozmedzia a predstavuje len 6% z celkovej možnej výšky
uloženia pokuty. Pokiaľ sa týka finančnej stránky, žalobca uviedol, že odvolaciemu orgánu neprislúcha
preskúmavať finančnú stránku účastníka konania s dopadom na existenciu danej spoločnosti v dôsledku
uloženia pokuty, pričom pri uložení pokuty prihliadal na to, že ide o prvé porušenie povinnosti na úseku
ochrany ovzdušia a prístup účastníka kontroly pri vykonávanej kontrole.

13. Odvolací orgán doplnil, že SIŽP-OIOO uložila rozhodnutím č. 2630-5860/53/2018/Tir zo dňa
19.02.2018 nápravné opatrenie, ktoré je uvedené v rozhodnutí o pokute, avšak iba ako sprievodná
informácia, ktorá nemala vplyv pri rozhodovaní o uložení pokuty, čo jednoznačne z rozhodnutia o pokute
vyplýva. Účastník v odvolaní uviedol, že na zdroji znečisťovania ovzdušia vykonáva pravidelné meranie
požadovaných emisií znečisťujúcich látok a uskutočňuje všetky potrebné opatrenia na dodržanie
emisných limitov a má za to, že išlo o prvé porušenie ustanovení zákona o ovzduší. Nejednoznačnosť
úvahy určenia výšky pokuty a doterajšiu bezúhonnosť účastníka konania preto považuje uloženú pokutu
vo výške 2 000 eur za neprimerane vysokú. K danej skutočnosti odvolací orgán uviedol, že preskúmal
napadnuté rozhodnutie o pokute, vrátane predloženého spisového materiálu v celom rozsahu a dospel
k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a je v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o ovzduší,
aj ustanoveniami zákona o správnom konaní. Účastník konania v odvolaní neuviedol nové skutočnosti
ani dôkazy, ktoré by vyvrátili alebo spochybnili správnosť prvostupňového rozhodnutia o pokute. Po
dôkladnej analýze a na základe výsledkov kontroly, pri ktorej bolo zistené porušenie povinnosti účastníka



konania, podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o ovzduší sa naplnila skutková podstata pre uloženie pokuty.
Prvostupňový správny orgán postupoval podľa ustanovení zákona o ovzduší a pri stanovení výšky
pokuty vychádzal zo závažnosti zistených nedostatkov a ich vplyvu na životné prostredie a prihliadal
na prístup účastníka konania. Pokutu v celkovej výške 2 000 eur považoval za primeranú, k závažnosti
porušenia povinnosti účastníka konania, ustanovenej zákonom o ovzduší.

14. Rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia Inšpektorát životného prostredia Košice
č. 2630-5860/53/2018/Tir zo dňa 19.02.2018 bolo zo strany správneho orgánu uložené účastníkovi
konania (BEK Dvorianky s.r.o.) opatrenie na nápravu podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o
ovzduší, na odstránenie nedostatku zisteného kontrolou vykonanou dňa 21.11.2017 u prevádzkovateľa
zdroja znečisťovania ovzdušia BEK Dvorianky, s.r.o., Dvorianky 184, 076 62 Dvorianky v prevádzky
Bioplynová stanica Dvorianky, areál BEK Dvorianky s.r.o., Dvorianky 184, 076 62 Dvorianky, na zariadení
kogeneračná jednotka GE Jenbacher zdroja Bioplynová stanica Dvorianky vyplývajúce z porušenia § 15
ods. 1 písm. b) zákona o ovzduší: Preukázať dodržiavanie emisného limitu pre znečisťujúcu látku oxidy
dusíka (NOx) - oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý (NO2) na zariadení kogeneračná
jednotka GE Jenbacher zdroja Bioplynová stanica Dvorianky, a to v termíne do 31.07.2018.

15. Na pojednávaní konanom dňa 10.06.2021 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej správnej
žalobe a vo svojom prednese zopakovala obsah správnej žaloby, ako aj podaní doručených správnemu
súdu. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní rovnako zotrvala na záveroch preskúmavaných
rozhodnutí a ich obsah zhrnula vo svojom prednese.

16. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok
(SSP) po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí a po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby,
písomným vyjadrením žalovaného, ako aj s obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto túto v zmysle § 190 SSP zamietol.

17. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

22. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o ovzduší, Prevádzkovatelia veľkých zdrojov a prevádzkovatelia
stredných zdrojov sú povinní
b) dodržiavať emisné limity určené okresným úradom podľa tohto zákona alebo emisné limity určené
správnym orgánom v integrovanom povoľovaní; ak emisné limity nie sú pre stacionárny zdroj takto
určené, dodržiavať ustanovené emisné limity.

23. Podľa § 24 zákona o ovzduší, Inšpekcia je kontrolným orgánom, ktorý vykonáva odborný štátny
dozor v oblasti ochrany ovzdušia podľa § 28 ods. 2.

24. Podľa § 30 ods. 4 zákona o ovzduší, Okresný úrad alebo inšpekcia uloží prevádzkovateľovi
stredného zdroja pokutu od 160 eur do 33 000 eur, ak poruší povinnosti ustanovené v § 14 ods. 2, §



15 ods. 1 písm. a) až c), h), l) n), z) aa) alebo písm. af), povinnosť plniť opatrenia podľa § 15 ods. 1
písm. f) alebo písm. s) alebo povinnosť prijať a vykonať opatrenia podľa § 15 ods. 1 písm. g), ab) alebo
písm. ad) alebo ak prevádzkuje stacionárny zdroj bez súhlasu podľa § 17 ods. 1 písm. f) alebo poruší
zákaz ustanovený v § 14 ods. 8 písm. a).

25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), Tento
zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

27. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

28. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

29. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.09.2018, ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 06.06.2018. Týmto rozhodnutím
prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi podľa § 30 ods. 4 zákona o ovzduší pokutu vo výške 2
000 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 15 ods. 1 písm. b) zákona o ovzduší tým, že žalobca,
ako prevádzkovateľ stredného zdroja znečisťovania ovzdušia, nedodržal ustanovený emisný limit pre
znečisťujúcu látku oxidu dusíka (NOx) - oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid dusičitý NO2.
Ustanovený limit je 190 mg/m3nr, pričom kontrolným emisným meraním boli na zariadení kogeneračná
jednotka GE Jenbacher zistené priemerné emisné hodnoty 248 mg/m3nr, 244 mg/m3nr, 245 mg/m3nr.
Dané hodnoty boli zistené kontrolou vykonanou dňa 21.11.2017.

30. Správny súd zdôrazňuje, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zo strany žalobcu došlo
k porušeniu ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) zákona o ovzduší vzhľadom na namerané hodnoty NOx
pri kontrole vykonanej dňa 21.11.2017.

31. Žalobca v správnej žalobe namietal porušenie ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm.
e) a písm. g) Správneho súdneho poriadku. Vo svojej podstate, vzhľadom na žalobné námietky bližšie
uvedené v bode 6 - 9 rozsudku, sa tieto žalobné námietky týkali hlavne nedostatočného a neprimeraného
odôvodnenia výšky uloženej pokuty (2.000 eur). Žalobca namietal, že nie je vôbec zrejmé na základe
akého postupu, podľa príslušných ustanovení právnej normy, bola určená výška uloženej pokuty a
ani miera úvahy o výške uloženej pokuty. Rovnako, že žalovaný nezobral do úvahy mieru žalobcovho
zavinenia a mieru porušenia zákona o ovzduší najmä z pohľadu závažnosti zisteného porušenia a
závažnosť následkov zisteného porušenia, keďže išlo o prvotné a jediné porušenie zákona o ovzduší a
žalobca za podobné konanie nebol v minulosti sankcionovaný.

32. V zmysle ustanovenia § 30 ods. 4 zákona o ovzduší, okresný úrad alebo inšpekcia uloží
prevádzkovateľovi stredného zdroja pokutu od 160 eur do 33 000 eur, ak sa porušia povinnosti, okrem
iného aj povinnosti ustanovené v § 15 ods. 1 písm. b) zákona o ovzduší. Z gramatického znenia daného
ustanovenia vyplýva, že inšpekcia, ako prvostupňový správny orgán, musí uložiť pokutu v prípade
porušenia povinnosti v ňom uvedených. Ako správny súd už uviedol, v konaní nebolo sporné, že žalobca,
ako prevádzkovateľ stredného zdroja znečistenia, porušil povinnosti ustanovené v § 15 ods. 1 písm. b)
zákona o ovzduší, na základe čoho mu musel správny orgán uložiť pokutu, a to v rozpätí od 160 eur
do 33 000 eur. Prvostupňový správny orgán na základe správnej úvahy sa rozhodol uložiť žalobcovi
pokutu vo výške 2 000 eur. Zo samotného zákonného ustanovenia nevyplývajú iné, respektíve ďalšie
kritériá stanovené zákonodarcom, ktoré by mohli mať vplyv na výšku uloženej pokuty (ako napríklad
opakovanosť porušenia, výška prekročenia limitu znečistenia a podobne).



33. V súvislosti s posudzovaním voľnej správnej úvahy súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť
kasačného súdu, konkrétne rozsudok sp. zn. 2Sžp/16/2011 zo dňa 30.05.2012, v zmysle ktorého „Voľná
úvaha (správna úvaha) je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť
porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby
uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho
pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť,
spôsob aj čas trvania následkov protiprávneho konania. Súd v prípade správneho trestania sleduje, či
správny orgán náležite odôvodnil uloženie sankcie v určitej výške (ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie),
či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci
určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v
ľubovoľnej výške. Všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie, odvolávajúce sa len na zákonné ustanovenia,
nepostačuje.“

34. Je dôležité si uvedomiť, že konanie na prvostupňovom správnom orgáne a na odvolacom orgáne
(žalovanom) nie sú oddelené konania, ale sú vzájomne prepojené a ako také tvoria jeden celok, z
ktorého musí vychádzať aj správny súd. Prvostupňový správny orgán, pokiaľ sa týka uvedenia dôvodov
uloženia pokuty vo výške 2 000 eur, vo svojom rozhodnutí uviedol, že vychádzal zo závažnosti zisteného
nedostatku a jeho vplyvu na životné prostredie, pričom nameraná maximálna hodnota hmotnostnej
koncentrácie NOx predstavovala 1,3-násobok ustanoveného emisného limitu, čím žalobca negatívne
ovplyvnil životné prostredie. Rovnako prihliadol, že u účastníka konania išlo o prvé porušenie povinnosti
na úseku ochrany ovzdušia, ktoré boli zistené, ako aj na prístup žalobcu pri vykonávanej kontrole a
preto stanovil výšku pokuty pri dolnej hranici možného rozpätia. S daným odôvodnením sa žalovaný
stotožnil a uviedol, že prvostupňový správny orgán pri stanovení výšky pokuty vychádzal zo závažnosti
zistených nedostatkov a ich vplyvu na životné prostredie, prihliadol na prístup účastníka konania a
preto stanovenú pokutu považoval za primeranú k závažnosti porušenia povinnosti účastníka konania
ustanovenej zákonom o ovzduší.

35. Voľná správna úvaha neznamená ľubovôľu správneho orgánu, pretože je obmedzená určitými
hranicami a môže sa pohybovať v určitom, zákonom vymedzenom okruhu. Prekročením tohto okruhu
sú dotknuté subjektívne práva účastníkov konania, ktorí sa môžu dovolávať právnej ochrany. Uloženie
sankcie vo výške 2 000 eur, vzhľadom na možnosť uloženia sankcie v rozsahu od 160 eur do 33 000 eur,
nepovažuje správny súd za neprimerané. Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, jednoznačne
odôvodnili, čo ho viedlo k uloženiu sankcie vo výške 2 000 eur, pričom uviedli jednotlivé poľahčujúce, ako
aj priťažujúce okolnosti, ktoré ovplyvňovali určovanie výšky sankcie. Správny súd teda v tomto smere
žiadne pochybenia nezistil. Navyše neprimeranosť pokuty vo vzťahu k povahe skutku žalobca žiadnym
konkrétnym spôsobom nezdôvodňoval, ani nenamietal.

36. Orgány verejnej správy obidvoch stupňov správne prihliadali na účel uloženej sankcie, ktorou je jej
represívna zložka, ako aj úloha individuálnej a generálnej prevencie. Zároveň správny súd konštatuje,
že pri predmetnom porušení zákona č. 137/2010 Z. z. ide o objektívnu zodpovednosť vyplývajúcu
z porušenia emisných limitov. Zo strany správnych orgánov nebola predmetom dokazovania miera
zavinenia na strane žalobcu, len konštatovanie, že došlo k prekročeniu týchto limitov. Správny súd tak
považuje za dostatočne odôvodnené rozhodnutia aj vo vzťahu k uloženej sankcii.

37. Žalobca rovnako namietal porušenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Ohľadne danej námietky
uviedol, že rozhodnutím IŽP Košice č. 2630-5860/53/2018/Tir zo dňa 19.02.2018 mu bolo uložené
opatrenie na nápravu s termínom do 31.07.2018. Ešte pred týmto dátumom však došlo k vydaniu
prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty, pričom v tomto rozhodnutí aj inšpekcia uviedla, že
„splnenie uloženého opatrenia na nápravu nebolo ku dňu vydania tohto rozhodnutia (06.06.2018)
o uložení pokuty preukázané, t. j. pred stanoveným termínom do 31.07.2018 v zmysle uvedeného
rozhodnutia IŽP Košice o uložení opatrenia na nápravu.“ V danom videl podstatné porušenie povinnosti
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci, pričom uvedené možno hodnotiť ako zásah do právnej istoty žalobcu a jeho
legitímnym očakávaním.

38. K danej námietke správny súd uvádza, že zákon o ovzduší neukladá správnemu orgánu lehotu, v
zmysle ktorej má pristúpiť k uloženiu pokuty v zmysle § 24 zákona o ovzduší, ktorá ho oprávňuje na



ukladanie pokút za porušenie ustanovení zákona o ovzduší. V konaní bolo preukázané, že kontrolou,
vykonanou dňa 21.11.2017, žalobca porušil povinnosti ustanovené v § 15 ods. 1 písm. b) zákona o
ovzduší tým, že ako prevádzkovateľ stredného zdroja znečisťovania ovzdušia nedodržal ustanovený
emisný limit pre znečisťujúcu látku oxidu dusíka (NOx) - oxid dusnatý a oxid dusičitý vyjadrené ako oxid
dusičitý NO2 (ďalej len „NOx“). Ustanovený limit je 190 mg/m3nr, pričom kontrolným emisným meraním
boli na zariadení kogeneračná jednotka GE Jenbacher zistené priemerné emisné hodnoty 248 mg/m3nr,
244 mg/m3nr, 245 mg/m3nr. Dané nebolo medzi účastníkmi sporné. Uloženie pokuty pred uplynutím
lehoty stanovenej na nápravu v opatrení prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19.02.2018 nemožno
považovať za taký nedostatok, ktorý by spôsoboval vadu konania pred správnym orgánom a dôvod na
zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

39. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd,
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, v zmysle § 190 Správneho súdneho poriadku,
rozsudkom správnu žalobcu zamietol. S poukazom na dôvody uvedené vyššie správny súd nedospel
k záveru, žeby vo veci prichádzalo využitie moderačného práva správnym súdom navrhovaného
žalobcom, keďže správna úvaha správnych orgánov, ohľadne uloženia správnej pokuty, nevybočila z
medzí stanovených zákonom a s jej výškou, ako aj s jej odôvodnením, sa správny súd, vzhľadom na
dôvody uvedené vyššie, v plnom rozsahu stotožňuje.

40. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a náhradu trov konania žalobcovi,
ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa
§ 168 SSP tak, že ich žalovanému nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne
vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

41. V preskúmavanej právnej veci rozhodnutie senátu Krajského súdu v Košiciach bolo prijaté v pomere
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,



c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).