Slovenská inšpekcia životného prostredia


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/27/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200149
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1023200149.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ak správny súd v právnej veci žalobcu: Marius Pedersen, a.s., so sídlom
Opatovská 1735, 911 01 Trenčín, IČO: 34 115 901, právne zastúpený: URBAN GAŠPEREC
BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia,
Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Jeséniova 17, 831 01 Bratislava, IČO: 00 156 906, v
konaní o preskúmanie zákonnosti zápisnice o prerokovaní protokolu z kontroly č. 1/2022, RZ č.:
8822/34/2021-2457/2022 zo dňa 09.01.2023, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny
súd“) dňa 26.01.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia zápisnice z prerokovania
protokolu z kontroly č.: 1/2022, RZ č.: 8822/34/2021-2457/2022 v znení dodatku zo dňa 09.01.2023
(ďalej „Zápisnica II“), nakoľko ňou podľa názoru žalobcu boli porušené práva žalobcu. Uviedol, že v
Zápisnici II došlo k uloženiu povinností, na ktorých uloženie nebol žalovaný zo zákona oprávnený (§
191 ods. 1 písm. b/ SSP); Zápisnica II vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191
ods. 1 písm. c/ SSP); a namietal tiež jej nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d/
SSP). Žalobca tiež namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ Zápisnice II, bol v rozpore
s administratívnym spisom a nemal v ňom oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP). Žalobca mal za to, že
Zápisnica II je opatrením orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, pričom v tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/15/2018 zo dňa 25.04.2018 a sp.
zn. 4Sžk/17/2018 zo dňa 05.03.2019, nakoľko podľa žalobcu v napadnutom opatrení - Zápisnica II, došlo
k uloženiu mu povinnosti a preto je nutné konštatovať prípustnosť súdneho prieskumu tejto zápisnice.

2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

3. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za



rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

7. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Správny súd v súlade s ust. § 97 SSP primárne skúmal splnenie zákonných procesných podmienok,
aby mohol vo veci konať a rozhodnúť.

11. Podľa § 11 ods. 2 písm. h) zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole štátnej správy znení neskorších
predpisov, pracovníci kontroly sú v súvislosti s výkonom kontroly povinní v zápisnici o prerokovaní
protokolu uložiť vedúcemu kontrolovaného subjektu, aby v určenej lehote po skončení kontroly
predložil orgánu kontroly opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov, príčin ich vzniku,
určil zamestnancov zodpovedných za kontrolou zistené nedostatky a v určenej lehote predložil orgánu
kontroly písomnú správu o splnení prijatých opatrení a uplatnení právnej zodpovednosti,

12. V preskúmavanej veci je jednou z kľúčových otázok aj otázka prípustnosti súdneho prieskumu
Zápisnice II.

13. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v správnom súdnictve je právo na prístup k
súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby
determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v
zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce,
ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne
postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok)
alebo podľa iného právneho predpisu v tomto prípade zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole štátnej správy
v znení neskorších predpisov a zákonom č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri posudzovaní
prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd
povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo
slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná
zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho
preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej
veci nejde.

14. Podľa názoru správneho súdu administratívnu kontrolu uskutočnenú žalovaným u žalobcu týkajúcu
sa nakladania s odpadom a jeho možnej následnej recyklácie, nemožno považovať za rozhodovací
proces vo verejnej správe a výsledný materiál z vykonanej kontroly (Zápisnice z prerokovania protokolu
z kontroly) za rozhodnutie, resp. opatrenie vydané v takomto konaní.



15. Správny súd má za to, že výsledný materiál z vykonanej kontroly (Zápisnica II) a postup pri
jeho vypracovaní nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže sa
celkom zrejme nejedná o rozhodnutie/opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle SSP. Kontrola postupu
nakladania a recyklácie odpadu, predstavuje len jednu z dohľadových kompetencií žalovaného. Súd tiež
poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012, podľa ktorého Protokol
a Zápisnica o jeho prerokovaní ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve,
pretože nepredstavujú samy osebe zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného
subjektu.

16. Napadnutú Zápisnicu II nie je možné posudzovať ako rozhodnutie resp. opatrenie, a to ani
predbežnej povahy, nejedná sa o rozhodnutie vo veci samej, ktorým by sa zakladali, menili alebo
deklarovali práva a povinnosti, prípadne, ktoré by sa dotýkalo práv žalobcu. Správny súd z napadnutej
Zápisnice II zistil, že v jej závere žalovaný uložil žalobcovi ako kontrolovanému subjektu povinnosť
„prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich Inšpekcii životného
prostredia ..., určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, predložiť Inšpekcii životného
prostredia písomnú správu o splnení opatrení ma odstránenie nedostatkov... a tiež uplatniť právnu
zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky“. Tieto
povinnosti, ktoré žalovaný žalobcovi záverom Zápisnice II uložil, sú všeobecne formulovanými
povinnosťami pracovníkov kontrolovaného subjektu, nakoľko vyplývajú priamo z § 11 ods. 2 písm. h)
zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v platnom znení a nemožno ich preto pokladať za
individuálne uloženú povinnosť konkrétnemu subjektu - žalobcovi a už vôbec ich nemožno považovať za
formu sankcie. Uložené povinnosti sú všeobecnými povinnosťami žalobcu, ktoré mu vyplývajú priamo
zo zákona, nie nad jeho rámec a nemožno ich chápať ako ujmu na jeho právach ako predpokladá
ustanovenie § 7 písm. e) SSP, či sankciu ako sa žalobca nesprávne domnieva. Žiadnu inú uloženú
povinnosť nad rámec ust. § 11 ods. 2 písm. h) zákona č. 10/1996 Z.z., Zápisnica II neobsahuje.

17. S ohľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti
kontrolných zistení uvedených v Zápisnici II, pretože tieto zistenia bude možné preskúmať až v
prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v
postupe žalobcu, ak boli, resp. budú na základe Zápisnice II, resp. protokolu z kontroly, vydané
rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatoval, že neboli naplnené všetky
podmienky na preskúmanie napadnutej Zápisnice II v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba
smeruje proti takému aktu orgánu verejnej správy, ktorý nie je možné pokladať za individuálny správny
akt, ktorý by mal za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, ide o podkladové rozhodnutie
predbežnej povahy a preto správny súd v súlade s § 7 písm. e) SSP v spojení s § 97 SSP a § 98 ods.
1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť.

19. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiadny dôvod pre
aplikáciu ust. § 171 ods. 1 SSP.

20. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého



sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.