Slovenská inšpekcia životného prostredia


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/10/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200030
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5021200030.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v
právnej veci žalobcu: Spolumajiteľstvo bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozemkové spoločenstvo,
so sídlom Podbiel 470, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607, právne zastúpený: Alušic s. r. o., so
sídlom Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 50 648 420, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia
životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 43 960 013 20/8112-37995/Kun zo dňa
13.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Žiline rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredie Číslo: 43 960 013
20/8112-37995/Kun vydané dňa 13.11.2020 a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia,
Inšpektorátu životného prostredia Žilina Číslo: 4396400720/4360/711/2020-21632/2020 vydané dňa
17.07.2020 z r u š u j e a v e c
v r a c i a Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Žilina na ďalšie
konanie.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, (ďalej len ,,SIŽP -
IŽP Žilina“ alebo „prvostupňový orgán“), ako príslušný orgán podľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z.z.
o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, v súlade s § 104 ods. 1 písm. b) a § 106 písm. b) zákona č. 79/2015 Z. z. o
odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
odpadoch“) a podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,Správny poriadok“) rozhodnutím Číslo: 4396400720/4360/711/2020-21632/2020
dňa 17.07.2020 (ďalej len ,,prvostupňové rozhodnutie“) uložila podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch
žalobcovi pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie povinností ustanovených v:
a. § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v kontrolovanom
období od 01.01.2017 do 27.06.2018 nezabezpečil odpadovú kôru, t.j. odpad, vznikajúci z jeho
činnosti pri spracovaní stromovej guľatiny na píle a priľahlej manipulačnej ploche v obci Podbiel, pred
znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiadúcim únikom, čím spáchal iný správny delikt podľa §
117 ods. 3 zákona o odpadoch.
b. § 14 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch v nadväznosti na vyhlášku Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky (ďalej len MŽP SR) č. 365/2015 Z. z. v znení vyhlášky MŽP SR č. 320/2017 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov (ďalej len ako „Katalóg odpadov“), ktorého sa žalobca dopustil



tým, že nezaradil odpad vznikajúci z jeho činnosti pri opracovaní guľatiny na píle v obci Podbiel podľa
Katalógu odpadov, čím spáchal iný správny delikt podľa § 117 ods. 1 zákona o odpadoch.
Podľa ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku a ustanovenia § 116 ods. 5 zákona o odpadoch bol
žalobca povinný pokutu zaplatiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet
Environmentálneho fondu, Nevädzová 5, 821 01 Bratislava.
Rozhodnutie SIŽP - IŽP Žilina odôvodnil tým, že na základe výsledkov správneho konania má
jednoznačne preukázané a konštatuje, že účastník konania - žalobca spáchal dva správne delikty v
súbehu. Prvostupňový orgán preto pri ukladaní pokuty uplatnil na základe analógie legis tzv. absorpčnú
zásadu a účastníkovi konania uložil pokutu len za správny delikt najprísnejšie trestaný, t. j. pokutu za
správny delikt podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch.
Pri stanovení výšky pokuty 2000 eur v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia od 1200 eur do
120 000 eur bola prvostupňovým orgánom braná do úvahy skutočnosť, že žalobca v období 01.01.2017
do 27.06.2018 vytvoril na hranici manipulačnej plochy pri píle v obci Podbiel a rieky Orava hrádzu z
lomového kameňa a odpadovej kôry, t.j. odpadu, ktorý mu vznikal z výrobnej činnosti pri spracovaní
guľatiny na píle v obci Podbiel. Odpadová kôra bola na hrádzi a manipulačnej ploche voľne uložená,
nebola nijako zabezpečená pred nežiadúcim únikom, odcudzením alebo znehodnotením, napriek tomu,
že išlo o odpad. Tok rieky Orava odpadovú kôru/odpad postupne odplavoval.
Podľa SIŽP -IŽP Žilina svojim konaním žalobca priamo ohrozil životné prostredie a jeho protiprávne
konanie trvalo po dlhší čas. Všetky uvedené skutočnosti zobral prvostupňový orgán do úvahy
pri určovaní výšky pokuty, pričom zohľadnil tiež mieru ohrozenia životného prostredia a zdravia
obyvateľstva.
Prvostupňový orgán považoval pokutu uloženú v tejto výške za účinnú a primeranú vzhľadom na
jej represívno-výchovnú a preventívnu funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze
a hľadiská za pokutu primeranú a zároveň pokutu zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a
charakteru porušenia zákona.
K námietkam žalobcu SIŽP -IŽP Žilina uviedol nasledovné :
Za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení povinnosti podľa § 112 ods. 9 zákona
o odpadoch, sa považuje deň prerokovania protokolu z kontroly. Protokol č. 67/2018 z kontroly bol
prerokovaný s účastníkom konania dňa 24.07.2019, subjektívna lehota podľa ustanovenia § 116 ods. 1
zákona o odpadoch, v ktorej mohol SIŽP -IŽP Žilina začať konanie o uložení pokuty teda neuplynula,
nakoľko konanie o uložení pokuty voči účastníkovi konania sa začalo dňa 21.05.2020 a posledným dňom
lehoty, kedy mohla SIŽP -IŽP Žilina začať konanie o uložení pokuty je až deň 24.07.2020.
Smreková kôra je odpadom, a nie vedľajším produktom pri spracovaní smrekovej guľatiny, nakoľko ust.
§ 1 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch odkazuje na osobitný predpis - zákon č. 326/20205 Z. z. o
lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o lesoch“). Zákon o lesoch sa vzťahuje len
na lesy a primárne upravuje činnosti v lese a činnosti, ktoré s lesom bezprostredne súvisia. V prípade,
že by odpadnutá smreková kôra vznikala pri ťažbe dreva v lese alebo pri obhospodarovaní lesa a
zostala by v lese, teda na mieste jej vzniku, nešlo by o odpad podľa zákona o odpadoch. Žalobca však
nevykonával svoju činnosť pri opracovaní guľatiny v lese, preto sa na neho nevzťahuje zákon o lesoch a
odpadová kôra, ktorá bola navezená na hrádzu koryta rieky Orava, vznikla žalobcovi pri jeho výrobnej
činnosti, konkrétne pri spracovaní guľatiny v jeho prevádzke píly a jej manipulačnej ploche v obci Podbiel.
Odpadová kôra je teda preukázateľne odpadom.
Uvedenú argumentáciu zopakoval aj vo vzťahu k námietke, že neurčité právne normy nemožno aplikovať
a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, nakoľko sa smrekovej kôry nepotrebuje zbavovať, lebo
ju používa na získanie tepelnej energie, a teda je teoreticky sporné, či smreková kôra je alebo nie je
odpadom.

2. Na základe žalobcom podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím
Číslo : 43 960 013 20/8112-37995/Kun zo dňa 13.11.2020 podľa ustanovenia § 117 ods. 3 zákona o
odpadoch prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu
zamietol.
Zopakoval argumentáciu prvostupňového orgánu, podľa ktorej predmetná odpadová kôra vznikla pri
výrobnej činnosti žalobcu, konkrétne pri spracovaní guľatiny na manipulačnej ploche v prevádzke píly
žalobcu v obci Podbiel, a preto sa na túto jeho činnosť nevzťahuje zákon o lesoch a odpadová kôra
(ktorá sa o.i. nachádzala na hrádze koryta rieky Orava) nevznikla pri ťažbe guľatiny v lese a ani pri
obhospodarovaní lesa.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že odpady zo spracovania dreva a z výroby reziva a nábytku sú podľa
Katalógu odpadov kategorizované v skupine odpadov pod číslom 03 01. V tejto skupine sa nachádza,



o.i., aj odpadová kôra a korok (kat. č. 03 01 01), piliny, hobliny, odrezky, odpadové rezivo ... (kat. č. 03
01 04 a 03 01 05).
Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch sa za odpad nepovažuje odpadová kôra,
ktorú kontrolovaný subjekt energeticky zhodnotil vo svojich vlastných vykurovacích telesách. Na základe
kontrolných zistení množstvo tejto odpadovej kôry nevie žalobca vydokladovať. Ostatná odpadová kôra,
ktorá bola žalobcom ďalej odovzdaná inej osobe, bez ohľadu na to, či bude následne energeticky
zhodnotená alebo bude ďalej spracovaná, bola odovzdaná ako odpad následnému držiteľovi odpadu,
čím sa jej žalobca zbavoval.
Žalovaný uviedol, že žalobca v kontrolnom období so súhlasom udeľovaným podľa ustanovenia § 97
ods. 1 písm. o) zákona o odpadoch, ktorý by ho oprávňoval nakladať s odpadovou kôrou ako s vedľajším
produktom, nedisponoval. Skutočnosť, že v roku 2020 žalobca už disponuje takýmto súhlasom, nemá
vplyv na skutočnosti zistené pri kontrole za obdobie rokov 2017 a 2018, na základe ktorých bola
žalobcovi uložená pokuta prvostupňovým rozhodnutím.
K tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého prvostupňový orgán sa v konaní dopustil vady konania majúcej vplyv
na zákonnosť rozhodnutia tým, že určil neprimerane krátku lehotu na vyjadrenie - 5 dní, žalovaný uviedol,
že prvostupňový orgán postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zákon o kontrole neurčuje
túto lehotu, preto ju určuje príslušný orgán kontroly. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol postup orgánu
kontroly zákonný. V prípade, že žalobcovi sa určená lehota na zaslanie predmetného vyjadrenia zdala
neprimerane krátka, mal možnosť požiadať SIŽP-IŽP Žilina, ktorého záujmom bolo vybaviť vec v úzkej
súčinnosti s účastníkom konania a bez zbytočných prieťahov, o jej predĺženie.
K tvrdeniu žalobcu, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané odplavovanie kôry do koryta
rieky, ako na to bolo poukázané v podnete na vykonanie kontroly, žalovaný konštatoval, že v deň kontroly,
inšpektori SIŽP-IŽP Žilina technickým zariadením GPS Trimble JUNO zamerali dĺžku hrádze s nánosom
odpadovej kôry v dĺžke 89 m. Uvedené reálne preukazuje grafický výstup z GPS zariadenia, vyhotovený
dňa 27.06.2018, ktorý je Prílohou č. 5 Protokolu z kontroly. Túto skutočnosť, ktorá je zrejmá aj na
základe fotodokumentácie (príloha č. 4 predloženého spisového materiálu) žalobca nijako nenamietol
a ani nepoprel.
Okrem uvedeného SIŽP-IŽP Žilina samostatnou kontrolou podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b)
zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 543/2022 Z. z.“) zistil, že žalobca odpadom z kôry a pilín pri spracovaní drevnej hmoty, zasypal
breh a koryto vodného toku Orava v dĺžke 89 m na pozemku KN-C č. 1220 v k. ú Podbiel, ktorý sa
nachádza v katastri nehnuteľností vedenom ako vodná plocha, mimo zastavaného územia obce na
území Chráneného areálu Rieka Orava, zároveň na území európskeho významu SKUEV0243 rieka
Orava, kde platí 4. stupeň územnej ochrany prírody podľa ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002
Z. z.
Žalovaný dôvodil ďalej tým, že orgán kontroly jednoznačne preukázal porušenie zákona o odpadoch
žalobcom, nemôže konať inak, ako v súlade s ustanovením § 112 ods. 2 zákona o odpadoch, to znamená
uložiť pokutu podľa ustanovenia § 117 ods. 3 zákona o odpadoch. S výškou uloženej pokuty sa žalovaný
stotožnil, považujúc ju za primeranú a dostatočnú, s poukazom na jej tak preventívnu ako aj represívnu
funkciu.

3. V zákonnej lehote podal žalobca správnu žalobu vo veciach správneho trestania, navrhujúc
preskúmanie zákonnosti a následné zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového
rozhodnutia. Žalobca v súhrne namietal, že podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len iba „SSP“) zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci, podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, podľa § 191
ods. 1 písm. c) SSP rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v zmysle § 191
ods. 1 písm. d) SSP rozhodnutie je nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov.
Zároveň žalobca zastával názor, že správny súd v zmysle § 195 písm. c) SSP nie je viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak ide o zákonné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné
použiť aj na správne trestanie.
Podanie žaloby žalobca odôvodnil nasledovnými žalobnými bodmi:
1/ Zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca
nesúhlasí so zisteniami skutkového stavu žalovaným, ktorý rovnako ako prvostupňový orgán ustálil
záver, podľa ktorého smreková kôra je jednoznačne odpadom, a to na základe dvoch zistení:
a/ žalobca spracováva drevo mimo lesa, a teda stromová kôra nebola spracovaná na mieste vzniku, tzn.
ide o odpadovú kôru (str. 3 prvostupňového rozhodnutia),



b/ žalobca odovzdal spoločnosti EKOLDK s. r. o. časť smrekovej kôry. Svojím konaním sa teda podľa
žalovaného ako držiteľ odpadu zbavil odpadovej kôry tým, že ju odovzdal menovanej spoločnosti (str. 4
bod 1 prvostupňového rozhodnutia), a teda jednoznačne ide o odpadovú kôru.
Absurdným sa javí záver žalovaného, že ak by smreková kôra ostala v lese tak odpadom nie je, ale
jej prevozom z lesa sa odpadom stala. Uvedené závery považuje žalobca za nelogické a arbitrárne.
Podľa žalobcu žalovaný si nezadovážil relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí, preto ich možno
považovať za predčasné a takýmto konaním sa dopustil vady konania majúcej vplyv na zákonnosť
rozhodnutia. Prvostupňový orgán frekventovane používa slová ako preukázateľne a jednoznačne,
konkrétne normy nespomína a nie je zrejmé ktoré má na mysli.
Všeobecné vyjadrenie neaplikovateľnosti zákona o lesoch (podľa ktorého drevo z lesa sa kontroluje
ako drevo z lesa aj stovky kilometrov od lesa kde narástlo) rozhodne nie je presvedčivým (konkrétne
žiadnym) argumentom a takýto postup zdôvodňovania rozhodnutí podľa žalobcu súdna prax konštantne
odmieta.
Smrekovú kôru u žalobcu nemožno považovať za odpad nakoľko ide o prírodný lesnícky materiál, ktorý
nevykazuje nebezpečné vlastnosti, nemá nepriaznivý vplyv na životné prostredie a je plne využívaná
na výrobu tepla a paliva, čo podľa žalobcu bolo v konaní jednoznačne preukázané. Výklad správnych
orgánov bol len formalistickým názorom bez opory v zákone. Zákon o odpadoch lesnícky materiál
charakterizuje z hľadiska pôvodu vzniku (v lese), a nie z hľadiska jeho umiestnenia, a teda na lesnícky
materiál sa nebude vzťahovať zákon o odpadoch bez ohľadu na to, či sa kôra nachádza v lese
alebo niekde inde. Okrem toho žalobca kôru používa na získanie energie procesmi a spôsobmi, ktoré
nepoškodzujú životné prostredie a ani neohrozujú zdravie ľudí. Žalobca časť smrekovej kôry, ak o ňu
prejavia záujem tretie osoby, odovzdá, avšak iba v prípade, že sezónne ostane po spracovaní dreva
viac paliva ako je v danej chvíli žalobca schopný použiť. Ide teda o uskladnenie paliva, nie o zbavovanie
sa odpadu.
2/ Rozhodnutie je vnútorne rozporné a arbitrárne, pretože orgán kontroly sa nevysporiadal so všetkými
námietkami žalobcu, najmä s námietkou, že smreková kôra ako vedľajší produkt nie je odpadom, ale
lesníckym materiálom, a teda nemožno naň aplikovať zákon o odpadoch. Zistenie, podľa ktorého zákon
o lesoch sa aplikuje iba pre lesy, sa nejaví ako dostatočné pre právne posúdenie, že presunom z lesa na
pílu sa z kôry (ktorá je stále na kmeni) stáva iný ako lesnícky materiál, a teda odpad. Žalovaný žiadnym
spôsobom toto svoje právne posúdenie nevyhodnotil. Smreková kôra nachádzajúca sa v čase kontroly
v areáli žalobcu tam bola len dočasne uložená.
Za nesprávne skutkové zistenie považoval žalobca aj okolnosť, že kôra nebola zabezpečená pred
odcudzením, keďže areál žalobcu je monitorovaný a sú robené všetky obvyklé opatrenia, aby bolo
zabránené vstupu nepovoleným osobám. Pre tento svoj hodnotiaci úsudok o nezabezpečení areálu
neprodukoval žalovaný žiadne skutkové tvrdenia. To isté len z pohľadu aplikácie noriem práva je možné
tvrdiť o závere o presune kôry z lesa do areálu píly.
Nepreskúmateľné a svojvoľné sa podľa žalobcu javí aj tvrdenie o nezabezpečení kôry pred nežiadúcimi
únikmi. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by kôru odplavovalo do koryta rieky a
orgán kontroly uvedené tvrdenie prevzal z podnetu oznamovateľa bez toho, aby vykonal potrebné
dokazovanie. Podľa žalobcu kôra bola v dostatočnej vzdialenosti od koryta rieky a odplavovanie nebolo
reálne možné.
Žalovaný tým, že v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na skutočnosti, ktoré sami o
sebe neodôvodňujú záver o tom, že smreková kôra je odpadom, zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá
ho robí nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov ako aj pre nezrozumiteľnosť, čo je podľa žalobcu
dôvodom na jeho zrušenie.
3/ V konaní bolo nepochybné, že orgán štátnej správy odpadového hospodárstva sa o porušení dozvedel
dňa 27.06.2018, a preto žalobca zastával právny názor, že posledným dňom, kedy mohol orgán štátnej
správy začať konanie o správnom delikte, bol v zmysle § 116 ods. 1 zákona o odpadoch deň 27.06.2019.
Preto je podľa žalobcu rozporné tvrdenie v rozhodnutí, že o porušení povinnosti sa orgán kontroly
dozvedel 27.06.2018 na jednej strane a že sa o porušení povinnosti dozvedel až prerokovaním protokolu
na druhej strane.
4/ Žalobca poukázal na to, že v zmysle § 107 ods. 1 písm. c/ zákona o odpadoch vo veciach štátnej
správy odpadového hospodárstva v prípade pochybností, či vec je alebo nie je odpadom, rozhoduje o
tom okresný úrad v sídle kraja. Preto žalobca dňa 07.12.2018 požiadal tento úrad o vydanie rozhodnutia
o tom, že smreková kôra, piliny a hobliny sa u žalobcu považujú za vedľajší produkt, a nie za odpad.
Tento orgán bol dlhodobo nečinný a rozhodnutie o tom vydal až 08.10.2020, s tým, že smreková kôra sa
u žalobcu považuje za vedľajší produkt, čo jednoznačne potvrdzuje tvrdenia žalobcu. Podľa žalobcu je v
rozpore so zásadou materiálnej rovnosti a legitímnymi očakávaniami subjektov práva, ak jeden správny



orgán smrekovú kôru kvalifikuje ako vedľajší produkt a následne iný správny orgán tú istú smrekovú
kôru za nezmenených podmienok vyhodnotí ako odpad a porušenie zákona a za toto údajné porušenie
udelí pokutu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 48/97 a nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 544/06,
sp. zn. IV. ÚS 150/01 a sp. zn. I. ÚS 163/02 s tým, že ak by aj bolo správne tvrdenie žalovaného o
tom, že konaním žalobcu došlo k porušeniu povinností uložených zákonom o odpadoch, nie je možné
neprihliadať na okolnosti nasvedčujúce dobromyseľnosti žalobcu pri konaní, za ktoré mu bola uložená
pokuta.
5/ V konaní nebolo preukázané, že protiprávne konanie trvalo dlhší čas od 01.01.2017 do 27.06.2018,
nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé na základe čoho žalovaný ustálil uvedené obdobie.
6/ Pre prípad, že by sa správny súd nestotožnil s vytýkanými vadami, žalobca žiadal o aplikáciu § 198
ods. 1 SSP a uloženie nižšej peňažnej sankcie, napriek tomu, že bola v dolnej hranici, pretože považoval
pokutu vo výške 2.000 Eur pre žalobcu, ktorý nie je primárne založený za účelom podnikateľskej činnosti,
ale za účelom obhospodarovania lesa, za neprimerane vysokú, prísnu, a to aj z hľadiska nepriaznivej
ekonomickej situácie v roku 2020 súvisiacej s vírusovým ochorením Covid-19 a momentálnu kalamitnú
situáciu v lesoch.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.05.2021 k podanej správnej žalobe zotrval na argumentácii
vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia. Doplnil, že až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Okresného
úradu Žilina číslo OU-ZA-OSZP2-2020/003257/Kon zo dňa 08.10.2020 o žiadosti žalobcu o udelenie
súhlasu podľa ustanovenia § 97 ods. 1 písm. o) zákona o odpadoch, podľa ktorého: Orgány štátnej
správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na to, že látka alebo vec sa považuje za vedľajší
produkt, a nie za odpad“, sa smreková kôra, ktorá vzniká pri činnosti žalobcu, považuje za vedľajší
produkt a nie za odpad. Teda do dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vyvoláva konštitutívne
účinky, sa takto vzniknutá smreková kôra za vedľajší produkt nepovažovala. Žalovaný aj prvostupňový
správny orgán, pri rozhodovaní o uložení pokuty postupovali v súlade a v medziach ustanovených
zákonom o odpadoch, správnym poriadkom a príslušnými právnymi predpismi, ako aj zásadami, ktorými
sa celé správne konanie riadi, pričom rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho vecného
a právneho posúdenia veci. Žalovaný považuje v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku,
rozhodnutie za preskúmateľné a riadne odôvodnené s tým, že postupoval pri rozhodovaní v súlade
s princípom materiálnej pravdy, vyjadreným v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku, ktorého
podstatou je spoľahlivo zistený stav, ktorý by mal byť podmienkou každého rozhodnutia.
Na základe uvedeného žalovaný navrhol súdu, aby predmetnú žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú
v celom rozsahu zamietol.

5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 09.08.2021. Zopakoval argumentáciu,
podľa ktorej smreková kôra je lesnícky materiál, ktorý nevykazuje žiadne nebezpečné vlastnosti, o čom
nemal žalobca žiadne pochybnosti do doby, kým sa neuskutočnila kontrola. V tejto súvislosti poukázal
na závery uvedené v náleze ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 67/07 zo dňa 6. februára 2008 ako aj na interpretačné
pravidlo, ktoré bolo publikované pod č. R 102/2011 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“) a rozhodnutí súdov SR, podľa ktorého nejasné a neurčité právne normy
nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu ich adresátov, ale vždy na ťarchu tvorcu.
Žalobca uviedol, že najmä v letných mesiacoch keď sa kúri menej (v letných mesiacoch, keď sa
uskutočnila aj kontrola), časť kôry odovzdá tretím subjektom ak o ňu prejavia záujem alebo je kôra
uskladnená v areály žalobcu. Žalobca sa kôry nepotrebuje zbavovať. Ak žalobca nevedel zdokladovať
množstvo kôry, ktoré energeticky zhodnotil (str.4 bod 2 prvostupňového rozhodnutia) je tomu tak preto,
že nemal povinnosť viesť evidenciu množstva spaľovanej smrekovej kôry v zmysle platných právnych
predpisov (v zmysle vyhlášky Slovenského úradu práce č. 25/1984 Z. z. na zaistenie bezpečnosti
práce v nízkotlakových kotolniach v znení vyhlášky č. 75/1996 Z. z. táto povinnosť je ustanovená
organizáciám a ich pracovníkom len vtedy ak je výkon nízkotlakových kotlov väčší ako 50kW, čo nie
je prípad žalobcu). Smrekovú kôru u žalobcu žalovaný nesprávne kategorizoval ako odpad a bez
riadneho odôvodnenia len na základe toho, že žalobca nepredložil evidenciu, ktorú ale ani nemá
povinnosť viesť. S takýmto zjednodušeným záverom žalovaného v rozhodnutí sa nemožno stotožniť a
uvedené zakladá vadu nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia. Žalobca opätovne poukázal na
rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy
vôd a vybraných zložiek životného prostredia č. s. OU-ZA-OSZP2-2020/003257/Kon, že smreková kôra
nie je u žalobcu odpadom, ale ju vyhodnotil ako vedľajší produkt.



Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia je podľa názoru žalobcu aj jeho nepreskúmateľnosť čo
do posúdenia dôvodov výšky pokuty a nedostatočné vymedzenie správnych deliktov, za ktoré bol
žalobca sankcionovaný v dôsledku nedostatočnej konkretizácie údajov obsahujúcich popis skutku tiež
s poukazom na námietky žalobcu a dôkazy predložené žalobcom v konaní o tom, že smrekovú kôru
nemožno u žalobcu stotožňovať s odpadovou kôrou a kategorizovať ju ako odpad. Pri rozhodovaní
o zákonnosti a primeranosti uloženia u pokuty žalovaný nepostupoval podľa §116 ods. 2 zákona o
odpadoch.
Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného je práve nedostatočné zistenie skutkového stavu veci.
Rozhodnutie o uložení pokuty je v kontexte vyššie uvedeného predčasné a bez právneho základu. Za
daného skutkového stavu tu podľa žalobcu existujú dva absolútne rozdielne právne názory správnych
orgánov na identickú otázku za nezmenených podmienok. Poukazujúc na rozhodnutie ÚS SR sp. zn.
II. ÚS 48/97 a nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 544/06, sp. zn. IV. US 150/01 a
sp. zn. I. ÚS 163/02 žalobca uvádza, že ak by aj bolo správne tvrdenie žalovaného o tom, že konaním
žalobcu došlo k porušeniu povinností uložených zákonom o odpadoch, nie je možné neprihliadať na
dobromyseľnosť žalobcu pri konaní, za ktoré mu bola žalovaným uložená pokuta.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 17.09.2021 konštatoval, že preukázanie skutkového stavu bolo náležité
a bez dôvodných pochybností, pričom argumentáciu žalobcu považuje za tendenčnú a značne
zavádzajúcu. Posúdenie otázky, či smreková kôra vznikajúca činnosťou žalobcu, bola v čase výkonu
kontroly odpadom, bolo podľa jeho názoru vykonané riadne a náležite.
7. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 21.12.2021. Podľa žalobcu žalovaný
neoprávnene začal správne konanie aj uložil pokutu za obdobie údajného porušenia od 01.01.2017 do
21. 05.2017, ktoré je premlčané, takýto procesný postup žalovaného je nezákonný, a to z toho dôvodu,
že nedodržal lehotu troch rokov odo dňa keď k porušeniu došlo.
Okrem toho, že žalobca zotrváva v tom skutkovom tvrdení, že smrekovú kôru nie je možné kvalifikovať
u žalobcu na základe jednoduchých a nelogických úvah žalovaného ako odpadovú kôru, nakoľko ide o
ekologicky nezávadný lesnícky materiál. Odpadom smreková kôra nikdy nebola a ani zákon expressis
verbis do kategórie odpadov nezahrňuje smrekovú kôru, ale uvádza odpadová kôra tzn. charakter kôry
je potrebné vyhodnotiť s prihliadnutím na charakter samotného podniku a samotnú prevádzku podniku.
Nad rámec predchádzajúcich vyjadrení žalobca poukázal na skutočnosť, že administratívne trestanie
spravujúce sa primerane špecifickému charakteru tohto konania zásadami ukladania trestov v trestnom
konaní, kladie zvýšené požiadavky nielen na identifikáciu sankcionovaného konania (nekonania) vo
výrokovej časti rozhodnutia a presvedčivosť vysvetlenia, akým postupom bolo protiprávne konanie
zistené, ale aj na zdôvodnenie práve uloženej sankcie z hľadiska jej druhu a výšky, pri ktorej (výške
pokuty) rozhodujúci orgán prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky
porušenia povinnosti. Žalovaný v rozhodnutí konštatuje, že smrekovú kôru odplavovalo, ale k takémuto
skutkovému tvrdeniu neboli v konaní produkované žiadne dôkazy. Žalovaný pri ukladaní sankcie
do úvahy nezobral ani spoločenskú nebezpečnosť konania. Skutková veta napadnutého rozhodnutia
žalovaného nie je formulovaná jasne, zrozumiteľne a v súlade s právnymi predpismi tak, aby nemohlo
dôjsť k zameniteľnosti s iným skutkom, žalobcovi bola uložená pokuta aj za údajné protiprávne konanie,
ktoré je premlčané, čím došlo k porušeniu zákonnosti zo strany žalovaného.
Žalobca poukazuje aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho
orgánu vo vzťahu k uloženej sankcii, keď žalovaný neodôvodnil riadne spôsob určenia výšky sankcie v
rámci správneho uváženia, pričom poukázal len na to, že údajne porušenie trvalo dlhší čas pričom do
tohto obdobia pri ukladaní sankcie zobral aj obdobie , ktoré z dôvodu premlčania nie je možné postihovať.
Žalobca zároveň uvádza, že v súlade s ustálenou judikatúrou možno konštatovať, že správne trestanie
sa analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve, čím sa žalovaný dôsledne neriadil.
Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a na to nadväzujúce rozhodnutie žalovaného bez
náležitého odôvodnenia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť
č. 18390/91) a Ústavného súdu SR (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva
na spravodlivé konanie považovať aj nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

8. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 27.06.2018 vykonal SIŽP - IŽP Žilina, odbor inšpekcie
odpadového hospodárstva u žalobcu kontrolu za kontrolované obdobie od 01.01.2017 do 27.06.2018,



zameranú na prešetrenie podnetu prijatého SIŽP -IŽP Žilina dňa 18.05.2018 a zaevidovaného pod CEP :
139/2018, ev. č. 16376/2018, v ktorom podávateľ podnetu poukazoval na zasypávanie koryta rieky Orava
odpadom vznikajúcim pri pílení dreva, v mieste pri budove píly pri železničnej stanici v obci Podbiel.
SIŽP - IŽP Žilina v rámci prešetrovania podnetu vykonal obhliadku píly a priľahlých pozemkov pri
železničnej stanici v obci Podbiel a konštatoval, že tieto prevádzkuje žalobca, ktorého hlavnou činnosťou
bola v kontrolovanom období výroba reziva zo stromovej guľatiny, z uvedeného dôvodu sa pri píle na jej
priľahlých plochách nachádzala uložená stromová guľatina. Výsledky kontrolných zistení sú podrobne
popísané v Protokole č. 67/2018, ktorý bol vypracovaný dňa 10.09.2018 a doručený žalobcovi dňa
28.09.2018 na oboznámenie sa s jeho obsahom. Zároveň bola žalobcovi stanovená lehota 5 dní na
vyjadrenie ku všetkým kontrolným zisteniam uvedeným v Protokole č. 67/2018. Žalobca sa v stanovenej
lehote vyjadril listom doručeným SIŽP-IŽP Žilina dňa 08.10.2018, zaevidovaným pod ev. č. 34254/2018.
Na základe skutočností zistených kontrolou vykonanou u žalobcu dňa 27.06.2018 oznámil SIŽP - IŽP
Žilina žalobcovi listom zo dňa 28.04.2020 č. 4360/711/2020-5877/2020 začatie správneho konania o
uložení pokuty za porušenie povinností ustanovených v § 14 ods. 1 písm. a) a b) zákona o odpadoch
v nadväznosti na Katalóg odpadov, ktorý bol žalobcovi doručený poštou dňa 21.05.2020. SIŽP - IŽP
Žilina dal účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, k spôsobu ich
zistenia, ako aj možnosť podať návrh na ich doplnenie v lehote 30 dní odo dňa doručenia Oznámenia
o začatí správneho konania. Žalobca sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia v stanovenej 30 dňovej
lehote vyjadril prostredníctvom svojho splnomocnenca.
Následne administratívne konanie prebehlo tak, ako je opísané v bodoch 1. - 2. tohto rozsudku.

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia
podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodov pre nariadenie
pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP
na termíne určenom na deň 15.02.2023 správny súd verejne vo veci vyhlásil rozsudok.

10. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového
orgánu a postupy predchádzajúce ich vydaniu v zmysle § 194 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl.
SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom prihliadol zároveň aj na úpravu
podľa § 195 písm. a) až e) SSP, nakoľko (ako už bolo uvedené) v predmetnej veci išlo o konanie vo veci
správneho trestania. Správny súd dospel k záveru, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj prvostupňové rozhodnutie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, v nadväznosti na čo,
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozhodol o ich zrušení a podľa § 191 ods. 4 SSP o vrátení veci
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak



a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu spáchania skutku, t. j. 27.06.2018 (ďalej len „zákon o odpadoch“): Tento zákon
sa nevzťahuje na:
a) hnoj,1) slamu alebo iný prírodný poľnohospodársky materiál alebo lesnícky materiál, ktorý nevykazuje
nebezpečné vlastnosti a používa sa v poľnohospodárstve, lesníctve v súlade s osobitným predpisom
1a) alebo na získanie energie z tohto materiálu procesmi alebo spôsobmi, ktoré nepoškodzujú životné
prostredie ani neohrozujú zdravie ľudí,
b) nakladanie s látkami znečisťujúcimi ovzdušie,2)
c) nakladanie, zachytávanie, prepravu a trvalé ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia
podľa osobitného predpisu,3)
d) nakladanie s odpadmi z drahých kovov,4)
e) nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,5)
f) nakladanie s vyradenými výbušninami a zvyškami z výroby výbušnín,6)
g) pôdu (in situ) vrátane nevykopanej kontaminovanej zeminy a stavby7) trvalo spojené so zemou,
h) nekontaminovanú zeminu a iný prirodzene sa vyskytujúci materiál vykopaný počas stavebných prác,
ak je isté, že sa materiál použije na účely výstavby v prirodzenom stave na mieste, na ktorom bol
vykopaný,
i) sedimenty premiestňované v rámci povrchových vôd na účely vodného hospodárstva a riadenia
vodných tokov alebo na zabránenie záplavám, alebo na zmiernenie účinkov povodní a období sucha,
alebo na rekultiváciu pôdy, ak sa preukáže, že sedimenty nevykazujú nebezpečné vlastnosti uvedené
v prílohe osobitného predpisu,8)
j) látky, ktoré sú určené na použitie ako kŕmne suroviny podľa osobitného predpisu8a) a ktoré
nepozostávajú z vedľajších živočíšnych produktov a ani ich neobsahujú,
k) nakladanie s telami zvierat a ich časťami, ktoré uhynuli iným spôsobom ako zabitím pre
ľudskú spotrebu vrátane zvierat usmrtených na účely eradikácie epizootických chorôb a ktoré sú
zneškodňované podľa osobitného predpisu.8b)
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
1) Čl. 3 bod 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009,
ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených
produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie
o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú.v. EÚ L 300, 14.11.2009) v platnom znení.
1a) Zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
2) § 2 písm. b) zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší.
3) Zákon č. 258/2011 Z.z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov.
4) § 2 ods. 1 zákona č. 94/2013 Z.z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) a o
zmene niektorých zákonov.
5) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.
6) § 44 zákona č. 58/2014 Z.z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Zákon č. 514/2008 Z.z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
7) § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov.



8) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1357/2014 z 18. decembra 2014, ktorým sa nahrádza príloha III k smernici
Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú.v. EÚ L 365,
19.12.2014).
8a) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh
a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003
a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/
EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES (Ú.v. EÚ L
229, 1.9.2009) v platnom znení.
8b) Čl. 19 ods. 1 písm. a) a e) nariadenia (ES) č. 1069/2009 v platnom znení.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o odpadoch, odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce
sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitným predpisom povinný sa jej zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch, je pôvodca odpadu každý pôvodný pôvodca, ktorého
činnosťou odpad vzniká.

Podľa § 97 ods. 1 písm. o) zákona o odpadoch, orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú
súhlas na to, že látka alebo hnuteľná vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad.

Podľa § 112 ods. 2 zákona o odpadoch veta prvá zákona o odpadoch, ak orgán štátneho dozoru zistí,
že kontrolovaná osoba porušila povinnosť uloženú týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi
predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo povinnosť vyplývajúcu jej z rozhodnutia vydaného na
základe tohto zákona, uloží jej pokutu podľa § 117 zákona o odpadoch.

Podľa § 112 ods. 9 zákona o odpadoch, sa za deň, keď sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení
povinnosti podľa tohto zákona, považuje deň prerokovania protokolu z kontroly.

Podľa § 116 ods. 1 zákona o odpadoch, konanie o uložení pokuty právnickej osobe alebo fyzickej
osobe - podnikateľovi možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej správy odpadového
hospodárstva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu
povinnosti došlo.

Podľa § 116 ods. 2 zákona o odpadoch, pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, rozsah
a čas trvania protiprávneho konania.

Podľa § 117 ods. 3 zákona o odpadoch, pokutu od 1 200 eur do 120 000 eur uloží príslušný orgán štátnej
správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší
povinnosť podľa § 6 ods. 10; § 12 ods. 1, 2, 6; § 14 ods. 1 písm. b), c), d), e), i), j), m); § 14 ods. 6; § 15
ods. 13; § 16 ods. 3; § 16 ods. 8 písm. c), e), f), g); § 17 ods. 1 písm. f); § 21 ods. 3 písm. i), k), s); § 22;
§ 23; § 25 ods. 4, 6, 10, 12; § 26 ods. 1 písm. b); § 27 ods. 4 písm. a), b), c), d), i), l); § 27 ods. 8, 12,
13, 17, 18, 19, 21; § 28 ods. 4 písm. a), b), f), g), m), q), r), u), v), w), x), y), z), aa), ab), af), ag),ah); § 28
ods. 5; § 28 ods. 9 písm. c); § 28 ods. 12 písm. c); § 28 ods. 13; § 29 ods. 1 písm. a), c), d), h), j), k), l),
o); § 29 ods. 2; § 30 ods. 1, 2, 3, 4; § 31 ods. 6, ods. 11 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), i), j), k), l), m), n),
o), p), r), s), 12, 13, 14, 15, 17 písm. c); § 31 ods. 8; § 34 ods. 1 písm. a), b), c), d), f), g), h), i), j), k); §
34 ods. 3, 4, 5, 6; § 35; § 36; § 38 ods. 2, 3; § 39 ods. 1, 3; § 39 ods. 4 písm. a), b), c); § 39 ods. 5; § 40
ods. 2; § 41 písm. g), h), i), j), k), l); § 44 ods. 3; § 44 ods. 8 písm. a), d), e), m), q), r), s),v),w); § 44 ods.
9; § 45; § 46 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 1 písm. d), e); § 47 ods. 2 písm. d), e); § 49; § 50 ods. 1, 2; §
51 písm. h), i); § 53 ods. 1, 5, 6; § 54 ods. 1 písm. a), b), c); § 57 ods. 1, 2, 4; § 59; § 61 ods. 1 písm. a),
b), c), d), e), f), g), k); § 63 ods. 1; § 64 ods. 2 písm. c), d), e); § 65 ods. 1 písm. b), g), h), i), j), k), l), m),
t); § 66 ods. 2, 3, 5; § 70; § 72; § 73 ods. 10; § 74 ods. 2 a 3; § 75 ods. 2, 3; § 76 ods. 6, 7, 8, 9, 10; § 77
ods. 4; § 78; § 79 ods. 15, 19; § 81 ods. 9; § 125 ods. 1, 2, 3, 4, § 135ea ods. 3; § 135eb ods. 6, 7, 8.

Podľa § 113 ods. 1 zákona o odpadoch, ak nie je v tomto zákone
výslovne ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní.148) <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam?
documentId=pj5f6mrqge2v6nzzfuzdamrqga3tamjoobqxeylhojqwmljrgezq>
148) Zákon č. 71/1967 Zb. <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?
documentId=pj5f6mjzgy3v6nzr> o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.



Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku, výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým
sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen
zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu
spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť
zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú
trestnú sadzbu.

Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený
z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania
priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie
( § 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia
( § 16), o nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1).

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale
tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti,
verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú
záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom
za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu
záujmom spoločnosti.

11. V prvom rade správny súd uvádza, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry, čl. 6 ods. 1 veta prvá
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), z Odporúčania výboru
ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára
1991 (ďalej aj „Odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976), trestanie za správne delikty (priestupky,
správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať
rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva,
ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale
aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. To napokon vyplýva
aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho
konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v
zmysle Rezolúcie (77) 31 O ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom (prijatej Výborom ministrov
EÚ 28.9.1977) aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice
medzi trestnými deliktmi, za ktoré ukladá trest súd, a správnymi deliktmi, za ktoré ukladajú sankcie
správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu, a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi
princípmi.

12. Konanie o inom správnom delikte a ukladanie sankcie zaň vychádza teda zo zásad trestnoprávnej
úpravy, v zmysle ktorej obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok



sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu
ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby
nemohol byť zameniteľný s iným skutkom.

13. V tejto súvislosti ako aj v reakcii na námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti prvostupňového
rozhodnutia (žalobný bod 2), rozvinutej v replike a ďalšom vyjadrení žalobcu zo dňa 21.12.2021, podľa
ktorej vo výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje konkretizácia skutku tak, aby bol nezameniteľný
s iným, správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2007
zo dňa 06.03.2008, podľa ktorých:
„Najvyšší súd pri posudzovaní veci vychádzal z nasledovných východísk. V rámci verejnoprávnej
zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné
správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové.
Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto
označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich
typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych
deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne
to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom.
V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité
nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu
protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné
správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či
už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda
reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,
či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,
voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti
postihu delikventa.
Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta
v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože
podľa trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to
nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením
miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol
byť zamenený i iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku
musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a
výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku
rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), podľa
ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu.
Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii
deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný
priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú
nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne
konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú
potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná
pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu
pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to
aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa
páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie
totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu
za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené
len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť
rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v
ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť,
či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce
takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.
Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového
a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom SR. Je potrebné pripomenúť, že i na



rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských
právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1
uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, je potrebné poskytnúť záruku tomu kto je obvinený v trestnom
konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor
stabilne i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.
Z vyššie uvedeného potom je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí
obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných
skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie
tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní
(§ 47 ods. 2 Správneho poriadku).
14. Po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že toto trpí závažným
formálnym nedostatkom výrokovej časti, spočívajúcim v absencii riadneho skutkového vymedzenia
konania, v ktorom prvostupňový orgán vzhliadol porušenie povinností žalobcu. Predmetom správneho
konania totiž nie je len uloženie sankcie, ale aj skutkové vymedzenie konania, za ktoré sa sankcia
ukladá. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia musí byť zrejmé, za ktoré konkrétne konanie je
subjekt postihovaný, a to je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis protiprávneho
konania, s poukazom na to, že špecifikácia skutku vo výroku rozhodnutia je nevyhnutná pre vylúčenie
prekážky už začatej veci (litispendencia), dvojitého postihu pre ten istý skutok (zásada ne bis in idem),
ďalej vylúčenie prekážky už rozhodnutej veci (res iudicata) a tiež pre určenie rozsahu dokazovania a pre
zaistenie riadneho práva účastníka na obhajobu. Trestanie za iné správne delikty, ako už bolo uvedené,
musí podliehať rovnakému režimu ako trestanie za trestné činy a v tomto zmysle je potrebné vykladať
všetky záruky, ktoré sa poskytujú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky obvinenému z trestného
činu, čo podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva z požiadaviek stanovených
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Federálneho
ministerstva zahraničných vecí publikované v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb. ). Pri otázke
posúdenia nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí správny súd poukazuje na §
163 ods. 3 Trestného poriadku a na obdobnú právnu úpravu aj v prípade priestupkov (§ 77 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch).

15. Podľa názoru správneho súdu skutočnosť, že Správny poriadok, ktorý sa podľa § 113 ods. 1 zákona
o odpadoch subsidiárne použije na rozhodnutie o uložení pokuty podľa § 117 zákona o odpadoch, síce
neupravuje náležitosti rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt rovnakým spôsobom ako zákon
o priestupkoch, nezakladá dostatočný dôvod pre odlišnosť v náležitostiach, ako je popis skutku, jeho
miesta v rozhodnutí, a to najmä s ohľadom na povahu rozhodnutí o iných správnych deliktoch a ich
miesto v systéme trestania. Hoci ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku výslovne nevyžaduje,
aby výrok rozhodnutia obsahoval aj popis a konkretizáciu skutku, je potrebné trvať na tom, aby z
vyššie opísaných dôvodov bolo protiprávne konanie, v ktorom sa vzhliada iný správny delikt, skutkovo
vymedzené vo výrokovej časti rozhodnutia. Preto nie je postačujúce vymedzenie konania účastníka
konania, v ktorom sa videl iný správny delikt, len v odôvodnení rozhodnutia. Takáto povinnosť správnemu
orgánu vyplýva z obsahu § 47 ods. 2 Správneho poriadku, v ktorom zákonodarca uvádza, že výrok
obsahuje rozhodnutie o veci.

16. Vyššie uvedenej požiadavke konkretizácie skutku nezodpovedá formulácia učinená prvostupňovým
správnym orgánom v prvostupňovom rozhodnutí, podľa ktorej žalobca: „v kontrolovanom období
od 01.01.2017 do 27.06.2018 nezabezpečil odpadovú kôru, t. j. odpad, vznikajúci z jeho činnosti
pri spracovaní stromovej guľatiny na píle a priľahlej manipulačnej ploche v obci Podbiel, pred
znehodnotením, odcudzením alebo iným nežiadúcim únikom.“
Z tohto výroku vôbec nie je zrejmé, či žalobca nezabezpečil odpadovú kôru pred:
- znehodnotením - akým konaním/nekonaním žalobcu, akým znehodnotením, a to najmä s poukazom
na následky spojené s týmto znehodnotením, pričom by sa žiadalo vyhodnotiť, či vzhľadom na charakter
smrekovej kôry v prípade jej prirodzeného rozpadu možno vôbec hovoriť o znehodnotení.
- odcudzením - akým konaním/nekonaním žalobcu, do akej miery je vôbec nutné (z hľadiska
hospodárnosti, hodnoty smrekovej kôry a pod.) smrekovú kôru chrániť pred odcudzením. V tomto smere
správny súd súčasne konštatuje nedostatky vo vykonanom dokazovaní zo strany správnych orgánov
vo väzbe na námietku žalobcu, že areál píly je riadne oplotený a bežným spôsobom monitorovaný a
chránený.
- iným nežiadúcim účinkom - akým konaním/nekonaním žalobcu, o aký konkrétne nežiaduci účinok malo
ísť (ujma na akej zložke životného prostredia, prípadne aká iná ujma nastala).



Navyše, tieto následky správny orgán prvého stupňa spojil spojkou „alebo“ (zrejme citujúc vzťahujúce
sa znenie § 14 ods. 1 písm. b/ zákona o odpadoch), z čoho nie je možné usúdiť, či sa podľa názoru
správneho orgánu žalobca dopustil protiprávneho konania z hľadiska nezabezpečenia smrekovej kôry
pred všetkými týmito následkami alebo len pred niektorými z nich.
Vo všeobecnosti administratívna zodpovednosť vzniká už v prípade protiprávneho konania, pri ktorom
nastane čo i len jeden z uvedených následkov, ale v konkrétnom prípade je nutné špecifikovať, pred
akým následkom povinná osoba odpad nezabezpečila; v prípade ich súbehu je nutné tieto následky
spojiť spojkou „a“.

17. Správny súd teda konštatuje, že nakoľko predmetom konania v danej veci bolo posudzovanie
administratívnej zodpovednosti žalobcu, bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa v
rozhodnutí, ktorým mu uložil sankciu, presne vymedziť skutok, ktorým sa iného správneho deliktu
dopustil a za ktorý mu sankciu uložil. Neuvedenie skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia,
ktorý nedostatok neodstránil ani odvolací správny orgán, treba považovať za tak závažný formálny
nedostatok - nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, pre ktoré správny súd musel
pristúpiť ku zrušeniu rozhodnutia prvostupňového orgánu ako aj k zrušeniu rozhodnutia žalovaného,
ktorý uvedený nedostatok neodstránil v odvolacom konaní, „Za nepreskúmateľné sa považuje také
rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je alebo nezrozumiteľné, teda nejasné,
alebo protirečivé. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké
dôkazy orgán verejnej správy vykonal, a pod. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť súdna prax
považuje napr. rozhodnutia, ak zo znenia ich výrokov nevyplýva opis skutku, ktorým sa žalobca dopustil
porušenia právnej povinnosti (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo 156/2007, z
8. decembra 2008,3Sžo/200/2010 z 8. októbra 2010 či 5Sžo/122/2010 z 24. marca 2011 -www.nsud.sk)
(BARICOVÁ, Jana. § 191 [Zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián,
ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2017, s. 944.)

18. Ďalej správny súd vo vzťahu k časovým okolnostiam spáchania protiprávneho konania konštatuje
nedostatočné vykonanie dokazovania vo vzťahu k skutkovému záveru správnych orgánov, podľa ktorého
porušenie povinnosti zo strany žalobcu trvalo od 01.01.2017 do 27.06.2018, t. j. do dňa vykonania
kontroly, a to aj vo väzbe na námietku žalobcu o zániku práva začať konanie o uložení pokuty, ktorá bola
obsahom žalobného bodu 3) (uplynutie objektívnej trojročnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty
podľa § 116 ods. 1 zákona o odpadoch). Správny súd pritom neopomína, že z hľadiska charakteru v
prejednávanej veci ide o trvajúci správny delikt, teda o konanie, ktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav,
ktorý následne udržuje. Správny súd musí dať za pravdu žalobcovi, že z rozhodnutí správnych orgánov
v kontexte obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, z akých okolností správne orgány vychádzali,
keď čas trvania protiprávneho konania ustálili na obdobie od 01.01.2017 do 27.06.2018.

19. Správny súd k námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, v časti podľa ktorej
nebolo preukázané, že došlo k odplavovaniu smrekovej kôry do koryta rieky (žalobný bod 2), podporne
uvádza nasledovné:
Pozornosti správneho súdu neunikol popis činnosti žalobcu, akým malo dôjsť k spáchaniu správneho
deliktu, vyplývajúci z odôvodnenia rozhodnutí správneho orgánu ako aj z obsahu administratívneho
spisu. Konkrétne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia SIŽP-IŽP Žilina tvrdí: Žalobca v období
01.01.2017 do 27.06.2018 vytvoril na hranici manipulačnej plochy pri píle v obci Podbiel a rieky Orava
hrádzu z lomového kameňa a odpadovej kôry, t.j. odpadu, ktorý mu vznikal z výrobnej činnosti pri
spracovaní guľatiny na píle v obci Podbiel. Odpadová kôra bola na hrádzi a manipulačnej ploche
voľne uložená, nebola nijako zabezpečená, tok rieky Orava odpadovú kôru/odpad postupne odplavoval.
Svojim konaním žalobca priamo ohrozil životné prostredie.
Na strane druhej, k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, podľa ktorého v konaní nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že by kôru odplavovalo do koryta rieky, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedol: V deň kontroly inšpektori SIŽP-IŽP Žilina technickým zariadením zamerali dĺžku hrádze s
nánosom odpadovej kôry v dĺžke 89 m. Okrem uvedeného SIŽP-IŽP Žilina samostatnou kontrolou, podľa
ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov, zistil, že žalobca odpadom z kôry a pilín, pri spracovaní drevnej hmoty, zasypal breh a koryto
vodného toku Orava v dĺžke 89 m na pozemku KN-C č. 1220 v k.ú F., ktorý sa nachádza v katastri
nehnuteľnosti vedenom ako vodná plocha, mimo zastavaného územia obce na území Chráneného



areálu Rieka Orava, zároveň na území európskeho významu SKUEV0243 rieka Orava, kde platí 4.
stupeň územnej ochrany prírody podľa ustanovenia § 6 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny v znení neskorších predpisov.
Pokiaľ sa zo strany SIŽP-IŽP Žilina v ten istý deň vykonala kontrola aj na úseku životného prostredia
s konštatovaním zasypania koryta smrekovou kôrou, je nutné, aby pri kontrole na úseku odpadového
hospodárstva vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané (rozlíšené), že kôra v rieke sa
nachádzala nielen z dôvodu zasypania rieky aktívnou činnosťou žalobcu, ale aj jej nezabezpečením pred
únikom do koryta rieky. Inak správnym orgánom tvrdené porušenie povinnosti nemôže byť subsumované
pod § 14 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch, ktorý predpokladá porušenie tejto povinnosti nekonaním,
resp. opomenutím („nezabezpečil“).

20. Správny súd za nedostatočné považuje aj vysporiadanie sa správnych orgánov s otázkou, či
smreková kôra nachádzajúca sa na píle žalobcu, je odpadom (žalobné body 1, 2 a 4). Aby vec bola
odpadom, musí sa na ňu vzťahovať pozitívna definícia odpadu (§ 2 ods. 1 zákona o odpadoch) a
súčasne nesmie spadať pod negatívnu definíciu odpadu (§ 2 ods. 2 zákona o odpadoch). Zároveň sa
na nakladanie s vecou musí vzťahovať zákon o odpadoch.
Podľa § 1 ods. 2 písm. a) sa zákon o odpadoch nevzťahuje na:
- prírodný poľnohospodársky materiál (hnoj, slamu alebo iný) alebo lesnícky materiál,
- ktorý nevykazuje nebezpečné vlastnosti a súčasne
- používa sa:
- v poľnohospodárstve alebo
- lesníctve (čím sa myslí lesné hospodárstvo) v súlade so zákonom o lesoch alebo
- na získanie energie z tohto materiálu procesmi alebo spôsobmi, ktoré
- nepoškodzujú životné prostredie ani
- neohrozujú zdravie ľudí.

21. Je jednoznačné, že smreková kôra je prírodný lesnícky materiál, pričom v prejednávanej veci nebolo
konštatované, že by mala nebezpečné vlastnosti. Pokiaľ má byť teda smreková kôra odpadom, musí
dôjsť k nesplneniu aspoň jednej z ďalších podmienok vyplývajúcich z vyššie uvedeného rozboru cit. ust.
§ 1 ods. 2 písm. a) zákona o odpadoch. Argumentácia správnych orgánov, podľa ktorej odpadová kôra
len preto, že nezostala v lese, sa stáva odpadom, je nepostačujúca. Takisto nie je správna argumentácia,
že zákon o lesoch sa vzťahuje iba/primárne na lesy; zákon o lesoch sa uplatňuje na celom území
Slovenskej republiky. V tejto súvislosti však navyše zákon o odpadoch odkazuje na súlad so zákonom
o lesoch, t. j. použitie prírodnej látky nesmie byť v rozpore so zákonom o lesoch. Správne orgány
žiadne porušenie zákona o lesoch v prejednávanej veci nekonštatovali. Ak teda mienia správne orgány
považovať smrekovú kôru za odpad, musia uvedené jednoznačne a presvedčivo odôvodniť skutkovo
i právne.

22. Pre úplnosť s poukazom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci je nutné dať do pozornosti,
že pre vylúčenie smrekovej kôry ako odpadu postačuje, ak sa používa na získanie energie spôsobom
nepoškodzujúcim životné prostredie, resp. neohrozujúcim zdravie ľudí. Z administratívneho spisu aj z
rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že smreková kôra sa používa u žalobcu aj na vykurovanie; len
okolnosť, že žalobca nevedie evidenciu o množstve použitom na energetické zhodnotenie, nemôže viesť
správne orgány k záveru o nesplnení tejto podmienky stanovenej § 1 ods. 2 zákona o odpadoch. Preto aj
v tejto časti správny súd hodnotí rozhodnutia správnych orgánov ako nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Vzhľadom k tomu bude v ďalšom konaní nutné vysporiadať sa aj s logickou námietkou žalobcu,
že zo strany žalobcu nejde o skladovanie odpadu, ale paliva, najmä ak zákon o odpadoch nestanovuje,
dokedy má byť účel (získanie energie) naplnený.

23. Povinnosťou správnych orgánov bude riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom
(§ 191 ods. 6 SSP), a teda jednoznačne a presvedčivo, v intenciách záverov vyplývajúcich z tohto
rozsudku, ustáliť a zdôvodniť, či smreková kôra nachádzajúca sa na píle a k nej priliehajúcich pozemkoch
je alebo nie je odpadom. V kladnom prípade bude následne správny orgán povinný na základe
vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúceho konania žalobcu ustáliť a presne vo výroku vymedziť
(nezameniteľne s iným konaním) také konanie žalobcu, ktoré bude napĺňať jednotlivé znaky skutkovej
podstaty správneho deliktu.
Pre úplnosť správny súd dodáva, že zo strany správnych orgánov bude musieť byť ustálený záver o
tom, že smreková kôra je odpadom, aj pre naplnenie skutkovej podstaty porušenia povinnosti podľa §



14 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch v nadväznosti na vyhlášku MŽP SR č. 365/2015 Z. z. v znení
vyhlášky MŽP SR č. 320/2017 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov.

24. Správny súd považuje za vhodné vyjadriť svoj právny názor aj ohľadne námietky uvedenej v
žalobnom bode 3) o uplynutí lehoty, v ktorej mohli správne orgány začať konanie o uložení pokuty.
Správny súd dáva za pravdu žalovanému, že podľa ust. § 112 ods. 9 zákona o odpadoch ,,za deň, keď
sa orgán štátneho dozoru dozvedel o porušení povinnosti podľa zákona o odpadoch, sa považuje deň
prerokovania protokolu z kontroly“. Protokol z kontroly bol s odvolateľom prerokovaný dňa 24.07.2019.
To znamená, že subjektívna lehota, v ktorej mohol správny orgán prvého stupňa začať konanie o
uložení pokuty uplynula 24.07.2020. Konanie o uložení pokuty voči účastníkovi konania sa začalo dňa
21.05.2020, teda včas. Zároveň správny súd dáva do pozornosti úpravu podľa § 116 ods. 1 zákona o
odpadoch, podľa ktorej konanie o uložení pokuty právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi
možno začať najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo, teda objektívnu
trojročnú lehotu, po uplynutí ktorej nie je možné začať konanie o uložení pokuty za porušenie povinnosti.

25. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

26. Žalobe bolo vyhovené, preto účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu je žalobca, preto
mu podľa § 167 ods. 1 SSP patrí náhrada trov konania v celom rozsahu. Žalovanému ako neúspešnému
účastníkovi náhrada trov konania podľa § 168 SSP a contrario nepatrí.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.