Stredná odborná škola obchodu a služieb, Nábr. J. Kalinčiaka 1, Prievidza

Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/145/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810202945 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3810202945.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: Stredná odborná škola obchodu a služieb, so sídlom Kalinčiaka 1, Prievidza, IČO: 00 158 577, zast. Advokátska firma TROKAN&URBANČOKOVÁ, v.o.s., so sídlom Dom Pavla, Ľ. Štúra 5, Trenčianske Teplice, IČO: 36 333 158, proti odporkyni: P. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, F., zastúpená advokátom JUDr. Ing. Michalom Mladým, so sídlom Bakalárska 6, Prievidza, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie oboch účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9. mája 2012, č. k. 5C/38/2010-306, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 965,47 eur, do troch dní, advokátovi JUDr. Ing. Michalovi Mladému. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal určiť neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľa - Strednej odbornej školy so sídlom Vinohradnícka 8 v Prievidzi a odporkyňou dňa 30.11.2009 a jeho návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia 2.140 eur. Navrhovateľovi uložil zaplatiť odporkyni sumu 190,60 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti konanie o vzájomnom návrhu odporkyne zastavil. Navrhovateľovi uložil zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 7,08 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi ďalej uložil zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 729,76 eur, jej zástupcovi JUDr. Ing. Michalovi Mladému, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol skutkové závery, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a právne posúdenie skutkového stavu. Skutkové závery vychádzajú zo zistení, že odporkyňa bola zamestnankyňou navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 19.04.2001 s právnym predchodcom navrhovateľa - Stredné odborné učilište poľnohospodárske Prievidza. Pôvodné pracovné zaradenie odporkyne bolo „pokladníčka - hospodárka SOUP“. Na základe dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.01.2009 bola odporkyňa zaradená do funkcie „personalista“. V tom čase bola platná organizačná štruktúra navrhovateľa zo dňa 01.11.2008, podľa ktorej bolo vytvorené samostatné pracovné miesto „pokladník - personalista“. Podľa uvedenej organizačnej štruktúry bolo vytvorené aj pracovné miesto „administratívny zamestnanec - mzdový účtovník“. Dňa 23.02.2009 bola zmenená pracovná náplň odporkyne. Jej pracovná funkcia v tejto pracovnej náplni bola označená ako „personalista - mzdový účtovník“, podľa ktorej mala odporkyňa okrem iného vykonávať všetky práce v rámci zabezpečenia mzdovej agendy. Následne dňa 30.04.2009 bola pracovná náplň odporkyne znova zmenená s označením pracovného zaradenia „personalista“, pričom naďalej mala vykonávať práce v rámci komplexného zabezpečenia mzdovej agendy. Uznesením Zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, ďalej len „TSK“ č. 824/2009 zo dňa 26.08.2009 bol schválený dodatok č. 1 k organizačnému poriadku právneho predchodcu navrhovateľa a došlo k vytvoreniu pracovného miesta „mzdový účtovník - personalista“. Dodatok č. 1 k organizačnému poriadku nadobudol účinnosť 01.09.2009. Ďalším uznesením Zastupiteľstva TSK č. 894/2009 zo dňa 28.10.2009 bol schválený dodatok č. 2 k organizačnému poriadku právneho predchodcu navrhovateľa, podľa ktorého došlo k zvýšeniu počtu pracovných miest na úseku výchovy a vzdelávania z 32 na 33. Mzdová účtovníčka p. D. bola dlhodobo práceneschopná, preto na jej zastupovanie bola prijatá pani W., s ktorou bol skončený pracovný pomer skončením práceneschopnosti p. D.. Mzdová účtovníčka p. D. po skončení práceneschopnosti, skončila aj pracovný pomer, preto odporkyňa dočasne vykonávala mzdovú agendu, kým nastúpi nová mzdová účtovníčka. Pracovné miesto samostatnej mzdovej účtovníčky však v organizačnej štruktúre účinnej od 01.11.2009 nebolo vytvorené, pretože TSK toto neschválil. V dôsledku uvedeného bol vykonaný pohovor s odporkyňou dňa 30.11.2009 za účasti riaditeľa školy Mgr. U. M. a vedúcej technicko-ekonomického úseku Ing. X. F., pri ktorom bolo odporkyni oznámené, že k 01.11.2009 v organizačnej štruktúre nebolo vytvorené samostatné funkčné miesto personalista, ale schválené funkčné miesto účtovník - personalista. Navrhnutú dohodu o zmene dohodnutého druhu práce odporkyňa neakceptovala. O tomto pohovore bola vyhotovená zápisnica, v ktorej sa tiež konštatovalo, že iné pracovné miesto pre ňu navrhovateľ nemá, v dôsledku čoho sa táto stáva nadbytočnou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Účastníci potom skončili pracovný pomer dohodou z podnetu odporkyne. Dohodu uzavreli účastníci dňa 30.11.2009, v ktorej dohodli deň skončenia pracovného pomeru 31.12.2009 a ako dôvod bola uvedená nadbytočnosť odporkyne, vyplývajúca z novej organizačnej štruktúry účinnej od 01.11.2009, a to podľa ust. § 60 v spojení s § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Odporkyňa dňa 04.01.2010 protokolárne odovzdala jej zverenú agendu Ing. X. F. za prítomnosti B. M.. Od 01.01.2010 bola odporkyňa v evidencii nezamestnaných. Listom zo dňa 08.01.2010 Ing. Y. O., poverená riadením SOŠ vyzvala odporkyňu, aby do 18.01.2010 nastúpila do práce, pretože dohodu o skončení pracovného pomeru považuje právny predchodca navrhovateľa za neplatnú, nakoľko na základe zmeny organizačnej štruktúry schválenej uznesením TSK dňa 28.10.2009 nedošlo k organizačnej zmene, týkajúcej sa pracovného zaradenia odporkyne. Na túto výzvu reagovala odporkyňa listom, v ktorom považuje dohodu o skončení pracovného pomeru za platnú a účinnú a ona všetky práva a povinnosti z tejto dohody nadobudla dobromyseľne. Súčasne vyzvala navrhovateľa (jeho právneho predchodcu),aby jej vyplatil všetky nárokové zložky mzdy, náhradu za nevyčerpanú dovolenku a odstupné, a to do 21.01.2010. Dňa 25.01.2010 právny predchodca navrhovateľa prejednal okamžité skončenie pracovného pomeru s odporkyňou so zástupcom ZO OZ PP na Slovensku G. X.. Odborová organizácia súhlasila s okamžitým skončením pracovného pomeru s odporkyňou. Navrhovateľ listom z 28.01.2010 skončil pracovný pomer s odporkyňou okamžitým skončením podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že odporkyňa napriek písomnej výzve nenastúpila do práce, čím závažne porušila pracovnú disciplínu. Odporkyňa v priebehu konania vzájomným návrhom uplatnila proti odporcovi nárok na odstupné 2.140 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania od 15.01.2010 do zaplatenia, ďalej žiadala uložil navrhovateľovi povinnosť opraviť nesprávne údaje v potvrdeniach od zamestnávateľa o dátume skončenia pracovného pomeru, vydaných pre daňové a odvodové účely. Vzhľadom na to, že navrhovateľ vyplatil odporkyni odstupné vo výške 2.140 eur, odporkyňa v tejto časti vzala svoj vzájomný návrh späť a vzala ho spať aj v časti, ktorou žiadala opravu údajov o skončení pracovného pomeru. Žiadala však priznať úroky z omeškania v sume 190,60 eur. Na základe uvedených skutkových zistení okresný súd dospel k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou nie je dôvodný. Dôvod neplatnosti navrhovateľ videl v tom, že nadbytočnosť odporkyne neexistovala. Organizačná zmena zo dňa 28.10.2009, účinná od 01.11.2009 sa nedotkla pracovnej pozície odporkyne, keďže jej pracovné miesto vyplývalo z organizačného poriadku účinného k 01.09.2009 a odporkyňa vykonávala u neho prácu mzdovej účtovníčky a personalistky aj v predchádzajúcom období, čo vyplynulo aj z jej pracovnej náplne zo dňa 23.02.2009. Okresný súd vychádzal z ustanovení § 60 ods. 1 a 2, § 63 ods. 1 písm. b), § 77 a § 17 ods. 3 Zákonníka práce. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 Zákonníka práce nemôže neplatnosť právneho úkonu byť na ujmu zamestnanca, ak neplatnosť nespôsobil sám. Odporkyňa v danom prípade konala v dobrej viere, že skutočnosti uvádzané zamestnávateľom sú pravdivé. Nárok navrhovateľky na odstupné patrí odporkyni podľa § 76 ods. 1 a § 63 ods. 1 písm. a) a b), a to vo výške určenej podľa § 134 Zákonníka práce. Odstupné bolo splatné 16.01.2010, navrhovateľ ho zaplatil dňa 08.04.2011, preto má odporkyňa oprávnený nárok na úroky z omeškania, ktorý jej súd priznal. Vzhľadom na oprávnený nárok odporkyne na odstupné zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavovalo vyplatené odstupné. Napokon okresný súd priznal náhradu trov konania štátu vo výške 7,08 eur, ktorým bolo svedočné a náhradu uložil zaplatiť neúspešnému navrhovateľovi v zákonnej 3- dňovej paričnej lehote. Navrhovateľovi uložil zaplatiť náhradu trov konania odporkyne podľa § 142 ods. 1 O.s.p., do rúk jej zástupcu vo výške 729,76 eur. Náklady odporkyne predstavovala odmena za právnu službu advokáta za 5 úkonov právnej služby po 110,85 eur (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie vo veci samej z 23.01.2012, účasť na pojednávaní dňa 23.01.2012, 07.03.2012, 18.04.2012), za 2 úkony po 73,90 eur (ďalšia porada s klientom dňa 06.03.2012 a 11.03.2012 - § 14 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vo výške 2/3 z hodnoty úkonu) a za 1 úkon po 27,71 eur (vyhlásenie rozsudku dňa 09.05.2012 vo výške 1/4 podľa § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.). Hodnotu úkonu právnej služby určil podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. (91,29 eur z hodnoty 2.140 eur + 1/3 zo sumy 58,69 eur - 91,29 + 19,56 = 110,85 eur). Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci konania. Navrhovateľ napadol odvolaním rozsudok okresného súdu, ktorým bol jeho návrh zamietnutý. Vo svojom odvolaní uviedol, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutkový záver okresného súdu z výsledkov dokazovania spočíva v tom, že odporkyňa vykonávala prácu personalistky, ale vzhľadom na to že p. D. skončila pracovný pomer a mzdovú účtovníčku nemal kto vykonávať, dočasne vykonávala túto prácu odporkyňa, a to nad rámec svojich povinností. Podľa názoru navrhovateľa, uvedené skutkové zistenia okresného súdu nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Je pravdou, že na pozíciu mzdovej účtovníčky navrhovateľ prijal B. D., a to pracovnou zmluvou zo dňa 01.03.2000. Táto bola v čase od 03.09.2008 do 15.08.2009 dlhodobo práceneschopná. Po skončení práceneschopnosti do práce nenastúpila a ku dňu 23.09.2009 skončila pracovný pomer. Y. W. bola prijatá do pracovného pomeru pracovnou zmluvou zo dňa 05.09.2008 na pracovnú pozíciu sekretárka, a súčasne ako mzdová účtovníčka, a to na dobru určitú na zastupovanie počas práceneschopnosti p. D.. Od 01.03.2009 na základe dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 23.02.2009 došlo k podstatnej zmene v pracovnej zmluve Y. W., podľa ktorej bola zaradená na pozíciu referenta ekonomických činností a pracovný pomer bol dojednaný do 31.08.2009. Tejto zmene pracovnej zmluvy zodpovedá aj pracovná náplň Y. W. zo dňa 23.02.2009, podľa ktorej nevykonávala prácu mzdovej účtovníčky. Y. W. ako svedkyňa uviedla, že mzdové účtovníctvo robila len dočasne, potom túto agendu prevzala po nej odporkyňa. Odporkyňa bola prijatá do pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.04.2001 ako pokladníčka - hospodárka. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 30.01.2009 s účinnosťou od 01.02.2009 bola zaradená ako personalistka. Pracovná náplň bola vypracovaná až dňa 23.02.2009, v ktorej bola pracovná pozícia odporkyne označená ako personalista - mzdový účtovník. V popise pracovnej činnosti bolo aj komplexné vykonávanie mzdového účtovníctva. Rovnaký popis pracovnej činnosti sa nachádza aj v pracovnej náplni zo dňa 30.04.2009, v ktorej je pracovná pozícia označená ako personalista. Obe tieto pracovné náplne odporkyňa podpísala a teda súhlasila so zmenou práce. Podľa názoru navrhovateľa, bez ohľadu na to, ako je pracovná pozícia formálne označená, podstatné je, aká pracovná náplň prislúcha k danej pracovnej pozícii. Za zmienku stojí aj skutočnosť, vyplývajúca z porovnania pracovnej náplne B. D. z 01.07.2008 s pracovnými náplňami Y. W. a odporkyne zo dňa 23.02.2009, podľa ktorej je zrejmé, že pracovná náplň B. D. bola rozdelená medzi Y. W. a P. U. - odporkyňu. Skutočnosť, že odporkyňa vykonávala mzdovú agendu bola konštatovaná aj finančnou kontrolou zo dňa 24.08.2009. Pokiaľ okresný súd považoval za preukázané, že odporkyňa vykonávala iba prácu personalistky a so mzdovou agendou len vypomáhala nad rámec svojich pracovných povinností, a to až po skončení pracovného pomeru s B. D. dňa 23.09.2009, tento záver nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Súd vychádzal iba z výpovedí svedkov P.. M. a G.. F., pričom „ignoroval“, resp. spochybňoval výpovede iných svedkov a písomné dôkazy. Svedok Mgr. M. je zaujatý svedok, pretože je v príbuzenskom pomere s odporkyňou. Jeho tvrdenie, že mzdovú agendu vykonávala výlučne Y. W., a to po celú dobu trvania jej pracovného pomeru, je v rozpore nielen s výpoveďou Y. W. a iných svedkov, ale aj v rozpore s vyššie uvedenými písomnými dôkazmi. Po skončení pracovného pomeru Y. W. a B. D., navrhovateľ nemal žiadneho zamestnanca, ktorý by vykonával personálnu a mzdovú agendu, okrem odporkyne. Svedkyňa B. M. pracovala ako administratívny zamestnanec - referent ekonomických činností a robila sekretárku. Mala na starosti žiacku agendu a pokladňu. Nerobila personalistiku, ani mzdové účtovníctvo. Aj napriek organizačným zmenám v danej situácii nemožno tvrdiť, že sa odporkyňa stala po zmene organizačnej štruktúry nadbytočnou a teda bol daný dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Poukázal na okolnosti uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru, ktoré vyvolávajú pochybnosti, keďže túto uzatvárala so štatutárom, s ktorým bola v príbuzenskom pomere a ktorý tiež skončil pracovný pomer, tesne pred svojou práceneschopnosťou. O tejto dohode neboli informované kompetentné osoby, napr. zástupkyňa Ing. D., neboli urobené personálne opatrenia na zabezpečenie vedenia personálnej a mzdovej agendy. O tejto dohode nevedela ani Ing. O., ktorá od 01.01.2010 bola poverená riadením školy a nevedel o tom ani zriaďovateľ, pretože Ing. O. upozornil na možnosť skončenia pracovného pomeru s odporkyňou z dôvodu jej príbuzenského pomeru s Mgr. M.. Ing. F. ako priama nadriadená odporkyne vedela o skončení pracovného pomeru s odporkyňou, avšak nepodnikla žiadne kroky k prebratiu agendy od odporkyne, či k zabezpečeniu vykonávania dovtedajšej práce odporkyne inou osobou. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa svoju prácu, ktorú vykonávala, nezvládala a naďalej robiť nechcela. Vo svojom písomnom vyjadrení z 23.01.2012 odporkyňa uviedla, že náročnosť plnenia pracovných úloh, ako aj veľký rozsah vykonávanej práce spôsobili, že začala mať z pracovného vyčerpania zdravotné problémy, čo mal potvrdzovať aj lekársky záznam zo dňa 01.05.2009, teda dávno pred organizačnými zmenami, účinnými k 01.09.2009. Skutočným dôvodom skončenia pracovného pomeru odporkyne bolo, podľa jeho názoru, že táto nezvládala prácu a pocit, že náročnosť a rozsah práce je pre ňu priveľký. Odporkyňa očakávala, že bude vytvorené samostatné miesto personalistky, a tým jej ubudne práca mzdového účtovníka a zníži sa množstvo jej práce. Keď sa tak nestalo, chcela skončiť pracovný pomer. Odporkyňa chcela získať pri skončení pracovného pomeru odstupné, preto sa s Mgr. M., ako osoby blízke dohodli. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že odporkyňa bola zo strany navrhovateľa zavádzaná, konala v omyle, alebo že konala v dobrej viere, že skutočnosti uvádzané zamestnávateľom sú pravdivé. Pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru došlo k chybe aj v tom smere, že namiesto organizačnej zmeny vyplývajúcej z uznesenia Zastupiteľstva TSK zo dňa 26.08.2009, účinnej od 01.09.2009, bola uvedená nadbytočnosť vyplývajúca z novej organizačnej štruktúry schválenej Zastupiteľstvom TSK zo dňa 28.10.2009, s účinnosťou od 01.11.2009, hoci táto zmena sa týkala iba pedagogických zamestnancov. Domnieva sa preto, že išlo o dve obsahovo odlišné organizačné zmeny s rôznymi právnymi následkami. Zmena pracovnej pozície odporkyne bola vykonaná len organizačnou zmenou, účinnou k 01.09.2009, ktorá sa ako dôvod nadbytočnosti v dohode o skončení pracovného pomeru neuvádza. Poukázal na právny záver v rozsudku NS SR č. 4 Cdo/117/96, v zmysle ktorého ak účastníci v dohode o rozviazaní pracovného pomeru iba predstierali, že dôvodom skončenia pracovného pomeru týmto spôsobom je nadbytočnosť zamestnanca (§ 46 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce), nevznikol zamestnancovi nárok na odstupné podľa § 1 zák. č. 195/1991 Zb. Citoval ďalej ust. § 15 Zákonníka práce o interpretačnej zásade prejavu vôle, ktorá vzhľadom na okolnosti, za ktorých sa urobil, musí zodpovedať dobrým mravom. Poukázal ďalej na ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka o zastretom právnom úkone. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepovažoval odporkyňu za nadbytočnú a zastával stanovisko, že dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nebol daný a z toho dôvodu je uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru neplatná, navrhovateľ listom z 08.01.2012 (zrejme 2010), vyzval odporkyňu, aby buď nastúpila do práce, alebo platne skončila pracovný pomer. Navrhovateľ bol ochotný uzavrieť s odporkyňou dohodu o skončení pracovného pomeru bez nároku na odstupné, s čím odporkyňa nesúhlasila. Odmietla nastúpiť do práce, preto bol s ňou skončený pracovný pomer okamžitým zrušením podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 12.02.2010. Podľa jeho názoru ustanovenie § 17 ods. 3 Zákonníka práce nemožno vykladať tak, že z neplatného právneho úkonu sa stane platný právny úkon, ako to urobil okresný súd vo svojom rozsudku. Vymáhanie náhrady škody vzniknutej zamestnávateľovi pre neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru vylučuje ustanovenie § 80 Zákonníka práce. V danom prípade v dôsledku neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru v dôsledku toho, že vymedzený dôvod - nadbytočnosť, nebol daný, vzniklo na strane odporkyne bezdôvodné obohatenie, ktoré musí vydať (§ 222 ods. 1,2,3,4,6 Zákonníka práce). Navrhol preto zmeniť rozsudok okresného súdu a o jeho návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou zo dňa 30.11.2009 vyhovieť, určiť, že odporkyni nevznikol nárok na odstupné a táto je povinná vydať bezdôvodné obohatenie 2.140 eur, spolu s 9% úrokom z omeškania od 07.04.2011 a zaplatiť náhradu trov konania určenú súdom. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, ktoré podala prostredníctvom svojho advokáta, navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. V čase, keď dňa 30.01.2009 uzatvárala dodatok k svojej pracovnej zmluve, ktorým bol zmenený je druh práce z „pokladníčka - hospodárka SOUP“ na „personalistka“, bola platná organizačná štruktúra právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 01.11.2008. Podľa tejto organizačnej štruktúry bola mzdová a personálna agenda vedená dvoma pracovnými miestami, a to „pokladník - personalista“ a „administratívny zamestnanec - mzdový účtovník“. Uznesením Zastupiteľstva TSK č. 824/2009 zo dňa 26.08.2009 bol schválený dodatok č. 1 k organizačnému poriadku právneho predchodcu navrhovateľa, ktorým došlo k zmene spočívajúcej v tom, že personálna a mzdová agenda už mala byť vedená iba na jednom pracovnom mieste „mzdový účtovník - personalista“. Dodatkom č. 2 k organizačnému poriadku, schváleného uznesením Zastupiteľstva TSK zo dňa 28.10.2009, účinného k 01.11.2009 bola potvrdená organizačná zmena v zmysle dodatku č. 1. V období od 30.01.2009 až do 31.08.2009 bola personálna a mzdová agenda vykonávaná dvoma zamestnancami, a to odporkyňou a p. Y. W., ktorá zastupovala dlhodobo práceneschopnú p. D.. V uvedenom období plnila pracovné úlohy uvedené v pracovnej náplni p. D.. Išlo o nahlasovanie voľných pracovných miest a prepúšťanie zamestnancov na úrad práce, sledovanie a počítanie počtu zamestnancov podľa normatívu (úväzky), posudzovanie odbornej praxe a celkovej praxe na zápočet doby pre účely zaradenia do tarifnej triedy a platového stupňa. Mzdovú agendu počas tohto obdobia viedla p. Y. W., ktorá zastupovala p. D.. Jej pracovný pomer skončil 31.08.2009. Svedkyňa p. W. vo svojej výpovedi najskôr uviedla, že mzdovú agendu odovzdala odporkyni niekedy v novembri 2008 a od decembra 2008 robila mzdové účtovníctvo iba odporkyňa. Neskôr vo svojej výpovedi nevylúčila, že uvedenú prácu vykonávala aj v roku 2009. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch od 01.11.2009 bol obsah administratívnej agendy na novovytvorenom pracovnom mieste „mzdový účtovník - personalista“, rozšírený o ďalšie činnosti, a to napr. vedenie evidencie pedagogických zamestnancov podľa nových kategórií určených zákonom, vedenie evidencie počtu získaných kreditov pedagogickými zamestnancami, vedenie evidencie organizácií a inštitúcií, ktoré majú právo udeľovať kredity, vedenie evidencie ohľadom nároku pedagogických zamestnancov na zdravotnú starostlivosť (vakcíny, liečebné pobyty), vedenie evidencie kontinuálneho vzdelávania, prípravy na atestáciu a s tým súvisiace čerpanie pracovného voľna, vedenie registra zamestnancov pre každého zamestnanca samostatne, vystavovanie hodnotení ohľadom zamestnancov. Aj z tohto dôvodu žiadal vtedajší riaditeľ školy Mgr. U. M., aby v organizačnej štruktúre účinnej od 01.11.2009, aby zriaďovateľ TSK schválil v rámci dodatku č. 2 organizačného poriadku vedenie mzdovej a personálnej agendy dvoma samostatnými pracovnými miestami, čo však zriaďovateľ, napriek nárastu pracovnej náplne v súvislosti s vyššie uvedeným zákonom, nespravil a dodatkom č. 2 potvrdil organizačnú štruktúru schválenú dodatkom č. 1, účinným od 01.09.2009. Odporkyňa na personálnom pohovore dňa 30.11.2009 odmietla, po oboznámení sa s novou pracovnou náplňou, uzatvoriť s navrhovateľom dodatok k pracovnej zmluve z dôvodu, že pracovná náplň „mzdový účtovník - personalista“ bola značene obšírna, rozšírená v súvislosti so zák. č. 317/2009 Z. z. a išlo o kumuláciu dvoch pôvodných pracovných miest, teda o organizačné zmeny za účelom zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce pri vedení personálnej a mzdovej agendy. Vzhľadom na uvedené, stala sa odporkyňa nadbytočnou a potom dohoda o skončení pracovného pomeru je platná. Pokiaľ navrhovateľ spochybňoval výpoveď svedka Mgr. U. M., navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by toto jeho subjektívne tvrdenie potvrdzovali. Uviedla ďalej, že pokiaľ navrhovateľ spochybňuje svedeckú výpoveď svedka Mgr. U. M., ktorú považuje za účelovú a nedôveryhodnú, a to z dôvodu, že ide o nevlastného otca odporkyne, tak sú spochybniteľné aj výpovede svedkyne Ing. D., Ing. O. a B. M., ktoré sú zamestnancami navrhovateľa a sú od navrhovateľa existenčne závislé. Uviedla ďalej, že bol to právny predchodca navrhovateľa, ktorý sa ako zamestnávateľ rozhodol pre spôsob skončenia pracovného pomeru formou dohody a následne túto dohodu aj vyhotovil. Podľa jej názoru, ak niekto zavinil prípadnú neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru dohodou, bol to právny predchodca navrhovateľa (zamestnávateľ) a nie odporkyňa (zamestnanec). Citovala ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce o subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka na pracovnoprávne vzťahy a na ust. § 40a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa neplatnosti nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Vzhľadom na to, že prípadnú neplatnosť právneho úkonu - dohody o skončení pracovného pomeru spôsobil zamestnávateľ a nie odporkyňa, pričom odporkyňa pri uzatváraní tejto dohody konala v dobrej vôli, nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 222 ods. 6 Zákonníka práce nemožno vyhovieť. Súčasne žiadala náhradu trov konania, ktoré spočívali v nákladoch na právnu službu advokáta, a to vo výške 124,57 eur. Odvolanie odporkyne smerovalo proti výrokovej časti rozsudku okresného súdu, ktorou rozhodol o náhrade trov konania. Odporkyňa namietala nesprávne určenú výšku náhrady trov konania. Podľa jej názoru, v konaní súd rozhodol o troch spojených veciach - určenia neplatnosti právneho úkonu, povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie 2.140 eur a o vzájomnom návrhu na zaplatenie 190,60 eur. Túto skutočnosť mal okresný súd aj zohľadniť pri určení hodnoty úkonu právnej služby nasledovne - 91,29 eur z hodnoty 2.140 eur + 1/3 zo sumy 58,69 eur - určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a 1/3 zo sumy 18,26 eur za zastupovanie z hodnoty 190,60 eur, čo predstavuje 116,94 eur. Za 5 úkonov právnej služby po 116,94 eur, za 2 úkony po 77,96 eur a 1 úkonu po 29,24 eur, k tomu náhrada hotových výdavkov (režijný paušál) vo výške 7,63 eur, spolu 830,90 eur. Navrhla preto výrok o náhrade trov konania zmeniť a priznať jej náhradu trov v uvedenej výške. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a v časti o náhrade trov konania zmeniť podľa § 220 O.s.p. Rozsudok okresného súdu zodpovedá výsledkom dokazovania a je v súlade s hmotným právom, je odôvodnený v súlade s kritériami v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., správne a presvedčivo, preto sa odvolací súd identifikuje s dôvodmi rozsudku okresného súdu podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Súčasne považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľom uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. nie sú v prejednávanej veci spôsobilými odvolacími dôvodmi. Z aspektu skutkového záveru okresného súdu je tento potrebné považovať za správny, pretože je nepochybné, že skutočná kumulácia funkcie personalistky a mzdovej účtovníčky mala byť realizovaná od 01.09.2009 a až vtedy, keď TSK neakceptoval požiadavku školy na dve systematizované miesta na uvedenú agendu, ako to škola realizovala v minulosti. Účastníci uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru, keďže odporkyňa neakceptovala kumulovanú funkciu. Tak sa stala pre navrhovateľa nadbytočnou. Účastníci konania uzavreli dňa 30.11.2009 dohodu o skončení pracovného pomeru s účinnosťou k 31.12.2009. V dohode bol vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru - nadbytočnosť a zároveň aj uvedené, že od 01.11.2009 nebolo vytvorené funkčné miesto personalistu, ale mzdový účtovník - personalista. Pretože odporkyňa nemala záujem o takéto kumulované miesto a zamestnávateľ nemal pre ňu iné voľné pracovné miesto, stala sa tak pre zamestnávateľa nadbytočnou a je daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní uvádzal ako skutočný dôvod skončenia pracovného pomeru okolnosť, že túto prácu nezvládala, pocit, že náročnosť a rozsah práce je pre ňu priveľký, k tomu je potrebné dodať len toľko, že pokiaľ odporkyňa nesúhlasila so zmenou pracovnej zmluvy, ktorá by kumulovala obe funkcie, pričom je nepochybné, že pred organizačnou zmenou kumulovaná funkcia vykonávaná jednou zamestnankyňou neexistovala, potom v skutočnosti sa stala nadbytočnou a keďže iné voľné pracovné miesto zamestnávateľ pre ňu nemal, nezostávalo iné, než skončiť pracovný pomer s odporkyňou pre jej nadbytočnosť. V súvislosti s relatívnou neplatnosťou právneho úkonu, ktorej sa svojím návrhom dovoláva navrhovateľ podľa § 77 Zákonníka práce, je potrebné zdôrazniť interpretačnú zásadu pri posudzovaní právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, ktorá chráni slabší subjekt tohto vzťahu, a to zamestnanca. Ustanovenie § 17 ods. 3 prvej vety Zákonníka práce vychádza z princípu, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ako to správne uviedol vo svojom rozsudku aj okresný súd. Napokon domnienky navrhovateľa o účelnosti skončenia pracovného pomeru, aby odporkyňa získala odstupné, pričom konali takto z dôvodu, že riaditeľ školy bol jej príbuzný, nemá oporu v zisteniach, ktoré vyplynuli z dokazovania. Vzhľadom na uvedené, že rozsudok okresného súdu, ktorým nepovažoval návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru za opodstatnený. V nadväznosti na platnú dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce patrí odporkyni aj odstupné podľa právnej úpravy v ust. § 76 ods. 1 Zákonníka práce, a preto nie je daný právny základ na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v prijatí tohto odstupného. Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Výrok okresného súdu o náhrade trov konania bolo potrebné zmeniť a odvolaniu odporkyne proti tejto časti výroku rozsudku okresného súdu vyhovieť. V prejednávanej veci navrhovateľ uplatnil dva nároky - určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.140 eur a odporkyňa žiadala vyplatiť odstupné 2.140 eur s príslušenstvom - 190,60 eur úrokov z omeškania (vzájomný návrh podľa § 97 ods. 1 O.s.p.). Takto potom náklady za právnu službu advokáta, ktoré predstavujú trovy konania úspešnej odporkyne (§ 142 ods. 1, § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.) patria za právnu službu pred prvostupňovým a odvolacím súdom za 6 úkonov po 116,94 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie vo veci samej z 23.01.2012, účasť na pojednávaniach 23.01.2012, 07.03.2012, 18.04.2012, vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej zo dňa 04.06.2012), za dva úkony vo výške 2/3-iny hodnoty úkonu po 77,96 eur (ďalšie porady s klientom 06.03. a 11.02.2012) a za 1 úkon vo výške 1/4-iny hodnoty úkonu vo výške 29,24 eur (vyhlásenie rozsudku okresného súdu). Hodnota úkonu právnej služby bola určená podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a),b),c) ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z., k tomu náhrada výdavkov v paušálnej sume (§ 16 ods. 2 cit. vyhlášky), vo výške 7,63 eur, spolu náhrada trov odporkyne vo výške 965,47 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátovi (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .