Spojená škola, Hlavná 2, Žilina-Bytčica


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/277/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108218960
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5108218960.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Spojená škola,
so sídlom Hlavná 2, 010 09 Žilina - Bytčica, IČO: 00 158 615, zastúpeného právnym zástupcom Mgr.
Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom G., XXX XX F., proti žalovanému: MODEX, a.s., so sídlom
Revolučná 16, 011 35 Žilina, IČO: 31 629 539, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Kristínou
Mitrovou Polkovou, advokátkou, so sídlom T. XXX/XX, XXX XX F., v konaní o zaplatenie 19.559,59
Eur (pôvodne 589.252,30 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 20Cb/171/2008-555 zo dňa 27. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/171/2008-555 zo dňa 27. februára 2014 v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 19.559,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne z tejto sumy od 16.11.2007 do zaplatenia a vo výroku o trovách prvostupňového konania p o
t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia
vo výške 656,09 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr.
Richarda Karkóa, advokáta, so sídlom v F..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
19.559,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 16.11.2007 do zaplatenia,
v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy
konania vo výške 2.696,97 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.529,18 Eur, v lehote do troch
dní po právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť
Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania štátu vo výške 408,10 Eur, v lehote
do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na aplikáciu
ust. § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, ust. § 13 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“), § 667 ods. 1, 2, § 100
ods. 1, § 101, § 563, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., vykonané dokazovanie, z ktorého mal preukázané, že medzi žalovaným ako
prenajímateľom a právnym predchodcom žalobcu Stredisko praktického vyučovania odevné, IČO: 30
414 016 došlo dňa 30.06.2000 k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu uzavretím Zmluvy o
nájme nebytových priestorov s predmetom nájmu vymedzeným v článku I. bod 1.2. Zmluvy o nájme v
nadväznosti na článok I. bod 1.1. Zmluvy o nájme ako nehnuteľnosti uvedené v článku I. bod 1.1. v celosti
v dome súpisné č. 861, a to nebytové priestory o výmere 356 m2, dvor a záhrada o výmere 223 m2 tak,
ako sú nakreslené na kópii z katastrálnej mapy, ktorá je prílohou zmluvy, s vymedzeným účelom nájmu v



článku II. Zmluvy o nájme. Zmluva bola uzatvorená na dobru určitú, a to na 10 rokov. Predmetnú Zmluvu
o nájme nebytových priestorov okresný súd posúdil ako zmluvu uzavretú podľa zákona č. 116/1990
Zb., spĺňajúcu všetky podstatné náležitosti vyplývajúce z ust. § 3 ods. 3 predmetného zákona. Okresný
súd vyslovil, že záväzkový vzťah založený predmetnou zmluvou sa spravuje ustanoveniami zákona č.
116/1990 Zb. ako osobitného právneho predpisu a v otázkach, ktoré v ňom nie sú výslovne upravené,
sa spravuje všeobecným právnym predpisom, a to Občianskym zákonníkom, konkrétne ust. § 663 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že dňa 01.09.2004 bola uzatvorená Zmluva o nájme
nebytových priestorov medzi žalovaným ako prenajímateľom a nájomcom Združená stredná škola
odievania a služieb, IČO: 158 615 s rovnakým predmetom a účelom nájmu, ako Zmluva o nájme
nebytových priestorov zo dňa 30.06.2000. Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2004
bola okresným súdom vyhodnotená ako dodatok k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa
30.06.2000, ku ktorému záveru dospel okresný súd na základe zistení, že Zmluva o nájme nebytových
priestorov zo dňa 01.09.2004 bola uzavretá počas platnosti a účinnosti Zmluvy o nájme nebytových
priestorov z 30.06.2000 v dôsledku univerzálneho právneho nástupníctva na strane nájomcu, kedy
na základe Rozhodnutia Žilinského samosprávneho kraja o zrušení príspevkovej organizácie zo dňa
28.06.2004 č. 39/2004-SP došlo k zrušeniu s právnym nástupníctvom s účinnosťou od 01.09.2004
nájomcu Stredisko praktického vyučovania odevné, IČO: 30 414 016, ktorého právnym nástupcom sa
stala Združená stredná škola odievania a služieb, so sídlom 010 09 Žilina - Bytčica, Hlavná 2, IČO:
158 615 zriadená Žilinským samosprávnym krajom Zriaďovacou listinou č. 2002/498-SP účinnou dňom
01.09.2002. Okresný súd uviedol, že k zmene v subjekte nájomcu došlo ex lege v dôsledku právneho
nástupníctva a právny nástupca pôvodného nájomcu Stredisko praktického vyučovania odevného, IČO:
30 414 016 Združená stredná škola odievania a služieb, IČO: 158 615, ako univerzálny právny nástupca
vstúpil do práv a povinností svojho právneho predchodcu z predmetnej nájomnej zmluvy. Okresný súd
skonštatoval, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2004 obsahuje totožné zmluvné
dojednania ako Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2000, pričom došlo k zmene jedine
v dojednaní doby nájmu, kedy Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2000 bola uzatvorená
na dobu určitú 10 rokov a Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2004 vymedzovala dobu
nájmu na dobu neurčitú. Dospel k záveru, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2004
je dodatkom Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2000, v dôsledku ktorého došlo k
zmene v obsahu Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2000 v časti týkajúcej sa doby
trvania nájmu bez toho, aby pôvodná nájomná zmluva, teda Zmluva o nájme nebytových priestorov z
30.06.2000 zanikla.

Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že k zániku zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa
30.06.2000 v znení Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2004 došlo výpoveďou zo strany
nájomcu uskutočnenou písomným podaním zo dňa 28.04.2006, ktoré bolo preukázateľne doručené
prenajímateľovi dňa 28.04.2006. Zmluvný vzťah zanikol v súlade s ust. § 12 zákona č. 116/1990
Zb. uplynutím výpovednej lehoty 3 mesiace dňom 31.07.2006, kedy došlo k odovzdaniu predmetu
nájmu prenajímateľovi v zmysle Protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu k Zmluve o nájme
nebytových priestorov zo dňa 01.09.2004 spísaného v Žiline dňa 31.07.2006.

Ďalej bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu Stredisko praktického vyučovania odevné, IČO:
30 414 016 realizoval na predmete nájmu v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
30.06.2000 stavebné úpravy, ktorých rozsah nebol medzi účastníkmi konania sporný. Žalovaný ako
prenajímateľ udelil k vykonaniu stavebných úprav nájomcom písomný súhlas dňa 13.10.2000 (č.l. 14
spisu), z ktorého obsahu nevyplývalo, že by sa zároveň zaviazal na úhradu nákladov s tým spojených.
V nadväznosti na uvedené predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok
na vydanie zhodnotenia predmetu nájmu v dôsledku stavebných úprav, ktoré boli realizované právnym
predchodcom žalobcu Stredisko praktického vyučovania odevné, IČO: 30 414 016.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a obsah písomného súhlasu k stavebným úpravám zo strany
prenajímateľa zo dňa 13.10.2000 okresný súd posudzoval žalobcom uplatnený nárok podľa ust. §



667 ods. 1 veta prvá a veta posledná Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania
poukazoval na zmluvné dojednanie v článku V. odsek 5. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa 30.06.2000 v znení Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.09.2004, tak podľa názoru
okresného súdu predmetné zmluvné dojednanie riešilo otázku, kto bude hradiť náklady na vykonanie
stavebných úprav predmetu nájmu v prípade, že prenajímateľ udelí predchádzajúci písomný súhlas na
ich vykonanie, ktoré zmluvné dojednanie zároveň nevylúčilo uplatnenie nároku nájomcu podľa ust. §
667 ods. 1 Občianskeho zákonníka posledná veta po skončení nájmu. K poukazu žalovaného na
článok V. ods. 16. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2000 v znení Zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 01.09.2004 okresný súd konštatoval, že predmetné zmluvné dojednanie
rieši odlišnú situáciu ako žalobcom uplatnený nárok a zodpovedá zneniu zákonnej úpravy v ustanovení
§ 13 zákona č. 116/1990 Zb. a nie je možné ho vykladať tak, že by bol nájomca ku dňu skončenia
nájmu povinný uviesť prenajaté priestory do stavu, v akom ich prevzal v zmysle odstránenia stavebných
úprav, resp. stavebných zmien na predmete nájmu, ktoré boli v súlade s článkom V. odsek 5. Zmluvy
o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2000 v znení Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa 01.09.2004 vykonané na predmete nájmu s predchádzajúcim písomným súhlasom prenajímateľa.
Zvýraznil, že rovnako Občiansky zákonník predpokladá uvedenie prenajatej veci po skončení nájmu
na náklady nájomcu do pôvodného stavu v zmysle odstránenia zmien na veci len za predpokladu, že
nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa.

V rámci procesnej obrany žalovaný ďalej poukazoval na to, že vykonanými stavebnými úpravami
nedošlo k zhodnoteniu predmetu nájmu, ale naopak k jeho znehodnoteniu, nakoľko sa zmenil účel
prenajatej nehnuteľnosti, pričom žalobca vykonal stavebné úpravy predmetu nájmu na predmet svojej
činnosti a žalovaný bude musieť vynaložiť náklady na to, aby predmet nájmu uviedol do pôvodného
stavu, ktoré vyčíslil sumou 20.433 Eur, zaplatenia ktorej sa domáhal vzájomným návrhom, ktorý bol
podaný v prejednávanej veci a následne vylúčený na samostatné konanie. Podľa názoru
okresného súdu, argumentácia žalovaného v pomeroch zisteného skutkového stavu neobstála, pretože
stavebné úpravy predmetu nájmu vykonané právnym predchodcom žalobcu boli v súlade s uzatvorenou
nájomnou zmluvou realizované na základe predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa v
zmysle projektovej dokumentácie, s ktorou bol žalovaný oboznámený. Žalovaný sa podľa názoru
okresného súdu nemôže domáhať náhrady nákladov na uvedenie predmetu nájmu do pôvodného stavu
v zmysle odstránenia stavebných úprav, ktoré boli v súlade s nájomnou zmluvou a § 667 ods. 1
veta prvá Občianskeho zákonníka vykonané nájomcom s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.
Zhodnotenie predmetu nájmu stavebnými úpravami vykonanými právnym predchodcom žalobcu bolo
pritom v konaní preukázané vykonaným znaleckým dokazovaním, keď zo Znaleckého posudku č.
216/2012 vypracovaného znalkyňou V. vyplývalo, že finančná hodnota zhodnotenia nehnuteľnosti so
súpisným číslom 861 nachádzajúcej sa na parcele č. 2592/1 KN zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne
územie F. v dôsledku stavebných úprav uskutočnených na základe Zmluvy o dielo č. 2/2000 z 01.12.2000
v znení neskorších dodatkov na základe projektovej dokumentácie Ing. D. D. ku dňu skončenia
nájomného pomeru medzi žalobcom a žalovaným, t.j. ku dňu 31.07.2006 je vo výške 19.697,58 Eur.
Okresný súd nezistil žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by výkon práva žalobcu mal byť v rozpore
s dobrými mravmi tak, ako na to poukazovala právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa
1.10.2009.

Pokiaľ žalovaný v priebehu konania namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku, okresný súd
uviedol, že nárok nájomcu na vydanie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, v zmysle ust.
§ 667 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka, je samostatným občiansko-právnym nárokom,
ktorý podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho
zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa ust. § 667 ods.
1 posledná veta Občianskeho zákonníka, nájomca má právo požadovať protihodnotu toho, o čo sa
zvýšila hodnota veci po skončení nájmu, ku ktorému došlo výpoveďou nájomcu zo dňa 28.04.2006 ku
dňu 31.07.2006 (nesprávne uvedené 31.07.2007). Premlčacia doba začala plynúť dňa 01.08.2006 a
skončila dňa 31.07.2009. Pokiaľ žaloba bola podaná na okresnom súde dňa 29.07.2008, tak okresný
súd konštatoval, že žalobca uplatnil svoj nárok pred uplynutím premlčacej doby a námietku premlčania
vznesenú žalovaným nepovažoval za dôvodnú.



Rovnako ako nedôvodnú okresný súd vyhodnotil námietku žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu. Poukázal na to, že z rozhodnutia o zrušení Strediska praktického vyučovania
odevného, IČO: 30 414 016 zo dňa 28.06.2004 č. 39/2004-SP, ktoré ako nájomca uzatvorilo Zmluvu
o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2000 so žalovaným, mal preukázané, že označená
príspevková organizácia bola zrušená s účinnosťou od 01.09.2004 s právnym nástupníctvom, pričom
všetky práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov a majetkových vzťahov ku dňu zrušenia
organizácie prešli na subjekt Združená stredná škola odievania a služieb, IČO: 158 615. Dňom
zrušenia Strediska praktického vyučovania odevného, IČO: 30 414 016 prešli na Združenú strednú
školu odievania a služieb, IČO: 158 615 aj práva a povinnosti zo Zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 30.06.2000 uzavretej medzi Strediskom praktického vyučovania odevným, IČO:
30 414 016 ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom. Uvedená skutočnosť vyplývala aj
zo žalobcom predloženého delimitačného protokolu medzi odovzdávajúcim Stredisko praktického
vyučovania odevné, IČO: 30 414 016 a preberajúcim Združená stredná škola odievania a služieb, IČO:
158 615. Okresný súd dodal, že uplatnená pohľadávka na vydanie protihodnoty toho, o čo sa zvýšila
hodnota veci v dôsledku stavebných úprav vykonaných na predmete nájmu Strediskom praktického
vyučovania odevné, IČO: 30 414 016, ani nemohla byť v predmetnom delimitačnom protokole výslovne
vymedzená, nakoľko ku vzniku tejto pohľadávky, resp. tohto nároku dochádza v zmysle ust. § 667 ods. 1
posledná veta Občianskeho zákonníka až po skončení nájmu. Zo žalobcom predloženého Rozhodnutia
o zrušení príspevkovej organizácie Združená stredná škola odievania a služieb, IČO: 00 158 615 č.
641/2007/OŠ-151 zo dňa 05.09.2007 ďalej vyplývalo, že dňom 01.09.2007 prešli výchovná a vzdelávacia
činnosť zrušenej organizácie a všetok majetok, práva a povinnosti, pohľadávky a záväzky vyplývajúce z
obchodno-právnych, pracovno-právnych, občiansko-právnych a iných právnych a majetkových vzťahov
na preberajúcu príspevkovú organizáciu Spojená škola, Hlavná 2, Žilina (žalobca) ako univerzálneho
právneho nástupcu. Uvedeným dňom žalobca zároveň vstúpil do práv a povinností nájomcu zo Zmluvy
o nájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2000 v znení Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa 01.09.2004 a je teda nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k ním uplatnenému nároku.

Bolo zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 589.252,30 Sk (19.559,59 Eur) ako
protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci v zmysle ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
dôsledku stavebných úprav vykonaných na predmete nájmu právnym predchodcom žalobcu, výzvou
zo dňa 26.10.2007. Dátum doručenia predmetnej výzvy žalovanému nebol v priebehu konania zistený,
avšak samotné doručenie označenej výzvy nebolo zo strany žalovaného rozporované. Okresný súd
preto vychádzal z predpokladanej doby doručovania písomností poštovou prepravou
2 pracovné dni a predmetnú výzvu považoval za doručenú žalovanému najneskôr dňa 31.10.2007. Z
obsahu výzvy vyplývala poskytnutá lehota na uhradenie uplatnenej sumy do 15 dní, t.j. do 15.11.2007.
Odo dňa nasledujúceho po uplynutí poskytnutej lehoty na plnenie, t.j. od 16.11.2007 sa žalovaný dostal
do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi a žalobcovi vzniklo právo požadovať na
žalovanom popri plnení aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
boli zo strany žalobcu uplatnené v zákonom stanovenej výške. Okresný súd tak považoval žalobcom
uplatnený nárok za dôvodný v časti o zaplatenie sumy 19.559,59 Eur s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne z tejto sumy od 16.11.2007 do zaplatenia a vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 19.559,59 Eur od 01.11.2007 do 15.11.2007 žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., keď konštatoval, že neúspech žalobcu v časti
uplatneného úroku z omeškania vyhodnotil ako neúspech v pomerne nepatrnej časti a žalobcovi priznal
plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva. O povinnosti žalovaného nahradiť
Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina trovy konania štátu vo výške 408,10 Eur rozhodol
podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko žalovaný bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, štátu voči
nemu vzniklo v súlade s citovaným zákonným ustanovením právo na náhradu trov konania, pričom u
žalovaného neboli zistené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne
z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) a ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p.. Žalovaný uviedol, že pre účastníkov konania nebolo sporné, že predmetom
sporu je nejudikovaná pohľadávka, ktorá má predstavovať zostatkovú hodnotu zhodnotenia veci ku
dňu skončenia nájmu, pričom nájom nehnuteľností bol dohodnutý Zmluvou o nájme nebytových
priestorov uzavretou medzi žalovaným ako prenajímateľom a Strediskom praktického vyučovania
odevného, Žilina zo dňa 30.06.2000. Napriek tomu, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva



genéza zrušovania a zriaďovania príspevkových organizácií zriaďovateľom - Žilinským samosprávnym
krajom, žalovaný naďalej namieta nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Žalovaný má za to, že
pohľadávku možno vymedziť ako právo vznikajúce jednému účastníkovi - veriteľovi požadovať plnenie
od druhého účastníka - dlžníka. Pohľadávka predstavuje majetkovú zložku veriteľa bez ohľadu na to,
či ide o pohľadávku judikovanú právoplatným súdnym rozhodnutím alebo bez takéhoto rozhodnutia.
V súvislosti s prechodom práv a povinností jednotlivých subjektov pri zrušení pôvodného a zriadení
nového právneho subjektu je rozhodujúce, aký konkrétny majetok je uvedený v delimitačnom protokole,
pretože len konkrétna majetková položka prechádza do vlastníctva novozriadeného subjektu. V prípade,
ak konkrétny majetok nie je uvedený v delimitačnom protokole, nestáva sa vlastníkom, resp. správcom
takéhoto majetku novozriadený subjekt. Je nesporné a vyplýva to z čl. XII. zriaďovacej listiny, ktorým
bola zriadená Spojená škola, so sídlom Hlavná 2, Žilina - Bytčica, že vecné a finančné vymedzenie
majetku žalobcu je vymedzené v predmete delimitácie delimitačného protokolu Združenej strednej školy
odievania a služieb, Žilina zo dňa 31.08.2007, pričom majetok Združenej strednej školy odievania a
služieb, Žilina bol vecne a finančne vymedzený v delimitačných protokoloch, ktoré boli vyhotovené
v súvislosti so zriadením Združenej strednej školy odievania a služieb, Žilina, ktorý subjekt vznikol s
účinnosťou od 01.09.2004. V delimitačných protokoloch, ktoré boli vyhotovené v súvislosti so
zriadením Združenej strednej školy odievania a služieb, Žilina, nemohla byť vecne a finančne vymedzená
pohľadávka, ktorá je predmetom súdneho sporu, pretože ako správne konštatoval okresný súd, v čase
právneho vzniku Združenej strednej školy odievania a služieb, Žilina, táto pohľadávka ako majetková
hodnota neexistovala. Pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, nie je vecne a finančne vymedzená ako
majetok žalobcu po jeho právnom vzniku, pretože sa stal vlastníkom majetku, ktorý je vecne a finančne
vymedzený v predmete delimitácie delimitačného protokolu Združenej strednej školy odievania a služieb,
Žilina, pričom v označenom protokole sa majetková pohľadávka, ktorá je predmetom súdneho
sporu, nenachádzala, a preto sa žalobca nemohol stať vlastníkom predmetného majetkového práva,
teda pohľadávky. Z rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že pohľadávka uplatňovaná v súdnom
spore vznikla najneskôr do 01.08.2006, kedy podľa súdu prvého stupňa začala plynúť premlčacia
lehota, teda za existencie Združenej strednej školy odievania a služieb, Žilina, ktorá právne zanikla k
31.08.2007. Teda je nesporné, že zriaďovateľ pri zriadení žalobcu opomenul do delimitačných protokolov
vymedziť ďalší majetok, ktorý vznikol počas existencie Združenej strednej školy odievania a služieb,
Žilina, a preto sa vlastníkom tohto majetku - pohľadávky nemohol stať žalobca, ktorý právne vznikol
01.09.2007. Pre posúdenie aktívnej legitimácie, podľa žalovaného, nie je rozhodujúce len čisté právne
nástupníctvo žalobcu, ale je rozhodujúce posúdenie, či sa súčasťou vecného a finančného vymedzenia
majetku novozriadeného subjektu stala aj pohľadávka - predmet súdneho sporu. Žalovaný mal za to, že
ako nevlastník pohľadávky potom žalobca sa bez ďalšieho nemohol domáhať plnenia proti údajnému
dlžníkovi.

Nad rámec odvolacej námietky žalovaný uviedol, že žalobca uplatňoval nárok, ktorý mal predstavovať
zostatkovú hodnotu z hodnotenia veci ku dňu skončenia nájmu. Prvostupňový súd vychádzal zo
Znaleckého posudku č. 216/2012, pričom však v odôvodnení rozsudku absentuje dôvod, pre ktorý
priznal žalobcovi sumu vedenú vo výrokovej časti rozsudku, keď závery znaleckého posudku si odporujú.
Podľa odpovede č. 2 mala byť sporná nehnuteľnosť zhodnotená o sumu 18.617,71 Eur po ukončení
prác, ale podľa odpovede č. 3 ku dňu skončenia nájomného pomeru predstavovalo zhodnotenie
nehnuteľnosti sumu 19.697,58 Eur. Zo znaleckého posudku, ani z odôvodnenia rozsudku nevyplýval
dôvod rozdielu zhodnotenia prenajatej nehnuteľnosti v čase od ukončenia prác do skončenia nájomného
pomeru a táto absencia robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Žalobca uplatňoval zostatkovú
hodnotu z hodnotenia veci ku dňu skončenia nájmu, pričom v znaleckom posudku sú uvádzané rôzne
sumy označené ako finančná hodnota zhodnotenia nehnuteľnosti, pričom podľa žalovaného takto
zadefinovaná veličina nezodpovedá účtovnej veličine označenej ako zostatková hodnota zhodnotenia
veci.

Žalovaný v ďalšom považoval konanie žalobcu za postup v rozpore s dobrými mravmi, pretože súhlas s
realizáciou stavebných úprav dala štatutárna zástupkyňa žalovaného s vedomím existencie dlhodobého
prenájmu nehnuteľností, bez existencie ktorého by súhlas so stavebnými úpravami bez následnej
náhrady pri skončení nájmu rozhodne nedala, pretože stavebné úpravy boli tak špecifického charakteru,
že vyhovovali len účelu a predmetu činnosti

nájomcu a jeho právnych nástupcov. Realizáciou stavebných úprav a následným ukončením



zmluvy o nájme došlo k faktickému znehodnoteniu nehnuteľností, ktorú po stavebných

úpravách už samotný žalovaný nemohol využívať pre svoje podnikateľské účely. Navrhol, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil mu vec na nové konanie, alternatívne zmenil a žalobu zamietol v priznaním
náhrady trov odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu.
Poukázal na to, že na základe predloženého Rozhodnutia o zrušení Strediska praktického vyučovania
odevného zo dňa 28.06.2004 č. 39/2004 - SP, bola označená príspevková organizácia zrušená s
účinnosťou od 01.09.2004 s právnym nástupníctvom, pričom všetky práva a povinnosti z pracovno-
právnych vzťahov a majetkových vzťahov prešli ku dňu zrušenia organizácie na Združenú strednú
školu odievania a služieb, teda aj práva a povinnosti zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov z
30.06.2000 uzavretej medzi Strediskom praktického vyučovania odevným ako nájomcom a žalovaným
ako prenajímateľom. Navyše, ako mal okresný súd preukázané z predloženého delimitačného protokolu,
Stredisko praktického vyučovania odpisovalo technické zhodnotenie vo výške 2.410.164,- Sk, takže
tvrdenie žalovaného o tom, že by nebolo jasné právne nástupníctvo jednotlivých príspevkových
organizácií neobstojí. Na základe Rozhodnutia o zrušení príspevkovej organizácie Združená stredná
škola odievania a služieb zo dňa 05.09.2007 č. 641/2007/OŠ-151, prešli všetky práva a povinnosti,
pohľadávky a záväzky zrušenej organizácie na žalobcu dňom 01.09.2007 ako univerzálneho právneho
nástupcu, z ktorej skutočnosti je zrejmé, že ako univerzálny právny nástupca mal a má nárok, ktorý
je predmetom tohto konania voči žalovanému. Je teda aktívne vecne legitimovaný vo vzťahu k
uplatnenému nároku.

Predmetom žaloby žalobcu zo dňa 22.07.2008 bol nárok na zaplatenie sumy 19.559,59 Eur s
príslušenstvom, titulom nákladov vynaložených na zmenu prenajatej veci po skončení nájmu, o ktoré sa
zvýšila hodnota veci v zmysle ust. § 667 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je nájomca oprávnený
požadovať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci po skončení nájmu, a teda nie po ukončení
stavebných prác, ktorými dochádza k zmenám na veci, preto je potrebné pri určení protihodnoty
vychádzať z finančnej hodnoty zhodnotenia nehnuteľnosti ku dňu skončenia nájomného pomeru a nie
ku dňu ukončenia prác. Z toho dôvodu bola rozhodujúca odpoveď č. 3 znaleckého posudku pri určení
sumy, ktorú žalobcovi priznal okresný súd. Žalobca sa stotožnil so záverom okresného súdu, podľa
ktorého neexistujú žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bol výkon práva žalobcu v rozpore s
dobrými mravmi. Poukázal na to, že súhlas bol žalovaným daný dobrovoľne, pričom ku skončeniu
nájomného pomeru došlo v súlade so zmluvou o nájme nebytových priestorov a právnymi predpismi,
a teda konanie žalobcu nebolo v žiadnom smere v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň zvýraznil, že
nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa žalovanému nepodarilo prenajať nehnuteľnosť a nemôže ju ani
sám využívať na podnikateľské účely. Podstatným je, že žalobca, resp. jeho právny predchodca zhodnotil
žalovaného nehnuteľnosti stavebnými úpravami v hodnote 2.410.164,- Sk (vykonanými so súhlasom
žalovaného), pričom k skončeniu nájmu zostatková hodnota tohto zhodnotenia podľa znaleckého
posudku vykonaného súdom predstavovala sumu 19.697,58 Eur. Naopak, v prísnom rozpore s dobrými
mravmi by bolo, ak by obohatenie (zhodnotenie) žalovaný žalobcovi po skončení nájmu nevydal. Žalobca
mal za to, že z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval okresný súd za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako vec právne posúdil. Okresný súd
vec rozhodol po dôkladnej analýze právneho stavu a nemožno v danom prípade hovoriť o nesprávnom
právnom posúdení veci prvostupňovým súdom. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 19.559,59 Eur s príslušenstvom a vo výroku o
trovách konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 v spojení s ust. § 219
ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.



K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/277/2014-658 zo dňa 02.03.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.03.2015,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Krajský súd uvádza, že za aplikácie vyššie citovaného zákonného ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205
ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného,
obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 18.06.2014 v spojení s opravou osobne podanou
okresnému súdu dňa 02.07.2014 písomnej nesprávnosti v bode 1.1, 1.4, 2.1 a 2.3 podania zo dňa
18.06.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa
ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i
kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmavané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Krajský súd k odvolacej námietke absencie dôvodu v rozhodnutí prvostupňového súdu, pre ktorý
priznal žalobcovi sumu uvedenú vo výrokovej časti rozsudku, keď závery znaleckého posudku si
odporujú, a to odpoveď č. 2 s odpoveďou č. 3, primárne poukazuje na vykonanú procesnú poučovaciu
povinnosť okresným súdom podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (obsiahnutú v predvolaniach na nariadené
pojednávanie), doručenie znaleckého posudku podľa doručenky na č.l. 498 rub spisu splnomocnenej
zástupkyni žalovaného spolu s výzvou na vyjadrenie, vo vzťahu ku ktorej písomné vyjadrenie podané
nebolo. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.02.2014 nasledujúcom po doručení znaleckého
posudku, žalovaným k znaleckému posudku a jeho záverom žiadne námietky neboli uvedené. Z tohto
zistenia preto zhodnotil, že ide o novo poskytnutú námietku, vo vzťahu ku ktorej nebol žalovaným
tvrdený a preukázaný žiaden z dôvodov taxatívne uvedených v ust. § 205a ods. 1 O.s.p., len za splnenia
ktorých by bolo možné prihliadať v odvolacom konaní ako na relevantný odvolací dôvod, na túto novo
tvrdenú skutočnosť nepoužitú a nenamietanú v rámci konania pred prvostupňovým súdom. Vzhľadom
na procesný systém neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie, krajský súd na túto novo
tvrdenú skutočnosť uvádzanú žalovaným v podanom odvolaní nemohol prihliadať a dôsledne sa ňou
zaoberať ako relevantným odvolacím dôvodom.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného krajský súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku
okresného súdu poukazuje na vyššie citované zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ktoré je základom
rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi obsiahnutými
v odôvodnení rozsudku okresného súdu viažucimi sa k tejto napadnutej časti a v podrobnostiach na ne
odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru krajského súdu potrebné,
aby podrobné skutočnosti skutkového stavu a jeho právne posúdenie, ktoré boli uvedené v odôvodnení
rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu,



pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení
obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorý postup
je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa
ktorého...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(III. ÚS 78/05, III. ÚS 164/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho
súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z
uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom
k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce
odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu
k odvolacím dôvodom žalovaného zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového
rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., čo
je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.

Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe
súdu prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky
relevantného charakteru.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k relevantným odvolacím dôvodom
žalovaného sa uvádza nasledovné.

Krajský súd primárne uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalovaného bolo
nevyhnutné vychádzať zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/84/2010-273 zo
dňa 7.9.2010, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle záverov krajského
súdu, vyjadrených v zrušujúcom uznesení. Krajský súd v opätovne vyvolanom odvolacom konaní
konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania z dôkaznej povinnosti sporových strán vychádzal
zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/84/2010-273 zo dňa 7.9.2010, a preto
v zmysle tohto postupu okresného súdu nebolo možné vytknúť žiaden nedostatok. Bolo nesporné, že
žalobca podanou žalobou zo dňa 22.7.2008 (č.l. 1 - 3 spisu) sa domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 19.559,59 Eur (589.252,30 Sk) s príslušenstvom titulom nákladov vynaložených na zmenu
prenajatej veci po skončení nájmu, o ktoré sa zvýšila hodnota veci v zmysle ust. § 667 Občianskeho
zákonníka. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na základe súhlasu žalovaného ako prenajímateľa zo
dňa 13.10.2000 (č.l. 14 spisu) vykonal žalobca stavebné úpravy predmetu nájmu podľa projektovej
dokumentácie. Rovnako nebolo sporným, že dňa 28.4.2006 žalobca Zmluvu o nájme nebytových
priestorov uzatvorenú medzi účastníkmi dňa 1.9.2004 (č.l. 15 spisu) vypovedal, ktoré zhodné tvrdenia
účastníkov si osvojil tak okresný, ako i odvolací súd v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust.
§ 153 ods. 1 O.s.p..

K námietke nesprávneho právneho posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu, stotožňuje sa odvolací
súd so záverom prvostupňového súdu o jej nedôvodnosti, pričom odkazuje na podrobnú genézu
zrušovania a zriaďovania príspevkových organizácií zriaďovateľom - Žilinským samosprávnym krajom
v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu na strane 18 a 19. Krajský súd len zvýrazňuje, že
z predloženej Zriaďovacej listiny Žilinského samosprávneho kraja číslo 754/2007/OŠ-028 zo dňa
05.09.2007, konkrétne bodu XII. vyplývalo, že žalobca je právny subjekt hospodáriaci s majetkom, ktorý
je vecne a finančne vymedzený v predmete delimitácie Delimitačného protokolu Združenej strednej školy
odievania a služieb, Hlavná 2, 010 09 Žilina - Bytčica a Učilišťa textilného a odevného, Hlavná 2, 010
09 Žilina - Bytčica o odovzdaní a prevzatí majetku, čo v spojení s obsahom Delimitačného protokolu
(prílohová obálka na č.l. 525 spisu), Čl. I. delimitačného protokolu, v ktorom je uvedené, že ...„na základe
tohto delimitačného protokolu sa majetok Žilinského samosprávneho kraja prevádza zo správy Strediska
praktického vyučovania odevného, M. R. Štefánika 62, 010 01 Žilina, zriadeného listinou č. 58/1991
zo dňa 24.06.1991, ktorá je prílohou č. 1 tohto delimitačného protokolu na správu Združenej strednej
školy odievania a služieb, Hlavná 2, 010 09 Žilina - Bytčica“ a Čl. III bod 10. „Ostatné náležitosti“ „Iné



majetkovoprávne vzťahy k nehnuteľnostiam, s uvedením: Nájomná zmluva s a.s. MODEX - nájom
nebytových priestorov, Príloha č. 8/4, ktorého súčasťou je Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa
30.06.2000 spolu s Protokolom o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu, vyplývalo univerzálne právne
nástupníctvo žalobcu, t.j. vstup novozriadeného subjektu do hospodárenia s týmto majetkom. Napriek
tomu, že žalovaná pohľadávka nebola osobitne v delimitačnom protokole uvedená, z vymedzenia
postavenia žalobcu v zriaďovacej listine, v delimitačnom protokole, čl. III. bod 10 delimitačného protokolu
v spojení s prílohou, nebolo možné dospieť k inému záveru, než že samo o sebe neuvedenie konkrétnej
majetkovej položky (pohľadávky) bolo bez vplyvu na skutočnosť, že žalobca sa stal osobou oprávnenou
z tejto pohľadávky, a preto bol vecne správny záver prvostupňového súdu o aktívnej legitimácii žalobcu.

V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu krajský súd uvádza, že právo nájomcu podľa ust. § 667
ods. 1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka je viazané na splnenie dvoch predpokladov. Prvým z nich
sú zmeny na veci vykonané so súhlasom prenajímateľa (bez toho, že by sa prenajímateľ zaviazal
k úhrade nákladov s tým spojených); druhým predpokladom je skončenie nájmu ako takého. Vznik
tohto špeciálneho práva nájomcu na vyporiadanie investícií vložených do prenajatej nehnuteľnosti
so súhlasom prenajímateľa je viazaný na zánik nájmu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo 3951/2010 zo dňa 15. októbra 2011, rozsudok NS
ČR zo dňa 29. novembra 2005, sp. zn. 28Cdo 1138/2005, uznesenie NS ČR sp. zn. 26Odo 419/2006,
rozsudok NS ČR zo dňa 23. novembra 2010 sp. zn. 26Cdo 410/2010, rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo
314/2004 zo dňa 26. apríla 2004.

Ako už uviedol odvolací súd, vznik nároku na poskytnutie zhodnotenia podľa ust. § 667 ods.
1 veta štvrtá Občianskeho zákonníka je viazaný až na zánik oprávnenia nájomcu predmet nájmu ďalej
užívať, teda na obnovení dispozičného práva prenajímateľa k predmetu nájmu, pričom ust. § 667 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa uplatňuje i pri nájme nebytových priestorov (rozhodnutie NS ČR sp. zn.
26Cdo 926/2009, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 314/2004, 28Cdo 1138/2005). V posudzovanom
prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že ku skončeniu nájmu došlo uplynutím výpovednej lehoty,
t.j. dňom 31.07.2006, a preto pokiaľ tento nárok vznikol ku dňu 31.07.2006, určujúcim bol záver znalca
k stanoveniu finančnej hodnoty zhodnotenia nehnuteľnosti ku dňu skončenia tohto nájmu. Pokiaľ zo
Znaleckého posudku č. 216/2012 nepochybne vyplýval záver, podľa ktorého znalec stanovil finančnú
hodnotu zhodnotenia nehnuteľnosti ku dňu skončenia nájomného pomeru so žalovaným, t.j. ku dňu
31.07.2006 vo výške 19.697,58 Eur, a z tohto znalcom vyjadreného odborného posúdenia okresný súd
vychádzal za dôslednej aplikácie ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy
19.559,59 Eur s príslušenstvom, jeho postup bol vecne správny.

K námietke žalovaného, že konanie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože štatutárny zástupca
žalovaného dal súhlas s realizáciou stavebných úprav s vedomím existencie dlhodobého prenájmu
nehnuteľnosti, tak krajský súd zvýrazňuje, že ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka je svojou
konštrukciou ustanovením dispozitívneho charakteru, pripúšťa teda odchýlne dojednanie a je nutné
v danom prípade rešpektovať slobodnú vôľu účastníkov súkromno-právneho vzťahu, prípadne sa
dohodnúť inak. V tomto prípade, pokiaľ sa účastníci zmluvného vzťahu nedohodli iným spôsobom, teda
neuzatvorili inú dohodu týkajúcu sa usporiadania vzájomných vzťahov pri ukončení jeho nájmu, tak
potom bolo potrebné vychádzať z prejavenej autonómie vôle strán v platne uzavretej zmluve, keďže
platí zásada, že zmluvy sa dodržujú, a to aj vtedy, ak je takáto zmluva pre niektorú zo strán nevýhodná.
Ak zmluvné strany neuzavreli inú dohodu o spôsobe vyporiadania investícií nájomcu do prenajatej
nehnuteľnosti, a žalobca uplatnil svoje právo na protihodnutu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci v súlade
s ust. § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebolo možné jeho konanie posudzovať ako konanie v
rozpore s dobrými mravmi.

Z týchto len doplnených záverov bolo preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdené ako vecne
správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že odvolací súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
odkazuje v podrobnostiach na zdôvodnenie prvostupňového súdu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, §
151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu



v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.07.2014 a v podaní zo dňa 26.03.2015 uskutočnil návrh
na priznanie trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia, ktoré zároveň vyčíslil. Priznaná
náhrada trov odvolacieho konania spočívala v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z. za dva úkony právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.07.2014 1 x 353,54
Eur, úkon účasti na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 25.03.2015 1 x 1 zo sumy 353,54 Eur = 176,77
Eur, režijný paušál 1 x 8,04 Eur + 1 x 8,39 Eur = 16,43 Eur + 20 % DPH = 109,35 Eur, súčtom dôvodné a
preukázané trovy odvolacieho konania zodpovedali sume 656,09 Eur, ktoré je žalovaný povinný nahradiť
žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.