Stredná odborná škola služieb - Szolgáltatóipari Szakközépiskola


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoPr/4/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617206441
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617206441.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: Mgr. A. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX J. L., T. I. XX, zastúpená: Mgr. Helena Farkašová, advokátka so sídlom v 940 02
Nové Zámky, Žerotínova bašta č. 1 , 940 01 Nové Zámky proti žalovanému : Stredná odborná škola -
Szakkozépiskola, 941 31 Dvory nad Žitavou, Hlavné námestie 2, IČO: 00159107, zastúpená: advokátska
kancelária STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, o neplatnosť
výpovede, o späťvzatí odvolania po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Cpr/23/2017
- 76 zo dňa 11.apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Odvolací súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 61 ods. 1, 2, § 63 ods. 1 písm.b), § 64 ods. 2, § 77 Zákonníka práce, ako aj zisteným
skutkovým stavom, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe pracovnej
zmluvy zo dňa od 25.08.1995 ako učiteľka všeobecno-vzdelávacích predmetov a neskôr aj odborných
predmetov, predovšetkým v oblasti gastronómie. Žalovaný dal žalobkyni Výpoveď z pracovného
pomeru dňa 28.06.2016, ktorú jej doručil osobne. Vo výpovedi žalovaný uviedol ako dôvod výpovede ust.
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a skutkovo výpoveď vymedzil tak, že dôvodom výpovede je zmena
organizačnej štruktúry školy, podľa ktorej sa ruší okrem iných jedna funkcia učiteľky akademických
predmetov, a to konkrétne žalobkyne. Výpovedná doba začala plynúť dňom 01.07.2016 a pracovný
pomer sa mal skončiť dňom 30.09.2016. Žalobkyňa sa stala dňa 30.09.2016 práceneschopnou a bola v
ochrannej dobe, s poukazom na § 64 ods. 2 ZP pracovný pomer sa skončí až uplynutím posledného dňa
ochrannej doby. Súd prvej inštancie ex offo posudzoval včasnosť podania žaloby o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru v zmysle § 77 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnanec môže
uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť. V danom prípade je nepochybné, že sa mal pracovný pomer medzi
stranami sporu skončiť dňom 30.09.2016. Je tiež nepochybné, že v čase dania výpovede žalobkyni
táto nebola v ochrannej dobe, jej práceneschopnosť sa začala až následne odo dňa 30.09.2016 a
práve toto malo vplyv na predĺženie skončenia pracovného pomeru na deň, kedy bola ukončená
práceneschopnosť žalobkyne. Uvedené však nemalo vplyv na plynutie prekluzívnej lehoty v zmysle ust.
§ 77 ZP, v ktorej si mohla žalobkyňa uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobou na súde,
podľa ktorého táto lehota uplynula. V predmetnej veci v čase doručenia výpovede žalobkyňa nebola
práceneschopná. Súd prvej inštancie uzavrel, že dvojmesačná lehota na podanie žaloby žalobkyni
uplynula dňa 30.11.2016 , žaloba bola podaná na súd po uvedenej lehote dňa 21.11.2017, teda po



uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty. Jej uplynutím už nemožno neplatnosť skončenia pracovného
pomeru napadnúť na súde a súd sa už nemôže zaoberať otázkou neplatnosti výpovede. Na základe
uvedeného preto súd žalobu žalobkyne ako neskoro podanú zamietol. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol vo veci plne úspešný,
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% , o ktorej výške rozhodne vyšší súdny úradník
po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala posúdenie súdu prvej
inštancie, že žalobu na súd podala po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehoty. Bola toho názoru, že
žalobu podala včas, a preto sa súd mal zaoberať dôvodmi neplatnosti výpovede. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

3. K odvolaniu sa písomne vyjadril právny zástupca žalovaného, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Žalobkyňa podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20.8.2018 vzala svoje odvolanie späť a
navrhla, aby odvolací súd odvolacie konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodujúc bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolacie konanie, ktoré bolo začaté v dôsledku odvolania
žalobkyne, je potrebné zastaviť.

6. Podľa § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

7. Podľa § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

8. Podľa § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

9. Odvolací súd rešpektujúc dispozičné právo odvolateľa nakladať s jeho odvolaním rozhodol
podľa citovaného ustanovenia § 369 ods. 3 CSP tak, že odvolacie konanie zastavil. Právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia podľa § 369 ods. 2 CSP nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

10. V konaní žalobkyňa vzala odvolanie späť bez uvedenia relevantného dôvodu, preto procesne zavinila
zastavenie odvolacieho konania. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Na základe uvedeného má žalovaný, ktorý
zastavenie odvolacieho konania nezavinil, nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací
súd s poukazom na citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
rozhodol, že žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).